I wanna be everything you need. ♥ 33.

Nie, nezabudla som na vás! :D Proste len, chápete to. Nie? :)
Škola, výber strednej školy, polročné vysvedčenie, meniny a určití čas chcem stráviť aj  s rodinou a kamarátmi. :)
Takže.. máte to tu! :) Čítajte! :)

Sú chvíle, kedy sa vraciame späť na miesta, ktoré nám pripomínajú dané osoby a dúfame, že ich tam uvidíme  a všetko bude opäť tak ako kedysi. Potom sa uvedomíme a zistime, že nič nebude tak ako do teraz. No aj cez to ideme ďalej v túžbe zažiť niečo podobné. No márne, nič a nikto na svete nám nedá ten pocit, ktorý sme zažívali na tom mieste s tou osobou.. 

"Och, ty už si hore? Myslel som, že si v kúpeľni alebo.." S úsmevom na mňa vybehol Derek, keď som chrbtom zatvorila dvere a vybrala som si zamrznuté ruky z vačku. "Stalo sa niečo?" Vystrašene prerušil svoj pomerne krátky monológ a jemne ma chytil za končeky zamrznutých prstov.
"Uhm.. to bude fajn. Spravíš čaj? Pôjdem sa prezliecť, vonku začalo snežiť tak som pochopiteľne trochu mokrá.."
"To si mohla predpokladať, je týždeň pred Vianocami."
"To už?" Zarazene som sa otočila pri prvom schode a prehodila som si mokré vlasy cez plece.
"Mala by si sa dať dokopy, strácaš pojem o čase." S humorom si zašomral a zvrtol sa späť do kuchyne, v ktorej dal postaviť na môj vytúžení čaj.
"Môžem?" S milým hlasom sa ma spýtala Daisy keď pootvorila dvere na izbe.
"Myslím, že hej. Potrebuješ niečo?" Prekvapene som sa na ňu jedným okom pozrela a cez hlavu som si prevliekla fialové tričko.
"Nie tak celkom.. Len som sa ti chcela ospravedlniť za ten včerajšok. Skutočne som nevedela, že si to ty. Ako, vedela som, že Harry chodil s Clar ale netušila som, že si to práve ty."
"Chápem.."
"Mrzí ma to.. aj baby. Ale vieš, že za to nemôžu... Za to, že ste sa rozišli."
"My sme spolu ani nechodili."
"Uh.. ja.. nechápem.."
"To je na dlho. Ešte niečo? Vieš dole ma čaká Derek s čajom a sestra má narodeniny tak by som chcela.. ísť jej pogratulovať."
"Vlastne mám jednu prosbu."
"Sem s ňou." S úsmevom som ju vyzvala pričom som si s malým uterákom sušila vlasy.
"Baby strašne mrzí to čo sa stalo, ako som ti už spomínala.. No a.. zajtra ideme ku kaderníčke, nepôjdeš  s nami? Teda len ak chceš, do ničoho ťa nenútime."
"Je pravda, že ich mám mierne zničené.. O tretej?"
"Môže byť! Ďakujem. Skutočne." Nadšene ma slabo stisla za ruku a opäť za sebou zabuchla dvere..
Takže kaderníctvo s nimi. S dievčatami, ktoré celý čas podporovali náš vzťah a pritom vedeli, že je to len stupidna hra manažmentu.. Milé..

"Eh.. Ako začať.." Rozpačito som zamrmlala keď som zabúchala za dvere a zjavila sa v nich Kim. "Pozri, mňa to skutočne mrzí.. Toto celé a chcela som ti to vysvetliť.."
"Čo ťa mrzí? To, že si ma opäť nechala samu? Že si opäť odišla a začala drogovať?!"
"Nezačala! Prosím.. Nechaj ma vysvetliť ti to. Stratila som toho už veľa nemyslíš? Nechcem prísť o ďalšiu osobu!" Zúfalo som sa na ňu pozrela a nastrčila som ku nej ruku s malým darčekom. "Všetko najlepšie.. Nie je to nič veľké.. Len retiazka.. Myslím, že.. už pôjdem.."
"Nie.. Poď ďalej.. Vonku je dosť chladno a myslím, že teplá večera ti padne vhod."
"Pozri ja ťa nechcem  obťažovať.. Vidím, že si pekne oblečená, určite ideš von a ja.. nechcem ťa rušiť.."
"Clar, si moja sestra. Nikdy ma nerušíš. Prosím, poď ďalej." S výčitkami v očiach ma slabo potiahla za ruku, priamo do predsiene a zabuchla za nami vchodové dvere. "Nechcela som na teba vybehnúť len proste.. Sama dobre vieš aké obdobie sme mali nie zas tak dávno dozadu. Nechcem ho zažiť opäť. Znova byť v neistote.."
"Pozri. Viem, že to vyzerá skutočne zvláštne ale ver mi. Ten balíček mi dal Mat, nič som si z neho nezobrala. Je pravda, že teraz bývam u Dereka a celej partie ale robíme normálne veci. Raňajkujeme, bláznime sa, chodíme von a zabávame sa. Je v tom alkohol ale vieš, že to bolo aj keď som bývala s tebou. Žiadne drogy ani nič podobné. Pokiaľ chceš môžeš kedykoľvek prísť. Zajtra idem s babami von... môžeš sa pridať. Teda pokiaľ máš čas a chuť."
"Už niečo mám." S tichým hlasom znázorňujúcim akúsi hanblivosť zašeptala a svoj zrak upriamila na dlážku.
"Tento pohľad poznám! Až veľmi dobre! Hovor, ktorí?" Zo smiechom som ju vyzvala a potiahla na gauč, ktorý sa stále nachádzal v spojenej obývačke s kuchyňou.
"Liam."
"Liam Payne?!" Zo vztýčeným obočím som sa na ňu pozrela a v tichosti som sa zasmiala.
"Uhm.."
"Počkaj, nechodí s Danielle?! A ty so Zaynom?! Počkaj! Čo sa to tu deje?"
"No.. Ono to je komplikované.. Preto neviem, či by bolo dobre ísť von s vami.. Liam sa chce rozísť s Danielle. Klape nám to a proste.. Je skutočne skvelý."
"To sa stáva, ja ti nič nevyčítam.. Ale čo Zayn?"
"Uh.. Vieš.. ja.."
"Kim! Ty si pekelne zlé dievča!" Zo smiechom som ju slabo buchla po ruke, čím sa mierne uvolnila a konečne sa na mňa pozrela. "Čo ak sa to dozvedia?"
"Práve tohto sa bojím. Liam je skvelý chalan, pozorný a skutočne ho ľúbim ale zo Zaynom je to niečo iné. Je to zakázaná vec, ktorá má láka."
"Niečo ako ja a Harry na začiatku.. Bože, toľká naivita, že ma fakt ľúbil.."
"Ľúbil.. Clar, sleduj všetky tie fotky, počúvaj pesničky, čítaj rozhovori. Zranilo ho to, možno sa hrá na drsného ale skutočne ťa má rád."
"Ja som si tento koniec nevybrala." S takzvanou "gučou" v hrdle som potichu odpovedala a nemo som sa zahľadela pred seba.
"Nechcela som vyťahovať túto tému.. Skutočne prepáč ja len.."
"To je v pohode, nejakým spôsobom sa treba pohnúť ďalej.. Uh.. Nezájdeme niekam na čaj alebo? Ja viem, že to nie je ideálne oslávenie tvojich narodenín ani nič podobné ale.."
"Nie! Znie to skvelo!" Hlasno ma prerušila, čím som zostala prekvapene sledovať jej tvár a márne pohyby rukou. "No, nepozeraj sa tak! Znie to skvelo, ideme?" S milým úsmevom sa postavila z gauča a úprimne sa na mňa zahľadela, čím som opäť pocítila ten skvelý pocit, že na tomto svete nie som tak úplne sama...

"Kde si pre boha bola! Bál som sa o teba, nič si nedala vedieť a.. pane bože, si v poriadku?!" Vystrašene na mňa vyletel Derek, keď som zatvorila vchodové dvere a so širokým úsmevom som vkročila do obývačky, v ktorej všetci nehybne sedeli a zízali na divadlo, ktoré sa pred nimi odohrávalo. No, povedzme si pravdu. Kto z vás by si nepozrel pohľad vystrašeného chalana, ktorí sa ide zblázniť, že vidí dievča, ktoré je živé a zdravé a nevinný pohľad začiatočného psychopata, ktorí zo smiechom na všetko dozerá? Myslím, že táto situácia je pre veľa ľudí komická, presne tak isto ako aj pre Daisy, ktorá úspešne zadržiava smiech.
"Nemala by som byť? Cítim sa fajn, nemyslím si, že sa mi po ceste niečo stalo či ma nebodaj niekto znásilnil." S humorom som odpovedala, no pri pohľade na Dereka ma smiech automaticky prešiel. "Stalo sa niečo?"
"Nie, to len tu náš malý zaľúbenec celý deň vyvádzal, kde je jeho láska." Poznamenal Scott, čím si vyslúžil výbuch smiechu od celej partie.
"Vtipné, budem v izbe kedy niečo.."
"Ale čo, žeby a nám Clar snaží niečo utajiť?"
"Nič sa nesnažím utajiť!" Zo smiechom som zvrieskla pred tým, než som zatvorila dvere a ocitla som sa v malej ale zato útulnej miestnosti..

http://www.youtube.com/watch?v=4MDyDIK1SuQ -Počúvajte pri čítaní! (Je to Larry video preto poprosím aby dievčatá, ktoré ich berú ako Bromance, video nepozreli, nechcem vyvolávať hádky. :)..)

"Smiem?" Tichým a rozpačitým hlasom na mňa prehovoril Derek spoza dverí a jemne sledoval môj pohľad, ktorí som nasmerovala na jeho tvár.
"Ty vždy, deje sa niečo?" Zo slabým úsmevom som ho nepriamo vyzvala k reči a posadila som sa na drevení stolík s bielou lampou.
"Len.. chcel by som ti vysvetliť to dnes.. Poznáš Scotta, je to hrozné decko a ešte keď je zhúlení."
"Isteže. Je to predsa Scott."
"To teda áno ale.. to nie je pravý dôvod ja.."
"Tak? Pozri ja ti neublížim, sme predsa kamaráti. Môžeš mi povedať čokoľvek."
"Toto je iné Clar.. Nemôžem, vidím veci, ktoré ty nie. Nemôžem ti to povedať.. Bojím sa, rozumieš? Nechcem o teba prísť a určite nie kvôli.."
"Kvôli čomu?" S nechápavým pohľadom som sa na neho pozrela a pomaly som podišla ku nemu, čím som ho jemne objala.
"Ľúbim ťa, rozumieš? Šialene ťa ľúbim, už od toho prekliateho dňa keď sme sa prvý krát celá partia stretli! Bola si iná než Siarrah, Daisy.. než všetky.. Nedokážem to! Neviem sa každý deň budiť, tváriť sa, že sa nič nedeje a zaspávať s tým, že dievča, ktoré milujem je len o izbu ďalej. Trvalo mi tak strašne dlho, kým som sa spamätal, že si odišla, že máš Harryho a ty si sa opäť objavila. Ničí ma to. Ničí ma toto všetko.. Vidím ako miluješ Harryho, ak on teba a ako sa na teba pozerá Scott. Máš toľko možností, toľko chalan na výber no aj cez to viem.. že ľúbiš Harryho.." S jedným dychom zo seba vydal, zatiaľ čo ja som sa neveriacky dívala do jeho očí a bolestne som počúvala každé jedno slovo, ktoré sa mi hlboko rylo do srdca.
"Derek ja.. Neviem ako ti to mám povedať ja.."
"Nie, nehovor nič.. prosím.. Ja len.. chcel som aby si to vedela.. pred tým.."
"Pred čím?"
"Než odídem."
"Odídeš kam?! Derek neblázni, nemôžeš len tak odísť! Dá sa to toľkými spôsobmi riešiť.."
"Riešiť čo? Chceš mi dať hodiny ako ťa mám prestať ľúbiť? Ty to nechápeš.. Musím odísť.."
"Nemusíš! Je tu Scott, Siarrah, Daisy, Julian, Marcell, Mark, ja.. nemôžeš nás tu nechať.."
"Bude to tak lepšie.. Pozri, chcem aby si vedela, že to nerobím pre to, lebo som zbabelí ani nič podobné.. Proste, určité veci v mojom živote si vybrali túto cestu a ja.. už tieto plány nedokážem zmeniť. Prosím, nemej sa.. Daj sa opäť dokopy s Harrym, staraj sa o Kim a.. nezabudni na mňa.."
"Derek!" Zúfalo som vykríkla a zo slzami som sa zadívala na jeho chrbát. "Nemôžeš ma tu nechať!"
"Ľúbim ťa Clarisse Walker.." S tichým šepotom mi odpovedal s ignorovaním môjho zúfalého naliehania o zmenu jeho postoja zo silným stlačením trička pri mieste, kde sa nachádza jeho srdce odišiel z izby..

-Časť je iná akú som mala napísanú, preto meškám!! :DD Baby, koniec si veľmi dobre pamätajte! Veľmi!! :D Bude neskutočne súvisieť s ostatnými časťami a preto je.. nevysvetlení a taktiež skúste hľadať vety, ktoré vám už pár častí dávajú poznať skorú budúcnosť osudu, ktorú niektoré postavy čaká. :)