streda 19. júna 2013

Listen To Your Heart ;* tridsiata druhá časť.

 Viem že táto časť je taká rýchla? :) Jednoducho túto časť milujem, a viem že je to dosť nečakané ale proste.. Dala som to tohto príbehu už všetko čo som chcela a viem že by to mohlo pokračovať ešte dlho ale myslím že.. Aj tak by to raz skončilo, predposledná časť! :)

"Niečo pre teba mám." Sladkým hlasom mi šepol do ucha Liam keď mi slabo chytil ruku a zakrútil ma parkete do rytmu hudby jednej z pesničiek ich famózneho albumu.
"Myslím že ja mám pre teba niečo väčšie."
"Tak do toho, máš prednosť."
"Nie, nevydržím čakať tak dlho! Živo vidím ako budeš vyvádzať a toho sa chcem ešte na pár minút zdržať."
"Pre teba všetko láska, zatvor oči." Jemne ma pohladil po líci a jeho pohľad upriamil na moju tvár. Poslušne som zatvorila ruky a chytia som jeho ruku ktorú slabo o mňa obtrel.
"Tak otvor." Nadšene na mňa prehovoril keď sme zastavili pravdepodobne na terase, kvôli teplému vánku vzduchu a jemnému pohladeniu slnečných lúčov.
"O môj bože! Liam, ten je rozkošný!" Prekvapene som zvrieskla keď som otvorila oči a naskytol sa mi pohľad na malého, neuveriteľne nádherného psíka. "Ako sa volá?"
"Ako len chceš kráska."
"Uhm... tak v tom prípade to bude Liam."
"Liam? Nie je to trošku zvláštne meno pre psa?"
"Zlatko, ale kto hovorí že ja to meno vyberám pre tohto krásavca?"
"Ty?.. ty si?!" Prekvapene sa na mňa zadíval, pri pohľade na jeho výraz v tvári mi nedalo pousmiať sa.
"Dnes mi prišli výsledky. Všetky tie dni ktoré som strávila u doktora sa vyplatili."
"Ja budem otec?"
"Toto ti dúfam vysvetľovať nemusím."
"Bože Natasha! Láska!"
"Ja tomu neverím, stále tomu neverím Liam!" Zo slzami šťastia ktoré sa mi púšťali po líciach som pevne objala Liama.
"Tak tomu uver, budeme rodina. Ja, ty a náš malý drobček." S úsmevom na perách ma jemne odtlačil a pohladil ma po brušku ktoré sa začínalo pomaly rysovať. "Ľúbim ťa Natasha! Vás oboch!" Jemne ma chytil za tvár a pomaly ma pobozkal na ústa s čoho sa mi vyčaril mierny úsmev..

O 5 mesiacov neskôr.
"Stále tomu neverím! O pár dní rodíš, budeš na najdokonalejšia mamička na svete!" Zo šťastným hlasom sa na mňa otočila Bella ktorá v rukách držala malú modrú čiapočku.
"Tiež som s toho totálne mimo, chápeš? Pred pár mesiacmi som ešte bola namyslená, nafúkaná a zlostná baba ktorá drogovala, vláčila sa s kade kým a pila kde sa dalo a zrazu sa ukáže Liam s ktorým jeden deň po peknej dávke drog zostanem na izbe a zrazu sa všetko tak neuveriteľne zomelie a teraz sa deje toto. Ani si nevieš predstaviť aká som šťastná!"
"A pristane ti to keď si šťastná, a nie len tebe ale aj Liamovi. Je vidno aká nesmierna radosť vyžaruje s jeho očí keď sa na teba pozerá a keď je s vami. Máš neskutočné šťastie Natasha, Liam je dokonalý. A tak isto aj tvoj braček." Zo smiechom dopovedala poslednú vetu s čoho sa miestnosťou ozval náš smiech.
"Myslíš že máme všetko?"
"Zlatko, myslím že pokiaľ tieto drobnosti nebudú stačiť malému Liamovi minimálne na dva roky tak tá izba vedľa ktorá je mimochodom plná cumlíkov, plienok a rôznych malých kravín vám to uisťuje. Už len dúfať že vás neprepadnú mimozemšťania alebo iné nadprirodzené tvori ktorý vám všetky veci spotrebujú."
"Starostliví otecko. Ideme?"
"No poď, ako by sa predsa vaše dieťa mohlo narodiť bez takej dôležitej veci ako je ďalší nával plienok?" Zo smiechom ma pohladila po už pekne veľkom brušku, ktoré reagovalo slabým kopnutím. Zo slabým úsmevom na perách som sa načiahla za kabelkou a skontrolovala som mobil, či Liam opäť nemal svoje citlivé chvíľky alebo starostlivú náladu o môj zdravotný stav.

"Ešte niečo?" Zo smiechom sa pri mne zastavila Bella ktorá pred sebou tlačila košík plný plienok a rozkošných šiat.
"Myslím že máme všetko alebo?"
"Ďalšie plienky?! Daj mi s nimi už pokoj! kto ti to má vláčiť?!" Zo smiechom do mňa hodila malú topánočku a prebodla ma zo smiešnym pohľadom ktorý vyvolal neskutočný nával smiechu. Popri prechádzaní medzi stovkami regálov plných rôznych šampónov, prípravkou, vaničiek, hračiek, kočíkov a iných nutne potrebných vecí pre tehotenstvo som sa zastavila pri jednom s regálov a unavene som sa ho chytila.
"Si v poriadku?" Vystrašene sa na mňa zadívala Bella.
"Uhm, všetko v poriadku." Potichu som šepla a následne som hlasito vzdychla kvôli neskutočnej bolesti ktorá sa ozvala s môjho brucha.
"Si si istá? Lebo mám pocit že tvoje dieťatko a tá malá mláčka pod tebou si to nemyslí." Nervózne sa na mňa pozrela Bella čo spôsobilo môj okamžitý pohľad na mokrú škvrnu podo mnou. S hlasným zasmiatím ktorý sa zo mňa dostal hlavne kvôli poslednej vete ktorú na mňa vybalila Bella.
"Si to normálna dievča? Pred pár minútami si mi tu kecala aká si neuveriteľne šťastná že si už normálna budúca mamička a teraz sa tu smej v obchode keď ideš rodiť!" Zo smiechom poznamenala Bella keď sa začala hrabať v kabelke kvôli záchranke ktorú informovala kvôli začiatku môjho pôrodu..

Liam.
"Kde?.. Už?!... Ja... Hneť som tam!" Nadšene a pritom nervózne som zaklapol mobil a môj pohľad som venoval šokovaným chalanom a hlavne Paulovi s ktorým som sa dohadoval o návrate do skupiny.
"Kto to bol?! Stalo sa niečo Natashi?!" Vystrašene sa postavil na nohy Harry a za nim následne ostatný chalani.
"Natasha rodí!" Zo slzami šťastia ktoré sa mi začal hrnúť do očí som si zo stolíka zobral kľúče a spolu s chalanmi ktorý sa prekvapene hrnuli za mnou som naštartoval auto a namieril si to priamo do nemocnice kde už čakali všetky baby na chodbe, spolu s malou takmer ročnou Susanne.
"Kde je?!"
"Začína rodiť.. Liam? Myslím že by si mal byť pri nej. je to predsa aj tvoje dieťa." S úsmevom sa na mňa žmurkla Sophie čo mi dodalo sebavedomie a odhodlane som stlačil kľúčku dverí vedúcu do pôrodnej sály..

O pár hodín neskôr
Zo slzami v očiach som pomaly otvoril dvere s čoho som si vyslúžil nedočkavé pohľady všetkých tých ľudí ktorý kvôli nášmu šťastiu zaplnili takmer celú chodbu.
"Ja..."
"Ty?! Liam, preboha! Nenapínaj nás a hovor!"
"Ja... som otec!" S hrdosťou som zakričal a s neskutočným úsmevom na perách som silno objal Harryho a postupne aj ostatných s čoho vzniklo obrovské skupinové objatie.
"Asi by som sa mál vrátiť ku Natashi a môjmu malému drobcovi."
"Bež ocko!" Zo smiechom ma pobúchal po ramene Niall a posledný krát som sa na ich usmial, po tom čo som zatvoril dvere.  Pri pohľade na Natashu ktorá už spokojne a hlavne unavene spala ma pri srdci zahral neskutočný pocit šťastia.
"Pán Liam? Myslím že toto bude vaše." Zo slabým hlasom na mňa prehovorila mladý sestrička ktorá mi s úsmevom do rúk podala to najkrajšie dieťa na svete. Pomalým krokom som sa priblížil k oknu a zadíval sa na pouličnú lampu ktorá tak jasne žiarila.
"Môj malý drobček, ani si nevieš predstaviť ako neuveriteľne ťa ľúbim! Si celý po mamičke, vidíš? To je tá nádherná žena ktorá sa usmieva zo sna. Raz, keď ja už nebudem môcť tak ty prevezmeš všetko do svojich drobných rúk a budeš ju chrániť najviac ako budeš vedieť. Och, ani si nevieš predstaviť aký si sladký keď spinkáš." Zo smiechom som mu jemne brkol po nose, čo spôsobilo jeho drobné zamrnčanie a opätovné uloženie do rozkošnej polohy. "Moji anjelici." S úsmevom som sa posadil na stoličku vedľa Natashi a jemne som ju pohladil po odhalenej ruke..

Nečítala som po sebe pretože, keby to spravím tak by som to celé vymazala a pokračovala by som ďalej. ;D Jednoducho takto to bude dokonalé, inak to znova všetko dodrbkám. :) 

3 komentáre:

LED štipce z poštovne zdarma. :)

Myslím, že nie som jediná, ktorá svoje spomienky rada robí večnými vďaka vymoženosti akými sú fotografie. Preto ma veľmi potešila táto sve...