utorok 31. októbra 2017

❤♡


Bolo to iné.
Bolo to krehké, romantické, nádherné.

Bol to, len obyčajný deň, ale pre ňu s nezabudnuteľným koncom.
Nebol to len bozk, bolo to viac než to.
Bolo to, ako keby sa všetka tá túžba zrazu spojila a rozprúdila všetky tie pocity, ktoré si myslela, že v sebe nikdy neobjaví.

Páčil sa jej ten pocit.
Nedostupnosť a pritom akési blízke spojenie.
Páčilo sa jej byť stredobodom jeho pozornosti, cítiť sa chránená, v bezpečí, ako keby jej už nikdy nemohol nikto ublížiť.
Neboli to len objatia, ale niečo čo ju ubezpečovalo, že je všetko v poriadku.
Pocit, že ju to skutočne robí šťastnou.

Zrazu nebola tou utiahnutou, ktorá stojí v kúte a necháva si prekĺznuť život pomedzi prsty.
Ale tá, ktorá všetko zažíva, ktorá žije, riskuje, zabáva sa, ktorá je sama sebou a on na ňu hľadel tým pohľadom.
Potrebovala ten pohľad.

Tajná láska?
Nie, len láska, o ktorej nemusel vedieť každý, stačilo, že existovala a vedeli o nej tí správny ľudia.
Oni.

Vedela, že jej už v živote nič nechýba.
Vedela, že má všetko, keď ju drží na ruku, keď sa na ňu pozerá keď je niečim zaujatá, keď ju pobozká.
Keď sa vedľa neho prebudí a vidí ho, jeho úsmev, jeho oči, jeho otvorené náručie, pripravené ju ďalší deň sprevádzať šťastím.

Miluje všetky tie chvíle, ktorú sú či boli.
Ktoré budú.
Miluje tie noci pri ohni, tie prechádzky, tie momenty keď boli v aute len oni dvaja a dážď prudko dopadal na čelné sklo.
Miluje ako jej všetko pripomína jeho, ako ju držal počas pomalých pesničiek okolo pása, ako je tu pre ňu.
Ako nehladí na seba ale nich.
Ako sa snaží byť stále lepším, ako ju robí lepším človekom.

Zrazu nepotrebuje robiť tie zlé veci.
Potrebuje len jeho,jeho lásku, dôveru, jeho pri sebe ruka v ruke životom.


 Miluje tých tisíc spomienok, milión  pocitov, ktoré vďaka nemu má.
Miluje ho.

LED štipce z poštovne zdarma. :)

Myslím, že nie som jediná, ktorá svoje spomienky rada robí večnými vďaka vymoženosti akými sú fotografie. Preto ma veľmi potešila táto sve...