streda 13. novembra 2013

I wanna be everything you need. ♥ 23.

Neskutočne vám ďakujem za komentáre ženy!! :) Vážim si to! :) Ste proste úžasné! :) Dnes mám už konečne voľnejší deň, takže vám pridávam novú časť! :3 Prosím komentáre, veď viete že vás ľúbim! ;DD
                           
"Čo odo mňa sakra chcete?!" Bezmocne som zvrieskla keď ma jeden z mužov drsne hodil na studenú dlážku temnej pivnice.
"Pred tým, než opäť na niekoho z našich siahneš, dobre si zisti s kým si začínaš!" Bezcitne mi odpovedal  a silno ma kopol do nohy, zatiaľ čo druhý muž o niečom vrúcne hovoril do mobilu. "A radil by som ti držať hubu, pokiaľ chceš aby si ty alebo tvoja milovaná rodinka dopadla ako Jane." S tajomným smiechom sa ku mne priblížil, čo spôsobilo moje bolestné uhnutie pohľadom. "Ale aby tak nedopadol tvoj rozkošný Harry.." Opäť pokračoval vo svojom monológu, zatiaľ čo ma silno držal za bradu aby docielil, že môj zrak bude upriamený do jeho očí. "Och bože, vyzeráš tak nevinne keď si myslíš, že ťa ten namyslený speváčik miluje. Presne tak isto nevinne ako o pár dní budeš vyzerať stratená, bez pomoci a mŕtva v hlbokom lese." Zo stále temnejším a tichším hlasom sa ku mne prihováral a pomaly vstával od môjho tela a cúval ku zábradlí schodov. Zo všetkých síl ktoré som vďaka strachu a adrenalínu v sebe nabrala, som sa v neskutočnom zápale bolesti postavila  na zem, z ktorej aj cez moje tenisky prefukovala neskutočná zima.
"Raz sa dotkneš hocikoho z mojej rodiny alebo Harryho rodiny, tak prisahám že ťa zabijem!" Roztraseným hlasom kvôli strachu ktorý vyvieral v mojom tele som na neho nenávistným hlasom šepla a s rukami v päsť som sa ku nemu pomaly približovala.
"Óóó, naše malé srdiečko má strach.."
"Tvoje malé srdiečko skončí roztrhnuté v mojej dlani pokiaľ ma tak ešte raz oslovíš."
"Teraz ma dobre počúvaj zlatko." S nervami ktoré mu po mojej rýchlej odpovedi začali vystupovať na povrch, ma opäť silno chytil za zápästie a pritlačil na bezfarebnú, mierne popraskanú stenu. "Si len malá suka ktorá si začala na zlom mieste, nebyť tvojej horúcej mysle ktorá nevie vyriešiť žiaden problém bez akčných riešení teraz si mohla spať s Harrym v túžbe, že ťa miluje. Ale to je opak, teraz si tu s nami a každou tvojou stupidnou chybou si svoj pobyt skracuješ. Tak si dobre rozmyslí či budeš potichu mlčať zalezená v kúte a ja možno prihliadnem na to, aby si pri tvojom konci netrpela, alebo pokračuj a uvidíš čo znamená peklo."
"Teraz ti niečo poviem ja." S ráznym prerušením jeho monológu som si vymotala ruky z jeho pevného stisku a opatrne som ich preložila ku jeho prednému vačku rifiel. S neprerušením hladením mu do očí som mala stopercentnú istotu, že môj prístup ku malému nožíku je na dosah. "Som tá mala mrcha kvôli ktorej sa tvoja skvelá Jane musela zbaviť môjho otca, pretože na mňa nemala. Jej naivné myslenie si že ma to od rovná od toho, že ju proste zabijem bola opäť celé hlúpe. Som Clar zlato, tá mrcha ktorá dokáže jedným slovom spraviť peklo zo života tisíckam ľudí. A ty si na rade srdiečko." Jedným dychom som na neho vychrlila a nožík ktorý som opatrne zvierala v rukáve bundy som si presunula do vačku.
"Nezabúdaj na to, že v našej moci tvoje detské rečičky neobstoja."
"Možno ti pošlem pohľadnicu keď otvoríš tie dvere a nájdeš tu prázdnu miestnosť. Uži si svoju prehru." Zakončila som náš dialóg rýchlim od kráčaním ku zafarbenému zabezpečenému oknu. Hlasný dupot po starých schodoch a následné buchnutie dverí mi konečne dovolili vydýchnuť.

"Musí to tu niekde byť!" Netrpezlivo som si zamumlala popod nos keď som prechádzala po miestnosti s rukou na stene. Vďaka zvuku motoru ktorý sa z auta ozval takmer pred desiatimi minútami, som bola na sto percent ubezpečená, že žiadne nemilé prekvapenie v podobe jedného z tých idiotov ma následnú chvíľu nečaká.
"Konečne!" Víťazne som zašeptala a nožíkom som drsne zapichla do steny s malou puklinou. S niekoľko krát podobným pohybom som sa konečne dostala ku malému zdroju svetla a čerstvého vzduchu. Zo zatajeným dychom som svoj zrak presunula ku malej diere v stene a opatrne som sledovala prostredie v ktorom sa nachádzam. Či skôr som uväznená?
"Kde to?.." Nechápavo som zamumlala a svoj hlas som opäť stíšila, keď sa mi pred malým prímom svetla premietol tieň prichádzajúcej osoby. S vystrašeným pritlačením môjho tela ku bezfarebnej stene som hlasno dýchala a v ruke som zvierala nožík. Podla krokov ktoré patrili len jednej osobe a rýchlemu zatvoreniu dverí som sa pomaly presunula pri schody ku ktorým som si kvokla a netrpezlivo som čakala..
"Vieš, že sa mi neukryješ!" Zvrieskol mužský hlas a po schodoch sa ozval tichý dupot. S vystrašeným pohľadom a horúcimi slzami ktoré mi od strachu vyhŕkli na studené líca, som ticho vzlykla a spravila som drobný krok bližšie ku stene. "Vieš že to nebude trvať dlho, jedna tvoja služba a je koniec.. koniec všetkého zlato." Pokračoval vo svojom monológu, zatiaľ čo ja som v ruke stále zvierala nožík. "Och, tak tu si.." S ničivým úsmevom ma pevne chytil za bradu a palcom ma slabo pohladil po líci, po ktorej mi stiekla slza. Prsne tak isto ako Harry.. S pevným prižmúrením očí som pocítila ako sa moje telo roztriaslo a stratilo kontrolu nad všetkým. Nad snahou bojovať, utiecť.. prežiť. S tichým vyrazením dychu keď som počula ako môj nožík dopadol na zem a tým vyplnil ticho miestnosti, mi mierne pootvoril ústa a donútil ma slabo zažmurkať do temnej miestnosti s hrozivým mužom predo mnou.. "Takže ty si chcela utiecť? Proste ma zabiť ako Jane a zbabelo odísť?! Tak to máš dnes šťastný deň, dnes môžeš ujsť.. A vieš kam? Do pekla ty malá mrcha.." Nenávistne mi šepol do ucha a bolestne mi prešiel po boku, na ktorom sa črtali modriny z nedávneho pádu na tvrdú dlážku.
"Nechaj ma!.." Takmer nečujne som mu prikázala a slabo som sebou uhla pred jeho dotykmi.
"Takže tebe sa nepáči toto? Tak čo povieš na toto?" Jemným hlasom, ako keby robí úplne normálnu vec mi mierne vyzdvihol tričko a studeným, ostrým hrotom noža mi opatrne prechádzal po odhalenej pokožke.
"Povedala som ti aby si ma nechal!" Bezmocne som zvrieskla a zo všetkými silami ktoré sa mi nabrali v rukách som ho silno sotila a prudko som sa postavila nad jeho telo. S rýchlim vymenením pohľadu som mu zo zeme zobrala kľúče, ktoré som pevne chytila do ruky a rozbehla som sa cez miestnosť až ku dverám.
"Stoj!" Hlasno na mňa zvrieskol a svoje ruky pevne omotal okolo môjho pása a drsne ma hodil o stenu. Štipľavá a ostrá bolesť ktorá vzápätí pohltila moje telo, znížila môj zrak na miesto na bruchu, v ktorom som mala zapichnutý nôž pokrytý sýto červenou krvou.
"P..Prosím!!" Zo slzami v očiach som šepla a rýchlim pohybom som si ho vytiahla z tela, čo nával krvi opäť zhoršilo. Zo silným pritlačením ruky na ranu som nožík drsne zapichla do jeho nohy a zo všetkých síl som sa rozbehla cez schody na horne poschodie. S rýchlim nájdením vchodových dverí som ich vystrašene otvorila a rozbehla som sa ku čiernemu autu na druhej strane. S hlasným zabuchnutím dverí som naslepo pichla kľúč do zapaľovania a bezvýsledne som sa pokúsila opäť naštartovať. Môj zrak opäť padol na toho muža, ktorý sa všemocne snažil dostať ku autu. S neskutočne zmiešanými pocitmi som sa tichým modlením a trieskaním do všetkého možného opäť snažila naštartovať.
"Otvor tie dvere!" Pevne priložil ruku na predne sklo a opätovným spôsobom sa ho snažil rozbiť.
"No tak bože, prosím!!" Opäť som sa snažila naštartovať a bezvýznamne vyhýbať kontaktu s ním. Drobné črepiny skla ktoré sa roztrieštili autom a roztrúsili sa po mojom tele spôsobili môj výkrik. Jeho veľká a zakrvavená ruka ktorá sa snažila cez kapotu auta udržať ma na mieste, ma opäť prinútila spravil opakovaný pohyb na naštartovanie. "Áno!! Bože, ďakujem!!" Zo slzami som zamumlala a pevne som stupila na plyn, čím sa jeho telo z auta presunulo na zem, a ja v plej rýchlosti na lesnú cestu zo stromami a pevnou, betónovou zábranou..

-Krátka, nudná ale opäť som vypila tie lieky zle a chcem spať!! :DDD Fakt prepáčte že pridám tak neskoro, ale toto ma už zabije ._. .. Pokúsim sa častejšie! :) 

-Dúfam že tam nie sú veľké chyby a časť je celá, pretože mi to na prvý krát nechcelo pridať.. :/

4 komentáre:

  1. Krátka? No to určite! :D
    Nudná? Iba ak v sne :D
    Chcem v mene všetkých poďakovať za túto časť...je dokonalá ako vždy :) *Bella

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Nikdy nepíšeš nudné časti, aj táto je skvelá, ako vždy ;) ♥ xx

    OdpovedaťOdstrániť

LED štipce z poštovne zdarma. :)

Myslím, že nie som jediná, ktorá svoje spomienky rada robí večnými vďaka vymoženosti akými sú fotografie. Preto ma veľmi potešila táto sve...