streda 3. júla 2013

Memories♥ (10.časť)

Chceli ste nech sú spolu?! ;) Poviem vám len toľko, na moje pomery je táto časť až dosť sladká ale! Milujem ju! ;33

"Louis?!" Vystrašene som zvrieskla do telefónu keď mi to na šieste pípnutie konečne zodvihol.
"Stalo sa niečo Vaness?"
"Louis.. Prosím.. Neber si ju.." Potichu som pípla a spravila som krivú grimasu kvôli spamätaniu sa s toho o čo ho vlastne žiadam.
"Vaness? mohli by sme sa stretnúť?"
"Teraz?!"
"Viem že si na pyžamovej párty u Danielle ale.. Jednoducho sa musím s tebou porozprávať a do rána to už nevydržím."
"Jasné, kde?"
"O desať minút na lavičkách pri London Eye?"
"Budem tam. Papá." S úsmevom na perách som zložila a otočila som sa ku babám ktoré sa na mňa nedočkavo pozerali.
"Tak? Ak tú beštiu požiadal o ruku tak mu vyškrabem oči!"
"Hééj, neubližuj mu Perrie!"
"Tak čo? Rozmyslel si to?"
"O desať minút sa máme stretnúť pred London Eye."
"Tak si pohni."
"Prečo? Nie je to ďaleko."
"To teda nie je, ale pochybujem že tam chceš ísť v pyžame."
"Uhmm... to som.. nedomyslela." Zo smiechom som si do úst hodila pukanec a zohla som sa pre veci v ktorých som prišla. Popri maximálnom rýchlom oblečení som si zatiaľ zaslúžila zopár pohľadov od dievčat ktoré určite nevešia nič dobrého.
"Neopováž sa vrátiť pokiaľ nebudeš budúca pani Tomlinsonová!" Zakričala mi Danielle s malým náznakom smiechu  keď som vstúpila na schody vedúce von z jej domu.

"Sekne ti to." S úsmevom ma objal Louis keď som konečne dobehla pri lavičky.
"Myslím že po tej miernej vojne a vypití polovice alkoholu ktorý sa nachádzal vo fľaši nevyzerám práve najhoršie. Ďakujem." S miernym smiechom som sa posadila vedľa neho na lavičku a ruky som si omotala okolo nôh.
"Tak, o čom si sa chcel rozprávať?"
"Nepožiadal som ju o ruku.. Nemohol som."
"Dosť skoro si na to prišiel tupče, nehodíte sa k sebe."
"Aj to ale.. Pfúú, ako začať.. Pamätáš si na to ako sme ako šesť ročný boli na zmrzline?"
"Kto by si to nepamätal, naše tajné zmiznutie od tvojej mami a rozbitie tvojho prasiatka. Bola to zábava, pokým sme neprišli domou a nekričala na nás tvoja mama že jej to už nikdy nemáme spraviť."
"Tá noc bola skutočne divoká. Pamätáš čo som ti vtedy sľúbil?"
"Že zostaneme priatelia navždy a nikdy spolu nebudeme nič mať ako všetci dospelý, pretože to vždy skončí hrozným rozchodom alebo skončením všetkého pekného?"
"Presne.. Bol som neskutočný tupec že som to vtedy povedal."
"Náhodou to od teba bolo rozkošné, už vtedy si mal väčší rozum ako dospelí."
"Nemal, to čo sa stalo vtedy na tej stanovačke, nebol som opitý vedel som čo robím. Vaness, ani si nevieš predstaviť aké ťažké bolo desať rokov predstierať že ťa neľúbim aby sa nič neskončilo. Viem že je to asi totálna hlúposť ale, celé tie roky čo som ma iné dievčatá som sa snažil len o to dostať teba, a keď som ťa videl s nejakým iným tak som neskutočne žiarlil."
"Louis.. Ja.."
"Chápem že teraz som s tým všetko pokazil ale nedokázal som to už dlhšie tajiť.  nedokážem už dlhšie byť vo vzťahu s El ktorú vyslovene nenávidím a starať sa o imaginárne dieťa ktoré si vymyslela a pritom sa pozerať na teba ako sa zabávaš s inými."
"Och ty tupec, mlč už!" Zo smiechom som ho stopla a jemne som ho pobozkala na pery. Tie pery ktoré som tak dlho túžila pobozkať ako jeho dievča a nie kamarátka.
"Ľúbim ťa, tak šialene ťa ľúbim."
"Ja teba tiež Lou." S úsmevom som ho opäť silno objala a pobozkala. Kvôli zime ktorá ešte stále vonku vládla, som sa jemne zatriasla s čím som si vyslúžila Louisovú pozornosť.
"Mali by sme ísť domou, kým ešte viac neprechladneš."
"To bude v poriadku, Louis?"
"Prosím zlatko?"
"Držíme to v tajnosti alebo to zverejníme?"
"Myslím že novinári nemusia vedieť zasa všetko a chalani s babami? Hmm. myslím že zatiaľ to môžeme držať v tajnosti." S úsmevom mi jemne zastrčil vlasy za ucho a pobozkal na na čelo s čoho sa mi na perách vyčaril slabý náznak úsmevu.

"Nepustím ťa!" Zo smiechom sa na mňa pozeral keď som sa už desiati krát snažila vymotať s jeho objatia a ísť zodvihnúť mobil ktorý už minimálne šiesty krát zvonil v kuchyni.
"Louis! Čo ak je to mama?!" S vážnym pohľadom som sa na neho zadívala a slabo som mu buchla hrudi pričom sa na mňa krivo pozrel.
"To si nemala!" S prekvapeným pohľadom sa mi zadíval do očí a jemne si ľahol nado mňa pričom sa mi stále pozeral do očí. "Si nádherná."
"A len tvoja, pustíš ma už? Myslím že mi nehrozí žiadne nebezpečenstvo od násilného úchyla ktorý by ma pretiahol po ceste do kuchyne!"
"Kde je vlastne Harry?" Zo spýtavým pohľadom sa na mňa pozrel s čoho som dostala neuveriteľný záchvat smiechu.
"Prileteli v noci takže pravdepodobne dospáva spolu s ostatnými."
"Bohvie s kým dospáva."
"Nežiarli! Máš predsa mňa, či ja ti nestačím?"
"Vieš že stačíš." S úsmevom ma jemne pohladil po líci a zatiahol ma za spodnú peru. S rýchlym vymotaním s jeho dokonalej pasce som sa konečne dostala na pevnú zem a s tichým smiechom som zbehla do kuchyne pre mobil.
"Prosím?"
"Vaness? Čo znova stváraš?!"
"Prepáč mami, nepočula som mobil. Potrebuješ niečo?"
"Neprídeš nás pozrieť? Neskutočne nám chýbaš a nevideli sme sa už takmer pol roka. Veď vieš že som na teba bola strašne navyknutá od kedy sa od nás John odsťahoval."
"Viem mami, ale išiel za svojim snom, stať sa  cestovateľom. Kedy sa má vlastne vrátiť?"
"Cez leto príde na zastávku. Prídeš?"
"Tak fajn, pozriem lety a zajtra som tam." "Ľúbim ťa, a pozdrav Louisa a ostatných!"
"Pozdravím, Papa!" S miernym úsmevom som zložila a s hlasitým dupotom som opäť vybehla ku Louisovi ktorý sa zatiaľ rozkošne hral s plyšovými medvedíkmi ktoré som mala na posteli...

Snáď ste spokojne a konečne dáte viac než 2 komentáre lebo sa na to vykašlem! ;*


7 komentárov:

  1. no aleluja, žena! :) koľko sme sa načakali! nádherná časť! ♥ som rada, že sú spolu, láskoši ♥ :) :3 Xxx

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Len desať častí, to nie je veľa ;) ďakujem! :)

      Odstrániť
  2. jeej konecne su spolu :) tak rozkosne a nunave :3 ale aj tak sa tam nieco stane :D uuz ta poznam ! :D ale nevadi nato sa tesim! :3.. Chiara

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nič zvláštne sa zatiaľ nestane! ;DDD to ešte počká :) ďakujem :)

      Odstrániť
  3. konecne si ich dala spolu ty mrochta :D je to krasne :3

    OdpovedaťOdstrániť

LED štipce z poštovne zdarma. :)

Myslím, že nie som jediná, ktorá svoje spomienky rada robí večnými vďaka vymoženosti akými sú fotografie. Preto ma veľmi potešila táto sve...