pondelok 12. októbra 2015

On my mind?!

 
Vraj sa človek mení.
Každý jeden si za život prejde obrovskými zmenami až kým nájde to svoje pravé "ja."
Spraví tisícky chýb a rozhodnutí, ktorými si nie je ani sám istý.
No v akom mojom "ja" som sa zasekla?

Posledné týždne mám pocit ..
Ako keby to nie som vôbec ja..
Ako keby to je spojenie všetkých mojich zlých stránok a pochybných pocitov do jedného celku, ktorý sa mi snaží zničiť každú časť, ktorú som si vybudovala.
A som to vôbec ja?

Poslednú dobu sa všetko zmenilo.
Moje postoje, myšlienky, záujmy..
Namiesto dievčaťa, ktoré potrebovalo prenikavé svetlo v izbe zrazu potrebuje len malý pramienok sviečky a hlasitú hudbu.
Namiesto toho uvolnenia v škole a skutočného smiechu, len osoba sediaca a hladiaca pred seba..

Bojím sa toho, že to nebude len ďalšie moje obdobie..
Bojím sa toho, že to je to moje "ja", ktoré tu má byť ..
Bojím sa toho, že tým všetkým ublížim ešte viac než do teraz..

A možno len potrebujem pauzu..
Od všetkého vypnúť, mať dni pre seba a vnímať len to podstatné..
Nájsť si v tých svojich dňoch prázdnoty tie veci, čo mi chýbajú..

A tiež to môže byť len ďalší môj nezmyslený článok na blogu, ktorý v sebe ukrýva oveľa viac než napísané slova obsahujú.

Vlastne, páči sa mi písať na blog.
Páči sa mi to ako ma väčšina ľudí nepozná a môžem si písať všetky moje pocity a pritom zostať v svojej drobnej "anonymite." ..

Ľúbim Vás. -K

LED štipce z poštovne zdarma. :)

Myslím, že nie som jediná, ktorá svoje spomienky rada robí večnými vďaka vymoženosti akými sú fotografie. Preto ma veľmi potešila táto sve...