utorok 9. júla 2013

Memories♥ (14.časť)

"To bude v poriadku, bol to len zlý sen zlatko." Prebudil ma Louisov pokojný hlas a jeho jemný dotyk na mojich vlasoch. S vystrašeným pohľadom a ešte stále s nepravidelným dychom som sa prudko posadila na posteľ, a zadívala som sa do tmavej izby v ktorej bol len malý kúsok prenikavého svetla ktoré vychádzalo zo zdvihnutých žalúzií.
"Louis? Poďme domou, prosím."
"To bude v poriadku, ráno pôjdeme. Mala by si sa ešte vyspať."
"Myslím že na pekne dlhú dobu môžem spánok vylúčiť."
"Som tu s tebou a môžeš mi plne dôverovať v tom že pokiaľ si so mnou nikomu nedovolím aby ti ublížil."
"Ľúbim ťa."
"Ja teba oveľa viac, prosíš si vodu?"
"Budeš taký dobrý?"
"Pre teba všetko, hneť som tu." S miernym úsmevom som sa zadívala na jeho postavu ktorá sa strácala v miestnosti a po tichom zatvorení dverí som sa načiahla za mobilom.
"Čas beží? Zlatko, nezabúdaj na to že v živote mi nemôžeš zobrať vec ktorá by mi môj život nadobro zničila. Totižto spomienky mi nezabiješ nikdy. Stále budeš ten naivný hlupák ktorým zostaneš už navždy, no nezabúdaj na jednú vec, ja sa teraz môžem ísť a pobozkať človeka ktorého skutočne milujem a ktorý miluje mňa, čo môžeš spraviť ty? zabiť niekoho koho mám rada ja a dúfať že sa k tebe zúfalo vrátim? Ja som ten človek ktorý ku šťastiu nepotrebuje teba a ktorý si vie užívať, no ty si ten ktorý bude len trpko sedieť v kúte a na svet sa stále pozerať len z tmavej stránky. :) Vaness xx" V rýchlosti som napísala Tomovi SMS a mobil som opäť položila na svoje miesto. S úsmevom ktorý sa mi pohrával na perách a s akýmsi pokojom v duši som sa oprela o čelo postele a zadívala som sa na Louisa ktorý sa ku mne blížil s táckou nejakých dobrôt, vodou a notebookom plným rôznymi filmami.

"Neboj cez leto ma tu máte! Ahojte!" Zo smiechom som zvrieskla na celé letisko a zakývala som mame a otcovi ktorý stáli pri Louisovej rodine.
"Všetko v poriadku?"
"V najlepšom. Louis? Mám strašnú chuť na nejakú divokú dovolenku!"
"Stará, dobrá Vanessa. Tak poď doma niečo pozrieme."
"Ale aj s babami! A chalanmi!"
"Isteže, aj s Paulom a celým manažmentom."
"Louis William Tomlinson!"
"No tak vieš že ťa ľúbim!" Zo smiechom sa na mňa pozrel a vyšvihol ma na jeho ruky s čoho sa mi v očiach naskytol pochybný pohľad s fanúšičiek ktoré sa na nás pozerali a pritom nás obklopovali.
"Budeš veľmi naštvaný keď spravím nervy tvojim láskam?"
"Len ty si moja láska." S úsmevom a s toľkou láskou ktorá mu žiarila v očiach sa na mňa zadíval a jemne sa obtrel jeho perami o tie moje. Bez počúvania nenávistných narážok na to čo sa práve odohralo som ho pevne chytila za ruku a potiahla do lietadla pred ktorým stala naštvaná letuška a nedočkavo čakala pokým nastúpime.

"Čo povieš na toto? Príjemné počasie, nádherný výhľad a na párty to tiež nebude zlé."
"Je to prekrásne ale aj poriadne drahé."
"Pre teba všetko."
"Si si istý že vám to Paul dovolí?"
"Teraz určite nie ale pokiaľ pôjde s babami na pred tak o pár dní určite prídeme."
"Vieš ako veľmi ťa ľúbim?"
"Neskutočne! Presne tak ako ja teba."
"Rozmýšľal si niekedy nad deťmi? Spoločným domom a čo bude ďalej?"
"Uhm. A veľa krát. Kúpim nám obrovský dom s veľkou záhradou kde spravím nádherné ihrisko pre naše deti ktoré budú celé po tebe a navždy budeme tvoriť zamilovaný pár manželov."
"Je to moc dokonalé."
"Zlatko všetko čo súvisí s tebou bude dokonalé."
"Čo by sme asi teraz robili keby nie si slávny? Rozumieš mali by sme obyčajný život."
"Ráno by som robil raňajky tej najkrajšej žene a daroval jej všetky ruže ktoré bude možné kúpiť. Potom by som s ňou išiel na prechádzku po móle plnom detí v ktorom sa ozýva šum mora a slnečné lúče by dopadali na nás a večer by som jej tlieskal v divadle kvôli najlepšiemu výkonu a potom by bola už a len moja."
"Ty si to ešte pamätáš?"
"Čo myslíš? Tvoj sen stať na pódium v divadle pred tisíckami ľudí a hrať? Vždy som tam chcel byť s tebou lenže potom si sa toho vzdala kvôli tvojej traume s tých pohľadov."
"Nedokázala by som to."
"Dokázala, Vaness máš na to! Poď, niečo ti ukážem."
"Teraz? nemáme vybratú dovolenku a.."
"Mlč! to počká." Zo smiechom ma stopol a jemne ma chytil za ruku. Stále s nechápavým pohľadom som sa posadila na sedadlo spolujazdca a s miernym úsmevom na perách som sledovala neznáme okolie Londýna..

4 komentáre:

  1. takze to bol iba sen? :( fnuk :( skoda ze ho nezabila -__- :D
    inak Louis a Vaness su tak rozkosny :3 nech to ma stastny koniec prosiiim :3 Chiara

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nevedela som sa s tým pohnúť ďalej :) Ale Tom ešte bude :3 Uvidíme... :)

      Odstrániť
  2. nech toho Toma zabije :) :D
    a Louis... no nemám slov, ako si ho tu vykreslila :) ♥ krásny dokonalý chlap :) úžasné ♥

    OdpovedaťOdstrániť

LED štipce z poštovne zdarma. :)

Myslím, že nie som jediná, ktorá svoje spomienky rada robí večnými vďaka vymoženosti akými sú fotografie. Preto ma veľmi potešila táto sve...