Listen To Your Heart ;* devätnásta časť.

Uch! ten pocit keď nájdete vašu ďalšiu lásku! :D Zbožňujem tohto chalana!! :33 Pusť! ;33  Ooch! čo že to vidím! :O 8 komentárov?! Baby ja vás MILUJEM! neskutočne vás milujem! ;) žeby sa blog začal opäť rozbiehať? :) každopádne poprosím komentár! :)

Pri písaní som počúvala toto :) Pokiaľ chcete počúvajte to pri čítaní :) Toto ;33 

S vystrašeným a prázdnym pohľadom som opäť vstúpil do izby kde ležalo jej krehké telo ktoré bez pohnutia dýchalo pomocou prístrojov. Na bielo ružový stolík vedľa jej postele som položil modré kvety a posadil som sa na kraj postele, tak ako každý deň celých päť mesiacov.
"Som idiot, neskutočný idiot! prečo som ťa pustil?! prečo som to spravil? Prečo.. Tak neskutočne mi chýbaš.. Ani si nevieš predstaviť aké ťažké je ísť každé ráno do kvetinárstva kúpiť kvety a ísť s nimi po celom Londýne pričom ťa zastavia fanúšičky zo slzami v očiach a objímu ťa. Potom vstúpiť do izby a rozprávať ti veci ktoré možno ani nepočuješ a vystrašiť sa pri každom pípnutí prístroja pretože sa tak neuveriteľne bojím že raz namiesto toho slabého srdce ktoré ti ide sa tam raz ocitne len rovná čiara a ten neznesiteľný tón.. Doma je všetko na nič.. Lea je stále zdeptaná, El a Louis sa definitívny rozišli, Perrie a Zayn sú stále zamilovaný párik, Niall a Sophie sú neuveriteľné rozkošný....." Hlasito som vydýchol a prešiel som si po mokrom miestne ktoré mi zanechali slzy... Bez dokončenia veci ako každý jeden deň som sa odmlčal a jemne som jej chytil ruku. S pohľadom odvráteným ku obrazu anjelov som pomaly nechal pôsobiť  slzy..
"A čo ty a Danielle?" ozval sa v izbe slabý chrapľavý hlas a mojím telom zrazu prebehol horúci pod. S prekvapením v tvári som môj pohľad opäť presunul na Natashu ktorá sa na mňa dívala s tými veľkými, dokonalými očami.
"Natasha.." ticho som šepol a do oči sa mi opäť nahrnuli slzy.
"Čo sa stalo?"
"Mala si autonehodu.. ani si nevieš prestaviť ako som sa o teba bál!"
"To je skvelé.. čo ti a Danielle?"
"No... my.. mňa to príšerne mrzí.."
"Je tehotná?"
"dozvedel som sa to len pred pár dňami... Natasha! naozaj neviem ako sa to mohla stáť!"
"To je skvelé Liam..." S úsmevom na tvári mi chytia ruku a ja som môj pohľad opäť odvrátil na zem.
"Zavolám lekára?"
"Budeš taký dobrý?"
"Pre teba všetko.." S malým úsmevom som jej pevnejšie chytil ruku a následne som ju pustil. Po vyhľadaní lekára ktorý svoje prekvapenie netajil som sa nedočkavo posadil na lavičku a vrátil som sa späť o pár mesiacov...

Natasha.
"Slečna Styles! vystrašili ste nás! ako sa cítite?"
"Zvláštne, zničene, bolestivo a zo zlomeným srdcom?"
"Diagnózu na túto vec určite poznám, ale vráťme sa späť k nášmu prípadu. cítite nejaké bolesti?"
"Príšernú suchosť v hrdle a ostrú bolesť v bruchu."
"isteže, vodu vám o chvíľku sestrička prinesie. A k tomu bruchu, viete vaša dopravná nehoda bola príliš tvrdá, ostrá a strana na ktorej ste sedeli bola oveľa viac zdeformovaná ako strana vodiča. Utrpeli ste silné zranenia a pomerne dosť a najväčšie postihli vašu maternicu.."
"Pane bože.. ja... budem v poriadku?!"
"Slečna Styles, bojíme sa že šanca na to že budete mať deti je príšerne malá.."
"Ou.. ja.. necháte ma prosím samu?" zo zadržanými slzami som sa zadívala na voľné miesto v izbe a po buchnutý dverí sa moje vzlyky ozývali celou izbou.. Pár minút po odchode lekára sa v izbe skutočne zjavila sestrička s pohárom a fľaškou nejakej ochutenej vody..
"podám vám to?"
"Nie.. ja.. mám na vás otázku.."
"Počúvam."
"Aké veľké šance sú  na to že sa mi ešte niekedy podarí otehotnieť?"
"Strašne malé, ale ubezpečujem vás o tom že pri vytrvalom partnerovi, skutočnej láske a vážnosti situácie sa vám to môže podariť."
"ďakujem.. a.. kedy budem môcť odísť?"
"Natasha! pred pár minútami si sa prebrala po takmer päť mesačnej kóme a už by si utekala s tadiaľto preč?"
"Po pravde? nesmierne rada by som vypadla niekam von a na pohodlnú posteľ."
"Pokiaľ si vybavíte starostlivosť s domáceho prostredia zajtra večer by sme vás prepustili." s úsmevom na perách ma jemne pohladila po ruke a opäť sa vyparili za dverami...

CHCETE SMUTNÚ JEDNODIEĽOVKU?! :33333333
Dramatické časti? :D chcete ma zabiť? :D myslím že by ste si na to mali ešte počkať! ;) viem že teraz možno budú čudné časti ale bude aj šťastné a potom mega šťastné! Komentár? :) Prosím! dali ste tak nádherné! ;) pokiaľ sa vám také podaria aj teraz a v takom množstve ste proste geniálne! :) Nečítala som po sebe :DDDDD zas som spala -,- :D

Listen To Your Heart ;* Osemnásta časť.

Dívam sa von s okna na zamračenú oblohu a opäť sa ponáram do hĺbok mojej fantázie, dôvod? Moja skvelá Kamilka ktorá mi zariadila komentáre len aby som napísala ďalšiu časť. Po pravde? tento príbeh mi príde obyčajný, všedný a opakujúci sa lenže mňa to baví..
Unavene a s desiatkami tašiek sme otvorili vchodové dvere, v ušiach mi zaznel ten tradičný smiech všetkých týchto perfektných ľudí. S topánok ktoré som mala do nitky premočené som na zem vyliala nadbytočnú vodu a po špičkách som prešla cez chodbu do mojej izby.
"Natasha! tak čo? ako bolo na nákupoch?" s úsmevom na tvári ma stopla Sophie ktorá ležala na Nialloví ktorý sa bez pohnutia venoval kúsku pizze. Po pravde? táto kombinácia mi prišla neskutočne vtipná.
"Bolo to... fajn."
"Dúfam že ti táto nálada vydrží dlho."
"Prečo?!"
"V izbe ťa niekto čaká."
"Mňa?!"
"Mám taký pocit že v tomto dome si jediná Natasha." zo smiechom na mňa hodila pohľad Bella ktorá sa očividne na zmene mojich pohľadov v tvári nesmierne zabávala. S vážnym pohľadom som sa rozutekala po schodoch čo spôsobilo môj šikovný pád na zem a ďalší nával smiechu ktorý sa ozval s dola. "Tupci" potichu som šepla a oprášila som si zo seba miernu špinu ktorá sa na schodoch udržiava už pekne dlhú chvíľu. S tichými nadávkami a zo skloneným pohľadom ktorý smeroval na kabelku som otvorila dvere na mojej izbe a následne  som ich zatvorila.
"Máš to tu.. prázdne." Ozval s od poličky ktorá bola pripevnená pri okne Danielov hlas  a všetka krv v mojom tele zrazu stuhla.
"čo tu chceš Daniel?!"
"Myslel som že budeš viac nadšená s toho že ma vidíš."
"Tak si si mysle zle! Daniel, vypadni!"
"Prečo? Bojíš sa že nás tu nájde tvoj pupušský priateľ?!"
"Vypadni! čo na tom nerozumieš?!"
"Ale no tak zlatko, viem že ma chceš."
"Chcem aby si vypadol!  môžeš to do kelu urobiť?!"
"čoho sa bojíš? že ti na krku zostane malé decko?"
"Daniel, jediné decko ktoré tu vidím si ty! vypadni!"
"Naivná štetka.." S nenávisťou v hlase šepol a ja som sa prudko otočila kvôli veci ktorú si nikdy neodpusti. Narozdiel od štipľavej  bolesti ktorá vždy zaplavila moje líce som pocítila len slabý prievan z  dverí ktoré za sebou silno zabuchol. Zo skrine som vyhrabala voľné zelené tričko a prvé tepláky ktoré mi ako prvé padli pod ruku. Na uši som si dala slúchadlá s ktorých mi hlasito hrala pesnička a na kolená som si položila notebook. Po pár skvelých odkazoch ktoré mi milované fanúšičky môjho brata zanechali na všetkých možných stránkach som zavítala na facebook na ktorom mi v okamihu blikla správa od Gemmi.
"Mladá slečna Styles zmenila svoje tvrdenie o namyslených hviezdičkách? tak hovor! ako to medzi vami je? ;)"
"Veľmi vtipné, sme len kamaráti :) ty sa pochváľ, čo nové doma?"
"Nič nové, mama má stále nervy s toho že jej takmer všetky deti už odišli do sveta a otec sa ju snaží upokojiť. Natasha? Skončila si s tým?"
"Dajme tomu že som našla inú závislosť :)"
"Pokiaľ ti tá závislosť nezlomí srdce tak ti ju schvaľujem! :) bežím off, veď vieš záhradka nepočká."
"Pozdrav doma! :)"  Zo smiechom som položila počítač vedľa seba a zo zatvorenými očami som si vychutnávala zvuk kvapiek ktoré mi silno búchali na okno a pesničky ktoré sa mi zo slúchadiel ozývali po celej miestnosti..

Liam
"Danielle?..." ticho som šepol keď som vošiel do izby v ktorej sedela a nemo sa dívala na našu spoločnú fotku. Opatrne som sa posadil vedľa nej a ticho som hľadel na fotku pred tým zamilovaného páru.
"Vedeli o tom všetci... bola som za totálnu kravu.."
"Danielle.. ja.. chcel som ti to povedať ale.."
"Ale? Liam, milovala som ťa."
"Presne, milovala. Sama vieš že sme sa dali dokopy len kvôli fanúšikom. náš vzťah bol čisto kamarátsky a... Prepáč mi to."
"Liam, pochopila by som to! stačilo mi len povedať že si konečne našiel tú pravú a nie zo mňa robiť kravu."
"Nie si krava Danielle, si skvelé dievča len ja.. nechcel som ťa raniť."
"Pokiaľ vieš že ju miluješ tak bež za ňou."
"A čo ty?!" skleslo som šepol a zadíval som sa do jej očí.
"Ja nič, na Natashu sa môžem usmievať a byť s ňou kamarátka a s tebou? len tajne dúfať že budeme kamaráti aj naďalej."
"Myslíš to vážne?"
"Skutočne." S malým náznakom úsmevu mi jemne pohladila ruku a následne sklopila zrak ku zemi.
"Stalo sa niečo?"
"Môžem ťa o niečo požiadať?"
"O čokoľvek."
"Ako strašne by ti vadila pusa na rozlúčku."
"Zatiaľ s Natashou nechodím." Zo smiechom som sa ku nej nahol a jemne som ju pobozkal na ústa.

Natasha.
"Prepáčte ja.. nechcela som vás rušiť." S prekvapeným tónom v hlase a zo zadržanými slzami som potichu prehovorila keď som otvorila dvere na Liamovej izbe kde bol spolu s Danielle. Pri jeho pohľade a pootvorených ústach som pochopila že má už minimálne desať výhovoriek o tom aká strašná náhoda to všetko bola. S nechápavým pohľadom som zatvorila dvere a s hlasitým dupotom som prebehla cez obývačku s čoho som si zaslúžila zopár prekvapených pohľadov. S hodeným ruky s čím som chcela naznačiť nech na to kašlú som sa zastavila pred malou šatňou s ktorej som si zobrala modré obtiahnuté šaty ktoré som si spolu s teniskami prehodila cez ruku a rozbehla som sa cez celý pozemok na kľudnú ulicu.
"Natasha! Stoj!"
"Načo mám stať Liam?! nepotrebujem počúvať tvoje primitívne výhovorky! Bola som príšerná krava keď som si myslela že medzi nami by mohlo niečo byť!"
"Ono to nie je tak ako to vyzerá! Ja som sa s ňou rozišiel!"
"Chápem že patríš medzi slávnych ľudí ale myslím že v tom nie je až taký veľký rozdiel aby si mal pri rozchode také isté praktiky ako pri začatí vzťahu! čo by sa stalo keby prídem o pár minút neskôr? povieš mi že si na ňu omylom padol?!"
"Natasha.. vieš že ľúbim teba!"
"Daj mi pokoj Liam... vráť sa za Danielle!" nenávistne som šepla a nastúpila som do Harryho auta v ktorom som sa nešikovne prezliekla a naštartovala som. Pri jazde preplneným Londýnom ktorý nespí ani pri neskutočných búrkach som zastavila pri jednej s kaviareň do ktorej som rýchlo prebehla a na stôl som si položila mobil.
"Prosím príď..." Naťukala som zúfalo do mobilu SMS-ku a po pár minútach vážneho rozmýšľania som ju odoslala.
"ale čo, bábika sa spamätala?"
"Nerieš to! počkám ťa pri tom starom moste?"
"Máš auto?"
"Mám.."
"kde si? prídem pre teba s mojím autom."
"Počkám ťa pred tou kaviarňou s cukrárňou.." Zakončila som  našu koncerzáciu hodeným mobila do kabelky. S nervami v koncoch som sa posadila na malý schodík pred kaviarňou a nedočkavo som hľadela na prichádzajúce auta. Čierne auto ktoré zastalo blízko mňa zo stále sexy Danielom ma pomerne dosť prekvapilo. rýchlo som prebehla pomedzi dážď a zatvorila som za sebou dvere na aute.
"Vedel som že dolezieš."
"Pokiaľ chceš môžem odísť."
"Na to zabúdaj, takú radosť ti nespravím."
"Fajn, o čom si sa chcel dnes rozprávať?"
"chcel som byť chvíľku s tebou." slizko sa na mňa usmial a jemne mi prešiel s bruškami prstov po odhalenej nohe. S hlasitým vzdychnutím som sa zadívala na neho a ticho som sledovala jeho výraz v tvári.
"Chýbala si mi."
"to je skvelé.. ja už asi pôjdem. nemala som sem vôbec chodiť!"
"Na to zabúdaj! len tak ľahko sa ťa nevzdám!" zvrieskol na celé auto s čoho mi telom prebehla horúca krv a dych sa mi zastavil. vystrašene som sa zadívala na jeho psychopatickú tvár s ktorou sledoval cestu a nohou každou minútou pridával na plyne.
"Daniel spomaľ!"
"Spomaliť načo?! aby som o teba znova prišiel? Nie zlatko, na to zabúdaj od teraz budeme spolu už navždy. NAVŽDY rozumieš?!" hlasito zvýraznil slovo navždy a ticho sa zasmial. nechápavo som sa zadívala na neho a následne na strom ktorý sa pred nami rysoval. S rozklepaním telom som v taške nahmatala mobil a rýchlo som dala vytočiť Liamové číslo. Sekunda hovoru a potom len hlasitý náraz a strácanie sa v realite...

Uuuuch! príšerne namáhavé niečo zo seba dostať! :D fajn, štyri komentáre a dala by som vám dnes možno ešte jednu :) 

Listen To Your Heart ;* Sedemnásta časť.

oooooooooooooooooooooooooch! Zbožňujem jeho hlas! zbožňujem jeho! Zbožňujem celú skupinu! a pri tejto Pesničke? Nahrávke? Remixe? To je totálne fuk! jednoducho Orgie! :O :333333 :D Toto! ;33  tisíc krát to počúvam a toľko slín som usporiadala za tie 4 minúty a 24 sekúnd  ako nikdy! :D

"Myslela som si že sme sa dohodli na tom že nechcem stáť vo vzťahu medzi tebou a Danielle."
"Myslím že teraz sme tu len mi dvaja."
"Eéé! Musím ísť do kuchyne, bude to nápadné."
"Ešte chvíľku! Prosím.."
"Nie!" Zo smiechom som mu pustila tričko a jemne som mu prešla po vlasoch ktoré mu následne spravili geniálny účes. Zo zadržaným smiechom som spravila krok do zadu a potom som sa prudko otočila smerom ku kuchyni, no táto možnosť bola opäť nemožná. Liamove ruky sa slabo ovinuli okolo môjho pása s čoho sa mi na ústach opäť vyčaril úsmev.
"Liam! môže nás tu hoci kto nájsť. nezabúdaj, sme na chodbe."
"Tak poďme niekam von."
"Liam! ty hlavne padaj za Danielle, ja idem za babami." s vážnym pohľadom som mu slabo pustila ruku a s malým náznakom úsmevu som sa vrátila do kuchyne v ktorej bola už len Bella, Lea, Sophie a Perrie.
"Pery."
"Pery?" nechápavo som sa zadívala na Bellu ktorá s babami mala určite neuveriteľnú zábavu.
"No.. Myslím že by si si mala utrieť lesk ktorý máš na tvári. Harry by určite nebol rád že niektorý s chalanov siahol na jeho malú sestričku."
"Ja.. to.. asi.. s tých raňajok.."
"Zlatko, Liam nie sú raňajky."
"Ako dlho o tom viete?"
"Odchádzanie od stola  päť minút po tom ako Liam a potom sa desať minút nevracať? Natasha, tu si na detektívke nie v normálnom dome."
"Tak to je perfektné! kto všetko o tom vie?"
"Pokiaľ myslíš či vie o tom Danielle alebo Harry tak sa nemáš čoho báť. u nás je to ako v hrobe."
"Pokiaľ budete v hrobe také ako včera večer pochybujem že sa to tu dlho udrží."
"Nemáš sa čoho báť!"
"Uhm.. Natasha? chceš s Liamom súkromie?"
"Nooo.. nevadilo by mi to."
"Bežte na nákupy. Síce v obchode vás nejaké fanúšičky stretnú nebudú vás k sebe pripisovať. Potom môžete vypadnúť niekam, London Eye, park, lúka, alebo len tak niekde po uličkách. Danielle zbavíte podozrenia pretože budete videný v obchode čo bude na sto percent pár minút po návšteve obchodu všade na internete a nie sú tu až tak šialené fanúšičky aby písali aj správy typu "Už odišli!"."
"A vám by to nevadilo?"
"Natasha, Liama poznáme už pár rokov, poniektorý pár mesiacov/dní ale pri žiadnom dievčati sme ho nevideli tak šťastného. Odchádzal s Londýna do Holmes Chapel totálne unavený, smutný a s nervami v koncoch a vrátil sa sem s tak neuveriteľnou energiou! a včera v tom bare? keby vidíš ten jeho pohľad na teba keď si sa postavila pri stôl a potom jeho zničení keď si odišla."
"Stop! chápem že tento vzduch vám nerobí dobre." zo smiechom som ich zastavila a prešla som do obývačky ktorá bola prázdna ale televízia išla stále. S úsmevom na perách som sa rozvalila na gauč a nemo som sa počúvala pesničku  na hudobnej stanici v ktorej bežal nejaký klip. Jemne som klepkala s nohou na gauč a zo zatvorenými očami som si predstavovala prácu modelky. Niečie vlasy ma slabo pošteklili na tvári s čoho sa moje srdce neuveriteľne rozbúchalo a pomaly som otvorila oči. Nádherné veľké hnedé oči mi opäť spôsobili miernu zástavu srdca a jeho neodolateľná vôňa sa rozšírila po celom mojom tele. 

"Blázniš?! Ktokoľvek sem môže vôjsť!"
"To je síce pravda ale? nevadí mi to."
"čo tebe vadí? chystáš sa niekam?"
"Chystáme sa niekam. Nemám síce nič proti, ale skutočne chceš ísť v pyžame?"
"Mi niekam ideme?"
"na nákupy?"
"Kravy!" zo smiechom som zakričala na celý dom a prudko som sa postavila s gauča. Po nájdený vhodných šiat na nákupy ktoré spočívali s bielych legín s čiernymi bodkami, bieleho voľného trička a čiernych topánok na platforme. (Bella! Platforma! :DDDD)

"Mňa skutočne nebaví toto behanie po obchodoch kvôli nejakej hre!"
"Chceš tu hru ukončiť?"
"Nerob kraviny a ber tie tašky!"
"Vieš že ju ukončím rád."
"Liam Payne, pokiaľ neprestaneš byť nadržaný zabúdaj na to že s tebou nastúpim do auta!"
"Si neskutočne sexy keď sa hneváš."
"A ty budeš neskutočne sexy keď sa budem skláňať nad tvojím polomŕtvym telom!"
"Pokiaľ ťa budem môcť pobozkať rád sa zahrám ma polomŕtveho."
"Liam!" s naštvaným hlasom a zo smiechom som ho buchla do ramena. Po pár minútach náskoku som otvorila kufor do ktorého som sa posadila a čakala som na jeho lenivé telo ktoré nieslo desiatky tašiek.
"Nevadilo by mi keby si mi pomohla."
"Myslela som si že nechceš aby som sa ničila."
"To máš pravdu. čo by si povedala na dovolenku?"
"Liam, ja neviem. som na seba príšerne naštvaná už len za to že si začínam vzťah zo zadaným chalanom a nie ešte aby som s tebou išla na dovolenku. budem vyzerať ako totálna chudera."
"Blázonko, si dokonalé dievča s ktorým by som si prial vzťah bez toho aby to všetci rozoberali. Pokiaľ na teba hocikto ukáže alebo ti povie niečo zlé ublížim mu! nebudeš chudera, si moja a to je hlavné."
"Tvoja spolu s ďalším dievčaťom ktoré ťa teraz čaká doma a ja sa jej bojím pozrieť do očí."
"Rozídem sa s ňou, spravím čokoľvek aby si bola šťastná."
"Chceš aby som bola šťastná?"
"Viac ako čokoľvek na svete."
"Nerozíď sa s ňou, nie teraz."
"Natasha.."
"Liam, prosím."
"Nedokážem sa pozerať na to ako trpíš kvôli môjmu vzťahu s Danielle v ktorom sme už len kvôli fanúšikom."
"Presne, si v ňom kvôli fanúšikom. myslí na nich!"
"žil som bez kamarátov, len s rodinou pretože nikdy sa so mnou nechcel nikto rozprávať. Neprišli na moje narodeniny a dievčatá ma využívali len aby zo mňa mali srandu a dostali sa do partie. Nemal som vôbec žiadnych fanúšikov a pozri kam so to dotiahol? Mám štyroch najlepších kamarátov, a ľudí ktorým na mne skutočne záleží bez toho aby využívali moju slávu. Nikoho netrápilo s kým chodím, čo robím a kde som. pokiaľ to nevie nikto pochopiť teraz nie je to môj problém. Fanúšikovia sú a budú ale TY si ten človek ktoré pri sebe chcem mať bez toho aby mi záležalo na tom čo si myslia druhý."
"Liam.. ja.. prepáč.."
"Nemáš sa za čo ospravedlňovať. Milujem ťa, rozumieš? môžem do vykričať celému svetu pokiaľ chceš!"
"Myslím že by si to mal povedať najskôr Danielle."
"Nerozmýšľaj už nad Danielle! vidíš ju tu? teraz sme tu len mi dvaja."
"a stovky ľudí ktorý sa na nás pozerajú pretože sedíme v kufri auta a ja revem."
"to pretože si nádherná."
"ľúbim ťa Liam.." tichým hlasom som šepla a jemne som si zaborila hlavu do jeho bundy ktorá tak neskutočne voňala.. 

Listen To Your Heart ;* Šestnásta časť.

"A keď sme cikali na tom WC v Tescu hrali nám Justina Biebera Bejby!" pretože túto vetu dokážem zahučať na celý autobus len ja! :D a ešte tí chalani pred nami! Ježíííš! -,- :DDDDD neskutočný výbuch všetci hodili :DD ale čo! :D ja s nimi! ;DDDD

"Liam.. ja nemôžem! Viem že som v živote spravila tisícky chýb ale.. tiež som dievča a viem aký hnusný pocit je to keď zistíš že ťa niekto podviedol. Mal by si ísť za Danielle. Nemala som sem chodiť.." jemne som ho od seba odstrčila a s držaním topánok v ruke som sa rozbehla cez celý podnik až ku taxíku ktorý čakal vonku. Môj pohľad stále smeroval na mobil ktorý mi už tretí krát vibroval v ruke. S rukou som si prešla po očiach s ktorých sa mi spustili malé slzy a zamyslene som sa zadívala von s okna.
"Nechcete to zdvihnúť?" Prerušil moje zamyslenie hlas staršieho taxikára okolo šesťdesiatky ktorý sa cez zrkadielko na mňa pozeral.
"Prepáčte.. ja.. nevedela som že vás to ruší. ja ho vypnem."
"Nie slečna. Mám tu o tisíc krát horších zákazníkov ako ste vy. Priateľ?"
"Skôr kamarát."
"Kvôli kamarátovi by ste sa takto netrápili." Zakončil našu debatu s úsmevom na tvári čo ma prinútilo sa cítiť opäť príšerne. Do ruky som mu podala nejaké peniaze a po dážďi som sa rozbehla ku dverám ktoré som rýchlo otvorila a celá mokrá som prešla ku  chladničke s ktorej som vybrala nejakú vodu zvláštnej značky a vybehla som na horné poschodie. Po prezlečení sa do čistého a hlavne suchého pyžama som sa unavene zabalila do deky a zadívala som sa na búrku ktorá sa odohrávala vonku.

Príšerný hluk s dolného poschodia a hlasitý smiech ktorý sa šíril po celom dome ma prinútil otvoriť oči. Naštvane som sa posadila na posteľ a zadívala som sa na hodinky ktoré ukazovali dve hodiny ráno.Pri počúvaní hlasitej schôdze ktorá určite patria Lei alebo Liamovi som sa musela zasmiať. S rukami prekríženými na prsiach som sa zadívala na dvere ktoré sa pomaly otvorili a stál v nich Liam s previnilým pohľadom v tvári.
"Smiem vstúpiť?"
"Potrebuješ niečo?"
"Natasha.. ja, chcem sa ti ospravedlniť. Nechcem aby si sa trápila. viem že to v tom altánku bola chyba, poznám ťa len pár dní a.. Ja neviem prečo som to urobil jednoducho.. Si niečim iná než ostatné.."
"Začo sa mi chceš ospravedlniť? Za to že si spravil niečo po čom som tak neuveriteľne túžila aj cez tú masku nenávistnej sestry Harryho Stylesa?"
"Namyslené hviezdy ktoré sa priživujú len na sláve tvojho brata?"
"Namyslené nádherné hviezdy ktoré sa podieľajú na sláve môjho brata."
"Si nádherná."
"A ty opitý! Liam, mal by si si to najskôr vyriešiť s Danielle. nepotrebujem si čítať ďalšie nenávistné správy o tom či mi nestačí byť sestrou Harryho ale im aj kradnúť ich lásky "Payzer"."
"S Danielle to vyriešim! hneť teraz!"
"Nie! ty si hneť teraz pôjdeš ľahnúť, nenechám ťa toto riešiť v tomto stave."
"Tak mi daj aspoň pusu."
"Povedala som ti že by si si to mal najskôr vyriešiť s Danielle, nie že spolu chodíme." zo smiechom som ho chytila za ruku a silno som ho potiahla ku dverám oproti posteli.
"Nemusíme spolu chodiť, tvoj bozk si môžem ukradnúť aj bez toho!" zo smiechom ma pritlačil ku stene a jeho pery opäť spojil s tými mojimi. Po pár sekundách vychutnávania si jeho božieho bozku som ho opatrne vystrčila na chodbu a zo spokojnými myšlienkami som sa znova vrátia do teplej postele.

Sladká vôňa kakaá ktorá mi bila do nosa ma prinútila jemne sa usmiať. S úsmevom na tvári som otvorila dvere a pomaly som prešla do kuchyne v ktorej sedeli takmer všetci a s peknou opicou. Zo smiechom som sa posadila na voľnú stoličku a nenápadne som sledovala Liamové telo ktoré  v obtiahnutom bielom tričku a v sivých teplákoch vyzeralo neskutočne sexy.
"O tri minúty na chodbe." Potichu mi šepol do ucha keď predo mňa postavil tácku s raňajkami a odišiel niekam do zadnej časti domu. S úsmevom som si odpila s teplého kakaá ktoré chutilo neskutočne a jedným okom som sa zadívala na hodinové ručičky ktoré sa príšerne pomaly pohybovali.
"Kamže." zo smiechom ma chytila za ruku Lea ktorá sa na mňa zadívala spýtavým pohľadom keď som sa odsunula od stola.
"Ehm.. Do kúpeľne." S úsmevom som sa na ňu zadívala a pomaly som odpochodovala na chodbu na ktorej už stál Liam opretý o stenu.
"Máš nejaký problém Payne?"
"Jeden."
"Ak to bude kravina tak si ma neželaj!" zo smiechom som poznamenala a zadívala som sa mu do očí ktoré mu tak neuveriteľne žiarili.
"Nemôžem ťa pohladiť, dotknúť sa ťa, objať ťa či pobozkať. A ten najväčší problém? nemám ťa."
"Liam! varovala som ťa!" zo zdvihnutým obočím a miernym úsmevom som spravila malý krok ku nemu a jemne som ho chytila za okraj trička.
"Buď moja." Potichu šepol a moje ústa opäť obdaroval jeho sladkým bozkom..

Teraz sa neskutočne teším na ďalšie časti! :33 Páči? :) Pôvodne som napísala časť kde do izby prišla Lea a Natasha ráno videla Danielle a Liama ;) Myslím že tento záver časti sa mi páči oveľa viac ako ten prvý :) ale hodnotenie je určite na vás! :) 

Listen To Your Heart ;* Pätnásta časť.

Bella! skúsiš mi ešte raz v škole povedať že sa hanbíš za svoj príbeh pretože sa mi raz za celý pol rok čo píšem príbehy podarila jedna časť! ;D zaškrtím ťa za to raz! ZAJTRA! časť asi nebude :) Uvidím či stihnem, idem sa fotiť s pamätníkom, školou a samými kravinami -,- to som dopadla! :D

Slabý, studený vzduch Londýna mi prebehol po celom tele a vôňa mokrej cesty sa mi vbila do nosa. Pred letiskom stáli tisícky dievčat ktoré sa nemo pozerali na chalanov ktorý svoju pozornosť venovali Paulovi ktorý ich napomínal kvôli nepovolenému výletu do Holmes Chapel. Unavene, s niekoľko hodinového letu som sa posadila na krajnú lavičku a pomaly som si odpila s horúceho Latte.
"Unavená?"
"Neskutočne, ako dlho zvyčajne trvá Paulou monológ? Okamžite potrebujem horúcu sprchu a posteľ!"
"Myslím že už končí, odveziem ťa? aj tak budeš bývať u mňa."
"Budem bývať kde?!"
"No.. tebe to Harry nepovedal? Zayn je s Perrie, Harry s Bellou, Louis s El, aj keď im to poslednú dobu veľmi neklape, Niall v tajnom vzťahu zo Sophie (zdravým ťa Chiara! ;DD) a Harry ťa prisúdil do môjho domu."
"A čo Danielle?"
"Stále nič, je to skvelá baba ale.. neviem či by to.. fungovalo."
"Liam si skvelý chalan. určite to s ňou nejako vyriešiš. Ideme?"
"Môžeme, pomôžem ti s tým?"
"Nemusíš, aspoň mám krycí plášť pred tým šialenstvom vonku." Zo smiechom som odchodila zvyšok kávy do koša a potiahla som za sebou môj neuveriteľne ťažký náklad zvaný kufor..

"Konečne pokoj!" šťastne som prehlásila keď som vošla od teraz spoločného domu s Liamom.
"Sprcha je na hornom poschodí doľava, a izbu si vyber. Uh, a ešte. Večer máme párty, mám ťa zobudiť?"
"to je v poriadku, nejako sa pokúsim sama. A Liam? nevidel si Leu? od letiska v Holmes Chapel som ju nevidela."
"Lea ide s chalanmi, neboj večer ju tu máš. Bež si pospať."
"Liam? ďakujem."
"Nemáš začo." s úsmevom zatvoril dvere a ja som sa s neskutočným šťastím posadila na posteľ. Po pár minútach pozerania sa na tašku s ktorej vytŕčali nejaké veci som si dala rýchlu sprchu a potom vytúžený spánok.

"Miláčik! vstávaj!" Zvrieskla mi do ucha Lea a hneť na to sa rozvalila na mňa.
"Vypadni ty suka! nechaj ma spať!"
"Ja som myslela že tie nové sexy šaty ktoré som ti kúpila treba v tom bare plnom chalanov prevetrať!"
"čo že?!"
"dobre si počula! padaj sa dať do kopy."
"Lea? ja.. neviem či tam chcem ísť."
"a čo prečo?! nehovor že si s tým znova začala!"
"Nie! s tým som definitívne skončila. to som ti odprisahala ja len že.. určite tam bude aj Danielle a.."
"Tebe sa páči Liam?!"
"Nepáči! ja len.. mala som jeden pekne divný sen v ktorom bol Liam tak neskutočný, milý, nádherný a.. v tom sne som mala omnoho väčšie šance ako v tomto."
"Tebe sa páči!"
"Nepáči!" naštvané som zvrieskla a rozospato som prešla do kúpeľne kde som sa nalíčila a ako tak si upravila vlasy. S nechapavým pohľadom som sa zadívala na Leu ktorá v rukách držala krátke biele šaty s čiernym opaskom a kvietkovaným bolerom ktoré doladila vybíjanými topánkami.
"Lea! toto si neoblečiem! budem v tom vyzerať.. príšerne!"
"Neprotestuj a padaj! chceš predsa aby si zabodovala u Liama v tomto svete nie?" s vážnym pohľadom mi hodila do rúk všetky veci a ja som s naštvaným pohľadom opäť odpochodovala do kúpelne.

"Nechaj si to tam! vyzeráš dokonalo!" už asi desiati krát upozorňovala moje ošívanie a naťahovanie opaska Lea v čiernom taxíku. Naduto som odula spodnú peru a vystúpila som s taxíka pred bar v ktorom boli chalani s babami a pekne to tam žilo.
"Páni! si nádherná sestrička!"
"ďakujem Harry, ty tiež nie si najhorší brat."
"Milé, inak toto je Bella." Ukázal na milé dievča s dlhými blond vlasmi a dokonalou postavou ktoré sa usmievalo vedľa neho.
"Som Natasha, teší ma." s úsmevom som ju objala a zadívala som sa na ďalšie dievčatá ktoré mi podávali ruku.
"Hovorím ja?" zo smiechom sa na nich zadívala Perrie ktorú som ako jedinú poznala s Little mix. "takže toto je El, Sophie, Danielle a ja som Perrie." po celý čas som sa na nich usmievala a ochotne som im podávala ruky až kým som sa nedostala ku Danielle. Bola neuveriteľne nádherná a podľa pohľadu ktorým sa pozerala na Liama som pochopila že kaziť niečo tak nádherné čo je medzi nimi je príliš zle.
"Ja.. idem si niečo objednať, chcete niečo?"
"Zatiaľ nám stačí." s úsmevom mi odpovedal Harry a ja som zo sklopeným pohľadom odpochodovala k barovému pultu za ktorým stál čašník a pred ním stovky ľudí. Unudene som sa posadila na stoličku a zadívala som sa na hodinky na mobile.
"Pristane ti to." ozval sa za mnou Liamou hlas s čoho mi celým telom prebehli zimomriavky a v bruchu som pocítila neskutočné množstvo motýlikov.
"Ako vidím s Danielle ste opäť v poriadku nie?"
"Len na pohľad.."
"Je nádherná."
"na tisíc percent je v tomto bare niekto kto je sto krát krajší, chcem ti niečo ukázať."  s úsmevom na potiahol za ruku cez nejaké dvere až sme sa ocitli na nejakom osvetlenom mieste s kvetmi, trávou a altánkom. Celou touto záhradou, alebo ako to nazvať sa ozývala hlasitá hudba s vnútra a pri pohľade na jeho neodolateľný úsmev a žiarivé hnedé oči sa mi podlamovali kolená.
"čo tu robíme?"
"vnútri je to preplnené a aj tak si všetci myslia že čakáme na pitie."
"To neznamená že je dobrý nápad ísť sem. Mal.. mal by si sa vrátiť dnu. Danielle sa o teba určite bojí."
"Pššt! skús chvíľku počúvať." zo smiechom sa zasmial a opäť a mi zadíval do očí. "môžem ťa požiadať o tanec?"
"neviem tancovať."
"Tak ťa budem viesť." jemne sa mi dotkol ruky a ja som sa zahanbene zadívala na kamenné dlaždičky ktoré pokrývali altánok.
"Natasha?"
"hovorila som ti že mi to nejde!" naštvane a s malým náznakom smiechu som mu pustila ruky a oprela som sa  o zábradlie bieleho altánku a zadívala som sa na červené kvety ktoré ho zdobili.
"Si neskutočne nádherná." jemne sa zasmial a jeho perami sa  pomaly priblížil na tie moje..

Uuuuch! iná makačka niečo napísať! :D Keďže zajtra asi časť nebude snažila som sa o takú viac dlhšiu a viac.. ako to povedať.. nedeprimujúcu? :DD snáď sa páči :) 

Listen To Your Heart ;* štrnásta časť.

Julíí, viem že som ti písala že časť asi dlhšie nebude ale mám neskutočné nervy a chuť písať :/ och, a ďakujem! a ešte jedná vec! FUCK YOU BEJBY! ;**

Natasha 

Celá spotená a zadýchaná som sa prudko posadila na postel a môj vystrašený pohľad sa vzápätí zmenil na šokovaný a maximálne prekvapený. Nechápavo som zaklipkala očami a zadívala som sa na Liama ktorý spokojne vydychoval na starom kresle a potom na okno s ktorého bol výhľad na Holmes Chapel. Rozospato som sa postavila s postele a zadívala som sa na môj mobil ktorý ležal položený pri taške s vecami.
"14.7.2013?!" Ozval sa môj prekvapený hlas izbou čo spôsobilo Liamou pád s kresla a môj psychopatický smiech.
"Uč sa dátumy prosím cez deň a nie o piatej ráno!"
"Prepáč Liam! keďže si už hore tak mám na teba zopár otázok!"
"nezaručujem ti že ti na ne odpoviem ale skús to."
"mám mamu ktorá žije v Londýne, som Yasmin, ty si sa zasnúbil s Danielle, pohádala som sa s Gemmou, brala som drogy a skončila som na pri drogovom kde mi vymývali mozog a potom ma chceli zabiť?"
"Uh? Nie, máš mamu ktorá žije v Holmes Chapel, si Natasha, nie, S Danielle som pekne dlho nebol, áno, s Gemmou si sa pohádala a drogy berieš ale na proti drogovom si nebola a okrem mňa ťa za poslednú noc nechcel zabiť nikto. S čím si tie drogy sakra miešala?!"
"Oh! to je skvelé! kedy letíme? teda, pokiaľ letíme."
"Letíme o siedmej. a daj sa do kopy vyzeráš ako keby si tie drogy užila len teraz."
"Končím s nimi! a vieš čo Liam? Nie si až taká namyslená hviezda ako som si myslela. pokiaľ si taký ako v mojom sne tak si neskutočný jebač!" zo smiechom som do neho hodila umelo hmotné hrozienko ktoré bolo položené v dekoračnej miske a vyšla som do studeného rána s vôňou čerstvého chlebu ktorý sa šíril s neďalekej pekárne. S váhavým pohľadom som zastala pred dverami nášho domu až kým sa "samé" neotvorili a nestála v nich Gemma.
"Ehm.... Ja... Gemma.."
"Je mi jedno či berieš drogy, máš stovky chalanov alebo si myslíš že naša rodina je nechápavá. aj tak si moja mladšia sestrička o ktorú sa budem starať."
"Vlastne ja.. mala som dosť čudný sen a nerada by som s drogami pokračovala. "
"Neviem čo sa ti síce snívalo ale robíš správne. Prepáč mi ten včerajšok."
"To je v poriadku, sestry?"
"Navždy! kedy letíš do Londýna?"
"prišla som sa len rozlúčiť. o siedmej letíme a potrebovala som sa ti ospravedlniť."
"dúfam že budeš bývať s Harrym a.."
"Nehovor že má dievča Bellu!"
"netuším čo si všetko pojedla ale pre tento krát máš pravdu, je to milé dievča nemáš sa čoho báť! a prosím, chovaj sa ku chalanom slušne nie sú zlý."
"jasné mami! bežím!" zo smiechom som ju objala a opäť som sa otočila smerom k hotelu. tenký sveter ktorý som mala prehodený cez telo mi jemne vial v slabom vetri a moje kroky opäť s nadšeným smerovali do hotela.
"už si v pohode?"
"vadí ti že mám skvelú náladu?"
"Nie som rád ja len že.. chalani mali pravdu že s úsmevom si nádherná."
"chceš byť milý? tak zober tie kufre."
"myslel som že sa za včerajšok poďakuješ."
"nejaká prudká zmena témy nemyslíš?"
"Kaši na to.."
"Och! žiadne také! čo ťa trápi?"
"to je jedno, zmeškáme lietadlo."
"To nie je jedno Liam! stalo sa niečo?"
"To je medzi mnou a Danielle. aj tak ťa to nebude zaujímať."
"Bude! rozprávaj, možno ti budem vedieť pomôcť."
"Poslednom čase mám taký pocit ako by to prestalo klapať. Proste.. neviem či to má ešte zmysel."
"Miluješ ju?"
"neviem, spoznal som sa s jedným dievčaťom. je Milá, nádherná ale neviem či by nám to spolu fungovalo."
"Myslím že najskôr by si si mal vyriešiť Danielle. a myslím že fanúšičky všetko pochopia. netráp sa s tým Liam! ideme? aj tak bude Harry totálne mimo s toho kde sme celú noc boli." s úsmevom som sa postavila s postele ktorú som ešte včera nenávidela a dnes nadovšetko milovala a prudko som za sebou potiahla kufor zo stovkami nepotrebných veci..

Psycho časť, krátka a čudná ale mala som neuveriteľnú chuť všetko napraviť! :) kto nechápe, čo bude asi polovica napíšte komentár ;DD vysvetlím! :DD

Listen To Your Heart ;* trinásta časť.

Ten včerajšok och bože! :DDD fáájn boli ma hlava ale lepšie než včera! :D mi všetky sedíme také pohľady totálne mimo a smejeme sa na tráve :DDDDD tí ľudia kukajú čo robíme :DD no dobre! :DD Baby táto časť sa mi po prvý krát v tomto príbehu páči! ;D dúfam že sa bude aj vám! :)

Slabé svetlo ktoré cez malú medzeru v rozbitom okne presvitalo do izby mi vrátilo všetky spomienky na včerajší deň. Kŕčovito som sa postavila zo studenej dlážky a pomaly som prešla do kuchyne v ktorej sa nachádzali staré spotrebiče. Jemne som sa rukami oprela o starú linku a nechápavo som pokrútila hlavou. Tupá vec ktorá mi v hlave spôsobila neuveriteľnú bolesť ma položila na zem. Slabo a rozmazane som sa zadívala na siluetu človeka ktorý sa ku mne posadil a drobné kvapky zo striekačky mi dopadli na čelo a neskôr mi spôsobili upokojujúcu bolesť na krku..

Jemne som zaklipkala očami a drsne som prešla po tvrdej posteli ktorá ma neskutočne tlačila. Rozospato som sa zadívala do tmy a pohľad ktorý sa mi naskytol pred očami ma šokoval. Izba proti drogového mi bila do očí a okno ktoré pred pár hodinami bolo rozbité bolo zrazu ako nové. Nechápavo som sa postavila s postele snažiac sa na všetko spomenúť. S príšernou bolesť hlavy som sa presunula na chodbu a pomaly som kráčala po nej.
"Natasha, kam sa chystáš? sú len dve hodiny ráno. všetci spia."
"Kt...Kto ste?"
"Som vedúci nepamätáš si?"
"Ja.. čo sa stalo? ako dlho som tu?"
"si tu týždeň. udrela si sa pri sprchovaní."
"A čo Liam? a.. a Harry?! neboli tu?"
"Nie.. prerušili všetky kontakty."
"Ony.. ony sa o mňa netrápia?"
"Nie.. vraj to kazí ich skupinu."
"A čo Lea?"
"Odišla s jedným z chlapcov.."
"Ahá... ja asi.. idem si ľahnúť.."
"Potrebuješ dostatok oddychu. O ôsmej máme raň.." Jeho hlas sa mi pomaly strácal a tupá bolesť sa mi opäť šírila hlavou.

Liam
"Ako to že ju nemôžem vidieť?! celý mesiac sa mi neozvala!"
"Prepáčte pán Payne ale máme určite podmienky pacientov ktoré musíme rešpektovať. Slečna Natasha si to neželala, takže nemôžeme porušiť jej požiadavky."
"Prosím, bude to len chvíľka prisahám!"
"Niečo sme vám povedal pán Payne!" s vážnym pohľadom sa na mňa zadíval a prudko zatvoril dvere. S neskutočnými nervami som kopol do železnej bránky ktorá vydala zvonivý tón a bezmocne som znova nastúpil do auta. presne tak isto ako každý deň tento mesiac. "Ako som to sakra mohol spraviť?! Bohvie čo tam s ňou robia! si totálny idiot Liam!" šepkal mi vnútorný hlas a moja duša opäť nadobudla ten príšerný pocit. Na strane spolujazdca mi už pekne dlhú domu zvonil mobil, no na osobu ktorej meno s fotkou mi svietilo na obrazovke som  nemám absolútnu chuť. Pri treťom zvonení som mal už nervy v koncoch a preto som už s kľudným hlasom zdvihol.
"áno láska?"
"Zbláznil si sa Liam?! vieš ako som sa o teba bála? kde zas lietaš!"
"Prepáč Danielle, musel som niečo vybaviť v meste a nepočul som mobil."
"Načo ti potom je keď ho nepočuješ?! Kedy prídeš domou? potrebujem s tebou niečo prebrať."
"O takých desať minút som tam."
"Vieš čo? stretneme sa v kaviarni vedľa toho obchodu s kvetmi. platí?"
"No.. vieš.. ja by som radšej bol keby sa stretneme v parku.."
"Ahá, prepáč zabudla som že ten obchod ti pripomína to dievča."
"Dan, pokiaľ mi chceš vyčítať to že zaujímam o Harryho sestru tak mi to povedz rovno a nie sa hráš na bohvie ako chápavú snúbenicu."
"Nie zlatko! naozaj ma to mrzí, nezistil si nič nové?"
"Nie, stále všetko po starom. musím zložiť, o desať minút v parku." zložil som mobil a opäť som ho hodil niekam do zákutia auta. Síce som pri parku bol už pár minút, zastavil som kúsok od neho a hlasito som vydýchol. Moja ruka sa oprala o hlavu a druhou som silno buchol o volant. "O čo ti vlastne ide Liam? naháňaš sa za nejakým dievčaťom o ktorom nič nevieš a nechce ťa vidieť a pritom si požiadal o ruku Danielle?" Znova ma začali prenasledovať myšlienky a moja hlava bola na prasknutie. Zo silným buchnutím po auto sedačke som vystúpil a v neďalekom obchode som kúpil kávu. S falošným úsmevom som sa prechádzal pomedzi všetky fanúšičky a novinárov až som sa dostal na lavičku ku Danielle.

"Ahoj miláčik." S úsmevom ma privítala Danielle a mňa opäť pichlo pri srdci, jej dokonalé hnedé oči sa neuveriteľne podobali na tie Natashine..
"Och, prepáč ahoj. Dáš si?"
"Ďakujem."
"Tak, o čom si sa chcela rozprávať?"
"No vieš Liam ja... Som tehotná!"
"čo že?! ako to veď predsa mi dvaja..."
"Liam, ty si otec!" zo zaťatými zubami prehlásila s čoho som dostal neuveriteľne zlý pocit.
"To je... skvelé Danielle.."
"Ty sa netešíš!"
"Jasné že sa teším! len je toho posledný mesiac na mňa dosť."
"Všímam si, daj sa do poriadku! naše dieťatko bude potrebovať oboch rodičov."
"Danielle, ja neviem či som pripravený."
"Ako to že nevieš či si pripravený?! staráš sa o chalanov, o mňa, fanúšičky aj rodinu! budeš skvelým otcom. spolu to zvládneme."
"Keď myslíš." s chabým úsmevom som sa na ňu usmial a jemne som ju pobozkal. S nášho neskutočne "romantického" stretnutia ma vyrušilo vibrovanie mobilu na ktoré mala číslo len ona, Natasha...

Listen To Your Heart ;* dvanásta časť.

Happy birthday to me! :D som príšerný narcis! :33 ľúbim vás! :D prosím spravte mi pekný darček a dajte mi komentár! :/ :DD btw. ten pocit keď ste hore ale robíte sa že spíte a príde mamina s darčekom a vy chytíte výbuch :DD inak -,- to len mne kúpi mamina nový mobil pretože je k nemu plyšový macko? -,- fuck! :D logika! :DD Nečítam po sebe opäť! :D prišla návšteva :D

"Ty budeš asi Natasha však?""Záleží na tom?"
"Och, isteže. Takže Natasha ja som zakladateľ tejto budovy takže od teraz ste v mojich rukách. vaša izba je na čísle 10, sprchy sú na konci chody a malý sprchový kút máš taktiež v izbe."
"úžastne, neskutočne sa teším na tento dokonalý zapadákov." s ironickým hlasom a falošným úsmev som sa na neho zadívala a prudko som za sebou potiahla kufor s vecami. Pri pohľade na príšernú izbu zo starou skriňou, tvrdou posteľou a zaprašenými oknami mi nezostávalo nič iné len hlasité vydýchnutie. "tak toto bude ešte sranda" povedala som si v ducha sama pre seba a unudene som si kvokla ku kufru s ktorého som vytiahla osušku a voľné silné tričko s bielymi šortkami. Po menšom zablúdený som sa našťastie ocitla na verejných sprchách. S neveriacim pohľadom som si jemne buchla ruku vedľa tela a pokrútila som kohútikom s ktorého sa po malej chvíľke spustili tisícky kvapiek teplej vody. Môj tichý spev sa ozýval po celej miestnosti. Po pár minútach úniku s reality som sa obliekla do pyžama a snažiac sa dostať na chodbu môj pohľad prekvapil mladý chalan.
"Dovolíš?"
"Kam tak rýchlo? večer len začal." Silno ma pritiahol ku sebe čo spôsobilo tlkot môjho srdca na maximum.
"Prosím.. chcem ísť spať."
"to môžeme aj spolu."
"Pusť ma do kole!" nervózne som zvrieskla kým jeho ruka neskončila na mojich ústach.
"ticho, rozumieš? v tomto zapadákove ťa nezachráni. Takže teraz konečne stíchni a vyzleč si tie príšerné šaty."
"Idiot!" opäť som zakričala a silno som ho od seba odtlačila. Pri pohľade na jeho pohľad vraha mi prebehol mráz po chrbte. Popri sledovaniu jeho blížiaceho teľa sa mi ostrý predmet v ruke pomaly vyšmykoval. "Nepotrebujem pomoc od nejakých primitívnych pracovníkov v tomto blbom ústave." potichu som šepla a najväčšou silou akú som zo seba dokázala v túto chvíľku vydať som ho buchla po hlave. Krv ktorá sa mu začala s hlavy pomerne veľkom množstve liať ale môjho plánu veľmi nepomohla. Stále s rozbúchaným srdcom som sa rozbehla cez celý tento primitívny ústav až do mojej skvelej izby. Pocit že všetko bude v poriadku mi veľmi dlho nezostal, pri hlasitom búchaní na moje dvere mi adrenalín v mojej krvi začal opäť vyčíňať. Pri rýchlom a naivnom rozmýšľaní som nakoniec skončila pri tupom úteku cez okno.

S roztraseným telom, mokrými vlasmi a za dýchaním hlasom som sa zastavila pred starým domom na konci Londýna ktorý mi pripadal ako najlepší nápad. S bosými nohami som vstúpila do zaprašeného domu s chladnými dlážkami. Pomalým pohybom som zatvorila dvere a prešla som ku zaprašenému oknu zo starými žalúziami. Pomaly som sa zošuchla po starej popraskanej stene a hlasito som vydýchla...

čudné, psycho, nesúvisiace s časťou, a zvláštne ale ja proste... neviem písať pekné príbehy! :DDD 

Fucking Good Summer! ;33 Jednodielovka Pre Kamku a Chiaru!

Nečítam po sebe pretože nestíham! :D prepáčte! :D jednodielovaka venovaná Kamke a Chiare! ;DD


Príjemné a neuveriteľne nádherné ráno sprevádzané slnečnými lúčami mi pripravilo ďalšie prekrásne prebudenie. S úsmevom na tvári som prešla na balkón s ktorého som mala dokonalý výhľad na silno modré more s miernymi vlnami. S nadšením som si kvokla ku veľkej skrini  a zázrakom som s nej vybrala svetlo ružové plavky bez ramienok ktoré na mojej pokožke nádherne žiarili a na ne som si prehodia jemný, tenký, biely svetrík. S jemným smiechom som sa objala s Carolin ktorá ma už čakala dole, pri pohľade na jej dokonalé telo a perfektne opálenú pokožku ktorá ladila k modrým plavkám som si jemne odula spodnú peru. Stále s úsmevom na perách som ju potiahla za ruku a popri veľkému nápisu "No Swimming!" sme preskočili hnedý plot a ocitli sme sa na teplom piesku a prázdnom pobreží nášho malého mestečka. S výbuchom smiechu som si ťapla s Carolin a o pár sekúnd sme si už vychutnávali príjemné ranné more.
"Sexy chalani na obzore."
"Kde?!" s nadšením som sa otočila vo vede čo spôsobilo moje potknutie a mierne topenie sa. Zatiaľ čo ja som bojovala o život vo vode po pás Carolin si užívala výhľad na piatich chalanov bez tričiek za čo jej neuveriteľne ďakujem. S vražedným pohľadom som ju prebodla a rýchlim krokom som sa za ňou rozbehla na piesok. Pri pohľade na strážnika ktorému sme s našimi tajnými návštevami posledný týždeň spôsobili peklo zo života som potiahla Carolin za ruku a rozbehla sa popri tých chalanoch.
"Myslel som že táto oblasť je vyhradená len pre dovolenkárov."
"Myslela som si že ty dovolenkári sa kochajú krásou prírody a neočumujú nevítané návštevy."
"Kayla? nerada ťa vyrušujem pri tvojej tejto týždeň ôsmej hádke s turistom ale mám taký pocit že tú červeň tvári ten strážnik nemá prirodzenú."
"šaty!" zo smiechom som zakričala a naším neznámym turistom sme s ruky vytrhli bundy, šiltovky a nejaké veci. Stále zo smiechom sme sa rozbehli k WC kde sme sa do všetkého obliekli a s nenápadnými pohľadmi sme sa vrátili späť na pláž. Síce nám to pár minút všetko prechádzalo ale pri nepríčetnom pohľade staršieho strážnika som vedela že táto skvelá maska nám na sto percent neprejde.
"Teraz!" zakričala som a spolu s Carolin sme hodili všetky veci do piesku a rozbehli sme sa cez celú pláž k môjmu hotelovému domčeku.
"pfúú! toto bolo tesné!"
"Všimla si si tých chalanov? Mať tu takýchto turistov častejšie tak sa s tým strážnikom vymením."
"aby si ma musela každý deň chytať pri vlámaní sa na pláž?"
"Nie, ty by si bola V.I.P, raňajky?"
"Uvedomuješ si že tie zvyšky jedál ktoré zostanú v jedálni po turistoch nie sú raňajky?"
"Byť na tvojom mieste mlčím, vždy to všetko požerieš!"
"To bolo len raz! nemôžem za to že som bola hladná!"
"jasné! padaj pre naše nové identity. musíš to očekovať!" zo smiechom som ju vysotila na chodbu a pomalým krokom som sa za ňou presúvala.
"Dobrý deň, meno?"
"Ehm.. Ehm... ja som Stephani a toto je... Fabio.."
"Och, teší ma a ja som vedúci tohto hotelu! vaše pravé mena, nemáte tu čo robiť!"
"Ber to a utekaj!" zo smiechom mi Carolin do rúk natlačila nejaké pečivo zo zeleninou a košík nejakých kravín. S vyčerpaním sme zastavili za rohom, blízko pláže a s vážnym pohľadom sme sa posadili na hojdačku vytvorenú s pneumatiky auta.
"Fabio? to akože naozaj?!" s nechápavým pohľadom som sa zadívala na Carolin ktorá s nevinným pohľadom zahadzovala za seba servítku.
"Ako keby ty si vymyslela niečo iné! uch, naši sexoši na obzore." S nezáujmom som sa zadívala na tých piatich chalanov s rána a s malým úsmevom som sa lepšie zadívala na kučeravého chalana s neuveriteľne nádherným úsmevom.
"Tak čo, hojdačky máte dovolené?"
"Otázky na nás máte povolené?"
"Drzá. Ako sa voláte."
"Podla nového je ona Stephani a ja Fabio."
"Takže Fabio, čo robíte dnes večer?"
"Prečo čakať do večera?"
"čo chcete riskovať teraz?"
"čo ste schopný risknúť?"
"Pokiaľ nám to prejde ako teraz tak myslím že všetko."
"V tom prípade sklapnite a držte krok!... Ehm Carolin? A či B?"
"Myslím že B je lepšie."
"Takže parkovisko?"
"Obchod, svoju prácu poznáš!" zo smiechom som ju jemne buchla po nohe a popri príjemnom teplom vánku som sa rozbehla do hotela, kde som si rýchlo obliekla modré šortky, biele tričko a do rúk som si zobrala tenisky.

S nenápadnými pohľadmi som sa spolu s tými chalanmi a Carolin presúvali po meste, než sme zastavili pred malým obchodíkom s peckovými autami na parkovisku. S kývnutím hlavy som poslala chalanov s Carolin a spolu s Harrym ktorý sa nenápadne prešmykol popri mne som odomkla veľké čierne auto. Zo strážnikmi za chrbtom sa na ulici zjavila Carolin a chalani ktorým určite všetko jedno nebolo. čo najrýchlejšie som naštartovala auto a za volant som podstrčila Harryho ktorý všetko s úsmevom prijal. Popri šialenej jazde, popíjanu alkoholu, skvelých pesničkách a smiechu ktorý sa ozýval celým autom sme svoju troj hodinovú jazdu ukončili a vrátili sa späť na parkovisko. S nevinnými pohľadmi sme sa rozbehli opäť k hotelu, slnko ktoré do teraz žiarilo na oblohe sa medzi časom stratilo a vonku zostala už len jemná tma, príjemné teplo a tichý zvuk mora.
"Och! chcem ísť na tú pláž!"
"to ti ten adrenalín vonku nestačil?"
"To minimum adrenalínu? aj tak by ti všetko prešlo, ani len tvoje meno neviem a nie to ešte kto by to auto mohol ukradnúť."
"Som Harry, a ty? a upozorňujem ťa že Fabia neberiem!"
"Som Kayla."
"Máš nádherné meno."
"Bez lichotiek Harry, tak čo? beriete pláž?"
"o päť minút na nej? potrebujeme niečo pripraviť."
"O päť minút." s jemným úsmevom som si prehrabala vlasy a vošla som do hotela. Po utekaní po stovkách schodov som zastavila konečne pred mojimi dverami a s vešiaka som si zvesila čiernu bundu. Po menšej úprave môjho vzhľadu som opäť vykročila na pláž na ktorej už čakala Carolin s chalanmi, útulným ohníkom, smiechom, jemným spevom doprevadzaným zvukom gitary. S úsmevom na perách som sa posadila vedľa Harryho a zadívala som na pukajúci ohník.
"Kayla?"
"áno?"
"Dnes.. bolo to príjemné, na to že ťa poznám jeden deň si skvelá baba."
"Pod pojmom skvelá myslíš ironická, drzá, blbá?"
"Pod pojmom skvelá myslím bláznivá, nádherná a konečne normálna. teda tie tvoje veci sa tiež nedajú vynechať."
"tupec!" zo smiechom som ho buchla a zadívala som sa mu do očí. do tých zelených očí ktoré boli tak kúzelné. Jeho pery sa v jednom momente jemne dotkli mojich a mojím telom prebehol neskutočný prúd šťastia.
"Kayla? nerád túto chvíľku ruším ale..."
"Och bože! už zasa?!" zo smiechom som sa zadívala na strážnika ktorý s vražedným pohľadom smeroval k nášmu malému posedeniu..V tú noc dopadlo všetko dobre, síce proti vôli strážnika ale večerný pobyt  na pláži si užili všetci spolu. Medzi Carolin a Liamom prebehla neskutočná iskra takže pár mesiacov tvoria nádherný pár zatiaľ čo Harry a Kayla patria stále medzi tie drzé páry ktorým správny adrenalín, zábava a zakázané veci v živote nechýbajú... 

Listen To Your Heart ;* jedenásta časť.

Ty kokos! ten pocit keď hľadáte obrázky do jednodielovky na želanie a zrazu tam máte desiatky fotiek s vášho blogu! :DD Awww!!! neskutočná radosť! :D INAK BABY!! :D V PIATOK ČASŤ BUDE ALE V SOBOTU NIE! :D

"Stratila príliš veľa krvi, potrebuje okamžite transfúziu!"
"Nedokážem jej nahmatať tep! prineste rýchlo nosidlá a resuscitátor!" "Je príliš slabá, musí sa dostať čo najskôr do nemocnice?!"
"stále neviem nahmatať tep! kde sú s tými nosidlami!"
"Rana jej stále krváca, priviažte jej to s niečim!" Ozývali sa hlasy lekárov ktorý sa skláňali nad jej telom. S vystrašeným pohľadom som si bezmocne chytil hlavu a priblížil sa k jednému s lekárov ktorý sa pozeral na "nakladanie" jej tela na nosidlá.
"Bude v poriadku?"
"To vám teraz nevieme povedať, jej tep sa nedá stále nahmatať a srdce bije strašne pomaly. vy ste ju našli?"
"áno, ja som jej kamarát. môžem ísť prosím s vami?!"
"a čo ona?"
"O pár minút pre ňu príde Louis, prosím môžem ísť s vami?"
"Ale pohnite si! nemáme veľa času.." S náznakom súhlasu som nastúpil do sanitky a s očami plných sĺz som stále nevedel odtrhnúť pohľad od jej tela. Lekári ktorý sa ju stále snažili oživovať sa zrazu odtiahli a s vážnym pohľadom sa na mňa zadívali.

"čo s ňou je?! kde je?!"
"Harry.. upokoj sa!"
"Kde je Natasha?!"
"Ona stratila príliš veľa krvi.. mala slabí tep a pri prenose do nemocnice ju stratili. teraz je na operačnej sále, snažia sa jej zastaviť krvácanie a oživiť ju.."
"Ona.. Ona je mimo života?!"
"Harry je pod dohľadom najlepších lekárov! sadni si a čakaj!"
"Je to moja vina! mal som ju strážiť, povedať jej o všetkom a nenechať ju teraz samú!"
"Harry nemôžeš za to len ty! mal som si všimnúť že v tom znova lieta."
"Lieta v čom?!"
"v drogách.."
"ako dlho?!"
"Nie že ako dlho ale od kedy.. ona s tým neprestala."
"a to ti povedala?!"
"Harry, ja som bol ten ktorý ju zachránil! nemal sa o tom nikto dozvedieť nebyť správy že je adoptovaná ktorú si jej zamlčal a potom smrť jej reálnej mami.."

"Pán doktor! bude v poriadku?!"
"Liam? vy ste pravdepodobne Harry však?"
"áno! prosím viete niečo nové?"
"Viem len to že Natasha je v poriadku, zatiaľ spí ale žiadne nebezpečenstvo jej nehrozí."
"Pane bože! ďakujeme a.."
"a kedy ju pustíme domou? pravdepodobne do konca týždňa. lenže je tu malý problém že sme jej našli v tele veľké množstvo zakázaných látok a preto by sme chceli aby hneť s nemocnice nastúpila na liečenie proti drogám."
"áno, pravdaže s tým naprosto súhlasíme.. a mohli by sme ju vidieť?"
"Môžete!" s úsmevom ma jemne pobúchal po pleci a spolu s kopou papierov odišiel niekam na koniec chodby.

*O týždeň a pol* (Natasha)
"Pripravená?"
"Pripravená na čo?! na to aby som zvyšok života strávila niekde v miestnosti pre jednu osobu s bielymi stenami?!"
"Vieš že si za to môžeš sama. nerozumiem, pred pár týždňami si bola ochotná pre to spraviť všetko."
"Liam ja som ochotná pre to spraviť všetko ale ty to nechápeš, mám osemnásť som v databáze tých ktorý používajú drogy, ležala som v nemocnici pretože som sa chcela zabiť, celý svet ma bude mať za psychopata a k tomu? jediná rodina ktorý mi zostala je tá od ktorej som odišla a tá ktorá mi celý život klamala."
"Natasha si skvelé dievča a bez ohľadu na to čím si si prešla vždy tu budeš mať ako rodinu nás!"
"Vás, tých ktorým som pred niekoľkými mesiacmi hovorila že ste namyslené hviezdy ktoré sa priživujú na Harryho sláve.."
"Ani si s nami nebola."
"Bola som s tebou a to mi úplne stačí!"
"čo tým chceš povedať?"
"že si totálne super chalan!" s iróniou a výbuchom smiechu som sa postavila s postele a ešte stále unavene som si zobrala zo zeme veľkú tašku s vecami. Po pár odbočkách a minútach ticha ktoré som venovala môjmu zamyslenému pohľadu ktorý sa nemo díval na cestu vedľa auta sme zastavili pred veľkou, hrôzostrašnou budovou..
"Liam?"
"Stalo sa niečo? si v poriadku?"
"Prepáč mi to.. bola som príšerná.. ja len že, ďakujem že si vtedy v tej záhrade prišiel za mnou a hral si sa na zlého chalana len aby si si zohnal moju dôveru."
"ale ja.."
"Nie! Liam ty nie si zlý chalan" zo smiechom som ho zastavila a opäť som na neho zadívala. "vážim si to že si mi pomáhal, to že si so mnou strávil toľko času a že aj cez to že som to nechcela si ma zachránil. ale myslím že by bolo lepšie keby sa vrátiš späť k Danielle. fanúšičky milujú Payzer a to je pre skupinu najlepšie."
"Natasha! a čo keby.. čo keby sme začali od znova?"
"od znova ako neznámi ľudia? vieš že to je blbosť."
"Nie je to blbosť, jednoducho vymažeme minulosť a začneme žiť prítomnosťou."
"Mala by som už ísť Liam, moja mini izba ma dlho čakať nebude."
"Natasha? môžem spraviť ešte jednu vec?"
"pokiaľ ma chceš pobozkať tak si daj spiatočku, myslím že neznámi ľudia sa len tak na ulici nebozkávajú!" zo smiechom som mu roztrapatila vlasy a spolu s nejakých zvláštnym strážnikom som vstúpila do môjho dvoj mesačného pekla...

Tak čo hovorite?! :D žijem?! nežijem?! :D dáte mi znova také rozkošné komentáre?! :333 Inak Mia ma potešila! ;D konečne si sa ozvala! :DD

Listen To Your Heart ;* desiata časť.

Niečo na úvod? Veronika prosím už nikdy ma nezastav na ulici s tým že si milé dievča a potom na mňa začneš vrieskať prečo vraždím jej mamu!! :DDDDD skoro ma vystrelo! :DDD Kamka, pamätáš? "ddddd" :D to iba ty môžem čítať pred tvojou mamou, retardácia! :DD Julíí, sekerka platí! ;DDD Chiara ďakujem že si mi dala ten komentár!! :33 a ďalej? ďakujem všetkým ktoré to čítate! :)

Zo skrine som si vybrala bledo modré roztrhané rifle, biele tričko s obrázkom slúchadiel a čiernu bundu. Na nohy som si nasadila čierne tenisky a na hlavu som si priložila čiernu šiltovku. Do uší som si dala slúchadla s ktorých mi hrala deprimujúca pomalá hudba a po menšej úprave mojej pleti som si do tašky cez rameno nahádzala peniaze a nejaké drobné veci. Zo sklonenou hlavou som prešla okolo Liama a Lei ktorých pohľad som stále cítila na mojom tele. S hlasitým buchnutím dverí som vyšla na chodbu a po schodoch som zbehla dole. Po pár minútach blúdenia po upršanom Londýne som si s vrecka nohavíc vybrala mobil a vytočila som posledné volané číslo.
"Vedel som že sa ozveš."
"Bez rečí, kde a koľko?"
"V centre Londýna je jeden starý obchod, choď zaň. O desať minút a pre tento krát stačí len pätnásť." zakončil náš krátky rozhovor zložením telefónu, s príšerným pocitom vini ktorý ma z vnútra zožieral som prešla za starý obchod za ktorým už čakal môj neznámi díler. Po nenápadnom výmennom obchode som v rukách začala drviť malú striekačku a moje kroky začali smerovať do vnútra starého obchodu. V taške som si nahmatala ostrý predmet a všetky veci som si vyložila na chladnú zem ktorá ma mrazila. Bez minút beznádejného čakania som si do ruky pichla ďalšiu dávku a jemne som sa pohladila po žilách na mojej ruke. S jedným pohybom si si malý ostrý predmet zapichla do pokožky a prudko som spravila hlboký rez ktorý moje telo začal príjemne zohrievať tisíckami kvapiek teplej krvi...

(Práve začalo pršať! skvelý pocit keď počúvate smutné pesničky, sedíte pri okne a píšete deprimujúcu časť! :D som zrelá na psychiatriu! :DDD)
Liam
"Chápeš ju?! celé dni sa ani len neozve a potom odíde?!"
"Nevieš kam by mohla ísť?"
"Najskôr niekam strašne ďaleko pretože to vyrieši jej problémy.."
"Lea! poznáš Natashu dlhšie nevieš o nejakých jej sklonoch, poruchách alebo..."
"Nie! ona.. len.. keď bola menšie chcela sa viac krát zabiť pretože si ju nikto nevšímal. nič s tým nevyriešila všetko pochopila.. to by nespravia Liam!"
"Tak ako všetko pochopila s drogami?"
"Myslíš že?!"
"Vieš kto je jej díler?!"
"Pár krát som bola s ňou, viem len jeho číslo ale ja neviem Liam!"
"Rozmýšľaj Lea, kam by mohla ísť?"
"Tmavé uličky?"
"tých je v Londýne veľa!"
"opustené tmavé uličky?"
"poznám len tri, videla si jej dílera?"
"Matne, ale určite by som ho spoznala."
"Ber si bundu, neverím že išla len na nejakú prechádzku kvôli smútku.." S pocitom strachu ktorý vládol v mojom tele som silno potiahol Leu na ulicu ktorá ponorená do sychravého, tmavého a hlavne mrazivého počasia. Po prejdení všetkých možných uličiek sa môj strach zdvojnásoboval a ten príšerný pocit s možnosti straty niekoho na kom mi tak neuveriteľne záleží ma zožieral. S bezduchým pohľadom som sa zadíval na Leu ktorej pohľad bol niečim iný.
"Lea?!"
"To.. to je on.." potichu šepla a jemne mykla hlavou k zvláštnemu chlapovi. S neuveriteľnými nervami som sa vytrhol s pevného stisku Leinej ruky a namieril som si to priamo ku nemu.
"Ty bezcitný bastard! Kde je Natasha?!"
"Poznáme sa?! o žiadnej Natashe neviem."
"Natasha je to dievča ktoré teraz môže zomierať v uličke a ty sa tu hráš len na nejakú blbú pretvárku."
"Dajte mi pokoj dobre? o ničom neviem."
"Kurvin syn! okamžite mi povedz kde je Natasha lebo neskončíš dobre!" S nervami som ho sotil na zem s čoho som si zaslúžil pozornosť od všetkých okoloidúcich a novinárov.
"myslíš si že keď mi rozbiješ hubu dozvieš sa kde tá štetka je?!"
"Pokiaľ mi nenavalíš tu adresu ver tomu že už v živote neuvidíš nič iné len nadržaných väzňov a drevené postele!"
"hneť tu za rohom, v tom starom obchode. ale mal by si si pohnúť jej čas pomaly vypršal. kto vie ako dlho ešte vydrží. pol hodina je dosť času.." s úsmevom na tvári prehovoril s čoho si zaslúžil miernu na hubu. S rýchlim behom som sa dostal k starému, takmer rozpadnutému obchodu. Môj pohľad na mierne stuhnutú krv a Natashine telo ktoré bez známok (neviem aké slovo iné použiť :D) života ležalo na studenej dlážke...

Napínam? zas ma budete v škole byť a nadávať mi? :DDDD neskutočne vám milujem! :D časť dám podľa komentárov! :) Inak baby, dnes som zavítala na môj starý blog :) ktorý sa vám páčil viac? príbehy tu či tam? :)

 One je neskutočná! milujem jej štýl :3

Listen To Your Heart ;* deviata časť.

Odhlásilo ma, prihlásilo ma... what the fuck?! :DDDDD Oukey! Keďže dnešok v škole prebehol akurát tak že do mňa všetci vrieskali prečo robím kraviny keď je konečne šťastný obsah :DD tak to teda dokončím! :D k tomu, môj zadok! -,- och a jasné!! mám totálne blok takže sa budem čudovať ak dám zo seba jednu vetu! :D

Zvuk sanitiek ktorý sa šíril celým Londýnom mi moje telo ešte viac rozklepal. Môj pohľad stále smeroval na mamu zatiaľ čo Liamové ruky sa ma od nej snažili odtrhnúť. S krvavými rukami som si prešla po tvári keď jej bezvládne telo zakryli čiernou fóliou. Opäť so slzami v očiach som sa odtrhla od Liama a pár krokov som utekala za sanitkou, kým sa moje telo nerozsypalo na zem a bez duše som sa zahľadela na miesto kde pred tým stála..
"Natasha! si v poriadku?"
"Ty si ma pýtaš či som v poriadku?! zdá sa ti že som?! daj mi sakra pokoj Liam!"
"Nemôžem ťa tu nechať!"
"Ver tomu že môžeš! Harry nie je môj brat, ty si nie je tým pádom môj nič! si len nikto ktorý v mojom živote nemá čo robiť!" s naštvaným hlasom som šepla a s vyčerpanou chôdzou som vstúpila na chodník. Po príchode do hotelovej izby som si hodila topánky na okraj predsiene a v kuchyni som si spravia teplý malinový čaj. Stále zo slzami a s vystrašeným pohľadom som sa zakrútila do deky a pri pozeraní sa s okna som pomaly chlipkala horúci čaj. Na stolíku mi už minimálne desiaty krát vibroval mobil ktorý sa mi v žiadnom prípade nechcel zdvihnúť. S môjho nemého myslenia ma vyrušila až niečia ruka na mojom ramene.
"Natasha! zlatko tak strašne som sa o teba bála! prečo si mi nič nepovedala?!"
"Lea? prosím.. nechaj ma samú.." Zo zatajeným dychom som šepla a opäť som môj pohľad odvrátia k oknu. drobné kvapky dážďa ktoré mi stekali po okne mi perfektne vystihovali náladu a blesky ktoré žiarili v pozadí sú tak perfektné. S otvorenými očami som sa presunula do postele a celú noc som sledovala čiernu šmuhu ktorá sa rysovala na plafóne..

S kruhmi pod očami som sa presunula k zrkadlu. S ďalším dňom plnom "skvelej" nálady som sa opäť posadila na postel a zo stolíka som si zobrala mobil na ktorom bol celkový počet 26 zmeškaných hovor. Osem od Harryho, šesť od Lei, štyri od Gemmi, tri od ženy ktorá si myslela že je moja reálna mama a toľké roky ma nechutne klamala a zvyšok? Od blbého pokrytca. Nervózne som sa oprela o stenu a svoj pohľad som nasmerovala na nič hovoriace miesto..

Liam
"Ty si neuveriteľný Harry! uvedomuješ si vôbec čo sa tu deje?! Nie žeby si bol pri svojej akože sestre ale ty si tu v pokoji čítaj noviny!"
"volal som jej sakra! čo mám prísť ku nej a donútiť ju aby nesmútila alebo čo?! nechápem o čo ti ide! tá tvoja snaha o nápravu jej správania je trochu prehnaná nemyslíš?!"
"Natasha je skvelé dievča! pochop to už Harry a prestaň myslieť len na to na čo chceš ty!" s neskutočnými nervami som treskol s dverami (to sa mi rýmuje! :DDDDDD) a stopol si taxík. Po pár pokusoch dovolať sa Natashe som vystúpil pred jej hotelom a vybehol som na horne poschodie kde pri dverách stála Lea.
"Lea! ideš dnu či von?"
"Dnu, nemôžem ju tu nechať samú."
"vieš niečo nové?"
"Nie, celé dva dni nevyšla vôbec von.. nič nejedla ani nepila! absolútne ma nepočúva ja už neviem čo mám spraviť Liam.."
"Nezdvíhala mi telefón, myslel som si že je len naštvaná."
"Akože ti nedvíhala?"
"Vlastne.. ja som vedel to o jej mame a spravil som zopár chýb ktoré ľutujem ale nechcem aby sa jej niečo stalo."
"Liam?"
"Nemilujem ju.." zo smutným pohľadom som šepol a prekĺzol som cez Leu do obývačky ktorá od poslednej návštevy vyzerala o sto krát lepšie.. 

Listen To Your Heart ;* ôsma časť.

Banániky moje! ;33 Mám na vás jednu drobnú prosbu! :) Prispeli by ste vaším Lajkom môjmu a babám s ktorými som písala "Jede, Jede mašinka" fanklubu?! :D je to pre nás strašne dôležité! :) https://www.facebook.com/pages/They-Are-One-Direction-And-We-Are-One-Debility/125113987690630 (v odkaze máme dokonca aj 69! :D no nelajknite to! :DD) Och! aby som nezabudla, časť venujem Julíí pretože ma brutálne rozosmiala s touto fotkou! ;DD Nečítam po sebe, nestíham :)

Vôňa vajíčok ktorá sa šírila po celom dome ma sladko prebudila. Neskutočný rachot ktorý sa ozýval s kuchyne mi na druhú stranu vyčaril zdesený pohľad. S úsmevom na tvári som prešla do kuchyne a rozospato som sa zadívala na Liamové zábavné pohyby pri šporáku.
"Liam, vieš o tom že nemusíš variť?"
"Oh, dobré ráno. Musím, vieš Natasha ja.. chcel by som sa ti ospravedlniť."
"Ospravedlniť za čo?"
"Za ten včerajšok."
"Prečo? skvelo sme si pokecali a aspoň som tu nemusela trčať sama."
"Takže si nepamätáš na čo sa stalo pri pozeraní?"
"Na to čudné ležanie vedľa seba? musíš ma predsa strážiť." s chabým úsmevom som sa opäť presunula do spálni a s pohľadom ktorý mieril na zem som si spomenula na včerajší večer. Urobila som správe? čo ak tá pusa naozaj znamenala niečo viac? Ozýval sa vo mne vnútorný hlas čo ma prinútil znova si spomenúť na jeho anjelské oči. Stop! už žiadne blbé myšlienky, no a čo že ma pobozkal?! aj tak má Danielle. S neutrálnym pohľadom som sa zohla ku skrini s kadiaľ som vybrala krátke kvietkované šaty na jedno ramienko a do vlasov som si pripla kvietkovanú sponku. S ako takým spokojným výrazom som sa opäť premiestnila do kuchyne kde už čakal Liam s raňajkami na stole.
"Uh, Liam?"
"áno?"
"Pomôžeš mi teda aj dnes? teda pokiaľ nič nemáš."
"Jasné, rozmýšľala si už nad tým kde by si zistia adresu?"
"Myslela som že zájdem znova do detského, musia tam predsa mať nejaké informácie o zmene bydliska."
"Niečo vymyslíme, ale pred tým pôjdeme ešte ku chalanom. potrebujem nejaké veci."
"pokiaľ chceš bež, určite nepotrebuješ ďalšie fotky  všade na nete."
"Prečo? náhodou to bola zábava."
"neskutočne sa teším na Harryho monológ!" zo smiechom som dohovorila a na stole mi pípla správa. Jasné, kto iný než Harry? S krúteným hlavy som ju otvorila a obsah v nej ma neskutočne zaujal. "Gemma? myslíš že by nebolo lepšie keby to jednoducho Natashe povieme?"  Nechápavým pohľadom som sa pozastavila a nervózne som hodila mobil na stôl.
"Niečo zlé?"
"Nič! Liam, môžeme prosím ísť? potrebujem si súrne niečo vybaviť!"
"Hlavne nerob hlúposti. Zavolám taxík."
"Fajn, o päť minút som dole." prudko som sa postavila zo stoličky čo spôsobila krehký pád na zem.
"Si v poriadku?!"
"To nič nie je.." ticho som šepla aj keď dôvod pádu som sto percente vedela. Pomaly som sa postavila pomocou kuchynskej linky a prešla som do obývačky kde som si obula modré topánky a do rúk som si zobrala malú kabelku. Po zbehnutí pár schodov mi do očí udrel ostrý odraz slnka na ktorý som každopádne bola pripravená. Na oči som si nasadila hnedé slnečné okuliare a spolu s Liamom som nasadla do taxíka.

"Oh, Natasha! rád ťa vidím, prečo si včera neprišla?"
"Zdá sa ti že mám náladu na nejaké oslavy?! čo sakra mala znamenať tá SMS?"
"SMS? aká SMS?"
"teraz zo mňa chceš robiť idiota alebo čo?!"
"Och, bože. To nepatrilo tebe."
"tebe sa zdá normálne rozprávať sa o mne s niekym iným?!"
"Je to tvoja sestra."
"Tak je to moja sestra a ty si môj brat mám snáď právo na to vedieť čo sa tu deje nie?!"
"Bola to len SMS, nerieš to!"
"Si neskutočný idiot Harry!" naštvane som buchla dverami a posadila som sa na chladné drevené schody vedúce k domu chalanov.

"Všetko v poriadku?"
"Nič nie je v poriadku, tebe o čo zasa ide?!"
"Prosím? čo ťa žerie Harry?"
"Ty sa ma pýtaš čo ma žerie? uvedomuješ si to že dávaš našu skupinu do krachu s tým že tvoje dievča ja niekde u rodičov a ty si sedíš s Natashou niekde na lavičke?!"
"Máš s tým nejaký problém?! je to tvoja sestra, myslím že je dobré že na ňu niekto dáva pozor."
"To je skvelé ale nie v tomto prípade, čo si myslíš? prečo asi nechcem aby hľadala informácie o tom dievčati?!"
"Chce jej len pomôcť."
"Nemôže jej pomôcť..." ozývalo sa spoza dverí kým sa ich hlas zrazu neznížil na šepot a zvyšok ich debaty som vôbec nepočula.
"tak tu si.."
"O čom ste sa to tam rozprávali?"
"Nič.. Harrymu len preplo. ideme?"
"Načo? Liam, Harry má pravdu nemali by sme sa stretávať. aj keď len ako kamaráti." zakončila som našu debatu a vykročila som na ulicu priamo na policajnú stanicu.
"Natasha! rada ťa opäť vidím! ďalšie meno?"
"Nie, znova to isté. potrebovala by som zistiť ešte jednú vec. nezapisujete tu náhodou zmenu bydliska?"
"Zapisujeme. trochu som sa v tom zozname hrabala a našla som jednu vec."
"o čo ide?"
"Nenašla si tie informácie kvôli tomu že to dievča už nie je Yasmin. Jej náhradný rodičia sa presťahovali do Holmes Chapel a zmenili jej meno."
"Takže je dosť možné že bola moja spolužiačka?"
"Natasha to je teraz ten jediný problém. to dievča ti je na očiach každý jeden deň."
"čo? to je nemožné."
"Natasha, to dievča si ti."
"čo?!"
"našla som nejaké papiere ktoré pravdepodobne nikdy nemal nikto vidieť. Je tam tvoje meno, Yasmin si ty." zaznelo mi v ušiach a môj pohľad sa zrazu zmenil na prekvapený, šokovaný, ranený a tak prázdny..
"si v poriadku?"
"áno ja.. budem musieť ísť.." Pomalou chôdzou som vyšla von a posadila som sa na lavičku. S roztrasenými rukami som si s tašky vybrala krabičku cigariet a silno som si potiahla. Stále s prázdnym pohľadom som hľadela na červený tulipán ktorý bol zasadený na okraji ulice.
"Natasha! tak strašne som sa bál! si v poriadku?"
"Liam?"
"Oh nie.."
"čo nie?"
"už to vieš?"
"čo či viem?!"
"to o Yasmin?"
"Ty si o tom vedel?!"
"Ja.. pochop ma!"
"Ty si nie je normálny! celé tie dni sa venujem hľadaniu osoby ktorou som ja! ani raz si ma nezastavil! vôbec nič si mi nepovedal! Celý ten čas bola za totálnu kravu! uvedomuješ čo si s tým spôsobil?! čo keby sa mojej mame niečo stane?! čo potom?! vedela som že si len ďalšia namyslená hviezda ktorej ide len o to jedno!"
"Natasha.. Ja som.."
"Nie Liam! daj mi pokoj!" nervózne som rozhodila rukami a rozbehla som sa cez mesto k hotelu kde som ju videla po prvý krát.
"Natasha, zlatko. tak čo pokročila si v pátraní?"
"Nevidela si tu dnes Ketrin?"
"Našla si prácu, ani si nevieš predstaviť s akým nadšením mi to oznamovala."
"kde by som ju našla?"
"hneť tu za rohom v kvetinárstve, smiem vedieť či sú to dobre správy?"
"Tými dobrými správami som pre tento krát ja." s úsmevom som šepla a moju chôdzu som nasmerovala do malého kvetinárstva v ktorom za pultom stála nádherná hnedovlasá žena s hnedými očami a pri červených ružiach bola neskutočne nádherná.
"Dobrý deň želáte si?"
"Ja.. mohla by som si s vami prehovoriť?"
"Ja prvá, prosím prepáč mi zlatko to nedorozumenie v tom hoteli.."
"nemáte sa za čo ospravedlňovať, niečo mi na tom všetkom pripadalo niečim kúzelné a preto som sa snažila po vašej dcére pátrať."
"Oh to je skvelé! máš nejaké dobré správy?"
"vy.. mali ste pravdu. ja som vašou dcérou.."
"och pane bože! to snáď nie je pravda!" s nadšeným pohľadom zakričala a zo slzami v očiach ma jemne objala. S malou slzou ktorá mi skĺzla po tvári som sa od nej odtiahla a zadívala som sa na ňu.
"zlatko, čo by si povedala na spoločnú večeru? dnes večer?"
"rada s vami pôjdem."
"prosím tikaj mi! si predsa moja dcéra."
"rada s tebou pôjdem." zo smiechom som sa opravila a postavila som sa na okraj pultu.
"Yasmin? zlatko prosím bež do zadu! ja ťa za chvíľku zavolám!" s vystrašeným pohľadom sa na mňa zadívala a jemne ma pohladila po líci. Aj keď som absolútne ničomu nerozumela, poslušne som preša do skladu ktorý bol plný rôznych druhou kvetín.
"Máš to?!"
"Luke ja ti ich dám potom! pochop ma, len dnes som začala s tou prácou.."
"čakám už tri mesiace ty suka! myslíš že mám na to čas celú večnosť?!"
"prosím.. ja vám ich vrátim."
"to opakuješ stála dokola!"
"Marie prosím.."
"to na mňa nezaberá. nebudeme s Lukom čakať počula si dobre!"
"čo mám spraviť?! urobím čokoľvek!"
"nestojíš nám absolútne za nič!" ozýval s spredu neskutočný krik ktorý zrazu prestal, s roztraseným telom som si kvokla pri stolík a zo zatajeným dychom som čakala na jej pokyn ktorý neprichádzal. narozdiel od neho sa cez celý obchod ozval neskutočný rachot a potom tlmené vystrelenie..

"mama!" zvrieskla som keď som padla na tvrdú dlážku na ktorej v kaluži krvi ležala. Zo zahmlenými očami kvôli slzám ktoré som mala v očiach, roztrasené ruky som jej priložila na miesto s ktorého tak príšerne krvácala a s celého hrdla kričala jej meno. vo dverách sa zrazu zjavil Liam s prekvapeným a hlavne nadmierne vystrašeným pohľadom. "nepozeraj sa sakra! volaj záchranku!" opäť som zvrieskla a môj pohľadom som nasmerovala na jej tvár ktorá bola v bolestivom kŕči. "Prosím vydrž!"
"Ľ...ľúbim ťa Yasmin!" slabým hlasom šepla a jej hlava sa zrazu otočila na druhú stranu...

Muhaha!!! ľúbim váás! neskutočne vás ľubíííííííím!!! :DDDDDDDDD 

Untitled ;* Jednodielovka na želanie! :)

Niečo zvláštne? áno, poslednom čase mám brutálne chúťky na písanie jednodieloviek, a keďže po včerajšej ktorú som venovala Belle si želala aj Linn tak prečo nie? :) keby ktorákoľvek s vás chcela nejakú stačí len napísať či smutnú, úchylnú, šťastnú a s kým! :) rada vám niečo venujem :)

Slnečné lúče ktoré mi cez zdvihnuté žalúzie žiarili na odhalenú pokožku mi pripravili ďalšie nádherné ráno. S úsmevom na tvári som otvorila oči a zadívala som sa na fotku ktorá žiarila na nočnom stolíku. S miernym naštvaním v  tvári som sa zadívala na nepokrčenú stranu druhej polovice postele. So sklamaným pohľadom som si obliekla veľké voľne tričko ktoré mi siahalo až po kolená a s rozmazanou špirálou som prešla do kuchyne v ktorej ma čakali raňajky a obrovská kytica ruží. S jemným úsmevom som sa rozhliadla po celej kuchyni a pomaly som si k nosu priložila jednu zo stoviek krvavo červených ruží. Môj pohľad padol na bielo ružový lístok na ktorom sa škrtalo Louisové nádherné písmo. "Prepáč mi ten včerajšok, som idiot.. ľúbim ťa Linn. :* Louis xx." S úsmevom som prešla po jeho písme a do nosa mi udrela sladká vôňa jahodového čaja a vianočky s džemom. Po skvelých raňajkách ktoré vie Louis robiť bez pochyby najlepšie som vošla do kúpeľne kde som strávila pár dlhých minút. Po spravený dokonalého účesu a nalíčený som si zo skrine vybrala krémové rifle s bielim tričkom a košeľou. Na nohy som si dala botasky a ako každý deň moja cesta viedla do práce. Jednoduchá práca predavačky značkových šiat ktorú nadovšetko milujem a za nič na svete by som sa jej nevzdala.
"Linn, čakajú ťa tu nejaké dievčatá. mám ich pustiť dnu?" vyrušil ma s môjho myslenia strážnik ktorého som si kvôli neprajným fanúšičkám chalanov musela zaobstarať.
"To je v poriadku, viem o nich pošli ich sem." s úsmevom som sa zakrútila na stoličke a spokojne som sa zadívala na Danielle, Perrie, Elise, Bellu, Emily a Emmu.
"zabaľ to už, musíme si ťa na pár hodín ukradnúť!" zahučala na celý obchod Emily ktorá ma automaticky začala ťahať za ruku.
"Nemôžem! ja narozdiel od vás pracujem."
"Prosím ťa, tvoj priateľ je Louis Tomlinson a ty pracuješ v obchode niekde na konci Londýna?"
"Baví ma to. čo chcete?"
"Máme príkaz odniesť ťa niekam."
"Ak ma vyhodia tak prisahám že neskončíte dobre!"
"A kto ťa vyhodí keď si si sama šéfka?"
"bez komentára!" zo smiechom som zazrela na Bellu a všetky ich objala. Po pár minútach šialené behania po slnečnom Londýne sme zastavili pred London Eye ktorý bol vždy pre mňa niečim magickým.
"čo tu robíme?"
"Prekvapenie? padaj!" s vážnym pohľadom sa na mňa pozrela Perrie ktorá potiahla spolu s ostatnými dnu. Nádherný výhľad ktorý sa mi po pár minútach jazdy naskytol pred očami bol neopísateľný. Všetko okolo vyzeralo byť tak malé a pritom tak kúzelné.
"Och! ešte sa nepozeraj!" s prekvapeným pohľadom sa na mňa pozerala Elise ktorá mi automaticky chytila oči a otočila ma ku nej.
"čo to robíš?"
"uvidíš o chvíľku! baby? 3,2,1..."
"Teraz!" zvrieskli všetky na ráz a otočili ma opäť k výhľadu. Tisícky balónikov v tvare srdca ktoré obklopili takmer celú oblohu ma donútili nahodiť nechápavý pohľad. "Malý" ľudia ktorý prechádzali vedľa sa rozostavili do tvaru srdca a v strede stal jeden človek pre mňa na celom svete najvýznamnejší.
"Prepáč mi to Linn! Milujem ťa láska!" zakričal Louis do nejakého zariadenia ktoré s tej výšky nebolo bohvie ako zreteľné. zo slzami v očiach a zo širokým úsmevom som sa otočila ku babám a namierili sme si to opäť dole. Ďalšia kytica ruží ktorá mi bila do oči hneť keď som uvidela Louisa mi spôsobila neskutočný nával smiechu.
"museli mať s teba radosť. hovor, komu si spôsobil skrachovanie obchodu?!" s vážnym pohľadom som sa na neho zadívala a celou silou som ho objala.
"pre teba všetko, nehnevaj sa prosím."
"nehnevala som sa! len som bola trošku naštvaná na to že si mi o tom nepovedal. mne nevadí že si sa streto s El ale nemusel si to robiť za mojim chrbtom."
"už to nespravím, nikdy."
"v to dúfam! čo ťa toto napadlo? mne stačila len tvoja pusa a nie toto prekvapenie."
"pretože to prekvapenie nesúvisí len s tým aby si mi odpustila."
"už žiadne prekvapenie Louis! zas to skončí ako minule."
"to bola náhoda Linn."
"pre teba je všetko náhoda!" jemne som mu buchla po hlave a pobozkala som ho.
"bež sa pripraviť, o ôsmej máme rande."
"ako pred rokom?"
"presne pred rokom o tomto čase som ťa pozval po prvý krát."
"áno, originálny nápad ako spôsobiť fanúšičke na tvojom koncerte infarkt!" jemne som sa zasmiala a spolu s babami som nastúpila do taxíka, smer moja a Louisová útulná vila.
"čierne?"
"ideš snáď na pohreb?"
"červené?!"
"ideš snáď.."
"ešte raz mi k nejakým šatom povieš či idem niekam tak ťa vyhodím!" zo smiechom som hodila malý čierny vankúšik do Emmy a nervózne som sa posadila pred skriňu.
"a čo tie modré s opaskom? sú jednoduché a mala si ich aj na vašom prvom rande."
"to nich sa už neoblečiem!"
"neblázni! máš skvelú postavu a za ten rok si sa skoro ani nezmenila. skús si ich!" Po pár minútach zápasení s úzkymi šatami som boj vyhrala a nadšene som sa vrátila do izby kde už čakali baby zo silno modrými topánkami na platforme a doplnkami. Po pol hodine hrania sa s mojimi vlasmi a upravovania všetkých veci bol konečný výsledok dokonalý. S úsmevom som nastúpila do čierneho auta ktoré ma odviezlo pred jednu s najluxusnejších reštaurácií v Lodnýne, pod šírim nebom kde už čakal Louis.
"si nádherná!"
"ty tiež nie si na zahodenie, smiem vedieť čo tu robíme?"
"romantická večera na naše výročie."
"myslím že stačila aj sladká bomba a posteľ."
"nechaj ma dokončiť moju prácu." s tajomným úsmevom ma chytil za ruku a pokrútil na znak súhlasu niekam do blba. S nechápavým pohľadom som sa otočila a pohľad na chalanov s mikrofónmi v rukách a zo šialenými úsmevmi ma zahrial pri srdci. Zo slzami v očiach som počúvala každé jedno slovo s pesničky Rock me a What Makes You Beautiful.
"Louis ja.. ja neviem čo ti mám na toto povedať. ono to je proste dokonalé a.."
"Niééé! ešte nič nehovor. ruku!"
"Prosím?"
"ešte zopár vecí." jemne ma pohladil po ruke a odviedol ma na zelený trávnik ktorý bol posypaný lupienkami ruží. v pozadí ešte stále hrali pesničky ktoré spievali chalani a môj pohľad sa nasmeroval na oblohu na ktorej sa rozprestieral neuveriteľne nádherný ohňostroj. V strede najdokonalejšieho zážitku som stratila všetok pojem o skutočnosti a nedokázala som si všímať nič iné než tu nádheru na oblohe. Jemne pošteklenie na ruke a zlatý smiech ktorý sa ozýval vedľa mňa ma prinútil zadívať sa na Louisa ktorý predo mnou kľačal.
"Pre rokom som ťa zbadal na koncerte a vedel som že ty si to dievča ktoré je niečim iné než ostatné. tvoje striedavé nálady, neuveriteľná nádhera, zlatý hlas a nákazlivý smiech perfektne ladili k tvojim žiarivým očiam a citom ktoré si vedela vždy vyjadriť v správnu chvíľu. aj keď dosť chvíľ v tvojom živote nebolo práve šťastných a dokonalých, verím tomu že ďalšie roky ti dokážem spríjemniť a dokázať ti že si výnimočné dievča pre ktoré sa práve teraz strápňujem pred stovkami ľudí pretože vôbec neviem ako sa dá také dokonalé dievča požiadať o ruku. Linn, milujem ťa! tak neskutočne ťa milujem, prosím, vezmeš si ma?"
"Louis! pane bože.. jasné že áno!!" S prekvapeným pohľadom a neuveriteľným šťastným ktoré ma zahŕňalo som sa zadívala na veľký prsteň ktorý zdobí moju ruku. s obrovským nadšením som ho pobozkala a pri nádhernom potlesku som opäť spustila pár sĺz šťastia na jeho bielo tričko.

O pár mesiacov neskôr.
Dokonalá svadba, najkrajší ženích, nádherné mesto, skvelý ľudia a krásne bruško ktoré mi posledné mesiace zdobí moje telo. budúci pán futbalista Tommo ktorý posledné dni kope ako divý čo mne a budúcemu oteckovi vyčaruje úsmev na tvári. Louis, Tommo, Elise, Bella, Danielle, Perrie, Emily, Emma, Zayn, Harry, Niall, Liam dvanásť dokonalých ľudí ktorý nie sú len obyčajnými kamarátmi či rodinou, ony sú dvanásti ľudia ktorý sú mojim od teraz nezabudnuteľným životom..

Linn! ja som ti to sľúbila! tu to máš miláčik! :) snáď sa ti aspoň trošku páčila! :) ľúbim ťa! ;DD