pondelok 26. augusta 2013

I wanna be everything you need. ♥ 8.

Dlhá? Krátka? Dobrá? Zlá? Netuším, to nechám na vás :) Poprosím komentáre! :) 

„Nakupovala si snáď v Antarktíde?!“ Zadunel za mnou Mattou hlas hneť po tom čo som siahla po kľučke na vchodových dverách. S vystrašeným pohľadom som položila tašky na drevený stolík a na vešiak nad ním som si zavesila čierny sveter ktorý ma márne chránil pred mrazivým počasím ktoré pohltilo Londýn. „Niečo som sa ťa pýtal!“ Zvrieskol na mňa a mojím telom zrazu prebehol prúd horúcej krvi. Jeho silné ruky ktoré spevnili moje zápästie ktoré na sebe ešte stále mali otlačky od jeho včerajšieho výbuchu zlosti, ma otočili tvárou ku nemu. S rýchlim vyhnutím sa spojeniu našich pohľadov som sa zadívala na biele dlážky ktoré pokrývali celú miestnosť. „Takže ty budeš mlčať?! Že si sa stretla s tým buzrantom?! Je to tak? Pretože ak áno vieš čo ťa čaká ty malá suka! A teraz vypadni do kuchyne, som hladný!“ Postupne jeho hlas strácal na hlasitosti no zovretie v ktorom ma stále držal ma nútil udržať si na tvári bolestný pohľad. S pohotovým skrčením tváre a vystretím rúk pred seba som pocítila ostrú bolesť ktorá pohltila celé moje telo pri náraze na tvrdú, studenú stenu spojenú s kľučkou od dverí. Zo zošmyknutím sa na dlážku som si svoje  zamrznuté prsty skrčila do päste a privrela som oči kvôli slzám ktoré sa mi drali do očí. Nie, nebudem plakať. A už vôbec nie pre takého idiota akým je Matt. S postavením sa s môjho bezmocného sedenia na zemi som si pošúchala chrbát s ktorého mi tiekla v miernom množstve krv, ktorú som zakryla zo svetrom ktorý som zvesila z vešiaka. Do rúk som si zobrala tašky ktoré do teraz zabudnuto stáli pri topánkach a položila som ich na jednu zo stoličiek pri kuchynskej linky. S vybratím hrnca spod dresu som do neho nechala natiecť studenú vodu a postavila som ho na šporák. S rýchlim ale zato dôkladným uložením celého nákupu do chladničky a poličiek som sa s jedným okom pozrela na Matta ktorý bol zatiaľ zaujatý nejakou reality šou. S tichým vytratením sa do mojej izby som prehodila kľúčik na dverách a z kufra som si vybrala čisté veci. S bez hybným státím pod prúdom teplej vody som rozmýšľala snáď na všetkými scenármi, utiecť cez okno? Odísť normálne? Ísť dole a zabiť ho? Stojí mi vôbec za to aby som nad tými rozmýšľala? Nie.. Mám na výber? Opäť nie. Zo zaslzenými očami som zastavila kohútik a postavila som sa pred zrkadlo. S nechápavým pohľadom kvôli všetkým modrinám ktoré som si nechala spôsobiť som si na seba postupne obliekala čisté veci. Kde sa vytratilo to dievča ktorému bolo jedno to čo kedy spravilo? Odišlo spolu s mojím pravým ja a vymenilo sa za naivnú kravu? Možno.. Alebo len jednoducho stratilo chuť zaoberať sa idiotmi akými je Matt. S rýchlim zatrasením hlavy som sa načiahla za mobilom a vyťukala som Harryho číslo. S tajným dúfaním že mi to zdvihne som sa nervózne pozerala na môj odraz v zrkadle a pri každom pípnutí som nervózne prešľapovala z nohy na nohu.
„Harry? Ja.. potrebujem pomoc..“ Potichu som šepla keď mi to na tretie pípnutie zodvihol.
„Clar? Stalo sa niečo?“
„Nevydržím to tu už.. Bojím sa ja.. Prosím príď pre mňa..“
„Kde si?“
„U Matta, je to ulica od obchodu kde sme sa stretli, potom zabočíš doprava a štvrtí dom. Len prosím.. zaparkuj ďalej..“
„Matt nevie o tom že..“ Bez toho aby dopovedal vetu ktorú mal na jazyku som zrušila hovor a popravila som si rifle. S nasadením bielych tenisiek a zapnutím bundy som do malej tašky prehádzala nejaké veci a hodila som ich na trávnik pred domom. S tichým uistením sa že Matt ešte stále zaujato sleduje tú hlúposť v televízií som sa vrátila späť do izby a na rádiu som spustila nejakú hudbu. S hlasným výdychom vzduchu ktorý sa nachádzal v mojich ústach som sa chytila parapety okna a opatrne som zoskočila pri moju tašku na mäkký trávnik.
„Si v poriadku?!“ Vystrašene sa na mňa pozrel Harry keď som zabuchla dvere na aute a usadila som sa na sedadle spolujazdca. Bez záujmu na dlhé vysvetľovanie toho v čom som nie je určite v poriadku som ho zo slzami v očiach pevne objala. Známa vôňa ktorá mi automaticky udrela do nosa mi na perách vyčarila aspoň mierny úsmev ktorý mi tak neskutočne chýbal. „Takže, ideme k nám domou?“
„Znie to dobre.“ S malým náznakom smiechu som sa dala späť do pôvodnej pozície a prehodila som cez seba pás. Zo zavretím očí kvôli ospalosti ktorá sa preukazuje už tretí deň, som si položila hlavu o okno auta a zo započúvaním sa do tichej melódie ktorá sa šírila z rádia som pomaly ale isto zaspala.

„Dobre ránko, vyspatá?“ S úsmevom na perách ma jemne pohladil po líci a slabo sa zamrvil na gauči. S prekvapeným pohľadom som sa obhliadla okolo seba. Podľa televízií ktorá bola zapnutá a toho že som ležala Harrymu na nohách som pochopila že sa nachádzam v jeho obývačke, s unaveným posadením sa na gauč, na ktorom som do teraz spala som zo sebou potiahla deku a bolestne som sa natiahla.
„Prečo spím v obývačke?“
„Zaspala si v aute, rozmýšľal som nad tým či ťa dať do spálne ale nakoniec som sa rozhodol že zostanem s tebou v obývačke. Bál som sa že budeš mať zle sny tak som radšej zostal pri tebe a počas celých štyroch filmov som sa ťa snažil nezobudiť.“
„To je od teba milé. Nemusel si to robiť. Oh, a ďakujem.“
„Nemáš začo, ani si nevieš predstaviť aký rád som bol keď si mi zavolala.“
„Nevedela som čo mám robiť, bála som sa vrátiť späť ku Mattovi a ja.. spanikárila som že..“
„Pšššt! Si so mnou, už sa ti nič nestane rozumieš? Teda.. jedine že by si ma nechala spraviť večeru, to by nedopadlo dobre ani pre jedného z nás.“
„Harry ja.. chcela by som ti niečo povedať.“
„Počkaj! Priviezli večeru!“ Zo smiechom ma zastavil a postavil sa s gauča. S úsmevom na perách kvôli predstave výrazu ktorý sa mu objaví na tvári som prešla ku veľkému zrkadlu ktoré stálo na druhej strane obývačky a zo šokovaným výrazom som sa zadívala na odraz ktorý sa mi naskytol pred očami. Kruhy pod očami, strapaté vlasy, bez make-upu a s modrinou snáď na každom centimetri môjho tela. Zo slzami v očiach som si opatrne prešla po mojom zápästí a sklonila som pohľad ku zemi.
„Vyzeráš perfektne a každú jednu modrinu na tvojom tele s tvojím dovolením vymením za pusu. Len sa tým už prosím netráp, nerád ťa vidím sklamanú.“
„Prečo? Prečo mi sakra pomáhaš, si tu stále pre mňa a tvrdíš že ma ľúbiš?“ Zo spýtavým pohľadom som sa mu pozrela do očí a vzápätí na jeho ruky do ktorých vložil moje.
„Práve pretože ťa ľúbim Clar, aj keby ma milión krát odmietneš a ublížiš mi stále tu pre teba budem. Je mi jedno čo hovorí ostatný, aká zlá, zákerná mrcha si. Pretože ja ťa vidím ako nádherného anjela s tým najrozkošnejším úsmevom ktorý jednoznačne máš!“
„Harry ja..“
„Prosím odmietni ma až po tej večeri, som skutočne hladný.“
„Styles! Môžeš sakra držať na pár minút hubu a vypočuť si to ako neskutočne ťa milujem?!“ Zo smiechom som do neho drgla a s nevinným pohľadom som sa s rukami oprela o jeho hruď.
„Počkať, čo si povedala?“
„Že ťa milujem, vyhral si Styles.“
„Vážne?“
„Úplne vážne. Pozri ja viem že si o mne budeš myslieť  že som to povedala len preto že si ma dnes zachránil ale ja to myslím skutočne vážne.. Nechcem ťa kvôli tomu že nemám kde bývať, kvôli peniazom alebo ja neviem čomu. Ja len..“
„Pššt!“ S úsmevom odhaľujúcim jeho jamky mi bruškami prstou nadvihol tvár ku nemu a jemne ma pobozkal na pery. S neskutočným šťastím ktoré sa rozprúdilo mojím telom som ho pevne objala a hodnú chvíľu som v tejto pozícií zotrvala. „Je príjemne vedieť že od teraz si moje dievča.“ S chrapľavým hlasom mi potichu šepol do ucha z čoho mi po tele prešli zimomriavky, v bruchu sa ocitli motýliky a srdce sa rozbúchalo ako nikdy pred tým.

„Nie prosím toto nerozbíjaj!“ Zo smiechom mi zakričal Harry a žalostne sa pozrel na cenu ktorú dostal spolu s chalanmi za najlepšiu pesničku.
„Tak mi vráť to tričko!“
„Bez neho si aj tak viac sexy.“
„Chceš to ocenenie ešte niekedy vidieť po kope?!“ S vážnym pohľadom som sa na neho pozrela a načiahla som pred seba ruku. Zo šikovným chyteným Harryho trička do mojej ruky som vrátila ich cenu na pôvodné miesto a obliekla som sa. S rýchlim pricupkaním ku nemu som ho pevne objala a omotala som si nohy okolo jeho trupu. S prejdením po jeho nahom hrudníku som s nevinným pohľadom sledovala jeho zelené oči ktoré ma hypnotizovali pohľadom. S jemným pobozkaním na krk som zoskočila s jeho objatia späť na zem a chytila som ho za ruku. S potiahnutím ho na úroveň mojich pier som sa zmocnila vojny našich jazykov a s miernym úsmevom kvôli jeho vlasom ktoré ma šteklili v tvári som ho potiahla do spálne ktorá už bola kvôli neskorým hodinám ponorená do úplnej tmy. S miernym odhalením môjho smiechu kvôli potknutiu sa o neporiadok ktorý sme tu nechali ešte počas našej večernej vojny som ho jemne hodila na posteľ a obkročmo som sa na neho posadila a opäť som sa začala venovať vojne našich jazykov zatiaľ čo som sa bezmocne snažila zbaviť opasku ktorý držal jeho rifle pevne na tele. S menšou pomocou sa vedenia tento krát zmocnil Harry zbavil sa zvyšného oblečenie ktoré nám bránilo k ceste.  S užívaním si každého jedného pohybu, dotyku, bozku či vzdychu ktorý sa ako jediný ozýval prázdnotou domu.
„Vieš že ťa neskutočne milujem?“ S chrapľavým hlasom sa na mňa otočil Harry keď som si zadýchane ľahla na posteľ.
„Vieš že aj ja teba?“ Zo smiechom som sa ku nemu otočila a ľahla som si na jeho hruď čo spôsobilo jeho viditeľné zimomriavky nad ktorými som sa musela pousmiať. 
„Už vieš čo chceš robiť zajtra?“
„Kolotoče?“
„A vraj že nie si dieťa.“
„Ale len tvoje!“ Zo smiechom som ho jemne pobozkala na líce a nechala som sa rozmaznávať jeho láskavými dotykmi a rozkošným tichým spevom ktorý ma uspával..

Nečítala som po sebe, prepáčte! :D už ma štípu oči čo to píšem asi tri hodiny -_- :D áno, som blbá to preto! :D každopádne, prepáčte že som to neopísala podrobne! :D po druhé, fakt komentujte! -_- :D 


nedeľa 25. augusta 2013

I wanna be everything you need. ♥ 7.

Prepáčte, prepáčte a ešte raz prepáčte! Neskutočne ma mrzí že som sa vám takú dlhú dobu nevenovala ale viete ako, končia prázdniny a treba ich ukončiť poriadne. :) Takže bola u mňa najlepšia kamarátka a viete aké to je, chuť na písanie som mala nulovú no našťastie začalo moje počasie takže nápady sa mi hrnú jeden za druhým. Dúfam že ste na tento blog nezabudli a dáte mi pekný komentár! :)


„Clar?..“
„Čo Harry?.. Nestačilo ti to poníženie mojej osobnosti včera dostatočne? Potrebuješ si ešte viac podpichnúť?!“
„Nie.. Mrzí ma to, všetko čo som povedal. Ale pochop ma, celý svet rieši to okolo koho chodím, čo robím a keď konečne nájdem niekoho kto so mnou nie je kvôli sláve tak to kvôli stresu zo všetkého pokazím hneť prvý deň.“
„Tak to ma úprimne mrzí lenže pokiaľ si si nevšimol, prišla som o kamarátov, prišla som o dom, rodinu a je dosť možné že ma vyhodia zo školy. Bývam tu  v dome s chalanom s ktorým som sa poznám pár dní a aj to len jeho praktiky v posteli a nie jeho pravú osobnosť. Myslíš že ja nemám dostatočný stres?! A povedala som ti snáď že na mňa pôsobíš ako sukničkár?! Alebo ako čo?!“
„Prepáč mi to..“
„Ach...“
„Zostaň, prosím..“
„Nie.. Harry nebude to dobrý nápad, ako si povedal celý tvoj život všetci riešia a naozaj nepotrebujem aby začali aj môj kvôli tomu že máš v dome cudzie dievča zatiaľ čo tvoja priateľka drie v škole.“
„Bože Clarisse, ako ti to mám ešte povedať?! Dokázať alebo ja už neviem..“ Zo zúfalím pohľadom sa na mňa pozrel a posadil sa predo mňa na posteľ, zatiaľ čo som hypnotizovala moje topánky schované za veľkým čiernym kufrom.
„Povedať čo?“
„Ľúbim ťa Clar! Ani si nevieš predstaviť aké ťažké je držať sa od teba ďalej, nedať ti to najavo ani nič práve kvôli tomu že si mi povedala že sa nerada viažeš, pamätám si to. Ako každé jedno slovo ktoré si od nášho prvého stretnutia povedala. Musel som vtedy za tebou prísť, tá debilná výhovorka s tou polievkou ktorá pomôže tvoje chrípke bola len lacná vec aby som mala dôvod byť s tebou. Nebaví ma predstierať to ako neskutočne šťastný som s Jane, pretože aj tak vždy pri pohľade na teba vidím človeka ktorého skutočne milujem.“
„Prepáč ja.. nemôžem..“ S roztraseným hlasom som za sebou potiahla kufor a zo sklonenou hlavou kvôli zakrytiu sĺz som vybehla na ulicu ktorá voňala po čerstvom daždi.

O dva týždne neskôr.
„Dobrý deň, som Clarisse  Walker, prišla som kvôli tomu pohovoru na tu prácu asistentky.“
„Dobrý deň. Isteže priniesli ste váš životopis?“
„Áno, nech sa páči tu je.“ S milým úsmevom som podala staršiemu pánovi do ruky papiere a opäť som sa usadila do pôvodnej polohy. S nervóznym sledovaním všetkých výrazoch v jeho tvári som netrpezlivo sledovala hodinky ktoré viseli na stene oproti.
„Uhmm. Vyzeráte nádejne, mohol by som vás poprosiť aby ste mi nechali na vás kontakt? Určite sa vám do konca týždňa ozveme.“
„Isteže, nech sa páči. A ďakujem!“ Konečne s úprimným a šťastným úsmevom som mu na stôl položila vizitku zo všetkými dôležitými informáciami a po točených schodoch som vyšla opäť na veľkú, bielu chodbu zo staršou pani na konci chodby ktorá sa starala o zapisovanie všetkých návštevníkov, a vysvetlenie kde sa čo nachádza.
„Tak čo máš to?“
„Pane bože Niall! Čo tu robíš?“
„Dozvedel som sa že hľadáš prácu a taktiež som uvidel tvoje auto pred budovou tak som myslel že ťa počkám a mohli by sme zájsť napríklad na obed?“
„Ehm.. Niall myslím že toto nebude dobrý nápad, musím sa ponáhľať domou a k tomu mám ešte veľa práce..“
„Pokiaľ ide o to že som Harryho kamarát tak môžeš zostať v poko...“
„Deje sa niečo zlato?“ Ozval sa za mnou Mattov hlas a mojím telom zrazu prešla neskutočná horúčava. Zo zatajeným dychom som sa pozrela na Nialla ktorý sa na mňa spýtavo pozeral a prudko som sa otočila ku Mattovi ktorý ma paralyzoval pohľadom.
„Nič sa nedeje.. Ja.. pôjdem domou mám ešte veľa práce a som unavená.. rada som ťa opäť videla Niall.“ S falošným úsmevom som sa na neho pozrela a vytrhla som sa zo silného zakliesnenia mojej ruky, spôsobenej Mattovou žiarlivosťou.  Áno, za posledné týždne sa toho odohralo veľa, no máloktorá s tých veci patrí medzi spomienky ktoré si chcem pamätať až do konca života. Začala som si s Matthewom, alebo on so mnou? Jednoducho tvoríme „romantický, nádherný a milujúci pár“ ktorý keď je zavretý sám doma sa mení na neskutočnú hrôzu ktorá vždy skončí hádkou a mojím totálnym rozsypaním. Zo zadržanými slzami som zaparkovala pred jeho domom a vybehla som po schodoch do mojej izby.  Z pod postele som vybrala kufor do ktorého som nahádzala svoje veci a s vystrašeným pohľadom som ho odtiahla do kuchyne. Zvuk prichádzajúceho auta a následné osvetlenie celej kuchyne kvôli tme ktorá sa medzi časom ocitla v celom Londýne ma prinútilo postaviť sa ku chladničke a vybrať z nej vajíčka a chladené pivo.
„Čo to malo dnes znamenať?! Nepovedal som ti dosť jasno že nechcem aby si sa stretávala s tou bandou buzerantov? Čo si myslíš?! Aké meno mi to robí po škole? Ako keby nestačilo že musím chodiť s totálnou troskou a nulou ktorá je ľavá aj v urobený dobrej večere..“
„Matthew, skutočne som nevedela že sa tam objaví!“
„Skutočne som nevedela že sa tam objaví, si smiešna Clarisse! Vyhľadávaš si náročky práce blízko centra Londýna len aby si sa mohla stretávať s tými idiotmi. Priznaj sa! Koľko krát si doliezla za tým.. tým kučeravým len aby si si mohla užiť?!  Podviesť ma? Och počkať, to by si nemohla, v posteli si totižto príšerná..“
„Čo odo mňa dokelu chceš Matt! Starám sa o teba ako o pekelné decko a aj to ma za všetko čo spravím len zdrbeš! Si obyčajný zakomplexovaný idiot ktorý si svoje nálady vybíja na mne a vieš prečo?! Pretože si totálne úbožiak ktorý si svoj život nevie zariadiť podľa svojich predstáv a prečo je chudáčik naštvaný!“
„Takto sa so mnou rozprávať nebudeš! Lebo..“ S prekvapeným hlasom stíchol a pozrel sa na koniec kuchyne kde stál môj kufor. S vystrašeným pohľadom som spravila krok dozadu a oprela som sa o kuchynskú linku ktorá ma brzdila pred ďalším cúvnutím. „Takže si si chcela odísť?! Pha, kam by si išla? Ku svojmu Harrymu ktorý ťa teraz určite nenávidí pretože mu Niall povedal že chodíš so mnou a to si ho ešte pred pár dnami odkopla?“
„Nestaraj sa sakra do Harryho! Nemá ťa čo zaujímať čo robí a koho nenávidí! Zožer si tie tvoje pekelné vajíčka a vypadni mi z očí!“ Naštvane som na neho zvrieskla a vzápätí som zatvorila svoje oči kvôli jeho ruke ktorá sa vystrela k mojej tvári. Zo zaslzenými očami som si chytila horúce miesto na mojom líci a svoj zrak som namierila ku Mattovi ktorý sa na mňa pozeral s úsmevom na perách. „Teraz ma pozorne počúvaj ty malá štetka.“ Zo zvýšeným hlasom sa ku mne priblížil a pevne mi chytil zápästia čo spôsobilo moje bolestné syknutie a trhnutie. „Ooo, našu malú princeznú toto bolí, tak si to dobre zapamätaj pretože ak sa to ešte raz zopakuje tak skončíš horšie!“ Pokojným hlasom s miernym náznakom smiechu sa mi pozrel priamo do očí a prudko ma hodil späť dozadu čo spôsobilo moje šuchnutie na zem a tiché spustenie sĺz po mojich lícach..

„Kam ideš?!“ prekvapil ma Mattov hlas keď som sa snažila odomknúť vchodové dvere.
„Uhmm. Do obchodu..“ A čo najďalej od teba ty egoistický idiot..
„Pohni si, som hladný! A nezdržiavaj sa pri tých idiotoch inak sa to čo som ti povedal vyplní.“ S nechutným úsmevom sa na mňa pozrel a opäť odvráti svoj zrak ku televízií. Čím som si to zaslúžila? Prečo som chalana ako Harry nechala odísť a nárokom som hľadala takého idiota akým je Matt.. Čo by som dala za to aby sa odporné slova ktoré prichádzajú s Mattovej strany zmenili na Harryho rozkošné vyznania lásky a jeho bolestné dotyky za nežné mazlenie.. Prebehlo mi mysľou medzi tým čo som sa snažila vyhľadať voľné miesto na parkovisku pred obchodným domom. S potiahnutým dlhých rukávov bližšie ku svojím dlaniam a zo sklonenou hlavou som sa chytila nákupného košíka a vošla som do predajne. S ignorovaným všetkých narážok na moju modrinu na tvári a ostatné vyčnievajúce na tele som zastavila medzi cereáliami. S podrobným čítaním každej jednej škatuli som sa vystrašene pozrela na biele conversky ktoré jednoznačne patria Harrymu. S nevinným a bolestným pohľadom som svoju tvár pomaly zdvihla ku nemu a pozrela som sa mu do očí ktoré sa s milujúcich zmenili na prekvapené. S rýchlim skloneným hlavy kvôli spomenutiu na moju modrinu ktorá zdobí moje líce som jednu zo škatúľ hodila do košíka a snažila som sa cez neho dostať do druhého regálu.
„Clarisse.. počkaj..“ Tichým hlasom na mňa prehovoril a do mojich očí sa nahrnuli slzy. Nie kvôli tomu že by som sa bála toho že rozprávanie s ním spôsoby ďalšiu modrinu na mojom tele, ale kvôli jeho hlasu ktorý obsahoval takú lásku a nehu ktorá mi tak neskutočne chýbala.
„Harry mňa to skutočne mrzí. Všetko, to že som odišla, že som sa správala tak hnusne a aj to že som ti zlomila srdce. Keby môžem vrátiť čas, ver tomu že to všetko napravím!“
„Clar, nezáleží mi na tom čo si spravila. Záleží mi na tom čo robíš teraz, prečo mu to dovoľuješ?“
„Dovoľujem čo?“
„Nehovor mi že tie modriny máš z toho že si padla.. to ti neverím.“
„Harry... ty to nechápeš.. Nemôžem od neho odísť ja.. Bojím sa..“
„Nemôžeš ho nechať aby ti toto robil..“
„Prečo ťa to vôbec zaujíma? Poslala som ťa do riti, zničila som tvoj vzťah s Jane a určite to zanechalo aj následky na chalanoch a..“
„Pretože mi je úplne jedno čo si mi pred tým povedala. Je mi jedno či budem čakať deň a či rok, viem že raz príde deň kedy keď ti poviem že ťa milujem odpovieš mi to isté a budem ten najšťastnejší človek na svete.“
„Harry, lenže ja ťa skutočne mi.. Prepáč, budem musieť ísť..“ Zo slzami v očiach som sa pozrela na mobil ktorý mi vibroval v ruke.
„Ľúbim ťa Clar..“ S miernym úsmevom som sa na neho pozrela a nemierila si to ku pokladni ktorá sa črtala v pozadí. Ja teba tiež Harry, keby si len vedel ako veľmi..

Tadááá! :3 Prosím komentár! btw. kto idete 31.8 do Nitry do kina na 1D? :) 


streda 21. augusta 2013

I wanna be everything you need. ♥ 6.


 
Búrka! ♥ Som neskutočný fanúšik dážďa, bleskov, hrmenia a zimy! A toto spojenie dokopy je pre mňa proste raj! ♥ Okey, dosť opisovania počasia ktoré sa deje vonku! ;D Späť k časti, nemyslím si že sa mi práve nejako veľmi vydarila ale dúfam že vás aspoň trošku poteší! :)

„Keď na mňa dopozeráš, povieš mi koľko je hodín?“ Stále zo zavretými očami som prehovorila do ticha izby, ktoré prerušovalo len Harryho pravidelné dýchanie.
„Myslel som že spíš.“
„A myslíš že sa to aj dá keď sa na teba niekto neustále pozerá?“ S rozospatým pohľadom som sa na neho zadívala a posadila som sa na posteľ, opierajúc a o zelenkastú stenu ktorá slúži ako čelo  postele.  „Povieš mi už koľko je hodín?“
„Si si istá že to chceš vedieť? Myslím že odpoveď ťa veľmi nepoteší a podľa väčšiny štatistik by sa nemal začínať deň zlými správami, vraj to potom následky za prežitie zvyšného dňa..“
„Pokiaľ mi nepovieš koľko je hodín, tak by si si mal byť vedomí toho, že mi je úplne jedno že budem niesť následky za to že ty sa zvyšného dňa nedožiješ!“
„Pol jedenástej.. Ja.. chcel som ťa zobudiť Clar ale keď... Vyzerala si tak spokojne a..“
„Bože Styles! Vedela som že som tu nemala zostávať..“
„Nebude to až také zlé.“
„Nie, veď byť odtrhnutý od všetkých prímov peňazí, byť bez domu a mať určite napomenutie alebo pri najhoršom vyhodenie zo školy nie je až tak zlé!“
„Clar, ja som skutočne nechcel..“
„Nie, To nie je tvoja chyba Harry. Myslím že by som mala ísť, pokiaľ sa tu zázrakom neobjaví Jane a nezačne opäť s jej nekonečným monológom o tom aká som mrcha.“
„Odveziem ťa?“
„Pokiaľ si si nevšimol včera som sem prišla na aute. Ale ďakujem za lákavú ponuku ktorá by určite skončila s tvojimi nevinnými fintami.“ Zo šikovným zoskočením z postele a vymámením z jeho objatia ktoré mi celú noc slúžilo ako príjemný radiátor som si zo stolíka zobrala mobil, kľúče a s vážnym pohľadom som sa opäť otočila ku Harrymu ktorý ma sledoval ľahostajným výrazom v tvári, a bez záujmu vstať s postele „Stávame zlato! Keď som už zmeškala jedno peklo, do druhého ideš so mnou.“
„Kam mám ísť?“
„Ku mne, stále je tu šanca že pri tebe bude mama milšia.“
„Po včerajšku? Určite!“
„No táák Harry! Dlžíš mi to!“
„Čo za to?“
„Pozývam ťa na kávu, spravím ti večeru, kúpim ti niečo hocičo len prosím poď so mnou!“
„Myslím že nákupy s tebou budú oveľa horšie než s Jane a večeru riskovať nechcem. Tá káva znie dobre.“
„Kriste Styles! Môžeš o týchto tvojich debilných poznámkach rozmýšľať aj po ceste do môjho auta?!“

„To nemôžeš spraviť! Tento dom som si kúpila sama! Platím si ho, všetko toto čo tu vidíš je moje! Celé roky si sa o mňa netrápila a zrazu sem prídeš ako nejaká veľká voda zato že spravím nejaký problém a hráš sa na vzornú mamičku?!“
„Dobre vieš že to tak nie je! Peniaze na celý tento dom som ti poskytovala ja! Zo svojho účtu, jedine ty si ich dávala všetkým potrebným ľudom! Keď sa ti ten dom tak strašne páči a stále tvrdíš že je  tvoj dokáž to! Plať si účty!“
„A s čoho?! Okrem hlúpej základnej školy a strednej ktorá ma vôbec nebaví nemám vôbec nič!“
„A koho je to problém?! Oh, aby som náhodou nezabudla čo to malo dnes znamenať?! Včera si len tak odídeš zo školy po tom či spravíš scénku a dnes sa tam pre istotu ani neukážeš!“
„Zaspala som?“
„Máme milióny na konte a ty nemáš na jeden debilný budík aby si nezaspala do školy?!“
„Tie tvoje debilné milióny máš na konte ty! Ešte pred pár minútami si mi tu hovorila o tom ako si mám sama všetko platiť a teraz mi tu predhadzuješ našu finančnú situáciu?!“
„Nezabúdaj na to že som tvoja mama! Takto sa so mnou rozprávať nebudeš! A začni konečne žiť ako normálny človek! A radím ti rozhodnúť sa! Na tento dom ti od dnes prestávam platiť, buď si začneš zarábať a všetko zvládneš sama alebo sa pripojiť ku tvojej sestričke a vrátiť sa s nami do Miami.“
„Prosím?! A čo moji kamaráti a.. škola?! Ako to že Kim ide späť do Miami?“
„Pretože na rozdiel od teba má Kim rozum. Ha?! Aký kamaráti? Tí futbalisti ktorý idú za tebou len kvôli tvojmu telu? Či tie dievčatá ktoré ťa nenávidia? Pokiaľ viem s Jane ste sa pohádali a tým pádom sa vaša skupinka zrušila.“
„Má mňa.. A pokiaľ bude hocičo potrebovať pomôžem jej.“ Zo zaskočeným pohľadom som sa otočila ku Harrymu ktorý do teraz slúžil ako tichý pozorovateľ nášho bežného rozhovoru.
„A ty že si kto? Ten chalan ktorý spôsobil mojej dcére toto peklo? Pha.. Do kedy tu budeš pre ňu? Pokiaľ si nenájdeš inú lacnú bábiku na sex bez toho aby si jej musel platiť.“
„Som Harry Styles, priznávam že som vašej dcéry spôsobil problémy lenže nie je to len moja chyba. A teraz ma veľmi dobre počúvajte, pokiaľ ste neprišli vy, Clar žiadne peklo nezažívala a už vôbec nie je nejaká lacná bábika na sex. Clarisse je milé, pekné a skvelé dievča s ktorým sa dá porozprávať a vôbec nie je taká ako ju vy opisujete. Na vašom mieste sa hanbím za to ako sa vyjadrujete o dcére na ktorú ste počas celého jej života kašlali a teraz sa hráte na veľkú a snažíte sa jej vytknúť každý jej krok, bez toho aby ste vedeli čím všetkým si bez vás musela prejsť.“ 
„Si len obyčajné, malé, debilné decko! Nemáš ani najmenšie tušenie čím všetkým som si musela prejsť ja aby som mohla mať Clar!“
„Lenže ju máte a mali by ste si to uvedomovať aj bez toho aby ste za ňou prišli len keď sa vám v programe naskytne nejaký problém spôsobený jej osobnosťou.“
„Harry.. Kašli na to prosím..“
„Presne, kašli na to Harry a to platí aj pre teba Clar. Keď si si našla tak úžasného kamaráta ktorý sa tu dosť bujaro prejavuje s tým ako ti rád pomôže tak vypadni aj ty! Od teraz nie si moja dcéra rozumieš?! Je mi úplne jedno že skončíš ako bezdomovec! Zbaľ si svoje veci a vypadni bývať ku svojmu hrdinovi!“
„Je mi cťou nebyť dcérou tak egoistického a nesmierne snobského človeka!“ S neskutočnými nervami som na ňu vyprskla a zo vztýčenou hlavou som potiahla Harryho do mojej izby. S náladou na bode mrazu som zo skrini vybrala kufor do ktorého som nahádzala väčšinu dôležitých vecí a oblečenie. Takže ona od teraz nemá dcéru, veď uvidíme keď jej skrachuje firma a ten ďalší egoistický člen našej „rodiny“ podá žiadosť na rozvod...
„Môžeš ísť bývať ku mne, nevadí mi to a je to mojou povinnosťou pomôcť ti.. Ja som ťa do celého tohto kolotoča dostal.“
„Harry, každý kolotoč raz zastane. Ona sa raz uvedomí a vychladne, lenže vtedy bude už neskoro. A k tej ponuke, nechcem ťa obťažovať a určite ti to nespraví dobrú mienku ani voči Jane a určite nie voči fanúšikom a chalanom.“
„Je to môj byt, je moja vec koho si tam nasťahujem.“
„Harry...“
„bez namietania!“
„Len na pár dní.. Kým niečo nenájdem.“
„Keď aj navždy.“
„Nie, toho sa báť nemusíš. Nezdržím sa dlho.“ Zo slabým úsmevom som sa na neho pozrela a zrak som opäť odvrátila pred seba. Zo šikmým zaparkovaním pred jeho dom som si s auta vybrala všetky kufre a s menšou pomocou od Harryho som ich všetky vytrepala do hosťovskej izby....

„Čaj?“ S tichým hlasom na mňa prehovoril Harry a nastrčil predo mňa fialovú šálku s teplou tekutinou.
„ďakujem.. Skutočne  ti nevadí že tu som?“
„Som rád že tu si.“
„Prisahám že hneť ako to bude možné tak odídem.“
„Nie! Teda.. myslím že.. môžeš tu zostať ako dlho budeš potrebovať.“
„Ďakujem.“ S úsmevom som sa zadívala na jeho zelené oči ktoré svietili v žiari bleskov ktoré sa hemžili celým Londýnom. Siný dážď spojený s vetrom ktorý začal šialene trieskať do okna mi na tvári vyčaroval fascinovaný pohľad ktorý si podľa výrazu v tvári Harry veľmi jasno všimol. „Uhm.. prepáč ja.. Oh, jasné! Tu som skončila. Zajtra sa pokúsim nájsť nejaký dom, nejaké peniaze mi ešte zostali. A nezačni mi opäť hovoriť o tom že tu môžem zostať do kedy chcem, Harry.. Nejde o to že by som nechcela ale o to že ťa nechcem otravovať.“
„Túto tému sme už uzavreli. A je mi poctou mať doma tak neuveriteľne sexy ženu.“
„Uh, Harry?“ Zo smiechom som sa na neho pozrela a posunula som sa na posteli bližšie ku nemu. „Nebojíš sa že príde Jane a zistí že mám u teba prechodné bývanie?“
„Absolútne sa toho nebojím.“ S pokojným hlasom mi šepol a čelom sa oper o to moje. Dlhé kučeravé vlasy ktorý mal rozcuchané po hlave ma jemne šteklili na tvári a zelené oči ktoré aj cez tmu ktorá bola v izbe žiarili ma hypnotizovali. Zo zimomriavkami po celom tele kvôli Harryho teplému dychu ktorý bol tak blízko mne som mierne prižmúrila oči a nechala som jeho pery sa jemne a pritom vášnivo hrať s tými mojimi.
„Nie... Harry ja nemôžem!“
„Prečo?! Kvôli Jane? Nechápem ťa Clar! Ešte pred pár dňami si ma zvádzala v kine a absolútne ti nevadilo vyspať sa so mnou aj keď si vedela že Jane je blízko nás a teraz?! Sme sami v mojom byte a hráš sa na slušné dievča!“
„Prosím?! Vypadni! Si idiot vieš o tom?! Mala som vedieť že si ku mne taký milý a absolútne ti nevadí to že som u teba! Mama mala pravdu! Vnímaš ma len vtedy keď si chceš užiť! Nemala som sem vôbec chodiť!..“
„Clarisse.. ja.. nemyslel som to tak!  Chcel som len povedať že..“
„že si ďalší idiotský chlapec z Londýna ktorý si o mne myslí že som kurva ktorá dáva bežne každému na počkanie?!“
„Cla..“
„Nie! Žiadne Clar! Vypadni dobre? Zajtra odchádzam.. Fajn? Možno si nájdeš iné dievča ktoré ti dá na počkanie! Úprimne ti to želám..“ S naštvaným hlasom som na neho zvrieskla a do ruky som mu podala poloprázdny pohár s čajom. Zo slzami v očiach som zabuchla dvere na hosťovskej izbe a s vankúšom v náruči som sa posadila do kresla vedľa okna. Idiotský kretén, veď ty ešte uvidíš s kým si si začal..


Prepáčte za chyby, prepáčte za totálne debilnú časť ktorá sa mi absolútne nepáči ale neviem ako ďalej! :D Komentár? :D Prosím, povzbudíte ma a možno sa mi podarí napísať niečo lepšie! :DD

nedeľa 18. augusta 2013

I wanna be everything you need. ♥ 5.



„Vieš o tom že som ťa vždy uznávala za tvoju odvahu?“ S vážnym pohľadom sa na mňa pozrela Kim keď som sa bezmocne prechádzala pomedzi všetky šaty a snažila sa vybrať tie správne, zatiaľ čo ona bez záujmu sedela na mojej posteli a jedla tie jej úžasné spečené raňajky.
„Aj ja by som ťa veľmi rada uznávala keby mi netrúsiš do postele! Prečo uznávaš tento krát svoju dokonalú, perfektnú a bezchybnú sestričku?“
„Tvoja fotka sa za posledné dva týždne objavila v novinách skutočne veľa krát, pretiahol ťa naj sexy chalan zo školy a tvoje sexuálne pikantnosti o tebe vie teraz určite celý Londýn a jediná vec ktorou sa ty trápiš je to ktoré oblečenie si zoberieš na prvý deň školy.“
„Čo také hrozné sa stalo? Zopár pohľadov úbohých kráv znesiem a drzé narážky pekných futbalistov už nejako pretrpím. Zo školy ma nevyhodia už len kvôli tomu že som dcéra muža ktorý sa stará snáď o všetky školy ktoré vypĺňajú bohaté deti a matky ktorá ma za zadkom snáď všetky známe osobnosti.“
„Lenže nezabúdaj  na to že už rok bývaš v Londýne a tvoj život sa točí len okolo toho istého, chalani, sex, jedlo, cvičenie, party a voľnosť. Priznaj sa, kedy sa mala normálne chalana? Veď aj Harryho máš len kvôli tomu aby si všetkým urobila nervy.“
„Harry je skvelý kamarát a to je asi tak všetko.“
„Pre teba, vieš ako si to všetko môže zobrať on? Pozri sa na seba a pozri sa na neho. Ste si úplne podobný, nehovor že sa ti nepáči. A to nehovorím ešte o pohľadoch ktoré na teba dáva on! Čo ak sa do teba zamiloval? Skutočne ho chceš naťahovať len kvôli tomu že si chceš užiť?“
„do toho ti nič nie je Kim.. Daj sa do poriadku, o desať minút nech si v aute inak ideš peši..“ S vážnym pohľadom som ju odtlačila z mojej izby na chodbu a prekvapene som sa posadila na posteľ. Skutočne to takto všetci vnímajú? Že som len obyčajná chudera ktorá sa zo všetkými vyspí len aby som si posilnila svoje ego a naštvala všetkých naokolo?
„Si v poriadku? Jane včera poriadne penila keď som sa za ňou vrátil. Čo si jej povedala tento krát? Harry xx“ S nechápavým pohľadom som už asi tretí krát prechádzala po písmenkách ktoré sa mi Harry poslal v SMS, s bezvýznamným pohľadom som hodila mobil na druhú stranu postele. Po pár minútach ignorovania reality sa môj mobil opäť ozval. Bez rozmýšľania som stlačila zrušiť a otvorila som si SMS.
„Povedala som jej len čistú pravdu, pokiaľ s tým máš nejaký problém tak sa najskôr zamysli nad tým kto z nás bol ten ktorý prišiel ku tomu druhému! A hej, som v najlepšom poriadku! Clar xx“  S roztraseným výdychom som si vložila mobil do vrecka nohavíc a vyšla som do kuchyne kde už nedočkavo čakala Kim..

„Ale čo! Naša malá štetka sa rozhodla prísť do školy? Myslela som si že pracuješ až v noci.“ Zo smiechom mi zakričala Jane ktorá sa opierala o skupinku nejakých ľudí. S vážnym pohľadom som kývla Kim aby išla do triedy, zatiaľ čo som pevne zvierala volant na aute.
„Myslela som si že ľudí z psychiatrie prepúšťajú až po celkovej liečbe. Či ťa pustili kvôli tomu že v zoo im chýba nový člen do rodiny opíc?“ S úsmevom som na ňu prehovorila počas toho čo som sa načahovala za kabelkou na druhej strane auta. Prekvapený a poriadne zaskočený pohľad ktorý zdobil jej tvár ma prinútil sa víťazne zasmiať. S arogantným pohľadom som okolo nej prešla bez ďalšej hnusnej poznámky a namierila som si to priamo do triedy. S neustálim sledovaným nástenných hodín ktoré čas skôr odpočítavali než pripočítavali som unudene počúvala prednášku nášho triedneho učiteľa o tom, čo sa nasledujúce dni bude diať. Dotyk niečej ruky na mojom ramene spôsobil moje mierne naskočenie a pohotové otočenie dozadu. Prekvapený pohľad zo slizkým úsmevom nejakého chalana ktorý sedel za mnou ku mne natŕčal nejaký poskladaný papierik s mojím menom mi tvár skrivil do zvláštneho pohľadu.
„Od tých chalanov vzadu.“ Bez záujmu mi šepol a môj zrak hneť padol na partiu chalanov ktorý zapĺňali zadne lavice. S rýchlim otočením dopredu kvôli hlasitému zakašlaniu učiteľa mi na tvári vyčaroval nevinný pohľad.
„Slečna Walker neruším vás?!“
„Uhmm. Nie že rušíte ale keby to trochu urýchlite tak by som vám bola skutočne vďačná!“
„Tu ste v škole slečna, nie u kaderníka! Čo to máte v ruke?“
„Ehm.. No predpokladám že to je papier.“
„Dajte mi ho sem. Určite sú všetci zvedavý na to v akom svete sa točíte práve teraz.“
„Hovorí vám niečo súkromie?“
„Hovorí vám niečo dávať pozor na hodinách?“
„Nechajte si ho..“ S nenávistným pohľadom som mu ho podala do rúk a posunula som sa ďalej na stoličke.
„Jeffrey spomínal aká neskutočná si v posteli, čo by si povedala na to že by som ti ukázal ako to robí správny chlap? Mimochodom, nabudúce skús niečo viac výstredné! Ale aj tak si neskutočne sexy!  S láskou Matthew.“ S prekvapeným výrazom som sa pozrela na učiteľa ktorý zo spokojným úsmevom sledoval všetkých ako sa skvelo zabávajú na lístku adresovanému mne. S naštvaným otočením ku posledným laviciam kde sedeli chalani a Matt ma sledoval s tým jeho typickým nadržaným pohľadom som sa prudko postavila zo svojho miesta a od kráčala som si to ku ním.
„Takže ty chceš niečo viac výstredné?“ S úsmevom som ho chytila za ruku a postavila som ho na úroveň mňa. S položeným jeho rúk na moje prsia som mu rukou prešla ku jeho rifliam a s rýchlim pohybom som ich nechala voľne padnúť na zem.  „Dúfam že ti takáto výstrednosť stačí, pretože ak nie, pohode môžem dať dole aj tvoje sexy raketové trenky.“ Zo smiechom som ho pohladila po líci a z lavici som si zobrala do rúk moju kabelku. Zo zvukom mojich topánok ktoré sa strácali v smiechu všetkých ktorý pobavene sledovali Matta som otvorila dvere v triede a vošla som medzi stovky študentov ktorý sa prechádzali po chodbe.

„Neverím že si to spravila!“ Zo smiechom mi zakričala Kim pred tým než odišla pri vchodové dvere od ktorých sa šíril neznesiteľný rachot v podaní hlasného klopania na dvere.
„Kto je to?!“ Zakričala som jej po dvoch minútach keď sa nevracala spolu s návštevou späť do obývačky.
„Kto asi? Čakala si nejakú ďalšiu hviezdu ktorú by si mohla prebrať tvojej kamarátke či ďalšieho člena futbalového družstva?!“ Ozval sa za mnou mamin naštvaný hlas a mojím telom prebehlo neskutočné množstvo horúceho potu.
„Mami?! Čo tu pre boha robíš? Myslela som si že si v Miami.“
„Bola som, práve som si s otcom užívala skvelé raňajky keby mi nezazvoní mobil s tým že máš na svedomí ďalší problém! Clarisse, máš 18 do kelu! Kedy sa už konečne spamätáš!“
„Pokiaľ viem je to môj život!“
„Ale následky zaň stále beriem ja! Keď sa tak strašne chceš osamostatniť že si si kúpila tento byt tak si ho plať sama! Nájdi si prácu a konečne sa spamätaj, čo si myslíš?! Do kedy budeme s otcom platiť všetko čo si ty zaumieniš?! S tvojimi problémami nám robíš neskutočne dobre meno, sme uznávaní ľudia a tvoja fotka je takmer každý deň v novinách a stále s inou titulnou stranou. Čo keby si tam raz bola ako normálne slušné dievča a nie ako lacná štetka s alkoholom v ruke?!“
„Možno keby mám otca ktorý sa o mňa stará a matku ktorá sa nekurvila s každým druhým kvôli tomu aby si získala reputáciu v práci tak by si ma na tej titulnej strane našla aj ako tvoju milujúcu dcéru ktorá robí všetkým v rodine radosť. Lenže pravda je iná takže zabúdaj na to že budem slušné dievča pokiaľ moji rodičia budú tak egoistický boháči ktorým záleží len na sebe!“ S nervami som na ňu zvrieskla a s hlasným tresknutím dverí som nastúpila do auta. S rýchlosťou ktorá sa opäť črtala na vražedné čísla som neustále pridávala na rýchlosti. Hudba ktorá vychádzala z môjho mobilu a opäť ukazovala Harryho číslo ako nového volajúceho ma po dlhom rozmýšľaní donútila zdvihnúť.
„Čo potrebuješ?!“
„Porozprávať sa Clar..  Bol som u teba ale otvorila mi nejaká žena.. Nevyzerala dva krát príjemne a po tom cirkuse čo predviedla som bol neskutočne rád že som z tadiaľ odišiel. Si v pohode?“
„Nie, nie som. Kde sa stretneme?“
„U mňa? Neboj, nebudem sa  nič pokúšať.“
„O to nejde, za takých desať minút som tam.“ S pokojným hlasom som mu odpovedala a zrušila som hovor..

„Mrzí ma to Clar.. Keby viem ako sa Jane zachová tak by som ťa do toho nezaťahoval.. A to s tvojou mamou mi je tiež ľúto.“
„Nemá ti čo byť ľúto Harry, môžem si za to sama. Mama ma pravdu s tým že by som mala byť konečne normálna a správať sa ako dospelá žena.“
„Vieš čo budeš teraz robiť?“
„Nie.. Mama zostala určite s Kim u mňa doma a náladu na ďalšiu prednášku o tom, že o koľkej sa chodí domou keď mám školu a kde som sa znova flákala fakt nemám.
„Zostaň tu.“
„Harry.. ja neviem či to bude dobrý nápad.“
„Len tu prespíš, nebudem ťa do ničoho nútiť.“
„Môžem ťa o niečo požiadať? Viem že to bude asi zvláštne, čudné a dosť od veci kvôli tomu čo som ti predviedla naposledy ale.. mohol by si zostať pri mne? Potrebujem pri sebe niekoho cítiť.“
„Rád.“ S malým náznakom úsmevu som si ľahla a otočila som sa tvárou ku nemu. Zo sledovaním jeho očí ktoré sú niečím tak výnimočné sa na mňa opäť pozrel tým jeho pohľadom a úsmevom ktorý odhaľoval jeho jamky. „Čo sa deje?“
„Nič ja len.. Je zvláštne ležať vedľa teba bez toho aby si sa o niečo pokúšal.“
„Už len ležať vedľa teba je pre mňa výhra.“
„Ako to myslíš?“
„Tým sa netráp, spi ráno ťa čaká škola.“ S jemným pohladením môjho líca a zanechaním krátkej pusy na mojom čele ma slabo pritiahol bližšie ku nemu. S vdychovaním jeho vône spojenej s jeho pevným objatím sa mi na perách pohrával malý úsmev s ktorým som zaspala... 


Memories♥ (28.časť)



Hodiny prežité neustálim rozmýšľaním ako napísať novú časť aby som vás nesklamala sa dnes skončili ;3.  Dúfam, že som vás nesklamala a príbeh o Vaness a Louisovi sa vám aspoň trochu páčil! :) Posledná časť venovaná všetkým úžastným dievčatám ktoré si každú jednu časť poctivo prečítali a buď zanechali komentár alebo si svoje myšlienky nechali tajne uložené niekde v mysli. :) P.S Koniec je trošku zvláštny, čudný a mne moc nepasuje ale skutočne som nevedela ako to napísať! :) Prepáčte za meškanie, prerábala som izbu ;3. 

"Sú spolu nádherný" S úsmevom sa na mňa otočila Danielle a do rúk mi podala fotoaparát s ktorého ešte do nedávna nespustila prst, kvôli neustálemu zaznamenávaniu ďalšieho nádherného, slnečného dňa stráveného v kruhu najbláznivejších ľudí. 
"Neverím že je to už šesť rokov od vtedy čo som dostala druhú šancu na život."
"A bola tá tá najlepšia vec ktorú si kedy v živote dostala."
"Nebola, najlepšia vec ktorú som mohla dostať je ten najlepší muž s tým najlepším synom. Neviem si ani predstaviť čo by som robila keby ich nemám."
"Tým sa nemusíš zaoberať, ideme ku ním? Mám taký pocit že pokiaľ ich ešte na chvíľku necháme s našimi deťmi tak baby nás dvojnásobne zavrždia za to, že ich lásky sa domou vrátili celé zašpinené a dobité." Zo slabým náznakom smiechu som sa postavila z drevenej tribúny a spolu s Danielle som prešla na veľké ihrisko na ktorom som sa chalani pokúšali hrať niečo podobné futbalu, lenže v tomto prípade to skôr vyzeralo ako zúfale utekanie za loptou ktoré aj tak pri každom piatom kroku skončilo ležanim v blate. 
"Mamííí! Strýko Harry povedal neslušné slovo!" 
"Strýko Harry ešte dostane!" S vážnym pohľadom som sa pozrela na Harryho ktorý sa na mňa nevinne usmial. "Bež sa umyť, ja za tebou spolu s ockom hneť prídem." S úsmevom som ho jemne pohladila po líci a vystrela som sa k Louisovi ktorý ma s iskričkami v očiach pozoroval. 
"Nejaký problém Pán Tomlinson?" 
"Ani najmenší Pani Tomlinsonová. Dnes si nádherná."
"Myslela som že to nikdy nepoviem, ale aj ty vyzeráš neskutočne sexy s tým blatom na sebe." 
"Kým si to tu vy dvaja rozdáte priamo na trávniku, môžete si pohnúť? Nerád by som zmeškal oslavu svojej vlastnej dcéry." Zo smiechom nás zakričal Harry ktorý sa dosť zvláštnym spôsobom snažil všetkých nahnať ku svojim autám. S nechápavým krúteným hlavou a neustálim úsmevom na perách som potiahla Louisa za ruku a malého Tommiho za druhú. 

Myslím že okrem krátkej pauzi One Direction a vyplneniu všetkých párov s malým prírastkom sa toho veľa nezmenilo. Spoločný dom nám stále slúži ako víkendový domček a neprerušený kontakt mi dáva stále nádej na skvelú budúcnosť. Aj keď s dosť veľkým presviedčaním samej seba, nakoniec som sa rozhodila opäť vrátiť do kaviarne. Tom sa po pár rokoch konečne usadil a našiel si dobrú prácu. Aj keď s bujarou minulosťou, ale aj tak si našiel mladé, pekné a inteligentné dievča s ktorým je čerstvo zasnúbený. Môj milovaný braček sa po pár mesiacoch rozhodol s El zobrať a na ceste do našej veľkej rodiny je tým pádom nový člen. Louis patrí stále medzi moju najväčšiu srdcovku a malý Tommo medzi moju najväčšiu lásku..

 Život je ako hra: nezáleží na tom, ako dlho trvalo predstavenie, ale na tom, ako dobre bolo zahrané.
                                                                                                                                     -
 Lucius Annaeus Seneca

piatok 16. augusta 2013

Memories♥ (27.časť)

Tadá!! končím! :3 Nemyslím do doslovne, myslím s týmto príbehom! :) Dnes očakávajte ešte poslednú časť :). 

Pustite si smutnú pesničku, alebo niečo čo máte radi! :) 

Louis.
Už prešli dva týždne od vtedy čo sme s Vaness prišli o nášho anjelika. Vaness ešte stále postupuje rôzne liečenia a posledné dni trávi uzavretá do seba a medzi štyrmi stenami ktorý mi vyvolávajú zimomriavky už len pri vstupe do jej izby. Posledné dni sme strávili len ako tichá domácnosť na diaľku. Zmysel pre môj život sa stráca každou jednou minútou čo si uvedomujem že telefón na stolíku sa môže rozozvučať a mne môžu oznámiť správu ktorej sa tak strašne bojím. Okrem toho že posledné dva dni nepočúvam o Paula nič iné než aby som sa konečne pobalil a začal spolupracovať tak moja komunikácia s okolitým svetom zastala na bode mrazu.
"Bože Louis! Vyzeráš ako keby si zomieral ty a nie Vaness! Posledné dni nerobíš absolútne nič! Len si ležíš na gauči, počúvaš nejaké primitívne a hlavne poriadne deprimujúce pesničky s fľašou v ruke! Prečo nie si pri Vaness?!"
"Lebo som úbožiak Liam! Nedokážem byť pri nej! Nemôžem sa na ňu pozerať, pozerať sa na to čo strácam každou minútou len kvôli nejakej debilnej chorobe! Nezvládam to, rozumieš?!"
"Rozumiem, lenže máš o pár dní dvadsať dva! Schop sa už Louis.. Chápem tomu že tvoja snúbenka zomiera, prišli ste o dieťatko ale stále to neznamená že je koniec sveta! Prečo sa proste nezoberieš, nekúpiš jej nejaký pekný darček a nestráviš s ňou jej posledné chvíle?"
"Pôjdem za ňou na Vianoce."
"To sú ešte dva dní Louis!"
"Presne, aj tak dnes večer odlietame do New Yorku kde spravíme koncert a potom letíme späť domou.."
"Si neskutočne tvrdohlavý!"
"Liam, s tou ženou som bol už od mojich troch rokov. Nemusím byť pri nej a viem ako sa tvári, ako ju všetko bolí a čo ju trápi. Cítim každú jej jednu slzu a nádych ktorý môže byť každou chvíľou jej posledný. Poznám každé jedno jej oblečenie, nedokonalosť ktorá ju robí tak výnimočnou a všetky jej hlášky aj od zadu. Jej vôňu cítim na každom kroku a jej dokonalý hlas sa mi prehráva spolu s jej smiechom v mojej hlave celé dni a noci. Poznám jej oči až natoľko že vždy keď sa pozriem na vás vidím ju ako sedí v tureckom sede na zemi a rozkošne sa smeje a pritom si listuje v nejakom jej časopise ktoré si medzi tým prečítala už tristo krát. Liam, chýba mi ani si nevieš predstaviť ako. Poplietla mi mozog až na toľko že si naivne myslím že keď sa jej budem teraz vyhýbať tak keď zomrie to pre mňa nebude až tak bolestné. Aj keď poznám pravdu. Viem že keď zomrie bude ma to bolieť ešte oveľa viac než si dokážem predstaviť a všetko si budem vyčítať, to že som teraz mohol byť pri nej a pozerať sa na ňu zatiaľ čo by som ju podporoval v jej boji v ktorom sa nevzdáva... Je lepšie keď sedím tu a rozprávam sa s tebou zo zlomeným srdcom ako keby sedím pri nej a topím sa v mojich slzách ktoré sa objavia aj na jej tvári. A to nechcem..  Nechcem aby plakala, chcem aby bola znova šťastná, aby sa usmievala a hodila sa mi do náručia zo slovami že je zdravá... Mal.. Mal by som sa ísť pobaliť, o pár hodín odlietame.." Zo slzami v očiach som sa pozrel na Liama ktorý na mňa hľadel spoza sĺz ktoré mal v očiach a vo veľkom množstve na tvári. S miernym a hlavne poriadne falošným úsmevom som sa postavil z gauča ktorý mi posledné dni robí spoločnosť pretože možnosť spánku na posteli som úplne zatrhol. Nedokážem to, nedokážem ležať na posteli keď viem že nie je pri mne tá najlepšia žena na svete...

"Dobre chalani, koncert ste zvládni nad moje očakávania a teba Louis musím osobitne pochváliť. Som rád že si sa zúčastnil a odpovedal si aj na niektoré správy fanúšikov.."
"Uhmm.. Za málo.." Potichu som šepol a potriasol som Paulovi rukou ktorú ku mne natŕčal. Z myšlienkami opäť pri tom istom som sa otočil ku chalanom ktorý sa na mňa neveriacky pozerali a pritom nedočkavo prestupovali z nohy na nohu.
"Žerú vás mrle či čo? Môžeme ísť? Chcem sa v pokoji pobaliť, poriadne opiť a ráno odletieť domou."
"S prvým súhlasím ale to druhé a tretie ti zatrhávam."
"Zayn, rozumiem že nechcete aby som spôsoboval ďalšie škandály ale ty máš priateľku ktorá je zdravá, šťastná a pár kilometrov od teba pretože tu má čistou náhodou koncert. Lenže moja je v nemocnici, poriadnu diaľku od tadiaľto a určite nie zo šťastným výrazom v tvári.." Bez záujmu som mu odvrkol a prešiel som okolo nich celkom bez duše. Po pár minútach čakania na taxík som staršiemu mužovi nadiktoval adresu nášho hotelu a nechal sa odviesť. Aj tak by som to dnes sám nedal, kvôli nedostatku spánku by som sa tak najviac dostal za roh ulice aj to len pomocou sanitky kvôli havárií ktorú by som spôsobil už len zastrčeným kľúča do auta. Po tichom poďakovaní a hodení mu na sedačku nejakých peňazí som vyšiel von z taxíka a s maximálnym ignorovaním reality a otázok novinárov som vyšiel po schodoch pred naše dvere. S posadenim sa na sedačku s rukami na dlaniach som sa hlasno nadýchol a rukou som si prešiel po vlasoch ktoré následne zotrvali v strapatom účese. Presne v tom ktorý Vaness tak strašne miluje.. Opäť. Opäť moje myšlienky tvoja len všetky spomienky ktoré zahŕňajú do svoju deja ju. S pustením hudby na plne pecky som sa zohol ku kufru ktorý bol takmer v pôvodnom stave a nahádzal som do neho veci ktoré som vybral hneť prvý deň. Aspoň s miernym, spokojným výrazom som si ľahol na posteľ a pár čísel som stíšil hudbu aby som počul chalanov. Netrvalo dlho a konečne sa dotrepali na hotelovú izbu spolu s nejakým jedlom filmami.
"Myslím že toto je tvoje a vyber film."
"Nechápem vás dnes, stalo sa niečo? Tajíte mi niečo alebo?.."
"Louis je to len film a jedlo, potrebuješ sa trochu odreagovať."
"Nemám chuť na film ale za jedlo ďakujem." S malým úsmevom som sa načiahol ku Niallovi ktorý mi podával krabičku a odišiel som späť do izby kde som sa zavrel a s knižkou v rukách som sa posadil na okraj postele.

"Ďalej.." Zamumlal som do vankúša a mierne sa trhol kvôli krátkemu spánku z ktorému ma vyrušilo klopanie na moje dvere. "toto nie je vtipné chalani!.." Bez zájmu som im zakričal keď sa po mojom vyzvaní nikto nedostal do izby. Namiesto odpovede či mierneho náznaku miechu sa ozvalo ďalšie zaklopanie ktoré ma prinútilo postaviť sa z mojej pohodlnej polohy a prejsť ku dverám.
"V... Vaness?!" S prekvapeným pohľadom som sa zadíval pred seba a s polootvorenými ústami som sledoval jej rozkošnú tvár ktorá sa na mňa zo slzami v očiach a s úsmevom na perách pozerala.
"Chýbal si mi.."
"Bože zlatko! Čo tu robíš?!" Zo slzami šťastia ktoré sa mi pustili zo sĺz priamo na tvár som ju za ruku potiahol to môjho náručia a silno som ju objal. Pokiaľ je toto sen, tak prosím, nech sa nikdy neskončí!
"Liečba zabrala, Louis ja.. som zdravá."
"Vážne?!"
"Úplne vážne, Louis ja nezomriem.. Môžeme mať dieťatko a domček, a svadbu, a.."
"Stop! Bože Vaness! Ja neverím. Ako to že?.."
"Za to môžu chalani. Nepýtaj sa ako, sama to neviem. Jednoducho tie ich návštevy všetko čo mi o tebe hovorili a tá láska ktorá vo mne vrie práve kvôli tebe ma donútila bojovať. Bojovať preto aby som ti teraz zaklopala na dvere a mohla ti toto všetko oznámiť."
"Ľúbim ťa Vaness! Tak strašne ťa ľúbim drobec!"
"Určite nie viac ako ja teba..." S rozkošným smiechom sa ku mne načiahla a jemne ma pobozkala. S neskutočným šťastným ktoré v tomto okamihu naplnilo moje telo ma prinútilo konečne sa úprimne usmiať a zobrať ju na ruky. Od teraz si len a len moja. V kráľovstve môjho objatia z ktorého ťa nepustím už nikdy..

Vanessa
"....Pán Louis Tomlinson beriete si tú prítomnú slečnu Vanessa Collins a sľubujete že pri nej zostanete aj v dobrom, aj v zlom, v  chorobe i v zdravý?"
"Áno, beriem!"
"A vy slečna Vanessa Collins, beriete si tu prítomného Louisa Tomlinsona a budete ho milovať až na veky, v dobrom i v zlom, v chorobe i v zdravý?"
"Áno."
"S mocou ktorá mi bola zverená vás prehlasujem za Pána a Pani Tomlinsonových. Môžete pobozkať nevestu!" S úsmevom sa na nás pozrel starší kňaz a môj zrak sa hneť spojil s Louisovim. Šťastie ktoré prúdilo mojimi žilami pri pohľade na jeho úsmev, rozkošné vlasy a žiariace oči dávali môjmu srdcu dôvod pre to aby neprestalo byť, pľúcam aby neprestali naberať vzduch a mne aby som neprestala žiť. Pri spojený našich pier do nášho prvého manželského bozku sa v mojom brušku opäť ozvali motýliky a jedno drobné prekvapenie menom Tommo Tomlinson...

Prosííííím, dajte mi komentár aké pocity vo vás vyvolala táto časť! :) Strašne dlho som sa rozhodovala nad koncom a nakoniec som zvolila túto variantu! :) Tak prosííím, potešte ma vaším komentárom! :) 


štvrtok 15. augusta 2013

I wanna be everything you need. ♥ 4.




„Tak, o čom si sa chcela rozprávať? V telefóne si znela dosť vážne.“ S úsmevom sa ma spýtal Louis keď som po menšom hľadaní kľúčov konečne odomkla dvere.
„Vlastne o ničom dôležitom. Proste som sa s niekým potrebovala porozprávať.“
„Pokiaľ ide o to čo povedal Harry v tom rozhovore skutočne ma to mrzí.“
„Niečo ako Harryho primitívne klamstvá aby si nepokazil svoj dojem na všetkých naokolo ma rozčúliť nedokáže.  Ide skôr o to že mám dve vstupenky na autokino a jedna baba to na poslednú chvíľu zrušila. Myslela som že by si možno chcel ísť so mnou.“
„Je to síce lákavá ponuka ale neviem či je to dobrý nápad..“
„Pokiaľ narážaš na to že novinári prídu na to že si si vyšiel von s kamarátkou tak môžeš zostať v pokoji. Bude tam toľko áut že bude ťažké zaparkovať a nie to ešte nájsť nás.“
„Fajn, o koľkej?“
„O deviatej.  Skutočne ďakujem!“
„Nemáš začo, aj tak my určite bodne kino. Už dlho som nevidel normálny film okrem tých stále sa opakujúcich čo sú v televízií. Vyzdvihnem ťa?“
„Môžeš. Budem len rada.“
„Tak teda platí, ešte niečo alebo môžem ísť za chalanmi? Nerád by som zmeškal poradu, chápeš.“
„Chápem, pohode bež aj tak mám ešte na pláne zopár vecí.“ S úsmevom som ho jemne pohladila po ruke a odviedla ho ku dverám. Zo spokojným výrazom na tvári som zo stolíka vybrala štyri lístky a zo škodoradostným úsmevom som ich hodila do kabelky. S desať minútovým počkaním som nastúpila do auta a s neustálim spomínaním na rozhovor ktorý poskytol Harry tým idiotským novinárom som zastavila pred Janeinym domom...

„Predpokladám že plán vyšiel na jednotku.“
„Myslím že zatiaľ na trojku. Kim skutočne potrebujem tvoju pomoc!“
„Akú? Ideš s Louisom do Kina, vedľa vás ma miesto Jane s Harrym, ste na totálnej verejnosti čo ešte potrebuješ nato aby tvoj plán bol stopercentný?“
„Novinárov.“
„Počkaj, to akože chceš aby som na svoju sestru a slávneho speváka zavolala novinárov? Bože Clarisse ty si už totálne prepnutá?“
„Kto povedal že ten človek musí byť skutočne novinár.“
„Nie! To odo mňa nemôžeš žiadať Clar!“
„No tak Kim! Zaplatím ti za to!“
„fajn, tri fotky nič viac!“
„ďakujem! Bež otvoriť, to bude asi Louis.“ Zo smiechom som jej rozcuchala vlasy a načiahla som sa za kabelkou. S menšou úpravou trička a nasadením čiernej koženej bundy som si prehodila vlasy nabok a prešla som do kuchyne kde už čakal Louis.
„Môžeme ísť?“
„Myslím že áno, Kim? Zvládneš to?“
„Zvládnem ale nezabúdaj na to že aj tak ťa nenávidím.“  S víťazným úsmevom som jej naznačila tiché ďakujem a vykročila som za Louisom do jeho auta. Po pár minútach jazdy sme sa konečne ocitli v autokine kde už podľa všetkého bol aj Harry a Jane. Po pol hodine netrpezlivého čakania sa konečne otočil na našu stranu a moja dokonalá hra sa konečne mohla začať. S miernym načiahnutím ku Louisovi som ho potiahla za spodnú peru a nechala mu na nej krátky bozk. S neustálym sledovaním Harryho výrazu v tvári s ktorým nás sledoval sa mi na perách pohrával malý úsmev. S pomalým odtiahnutím sa od Louisa som si s kabelky vytiahla mobil na ktorom mi blikala správa od Harryho.
„Máš chvíľku?! Mám taký pocit že by si mi mala niečo vysvetliť..“  S malým náznakom smiechu som mu letmo prikývla a otvorila som si správy s Kim.
Stena za rohom, za päť minút sa tam dostav! ;D“  S pocitom šťastia som si vložila mobil späť do tašky a otočila som sa ku Louisovi ktorý sa na mňa ešte stále pozeral s prekvapeným pohľadom.
„Dáš mi pár minút? Len zbehnem na čerstvý vzduch.“
„Idem s tebou?“
„Nie, to je v pohode. Za chvíľku som tu.“ S úsmevom som otvorila dvere a s dosť nešikovným spôsobom som prešla pomedzi auta až ku stene za rohom kina, z kadiaľ bol ešte stále možný pohľad na veľké plátno.
„Môžeš my vysvetliť o čo ti sakra ide?!“ Ozval sa po pár minútach za mnou Harryho hlas a jeho horúci dych na mojom krku.
„Myslela som si že svoje pobláznené fanúšičky s ktorými sa vyspíš si nepamätáš.“
„Sama si to tak chcela.“
„Nedal si my na výber Styles.“
„Čo mal znamenať ten chalan včera? A teraz toto divadielko s Louisom?“
„Netvár sa že ťa nehnevá predstava na to že som spala aj s niekým iným než s tebou a že som v kine s tvojim najlepším kamarátom.“
„Nebuď drzá Clar..“
„Lebo čo? Opäť ma pretiahneš a pokiaľ nás uvidia budeš tvrdiť že ma nepoznáš?“
„Si neskutočná mrcha vieš o tom?“
„Tvrdíš snáď že ťa táto mrcha nevzrušuje?“
„Clar.. mám tu dievča.“
„Ale tvoj kamarát tvrdí niečo iné.“ S miernym smiechom som sa ku nemu otočila čelom a zadívala som sa mu do očí ktoré ma do teraz paralyzovali pohľadom. S miernym prejdením po jeho hrudi až ku jeho kamarátovi som ho pritiahla bližšie ku sebe a na perách som mu nechala vášnivý bozk.
„Ďakujem za fotky Styles.“ S úsmevom som mu po tichu šepla do ucha a zo spokojným výrazom som spravila krok dopredu od neho.
„Nie, tento boj nevyhráš zlatko.“
„To by som si pozrela.“
„Tak pozeraj..“
„V strede autokina? Alebo si to rozdáme rovno u teba v aute spolu s Jane?“
„S tebou kdekoľvek.“ S nadržaným úsmevom ktorý opäť odhaľoval tie jeho jamky ktoré jeho vzhľad robili tak neuveriteľne sexy ma potiahol do malej miestnosti ktorá pravdepodobne kedysi slúžila ako nejaký stánok.
„Skutočne to chceš tu?“
„Máme na výber?“
„O desať minút musím byť pri Louisovi.“
„Ja tiež nemám nejako veľa času, je len otázne kedy sa Jane rozhodne ísť ma hľadať.“
„Tak načo čakáš?“ Zo smiechom som ho potiahla na úroveň svojich úst a opäť som sa zmocnila vedenia. Po pár minútach vychutnávania si každého jedného bozku, pohybu a potu ktorý na mňa dopadol som sa zadychčane zohla pre veci ktoré boli rozhádzane po zemi, a s rukou som si prešla po vlasoch ktoré v tomto prípade vyzerali proste „dokonalo“. Zvuk podpätkov ktoré sa presúvali po betónovej podlahe ku našej miniatúrnej skrýši mi na tvári vyčarovali zhrozený pohľad. Tiché zaklopanie ktoré sa ozvalo na starých drevených dverách so mnou priam trhlo, čo spôsobilo pád nejakej plechovky zo zvláštnou tekutinou na zem.
„Kým tam vy dvaja všetko roztrieskate môžete si švihnúť? Ten film už skončil a bola by som nerada keby som opäť zatiahnutá do vášho úletu.“ Zo smiechom nám zakričala Kim a moje telo sa vzápätí odľahčilo snáď o dve sto kíl.
„Kde je Jane?“
„Naposledy prechádzala pomedzi auta, mala by si vypadnú a ty tiež Harry.“
„Myslím že to bude najlepší nápad.“
„Vidíme sa?“
„Pokiaľ prežijem posledný ročník strednej? Určite.“ S vážnym pohľadom a miernym úsmevom som mu zanechala pusu na líci a potiahla som Kim za sebou pomedzi všetky auta ktoré stáli na parkovisku.
„Vedela som že ťa tu nájdem! Zasa si sa bola kurviť?!“
„Kedy sa už sakra prestaneš starať do môjho života?! Si snáď moja matka či čo?! Môže ti byť totálne jedno s kým, kedy a kde spím!“
„Pokiaľ je to môj chalan tak asi ťažko!“
„Počkať ktorého chalana myslíš?! Harryho? Ktorý je s tebou len preto aby mu dali fanúšičky pokoj a mohol si vrznúť bez toho aby s toho boli problémy? Preber sa už Jane, keby mu nedáš tak sa o teba ani len neoprie. A mimochodom! Stánok na konci autokina, možno bude mať s tebou chuť na druhé kolo!“ Zo škodoradostným smiechom som jej zakričala a opäť som potiahla Kim za ruku, myslím že problémov na tento večer bolo už dosť... 

streda 14. augusta 2013

Memories♥ (26.časť)

Uhm! Po dlhom rozmýšľaní ktorý koniec dám som sa aj tak rozhodla nakoniec pre svoj, je možné že to ešte zmením! ;D Ale to sa nechajte prekvapiť! :) Prosím, komentáre ako predvčerom? :33

Počúvaj! :)

"T..Tom?!" Vystrašene som zo seba vydala tichý hlas a nasmerovala som svoju tvár k jeho postave ktorá sa nado mnou týčila.
"Ale čo, našej malej kráske sa vrátila pamäť? Ako sa ti darí? Už znovu si s Louisom? Počul som že budete mať svadbu, čo sa stalo? Našej malej primadone došli peniažky?"
"Nie zlatko, vaša malá primadona si uvedomila komu má svoje srdce skutočne darovať.  A od teraz patrí len Louisovi a budúcemu prírastku do rodiny Tomlinsonovich. A pokiaľ teraz dovolíš tak odo mňa odstúp pokiaľ nechceš aby tvoja hlava skončila rozmliaždená na malinké kúsky." S nervóznym úsmevom som na neho vyprskla a na stôl som hodila nejaké peniaze. S miernym drgnutým do jeho tela ktoré vzápätí odstúpilo som zo sklonenou hlavou spravila zopár krokov pri dvere, ktoré som silno zabuchla a oprela som sa o stenu malej kaviarne.
"Tento krát sa ma nezbavíš ty malá mrcha." Ozval sa pri mojom uchu opäť jeho hlas a pevne ma chytil za ruku, čo spôsobilo môj tichý, bolestný výdych.
"Pusť ma!"
"Lebo čo? Opäť na mňa zavoláš toho tvoja idiota aby mi jednu pridrbal?!"
"Nikoho som nikam neposielala a o ničom neviem! Do kelu, Tom! Čo o do mňa akože očakávaš?! že sa kvôli tebe rozídem s Louisom a zbavím sa dieťaťa?! Pochop to už! Nikdy ma nebudeš mať!" Naštvane som na neho zvrieskla a vytrhla som sa s jeho pevného uväznenia. S vystrašeným pohľadom som sa chytila pouličnej lampy a bezmocne som začala lapať po dychu.
"Vaness! Si v poriadku? Ja.. Nepotrebuješ vodu? Sadnúť si alebo.."
"Nie.. Ja len.." S tichým hlasom som šepla posledné slova a pomaly som sa zošuchla na mokrú zem. Pohľady ľudí ktorý sa na mňa nechápavo pozerali sa mi postupne rozmazávali až sa mi nadobro stratili..

Louis
"No tak Louis! Netvár sa ako keby si mal o päť sekúnd zomrieť a dokonči už konečne svoje sólo." Zo smiechom do mňa drgol Niall, čo prerušilo moje rozmýšľanie nad týmto všetkým. "Deje sa niečo?"
"Mám blbý pocit z toho že som pustil Vaness von s babami, viem že by sa o ňu postarali ale.."
"Louis, čaká tvoje dieťa, je silná a hlavne ťa miluje. Keby sa niečo deje určite o tom vieš ako prvý, rozumieš?"
"Ďakujem Niall.." Potichu som šepol a môj pohľad som nasmeroval na mobil ktorý sa rozsvietil a začal šialene vyzváňať.
"Áno láska?"
"Louis.. Tu je Tom.. Pred tým než ma zrušíš prosím vypočuj ma!"
"Prečo máš Vanessin mobil?!"
"To ti chcem práve vysvetliť.. Ide o to že Vaness prišlo zle a odpadla.."
"Kde je?!"
"Je v nemocnici, robili jej nejaké vyšetrenia a všetci lekári sa vážia až podozrivo vážne."
"Hneť som tam!" Vystrašeným hlasom som mu odpovedal a mobil som si vložil do zadného vrecka. S jednoduchým letmým pohľadom na chalanov som vyšiel von zo štúdia s rýchlosťou ktorá ukazovala priam vražedné čísla.

"Dostane sa s toho." Ozval sa za mnou slabý ženský hlas ktorý mi spôsobil po tele tisíce zimomriavok. Zo slzami v očiach som odvrátil môj pohľad od veľkého skleneného skla za ktorým Vaness operovali a vzájomne oživovali, a otočil som sa ku vlastníkovi hlasu, a ruky ktorá bola položená na mojom ramene.
"Teta.. Mňa to tak mrzí! Mal som byť s ňou, ako počas celého života.. Keby nesklamem nič z tohto by sa teraz nemuselo diať.."
"Louis, ja ti nič nevyčítam. Nemôžeš za to, keby sa to nestane pri tom chlapcovi a obede s dievčatami stalo by sa to pri tebe a inej činnosti."
"Ľúbim ju, tak strašne ju ľúbim teta.."
"Ona teba oveľa viac Louis, nebol deň kedy by o tebe nehovorila, nespomínala alebo plakala z nervov že zmeškala príležitosť povedať ti to. Trvalo mi hodiny kým som ju upokojila a ona sa usmiala práve kvôli tomu že si zrušil svoje rande kvôli nej."
"Nechcem o ňu prísť. Nie teraz keď sa konečne všetko začalo dávať do správnych koľají."
"Bude to dobre Louis, mal by si ísť domou. Trochu si pospať a oddýchnuť."
"Nie, pokiaľ dovolíte rád by som tu zostal. Musím tu byť pri nej.." Zo skloneným pohľadom som sa opäť s myšlienkami vrátil ku našim posledným chvíľam a zo srdcom ktoré sa v každú chvíľu mohlo roztrhnúť na drobné kúsky som sledoval lekárov ktorý sa snažili zachrániť jej život..

"Stále nič?" Zo spýtavým pohľadom prehovoril Harry keď sa spolu s chalanmi objavili v nemocnici a podal mi téglik s horúcou kávou.
"Nič nové.. Snažili sa ju operovať tak aby prežila aj ona aj dieťatko no od vtedy čo skončili sa k tomu vôbec nevyjadrili."
"Louis ona je.."
"Silná?! Vieš si predstaviť koľko krát som túto vetu za posledné týždne počul?! Pomohlo snáď to že je silná k niečomu?! Asi by sme teraz neboli v tejto pekelnej nemocnici keby je to k niečomu!" Nervózne som skríkol a rukou som tresol o bielu stenu ktorá zdobila chodbu nemocnice. S prekvapeným pohľadom som sa pozrel na lekára ktorý sa ku mne blížil spolu s nejakými papiermi a súcitným pohľadom.
Pusť! :)
"Pán Tomlinson?"
"Áno, viete niečo nové?!"
"Vieme, len neviem či vás táto správa poteší."
"O čo ide?"
"Aj cez všetku snahu, odvahu a všetko čo sme zapojili do toho aby sme vaše dieťatko a snúbenicu ochránili sa nám to nepodarilo. Vaness sa zhoršil stav a keďže to malo aj za príčinu toho odpadnutia, operácia bola nevyhnutá a dieťatko sa nedokázalo naďalej udržať.. Je mi to ľúto.."
"A.. čo.."
"Vaness? Je prevezená na svojej izbe, návštevy bude môcť mať od zajtra. Ako som už raz spomenul jej stav sa veľmi zhoršil čo má za príčinu že choroba sa rozšírila a niektoré jej životu dôležité orgány proste prestali pracovať tak ako by mali. Pokiaľ zaberie posledná liečba tak je možnosť že sa dá všetko do poriadku s tým že ju to na celý život poznačí alebo.. Potom je tu tá horšia možnosť že jej zostávajú posledné dní jej života.."
Zo slzami v očiach a hrčou v hrdle som pozorne počúval každé jeho slovo až kým a nestratil na chodbe a ja som nezostal stáť v strede chodby s chalanmi za mojim chrbtom.
"Harry.." Potichu som šepol a otočil som sa ku nemu, podľa zaslzených očí ktoré priam žiarili na jeho tvári, a tak isto tvári ostatných chalanov som spravil krok dopredu a zapojil ich do skupinového objatia. Do objatia ktoré po prvý krát nebolo kvôli šťastiu, výhre, vydarenému koncertu, dobrému vtipu či prianiu našich fanúšikov. Ale kvôli kvôli dievčaťu ktoré so mnou prežilo takmer každý jeden deň môjho života a do života chalanov nastúpilo ako ich bláznivý spoločník v tele nádhernej ženy..

P.S pokiaľ sa vám časť aspoň trochu páčila zanechajte komentár! :)
P.S 2. Neviem či vám pasovali pesničky k príbehu, pridala som ich kvôli tomu že kvôli ním som sa donútila napísať časť :).
P.S 3. Príbeh bude končiť! :) 

pondelok 12. augusta 2013

I wanna be everything you need. ♥ 3.


Keďže s Louisom a Vaness sa absolútne neviem pohnúť snáď vám na čas postačí toto! :) K táboru, dokonalý chalani, nádherné telá! ;33 :D Skvelý kolektív, super kamarátky, úchylné hry, ale hlavne neskutočná zábava, pesničky pri ktorých mám slzy v očiach sú asi dve pretože tie patrili k mojím najlepším spomienkam. Avicii- Wake Me Up a Exil- Kamarát. ♥ P.S. Chýbali ste mi na tábore takže dúfam že ma potešíte s komentármi! :)

„Môžeš mi to sakra vysvetliť?!“
„Jane.. Ono to skutočne nie je tak ako to vyzerá, veď vieš že ony preháňajú. Inak ako sa máš v New Yorku?“
„Nezahováraj Clarisse! Čo má tá fotka sakra znamenať! Nehovor mi že Harry čistou náhodou zablúdil do tvojho domu! Či mi chceš teraz akože povedať že si tá Harryho tajná práca?! Si obyčajná štetka! Nestačí ti že pojebeš celý Londýn ale teraz mi preťahuješ ešte chalana keď vieš ako neskutočne mi vadí to že sa stretáva aj s inými babami?!“
„Keby nie si tak prifajčená že Harryho využívaš len kvôli peniazom tak by si s tebou možno aj vrzol bez toho aby dával pozor na tvoju novú manikúru a čerstvo očesané vlasy. Och, ešte niečo, Harry je v posteli neskutočne dobrý!“ S miernym smiechom v hlase som hodila mobil na druhú stranu postele a svoj pohľad som uprela na Harryho ktorý sa opieral o parapetu a sledoval výrazy mojej tvári pri rozhovore s Jane.
„Takže som v posteli neskutočne dobrý?“
„To nič nemení na tom že teraz nastanú neskutočné problémy! Do kelu Styles! Načo si sem včera liezol?!“
„Pretože som vedel že ti nerobí problém vyspať sa s chalanom pokiaľ to bude len na jednu noc.“
„Vieš čo?! Vypadni!“
„Nemyslel som to tak.. ja..“
„Vieš vôbec čo si teraz spôsobil?! Všetky moje sexuálne skúsenosti sa do teraz držali v tajnosti a ja som na škole bola skutočne populárna práve kvôli tomu že som originálna a robím si to čo chcem a vieš čo to bude teraz za posledný rok školy?! Všetci si o mne budú myslieť že som kurva len z toho dôvodu že vzácny pán Styles bol nadržaný a musel pretiahnuť najlepšiu kamarátku svojej priateľky!“ S jedným nádychom som zo seba vyšuchtala všetko čo som mala na jazyku a prudko som sa hodila na posteľ.
„A tvoje skúseností sú neskutočné! No táák Clar! Pokiaľ chceš tak v najbližšom rozhovore môžem povedať že si len kamarátka a v noci som zostal u teba pretože ti bolo zle, aj tak nie sú dôkazy na to že sme spolu spali.“
„Tvoji vzácny novinári sú schopný spraviť my gynekologickú prehliadku len aby nás mohli ponížiť.“
„Bolo by to sexy poníženie.“
„Harry! A čo Jane?!“
„Rozísť sa s ňou teraz bude asi problém, takže nové topánky istia poistenie.“
„Takže tvrdíme že sa nič nestalo?“
„To bude najlepšie, dnes sa vracia domou Jane a o týždeň začína škola takže party? Tento krát prosím v klube! Och, toto som chcela! Pozvi prosím aj chalanov sestrička sa chce zabaviť.“
„Ty chceš zobrať svoju sestru na party?“
„Harry ona mi je ako najlepšia kamarátka. Nenávidíme sa a pritom sa máme neskutočne radi, nebolo by to ani prvý krát a ani posledný čo by sme sa dali dole.“
„Fajn, o ôsme vo funky buddha?“
„Sme tam!“ Zo smiechom som sa späť postavila na nohy a zo zdvihnutím telefónu s postele som vytočila Kiminé číslo.

„Si si istá že je to tu?“
„Zlatko, kluby sú moja parketa už od pätnástich.“
„A riešenie tvojich problémov medzi policajtmi zasa moja a mamina.“
„Skvele, vo vnútri ťa čakajú Liam a Zayn, nepokaz to prosím! Ako vyzerám?“
„Výborne! Čo ja?“
„Dokonale, si predsa po mne!“ S úsmevom som ju potiahla pomedzi dav ľudí dovnútra kde to opäť poriadne žilo.
„Konečne ste dorazili! Môžem začať?“
„Môžeme, kde je Jane?“
„Dala si pár kôl pred vami takže na parkete.“
„Tak načo čakať! Štrnásť krát vodku!“ Zo smiechom som zakričala na mladého barmana. Po zmiešaní ďalších nápojov som cítila ako sa mi alkohol rozprestiera celým telom a prúdi žilami.
„Smiem prosiť o tanec?“ Ozval sa mi pri uchu zamatový hlas nejakého chalana ktorý mi prišiel neskutočne povedomí lenže kvôli alkoholu ktorý tvoril snáď polovicu môjho tela som nemala ani najmenšie tušenie o realite. Zo  slabým prikývnutím som mu vložila moju ruku na jeho dlaň ktorú pred sebou držal. Z rýchlim potiahnutím na tanečný parket som sa počas celých troch minút snažila tancovať na šialenú pesničku a udržať sebe všetok alkohol.
„Ku mne či ku tebe?“ Šepol mi po pár minútach do ucha a moje ústa sa roztiahli do širokého úsmevu. Kvôli hlasitej hudbe ktorá prehlušovala každé jedno slovo som ho potiahla za ruku a vyviedla z klubu do môjho auta. Z dosť nešikovných stiahnutím sedačiek do ležiacej polohy som sa na neho obkročmo posadila a s úsmevom som presunula svoje pery na jeho krk...

„Kávu?“ Zo smiechom sa na mňa pozrela Kim ktorá stála pri kuchynskej linke a snažila sa pripraviť raňajky.
„Poprosím, čo sa včera stalo?“
„Och, dúfala som že mi to povieš ty. Vieš vôbec ako si sa dostala domou?“
„Typujem že po svojich nie.“
„Ty si bola pekne dole, po niekoľkých panákoch si odišla tancovať a zatiaľ čo ja som sa snažila nenápadne zbaliť Liama. Po nejakých pätnástich minútach sa za mnou ozval Harryho naštvaný hlas a pýtal sa kto je ten chalan. Nakoniec si s ním odišla niekam, predpokladám že do auta do ktorého teraz už nenasadnem a typujem že karty ste nehrali. Nakoniec ťa priviezol domou okolo tretej nad ránom a pri pohľade na neho by som bola najradšej keby nie si moja sestra na najbližší rok.“
„Bolo to veľmi hrozné?“
„Pokiaľ za najväčšieho kurevníka našej školy a chalana ktorý sa nebojí pochváliť jeho skúsenosťami považuješ za super úlovok na jednu noc tak to nebolo až také hrozne.“
„Och toto nie! Najskôr ten incident s Harrym po ktorom mám už teraz kŕče pri predstave že o ani nie týždeň budem musieť čeliť za následky v škole a teraz ešte vymýšľať neviditeľný plášť pred debilnými poznámkami tých kráv, a úchylných pohľadov celého futbalového týmu.“
„Bigno, zlatko prosím v škole ma radšej nekontaktuj.“
„Na tvojom mieste by som nebola rada, ráno som stihla pozrieť nejaké tie bulvárne články a moja milá sestrička opäť nechýba na titulnej stránke zavesená na Liama Payne a totálne na bomby rozbitá. Ak sa sem dovalí mama tak ver tomu že už ťa nebudem chrániť s tým že sme oslavovali, nepotrebujem vyčítanie toho že som zabudla svoju šestnásť ročnú sestru v klube. Inak, ako bolo?“
„Totálne božsky! Celý večer sme prerozprávali, pretancovali a presmiali. Liam je neuveriteľný!“
„Takže typujem že dnes idete von.“
„Uhmm.. Čo ty a Harry?“
„Harry je s Jane, ja som zažila skvelý sex a zostávame kamaráti.“
„Neverím! Moja sestra zostáva kamarátka s tým naj sexy chlapom na svete s ktorým sa vyspala a má totálne v zadku ako ju naháňa?“
„Nenaháňa, sme kamaráti a myslím že tak to môže zostať. Typujem že na raňajky objednávam niečo vegetarianske, odmietam jesť tvoje spečené párky.“
„Pšššt! Máš priateľa v televízií.“ Zo smiechom ma zastala Kim a načiahla sa za diaľkovým na ktorom pridala hlasitosť. S nechápavým pohľadom som sa otočila ku televízií a s horúčavou ktorá ma obliala hneť po prečítaní témy som sa posadila do čierneho kresla.
„Takže vy tvrdíte že mladú slečnu Clarisse Pieterse (áno má priezvisko po „Alison“ :3)  nepoznáte a fotka poskytnutá fanúšičky pred jej domom bola čisto náhodná?“
„Presne, Clarisse patrí len medzi najlepšie kamarátky mojej priateľky ale nepoznám ju viac než s večierku s ktorého je poskytnutá táto fotka.“
„Takže tvrdíte že o Clarisse nejavíte žiadny záujem a fanúšičky môžu zostať  v pokoji?“
„Isteže, s dievčaťom ako je Clarisse je problém si začať a nie ešte zažiť nejaký ten románik. Patrí len medzi ďalšie posadnuté fanúšičky. Jane skutočne milujem a určite by som nespravil takú chybu ako vyspať sa s nejakou Londýnskou pipkou..“

„Môžeš to prosím vypnúť?“ S vážnym pohľadom som sa otočila späť ku Kim ktorá nedokázala odtrhnúť zrak od obrazovky.
„Pane bože Clar! Mňa to tak neskutočné mrzí! Ja som si skutočne myslela že je iný a že po tebe skutočne ide..“
„Nerieš to Kim fajn? Harry je mi úplne ukradnutí, je to len ďalšia namyslená hviezdička s ktorou som si to raz rozdala. A čo? Zmenilo ma to snáď? Môžem ísť von a nájdem sto takých istých s ktorými si to môžem rozdrať.“ S neutrálnym hlasom som si do rúk zobrala šálku kávy s ktorej sa ešte stále šírila menšia para a opatrne som za sebou zavrela dvere na mojej izbe.
„Skurvený idiot, takže ty ma nepoznáš? Veď počkaj.. ty ešte uvidíš ako budeš ľutovať keď ti tá tvoja skvelá Jane nedá.“ S tichým šepotom som si s vrecka šortiek vytiahla Kimin mobil a po menšom hľadaní som si do svojho mobilu odpísala Louisove číslo...


piatok 2. augusta 2013

Memories♥ (25.časť)

"Budeme mať bábo!" S nadšením som šepla a s rukami som pevne chytila Louisove dlane. Pozorne som sledovala každý jeden výraz jeho tváre a oči ktoré neveriacky putovali po mojom tele. "Dúfala som že ťa to poteší.. Ja.. Uvedomujem si že je to riziko pre dieťatko aj pre mňa ale verím tomu že to bude všetko dobré a budeš mať zdravé dievčatko alebo chlapčeka."
"Vôbec nie Ness! Ja sa teším, neuveriteľne sa teším zlatko! Je to nádherná správa len ma to prekvapilo."
"Viem, mohla som to tušiť. Chcela som ti o tom povedať už včera ale.. Chápeš, nejako nevystal čas."
"Ako dlho už o tom vieš?"
"Pár dní. pred týždňom som začala druhý mesiac. Ja viem! mala som o tom vedieť ale za posledný čas sa toľko toho udialo že tie nevoľnosti som jednoducho považovala za ten stres ktorý sme zažívali."
"Nemáš si čo vyčítať! Si predsa moja nádherná snúbenica ktorá čaká moje dieťa."
"Som rada že sa s toho tešíš."
"Ako by som sa nemohol? Poď sem!" S úsmevom ma pritiahol ku sebe a jemne mi prešiel po malom brušku ktoré sa začínalo po obtiahnutými šatami mierne rysovať.

"Awww! Pane bože to nemyslíš vážne!"
"Ale myslím Perrie, od teraz nie si budúca mamička už len ty. V koľkom si vlastne mesiaci?"
"Začínam piati, poviem ti niesť v brušku Zaynove dieťa je neskutočná drina."
"Pokiaľ tam nemá hrebeň, zrkadlo a lak tak to tak hrozné byť nemôže." Zo smiechom som si odpila s malinového čaju ktorý predo mňa položila mladá servírka. S tichým náznakom vďaky som som zrak pretočila na Zoe ktorá s úsmevom niečo písala do mobilu, Victoriu ktorá sa s neskutočným záujmom hrala s lyžičkou, Danielle ktorá bola očividne mimo reality a El ktorá sa znova pripojila k našej partií.
"Ste skvelá kôpka zábavy viete o tom?" Zo smiechom som poznamenala a pritiahla som si šálku bližšie k telu kvôli chladnému vetru ktorý sa s pootvoreného okna.
"Prepáč láska, už sa ti venujem." S úsmevom sa na mňa pozrela Danielle a položila lyžičku späť do pohára.
"Vieš že za tú lyžičku by ťa ešte pred pár rokmi Liam nenávidel?"
"Tak mu ponúknem svoje vlasy a bude ma opäť milovať."
"Máte fakt čudné úchylky."
"Povie tá ktorá to robila v opustenom divadle."
"Zoe! Fajn, ktorá ti to povedala?"
"Novinky sa proste šíria celým Londýnom."
"Takže môžem očakávať že nejaké fanúšičky sa teraz váľajú po tej podlahe za účelom mať na sebe Louisov starý pot?"
"Nebolo by to nič nezvyčajné."
"Ale čo.. Naša slávna hviezdička." Ozval sa za mnou známy hlas s ktorého ma zmrazilo a na tvári sa mi objavil vystrašený pohľad..

Nečítala som po sebe skutočne prepáčte za chyby! :) Komentár by potešil! ;) 


LED štipce z poštovne zdarma. :)

Myslím, že nie som jediná, ktorá svoje spomienky rada robí večnými vďaka vymoženosti akými sú fotografie. Preto ma veľmi potešila táto sve...