Sweet Bad Girl 27.

Baby táto časť je od veci naozaj prepáčte ale ja som nevedela ako ju napísať -,-zvyšné dni išli úplne rovnako. Od ôsmej do šiestej neustáli tanec, hádky s Perrie a zvyšné hodiny zo Zaynom. je neuveriteľne ako rýchlo sa všetky tieto dni premietli. Už o tri dni je koniec mesiaca čo znamená sa že uskutoční veľká súťaž ktorá nám splní náš vytúžený veľký sen.
„Takže decká, ako viete už  o tri dni je veľká súťaž a uznajme že naše tréningy boli síce už teraz dosť tvrdé a určite stáli za to ale mali by sme na to viac zapracovať. Viem že ma teraz asi zabijete alebo ma budete nenávidieť ale je nutné aby sme zvyšné tri dni strávili tancom viac. Takže začneme o ôsmej ale budeme trénovať do deviatej. Zvládnete to?“
„pokiaľ je tým väčšia istota že naša skupina sa dostane viacej tak do toho idem.“ Usmial sa Victor a kamarátsky mi prehodil ruku okolo krku. Po pár pohľadoch ktoré si vymenili ostatný dali konečne na môj návrh takže ďalší náš tréning sa mohol začať. V strede nášho každodenného tréningu  som dostala zvláštny pocit. s ktorého som sa oprela o stenu a začala pomaly dýchať.
„v poriadku?“
„jasné, pokračujte hneť sa pridám.“
„si si istá? Nevyzeráš moc dobre. Nezjedla si niečo alebo nie si chorá? Je chrípkové obdobie.“
„nie to prejde. Som zvyknutá zopár dní to už statočne znášam.“
„len aby tu o deväť mesiacov nepobehoval malý Zayn Junior.“
„veľmi vtipné, my si dávame pozor. Pokračujeme!“ zasmiala som sa a vrátila sa späť na moju pozíciu. Popár ďalších prestávkach ktoré som zas zapríčinila ja sa konečne náš tréning skončil a vyčerpaná som sa vrátila na hotelovú izbu smer posteľ. Tak isto prebehli aj zvyšné dni. Zo Zaynom som skoro vôbec nebola, až na dnešok. Už o pár hodín sa koná naša veľká šanca kvôli ktorej nám teta poslala nádherné tanečné kostýmy.
„pripravená?“
„pripravená ale dúfajme že dostatočne. Strašne sa bojím ako to večer dopadne. Nemám s toho veľmi dobrý pocit.“
„neboj zvládnete to, všetko bude v najlepšom poriadku.“
„ja sa nebojím toho tanca, ja neviem proste čoho sa bojím. Nezdá sa mi to ako dobrý nápad tam ísť práve dnes.“
„len si to namýšľaš, neboj budú  tam chalani, ja a aj tvoje zlatíčka.“
„a ďalších tisíc ľudí ktorých nepoznám a traja magory ktorý budú každý krok zaznačovať ako dobrý a zlý nie?“
„nevšímaj si ich, spomeň si na to čo sme si hovorili vtedy na streche. Keď sme na javisku sme úplne niekým iným. Víla tanca nikdy nesklame a keby náhodou povedia že nepostupujete tak nezabúdaj na to že s môjho srdca a života nikdy neodídeš.“
„len o niekoľko kilometrov ďalej.“
„nepustím ťa. keby niečo tak budeš u mňa. Nevzdám sa ťa. bež sa pripraviť, prídem pre teba?“
„nie, beriem si taxík ty bež potom s chalanmi. Musím sa dať dokopy tak ahoj.“ Nervózne som sa na neho usmiala a dala mu krátku pusu. Po krátkej sprche, prezlečení do šatov, úprave účesu a nalíčeniu sa hodiny dostali na číslo osem čo znamená najvyšší čas ísť. Po menšom čakaní na taxík a hustej premávke sme sa konečne dostali na voľnu ulicu. Už stačí len jedna ulica od splnenia môjho sna..

Zayn.
„Clara! Kde je Tracy?!“
„neviem! Mala tu byť už pred desiatimi minútami! Sme na rade a ona nikde, nezdvíha ani telefón.“
„Londýnska doprava, určite tu za chvíľku bude a pri jej šťastí si opäť nechala mobil doma.“
„niečo mi tu nesedí Zayn, ona nikdy nemeškala a hlavne nie vtedy keď kvôli tomuto dnu tak strašne drela.“
„skús jej ešte zavolať.“
„ďalší!  Skupina Dream Dance..“ povedal starší muž do mikrofónu a prísnym pohľadom sa zahľadel do publika.
„píšte tu že ste ôsmi, kde máte poslednú tanečníčku?! Pokiaľ nie ste oboznámený s pravidlami tak bez jednej sa do súťaži nedostanete!“
„prepáčte ona má len malé meškanie a nezdvíha telefón.“ Ozvala sa Clara a zahľadela sa na mobil.
„slečna v divadle sú mobily zakázané pokiaľ to nie je naliehavé! Vypnite si zvuky alebo mi ho dajte.“
„tracy..“ šepla a zdvihla ho. S jej pohľadu sa dalo vyčítať veľa veci a pri neustálom dirigovaní od toho starého muža som nevedel absolútne nič....