Don´t Cry My Princess ♥ 4.

Znova začnem skôr a znova s malým predslovom :) som strašne rada že ste dali 4 komentáre keď limit bol jeden ale jednú vec nechápem! -,- prečo keď vám napíšem či dokážete dať 4 komentáre dáte 5 a prečo keď sa vás to nepýtam dáte, 6,7,8?! :D štvete ma viete o tom?! :D takže teraz dajte prosím komentár a limit neurčujem! :) časť proste pribudne niekedy ;)

"Ahoj zlatko, zvládla si to tu včera?"
"Ahoj, jasné v pohode.."
"stalo sa niečo? vyzeráš ako keby ťa prešiel valec."
"Alex? musím ti niečo povedať."
"Hovor! ide to s teba ako s chlpatej deky!"
"Končím v kaviarni. naskytla sa mi skvelá ponuka v jednej agentúre, potrebujú modelku ktorá by im robila reklamu na rôzne štýly šiat."
"veď to je perfektná správa, prečo si s toho taká mrzutá?"
"Alex, tá práca je vo Francúzsku."
"Nemusíš to zobrať však?!"
"mňa to naozaj strašne mrzí! takáto ponuka sa naskytne raz za život, bola by som blbá keby to nevezmem."
"ty ma tu chceš po tých 18 rokoch nechať úplne samú?! Kokos, kde sú tie reči že buď budeme spolu trpieť malej kaviarne alebo budeme spolu žiť život slávnych dievčat?!"
"Alex ja chápem že si na mňa naštvaná ale pochop ma! skús raz reagovať s chladnou hlavou, pozri sa na to s inou stranou."
"ako dlho o tom vieš?!"
"mesiac.. odchádzam zajtra."
"prosím?! ty si normálna?! celý mesiac sa tu hráš že sa nič nedeje a teraz mi len tak oznámiš že odchádzaš ?!"
"Alex!"
"Nie Lucia. daj mi pokoj.." s nechápavým pohľadom a hlavne s maximálnymi nervami som si zo stolíka zobrala čiernu kabelku a snažila som sa spomedzi ľudí dostať von s kaviarne.
"Mladá slečna kam sa chystáte?! pokiaľ viem práca vám končí až o osem hodín!"
"dajte mi pokoj.."
"Prosím?! okamžite padajte naspäť plniť objednávky zákazníkov."
"čo keby sa o vašich zákazníkov idete starať vy?! ja nie som žiadna vaša bábika ktorá bude počúvať vaše príkazy na slovo!"
"pokiaľ sa tam nevrátite tak nemusíte chodiť už vôbec Alexandra!"
"tak si ma teda vyškrtnite s vášho zoznamu skvelých zamestnancov! končím! nepotrebujem žiadnu vašu prácu v ktorej mi platíte pár centov za hodinu!"
"Dobre si to rozmyslite slečna!"
"nerozumiete ma?! končím, je mi absolútne jedno kde si teraz nájdete nových zamestnancov ale ja medzi nich patriť nebudem!" posledný krát som sa mu zadívala do oči a posledné slová som priam zakričala. dvere ktoré som do teraz jednou rukou držala som nahlas zabuchla. S rukou vo vlasoch a slzami na krajíčku som kráčala po malom chodníčku a zastavila som sa až pri malom jazierku v parku. Slzy mi postupne padali na kvietkované legíny a make-up som mala celý roztečený.
"tak tu si! všade som ťa hľadal." ozval sa za mnou Niallov hlas ktorý podľa nadšenia v hlase mal určite úsmev na tvári. "Stalo sa niečo?"
"Niall, prosím nechaj ma samú.."
"Nie! pokiaľ mi nepovieš čo sa stalo neodídem."
"Niall.."
"Darmo to skúšaš! ty si počúvala moje problémy o ktorých som nepovedal ani chalanom a to som ťa poznal len deň, nenechám ťa len tak trápiť! počúvam."
"Lucia sa sťahuje niekam do Francúzska kvôli práci, bola som príšerne naštvaná nie kvôli tomu že dostala skvelú prácu ale kvôli tomu že každému okolo mňa sa plnia sny len ja si ich neviem nejako polepiť. v tej nervozite som vynadala šéfovi a povedala som mu že končím s tou mizernou prácou takže na Slovensku zostávam úplne sama, bez práce a keď sa to dozvie mama tak určite aj bez bytu."
"Prácu si nájdeš určite inú a mama ťa nevyhodí niekam na ulicu keď nemáš kde byť. a ostatný kamaráti ti určite pomôžu."
"Niall ja tu nemám žiadnych kamarátov! keď sa moji rodičia rozviedli a otec si našiel novú ženu ktorej musím hovoriť mama inak by v tom pekelnom dome neprežila stratila som úplne všetko. Lucia je moja sesternica, ona jediná tu vtedy bola pre mňa mala sto možností odísť za prácou ale zostala tu so mnou a teraz? všetko je to na nič.."
"Prepáč... ja.. nevedel som."
"nemal si ako, poznáme sa dva dni? a aj to ja viem o tvojom živote všetko pretože si žiadaný chlapec ktorého miluje milióny dievčat, má skvelú rodinu a štyroch najlepších kamarátov ktorý ho nikdy neopustia. čo vieš o mne ti? koľko mám rokov, čo všetok som stratila a moje meno?"
"Viem že si perfektné dievča ktoré si nezaslúži takto trpieť. si výnimočná a iná ako ostatné. všetky fanúšičky beriem ako super dievčatá ale ty si iná, máš svoj štýl, svoj svet, svoje sny a tým si pre mňa záhadná a tým ma zaujímaš o to viac."
"Niall je to od teba naozaj zlaté že sa mi snažíš zlepšiť náladu ale aj tak mi na tento deň zostanú len spomienky. zajtra odchádzaš preč a opäť sa začne môj skvelý život."
"pokiaľ mi nesľúbiš že mi nebudeš každý deň volať tak neodídem."
"tupče, už to vidím!" s tichým smiechom som prehlásila a do jazierka predo mnou som hodila malý kamienok ktorý som držala v ruke.
"vedel som že sa zasmeješ, ideme? túto Bratislavu si snáď nikdy nepozriem."
"Niall? viem že tebe to bude určite jedno ale ja naozaj nepôjdem po meste s rozmazanou špirálou."
"náhodou si rozkošná. tak poď baby budú mať určite niečo pri sebe." s úsmevom na tvári mi podal ruku a ja som situáciu že som naklonená pri vode a on na malom kopčeku jednoducho využila.
"Alexandra!"
"prepáč! ale keď ty si tak nevine stál!" zo smiechom som sa posadila späť na trávu a sledovala jeho rozmočené veci a naštvaný pohľad ktorým sa na mňa pozeral.
"keby viem že ťa rozosmeje sotenie ma do vody tak to spravím už dávno!"
"to bola spontánna vec, keby ťa tam hodím skôr nebolo by to ono."
"tak mi aspoň pomôž von, tie tety na okolo sa na mňa zvláštne pozerajú, pochybujem že sa tu môže kúpať."
"v jazierku s kačicami určite!" opäť s výbuchom smiechu som sa mu podala ruku a s druhou sa pre istotu držala malého konára stromu.
"si strašne zlé dievča, budeme vyzerať ako pekný idioti. ty s roztečeným make-upom po celej tvári a ja celý mokrí."
"chceš snáď povedať že vyzerám ako idiot?" s vážnym pohľadom som sa na neho pozerala a potom som sa otočila na druhú stranu. kútiky mojich úst sa postupne zdvíhali hore no kvôli pretvárke o ktorú sa snažím sa moja tvár skôr formovala do zvláštnej grimasy. zo zadu som pocítila chladné kvapky dopadajúce na môj chrbát čo mi vyvolalo zimomriavky.
"Niall! nie! okamžite ma pusť budem celá mokrá!"
"keby sa nenaštveš bola by si suchá."
"Niall si studený! bude mi zima! ak budem chorá máš ma na svedomí!"
"lebo ja chorý nebudem však? bohvie čo tie kačice v tej vode robili."
"to čo ty nerobíš!" zo smiechom som mu odpovedala a ľahla som si na trávu ktorá bola od nás celá mokrá.
"niečo pre teba mám."
"nie! to ja mám niečo pre teba."
"myslel som si že tým prekvapením sú tvoje vlasy."
"viem že sú príšerné!" zasmiala som sa a kabelky som vybrala malú škatuľku ktorú som podala Niallovi.
"Zajtra odchádzaš do Londýna  a myslím že toto je najlepší moment ako ti to dať."
"je to nádherné Alex. ale v tomto prípade budeš mať dva darčeky."
"Nie, nemám rada darčeky."
"nevyhováraj sa. ruku!" s prísnym pohľadom sa na mňa pozrel a položil mi nej druhú polovicu srdiečka ktorú som mu dala. do druhej ruky mi vložil malý náramok s motívmi Londýna ktorý som si včera pozerala pri nakupovaní s babami. po pár minútach tichého hladenia do zeme mi v taške začal zvoniť mobil.
"Prosím?"
"Kde zasa lietaš?! máš tušenie koľko je hodín! ako to že ťa vyhodili s práce?! si normálna?!"
"čo zasa chceš?! je to môj život a sto krát som ti povedala že si ho zariadim tak ako chcem! nie si moja matka tak sa do toho nemáš čo starať!"
"okamžite sa vráť domou inak sa mi už nikdy neukazuj na oči!"
"daj mi pokoj!" zvrieskla som do mobilu a hodila som ho o zem v čom sa automaticky rozbil a stovky malých častí.
"si v poriadku?"
"nebol to dobrý nápad Niall, nemala som sem ísť.."
"Alex! nemôžu ti rozkazovať si dospelá! nájdem ti nejaký byt"
"ja nie som dievča ktoré potrebuje od teba pomoc. ja si s tým nejako poradím."
"poď do Londýna, na pár dní môžeš zostať u mňa kým si niečo nenájdeš. Lucia mi hovorila o tvojom tajnom sne keď som na teba minule čakal. v Londýne si ako speváčka nájdeš oveľa ľahšie správu ako na Slovensku."
"to nebude také jednoduché Niall. nechcem ťa otravovať a proste.. ja neviem.."
"rozmysli si to, budem rád ak budeš pár dni u mňa aspoň tam nebude také ticho. odveziem ťa domou?"
"to nebude dobrý nápad. porozmýšľam o tom a dám ti vedieť. mala by som ísť takže doma nájdem náhradný mobil a zavolám ti."
"Dobrú noc. doma to zvládneš uvidíš." s úsmevom na objal a odišiel na druhú stranu parku. po pár krokoch som zastavila pri malom panelákovom byte a po schodoch som si to namierila na tretie poschodie kde ma už čakala pekne nazúrená "mama".
"máš tušenie koľko je hodín?"
"nemáš doma čo robiť keď tu stále vyťahuješ nejaké hlúpe hodinky?! nie si moja mama a som dospelá takže je moja vec kedy prídem domou a kde som."
"zasa si bola s tým slávnym spevákom?! si v každých novinách! zbláznila si sa?"
"zbláznila si sa tu asi ty, rozvádzať manželstvo šťastne zadaným. obyčajná chudera.." s arogantným pohľadoch som prešla okolo nej do izby kde som si zo stolíka vybrala náhradný mobil a čakala som kým sa nabije. zo stolíkov som si vybrala všetky veci ktoré som si uložila do kufrov a po dvoch hodinách balenia všetkých veci a počúvania neustáleho búchania na moje dvere som sa spokojne posadila do kresla a napísala Niallovi krátku ale zato výstižnú správu. "o 16:45 na letisku? ;)"....

zvláštna časť naozaj ale na tomto Slovensku sa naozaj nedá nič vymyslieť! :D však ja tu nič nepoznám! :DDDDDDDDDD v Londýne to bude už iné :) prosím komentár! :/