Something from my life!♥ 3.

Som zmätená.. Tak neskutočne zmätená, že sa nebudem absolútne čudovať, že významu tohto článku nepochopíte.. Proste sa len potrebujem vypísať.. Nechcem vás tým zaťažovať ani nič podobné.. preto je čisto len na vás, či to budete ignorovať alebo to dočítate až do konca..

Opäť on.. Neviem.. Absolútne neviem ako ísť ďalej, čo spraviť, kde robím chybu ani nič podobné.. O dva dni to bude mesiac, čo sme spolu.. Ak to vôbec mesiac bude. Nechápete? Tak ja vám mierne objasním situáciu..
Poznáte to.. keď vám jeden deň niekto píše, ako strašne vás ľúbi, ako je rád, že vás získal.. ako žiarli, pretože sa bojí, že tí chalani, ktorý sa na vás usmievajú vás zbalia a on o vás príde?.. Niečo podobné teraz zažívam.. Istú chvíľu som najšťastnejšia osoba už len z dôvodu, že ho mám. Že odmietol dievčatá preto aby bol so mnou a tieto veci mohol hovoriť mne.. A potom mám opäť pochybnosti.. Neviem dôvod, neviem prečo.. ale mám ich.. Napíše vám, že vás ľúbi a nikdy vás nenechá vyhrať, pretože on chce byť ten , ktorý ľúbi viac.. Tak potom prečo mám stále ten pocit.. že už dávno som vyhrala? Vážne neviem čo spraviť.. Vážne neviem ako.. Mám pocit, že s každým mojim krokom všetko ničím.. všetko kazím.., a že sa blížime ku koncu.. o ktorom tak dlho hovorím. A viete čo? Práve za to sa nenávidím.. za to, že furt hovorím o tom, ako sa určite rozídeme.. Prečo? Pretože ho ľúbim.. strašne ho ľúbim.. ľúbim ho zato ako mi napísal v ten deň na pokeci aj keď tvrdím, že by som chcela vrátiť čas a ignorovať to. Zato, že ma rozosmieval, robil mi nervy...Zato, že mi písal.. Ľúbim ho za ten moment, keď sme boli vonku a on si všimol, že sa hanbím a postavil sa predo mňa s tým, že sa mi pozrel do očí, usmial a chytil ma za ruku.. Pretože vtedy som sa cítila bezpečne.. Cítila som sa tak, že niekomu patrím a nedovolí aby mi niekto ublížil.. Ľúbim ho za to, že keď sme vonku tak sa najskôr na mňa pozrie pred tým, než niečo spraví, pretože sa bojí, že niečo pokazí.. Proste ho ľúbim a skurvene ľutujem to.. že mám pocit, že to končí.. Nie, nie je môj prvý chalan. Nie je to prvá láska ani nič podobné.. No je prvý chlapec,ktorý mi dal pocit, že som pekná, ktorý ma predstavil kamarátom tým, že ma chytil za ruku aby dokázal, že patrím jemu.. Bojím sa toho, že o neho prídem.. Pretože ho ľúbim a nedokážem mu toto povedať.. Prečo?.. Pretože sa bojím, že z jeho strany je to iné ako z mojej..
Neviem si predstaviť čo spravím keď bude koniec, neviem ako sa budem cítiť.. neviem ako dlho budem plakať..  Dokážem sa rýchlo odmotať.. to je pravda.. no zabudnúť nedokážem..
Neviem ako ďalej.. neviem ako mu povedať, že nechcem skončiť.. neviem.. čo mám spraviť.. No viem.. že nech to skončí akokoľvek.. Vždy bude ten chlapec, ktorý ma zbalil vďaka nevinnému "Ahoj :)".. Že vždy bude chlapec.. ktorého budem v istej miere ľúbiť..

Ak ste to sem dočítali.. máte môj obdiv.. vážne neviem.. v tom článku nie je ani štvrtina čo by som chcela napísať.. potrebujem to povedať.. povedať nahlas... Nechcem o neho prísť.. aj keď viem.. že som už asi prišla..

*Časť neviem kedy bude.. vážne nemám náladu na písanie príbehu... :/