štvrtok 18. júla 2013

Memories♥ (18.časť)

Prepáčte že nebola časť, už druhú noc som Up All Night. Vyše 30 hodín som už nespala -____-. Počuli ste už BSE? :) Inak, len mne sa môže stať že príde rodina a jeden bratranec s 5 kolena -__- si prinesie kamaráta ktorý sa pýta môjho ocina koľko mám rokov a či ma môže zobrať von? -____- :DDD
Ďakujem za komentáre!!! :33



Stále Louis.
Všetky dni boli také isté, bez jedinej zmeny. Každodenné sedenie vedľa jej posteli s kávou v ruke a striedanie sa s ostatnými. Pohľad na jej telo ktoré pomaly nadvihuje hrudník len vďaka prístrojom a zničené telo ma každou minútou privádza do väčšieho šialenstva. Zajtra je posledný deň kedy mi už navždy odíde alebo mi dá šancu na druhý život. Môj zrak padol na mobil ktorý sa pod krátkou vibráciou posunul a rozsvietil sa.
"Príď do nemocnici! Ide o Vaness! -Danielle." Zo strachom v očiach som si v rýchlosti prečítal správu ktorá mi prišla a bez váhania som sa postavil od stola za ktorým som do teraz sedel, a nemo rozmýšľal.

Moje myšlienky počas šialenej jazdy po dážďi blúdili stále k tomu najhoršiemu, k tomu že som ju nadobro stratil.
"Ako jej je?!" Bez pozdravu som vyletel na Danielle ktorá stála na okraji chodníka pred nemocnicou.
"Prebrala sa, o hodinu ju budú operovať a.."
"To je skvelá správa! Berie návštevy?"
"Berie, ale len rodičov.."
"Ako to? Stalo sa niečo?"
"Louis, ona stratila pamäť... Nemá ani najmenšie tušenie kto sme.."
"To nie je možné! Vyrastal som s ňou! Keď si pamätá rodičov musí si aj mňa! Bol som s ňou každý deň!"
"Má zriedkavú stratu pamäte, pamätá si všetko čo sa stalo, no len s rodinou. Nemá ani najmenšie tušenie kam chodila do školy, čo jedla...."
"A čo teraz?! Mám sa tváriť že sa vôbec nič nestalo? nikdy sme sa nepoznali? Nemiloval som ju alebo čo?!"
"Ber to tak že máš šancu napraviť všetko čo si spravil, zažiť s ňou opäť všetko pekné, k všetkému ju naučiť."
"Je stále na izbe?"
"Je.. ale s Johnom."
"môžem ju vidieť?"
"To nepôjde.. Stále nevedia kto jej to spravil a boja sa ku nej pustiť ľudí."
"To je fakt skvelé! čo mám teraz akože robiť?"
"Bež do mesta, kúp jej nejaké veci, čokoľvek čo má rada, čo si spravil ako prvé keď ste sa spoznali, po operácií bude určite John zhovievavý."
"Dobre.. ozveš sa mi keď bude po operácií?"
"Ako prvému."
"ďakujem.." Potichu som šepol a opäť som nasadol do auta. S neskutočnými nervami na celý svet som pokrútil kľúčikom a pohol som sa s autom dopredu.

"Prosím vás jablkový džús, nejaké ovocie  a tamtie žuvačky." S úsmevom som prehovoril na staršieho predavača ktorý ma obsluhoval.
"Snažíš sa vrátiť pamäť tej mrche čo?" Ozval sa za mnou nie či hlas ktorý mi v tvári spravil nepríčetný pohľad.
"Koho iného som mohol čakať, čo chceš Tom?!"
"Vidím že o ňu snáď neprestaneš bojovať nikdy, už ťa omrzela El? Či si jednoducho opäť chcel pomáhať a starať sa o tvoju malú mrchu. Vidím to tak že nabudúce by som si ma dávať pozor na to, kedy pridať na plyn a kedy extrémne pridať."
"To ty si bol ten ktorý ju prešiel?!"
"Ale no tak, snáď nespraví slávny Louis Tomlinson nejakú kravinu ktorá by ohrozila jeho kariéru."
"Kurvin syn! čo chceš hh?! Nemáš sa o koho starať? či ti nedala a preto jej to chceš oplatiť? Asi si zabudol na to že teraz si ťa nepamätá , si pre ňu nikto a tým si si pohoršil len a len ty."
"Nebudeš mi hovoriť čo som si pohoršil a čo nie! Je ti to jasné?!"
"Och, žeby som zaútočil na tvoju slabú stránku."
"Idiot!" S nenávisťou v hlase sa jeho ruky vztýčila na úroveň mojej tváre a mierne množstvo krvi mi naplnilo ústa. Pri spomienke na Vaness a všetko to čo jej kedy urobil sa adrenalín v mojej krvi maximálne zväčšil a zo za tmavenou mysľou som udieral do jeho teľa, zatiaľ čo sa na našu menšiu bitku pozeral predavač ktorý v ruke držal môj nákup.
"Bastard, raz sa priblížiš ku Vaness a ver tomu že tak ľahko sa na vlastné nepostavíš!" S nenávisťou v hlase som šepol a na pult som položil nejaké peniaze..

Vaness.
"Čo.. čo sa stalo?" S vyschnutým hrdlom som potichu šepla a zadívala som sa na Johna ktorý sedel vedľa mňa a prezeral si nejaké fotky.
"Mala si nehodu. Stratila si pamäť a bola nutná operácia."
"Budem v poriadku?!"
"Isteže, Vaness?"
"Kde je Louis?!"
"Ty.. spomínaš si na neho?"
"Ja.. kde je?"
"Vaness, on ťa opustil. zabudol na teba, zastavil sa tu pár krát kvôli príkazom manažmentu. Bude najlepšie pokiaľ na neho zabudneš."
"Zabudnem ako?! Akože mám hrať že ho nepoznám?! že neviem kto je?"
"Tak to bude najlepšie Vaness."
"Neverím tomu že by zabudol! nemohol on.."
"Zabudol! ľahni si, prinesiem ti vodu." S vážnym pohľadom na mňa uprel pohľad a zatvoril dvere ktoré rozdeľovali izbu od chodby. Zo slzami v očiach som sa pozrela na mobil za ktorým som sa načiahla a otvorila som správy s túžbou vidieť tam nejakú od neho. No bez výsledne...

Muhaha! :33 Neskutočne ďakujem za komentáre!! strašne ste ma potešili! Dúfam že ich dáte aj teraz! :) 

4 komentáre:

  1. čo? čo? čo? čo? čo? ja tomu idiotovi Johnovi vyšklbem vlasy! nie nie nie nie! takto to nemôže byť! naprav to, rýchlo!
    s obrovskou netrpezlivosťou čakám na ďalšiu časť, ktorá bude dúfam čo najskôr! :)
    love you ♥♥♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To, to, to, to, to! :D Neboj, ešte sa stane veľa vecí! :) Neboj, zajtra určite bude! :) ďakujem, Love you too! :)

      Odstrániť
  2. od dnes Johna nemam rada ! idiot! -__- ze to napraviis a pride k nej Louis? :3 a tu cast dufam ze das co najskor :) Chiara

    OdpovedaťOdstrániť

LED štipce z poštovne zdarma. :)

Myslím, že nie som jediná, ktorá svoje spomienky rada robí večnými vďaka vymoženosti akými sú fotografie. Preto ma veľmi potešila táto sve...