sobota 26. októbra 2013

Story Of My Life- Jednodielovka- Niall! :*

Na úvod!
Nič táto jednodielovka neznamená, takže za ňou nehľadajte skrytý význam! :D Proste som mala chuť písať, počúvala som smutné pesničky a napadlo ma práve toto! :) Prosím, komentár! :)
Fotky nepridávam, nejdú mi prepáčte! :/
Počúvaj pri čítaní. :)
.Nicol
-S roztraseným telom som si pritiahla nohy bližšie ku brade a hlavu som si bezmocne oprela o kolená. Bolestná slza ktorá sa mi črtala v oku mi pomaly stiekla po líci a za ňou ďalšie, oveľa väčšie. Chladná, modrá dlážka tvoriaca podlahu našej kúpeľne ma studenila na odhalenej pokožke spôsobenej mojim krátkym pyžamom. S nervóznym prehodením dlhých, ryšavých vlasov som sa zahľadela na odraz môjho tela, ktoré po svete behá celkom bez duše a vo vačku som nahmatala mobil. Dosť dlhú dobu som sa na naň pozerala, kým som ho odblokovala a v posledných volajúcich som našla číslo na neho. Na toho dokonalého, írskeho chlapa s detskou tváričkou.

"Nicol? Si to ty?" Rozospatým hlasom zívol do mobilu, čo ma prebudilo do reality. Absolútne som si neuvedomila čas, ktorý uplynul od vtedy čo som sa posadila na dlážku.
"Eh.. Niall, prepáč že som ťa zobudila ja len.. chcela som aby si vedel že.."
"Ten zajtrajšok platí, ale nemusela si ma kvôli tomu budiť o druhej ráno." S hlasným smiechom mi zamumlal do telefónu čo mi do očí nahrnulo opäť ďalšie slzy.
"Niall, prosím! Počúvaj ma chvíľku."
"Desíš ma Nicol, deje sa niečo?"
"Chcem.. nie.. potrebujem aby si niečo vedel. Mám ťa rada, neskutočne ťa mám rada a keby sa udeje hocičo, chcem aby si išiel za svojim snom.. aby si sa opäť postavil na nohy a odpochodoval si to až ku porotcom, aby ťa vychválili a bez.. rozmýšľania ťa nechali postúpiť.. sľúb mi to.." Tichým hlasom som šepla a rukou som si prekryla ústa, aby som utlmila vzlyk.
"Nicol, odpochodujeme si to tam spolu.. čo to rozprávaš?"
"Prosím.. odpusť!.." Takmer bez počutia som zašepkala a stlačila červené tlačítko na mobile..
.Niall.
- S nechápavým pohľadom som ešte pár minút hľadel na obrazovku mobilu pred tým než som sa postavil z postele a naslepo som nahmatal nejaké oblečenie.
"Kam ideš?!" Nechápavo na mňa zagánil otec ktorý ešte stále sledoval akýsi film bežiaci na televíznej stanici.
"Ku Nicol ona.. volala mi a znela dosť zvláštne ja. mám pocit že sa niečo deje.. musím ju vidieť oci!" Bezmocne som takmer vykríkol a s líca som si utrel slzu ktorá sa mi medzi časom objavila v oku.
"Niall ona.."
"Nie, oci! Nepotrebujem počuť tvoje reči že je v poriadku, že sa mi ráno ozve a určite len niečo chcela alebo vymýšľala! Za týmto nie je nejaký film kvôli ktorému mi chcela zavolať a povedať mi tak zvláštne veci!" Na chvíľu som sa odmlčal a zo zrakom som prešiel na svoje botasky. "Požičiaš mi auto?"
"Nie, v taktom stave ti nedovolím šoférovať.. Bež do auta, len si zoberiem bundu.." Kľudným hlasom prešiel vedľa mňa a slabo ma pobúchal po pleci.
S poslušným krokom som nastúpil do auta a netrpezlivo som čakal na otca, pričom som sa bezmocne snažil dovolať Nicol..

-"Prosím otvorte!!" Hlasno som vrieskal pred ich dverami až pokiaľ sa v nim neobjavila jej mama ktorá sa na mňa nechápavo pozerala, zatiaľ čo si s otcom vymieňala pohľady.
"Kde je Nicol?!"
"Niall.. ona.."
"Kde je Nicol?!" Opäť som zopakoval a neslušne som sa vopchal na ich chodbu.
"U seba.." Potichu šepla a zo slzami v očiach ktoré sa nedali nevšimnúť sa postavila pri otca. Zo srdcom ktoré mi bilo ako o život, som bral schody po dvoch a utekal som až ku jej bielym dverám ktoré boli  ešte stále polepené rôznymi vecami.
"Nicol?!" Roztraseným hlasom a takmer bez vzduchu som zakričal keď mi pohľad padol na jej prázdnu izbu. "N..Nicol?!" Opatrne a vystrašene som zopakoval keď som sa prešiel ku dverám vedúcim k jej kúpeľni. Zamknuté dvere ktoré sa nedali otvoriť vo mne vyvolali zmiešané pocity a moje srdce na okamih zastalo. Silným úderom do nich som sa snažil vyraziť zámku a dostať sa ku nej. Po pár zopakovaniach sa mi to konečne podarilo a spolu s dverami som vletel do kúpeľni v ktorej ležala s mobilom v ruke.. Bez života, bez duše.. bez lásky ktorú som jej mal už dávno obetovať. "Nie! Prosím nie!" Zo vzlykmi som zakričal keď som si jej telo prisunul ku svojmu a snažil som sa ho bezvýsledne oživiť.
"Niall ona.. mal by.." Ozval sa za mnou otcov hlas čo vo mne zlomilo ďalší kúsok srdca.
"Nemôžem ju tu nechať! Ona musí žiť! Musí, rozumieš oci?!" Bezmocne som zvrieskol a hlavou som sa oprel o jej čelo. Slzy ktoré mi stekali na jej tvár a bozky s ktorými som sa ju snažil priviesť späť do života ma postupne zabíjali.
"Niall, nechaj to na nich. Prosím!" Zničeným hlasom mi zašepkal otec keď sa ma snažil odtrhnúť od jej tela. S pohľadom ktorým som prechádzal skrz tela záchranárov som rukou pomaly prešiel po mobile ktorý som jej vzal z ruky a telom bez duše som bezmocne vyšiel von..

"Niall ona.." S bolestným na mňa hlasom prehovorila jej mama a slabo ma pohladila po ruke v ktorej som ešte stále zvieral jej mobil na ktorej mala tapetu mňa a ju.. to najkrajšie dievča. 

"Mal som tu byť skôr! Keby ju počúvam od začiatku! Keby si ju všímam viac ja.. mohla tu ešte byť! Mohla vás ráno opäť objal a čakať ma na tej pekelnej zástavke!" 
"Nemáš si čo vyčítať Harry.. Nicol tu vydržala tak dlho len vďaka tebe! Bol si proste jej strážni anjel ktorý moje srdiečko udržiavalo pri živote čo najdlhšie. Ďalej to už proste nešlo.. nebyť teba.. stratila by som ju už dávnejšie. Dal si jej to.. čo jej nikto nedal."
"A...Ako to?" Nechápavo som sa na ňu zahľadel a chrapľavým hlasom som sa jej spýtal. 
"Niall.. Nicol trpela chorobou.. Odmietala brať lieky, každý deň trpela, celé noci preplakala. Vždy keď si odišiel bola.. tak zraniteľná.. No pri tebe mala pocit že je niečo viac, že je zdravá.. Dával si jej energiu ktorá pomáhala jej zdravotnému stavu. Vždy keď niečo potrebovala, vždy keď jej bolo najhoršie zahrala to na chorobu, pretože ti nechcela ublížiť s tým že ti povie že zomiera. Nechcela by si ju opustil. Vždy si tu bol pre ňu. Aj keď si zavolala o pol štvrtej ráno a ty si musel o siedmej bežať do školy. Prišiel si, hneť. Sadol si si pri ňu a spieval si jej. Pomáhal si jej všetko prekonávať aj keď sa ti to zdalo len ako obyčajná chrípka.. Milovala ťa, tak moc že nedokázala čakať na deň kedy zomrie pri prístroji. Mala posledný týždeň a nechcela ti ublížiť. Nechcela aby si ju vidiel ako končí.. chcela to skončiť sama.. aby si trpel menej.. aby si nesedel každý deň pri jej lôžku v nemocnici a nevyčítal si si všetky chyby ktorých si sa dopustil.." 
"To.. nemôže byť pravda! Prečo.. prečo by to sakra robila! Vedela že by som tu pre ňu bol, vždy! Ľúbim som ju! Keby sa deje čokoľvek neopustil by som ju!" 
"Niall.. ona to vedela.. práve to ju držalo pri živote tak neskutočne dlho.." 
"Nie.. toto sa nemalo stať.." S revom som jej padol do náručia a ruku som si položil na miesto, kde sa nachádza srdce, kvôli neskutočnej bolesti ktorú som každou sekundou cítil viac.. 

"Ahoj!" S nadšeným pohľadom sa mi pozdravil jeden z porotcov a môj príchod sprevádzal potlesk celého divadla. 
"Ahojte." 
"Ako sa voláš?" 
"Som Niall."
"Niall, čo nám zaspievaš?"
"Bude to pesnička od Ne-Yo.. So Sick."
"Prečo práve táto pesnička?" Nechápavo sa ma spýtal Simon ktorý si ma premeriaval pohľadom. 
"Pretože by som ju rád venoval jednému výnimočnému dievčaťu ktoré tu malo byť dnes so mnou." Smutne som prehovoril pri spomienke na Nicol. 
"Stalo sa jej niečo?" 
"Ona.. zomrela." Falošným úsmevom som prehovoril do mikrofónu a zahľadel som sa do publika.. Na každého jedného človeka ktorý sa na mňa šokovane a zo súcitom pozeral. 
"To je nám ľúto.. Nech sa páči.. spievaj." S úsmevom ma vyzval Simon a v ušiach sa mi rozozvučala melódia. 
"Toto je pre teba.." Zo slzami som šepol a svoj zrak som upriamil nad seba, čím som chcel naznačiť jej nový domou. Nebo." 
Pesnička :)

"Gotta change my answering machine         "Musím zmeniť záznamník

Now that I'm alone                                              Teraz, keď už som sám.
Cuz right now it says that we                           Pretože práve teraz to hovorí,
Can't come to the phone                                   že nemôžeme prísť k telefónu.
And I know it makes no sense                         A ja viem, že to nemá zmysel,
Cuz you walked out the door                           pretože si odišla. 
But it's the only way                                            Ale je to jediná možnosť,
I hear your voice anymore.."                            ako môžem znova počuť tvoj hlas..."

S mokrými lícami od sĺz som dospieval a potichu som poďakoval Nicol.. Vedel som že je so mnou, že sa usmieva a pomáha mi prekonať všetok môj strach a zvíťaziť..

Môj sen stať sa najlepším sólovým spevákom mi nevydržal dlho, pretože po pár kolách ma vylúčili zo súťaže. No dostal som druhú šancu a stal som sa členom perfektne skupiny, s ktorou prerážame rekordy už neuveriteľné tri roky. Dnes sú to presne štyri roky od vtedy čo Nicol opustila zem v podaní najkrajšieho dievčaťa a odišla ako najmagickejší anjel.
"A nasledujúca pesnička bude Story Of My Life!" Zvrieskol do mikrofónu Harry a mojim telom sa zrazu rozprúdil zvláštny pocit. Cítil som ju, cítil som to ako sa usmieva a stojí pri mne zo slzami v očiach kvôli neskutočnej pyšnosti na to že som to dokázal.
"Ja.. chcel by som túto pesničku venovať jednému dievčaťu.. Nicol, viacerý z vás viete o kom hovorím.. Ide o to dokonalé dievča ktoré tak nesmierne ľúbim aj keď ju už môžem vidieť len na fotkách a mojich snoch. Viaceré z vás túžia po tom aby som si našiel svoju princeznú.. Ale ja už ju mám.. Čaká ma tam hore.. ako najkrajšie stvorenie!" Roztraseným hlasom som prehovoril a dlaňou som si prekryl oči kvôli slzám ktoré sa mi opäť dostávali na povrch. 
Story Of My Life :*

"Written in these walls are the stories that I can't explain

I leave my heart open but it stays right here empty for days
She told me in the morning she don't feel the same about us in her bones
It seems to me that when I die these words will be written on my stone
And I'll be gone gone tonight
The ground beneath my feet is open wide
The way that I been holdin' on too tight
With nothing in between."

 Potichu som spieval spolu s chalanmi a pritom sa díval na všetky dievčatá ktoré pohlcovala tma, ktorú sprevádzali svetlá z ich mobilov nasmerované k nebu a ich tiché vzlyky pre Nicol.. 
"goodbye my love.." Ticho som šepol a s úsmevom som poslal bozk do vzduchu.. 

6 komentárov:

  1. :( to je tak smutné, ale tak krásne ♥ :(

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ty čupka! :D
    Ty vieš ako rozplakať ♥ :/

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ja ťa dorazím, vieš jak plačem? :( :(
    Je to tak nádherné! ♥ Ale už nepíš prosím ťa takéto smutné veci... :/
    Ale aj tak krása ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Neplač! :D Prikazujem ti aby si prestala! :)
      Ďakujem! ♥♥♥

      Odstrániť

LED štipce z poštovne zdarma. :)

Myslím, že nie som jediná, ktorá svoje spomienky rada robí večnými vďaka vymoženosti akými sú fotografie. Preto ma veľmi potešila táto sve...