Because you are my life.ღ 1.

2.ON, ONA, ON.
-Matthew.
„Len sa na teba usmiala kámo, čo to s tebou je?“  Zo smiechom si ma doberal Logan keď sme v tichosti kráčali po tmavej ceste po náročnom zápase.
„Neviem vôbec, nie je to ňou len som .. vyčerpaní.“ Vážne? Vyčerpaní? To si si nemohol vymyslieť lepšiu výhovorku? V duchu som si hovoril sám pre seba pričom som si dal imaginárnu facku. „Zajtra sa porozprávme, skutočne sa ponáhľam a chcem si oddychnuť.“ Sebavedomo som povedal čo najmenej roztraseným hlasom a spravil som zopár väčších krokov aby som sa dostal do predstihu. „Kto je? Čo tam robila práve dnes? Uvidím ju ešte?“ Spytoval som sa sám seba v duchu pričom som odomkýňal vchodové dvere a potichu sa vyzúval. Neviem ani jej meno tak prečo mi tak straše vŕta hlavou? Je to jej úsmevom? Tým ako odvrátila pohľad pri zistení, že sa pozerám? Či tým ako rýchlo sa mi rozbúchalo srdce pri pohľade na ňu? ..

-Grace.
„Prečo? .. Prečo mi tak neskutočne vŕta hlavou? Som predsa zadaná .. Nemôžem si dovoliť úlety ani podobné veci. Nemala som ísť a to ihrisko.“ Karhala som samú seba v duchu aj keď sama som vedela, že som spravila správnu vec. Možno nie pre tento okamžik ale určite správnu vec pre niektorý deň v budúcnosti. Prečo nad tým vlastne tak uvažujem? Mala by som sa viac trápiť hádkou, ktorú som ešte pred pár hodiami mala s mojím vlastým chalanom a nie niekým koho vlastne ani nepoznám a pritom vo mne vzbudil niečo čo nikto iný pred ním. Je to jeho úsmevom? Tým sebaistím pohľadom? Alebo si to len náhováram a prišlo mu niečo vtipné a preto sa usmial pri pohľade na tribúnu? Z môjho hlbokého premýšlania ma tento krát vyrušila správa a facebooku, hlasné pípnutie v slúchadlách, v ktorých mi hrala pesnička, ktorá nevedo kedy skončila ma prinútila silno si ich strhnúť z uší.
„Prepáč.“ Potichu som si prečítala a do očí sa mi opäť nahrnuli slzy.
„Čo ti mám teraz akože prepáčiť?“ Po prvý krát za tie mesiace, tú dobu, ktorú ho poznám som sa odvážila byť mierne hnusná namiesto okamžite prepáčenia na rozkaz čo vo mne vyvolalo isté pochybnosti.
„Neviem jeblo mi .. Ľúbim ťa.“
„To je skvelé.“
„Tak sa so mnou rozíď.“
„Prečo by som to mala spraviť?“
„Lebo vidím ako mi opisuješ.“
„A ako ti mám akože odpisovať? Ubližil si mi zas a znova a ja ti mám na počakanie prepáčiť?“
„Mal som na piču náladu.“
„Ahá tak zato si to odnesiem ja? Do kedy budem ako tvoja .. ja ani neviem čo som, všetko si a mne vybíjaš .. povieš mi aspoň kvôli čomu tento krát?“
„Neviem ..“
„Bezdôvodne? Ooo to je tak krásne ..“
„Mám zlý deň daj mi pokoj ..“
„..“
„Prepáč ja ťa ľúbim ..“
„fajn ...“
„Dáš mi ešte šancu? Zabudnime na toto poďme von a bude to zase fajn.“
„Kedy?“
„Neviem pondelok musím niekde byť, utorok tiež..“
„Streda?“
„Dobre, tak v stredu.“
„Dobre zlatko. :*“ S drobým úsmevom som sa potešila nad touto správou. Prečo? Z toho dôvodu, že chvíľku pre neho nie som kurvou? Tým, že sa nehádame? Mierne som pokrútila hlavou pred tým než som zatvorila chat a unavená som padla do postele.

-Kilian

„Neboj sa, ešte pár minút a som tam ... vypadnem čo najskôr aj tak je tu nuda .. aj ja sa na teba teším .. len pár pohárikov .. čokoľvek pre teba spravím Jade.“ Potichu som šeptal oprety o stenu dverí s telefónom na uchu. Hudba za mnou hlasno hrala no na chodbe to znelo oveľa tlmenejšie než kdekoľvek inde.  „Musím končiť, o chvíľku prídem.“ S kamenným výrazom som zrušil hovor keď som si všimol Johannesov pohľad.
„To ťa to stále neomrzelo?“
„Čo je teba kurva do toho?“
„Asi toľko, že tvoje dievča o takomto čase zaspáva pri spomienke a tvoje chvíľkové sladké reči zatiaľ čo ty ju ideš zas a znova podjebávať.. načo ti vlastne je keď chodíš za inými? Aby na to raz prišla a ty si jej komplete zničil život?“
„Nestaraj sa do toho, nepoznáš ju a o mne vieš minimum.“
„Nepoznám ale viem ako jej ubližuješ a dlho sa na to prihliadať nebudem.“
„Povieš jej to.“ Zo zaťatými zubami som ho silo pritlačil k stene a aj cez tmu na chodbe som vyhľadal jeho sivé oči. „A zabijem ťa.“ Pokojnejším hlasom a miernym úsmevom som dokončil vetu a uvoľnil som svoju ruku z jeho hrude čím sa mohol lepšie nadýchnuť. „idiot..“ Potichu som si zašomral keď som vo vačku hľadal svoj mobil a tmavou chodbou som sa snažil dostať do nočného mesta.

-Áno, áno ! Som skvelá, trvalo mi to len dva mesiace? ♥ :D Ospravedlňujem sa! :3