nedeľa 30. júna 2013

Memories♥ (8.časť)

LETO! ;33 Zbožňujem ten dokonalý pocit že zajtra nemusím vstávať o siedmej ale môžem spať do obeda a potom sa zobudiť s úsmevom kvôli slnku! ;33 Čo máte radšej Leto či Zimu? :) Ja osobne obidve, podľa okolností. :) 5,051 návštevnosť?! ďakujem vám! :)

Louis.
Stále nedokážem uveriť tomu čoho bol Tom schopný, vedel som že nie je pre Vanessu to najlepšie, ale keď mu už venovala všetku lásku mohol si ju aspoň vážiť. Neviem si ani predstaviť čo by sa stalo keby poslúchnem Harryho a nevrátim sa domov skôr.
"Je v poriadku?" Prerušil som moje rozmýšľanie keď som zazrel lekára ktorý ku mne kráčal. 
"Bude, zranenie na chrbte nie je až natoľko vážne aby sme jej ho museli zašívať takže sme jej ho len očistili a obviazali. Rozbitá pera a modriny potrebujú určití čas ale nie je to nič hrozné čo by nezvládla. Akurát sme jej vypísali lieky ktoré by mala najbližší týždeň užívať kvôli nádche a zvýšenej teplote kvôli času ktorý strávila v tej zime."
"Ďakujem vám, kedy bude môcť ísť domou?"
"Kedy uznáte za vhodné, môžete si ju zobrať aj teraz. Ale je potrebné dohliadnuť na to aby tieto lieky skutočne užívala."
"Toho sa nebojte, ešte raz ďakujem." S vážnym pohľadom v tvári som mu potriasol rukou a zobral si od neho lieky ktoré sa nachádzali v malej taške. (To vyznelo ako by si kupoval drogy -,-)

"Nech sa páči, polievka pre nádhernú slečnu." S úsmevom som položil na malý drevený stolík tácku s polievkou a ružovú kvetinu ktorú som kúpil po ceste do obchodu.
"Ďakujem pane, Louis? Prepáč mi to, mala som ti o tom povedať a.. mrzí ma to."
"Nemá ťa čo mrzieť drobček, nemôžeš za to. Teraz papaj."
"Si si istý že El nevadí že si sa vyparil z koncertu? Myslím že aj ona, Paul a manažment budú pekne peniť."
"To nie je tvoj problém, tým sa nezaťažuj. Ony to nejakú prežijú. Rozmýšľala si už nad tým čo budeme dnes robiť?"
"Uhmm, chcela som sa ísť prejsť po Londýne. Teda pokiaľ by ti to nevadilo"
"Kam len chceš, tak sa nejedz, ja zatiaľ zbehnem vybrať nejaké teple oblečenie."
"Ďakujem, a Lou?"
"Prosím?"
"Mám ťa neskutočne rada." Zo smiechom sa na mňa pozrela a natiahla ku mne ruky ako malé bábätko, vlastne ona bola celá ako bábätko. Rozkošná, drobná a totálne bláznivá, no musím uznať že vo veľa prípadoch mala väčší rozum než ja. S úsmevom som ju objal a vybehol na horné poschodie kde som po pár minútach hľadania v skrini našiel nejaké teplé oblečenie a vrátil som sa dole spolu s Vanessinim mobilom ktorý počas môjho zaujatého hľadania neustále zvonil.

Vanessa
"Som v poriadku, neboj sa mami. Určite sa zastavím spolu s Louisom niekedy koncom mesiaca." S úsmevom som zamumlala do telefónu a nadšene som ho hodila na druhú stranu gauča.
"Idiot! Už v živote si pred tebou nebudem vybavovať hovory!"
"Prečo? Bolo náhodou zábavne sledovať tvoj vyplašený pohľad keď na teba mama kričala kvôli smiechu ktorý si dostala keď ti rozprávala ako sa o teba bála."
"A kvôli komu?! Veď ti uvidíš akú scénku ti spravím keď budeš volať s El!"
"Nehnevaj sa, vieš že som to tak nemyslel."
"Pre tento krát, a vráť mi tie veci chcem sa obliecť sama." Zo smiechom som mu z ruky vytrhla moje šaty a zavrela som v kúpeľni kde som sa dala do poriadku.

"Vieš po čom túžim celú cestu?" S malým náznakom smiechu som sa otočila ku Louisovi ktorý na mnou trochu zaostával a zadívala som sa mu do očí v ktorých sa musí topiť každé dievča.
"Objať svojho nádherného, dokonalého a sexy kamaráta?"
"To tiež ale myslela som skôr toto." Zo smiechom som do neho drgla čo spôsobilo jeho pád na mäkký sneh.
"Toto ti neprejde!" S vážnym pohľadom sa na mňa pozrel a potiahol ma za nohu čo zas spôsobilo môj pád na neho. S rýchlim postavením s neho kvôli novinárom ktorý pokoj nedajú snáď nikdy som spravila zopár krokov dopredu a zvalila som sa na sneh s túžbou spraviť anjelika.
"Pomôžeš mi hore?" S úsmevom som sa pozrela na Louisa ktorý sa na mňa s hora pozeral a krútil hlavou nad mojou debilitou. S váhavým pohľadom mi podal ruku a vyšvihol ma na nohy.
"Niekedy túžim byť zimným anjelom." S neutrálnym hlasom som zahlásila po minúte ticha a oprela som sa o Louisa.
"Prečo?"
"Necítia žiadnu bolesť, vidia len krásu a sú stále šťastný."
"Ty si môj zimný anjel stále. Ideme? Si celá ľadová, nechcem aby si bola ešte viac chorá než si."
"Najskôr fotka! Potrebujem predsa urobiť nervy tvojej láske." Zo smiechom som s vrecka vybrala mobil a spravila jednu fotku ktorú som automaticky zavesila na twitter. Zvyšok cesty domou prebehol už normálne, sem tam sme do seba hodili snehovú guľu a stále sme sa smiali na totálnych kravinách. Aj cez pár nepekných komentárov k našej fotke som sa musela zasmiať nad jedným ktorý pridal Harry.
@Harry_Styles
Nechaj nám niečo z neho Collinsová! ;)

@Vaness_Collins
Neboj sa Styles, Louis je o tri dni celý tvoj! ;D

@Louis_Tomlinson
Styles, ruky preč! Collinsová je najbližšie dni len moja! :)

@EleanorJCalder
Tomlinson okamžite mi zodvihni ten telefón a nezapájaj sa do debaty primitívnych ľudí!

Po pravde? Po komentári ktorý pridala El som dostala neuveriteľný záchvat smiechu a podľa všetkého som nebola jediná. Po pol hodinovom rozhovore, respektíve monológu ktorý viedal El s Louisom som sa zatiaľ prezliekla do pyžama a vypila teplý čaj ktorý mi spravil Louis. Spolu s teplou dekou som sa zababušila pred televízor a s pukancami na kolenách som čakala na Louisa...

Deka 1D? Taký darček sa neodmieta! ;DDD Poprosím komentáre, inak nová časť nebude! -,- 

sobota 29. júna 2013

Memories♥ (7.časť)

 Chcela som vám povedať len zopár veci, jednou s nej je práve ohľadom komentovania. Keďže vás to číta dosť a komentáre stále ubúdajú rozmýšľala som nad tým že časti budem pridať len podľa komentárov a teraz, cez leto by som vám pridávala také rôzne články, napríklad niečo o mne, niečo o lete, skupinách, zážitkoch alebo nejaké jedno dielne poviedky. :) čítali by ste to? Pokiaľ áno zajtra by som vám pridala prvú vec :).

"Kto volal?" S úsmevom som sa pozrela na Toma ktorý stál opretý o kuchynskú linku a v ruke držal môj mobil.
"Nikto, len nejaký omyl. Poznáš to, nejaké deti. Čo dnes robíš?"
"Pracujem, za pol hodinku začínam a končím o deviatej. Prídeš?"
"Uvidím, potrebujem ešte zariadiť nejaké veci."
"Aké? Stalo sa niečo?"
"Nie, tým si nezaťažuj hlavu."
"Fajn, bežím sa pripraviť."
"Vaness? Mrzí ma tá pera a modrina.."
"To je v poriadku Tom, mal si na to dôvod." Jemne som sa zachvela kvôli ostrej bolesti od jeho prstov ktoré mi prešli po rozbitej pere. S rýchli vysušením vlasov a oblečenia som sa zo zničeným pohľadom postavila pred zrkadlo v snahe zamaskovať aspoň minimum zo včerajšku...

"Objednávka na čísle osem, ten mladý pán pri okne ešte stále čaká na svoju kávu a mladá mamička s tým dieťaťom vzadu žiada o štyri sviečky na tú detskú tortičku a ešte.." Na chvíľku sa odmlčala Morgan ktorá sa ešte do teraz venovala k perfektnému jedálnemu lístku všetkých ľudí v kaviarni. "Čo sa ti to pre boha stalo?!"
"To nič, len som zakopla po ceste domou." S úsmevom som jej odvetila a zvrtla som sa na nohe spolu s papierom na ktorom som mala napísané všetky požiadavky. Po bezpečnom ubezpečení že Morgan sa opäť usilovne venuje zákazníkom som opatrne zatvorila dvere do skladu a posadila som sa na malú škatuľu s džúsmi. Tlmené vzlyky ktoré sa mi snažili dostať von s hrdla kvôli spomienkam na Toma sa ozývali celým skladom.
"Vaness?! Och tu si.. Prišiel za tebou nejaký chalan a on... Och, zlatko! čo sa stalo?" Vystrašene sa na mňa zadívala Morgan ktorá sa predo mnou zjavila s táckou plnou pohárov.
"Nič.. to je v poriadku."
"Nie! Nič nie je v poriadku, myslíš že tej tvojej blbej výhovorke o zakopnutí uverím? Kto ti to spravil?"
"Jeden chalan.. Ale to bude v poriadku ja.. ľúbim ho."
"Si normálna?! zastávať sa a milovať niekoho kto ťa bije?!"
"A čo mám robiť?!"
"Daj sa do poriadku a ukonči to!" Z vážnym pohľadom sa na mňa pozerala a odišla niekam do zadu pre nový tovar. S rýchlim zotretím slz a upraveným vlasov som sa opäť vrátila pred pult. Všetok dych ktorý som mala do teraz v pľúcach sa pri pohľade na Toma ktorý sedel pri stole vytratil a krv v mojom tele zrazu stuhla. S rýchlou otočkou späť do skladu som sa celá roztrasený oprela o dvere a vystrašene som sa zadívala na Morgan ktorá ma s nechápavým pohľadom sledovala.
"Si v poriadku?"
"Ten chalan... On.."
"To on ti ublížil?!" S tichým hlasno mi šepla a ja som jej zo slzami v očiach jemne prikývla. Pri počutí zvončeka ktorý máme na pulte na ohlasovanie obsluhy sa mi pred očami opäť zjavil pohľad na moje modriny a zakrvavené rany. "Zadný východ, ja ho zamestnám!" Silno mi chytila ruku a hlavou mykla na dvere ktoré boli zahádzané rôznymi škatuľami. S pocitom že  srdce každou minútou vyskočí s mojej hrude som sa rozbehla cez ulicu do takmer neznámej ulice a vystrašene som sa posadila na studený sneh. Tenké biele tričko na ktorom som mala o pár centimetrov hrubšiu zásteru mi spôsobilo neskutočné zimomriavky s nehoráznej zimy. Čierne rifle sa mi pod studeným snehom celé premočili a končeky mojich vlasov mi od chladného vzduchu spojeného zo snehom a prehánkami dážďa postupne zamŕzali. Vibrácie môjho mobilu ktoré sa mi šírili zrazu celým telom mi do tela dostali aspoň miernu nádej.
"P-prosím?" Potichu som šepla keď som zdvihla hovor s neznámeho čísla.
"Vaness? Kde si?!"
"Louis! Ja.. ja neviem!" Už hlasnejšie som odpovedala a s nádejou som sa vystrela na nohy.
"Nebola si doma tak som myslel že si v práci, som pár ulíc od tadiaľ."
"Nie! Louis, prosím nechoď tam! Nie teraz.." Zo slzami v očiach som sa oprela o studenú stenu plnú ostrých vecí s ktorých som na svojom chrbte pocítila teplú tekutinu a na mojom tričku sa zrazu objavila červená tekutina.
"Vaness, zostaň tam kde si áno? Ja ťa nájdem." Potichu mi šepol a na chvíľku sa odmlčal. Moje telo sa pomaly a pritom tak bolestivo zrútilo na zem a na druhej strane telefónu sa ozval len Louisov vystrašený hlas..

piatok 28. júna 2013

Memories♥ (6.časť)

Čautéééé! ;) Prepáčte, zabudla som včera pridať časť :) Tak čo, pochváľte sa, aké bolo vysvedčenie? :)


"Pokiaľ nemáš nič na práci, čo keby sme si zopakovali ten dokonalý večer? Tom xx"
"No, vlastne už niečo mám. Vaness xx"
"No tak láska, viem že sa ti to páčilo ;) Tom xx"
"Nemám čas.."
S nechuťou som rýchlo napísala poslednú SMS a mobil som hodila do malej kabelky ktorú som mala prehodenú cez plece. S vrecka na nohaviciach som vybrala kľúče s ktorými som zamkla dvere a na hlavu som si nasadila kapucňu kvôli dážďu ktorý už od rána neuveriteľné šľahá celým Londýnom. Do nitky mokrým oblečením som zostavila pred malou kaviarňou ktorá pri otvorení dverí vydala zvonivý tón ktorý mi automaticky zaznel v uší. S úsmevom ktorý som venovala mladému dievčaťu ktoré stálo za pultom  som sa posadila na voľné miesto pri okne a rozložila som si krémový jedálny lístok.

"Máte vybraté?" S milým hlasom sa pri mne ozval hlas mladej servírky ktorá pred nedávnom stála za pultom.
"Uhmm. Poprosím jedno Latte."
"Hneť to bude!" S úsmevom si do zošita naškrabala moju objednávku a zvrtla sa na odchod. Môj pohľad medzi časom blúdil po malej kaviarni, steny namaľované na veselé farby s jednou stenou popísanou rôznymi podpismi a útulným zariadeným. Môj zrak sa zastavil na obrovskej ceduli ktorá bola zavesená nad oknom.
"Nech sa páči, vaše Latte slečna."
"Ďakujem, ja.. Nedalo sa mi nevšimnúť ten veľkej tabule, ešte stále beriete nových zamestnancov?"
"Nezvládam to tu sama a keďže druhá pomocníčka ma teraz pomerne veľa práce v domácnosti kvôli čerstvo narodenému dieťaťu nezostáva mi nič iné."
"Mohla by som to skúsiť?"
"Pravdaže! Kedy by ste mohli prísť na skúšobnú dobu?"
"Vlastne, mohla by som začať aj dnes, zbehla by som sa len domou prezliecť pretože v tomto oblečení vám zákazníkov určite nenalákam a skúsim to."
"Budem veľmi rada, začnete o takej piatej do deviatej?"
"Vyhovuje!" S úsmevom som jej podala ruku a rýchlo som do seba naliala horúce Latté, čo som vzápätí oľutovala. Zo stopnutím taxíka sa mi cesta domou o veľa minút skrátila čo mi len perfektne hralo do kariet. Zaplatila som a s neskutočným šťastným som otvorila dvere a všetky veci som hodila na zem. Zo slúchadlami v ušiach s ktorých mi hrali energetické pesničky som sa hrabala v skrini až kým som nenašla vhodné silno ružové rifle a čierne tričko na ramienka. Z vešiaka som si stiahla dole bundu a do ruky som si zobrala dáždnik...

"Objednávka na trojke." Zo smiechom mi zahlásila Morgane a do rúk mi strčila bloček s perom. Po zapísaní všetkých objednávok som sa unavene pozrela na hodinky ktoré na moje šťastie ukazovali záverečnú. S úsmevom som si do rúk zobrala mobil a spravila som si fotku ktorú som zavesila na twitter. V rýchlostí som si pozrela novinky a opäť som ho zablokovala a vložila do tašky.
"Končím! ideš či zostávaš?"
"Uhmm.. ešte zostanem. Upracem, aj tak doma nemám čo robiť."
"Dobre, potom zamkni. Mám teda s tebou zajtra počítať?"
"Samozrejme!"
"Dobre, bežím."
"Dobrú!!" Hlasno som jej zakričala a vydala som sa ku stolom na ktorých boli stovky tanierov a pohárov.. Po zabití pol hodiny som sa s konečným úsmevom pobalila a na uši som si opäť nasadila slúchadlá. S rýchlim tempom kvôli neustálemu pocitu prenasledovania a tme ktorá v temnej uličke bola rozhodne strašidelná som sa zastavila kvôli krokom ktoré sa za mnou neustále ozývali.
"Tom?" Potichu som šepla keď som sa zadívala do tmy na postavu nejakého chalana.
"Takže tebe je práca prednejšia než ja?!"
"Tom! ono to tak nie je, ja len.."
"Nabudúce si dobre rozmysli čo mi napíšeš a čo spravíš!" S nahnevaným hlasom na mňa zakričal a v mojich ústach som vzápätí pocítila hustú tekutinu. Krv. Zo slzami v očiach som sa zahľadela do jeho ktoré na mňa pozerali s toľkou láskou.
"Prepáč mi to.. ono.. už sa to nezopakuje.." Potichu som šepla a jemne som ho pobozkala...

Louis.
"Ako sa darí slečne Vaness v novej práci?" Zo smiechom som zahučal do telefónu keď mi to na tretí krát konečne zodvihla.
"Vaness tu teraz nie je, chceš jej nechať nejaký odkaz?"
"Och, a kde je?"
"To nech ťa netrápi. Kto volá?"
"Louis, smiem ju počuť?"
"Čo nerozumieš na tom že nemá čas?!"
"Prepáč ja.. ozvem sa neskôr. Povieš jej to?"
"Nepotrebuje ťa už.." Nechápavo som sa zadíval na obrazovku telefónu na ktorej mi blikol koniec hovora. Zo strachom som sa opäť otočil späť ku chalanom ktorý sa celý netrpezlivý na mňa pozerali.
"Stalo sa niečo?"
"Ja.. musím sa vrátiť do Londýna."
"Louis neblázni!"
"Nebláznim Liam, potrebujem vidieť Vanessu, či je v poriadku alebo či.."
"Louis! upokoj sa nemôžeš tam teraz ísť, hlavne nie v strede koncertu."
"Musím Harry..Tento krát to tak už nenechám.."...

streda 26. júna 2013

Memories♥ (5.časť)


Pred tým než na mňa otvoríš hubu, si dobre rozmysli s kým si začínaš! ;) Ja totižto vojny neprehrávam, nikdy! ;3 I love you Baby! ;33 Kto je tu víťaz ktorý sa smeje naposledy teraz?! ;33 Uch! :33

Pohľad na Toma ktorý ešte stále, aj cez divoké sny kvôli ktorým sa mu v spánku na tvári objavovala vráska, sladko spal, ma prinútil položiť si ruku na hlavu a v duchu vymenovať všetky nadávky na moju neskutočnú retardáciu.
S nenápadným a hlavne tichým postavením z postele som si zo zeme pozbierala všetky veci, do ktorých som sa rýchlo navliekla a extrémne tichými krokmi som si to namierila ku veľkým vchodových dverám jeho domu.
"Kam si myslíš že ideš?!" Ozval sa jeho hlas hneť po mojom ostrom náraze na tvrdú stenu ku ktorej ma pritlačil. Jeho ruka ktorá mi silno stláčala zápästie a druhá ma neustále pritláčala ku stene mi v hlase spravila neskutočný bordel. Udrieť ho? Začať kričať? Povedať mu pravdu? Vrátiť sa ku nemu? zavolať políciu alebo proste mlčať? V hlave sa mi odohrávali tisícky scenárov až pokým sa mi po líci nepustila malá slza kvôli neskutočnej bolesti z jeho silného pri tlačenia jeho ruky ku môjmu bruchu.
"Ja.. ja.. chcela som nám kúpiť raňajky." Neistým a tichým hlasom som šepla, kvôli bolesti ktorá mi nedovolila vydať silnejší hlas.
"Na to som tu ja, už nikdy, rozumieš? Nikdy neopúšťaj tento dom bez môjho dovolenia!" Hlasno na mňa zvýšil hlas, kvôli čomu sa mi v očiach objavil neskutočný strach. "Daj sa do poriadku." Slabo šepol a pomaly ma pustil s jeho "uväznenia" ktoré mi spôsobilo pár sekúnd nehybného predýchavania. Zvuk tanierov a pohárov ktorý sa šíril s kuchyne ma prinútil opäť sa zo strachom v očiach dostať do reality a vrátiť sa ku nemu.

"Pôjdeme dnes niekam von? Reštaurácia, kino alebo budeme tu?" Už normálnym hlasom sa ma spýtal keď sa postavil k umývadlu do ktorého vložil taniere z raňajok.
"No vlastne.. Pokiaľ by ti to nevadilo tak dnes nemôžem. Potrebujem vybaviť nejaké veci a doriešiť zopár problémov."
"To je v poriadku, tak zajtra?"
"Uhmm.. to bude lepšie." S falošným úsmevom som sa na neho pozrela a zasunula som stoličku bližšie ku stolu. "Bežím, pokiaľ všetko nezatvoria. Vidíme sa." Sladkým hlasom som šepla a jemne som ho pobozkala čo spôsobilo jeho slabý úsmev.

Zvuk kľúčov ktoré som hodila do malej sklenej misky sa rozozneli po celej chodbe. Neustále ticho ktoré vládlo v dome a pokoj ktorý tu vyžaroval mi vyčaroval aspoň mierny úsmev. S bolestným trhnutím kvôli ostrej bolesti ktorá ma šialene pichala pri každom jednom pohybe som sa postavila pred zrkadlo a zdvihla som si tričko. Pohľad na obrovskú fialovo modrú modrinu v tvare ruky mi do očí dostal tisícky sĺz. S rukami na tvári a slzami ktoré som nechala voľne stekať po tvári som sa šuchla dole po stene a celý dom vypĺňali moje hlasité vzlyky. Zvuk môjho mobilu ktorý opäť šialene vyzváňal už tretí krát, som svedomito od ignorovala a ďalej som sa naivne venovala plaču ktorý aj tak moje problémy nevyrieši. Neustále prichádzanie nových hovor sa vystriedalo za SMS ktorým som už nedokázala odolať.
"Vaness?! Si v poriadku?! Ak sa niečo stalo okamžite mi ti povedz, inak prídem do Londýna! Louis xx"
"Nie. Všetko je v poriadku, len som bola v sprche :) Pekne si tam uži slnečné počasie a ja sa idem opäť venovať hladeniu na zasneženú záhradu. Vaness xx"
"Blázon! Vieš si predstaviť ako som sa o teba bál? Opovážiš mi to nebudúce nezdvihnúť. xx"
"Tak čo sa stane? xx"
"Dám ti pusu na líčko ale budem sa na teba aj tak hnevať! xx"
"Ty sa nedokážeš dlho hnevať."
"Viem, práve o tom som chcel s tebou hovoriť. Vaness, ja chcel by som či niečo povedať.."
"Neskôr, porozprávame sa o tom keď prídeš, už len štyri dni to dáš Louis! :) I love you baby! xx" "
Bože Louis.. čo by som dala za to aby si tu teraz bol a ochraňoval by si ma ako El?.." potichu som šepla a svoju tvár som opäť zaborila do studených rúk.

Kikuš, som šťastná, neboj sa! ;) Julíí, "Let Her Go" pri písaní som ju počúvala vďaka tvojmu príbehu a ani si nevieš predstaviť aká závislá na nej teraz som! ;33

utorok 25. júna 2013

Memories♥ (4.časť)


Zvuk ticha ktorý sa už od skorého rána kvôli odchodu chalanov spolu s babami šíril po celom dome, vypĺňal len tlkot môjho šialene bijúceho srdca. S nervóznym ťukaním o kuchynskú linku a paralyzovaním bielych vločiek ktoré padali s neba sa mi hlavou šírili opäť myšlienky na Louisa. Zvuk môjho mobilu ktorý sa vzápätí ozval celým domom mi tlkot môjho srdca zvýšil na maximum.
"Prosím?" Už kľudnejším hlasom som sa ozvala bez pozretia čísla volajúceho.
"Vaness?! Bože som tak rád že si to zdvihla."
"Stalo sa niečo Louis?"
"Nie.. No.. Vlastne áno."
"Počúvam, dúfam že to stojí zato inak ťa zavraždím!"
"Pracuješ na niečom dôležitom?"
"Ako sa to vezme, pokiaľ je nemé počítanie snehových vločiek práca tak v tom prípade áno."
"Takže opäť nič nerobíš." Zo smiechom poznamenal a na chvíľku sa odmlčal. To ticho ktoré zrazu vládlo na oboch koncoch ma neskutočne znervóznelo. "Vaness?"
"Hmm?"
"El.. ona.. povedalo mi že je tehotná.."
"Povedala ti že je čo?!" S vyskočením na pevnú zem a prekvapeným hlasom som zvrieskla do telefónu a nechápavo som sa zadívala na červenú stenu ktorá stála predo mnou.
"Ja neviem ako mám reagovať. Rozumieš, ona je s toho celá nadšená a.."
"A ty?"
"Nie.. a to je ten problém. Vaness, ja ju nemilujem. Nedokážem s ňou už dlhšie chodiť a nie to ešte byť s ňou manžel a starať sa o dieťa."
"Zostaň s ňou.. Potrebujú ťa." S neutrálnym hlasom som zakončila našu debatu a zúfalo som hodila mobil na drevený stolík čo spôsobilo mierne prasknutie displeja. "Úžastná výdrž dnešných mobilov.." Nervózne som zašepkala a rukou som si prešla do vlasoch ktoré ma vzápätí pošteklili na odhalenom chrbte.

Hodinová ručička sa nebezpečne blížila ku siedmej hodine s čoho mi telom prebehol horúci pod a pred očami sa mi opäť naskytol pohľad na Tomove včerajšie správanie. S nechceným na tiahnutím slabo modrých rifiel a červeného trička som si vlasy prehodila cez rameno a zadívala som sa do zrkadla ktoré dopĺňalo moju izbu. "Si obyčajné naivné decko, ako si si len mohla myslieť že niekto ako Louis by mohol chcieť niekoho ako si ty?" Ozval sa mi v mysli môj vnútorný hlas z čoho sa mi do očí opäť nahrnuli drobné slzy. Zvuk zvončeka ktorý prehlušil zvuk hudby ktorá hrala na celý dom ma prinútil posledný krát upraviť môj vzhľad a ísť otvoriť.
"Pááni, si nádherná."
"Uhm.. ďakujem. Ideme?"
"Ako chceš, ku mne alebo von?"
"Kam len chceš." bez váhania som zahlásila z čoho som znova za počula jeho tichý smiech.

"Môže byť?" S úsmevom sa na mňa pozrel keď zastavil pred obrovským domom ktorý pravdepodobne patril jemu. S váhavým pohľadom som sa zadívala na jeho nevinnú tvár z čoho sa mi do očí opäť navalili slzy kvôli drobnej myšlienke na Louisa.  Hlavou mi opäť preblesky slová s dnešného hovoru, kvôli ktorému som vyslovila vetu ktorú onedlho budem na sto percent ľutovať.
"Môže byť.." S miernym úsmevom som ho jemne chytila za ruku a slabo som ho pobozkala na pery...

 Toto som vám chcela pridať už dááávno! :)
A toto? :DDD Proste, keď niekto na náboženstve pozerá filmy ja a Bella sa hráme na mojom ntb a robíme takéto sexy obrázky pričom s tým fotíme poniektoré  suky! ;33 

pondelok 24. júna 2013

Memories♥ (3.časť)

"Kamže?" S podozrievavým pohľadom ma chytil za zápästie Louis keď som sa s topánkami v ruke snažila nenápadne dostať von z domu.
"No ehmm.. idem von."
"Sama?"
"Louis, viem sa o seba postarať neboj vrátim sa celá a zdravá!" Zo smiechom som ho pevne objala a na nohy som si nasadila topánky ktoré automaticky začali klopkať na drevenej podlahe ktorá viedla ku dverám.  Z miernym meškaním kvôli znova preplnenému mestu a mojej pomalej chôdzi kvôli vysokým podpätkom a krátkym nohám som sa s víťazným úsmevom na perách postavila pred Toma ktorý sa opieral o auto.
"Si nádherná." Zo širokým úsmevom ma jemne pohladil za chrbát ruky a drsne sa ma pritiahol k jeho telu.
"Ďakujem ale myslím že by sme radšej mali ísť." S neistým tónom v hlase som sa od neho odtlačila a upravila som si pokrčené šaty. S miernym zachvením kvôli zime ktorá sa ešte stále šírila celým Londýnom som s nervóznym úsmevom nastúpila do auta a môj pohľad som upriamila na kľučku ktorá sa hneť po Tomovom nastúpení zamkla. S hlasitým prehltnutím kvôli strachu ktorý sa mi objavil v očiach som sa neuvoľnene oprela o operadlo sedačky a pohľadom som blúdila po preplnených  uliciach.
"Môže byť?" S úsmevom sa na mňa otočil keď zaparkoval pri malej reštaurácií ktorá bola na počudovanie poloprázdna.
"Pravdaže." Už s uvoľnenejším úsmevom som si odopla pás a netrpezlivo som čakala kedy mi otvorí dvere spolujazdca . Po večeri ktorá trvala maximálne pol hodinu kvôli neustálemu vyzvánaniu môjho mobilu ktoré mal na svedomí Louis.
"Tak nabudúce?"
"Môžme, dúfam že nám to nabudúce vydrží dlhšie než dnes."
"Tak zajtra?"
"Uhm... no neviem. Rozumieš, mám dosť povinností a..."
"Zajtra.." S prísnym hlasom zopakoval posledné slovo jeho predchádzajúcej vety s ktorej mi po celom tele prebehla horúca krv.
"Dobre.. ja.. mala by som už ísť."
"zaveziem ťa?"
"Nie! Ja pôjdem peši." S chabým úsmevom som mu pustila ruku ktorú mi do teraz stláčal v jeho dlani a zvrtla som sa na  mierne zasneženú cestu.

"Si totálny idiot Tomlinson!" Ozývalo sa po celom dome popri mojom tichom príchode do malej predsiene. Znepokojujúce ticho ktoré vládlo v celom dome po hlasitom buchnutý dverí na hornom pochodí mi na tvári opäť vyčarilo sklamaný pohľad.
"Čo je to tento krát?" Spýtavým pohľadom som zablúdila na baby ktoré sa nechápavo držali za hlavy a chalanov ktorý sa očividne na celej tejto situácií skvelo zabávali.
"No.. očividne si už aj štetka."
"To som už pekne dlho Dan, veď nepočúvala si ju včera?" Zo smiechom som odhodila topánky do malej skrini a už s neutrálnym pohľadom som vyšla hore po schodoch kde pred dverami svojich dverí stál Louis.
"Vyzerá to tak že dnes budem mať spoločnosť čo?"
"Skvelé že ideš.. Ja.. Nerád by som ťa otravoval Vaness."
"Louis, sme kamaráti už dvadsať jedna rokou, myslíš že mi bude vadiť keď budeš pri mne jednu noc spať?"
"Myslíš to vážne?"
"Úplne vážne! Tak, čo to je tento krát?" S úsmevom som sa na neho zadívala keď som sa posadila na malú točiacu stoličku.
"Stále to isté, neustále mi vyčíta že sa viac zaujímam o teba než o ňu a všetok môj voľný čas ti venujem.."
"A staráš sa?"
"Starám.."
"Louis, je dospelá ona by mala pochopiť to že si obyčajný chalan ktorý má rad svojich kamarátov a nebude svoj voľný čas stále tráviť len s ňou."
"Presne.. keby toto pochopí tak všetko môže byť iné."
"Aj tak stále nerozumiem prečo si s ňou."
"Ja tiež.. toľko krát som sa s ňou chcel rozísť ale potom som si na všetko spomenul..."
"Louis, nemôžeš sa takto ničiť! Miluješ ju či nie?" S vážnym pohľadom som sa na neho pozrela a postavila som sa na studenú dlážku v úmysle ísť do kúpeľne.

Louis.
"Keby si tak vedela ako milujem teba.." Potichu som šepol a rukami som si prešiel po tvári pričom som sa prudko postavil s postele.
"Nechápem načo ten make-up používaš. Bez všetkých týchto kravín vyzeráš lepšie."
"Povie ten ktorý na koncerty používa tristo krémov a krycí make-up." Zo smiechom mi to odplatila a do koša hodila vatový tampón ktorý obsahoval zvyšky jej špirály.
"Vaness?"
"Hmm?"
"Zajtra odchádzam."
"Čo?! to je nejaký zlý vtip?!"
"Nie.. Paul nám znova zorganizoval malé koncerty a potrebujeme ešte dokončiť rozhovorí pre nejakých novinárov."
"Kam?"
"California.."
"A.. ako dlho?"
"Asi týždeň. Rozmýšľal som nad tým či by si nešla s nami."
"No... Louis.. ja... Nemôžem."
"Rozumiem.."
"Nie! skutočne Louis. Je to blbé keď tvoje dievča je vedľa v izbe a čaká že za ňou prídeš a mňa voláš na vaše turné."
"Lenže ty si..."
"Ja som tvoja kamarátka a ona je tvoje dievča. Louis, bež za ňou."
"A čo naše ponocovanie?" Zo zdvihnutým obočím som sa na ňu pozrel a pri počutí jej jemného smiechu ma opäť zachvelo pri srdci.

Vaness.
Po menšom vypočúvaní ktoré v tomto prípade by bolo o sto krát lepšie od nejakého namakaného a hrôzu sršiaceho policajta  než od El, som s naštvaným pohľadom kvôli neustálemu vibrovaniu môjho mobilu vyšla na zasneženú terasu a klikla som na jednu s mnoho správ.
"Dnes o siedmej? Musíš mi odplatiť toho chalana čo bol v noci pri tebe! xx" 
"Tom?! xx" 
"Áno srdiečko? Uhmm.. Stačí keď si večer zoberieš to sexy pyžamo, aj tak dnes neplánujem reštauráciu. xx" 
"Ja.. dnes nemôžem. xx " 
"Pokiaľ viem Chalani odchádzajú s babami veľmi ďaleko, asi si nezostala na zozname pozvaných. však? ;) Neboj Tom sa o teba postará! ;D večer sa vidíme kráska! xx"... 


 Táto fotka!! :33

piatok 21. júna 2013

Memories♥ (2.časť)


Veľmi ste sa teda nepochválili vaším komentovaním -,- Ale aj tak vidím že vás to čítalo pekné množstvo takže druhá časť :)

"Všetko v poriadku?" Potichu mi zaklopal na dvere Louis a prestrčil svoju hlavu cez malú medzeru medzi nimi.
"Nie nie je." Bez naviazania očného kontaktu som mu odvrkla a obliekla som si voľné pásikavé tričko ktoré som od Louisa dostala na Vianoce. S prehodením vlasov do zadu a následne zapnutím do drdola som sa otočila zo zadu k posteli a hodila som sa na ňu.
"Vieš že som to tak nemyslel Vaness.. Tak chlapec nie je pre teba vhodný, ste úplne rozdielny."
"Pretože ty a El ste úplne rovnaký však?"
"Vieš že je to komplikované."
"Viem, ale to že je tvojou povinnosťou ochraňovať El a chalanov tak to neznamená že je tvojou povinnosťou ochraňovať aj mňa. Som dosť stará na to aby som sa vedela o seba postarať."
"Myslel som si že.."
"To že som trochu pomiešala alkohol neznamená že neviem čo robím."
"Sme v pohode?"
"Sme." S úsmevom som sa prudko posadila na posteľ čo spôsobilo moju príšernú bolesť hlavy a Louisov rozkošný smiech ktorý mi zazvonil v ušiach.
"Si si istá že to tu sama zvládneš? Vieš že môžeš ísť do mojej izby."
"To síce viem ale pochybujem že by sa to páčilo ten fúrií dole, nič v zlom, veď vieš že ju mám celkom rada."
"Kedy? Keď je tisícky kilometrov od teba?"
"Jednoducho mi nesadla."
"Tak ako mne nesadol Tom."
"Viem že na prvý pohľad s neho vyžaruje niečo zvláštne, ale som si istá že by mi neublížil."
"To je už na tebe, bež si odpočinúť ráno nás čakajú nákupy." Jemne ma objal a pohladil po chrbte s čoho mi telom prebehli zimomriavky. Sladká vôňa ktorá sa šíria s jeho trička sa mi vbila do nosa čo spôsobilo mierny úsmev na mojich perách.
"Dobrú Louis." Ticho som šepla keď som sa od neho slabo odtlačila, na jeho dosť zábavnej chôdzi kvôli zakopávaniu o moje rozhádzané veci po zemi som sa musela zasmiať.
"Mohla by si si tu aspoň trochu upratať Vaness! Dobrú." Zo smiechom na mňa prehovoril a ukázal mi jeho mierne jamky v líciach keď zatvoril dvere...

Louis.
Obyčajná pusa či niečo viac? Vŕtalo mi hlavou počas celej cesty ktorá prebehla v tichosti. Po otvorení dverí môj pohľad padol na El, bola nádherná ako vždy a stále slušne oblečená a dokonalo upravená. Bola úplne iná než ako Vaness, ona bola rozkošná aj tričku po kolená, strapatých vlasoch a zvláštnym pohľadom kvôli zadržanému zívnutiu pri spoločných raňajkách. Pohľad ktorý nahodila El kvôli môjmu nemému venovaniu sa predstave na Vanessu ma striasol.
"Bež hore, potom prídem."
"Nemusíš." Naštvane mi odsekla keď sa snažila prejsť okolo mňa bez akéhokoľvek dotyku. Moje kroky po pár sekundách pozerania sa na Vaness ktorá sa snažila pripitou chôdzou dostať po schodoch do svojej izby som nasmeroval ku El ktorá stála v kúte s prekríženými rukami na prsiach a nahnevaným pohľadom.
"Môžeš mi vysvetliť čo to znova znamenalo?! Myslela som si že sme si dosť jasné vyjasnili to že s ňou skončíš!" Potichu ale zato s poriadne naštvaným hlasom mi šepla El s čoho sa mi žila na krku napla a ruky som si zovrel do päste aby som nespravil niečo čo by som o pár minút ľutoval.
"Môžeme sa o tom porozprávať inokedy?"
"Prečo?! Och, jasné musíš ísť predsa uložiť do postele svoju najlepšiu kamarátku ktorá je opäť totálne mimo a nedokáže sa o seba postarať sama. Nerozumiem ti, máš okolo seba toľko kamarátov a dokonalé dievča a ty za staráš o nejakú chuderu."
"Ona nie je žiadna chudera rozumela si?! Nezabúdaj na to kto ti pomohol od toho aby si o tebe všetci nemysleli že si štetka." Nenávistne som jej šepol do ucha pričom som jej zápästie silno stlačil a potiahol ku sebe. Pri jej miernom trhnuti od bolesti som ju pomaly pustil a pokrútil hlavou nad jej chvíľkami ktoré sú poslednom čase neznesiteľné.
"Všetko v poriadku?" Potichu som prehovoril na Vaness ktorá sa aj cez to množstvo alkoholu ktoré mala v krvi dokonalo orientovala medzi svojím šatníkom plným rôznych šiat.
"Nie nie je." Odvrkla mi s čoho sa mi do očí dostali slzy no na druhej strane ma jej postavenie mierne zachvelo. Vyzerala totálne božsky keď si svoje útle telo navliekla do trička ktoré som jej venoval na Vianoce. Nad jej postavou ktorá v ňom takmer strácala som sa musel pousmiať, vyzerala neuveriteľne rozkošne. Zo stálym sledovaním každého jej pohybu a slovíčka som aj cez to stále myslel len na jednú vec. Môcť ju pobozkať, vziať do svojho náručia a zašepkať jej že je len a len moja. Po rozľúčení na dobrú noc ktoré sa mierne pretiahlo som sa potichu vrátil do moje izby v ktorej už v tme čakala El.
"Och čo sa stalo? Tvoja malá štetka ti nedala tak ste sa vybavili rýchlejšie? či už sex s ňou nestojí za nič?"
"Nerozumieš tomu že s ňou nič nemám? Ale pri pohľade na teba je o tisíc krát lepšia než ty."
"Och a teraz čo? mám sa ti hodil okolo krku a ďakovať ti za to že ma nepodvádzaš? či čo si predstavuješ."
"Predstavujem si to ako by som bol rád keby som ťa nestretol."
"Vypadni!" Naštvane na mňa zvrieskla s čoho sa mi v očiach vyskytol potešujúci pohľad. S miernym úsmevom na perách som hlasno zabuchol dvere a tichým dupotom som zišiel dole do obývačka ktorá okrem neskutočného bordelu bola úplne prázdna..

Vanessa.
"A nemôže ísť s tebou El?" Rozospato som zamumlala do vankúša pri Louisovom desiatom pokuse zobudiť ma.
"Nie nemôže, vstávaj lebo ťa v to donútim ja."
"Si neskutočný!" Tichým hlasom som na neho zvrieskla a rukami som sa zaborila do fialového paplóna ktorý mi pádom na zem dopomohol k môjmu prebudeniu sa.
"Och, takže si si hore? Na, obleč si toto." zo smiechom mi na hlavu hodil kvietkované leginý a biele tielko. S odutým spodnej pery som sa lenivo postavila zo studenej zeme a namierila si to do kúpeľne. Po pár minútach rôznych úprav kvôli vzhľadu ktorý by sa aspoň trochu podobal na človeka som zo spokojným pohľadom vyšla von. Popri počúvaní hudby ktorá hrala v rádiu Louisovho auta a šialenom spievaní vymyslených slov sme zastavili pred veľkým nákupným centrom do ktorého sme vošli a zobrali sme si jednej s košíkov to ktorého som zo šialeným výrazom nastúpila.
"Doprava pán vodič, potrebujeme mrkvičky!" Zo smiechom som mu zahlásila a prstom som ukázala na oranžové stvorenie ktoré mi bilo do očí.
"Ber mrky, skočím pre ovocie." S úsmevom ma na rukách, ako nevestu vysadil s košíka a roztrapatil mi vlasy ktorým som sa venovala takmer celé ráno. S vraždiacím pohľadom ktorý som mu venovala pred jeho odchodom som sa zohla ku mrkvám ktoré sa mi vďaka mojej šikovnosti rozsypali po zemi.
"Nepotrebuješ pomoc?" Ozval sa pri mne povedomý hlas čo ma prinútilo potočiť hlavou doľava.
"Tom! Pane bože čo tu robíš?"
"No uhmm.. včera si dosť skoro ušla a keďže som sa ťa nestihol spýtať na číslo musel som ťa predsa sledovať."
"A teraz vážne!" zo smiechom som ho buchla po hrudi a zodvihla som sa na celú výšku a zadívala som sa mu do hnedých očí ktoré sa vpíjali do tých mojich.
"Vieš, som obyčajný ľudský tvoj ktorý pre svoju existenciu potrebuje čerstvé potraviny."
"Och, jasné."
"Tak dáš mi to číslo?" S úsmevom sa opäť zohol ku rozsypaním mrkvám.
"No.. nepoznám ťa a.."
"Tak ma spoznaj. Dnes o siedmej? prídem pre teba."
"Uch, trochu rýchle no ja.." Pri pohľade na Louisa ktorý sa ku nám blížil s plnými rukami rôznych blbosti som sa rýchlo otočila späť k Tomovi a mierne som ho potlačila do zadu. "O siedmej pred týmto obchodom." Potichu som šepla a do košíka som nahádzala menšie množstvo mrkiev a odtlačila som ho k Louisovi ktorý sa šťastne odfúkol keď celú tu váhu spokojne vložil do neho... 




štvrtok 20. júna 2013

Memories♥ (1.časť)

Už dve hodiny sa rozhodujem či sem túto časť vôbec pridať, príde mi obyčajná a všedná. Ale keďže som vám ten príbeh sľúbila tak znova budem celá vynervovaná čakať či sa vám to páči! :DD Ľúbim vás, prosím komentár, videla som koľké to budete čítať! :D Mňa neodrbete! :D


„3,2,1... Šťastný nový rok!“ Zvrieskol takmer celý Londýn naraz a nad našimi hlavami sa začal rozprestierať kúzelný ohňostroj. Po takmer pol hodinovom nemom dívaní sa na oblohu a následnom niekoľko minútovom potlesku som si k ústam opäť priložila fľašku šampanského, a s miernym kúskom alkoholu ktorý rozohrieva krv v mojom tele som sa otočila k Louisovi ktorý spolu s chalanmi pravdepodobne ešte spracovával pohľad na niekoľko pekných dievčat prechádzajúcich okolo.
„Louis? Nečum tak! Si príliš nápadný!“ Zo smiechom som mu zvrieskla do ucha čo ho prinútilo otočiť hlavu na moju stranu a zadívať sa mi do očí.
„Dnes si neskutočne sexy!“ Stále som pokračovala v mojom monológu a s vážnym pohľadom, sprevádzaný s jemným pohybom mojej hlavy do súhlasu som položila moju ruku na jeho rameno, a neustále som ho hypnotizovala pohľadom. S rýchlim myknutím mojej hlavy ku nemu, som si moje pery jemne obtrela o tie jeho a slabo som ho pobozkala. Prekvapený pohľad v jeho tvári ktorý neustále smeroval na mňa ma donútil pretočiť očami.
„Búú! Preber sa, začína party!“ S pripitým hlasom som zvrieskla s celých pľúc a silno som ho potiahla za ruku čo spôsobilo náš tvrdý pád na zem. Zopár pohľadov ktoré na nás dopadli mi vyvolali neskutočný výbuch smiechu a smutný pohľad nad morkou škvrnou ktorá bola pod kúskami rozbitej fľaše.
„Vidím že na dnes máš dosť.“ Z úsmevom na perách, ktorý ho robil tak neskutočne sexy, nechápavo pokrútil hlavou a načiahol ku mne ruku.
„Nie! Louíííís, vieš čo si mi sľúbil!“ Naštvane som zatiahla keď som sa po zopár dosť nešikovných pokusoch konečne vyšvihla na nohy a oprášila si čierne nohavice, ktoré v tomto prípade boli celé zašpinené.
„Viem čo som ti sľúbil Vaness, ale to som ešte netušil že sa rozbiješ už doma.“
„Tak to máš blbé, veď ma predsa poznáš.“
„Poznám, ale niekedy ma vieš skutočne prekvapiť.“
„Ako napríklad?“
„Ako napríklad teraz, no bež lebo chalani sa nedočkajú.“
„Do klubu?“
„Tebe nestačilo?“ Zo smiechom sa ku mne otočil a silno ma objal kvôli rovnováhe ktorú som túto chvíľu skutočne nedokázala udržať na norme.
„U nás sa nedá tancovať! Chalani sa tam vkuse pridávajú.“ S vážnym pohľadom som odula spodnú peru a protestne som zastala.
„Fajn, ale keď poviem dosť padáš domou jasné? Nepotrebujem zas odkazovať tvojej mame že sa jej ozveš večer lebo práve grcáš alebo skúmaš obal mrazeného hrachu.“ Nad touto spomienkou sa mi na tvári vyčaril úsmev, bolo to vážne zábavne keď som  skúmala obal od zeleniny a omylom som sa vygrcala na Louisove obľúbené posteľné prádlo, kvôli mojej lenivosti prejsť o izbu ďalej. Ten deň bol skutočne divoký, hlavne keď ku nám napochodovala mama práve v najlepšej zábave s chalanmi.
„Tak ideš?“ Zo smiechom mi pred tvárou zamával Louis a opäť ma potiahol do svojho náručia.

„No tak, Louííí!“ Zo smutným pohľadom som zastavila pred Louisom ktorý sa opieral o stenu a popíjal nejaký drink namiesto tancovania a zabávania sa.
„Skutočne toto neviem.“
„Louis, nezabúdaj na to že som tvoja najlepšia kamarátka. Ja viem o všetkých tvojich stránkach, takže okamžite padaj na ten parket a predveď sa zlatko!“ S úsmevom som vystriedala jeho úlohu a skĺzla som dole po stene a s neskutočnými výbuchmi smiechu som sledovala tých piatich idiotov ktorý sa na modernú hudbu snažili tancovať romantické tance.
„Drink?“ Ozval sa pri mne hlas nejakého mladého chalana, približne v mojom veku. Široký úsmev ktorý sa objavil na jeho tvári vyzeral neskutočne sexy a hlboké hnedé oči ktoré ma hypnotizovali pohľadom mi niečím prišli tak tajomné.
„Uhmm.. platíš?“
„Ten kto by nezaplatil tak krásnej žene drink by bol blbec.“ Stále s úsmevom na mňa žmurkol a nastrčil ku mne ruku na pomoc vo vyšvihnutí sa. 
„Dva krát vodku!“ zakričal jednému s barmanov a jeho pohľad opäť nasmeroval ku mne.  „Si tu sama?“
„Ni.. vlastne hej..“ Zamumlala som po tichu pri pohľade na Louisa ktorý sa zamilovane pozeral na El ktorá sa objavila v miestnosti.
„Smiem vedieť ako sa voláš?“
„Len pokiaľ mi povieš tvoje meno ty.“
„Tom.“
„Vanessa.“ S úsmevom na perách som zahlásila a otočila som sa ku barmanovi ktorý pred nás položil dva poháre s vodkou.
„Máš nádherné meno.“
„A ty nádherný vkus pre výber alkoholu.“ Zo smiechom som prehovorila a vyliala som do seba celý obsah alkoholu ktorý sa nachádzal v kockovanom, sklenenom pohári.
„Čo keby sme šli ku mne?“ S drzým úsmevom sa ku mne opäť otočil a jeho ruku presunul na moje koleno s ktorým som sa o neho nedopatrením dotýkala.
„To by...“
„Nešlo! Ona je to so mnou.“ Ozval sa za mnou prísni hlas  Louisa s čoho mi telom prebehlo neskutočné množstvo adrenalínu.
„Myslím že Vanessa povedala dosť jasno že je tu sama.“
„Pokiaľ si si nevšimol Vanessa už spoločnosť má.“ Z naštvaným hlasom a nechtami ktoré mal silno stiahnuté do päste ma opäť vyšvihol na nohy a nasmeroval ma k východu.
„O čo ti sakra ide?! Viem sa o seba postarať aj sama!“
„Si opitá Vaness..“
„Ale stále viem čo robím!“
„Ten chlapec nie je pre teba..“
„Myslím že je moja vec a moje rozhodnutie ktorý chlapec bude pre mňa ten pravý!“ Zo zaťatými zubami som stlačila kľučku od dverí auta a nastúpila som na sedadlo spolujazdca. Po dvadsať minútovej ceste ktorá spočívala s hromového ticha a len občasných hlasných výdychov Louisa sme zastavili pred obrovským domom v ktorom už pravdepodobne boli všetci, spolu s El...
Tom :)
Vanessa :)

Louis a dajme tomu že Vaness :)

Listen To Your Heart ;* tridsiata tretia časť. THE END ♥♥


Počúvajte pri čítaní, celého tohto článku! :)
Uhmmm.. Takže! :) 33. Magické číslo pre tento príbeh ;D. Chcela by som vám povedať len toľkoto, viem že som nad každou jednou časťou presedela 2 až 3 hodiny než som napísala niečo čo som sa odhodlala zdielať. Viem že nie každá časť stála za to aby ste si ju prečítali alebo okomentovali  ale vy ste ju veľa krát pochválili čo si veľmi cením.Veľa krát som pri týmto príbehu trpela že Kamuš? ;D Hlavne keď som spravila nečakaný zvrat a ona ma v škole čakala pri mojej lavici s vraždiacím pohľadom s čoho som vždy dostala neuveriteľný záchvat smiechu, ale som rada že som zo starého blogu odišla, aj keď mi neuveriteľne chýba, pretože som si založila tento sama. A je to neuveriteľný pocit keď sa pozriete koľko ľudí ho za taký krátky čas navštívilo. Pridala som 105 príspevkov ku ktorým ste mi dali nádherný počet komentárov 378! :) Pravdepodobne bude predslov dlhší než samotná časť PRETO! Vám chcem len povedať že dlhé letné dni a úžastné horúce večere plné hviezd mi určite prinesú dokonalú náladu takže vám sľubujem že na poviedku s Louisom sa na sto percent môžete tešiť! :)

"Liam dávaj na neho pozor, nie že znova prídete domou s nevinnými pohľadmi a Liamko s rukou v sadre!" Zo smiechom som zakričala dvom najlepším mužom ktorý sa dosť nešikovným spôsobom učili bicyklovať. V tomto prípade naozaj neviem komu to išlo horšie. S úsmevom na perách kvôli dňom, ktoré sú posledné roky deň odo dňa lepšie si unavene sadám na stoličku a pokračujem v listovaní albumu ktorý sa za celé tie roky neuveriteľne rozrástol. Od fotiek s môjho starého života až po fotky ktoré môj život doslovne zmenili. Áno, tým myslím tú nádhernú momentku môjho otráveného pohľadu s chladného Londýna ktorú potajomky spravil Harry a celé tie roky mi ju tajil až kým ju bezočivo nehodil na internet. Fotka našej tajnej lásky ale aj malej Susanne. Všetky spomienky ktoré sa za celé tie roky odohrali až do posledných mesiacov ktoré spočívajú s báznivých výletov, kúpania v bazénoch a trávenia horúcich dní zo slnečníkmi nad hlavou a trafenými pohľadmi, nie nemyslím tým mňa, Bellu a Sophie. Oh, asi by som sa mala vrátiť k prítomnosti, čo sa zmenilo od vtedy čo som porodila? S Liamom máme nádherného synčeka ktorý je celý otecko, úžastných kamarátov a najlepšiu rodinu. Liam sa po dlhých nociach prehovárania nakoniec opäť ujal funkcie speváka spolu s chalanmi takže skupina One Direction zatiaľ smelo pokračuje aj s ďalšími miliónmi fanúšikov. Lea a Louis si užili nádhernú svadbu na Hawaii, Bella a Harry zatiaľ tvoria nádherný pár, Sophie a Niall sa vytrvalo venujú svojmu obľúbenému športu, prejedaniu. Zayn je budúci otecko a Perrie šťastná mama, Danielle si nakoniec našla skvelého manžela s ktorým spolu zo Susanne tvoria rozkošnú rodinku a naša El? Stále bláznivá, večne mimo no už zopár pekných mesiacov šialene zamilovaná. Zabudla som na niekoho? Asi len na nášho malého psíka ktorý si po prázdninách s Harrym, Liamkom a Bellou užil neskutočnú traumu. Paul je stále hrdým manažérom týchto piatich tupcov a mi baby? Sme stále šialene zamilované to piatich idiotov ktorých za nič na svete nikomu nedáme. "Listen to your heart". Potichu som šepla a zatvorila som spomienky uložené vo fotoalbume a vrátila som sa do nádhernej reality menom život...

Táák a v tomto momente je moja siedma poviedka dokončená. :) Dúfam že sa vám páčila a zostanete čítať aj ďalšiu s Louisom, aj keď určite nie všetky časti budú dokonalé ako sú v príbehoch na ostatných stránkach. Baby? Ľúbim vás! Prosím, komentár! :* Pokiaľ si kladiete otázku prečo som vybrala práve tamtú pesničku ktorá vám pravdepodobne ešte hrá, tak dôvod je ten že práve pri tej pesničke som dostala nápad na celú túto poviedku ktorá po nej dostala názov. Pesnička patrí medzi smutné, ale dúfam že tento koniec vám vyčaril na tvári úsmev a patrí medzi súhrn vašich šťastných koncov. :) Uhm.. keby viete ako sa teraz cítim keď som dopísala túto poviedku! :/ ten pocit keď už, nezapnem poobede notebook s tým že musím pridať ďalšiu časť Natashi a Liama, ale! teraz začína bláznivý život ďalších miláčikov! 


streda 19. júna 2013

Listen To Your Heart ;* tridsiata druhá časť.

 Viem že táto časť je taká rýchla? :) Jednoducho túto časť milujem, a viem že je to dosť nečakané ale proste.. Dala som to tohto príbehu už všetko čo som chcela a viem že by to mohlo pokračovať ešte dlho ale myslím že.. Aj tak by to raz skončilo, predposledná časť! :)

"Niečo pre teba mám." Sladkým hlasom mi šepol do ucha Liam keď mi slabo chytil ruku a zakrútil ma parkete do rytmu hudby jednej z pesničiek ich famózneho albumu.
"Myslím že ja mám pre teba niečo väčšie."
"Tak do toho, máš prednosť."
"Nie, nevydržím čakať tak dlho! Živo vidím ako budeš vyvádzať a toho sa chcem ešte na pár minút zdržať."
"Pre teba všetko láska, zatvor oči." Jemne ma pohladil po líci a jeho pohľad upriamil na moju tvár. Poslušne som zatvorila ruky a chytia som jeho ruku ktorú slabo o mňa obtrel.
"Tak otvor." Nadšene na mňa prehovoril keď sme zastavili pravdepodobne na terase, kvôli teplému vánku vzduchu a jemnému pohladeniu slnečných lúčov.
"O môj bože! Liam, ten je rozkošný!" Prekvapene som zvrieskla keď som otvorila oči a naskytol sa mi pohľad na malého, neuveriteľne nádherného psíka. "Ako sa volá?"
"Ako len chceš kráska."
"Uhm... tak v tom prípade to bude Liam."
"Liam? Nie je to trošku zvláštne meno pre psa?"
"Zlatko, ale kto hovorí že ja to meno vyberám pre tohto krásavca?"
"Ty?.. ty si?!" Prekvapene sa na mňa zadíval, pri pohľade na jeho výraz v tvári mi nedalo pousmiať sa.
"Dnes mi prišli výsledky. Všetky tie dni ktoré som strávila u doktora sa vyplatili."
"Ja budem otec?"
"Toto ti dúfam vysvetľovať nemusím."
"Bože Natasha! Láska!"
"Ja tomu neverím, stále tomu neverím Liam!" Zo slzami šťastia ktoré sa mi púšťali po líciach som pevne objala Liama.
"Tak tomu uver, budeme rodina. Ja, ty a náš malý drobček." S úsmevom na perách ma jemne odtlačil a pohladil ma po brušku ktoré sa začínalo pomaly rysovať. "Ľúbim ťa Natasha! Vás oboch!" Jemne ma chytil za tvár a pomaly ma pobozkal na ústa s čoho sa mi vyčaril mierny úsmev..

O 5 mesiacov neskôr.
"Stále tomu neverím! O pár dní rodíš, budeš na najdokonalejšia mamička na svete!" Zo šťastným hlasom sa na mňa otočila Bella ktorá v rukách držala malú modrú čiapočku.
"Tiež som s toho totálne mimo, chápeš? Pred pár mesiacmi som ešte bola namyslená, nafúkaná a zlostná baba ktorá drogovala, vláčila sa s kade kým a pila kde sa dalo a zrazu sa ukáže Liam s ktorým jeden deň po peknej dávke drog zostanem na izbe a zrazu sa všetko tak neuveriteľne zomelie a teraz sa deje toto. Ani si nevieš predstaviť aká som šťastná!"
"A pristane ti to keď si šťastná, a nie len tebe ale aj Liamovi. Je vidno aká nesmierna radosť vyžaruje s jeho očí keď sa na teba pozerá a keď je s vami. Máš neskutočné šťastie Natasha, Liam je dokonalý. A tak isto aj tvoj braček." Zo smiechom dopovedala poslednú vetu s čoho sa miestnosťou ozval náš smiech.
"Myslíš že máme všetko?"
"Zlatko, myslím že pokiaľ tieto drobnosti nebudú stačiť malému Liamovi minimálne na dva roky tak tá izba vedľa ktorá je mimochodom plná cumlíkov, plienok a rôznych malých kravín vám to uisťuje. Už len dúfať že vás neprepadnú mimozemšťania alebo iné nadprirodzené tvori ktorý vám všetky veci spotrebujú."
"Starostliví otecko. Ideme?"
"No poď, ako by sa predsa vaše dieťa mohlo narodiť bez takej dôležitej veci ako je ďalší nával plienok?" Zo smiechom ma pohladila po už pekne veľkom brušku, ktoré reagovalo slabým kopnutím. Zo slabým úsmevom na perách som sa načiahla za kabelkou a skontrolovala som mobil, či Liam opäť nemal svoje citlivé chvíľky alebo starostlivú náladu o môj zdravotný stav.

"Ešte niečo?" Zo smiechom sa pri mne zastavila Bella ktorá pred sebou tlačila košík plný plienok a rozkošných šiat.
"Myslím že máme všetko alebo?"
"Ďalšie plienky?! Daj mi s nimi už pokoj! kto ti to má vláčiť?!" Zo smiechom do mňa hodila malú topánočku a prebodla ma zo smiešnym pohľadom ktorý vyvolal neskutočný nával smiechu. Popri prechádzaní medzi stovkami regálov plných rôznych šampónov, prípravkou, vaničiek, hračiek, kočíkov a iných nutne potrebných vecí pre tehotenstvo som sa zastavila pri jednom s regálov a unavene som sa ho chytila.
"Si v poriadku?" Vystrašene sa na mňa zadívala Bella.
"Uhm, všetko v poriadku." Potichu som šepla a následne som hlasito vzdychla kvôli neskutočnej bolesti ktorá sa ozvala s môjho brucha.
"Si si istá? Lebo mám pocit že tvoje dieťatko a tá malá mláčka pod tebou si to nemyslí." Nervózne sa na mňa pozrela Bella čo spôsobilo môj okamžitý pohľad na mokrú škvrnu podo mnou. S hlasným zasmiatím ktorý sa zo mňa dostal hlavne kvôli poslednej vete ktorú na mňa vybalila Bella.
"Si to normálna dievča? Pred pár minútami si mi tu kecala aká si neuveriteľne šťastná že si už normálna budúca mamička a teraz sa tu smej v obchode keď ideš rodiť!" Zo smiechom poznamenala Bella keď sa začala hrabať v kabelke kvôli záchranke ktorú informovala kvôli začiatku môjho pôrodu..

Liam.
"Kde?.. Už?!... Ja... Hneť som tam!" Nadšene a pritom nervózne som zaklapol mobil a môj pohľad som venoval šokovaným chalanom a hlavne Paulovi s ktorým som sa dohadoval o návrate do skupiny.
"Kto to bol?! Stalo sa niečo Natashi?!" Vystrašene sa postavil na nohy Harry a za nim následne ostatný chalani.
"Natasha rodí!" Zo slzami šťastia ktoré sa mi začal hrnúť do očí som si zo stolíka zobral kľúče a spolu s chalanmi ktorý sa prekvapene hrnuli za mnou som naštartoval auto a namieril si to priamo do nemocnice kde už čakali všetky baby na chodbe, spolu s malou takmer ročnou Susanne.
"Kde je?!"
"Začína rodiť.. Liam? Myslím že by si mal byť pri nej. je to predsa aj tvoje dieťa." S úsmevom sa na mňa žmurkla Sophie čo mi dodalo sebavedomie a odhodlane som stlačil kľúčku dverí vedúcu do pôrodnej sály..

O pár hodín neskôr
Zo slzami v očiach som pomaly otvoril dvere s čoho som si vyslúžil nedočkavé pohľady všetkých tých ľudí ktorý kvôli nášmu šťastiu zaplnili takmer celú chodbu.
"Ja..."
"Ty?! Liam, preboha! Nenapínaj nás a hovor!"
"Ja... som otec!" S hrdosťou som zakričal a s neskutočným úsmevom na perách som silno objal Harryho a postupne aj ostatných s čoho vzniklo obrovské skupinové objatie.
"Asi by som sa mál vrátiť ku Natashi a môjmu malému drobcovi."
"Bež ocko!" Zo smiechom ma pobúchal po ramene Niall a posledný krát som sa na ich usmial, po tom čo som zatvoril dvere.  Pri pohľade na Natashu ktorá už spokojne a hlavne unavene spala ma pri srdci zahral neskutočný pocit šťastia.
"Pán Liam? Myslím že toto bude vaše." Zo slabým hlasom na mňa prehovorila mladý sestrička ktorá mi s úsmevom do rúk podala to najkrajšie dieťa na svete. Pomalým krokom som sa priblížil k oknu a zadíval sa na pouličnú lampu ktorá tak jasne žiarila.
"Môj malý drobček, ani si nevieš predstaviť ako neuveriteľne ťa ľúbim! Si celý po mamičke, vidíš? To je tá nádherná žena ktorá sa usmieva zo sna. Raz, keď ja už nebudem môcť tak ty prevezmeš všetko do svojich drobných rúk a budeš ju chrániť najviac ako budeš vedieť. Och, ani si nevieš predstaviť aký si sladký keď spinkáš." Zo smiechom som mu jemne brkol po nose, čo spôsobilo jeho drobné zamrnčanie a opätovné uloženie do rozkošnej polohy. "Moji anjelici." S úsmevom som sa posadil na stoličku vedľa Natashi a jemne som ju pohladil po odhalenej ruke..

Nečítala som po sebe pretože, keby to spravím tak by som to celé vymazala a pokračovala by som ďalej. ;D Jednoducho takto to bude dokonalé, inak to znova všetko dodrbkám. :) 

utorok 18. júna 2013

Listen To Your Heart ;* tridsiata prvá časť.

KONČÍM! Nie doslovne ale teoreticky áno :). Viem že príbeh má len 31 častí ale bude ich už asi len pár.. možno skončím u 35, netuším ale táto poviedka nemá úspech, keď sa pozriem do zadu takmer ku každej poviedke som mávala 4,5,6,7 a na starom blogu dokonca 8 komentárov a teraz to proste upadá. Jednoducho skončím s touto poviedkou ktorá je aj tak bez pointy ;DDD a začnem písať novú ktorú budem zdielať asi všade! :D viem že veľa ľudí mi to neprinesie ale o jednu viac by potešilo :)

"Príjemne slnečné počasie, nádherný deň a ten najlepší človek na svete. Aj cez to že Liam zo skupiny odišiel a ja som sa mojej kariéry modelky vzdala, stále sme najsledovanejší pár. Príde mi to trochu hnusné od novinárov ktorý svoj záujem presúvajú práve na nás a pritom si neuvedomujú aké neskutočné šťastie vedľa seba má Niall, Harry, Louis ktorý sa medzi časom dal dokopy s Leou alebo Zayn. Vlastne, myslím že všetko je dokonalé. Aj keď s Liamom sme spolu zasnúbený už neuveriteľné dva týždne za ktoré sa v našom živote toho zomlelo skutočne veľa, tak ho každý deň milujem viac a viac. Je neuveriteľne že práve ja si dnes beriem za muža toho najlepšieho chalana pod slnkom ktorého tak nesmierne milujem." S úsmevom na perách som položila pero na stôl a zatvorila som denník ktorý som čistou náhodou našla pri upratovaní.
"Pripravená?"
"Uhm, čo myslíš?"
"Bože zlatko! ty si neuveriteľná, o pár hodín s ti začína svadba a ty sa tu hraj!"
"Bože ja tomu neverím!" Nadšene som zvrieskla a prudko som sa postavila zo stoličky čo spôsobilo Leine ľaknutie a náš neskutočne hlasitý výbuch.
"Vraveli sme ti že všetko dobre dopadne! No poď, nepôjdeš snáď na svadbu v tomto." S úsmevom ma potiahla za ruku Bella a zavrela ma v malej miestnosti s Lou a malou Lux.
"Ooo bože kráska ako si vyrástla!"
"Rastie ako s vody, pokiaľ bude mať za vzor aj naďalej Harryho naozaj neviem ako to dopadne."
"Hééj! Mi sa s Luxinkou máme náhodou radi!"
"Harry! čo tu do pekla robíš?! S chalanmi máš mať izbu vedľa!"
"Vidíš Luxi ako sa maminka vyjadruje?"
"Vypadni!" zo smiechom sa na Harryho zahľadela Lou s čoho nám spôsobila ďalší nával smiechu, skutočne neviem kde Paul našiel týchto ľudí ale sú proste neskutočný. S neveriackým krúteným hlavy som sa spokojne ale pritom s tak neskutočnými nervami posadila na čiernu stoličku a nechala som na babách všetku prácu.

"Natasha! Bože môj, si nádherná!" S neveriackým a prekvapeným pohľadom poznamenal Paul ktorý nám omylom vstúpil do izby práve pri posledných detailoch mojich vlasoch.
"Ďakujem Paul, chalani sú vedľa."
"Viem, Natasha prišli tie výsledky. Nikto neotváral tak som ich prevzal, kam ti ich položím?"
"Nechaj mi ich v izbe, pokiaľ sa tam dostanem tak sa na to pozriem. a ďakujem!" S nervózným úsmevom som sa posledný krát zavrtela pred zrkadlom a s nadšeným som objala baby ktorý pre tento krát odviedli perfektnú prácu. S nenápadným vytratením sa od strážnikov ktorý majú po celý deň prácu strážiť všetko nekalé ohľadom našej svadby som sa zatvorila v izbe a môj pohľad padol na položenú obálku v izbe. S rýchlym čítaním a miernym preskakovaním som a zastavila pri jednej vete ktorá bola pre mňa tak neuveriteľná... S miernym zo šuchnutím slzy po líci za čo ma Lou určite zabije som vrátila všetko na pôvodne miesto a vrátila som sa na chodbe kde čakala natešená Gemma spolu s Harrym.

Liam.
"Kto by povedal že ako prvý sa s nás budeš ženiť práve ty."
"Myslím že každý." S vážnym pohľadom som sa zadíval do zrkadla a upravil si kravatu ktorá mi mierne odstávala.
"Vyzeráš perfektne nemáš sa čoho báť Liam, Natasha ťa miluje  a pred oltárom ti určite neujde."
"Toho sa nebojím. Posledný dni strávila u lekára takmer celý deň. Je jej zvláštne a.. proste nie je to ona, niečo je na nej iné."
"Je to stále tá istá bláznivá baba do ktorej si sa zamiloval, až na rozdiel že teraz je len tvoja a to nikto nezmení."
"Ďakujem Zayn."
"Bež lebo to nestihneš." Zo smiechom ma pobúchal po pleci s čoho sa mi na tvári vyčaril aspoň neskutočný úsmev, beriem si predsa tú najkrajšie a najlepšie dievča, tak prečo sa neusmievať?

Natasha
Zvuk piesni ktorý sa vzápätí rozozvučal celou sálou a všetky pohľady ľudí ktorý sedeli na lavičkách sa otočili ku mne ma zahriali pri srdci.
"Pripravená vzdať sa nášho priezviska?" Potichu mi šepol do ucha Harry s čoho som sa musela ticho zasmiať.
"Navždy budem tvoja sestrička, toho sa neboj."
"Moja malá sestrička! Nezabudni mu povedať áno." zo smiechom mi objal Harry hneť po tom ako sme zastavili pred Liamom a farárom.
"Si nádherná."
"Pár ľudí mi to cestou sem už povedalo." potichu som pípla a otočila som sa ku farárovi ktorý začal svoju reč.
"Pán Liam Payne chcete si zobrať slečnu Natashu Styles za svoju zákonnú manželku v dobrom i v zlom, chorobe i v zdravý?"
"Áno chcem."
"A vy slečna Natasha Styles, chcete si zobrať pána Liama Payne za svojho zákonného manžela v dobrom i v zlom, chorobe i v zdravý?"
"Áno chcem."
"Pokiaľ má niekto nejaké námietky proti tomuto manželstvu nech prehovorí teraz alebo navždy mlčí." Na chvíľku sa odmlčal čo spôsobilo v mojom bruchu neskutočné nervy. "Touto cestou vás vyhlasujem za manžela a manželku, pobozkajte nevestu!" S úsmevom na tvári dopovedal a moje telo zrazu zalial neuveriteľný pocit šťastia.
"Konečne si moja!"
"Už len pani Payne!" s úsmevom som mu opätovala bozk a silno som ho objala...

Nečítala som po sebe! :D 

Nedokončený koniec! :D Pretožééé! :D
*Prečo bola asi u doktora? :33
*Čo za výsledky jej asi prišli keď plakala? :D
*Pretože neviem čo ďalej! :DDDDDDDDDDDD Ľúbim vás ;**

Memories♥ (Intro)

Pfúú ako začať :). Asi vám poviem len toľko že by som bola neskutočne rada kedy by ste mi dali komentár všetky ktoré bude čítať aby som vedela či písať ďalej alebo si dať pauzu :).. 6 komentárov a pridám ďalšiu :) P.S. možno menej, uvidím podľa toho koľké budete aktívne! :D

Vanessa Collins

Bláznivé, šialené, nádherné a večne usmiate dievča s nezvyčajnými záľubami ktorej jediné motto je žiť naplno. Obyčajné a pritom niečim anjelské dievča. Nezvyčajnými vlasmi? Tajomnými očami? Večne dobrou náladou? Alebo pôvabom a čarovnosťou ktorá s nej tak neuveriteľne vyžaruje? S jedného smeru obyčajné dvadsať jedna  ročné dievča žijúce v Londýne v spoločnom byte zo skupinkou najlepších kamarátov a z druhého smeru dievča známe pod titulom "tajomná kamarátka Louisa Tomlinsona"...

Louis Tomlinson
Šialený, vtipný a neodolateľne sexy spevák známy z jednej najviac populárnej kapely dnešných čias. Dvadsať jedna ročný Louis Tomlinson milujúci svojich štyroch "bratov" a žiadajúci miliónmi fanúšičkami no milujúci len jedno dievča. Dievča ktoré celý život bral len ako svoju najlepšiu kamarátku, až do dňa kedy sa medzi nich nezaplietol mladý, krásny a slávny chalan ktorý o tajnú lásku Louisa javí zaručený záujem.

Dokážu sa Louis a Vanessa aj cez všetky roztržky v ich vzťahu, či už v kamarátskom alebo partnerskom pozbierať a dať na povrch silu a lásku ktorú v sebe navzájom uchovávajú? Zostane ich život šťastný aj po pár drobných zápletkách ktoré v ich živote určite vyvolajú dramatickú a hlavne hustú atmosféru? Dokáže byť ich vzťah až na toľko silný že spolu zostanú až do poslednej chvíle aj cez všetky chyby, omyli a hlavne bolestivé zistenie ktoré ich vzťah môže nadobro ohroziť? Príbeh dvoch ľudí ktorý  za lásku a posledné minúty spolu dokážu obetovať aj to posledné čo im zostáva...


nedeľa 16. júna 2013

Listen To Your Heart ;* tridsiata časť.


MILUJEM HO! ;33 On je tak dokonalý, úžastný a nádherný Írsky chlap! ;33 Samozrejme že aj Harry je perfektný! ;33 




Ten pocit keď si pustíte toto video Uch! :3 a zrazu dostanete tak dokonalú, sviežu a hlavne peckovú náladu že vymažete celú smutnú časť a idete písať od znova! ;D A ten pocit keď dievča ktoré pred pár dňami hovorilo že 1D sú teplý ich teraz miluje! ;DD Aww! :D

Liam.
"Chalani!" Prekvapene a s nadšením som zvrieskol keď som otvoril dvere kde stáli tí najväčší idioti pod slnkom.
"Myslel si si že ti len tak prejde to že odídeš a ani sa s nami nerozlúčiš?"
"Myslel som si že.."
"že ťa nemáme radi? Niall nám všetko povedal, to nemôžeš myslieť vážne Liam. Si jeden s nás, navždy ťa budeme mať radi, nech sa deje čokoľvek."
"ďakujem Harry.."
"Viem že robím asi totálnu kravinu pretože už na začiatku, ako sme sa dali dokopy ako skupina sme si určili pravidlo že v žiadnom prípade nebudeme chodiť s nikým kto je niekomu s nás rodina ale.. Odišiel si zo skupiny kvôli Natashe, určite ťa miluje a nedopustím aby ste sa takto trápili a ty aby si odišiel zo skupiny."
"Má iného, nemá to význam Harry."
"Všetko ma význam! padaj sa dať do kopy, baby by mali byť už u Natashi."
"Pripraviť na čo?"
"Veľmi dobre vieš na čo!" Zo smiechom ma objal Louis s čoho sa mi na tvári vyčaroval mierny úsmev a hlavne poriadne nechápaví pohľad...

Natasha.
"Pane bože baby! čo tu robíte?"
"Neozvala si sa nám! museli sme ťa predsa vidieť. Páni, vyzeraš nádherne."
"v rozťahanom tričku a strapatých vlasoch vyzerám určite neodolateľne!" zo smiechom som otvorila dvere viac aby mohli vojsť dnu a stále zo širokým úsmevom na perách som ich odviedla do obývačky kde čakala Gemma.
"Bude ti vadiť pokiaľ ti ju na chvíľku ukradneme?"
"Myslím že nie."
"Tak fajn, padaj do svojej izby! máme pre teba prekvapenie."
"Dievčatá, viete že vás mám neskutočne rada ale vaše prekvapenia skončia vždy buď tragicky pre mňa alebo tragický pre vás!" s vážnym pohľadom som sa na ne pozrela a s protestným gestom som sa posadila na studenú dlážku.
"Padaj hore!" zo smiechom ma vyšvihla na nohy Perrie a spolu s babami na odtiahli do izby ktorá vyzerala... príšerne. S nevinným pohľadom som sa posadila na točiacu stoličku a nechápavo som sa zadívala na baby ktoré viedli neskutočne zaujímavú debatu o mne.
"Viete o tom že som tu? že tu sedím a všetko počujem?"
"Prepáč zlatko! Mi len, máme jeden návrh. Keďže tvrdíš že vyzeráš príšerne mi ti trochu pomôžeme."
"ďakujem!" S naštvaným pohľadom ktorý sa aj tak o pár sekúnd zmenil na úsmev som sa na ne pozrela a otočila som sa ku veľkému zrkadlu ktoré moju izbu neskutočne doplňovalo.
"Za to zrkadlo by ťa Zayn určite miloval."
"Zayn.. ako sa vlastne má? dlho som ho nevidela."
"Myslím že ani ostatných chalanov si dlho nevidela. Majú sa v pohode, ale chýbaš im."
"Natasha?"
"Nevrátim sa ku nemu Bella..."
"Miluje ťa, odišiel zo skupiny, skončil zo spievaním a stal sa obyčajným chalanom len kvôli tomu aby prestal byť spomínaný v televízií, rádiu či na internete aby ti neubližoval.."
"To je od neho milé ale už som zabudla, mám nový život zo Sccotom."
"S chalanom o ktorom nič nevieš? S ktorým si raz za čas a aj to len kvôli tomu aby si si na kom mala vybiť zlosť. Priznaj si to, prečo si si vybrala Sccota? chalana ktorý je síce milý, pekný ale podobný Liamovi?"
"Nie sú si podobný.."
"Natasha?!"
"Dobre! nemôžem za to!" zo smiechom som si prečesala čerstvo upravené vlasy od Perrie s čoho som si vyslúžila vražedný pohľad. Zo skrine ktorá bola poslednú dobu otvorená len s dôvodu čistého pyžama som si vybrala červené šaty a baleríny.
"Nerozumiem načo mi to bude, ideme len do klubu nie?"
"Zlatko, ale do klubu v pyžame ísť nemôžeš."
"Vtipné!" S úsmevom som si na pery naniesla čerešňový lesk a do ruky som si zobrala malú kabelku ktorá neskutočne ladila k červeným šatom.

"Myslela som si že klub sa nenachádza medzi stromami!" nervózne som šepla a zastavila som sa s rukami v bok ktoré mali naznačovať protestné gesto.
"Ver nám miláčik, to je len malé prekvapenie."
"Pokiaľ to prekvapenie bude mať v rukách ruže tak si píšte že vám ich s radosťou hodím do hrobu!" Zo širokým úsmevom som sa konečne pohla dopredu a pri pohľade na chalanov ktorý sa s nadšenými pohľadmi ako malý chlapci a Liama medzi nimi mi všetko doplo.
"Na toto nie som pripravená...." S malými slzami v očiach som sa prudko otočila a s rukou vo vlasoch som sa rozbehla späť na cestu.
"Natasha, prosím počkaj!"
"Och, ahá takže slávny Liam Payne si pamätá meno nejakého naivného decka?! Gratulujem ale nemám záujem počkať ťa.."
"Nie si naivné decko, bol som blbý že som to povedal! Bol som hlavne neskutočne naštvaný sám na seba a..."
"a všetko si si musel vybiť na mne? K čomu ti to bolo dobre Liam?" Už s kľudnejším hlasom som sa ku nemu otočila a zastavila som sa.
"nerozmýšľal som.."
"Kedy si ty rozmýšľal?"
"Pri tebe? Nikdy, nedá sa to. Si príliš skvelá na to aby som dokázal rozmýšľať."
"To je síce milé ale.. už niekoho mám. Mám nový život a.. mal by si si nájsť niekoho iného."
"Odišiel som zo skupiny len kvôli tomu aby náš vzťah už nikdy nič nepokazilo. Odišiel som som chalanov ktorých mám neskutočne rád len kvôli tomu aby si sa mala lepšie a nepočula si o mne. Je mi jedno ako dlho budem čakať na teba, ale viem že robím správnu vec. Mám tušenie že pravdepodobne ma pošleš vééľmi ďaleko a budeš ma nenávidieť ale..."
"Čo to robíš Liam? Postav sa pre boha!" Zo smiechom som sa na neho pozrela a neveriacky som pokrútila hlavou.
"Pýtal som sa ťa to medzi fanúšičkami keď som s tebou chodil a je mi totálne jedno že ma budeš pokladať za blázna keď ťa o to žiadam medzi stromami a keď medzi nami nie je žiaden vzťah ale.. Natasha? Vezmeš si ma?"
"Taká ponuka sa neodmieta!" zakričal mi z druhej strany Harry spolu zo Sophie s čoho som dostala neuveriteľný záchvat smiechu.
"Takže tebe je to vtipné?" s vážnym pohľadom sa na mňa pozrel Liam s čoho sa mi na tvári zjavil pomerne zvláštny pohľad zo zadržaného smiechu.
"Prosím ťa, absolútne mi to nie je vtipné!"
"Si neskutočne rozkošná. A vieš kedy si ešte viac? Keď sa smeješ." S vážnym pohľadom sa na mňa zadíval a pri pohľade na jeho ruky ktoré sa nebezpečne blížili s môjmu bruchu som mala neskutočnú chuť zabiť všetkých idiotov ktorý sa namiesto pomoci šialene smiali na mojom bezmocnom hľadaní vzduchu.
"P..Prestaň!" zo smiechom som ho odsotila a konečne som sa nadýchla. S nevinným pohľadom som sa postavila s chladnej zemi ktorá ešte pred pár mesiacmi bola celá pod snehom a podišla som ku Liamovi ktorý sa očividne výborne zabával na mojom pokazenom výzore.
"Nesmej sa lebo si ťa nevezmem!"
"Takže keď sa nebudem smiať tak si ma vezmeš?"
"Idiot, jasne že si ťa vezmem!"
"Oooh! Bože Natasha! Milujem ťa! Tak neskutočne."
"Tiež ťa ľúbim Liam." s úsmevom som mu jemne postrapatila vlasy a konečne som ho pobozkala, z čoho sa za nami ozval potlesk ktorý mi na perách opäť vyčaril obrovský úsmev..
"Myslím že toto je pre teba."
"Liam.."
"čo, nie sú to kvety! Ale myslím že keď po babách hodíš toto tiež im to ublíži." zo smiechom mi do ruky vložil malú krabičku v ktorej žiaril malý, nádherný, strieborný prsteň.. 

Dúfam že som nič nepokazila! :) 30. časť si určite zaslúži prekvapenie :) 

sobota 15. júna 2013

Listen To Your Heart ;* dvadsiata deviata časť.


Myslím že som chorá! ;D Ráno vstanem s dôvodu že mám neskutočnú chuť na písanie, dobréé! :D Pustím si pesničky a snažím sa spať ďalej. Varím, pečiem a znova myslím nad časťou ;D. A teraz? pozerám film a neustále sa kukám kedy skončí tak ho nakoniec pretočím lebo chcem písať! :DD Keď si spomeniem na to že pred pár mesiacmi som ešte neznášala knihy a všetko čo ma strašne veľa písmen ;DDDD.

Liam.
Od autonehody ktorú Natasha utrpela kvôli mne ubehlo už pár pekných mesiacov. Okrem toho že s jej života ma nadobro vyškrtla a celé týždne namáhavého liečenia prežívala sama kvôli mojej demencií o nej neviem absolútne nič. Harry ma ignoruje, chalani pokladajú za blázna, dievčatá ľutujú a fanúšičky nenávidia. Nie je dňa kedy by som všetok neľutoval. Všetko od začiatku, od dňa kedy som sa prihlásil do x-factoru s túžbou dokázať niečo aby ma ľudia mali radi až do dňa kedy som jej všetko vykričal.
"Vieš že robíš totálnu kravinu.."
"A čo mám robiť Niall?! zostávať v skupine s ktorej ste ma už aj tak dávno vyškrtli nie len vy ale aj fanúšičky?! som tu len kvôli tomu lebo sme začali ako piati a Paulovi sa nechce robiť konkurz o ďalšieho člena.. nedokážem to rozumieš? každý deň sa pozerať na vás ako ste šťastný s dievčatami a ja len duchom neprítomný trpím kvôli tomu že jediné dievča ktoré skutočne milujem som takmer zabil? Harry ma nenávidí a fanúšičky ktoré ju pred tým nenávideli ju teraz neskutočne obraňujú. Neustále mi chodia správy s tým aký som debilný, ako nepatrím do skupiny a ako by boli radi aby keby som tu nebol.. Pôjdem za Paulom a zruším zmluvu. Zvládnete to aj bezo mňa a ja aspoň môžem môj život pretrpieť osamote.."
"Liam... Potrebujeme ťa! a nie len my ale aj dievčatá a fanúšikovia. Bez teba to nebude ono.. kto na nás bude dávať pozor? Starať sa o nás a hovoriť nám kedy prestať piť?"
"Ste dospelý Niall, nemôžem vám hovoriť čo máte robiť a čo nie. Mal by som ísť.. lietadlo nepočká."
"Ozvi sa nám dobre? Ja... mám ťa rád Liam."
"Aj ja teba Niall.. Dávaj pozor na Sophie, je to úžastné dievča... A postaraj sa o chalanov.." S chrapľavým hlasom a z očami plných sĺz som potichu šepol a silno som objal Nialla. Zo sklamaným pohľadom v tvári som do auta hodil všetky tašky s hlasitým výdychom som naštartoval.

"Myslíš to naozaj naozaj Liam? si jeden s najlepších spevákov. Chalani ťa majú radi a ste spolu už od začiatku, skutočne to chceš všetko zahodiť?"
"Musím Paul.. aj tak by sme sa raz rozpadli a... myslím že je jedno či odídem dnes alebo o niekoľko mesiacov aj tak to raz príde bez ohľadu na okolnosti. Chalani sú skvelý a myslím že o skupinu sa postarať dokážu a fanúšikov si udržia."
"Vieš že sa môžeš kedykoľvek vrátiť, stačí len keď ma zastavíš alebo mi zavoláš. Nech je akýkoľvek čas, rozumieš Liam?"
"Rozumiem, ale myslím že takto to bude lepšie. Pre všetkých."
"Tak v tom prípade sa drž. Prosím ozvi sa niekedy ako sa máš alebo nás navštív."
"O to sa neboj. Mal by som už ísť.."
"Jasné... oh a Liam? nabudúce sa vráť aj s Natashou. Neodchádzaš predsa len tak."
"Všetko je možné.." Zo zatvoreným očí som si dal ruku do vlasov a s veľkým krokom som pristúpil ku Paulovi ktorý sa s otvorenou náručou a slzami v očiach na mňa usmieval...

Natasha.
"Ty si neskutočná, k čomu ti je tento truc dobrý?!"
"Nerozumiem.."
"Nerozumieš čomu?! myslíš že tým že celé mesiace hlúpo sedíš na posteli a pozeráš sa stále na fotky je všetko v poriadku?! prečo jednoducho nezoberieš ten primitívny mobil a nezavoláš mu?"
"Ty to nechápeš Gemma! netrápim ho, som pre neho len obyčajné decko! rozumieš?! načo? mám mu zavolať aby som znova trpela?! kvôli čomu? aby on ma nových fanúšikov do skupiny a ja by som bola niekto pekný po boku slávneho?"
"čo od neho chceš?"
"chcem aby bol normálny obyčajný chlapec ktorý sa o mňa bude starať a nie taký ktorý..."
"Ktorý čo? ktorý ťa len tak medzi všetkými pobozká? ktorý ťa medzi fanúšičkami požiada o ruku? vykašle sa na niekoľko ročnú priateľku? snaží sa ti pomôcť a dostane ťa z drog ktoré ťa zabíjali? Ktorý bol ochotný byť s tebou aj keď si povedali že nemôžeš mať deti? Kvôli jednej jedinej hádke ktorú aj tak vyvolala únava a alkohol chceš všetko zahodiť? Vieš si vôbec predstaviť čo ten chlapec pre teba spravil? Dal ti všetko a ty si ho len proste vyhodila zo svojho života a z trucu si si začala s chalanom ktorého ani nepoznáš..." S nechapavým pohľadom na mňa zakričala Gemma s čoho moje telo opäť pochytil príšerný pocit.. 

piatok 14. júna 2013

Listen To Your Heart ;* dvadsiata ôsma časť.

Pretože moje hádky s učiteľmi stoja za to! :DDD
"Takže z geografie 4 a s informatiky 2.." "Toto nie pán učiteľ! na niečom sme sa dohodli!" "dva týždne mi nosíš tú prezentáciu! kedy ju chceš prezentovať?!" "Pán učiteľ, ale ja.. mám na tričku daj mi.. domyslite si 1?!" "Daj mi žiacku!" (debil dal mi tam 3!) "a to akože začo?! však som nič nerobila.." "nič si nerobila? čo to tu zas meleš! tam sa uč!" "Ja to poviem Niallovi!" "čo zas chceš komu hovoriť?!" :D keby vidíte ten jeho pohľad a ako treskol o stôl :DD ja totálny výbuch na celú triedu! :DDDD ja som tam zomierala! :D vkuse som mu kecala svoje! :D Jáááj idiot :DDDD
Počúvajte! :)

Posledné dni sa zhrnuli strašne rýchlo, Danielle sa vrátila domou spolu s malou siláčkou ktorá medzi časom dostala meno Susanne. Chalani od Paula dostali nečakané turné takže naše vianoce prebehli len pri nezmyselnej reči ktorou sme sa prihovárali malej Susanne. Môj vzťah s Liamom je stále o tom istom, o tajnej láske ktorú si na verejnosti prejavujeme smutnými pohľadmi alebo zvodnými úsmevmi. V súkromí je ale všetko inak. Milujeme sa a tolerujeme všetko ohľadom nášho vzťahu a pri ostatných sme ten najzamilovanejší pár no o samote je všetko inak. Lásku ktorú sme si inokedy prejavovali osamote zatvorený v izbe alebo v tmavej chodbe sme vystriedali za neustále hádky a výčitky. Pri Liamovom pohľade na malú Susanne ma ovládne niečo neopísateľné, bolestivé a zničujúce. A inak to určite nebude ani dnes. Jeden s ďalších sviatkov ktorý spočíva len s alkoholu, pretvárok, konečnej zábavy ktorá sa aj tak zvrtne sa truc a neskutočnú hádku. Inými slovami Silvester.
"Si v poriadku? chlapci prídu o hodinu, mali by sme už vyraziť." vyrušil ma s môjho premýšľania Sophin hlas.
"Oh, jasné ja len som sa zamyslela. Dáš mi chvíľku? Dám sa do poriadku a prídem za vami."
"No tak hovor! čo sa stalo? vždy keď spomeniem chlapcov si zvláštna, tvoja nálada klesne na minimum a s trucom sa zavrieš v izbe. Ide o Liama? nevyhovuje ti ten váš tajný vzťah?"
"O to nejde Sophie. Všetko je v poriadku ver mi." S falošným úsmevom som otvorila skriňu s ktorej som vybrala slabo ružové rifle a tričko s postavičkami. S rýchlou úpravou môjho vzhľadu som zbehla dole po schodoch kde už čakali baby spolu s kočíkom.

"3,2,1..." začalo odpočítavať celé námestie a moje telo zrazu oblial zvláštny pocit. "šťastný nový rok!" zvrieskli všetci nahlas čo spôsobilo moju chvíľkovú strachu sluchu. Nad úsmevmi ktoré mali všetci na perách ma pohltil pocit nervozity.
"Ja už asi pôjdem.." hlasno som zakričala Liamovi kvôli hluku ktorý sa šíril celým Londýnom a očami som si vyhladla voľnú cestičku na ulicu.
"Stalo sa niečo?"
"Nie len.. som unavená."
"Pôjdem s tebou?"
"Nie Liam, zabav sa.." odpovedala som mu už tichšie a pomalým krokom som sa vybrala pomedzi všetkých ľudí na už kľudnejšiu ulicu. S ignorovaním Liamovho kričania môjho mena som nastúpila do auta a namierila si to priamo "domou". Zo slzami v očiach som zaparkovala pred domom a zadívala som sa do zrkadla. Už som to nie je ja. To dievča v odraze je len človek ktorý sa zdá byť tak nezlomný a šťastný. Lenže vnútri môjho tela vládne neskutočná bolesť a pocity ktoré by som najradšej všetkých vykričala priamo do očí. Zo zotretím kúsku špirály ktorá sa objavila na mojom líci kvôli drobnej cestičke sĺz som vystúpila s auta a vošla som do domu v ktorom vládlo tak neskutočné ticho, pokoj a ukľudnujúce teplo.
"Si normálna? Len tak mi povieš že ideš domou a potom sa niekam vytratíš a keď na teba kričím len ma hlúpo ignoruješ?!" ozval sa za mnou Liamou naštvaný hlas spojený s miernym kúskom alkoholu.
"Asi som ťa nepočula.."
"Asi?! vieš čo znamená asi? asi znamená to že spolu chodíme, to že sa ľúbime a asi znamená to že budeme mať vôbec deti!" Opäť na mňa zakričal a do mojich očí sa dostali tisícky sĺz. "Ja.. prepáč Natasha! vieš že som to tak nemyslel ja len.."
"Ty len čo?! asi ma ľúbiš?! asi chceš byť so mnou? Načo?! deti mať nebudeme, peniaze máš a na sex si môžeš zavolať kohokoľvek s ulice. Načo som ti?! na to aby som bola tá najhoršia? aby sa mi vyhrážali dennodenne na ulici? na to aby mi na internete chodili primitívne správy alebo na to aby som pri tebe mala konečne pocit že niekto som?!"
"Čo odo mňa chceš? aby som sa nepozrel za žiadnou ženou ktorá s na mňa usmeje alebo ma zvádza pohľadom?! aby som nemyslel na to že niekde nájdem ženu ktorá mi dá deti alebo na to že sa mám na všetko vykašlať len kvôli tomu aby si mala konečne úsmev?!"
"Vypadni Liam! Zober si ten tvoj skurvený prstienok a daj mi pokoj! si len obyčajný chudák ktorý si svoje sebavedomie zdvíha na dievčatách ktoré keď o všetko prídu len úboho odkopneš!"
"Natasha! vieš že milujem len teba."
"zrazu?! kvôli čomu?! uvedomil si si že žiadne dievča ktoré by tolerovalo tvoje nálady neexistuje?! daj mi pokoj, nenávidím ťa! rozumieš?! nenávidím!"
"Gemma sa mýlila keď hovorila že si ako Harry, Harry ma aspoň rozum ty si len obyčajné decko.."
"zabúdaj že na toto decko sa ešte niekedy pozrieš.." S tichým hlasom som šepla a zo slzami ktoré sa mi spúšťali po tvári som zabuchla dvere. S hlasitými vzlykmi som opäť nastúpila do auta a s ignorovaním červeného svetielka ktoré mi šialene blikalo na aute som s nohou na plyne stále zrýchľovala. Zasnežená a hlavne extrémne šmykľavá cesta moju nezmyselnú ale ukľudnujúcú jazdu príšerne komplikovala. Biele svetlo z prichádzajúceho nákladného auta ktoré sa nedopatrením dostalo do proti smeru a zvuk trúbenia ma prinútil zavrieť oči a otočiť hlavu plnú strachu na pravú stranu spolu s rukami na tvári...

Tutú časť...MILUJEM! :D Dôvod? opäť som to ja! :D bez sladkých vecičiek a trochu vzrušenia spojeného s deprimujúcou náladou? ;D Komentár prosím! :D časť pridám podľa komentárov lebo nejako prestávate komentovať, kedysi Deni, Mia, Katka, Narry, Julíí, Chiara, a anonymi a teraz? ledva dáte 2 :/ prestáva vás to baviť? píšem už dlho a je to dosť možné... mám prestať? 


LED štipce z poštovne zdarma. :)

Myslím, že nie som jediná, ktorá svoje spomienky rada robí večnými vďaka vymoženosti akými sú fotografie. Preto ma veľmi potešila táto sve...