Memories♥ (22.časť)

Ďakujem za komentáre! :) Inak videli ste tú novú fotku Nialla? Neskutočné sladký tam je, obidvaja! :3 Uhm, som jediná ktorej nerobí problém vsať o 14:15 a tváriť sa že sa nič nedeje keď na vás každý pozerá? ;D Vstávanie na tábore bude fakt peklo! :D Inak, tým sa dostávam ku ďalšej veci, 4.8. idem na tábor, takže časť pridám podľa času a či chytím dobrú wi-fi! :D každopádne sa vám pokúsim pridať fotky a nejaký ten článok! :)

Zvyšok dovolenky prebehol nad moje očakávania, od sladkých raňajok, stoviek bozkov a neustále rozmaznávania od Louisa až po nádherné večeri strávené na pláži, zo smiechom ktorý sa ozýval snáď celým ostrovom kvôli dokonalej zábave. No, počas celej dovolenky som sa nevedela zbaviť myšlienky na to, že čo ak tie ich úsmevy vidím posledný krát? Bojím sa toho, že celá liečba bude zbytočná a príde tá chvíľa ktorej sa bojím zo všetkých najviac. Chvíľa kedy sa s nimi budem musieť rozlúčiť a posledný krát sa im pozrieť do očí s prosbou aby zostali šťastný.
"Nad čím premýšľaš?" Vyrušil ma s rozmýšľania Louisov hlas a pevný stisk jeho ruky na mojom kolene.
"Nad všetkým.. Čo ak sa to nepodarí Louis? Neodpustím si to že vám pokazím pekné chvíle a vymením ich za smútok."
"Rozumiem že nad tým rozmýšľaš pretože máš pred sebou prvú liečbu, ale si silná! Nerozmýšľaj nad tým čo ak, ty to zvládneš."
"Zájdeme potom na kávu? Mám neskutočnú chuť."
"Kamkoľvek chceš láska." S úsmevom ma jemne pohladil po líci a otvoril mi dvere na aute. S roztrasenými nohami som vykročila na mokrú cestu a pevne som mu chytila ruku. S vyhýbaním pohľadom všetkých tých ľudí ktorý stáli pred nemocnicou s fotoaparátmi som potlačila sklenené dvere a vošla na prázdnu chodbu kde čakal starší lekár.
"Slečna Collins? Som váš lekár, Adams. Ste pripravená?"
"Dá sa vôbec byť na toto pripravená?"
"Treba veriť, nech sa páči." S úsmevom mi pootvoril dvere a čakal pokiaľ nevstúpim do miestnosti s rôznymi hrôzostrašnými prístrojmi.

Louis.
"Mami?" Potichu som šepol keď mi to konečne po piatich pípnutiach zodvihla.
"Prosím zlatko?"
"Mohol by som prísť? Dnes večer? Len na noc.."
"Pravdaže! Aj s Vaness?"
"Nie mami.. Porozprávame sa večer, okolo jedenástej by som mal byť doma."
"Stalo sa niečo Louis?"
"Nechcem to riešiť po telefóne mami. Uvidíme sa, ahoj." Zo slzami v očiach som zrušil hovor a so zničeným výrazom na tvári som sa posadil na stoličku.
"Liam, potrebujem od vás malú pomoc. Ozvi sa čo najskôr prosím. Louis xx"
"Niečo s Vaness? :O Čokoľvek potrebuješ. Liam xx"
"Chcel by som ísť za mamou, rozumieš porozprávať sa. Nemôžem povedať Vaness že idem za ňou, rozumieš, nie? Chcel som len či by ste si dnes nemohli dať voľno od dievčat a ísť tiež ku vaším rodinám. Baby s Vaness zostanú a ráno by sme sa vrátili. Louis xx"
"Neplánované, súkromné stretnutie? zariadené. O koľkej ideme? :) Liam xx"
"O ôsmej? ďakujem! Louis xx"
"Za  málo Tommo. Platí! :) Bežím lebo Danielle má opäť svoje hracie chvíľky ;D Liam xx" S úsmevom na perách som zablokoval mobil a postavil som sa zo stoličky s dôvodu mojej nádhernej krásky ktorá vyšla po hodine a pol s tých pekelných dverí.

"Skutočne tam musíte ísť?"
"Je to naša práca láska, ale sľubujem že pred tým než vstaneš ma tu budeš mať a potom sa ma už nezbavíš!"
"Uhmm. V tomto prípade zo všetkým súhlasím. Louis? Myslíš že by bol veľký problém dať si tetovanie?"
"Myslel som že sa ihiel bojíš."
"To áno, ale keby ide so mnou jeden dokonalý, nádherný, úžastný a neskutočne rozkošný chlapec tak ten strach pre neho prekonám."
"Čo pre to musím spraviť?"
"Pomôcť mi! Mám dve predstavy len neviem ktorú vybrať." S nadšeným úsmevom sa mi vytrhla s pevného objatia a zohla sa pod postel s kadiaľ vybrala nejaký zošit ktorý mi s neistým pohľadom podala do ruky. "Mám si dať samostatné alebo si dáme spoločné?"
"Ja osobne som za spoločné, ktoré navrhuješ?"
"Neskutočne sa mi páči toto, opisuje to nás dvoch."
"I love him, I love her?"
"Nie je to snáď pravda?"
"Je a tá najkrajšia pravda. Tak zajtra?"
"Zajtra?!"
"Nemáš sa čoho báť."
"Tak platí. Neskutočne sa mi páči toto, keď si dá niekto vytetovať na svoju pokožku niečo čo vystihuje jeho lásku. Nie je to nádherné?"
"Čo by si dala ty kvôli mne?"
"Hmm. Asi obrovské srdiečko s tvojím menom alebo drobné motýliky, neskutočne sa mi páčia! A taktiež by som neváhala nad uzlom, aby každý pochopil že si len môj!"
"A prídeš mi domou celá od farby nie?"
"Tebe sa páčim predsa vždy."
"A budeš sa mi páčiť aj s vráskami a starodávnymi košieľkami."
"To je strašne milé Louis ale myslím že v takom oblečení ma neuvidíš!"
"To mi je jasné. Mal by som už ísť, aby chalani dlho nečakali."
"Najskôr pusu!"
"Aj milión!" Zo smiechom som si ju pritiahol bližšie ku seba a zo zimomriavkami som jemne a pritom drsne zmohol vojny našich jazykov..

Viem že je táto časť o ničom, nudná a nedokončená! :D ale zajtra vám dám pokračovanie, nedokážem sa proste sústrediť! :D Ale nesmierne by ste ma potešili komentármi! :)