Chcela som vám povedať len zopár veci, jednou s nej je práve ohľadom komentovania. Keďže vás to číta dosť a komentáre stále ubúdajú rozmýšľala som nad tým že časti budem pridať len podľa komentárov a teraz, cez leto by som vám pridávala také rôzne články, napríklad niečo o mne, niečo o lete, skupinách, zážitkoch alebo nejaké jedno dielne poviedky. :) čítali by ste to? Pokiaľ áno zajtra by som vám pridala prvú vec :).
"Kto volal?" S úsmevom som sa pozrela na Toma ktorý stál opretý o kuchynskú linku a v ruke držal môj mobil.
"Nikto, len nejaký omyl. Poznáš to, nejaké deti. Čo dnes robíš?"
"Pracujem, za pol hodinku začínam a končím o deviatej. Prídeš?"
"Uvidím, potrebujem ešte zariadiť nejaké veci."
"Aké? Stalo sa niečo?"
"Nie, tým si nezaťažuj hlavu."
"Fajn, bežím sa pripraviť."
"Vaness? Mrzí ma tá pera a modrina.."
"To je v poriadku Tom, mal si na to dôvod." Jemne som sa zachvela kvôli ostrej bolesti od jeho prstov ktoré mi prešli po rozbitej pere. S rýchli vysušením vlasov a oblečenia som sa zo zničeným pohľadom postavila pred zrkadlo v snahe zamaskovať aspoň minimum zo včerajšku...
"Objednávka na čísle osem, ten mladý pán pri okne ešte stále čaká na svoju kávu a mladá mamička s tým dieťaťom vzadu žiada o štyri sviečky na tú detskú tortičku a ešte.." Na chvíľku sa odmlčala Morgan ktorá sa ešte do teraz venovala k perfektnému jedálnemu lístku všetkých ľudí v kaviarni. "Čo sa ti to pre boha stalo?!"
"To nič, len som zakopla po ceste domou." S úsmevom som jej odvetila a zvrtla som sa na nohe spolu s papierom na ktorom som mala napísané všetky požiadavky. Po bezpečnom ubezpečení že Morgan sa opäť usilovne venuje zákazníkom som opatrne zatvorila dvere do skladu a posadila som sa na malú škatuľu s džúsmi. Tlmené vzlyky ktoré sa mi snažili dostať von s hrdla kvôli spomienkam na Toma sa ozývali celým skladom.
"Vaness?! Och tu si.. Prišiel za tebou nejaký chalan a on... Och, zlatko! čo sa stalo?" Vystrašene sa na mňa zadívala Morgan ktorá sa predo mnou zjavila s táckou plnou pohárov.
"Nič.. to je v poriadku."
"Nie! Nič nie je v poriadku, myslíš že tej tvojej blbej výhovorke o zakopnutí uverím? Kto ti to spravil?"
"Jeden chalan.. Ale to bude v poriadku ja.. ľúbim ho."
"Si normálna?! zastávať sa a milovať niekoho kto ťa bije?!"
"A čo mám robiť?!"
"Daj sa do poriadku a ukonči to!" Z vážnym pohľadom sa na mňa pozerala a odišla niekam do zadu pre nový tovar. S rýchlim zotretím slz a upraveným vlasov som sa opäť vrátila pred pult. Všetok dych ktorý som mala do teraz v pľúcach sa pri pohľade na Toma ktorý sedel pri stole vytratil a krv v mojom tele zrazu stuhla. S rýchlou otočkou späť do skladu som sa celá roztrasený oprela o dvere a vystrašene som sa zadívala na Morgan ktorá ma s nechápavým pohľadom sledovala.
"Si v poriadku?"
"Ten chalan... On.."
"To on ti ublížil?!" S tichým hlasno mi šepla a ja som jej zo slzami v očiach jemne prikývla. Pri počutí zvončeka ktorý máme na pulte na ohlasovanie obsluhy sa mi pred očami opäť zjavil pohľad na moje modriny a zakrvavené rany. "Zadný východ, ja ho zamestnám!" Silno mi chytila ruku a hlavou mykla na dvere ktoré boli zahádzané rôznymi škatuľami. S pocitom že srdce každou minútou vyskočí s mojej hrude som sa rozbehla cez ulicu do takmer neznámej ulice a vystrašene som sa posadila na studený sneh. Tenké biele tričko na ktorom som mala o pár centimetrov hrubšiu zásteru mi spôsobilo neskutočné zimomriavky s nehoráznej zimy. Čierne rifle sa mi pod studeným snehom celé premočili a končeky mojich vlasov mi od chladného vzduchu spojeného zo snehom a prehánkami dážďa postupne zamŕzali. Vibrácie môjho mobilu ktoré sa mi šírili zrazu celým telom mi do tela dostali aspoň miernu nádej.
"P-prosím?" Potichu som šepla keď som zdvihla hovor s neznámeho čísla.
"Vaness? Kde si?!"
"Louis! Ja.. ja neviem!" Už hlasnejšie som odpovedala a s nádejou som sa vystrela na nohy.
"Nebola si doma tak som myslel že si v práci, som pár ulíc od tadiaľ."
"Nie! Louis, prosím nechoď tam! Nie teraz.." Zo slzami v očiach som sa oprela o studenú stenu plnú ostrých vecí s ktorých som na svojom chrbte pocítila teplú tekutinu a na mojom tričku sa zrazu objavila červená tekutina.
"Vaness, zostaň tam kde si áno? Ja ťa nájdem." Potichu mi šepol a na chvíľku sa odmlčal. Moje telo sa pomaly a pritom tak bolestivo zrútilo na zem a na druhej strane telefónu sa ozval len Louisov vystrašený hlas..
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
LED štipce z poštovne zdarma. :)
Myslím, že nie som jediná, ktorá svoje spomienky rada robí večnými vďaka vymoženosti akými sú fotografie. Preto ma veľmi potešila táto sve...
-
Takže baby toto je nový blog kde budem pokračovať v písaní príbehu Sweet Bad Girl. Keby ste nevedeli tento príbeh som písala na tomto blogu ...
-
Tak ako sa už pomaly stáva zvykom, aj tento mesiac Vám prinášam článok viac menej z módnej stránky. Veľmi rada by som Vám predčasne predst...
och máriu teréziu, čil pridaj rýchlo ďalšiu, lebo ja asi dnes nezaspím!... toho Toma by som rozštvrtila... ale vždy je tu Louis, náš Superman ♥ :)
OdpovedaťOdstrániťco to blbnes?! cakam si na dalsiu cast!... ten Tom :D hajzel ! :D ale Louis ju zachrani :) urcite ! :) Chiara
OdpovedaťOdstrániť