pondelok 1. decembra 2014

Something from my life.



UPOZORNENIE. 
Nehnevajte ma prosím tým, že Vianoce sú až o 23 dní. 
Ja si to uvedomujem! :D 
Ale pozrite ne tie úžasné svetielka. *_* 
No nechte ich len tak ležať bokom a nevyveste si ich. :3 

Wuééy, žeby článok po akej dlhej dobe?
Dvoch mesiacoch? :D
Bohvie, ale aj tak Vám ďakujem za zvýšenú  návštevnosť a čítateľnosť článkov. :)
Čo sa udialo v posledných dvoch mesiacoch?
V skratke asi len neustále návštevy lekárov, odborníkov, užívanie si všetkého naplno a trávenie času s ním. ♥


Dobre, ale všetko poporiadku.
Myslím, že začnem tými návštevami lekárov a nedošlo k akému si nedorozumeniu. 
Ide o to, že posledné mesiace spomínam takmer v každom článku, že moja energia je na bode mrazu a ja proste nevládzem robiť absolútne nič a na písanie článkov nemám potom vôbec chuť. Preto som sa rozhodla po dlhej dobe navštíviť namiesto bežného lekára jednu odborníčku v Nitre, ktorá je skutočne úžasná.
 Za ani nie hodinu mi zistila, že celý môj žalúdok a dýchacie cesty sú zapálené na siedmi, čiže najvyšší stupeň.
 Astma stále pretrváva a po novom sa mi objavili aj problém zo srdcom na piaty zo siedmich stupňov.
Vo štvrtok som dokonca navštívila opäť našu doktorku, pokúšala sa mi brať krv celkom 6 krát.
Po pravde?
Ten posledný si absolútne nepamätám. :D 


K užívaniu si všetkého naplno si zasa nedomýšľajte. :D
Ide len o to, že v tej istý deň ako si nepamätám, že mi doktorka brala krv celkom 6 krát som sa rozhodla ísť pozrieť na jednu strednú školu, na ktorú chodí dosť veľa kamarátov.
(Nie nehovorte mi, že už na jednu strednú chodím. Viem to aj bez Vás! :D)
Zvyšok dňa bol fajn, bolo príjemne stretnúť toľko ľudí a byť v škole so svojím chlapcom. :3
Taká tá malá provokácia pred nezadanými dievčatami, ktoré tam boli s nami. :D


A trávenie času s ním? :)
K tomu asi len toľko, že áno stále sa hádame.
Ale kto nie? :)
Hlavne je, že sme stále spolu a chodíme spolu von, ku nemu a ja mám konečne oporu v niekom, pri kom cítim, že ma skutočne ľúbi.
Zlatko, milujem ťa. ♥


Ohh, ešte môžem Vás poprosiť o vypočutie tejto pesničky? :)
Spieva ju jeden vážne úžasný chalan, Marko.
Je skutočne talentovaný a táto pesnička je mojou srdcovkou  určite by si zaslúžil veľa zhliadnutí. :)
♥♥♥


Čo Vám ešte poviem?
Respektíve napíšem?
Asi len toľko, že vážne neviem kedy sa dostanem k tej poviedke.
Myslím, že to až keď mi bude dobre a môj zdravotný stav bude schopný vydať mi signál na venovanie sa blogu.
No nič, ľúbim Vás.
Tak zas niekedy, o pár mesiacov. :D (Vtip. Určite "skôr") :3
 ♥ 

utorok 21. októbra 2014

When i close my eyes. ♥ 1.

"Päť." Potichu som šepla a s pevným stiskom ramien ruksaku som vyšla z autobusu na vlhkú zem.
"Štyri." So strachom som odpočítala ďalšie číslo a vykročila som ku veľkej budove.
"Tri." Pevno som na moment zatvorila oči pri povšimnutí si istej partií mladých chalanov v basketbalových bundách prechádzajúcich okolo mňa.
"Dva." Roztrasene som svoje oči opäť otvorila a pravou nohou som vykročila na jeden zo troch schodov.

"Jeden.." Takmer nečujne som povedala len pre seba a s pevným stiskom kľučky na dverách som sa ocitla na veľkej chodbe plnej rôznofarebných skriniek a žiakov, ktorý svoj pohľad upriamili priamo na mňa. S hlbokým výdychom som sa prudko otočila za seba, ku miestu z kadiaľ som ešte pred pár minútami vošla. Stredne horúca, neznáma tekutina, ktorá zaliala moje telo pri prudkom otočení skončila na mojom tričku a ja na tvrdej, chladnej dlážke školy.
"Oh.., prepáč som neskutočne nemehlo ja.. kúpim ti novú.. ehm, kávu." V rozpakoch som dokončila svoju vetu a rýchlo som sa postavila z chladnej dlážky nohami späť na pevnú zem. 
"Vieš kam si so svojou milou stránkou môžeš ísť." Pohŕdavo mi odpovedalo stredne vysoké dievča s orieškovými očami a červenohnedými vlasmi voľne rozpustenými cez rameno. "Milujem týchto nováčikov, ktorý si myslia, že sú bohvie čo a pritom sú len ďalšími outsidermi v nudnom dave ľudí." Pokračovala vo svojom monológu, ktorý pre zmenu venovala svojej kamarátke. 
"Výborne začatý deň.." Podráždene som si zamumlala popod nos a ku telu som si pritiahla bundu, ktorá čiastočne zakrývala začínajúci fľak od kávy.
"No táák.." Nedočkavo som sa rozprávala sama so sebou vo svojom vnútri a nervózne som si pritom dupkala nohou o dlážku. "Môžeš sa trošku viac rozhúpať?" Spýtala som sa sama seba pričom som svoj zrak neodvrátila od nástenných hodín, ktoré ukazovali dve minúty do konca vyučovania. Posledná hodina. Nudná matematika zo starším učiteľom, ktorý neakceptuje, že tomuto učivu nikto z nás nerozumie. "Konečne!" Nadšene som sa v duchu potešila keď sa celou školou ozval zvonček a ja som po namáhavom dni mohla opustiť bránu tohto pekla. 
"O pol hodinu v centre parku, čakáme ťa." Očami som prebehla SMS-ku, ktorá sa mi zobrazila na displeji mobilu hneď po jeho odblokovaní. Úsmev na mojej tvári sa zmenil v zhrozenie hneď ako som si pozrela čas prijatia správy. Presne pred dvadsiatimi minútami čo znamená, že o desať minút začína verejná skúška. "Do kelu!" Nahnevane som vrátila mobil späť do vrecka nohavíc. "Čo je toto za deň." Nechápavo som si opäť zamumlala sama pre seba a rozbehla som sa po úzkom chodníčku ku centru parku.
"To ti to trvalo." Zo smiechom na mňa zakričal Florian a ostatný sa len chápavo usmievali. Bodaj by nie, som predsa ich nepoučiteľná šikuľka. 
"Prepáčte ale viete ako, tá škola a mobil a.."
"A tvoja šikovnosť a pamätanie si dní kedy máme skúšky." Pobavene za mňa dokončila Ruth a pevne ma stisla v objatí. 
"Tak čo? Začíname?" 
"Začíname!" Zborovo sme odpovedali Mary a s rukami za chrbtom som sa postavila pred nich. "Raz, dva, tri!" Zakričala som na celý park práve v sekunde kedy sa hlas Hayley Williams (♥ pusť.♥)  ozval z prehrávača a tým sa začalo naše malé vystúpenie. 

"Pááni to bolo!" Ešte stále zo zadýchaným hlasom prehovoril do ticha ulice Florian. 
"Bolo veru, dlho som sa takto nezabavila." 
"V tom prípade by sme to mali zopakovať."
"Neblázni nemáme choreografiu a začala škola, nemôžem si dovoliť stráviť celý deň pobehovaním z miesta na miesto a už vôbec nemôžme tancovať to isté."
"Tak niečo vymyslíme, zajtra?"
"To nepôjde, Mary ma zajtra gitaru, Ruth stráži sestru a ja večer pri úžasnej knižke matematiky."
"Jeden večer ťa nezabije. O ôsmej v školskej telocvični?" 
"Len mi dvaja?"
"Zdá sa ti, že nám zostal niekto kto by tam šiel s nami? Ale pokiaľ ti to robí problém kľudne zoženiem nejaké publikum." Zo smiechom do mňa drgol a zastavil pred mojim domom. 
"Nie to je v pohode, táák teda o ôsmej." S úsmevom som zatiahla a slabo som ho objala pred tým než som vošla do dverí a tým prerušila trápne ticho, ktoré na moment nastalo. 

nedeľa 5. októbra 2014

When i close my eyes. ♥


            Peter Bradley Adams-Under My Skin ♥                 


Jediný spôsob, ako si zaistiť príjemný život, je zaistiť príjemný život ostatným. Jediný spôsob, ako zaistiť ostatným príjemný život, je správať sa k nim, ako keby sme ich milovali. A jediný spôsob, ako sa k niekomu správať tak, ako keby sme ich milovali, je naozaj ich milovať. -Jeremy Bentham



Slabým, priam šeptavým tónom som prečítala zadnú stranu staršej fotky a vzápätí som ju pretočila na prednú, kde sa týčila farebná spomienka.

Dve tváre. Jeden chlapec a jedno dievča. Dva bezstarostné detské životy. Dva nevinné úsmevy.

Jedno spoločné detstvo zaznamenané a zničene na prvej a poslednej fotografií.
Je zvláštne ako sa všetko dokáže v jednom okamihu zmeniť.
Ako sa z najlepších kamarátov môžu stať len okoloidúci, ktorý sa na seba pozerajú s pohŕdavým pohľadom a s tajomstvom spoločného detstva hlboko v srdci.
Alison Grace Guerra a Zayn Javadd Malik.

"Existuje ešte nejaký spôsob ako sa vy dvaja opäť skamarátite?" Prerušil ma zo spomínania hlas mami a moje oči som automaticky nasmerovala na jej drobnú postavu stojacu medzi dverami s táckou jedla.
"Myslím, že nie. Je to minulosť, máme rozličné životy a iných kamarátov." Sklamane som odpovedala a z rúk som jej vzala tácku s večerou. "Ďakujem mami."
"Za nič. Navečeraj sa a bež si ľahnúť, zajtra máš namáhavý deň." Milo sa na mňa usmiala a zavrela za sebou dvere tak rýchlo ako ich aj otvorila.
"Namáhavý deň." Potichu som zopakovala sama pre seba. "Čo môže byť tak namáhavé na prvom dni v novej škole." Nechápavo som pokrútila hlavou a položila som tácku na malý nočný stolík vedľa postele. S posunutím všetkých fotiek na jeden bok a  melódiou piesne Los Angeles od Petera Bradleyho Adamsa som zavrela svoje oči a nechala svoje telo unášať do ríše nepoznaných a nekonečných snov. 

sobota 4. októbra 2014

Untitled 2. Something from my life!♥ 6.

Zdravím najlepších ľudí, ktorý stále sledujú tento takmer zabudnutý blog. :3

Tak čo, zmenili sa vaše dojmi zo strednej školy poprípade inej od posledného článku? :)
Ja sama za seba musím povedať, že áno.
Nie je to tam zas až také zlé ako som si myslela pretože zo zopár dievčatami sa dá spraviť skutočne skvelý kolektív, škoda tých negatívnych prvých dojmov, skutočne ma mrzia. :)

Dobre. Školy mám dosť za tento mesiac, ktorý som v nej musela stráviť takže dosť rozprávanie o nej.
Čo tak spomenúť jarmok? :3
Zažila som 6 jarmokov, na ktoré si pamätám a z toho môžem tento zaradiť ako ten najlepší zo všetkých. :)
Prečo? Pretože som ho zažila s mojou krásnou sesterničkou, kamarátom a mojím chlapčekom. :3
Po šiestom prejdení celého jarmoku od začiatku po koniec to síce kamarát so sesternicou vzdali a vzdialili sa od nás a ja som medzi tým dostala dva krásne darčeky od neho, ale tak  nakoniec sme sa opäť spojili a zvyšok dňa sme pre smiali. :) Či to už bolo  na fige, ktorá poniektorým pripadá ako cesnak, chlapcovi čo rád chodí od lavičky k lavičke a pýta sa párov či sú tam s frajerkami alebo na rôznych maličkostiach.
Bol to proste deň, jarmok a zážitok s úžasnými ľuďmi vďaka, ktorému môžem povedať, že tento rok nie je až tak zlý ako sa zdal byť začiatkom roka. ♥

Viete čo Vám poviem? Týždeň dozadu som v školskom kaderníctve mala svoju prvú zákazníčku! :3
Úplne skvelý pocit, keď cudzí človek ocení vašu prácu, ktorej sa vďaka škole venujete len tretí týždeň. :)

Oh, nemôžem ani zabudnúť na včerajší večer.
Ten krásny pocit, keď za vami nečakane príde vaša manželka. :3 (Áno, sme manželky pretože kamarátky nie sme. :D)
To jej objatie po tak dlhej dobe, juj. ♥
Ďakujem, že si ma potešila. :)

P.S -Áno, články vychádzajú nepravidelne ale pokiaľ chcete pokúsim sa ich písať každú sobotu/nedeľu. Ale len v prípade ak by bol záujem.
P.S2 -Poviedku neviem kedy dopíšem ani kedy pridám, ospravedlňujem sa ale vážne nemám toľko času ale určite sa k tomu dopracujem takže sledujte blog aj naďalej. :)
P.S3 - Komentáre? :3 Prosíííím. :3
P.S4- Je tu veľa "post scriptum", všimli ste si? :DD

Myslím, že to by malo byť všetko, pozdravujem moje slečny,  svojho chlapčeka ♥, "bračeka" Maroška :3 a všetkých čo to čítajú. :3


-Ako úplný idiot ale od neho. ♥
P.S 5- (Áno, ďalšie post scriptum :D). Na srdiečku je napísané "Mojej láske! Bez slnka a bez lásky nie je skutočný život." ♥ 


streda 20. augusta 2014

Pre moje lásky!❤


Nie, nebaví ma predstierať to aká šťastná som, ako ma nič netrápi, neštve a ako neskutočne flegmatický človek som. Nebaví ma už absolútne nič. Nebavilo ma chodiť posledné štyri roky do školy, no aj cez to som tam takmer každé ráno kráčala. Nemala som chuť počúvať nadávky smerované na mňa, hlúpe poznámky ani sledovať tie strašne neironické úsmevy a pohľady. No "zvládala" som to. Každé jedno prekliate ráno som tam išla kvôli ním. Kvôli mojím dvom láskam, ktoré vždy sedeli v poslednej lavici. Kvôli tým dvom dievčatám, ktoré sa na mňa vždy usmiali a dali mi chuť a energiu ten deň zvládnuť. Tvárila som sa, že som šťastná, no práve oni dve videli za každým mojím úsmevom, že sa niečo deje a dostali to zo mňa aj proti mojej vôli. Hrala som, že ma nič netrápi a neštve, no oni ma vždy posadili na stoličku a vražedným pohľadom ma prinútili všetko zo seba dostať von. Bola som "flegmatická"a robila sa, že ma nezaujíma čo si o mne hovoria tí druhý, no pokiaľ padlo to slovo či poznámka aj na ne bola som schopná zabíjať. A to platí aj teraz. Aj keď som ja tá, ktorá aj po skončení školy počúva narážky typu, - "Pi*a, je***tá či kur*a." Vážim sa na nich to, že aj keď sa kvôli tomu rozrevem v strede cesty a začnem sa klepať a pošlem jednej z nich správu tak o pár minút tam stojí pri mne a rozosmieva ma. Vážim si ich kvôli tomu, že aj keď sú niekoľko kilometrov odo mňa pomôžu mi. Vážim si ich preto, lebo sú moje dve krásky, ktoré za nič nevymením. A aj keď na strednej budeme od seba a ja si budem všetky roky prežívať buď opäť so slovnou šikanou alebo bez nej, vždy im budem ďakovať, že tu boli keď sa ostatný otočili chrbtom.
Rovnako ako Mime, ktorej keď spomeniem nejakú poznámku typu, -"nebaví ma tento svet." tak mi okamžite napíše extra dlhú slohovku, ktorá ma poriadne rozreve a ja mám potom chuť objímať ju celý život. :) Zlato neboj, nechám ťa aj tento život zomrieť prvú, chceme byť predsa kúzelník a asistentka rozporcovaná na drobné kúsky, či nie? ^^
A tiež ďakujem Chiare, mojej východniarskej láske, ktorá ma pred pár dňami mučila rannými pohľadmi či ešte spinkám. ;3 Miláčik, chýbaš mi rovnako ako všetky zážitky v ten týždeň s tebou. :) A ďakujem za to, že stačí jedna moja SMS a ty už nedočkavo píšeš čo sa stalo, všetko si prečítaš a nakoniec ma podporíš.
Baby moje, ľúbim Vás a vážne si neviem predstaviť život bez Vás. Ďakujem, že ste!



streda 2. júla 2014

Žeby sa vaša Elise opäť vracia späť? :)


Uhh, snáď sto rokov som tu nebola. Celkom mi to aj chýba, tie dni kedy som sa zavrela v izbe, pustila si pesničky, zapla blogger a venovala sa len a len Vám, môjmu písaniu... Rada by som začala znova, naplno, no po pravde? Neviem ako sa pohnúť ďalej s rozpísanou poviedkou.. Rozmýšľala som nad tým, že by som ju nechala na istý čas rozpísanú a neskôr sa k nej vrátila. Zatiaľ by som začala s nejakou novou, pretože písanie mi vážne neskutočne chýba. Sem tam by som Vám pridala nejaký informačný článok alebo niečo nové čo sa udialo. Čo vy na to? brali by ste to? :)

Inak baby? Aké bolo vysvedčenie? :) Chystáte sa niekam na dovolenku či ste skôr typ na dlhé letné večery niekde vonku s partiou svojich kamarátov? :) Bože, neverím, že je už leto. O 2 mesiace nastupujem na strednú, "hrdá" to stredoškoláčka zo mňa bude! :D Ale dosť mi chýba moja trieda, 9 rokov je predsa len 9 rokov. Zvláštne, že si už spolu nesadneme do lavíc, nepovieme si čo sa udialo cez leto a nebudeme sa spolu smiať.. No čo už, príde iná trieda ale táto bude pre mňa vždy úplnou jedničkou s najlepšími ľuďmi. :)

Oh, pred pár dňami som mala rozlúčkovú a keďže som si spomenula, že ešte na starom blogu som Vám povedala , že za určití počet komentárov Vám pridám aj fotku, ktoré dievča tu píše všetky tieto blbosti tak som jednu spravila. V kučierkach. :DD No to na konci článku. :)

Myslíte, že by ste čítali moju novú poviedku a dáte mi opäť šancu zblížiť sa s Vami? Rozbehnúť tento blog? :) Pokiaľ áno veľmi by som od Vás chcela jednu vec, za hlasujte v komentároch prosím, že či sa Vám viac páči meno ALISON (Áno, som neskutočná fanúšička Pretty Little Liars :3) alebo Melissa. Vopred ďakujem baby! :)



nedeľa 1. júna 2014

I wanna be everything you need. ♥ 39.

Nemala som to spraviť. Nie jemu. Nie za okolností, v ktorých ho tak neskutočne milujem.. A už vôbec nie kvôli blbému strachu z opakovania minulosti... Cesta domov sa niesla v absolútnom tichu , ktoré prerušovala len melódia a hlas akejsi speváčky z rádia. Teraz sedím doma na posteli s myšlienkami pri tom okamžiku zo včera a očami upriamenými na okne, po ktorom sa pomaly púšťajú kvapôčky ranného dážďa. Vážne sa to stalo? Vážne som to povedala? Vážne som sa priznala, že ľúbim iného? Ľúbim ho vôbec?.. V duchu som sa spytovala samej seba a na žiarivo čisté okno som prstom kreslila rôzne tvary, po ktorých vznikali nepekné machule.
"Fajn, to ticho vychádzajúce z tvojej izby je vážne nepríjemne!" S otráveným tónom v hlase na mňa prehovorila Kim a opatrne sa posadila na kraj postele. "Ide o Harryho? Pokazilo sa Vám to rande alebo ti niečo spravil?"
"Nie, pozri ja.. Uhm, nechcem byť k tebe zlá ani nič podobné len.. Mohla by si ma prosím nechať samú?"
"Zvládneš to? Vážne sa o tom nechcel porozprávať? Pretože keby áno tak vieš, že som tu pre teba."
"Nie, to je v pohode ale ďakujem Kim."
"Ako chceš." S tichým výdychom zašeptala a rukami sa zaprela o posteľ čo jej pomohla k lepšiemu postaveniu sa na pevnú dlážku. "Ale keby niečo, budem vo svojej izbe." S úprimným úsmevom mi ešte oznámila pred tým než za sebou zavrela dvere a v izbe nastala opäť to neskutočne ticho sprevádzané len tichým buchotom kvapiek dážďa o okno.

"Nech sa páči, jedno čokoládové Latte pre slečnu." S milým úsmevom sa cez pult načiahol mladý chalan a do rúk mi podal mierne horúci kelímok.
"Ďakujem." S opätovaním úsmevom som mu odpovedala a zo sklonenou hlavou som sa otočila na odchod z kaviarne.
"O môj bože, Clarisse Walker! Dievča, kde sa tu berieš?"
"Pani Elsner!" Šokovane som si zamumlala a na sekundu som ju objala. "To by som sa mala pýtať ja Vás, nepracujete snáď v New Yorku?"
"To je síce pravda ale jedna agentúra to v Londýne si nás najala na prípravu vianočného večierku."
"Ten čas ale letí. Koľko času Vám na to dali?"
"Dva týždne na, začíname dnes. Nechali na nás absolútne všetko, nájsť vhodné miesto, výzdobu jednoducho všetko od základov až po detaily."
"Zamestnávate šikovných zamestnancov, určite to stihnete a poriadne si na tom zarobíte."
"To je síce pravda ale stále nám jeden šikovný zamestnanec chýba. Neozvala si sa nám Clarisse."
"Prepáčte ale uhm, nastali isté komplikácie a myslím, že osobu z minulosťou, ktorú mám aktuálne za sebou do tímu nepotrebujete."
"Clarisse, si jedna z najlepších v tejto brandži. V našej firme nezáleží na minulosti či budúcnosti. Záleží nám na výkonnosti a fantáziou na detaily čo ty spĺňaš."
"Chcete tým navrhnúť, že..?"
"Chcem tým povedať, že pokiaľ máte čas tak ťa čakáme o piatej v tejto kaviarne. Rozhodnutie nechám samozrejme na Vás ale chýbate nám."
"Skúsim o tom porozmýšľať ale samozrejme Vám ďakujem za ponuku."
"Nemáte začo, dúfam, že Vás dnes o piatej uvidím pri nás. Dovidenia."
"Dovidenia a príjemný zvyšok dňa." Zo širokým úsmevom som sa na ňu pozrela a odpopila som si z takmer chladného Latte..

"Kam, že kam?" Nadšene ku mne pribehla Kim a slabo ma zvrtla za ruku.
"Nikam, len som stretla Pani Elsner. Spomínaš si na ňu? Dnes mi navrhla spoluprácu na jednom projekte."
"Berieš to?"
"Neviem, stále nie som rozhodnutá. No chcem tam ísť, ty ľudia mi chýbajú, rada by som ich aspoň stretla."
"Clar, si v tej práci skvelá. Toľko ľudí bolo vďaka tebe spokojných."
"Nemôžem len tak pracovať v tej firme keď ešte pred pár dňami som trčala vo väzení."
"Kde si pracovala a nebola si zavretá. Ber to ako prácu či neplatenú brigádu."
"Myslíš?"
"Viem to, pozri.. príjmy to zaslúžiš si nový začiatok a teraz máš príležitosť."
"Mám ťa rada sestrička vieš to?"
"Viem, teraz padaj pretože tu príležitosť zmeškáš." S úsmevom ma jemne pohladila po ruke, ktorú mi po celý čas pevne zvierala a opatrne ma vystrčila za vchodové dvere..

-Áno viem, že je nová časť po mesiaci. Štve ma to. Neskutočne. Ale tieto posledné mesiace sú tak neskutočne nabité , že som rada, že som doma a mám chvíľku času pre seba. O mesiac je koniec školského roku čiže ja si dopíšem posledné časti v počítači a v polke júla by sme mohli začať s novým a snáď pravidelným príbehom? Čo vy na to? :)
Čítate to tu ešte niekto? Či ste na mňa zabudli? :)
-Časť je na mňa rýchla a.. nepáči sa mi prepáčte. 

štvrtok 1. mája 2014

I wanna be everything you need. ♥ 38.

"Páni, vyzeráš..úžasne." Prekvapene vydýchol Scot keď som vyšla z kúpelne len v krátkych čiernych šatoch, nízkych topánkach a kučeravých vlasoch prehodených cez plece. "Úplne sa k tebe hodí pomenovanie "len kamarátka Harryho Stylesa"." S tichým smiechom poznamenal a pritiahol si bližšie ku telu malý modrý vankúš.
"Ďakujem a k tej druhej časti, budem sa tváriť, že som to prepočula."
"Tváriť sa môžeš, sama dobre vieš, že si to počula."
"Čo tu vlastne robíš? Nemáš vlastný dom?"
"Clarisse, zlatko. Už som ti raz povedal, že som tu, pretože som ťa chcel vidieť."
"Fajn, videl si ma môžeš prosím ťa už odísť tými dverami a zavrieť za sebou?"
"Upokoj sa. Viem, že máš túto náladu vďaka Harryho pozvaniu na večeru ale ako sama hovoríš, je to len kamarátska večera tak čoho sa toľko strachuješ?"
"Scot!"
"Veď už idem." Zo smiechom pred seba vystrel ruky a opatrne sa postavil z gauča. "Nech ti to kamarátstvo vyjde a uži si večeru Clar."
"Ďakujem Scot a teraz už vážne bež." S miernym úsmevom som ho objala okolo pásu a opäť sa stiahla spať na pôvodne miesto kvôli hlasnému zvuku zvončeka. "To bude Harry.. Mal by si už ísť."
"Samozrejme, hneď za tebou." S tichým výdychom som súhlasne prikývla hlavou a zo zobratím kabelky zo stola som prešla ku dverám, za ktorými už stal Harry.

"Biele či červené víno?" S očarujúcim úsmevom sa ma spýtal Harry keď mi zasúval stoličku pri stôl.

"Biele, tak ako vždy."
"Dobre, dám na teba. Uh, skoro by som zabudol to je pre teba." Mierne roztrasene mi podal malú taštičku, ktorú som neochotne chytila do rúk.
"Harry.. Vieš, že.."
"Nie, prosím nič nehovor kým to neotvoríš." Prosebne sa na mňa pozrel a nedočkavo kývol hlavou, čím mi naznačil aby som to otvorila.
"O môj bože, to nemyslíš vážne!" S tichým smiechom a nadšením v tvári som z malej taštičky vybrala rôzne druhy farebných žuvačiek. "Prosím len mi nepovedz, že sú to tvoje staré žuvačky, ktoré si celý život schovával v akejsi krabici pod posteľou len aby si ich raz daroval nejakej tvojej kamarátke."
"Nie, toho sa nemusíš obávať. Sú to len obyčajné žuvačky ako menší program po večery."
"Tak to je iné. Uhm, netreba si objednať?"
"Vo pred sa ospravedlňujem za neslušnosť ale.. objednal som nám už."
"Oh, čiže dvojité prekvapenie?"
"Samozrejme. Dúfam, že nemáš alergiu na obyčajnú, jednoduchú pizzu inak by som musel objednať niečo hriešne drahé."
"V tom prípade aj keby ju mám tak ju radšej zjem než by som mala míňať peniaze môjho kamaráta." S úsmevom som odpovedala a s iskričkami v očiach som sa zadívala na mladú čašníčku, ktorá sa ku nám približovala s obrovskou pizzou.

"Hééy! Po bež!" Zo smiechom som zakričala cez celú lúku a rozbehla som sa ku malému drevenému mostíku s malým potôčikom pod ním.

"Si blázon Clarisse." Takmer bez dychu sa na mňa pozrel a do rúk mi strčil balík plný žuvačiek.
"Takže? Čo s nimi teraz?"
"Vojna o najväčšiu bublinu!"
"V tomto prehráš Styles!" S miernym úsmevom som pootvorila balíček a naslepo som nahmatala ľubovoľne farby malých žuvačiek. Ten istý krok zopakoval aj Harry a po takmer pätnásť minútovom tichu sa nám konečne obom podarilo spraviť obrovskú, pestrofarebnú bublinu. "Ktože vyhral?!" Škodoradostne som zvýskla keď som mu ju nenápadne praskla a svoju bezpečne "uskladnila" späť do úst.
"Bolo to nefér, podvádzala si." Na oko urazene sa na mňa pozrel keď som sa otáčala ku drevenému zábradliu mostíka a prudko som sa o ňu oprela.
"Bolo to fér." Potichu som vydýchla a s rozšírenými zreničkami som sa pozrela na rozľahlí priestor čerstvej, hustej trávy, malého potôčika, na ktorom sa odrážal neskutočný západ oranžového slnka a malých vtáčikov lietajúcich tak neskutočne blízko zemi.
"Ľúbim ťa Clarisse.." Slabým, chrapľavým hlasom mi zašepkal do ucha čo spôsobilo, že som silno privrela oči.. Tak neskutočne rada by som odpovedala "Aj ja teba Harry.." a s úsmevom by som sa otočila ku nemu.. No tento krát už nie.. Nie pre dnešok.
"Harry..Ver, že aj ja teba mám veľmi rada. Si pre mňa omnoho viac ako ostatný, ale moje srdce je spálené. Obávam sa, že druhýkrát by to už neprežilo. A nie len to. J-ja už v tomto kolotoči ďalej pokračovať nechcem. Prepáč, ale vážne týmto už znova prechádzať nechcem." "Je v tom zamotaný ten chlapec. Ten Scot, ktorý s tebou dnes vychádzal. Však?" Drsnejším tónom prehovoril a jeho studený dych, ktorý ma do teraz príjemne šteklil na šiji sa vystriedal za chladný spôsobený miernym vetríkom. "Ľúbim už niekoho iného.. Prepáč Harry.." Zo slzami v očiach som ticho šepla a s krokom do zadu som sa vydala späť na lúku vedúcu na prijazdovú cestu..

štvrtok 17. apríla 2014

I wanna be everything you need. ♥ 37.

Môžete si pustiť pri čítaní. :)
"Jediná a posledná šanca Harry. A vravím ti dopredu, že keď premárniš túto ďalšia už nepríde." V tichosti som zašeptala a bruškami prstov som jemne prešla po jeho ľadových rukách.

"Nesklamem ťa, druhý krát už nie." Presvedčivým a z ničeným tónom zašeptal do ticha izby a nesúhlasne pritom krútil hlavou. "Nechcem aby si sa trápila a už vôbec nie kvôli tým odporným klamstvám, ktoré som povedal na tvoju adresu. Si dokonalá, milá, nádherná a absolútne nie si žiadnou hračkou, ktorú som využíval. Bola si všetko čo som za tých pár mesiacov mal a ver tomu, že keby ten čas môžem vrátiť spravil by som všetko preto aby si bola naďalej mojím všetkým."
"Harry.."
"Nie, vypočuj ma. Prosím." S pevným zavretím očí ma prerušil a slabo mi stisol ruku, ktorú som mala stále položenú na tej jeho. " Mrzí ma to. Všetko čo som v ten večer povedal ale.. ja som.. len som ťa chcel chrániť Clar. Viem, že to bol ten najdebilnejší spôsob a každý iný človek by ti jednoducho povedal, že ťa miluje ale nechce aby si vďaka nemu bola na dne ale.. ja som sa nedokázal pozerať na to ako pri mne trpíš, prežívaš každý jeden deň namiesto toho aby si ho žila.. Nemohol som ti povedať ako neskutočne ťa milujem pretože viem, že po tej vete by si odo mňa neodišla. Začala by si ma presviedčať o tom ako ti je so mnou dobre a ako je lož, že si nemôžeš žiť vlastný život. Nechcel som aby to takto skončilo a naivne som si myslel, že keď ti proste.. všetko začnem vyčítať, že keď ti poviem tie hnusné veci nebudeš sa chcieť ku mne vrátiť a teraz viem, že to bola pekelná chyba pretože ťa milujem. Nedokážem bez teba žiť a tých pár týždňov bola pre mňa celá večnosť.. Clarisse prosím.. buď opäť mojím všetkým.."
"Harry ja nemôžem.. Nemôžem byť tým dievčaťom, ktoré si ty miloval zatiaľ čo tvoja kapela ma nenávidela..."
"To nie je pravda Clar, sama to dobre vieš."
"Pozri... mám ťa rada, vážne. Len.. myslím, že by bolo lepšie keby sa stretávame ako kamaráti? Keby si každý žijeme svoj život, keby ty chodíš na koncerty, máš iné dievčatá, ktoré ti dajú toho viac než ja. Ja dokončím svoj trest v tej prekliatej väznici a nájdem si prácu. Môžme sa každý deň stretávať, môžme chodiť na raňajky či na obed. Zastaviť sa niekde na kávu alebo ísť večer niečo oslavovať, môžme pozerať filmy a proste zažívať také to dospievajúce najlepšie kamarátstvo ako mávajú tie deti v tých amerických filmoch. No neviem.. či ťa dokážem opäť akceptovať ako osobu, ktorú milujem.."
"Žiadna nebude taká ako ty."
"Pretože bude lepšia, krajšia, múdrejšia a zodpovednejšia. Ja viem, že teraz si v duchu hovoríš, že to nie je pravda ale ver mi. Ja som proste to pobláznenie, pri ktorom si  myslíš, že nič lepšie neexistuje, no existuje. Tam niekde v klube, na ulici, kaviarni, na koncerte či v dave fanúšikov je nejaké dievča, ktoré by dala všetko za to aby si ju miloval aspoň z polovice tak ako kedysi mňa."
"Clarisse.."
"Neexistuje kamarátstvo medzi dievčaťom a chlapcom, ktorí sa kedysi milovali. Neexistuje možnosť, že skutočne sa obaja prestali ľúbiť, no skúsme to. Viem, že to nebude ideálne, nebude to.. skutočné a bude to ťažké ale.. potrebujem niekoho kto tu pre mňa bude a bude ma chrániť ako sestru a nie.. niekto pri kom budem mať strach či sa nezopakuje minulosť."
"Zahŕňa sa do tohto kamarátstva aj.. večera?"
"Pokiaľ obyčajná večer sa kamarátom tak samozrejme."
"Skúsim ťa vypýtať z tejto nemocnice, vyhovuje ti zajtrajšok?"
"Vyhovuje."
"Fajn. Mala by si si ísť pospať, vonku sa o chvíľku strhne pekná búrka čiže ja pomaly pôjdem."
"Dobre, Harry?"
"Prosím?" S miernym úsmevom sa ku mne natočil keď sa postavil a svojou postavou sa opäť nado mnou týčil.
"Dávaj si pozor, dom máš od tadiaľto dosť ďaleko."
"Dám, vidíme sa zajtra, dobre?"
"Dobre." S úsmevom mu jemne zakývala pred tým, než sa opäť stratil za dverami a môj zrak sa presunul na veľké okno , z ktorého bol neopísateľný pohľad na takmer celý Londýn, nad ktorým sa začínal boj hrôzostrašných mrakov a slabého zapadajúceho slnka.

"Ktorúže krásku mi sem svet prináša?" Zo širokým úsmevom zvrieskol Scott keď som s malým kufrom otvorila vchodové dvere na mojom a Kiminom dome.
"Pane bože Scott! Čo tu robíš chlapče?" Prekvapene som oprela kufor o bledo oranžovú stenu a silno som ho objala.
"Chýbala si mi čo si budeme klamať."
"Bodaj by nie, ako si sa sem dostal?"
"Kim ma pustila, pred pár minútami niekam odbehla a nechala ma tu počkať na teba."
"Milé od nej. Nie si hladný?"
"Nie, ďakujem. Už sa cítiš lepšie?" Zlomeným hlasom mi odpovedal a rukou poťapkal po mieste vedľa seba.
"O niečo. Je niečo nové s Derekom?"
"Stále to isté Clar.."
"Uh, dúfala som v inú odpoveď. Počuj, bude ti vadiť ak sa na chvíľku vyparím? Potrebujem sa dať do poriadku."
"Ideš s ním von?"
"S Harrym? Hej, na večeru. Ale zostávame pri kamarátstve." S miernym úsmevom som rozstrapatila vlasy a kŕčovito som sa zodvihla z gauča s nasmerovaním mojich krokov do kúpeľne..

-Ééééj, dočítali ste túto prehnane presladkú časť po mesiaci pauzi až sem? Ak áno ste skutočne dobre! :) Prepáčte, že je to kratšia časť a taká.. nedokončená no chcela som to rozdeliť aby ďalšia časť bola.. no uvidíte. :) Netuším kedy pridám ďalšiu časť pretože na pár dni ide ku mne spať kamarátka ale samozrejme, že hneď ako bude čas tak ju napíšem. :) 



sobota 29. marca 2014

Something from my life!♥ 5.

Ďalšie kecy o tom ako od 13.3 nebola časť? Článok? Nič podobné?.. Vážne prepáčte, každý deň sa nezamýšľam nad ničím iným len nad tým, že napíšem novu časť alebo pridám článok.. No vždy keď prídem zo školy som natoľko zničená z mierne dodrbaného zdravotného stavu, že mi trvá dosť dlhý čas kým sa dám za ten deň dokopy a aj to je už večer a moja energia na bode mrazu.. Mám pocit, že celý víkend len prespím alebo preležím.. Preto.. ja si budem písať časť postupne ale vážne neviem kedy ju pridám. Posnažím sa začal opäť pridávať pravidelne články a časti no... Na istú dobu asi stopnem blog. Možno týždeň, dva? Skutočne neviem ale potrebujem oddych a prišlo mi dosť nefér neinformovať Vás.
-Julíí, Mima, Bella... Baby ja si uvedomujem, že nečítam vaše nove články/časti ale.. nevládzem sa sústrediť absolútne. Čiže prepáčte mi to a ja sa určite posnažím dobehnúť ostatné vaše úžasne čítateľky a dokonalé príbehy.
P.S Ja vážne idem pomaly písať novú časť a pokúsim sa ju čo najskôr pridať aby som začiatkom leta mohla začať nový príbeh, ktorý bude dúfam pravidelne pridávaní. Ľúbim vás baby moje. :)

štvrtok 13. marca 2014

I wanna be everything you need. ♥ 36.

ĎAKUJEM. Neskutočne Vám ďakujem za návštevnosť, komentáre a za to, koľký z vás si prečítali  článok a povzbudili ma. Neviem čo by som bez Vás robila. :*
-Časť je opäť neskoro, áno ja si to uvedomujem.. No veci, ktorými teraz prechádzam sú pre mňa dosť.. uh..zvláštne? :) Proste jeden moment mám pocit, že je všetko v poriadku a potom , že som tam kde na začiatku. No to je jedno, užite si časť a ja sa vážne pokúsim písať rýchlejšie. :)

"On je čo Kim?!"
"Derek bol dlhšiu dobu opäť závislí na rôznych liekoch, drogách a alkohole.. Keď si sa objavila dala si mu šancu zmeniť sa a niečo si v ňom zlomila. Je na odvykačke pod prísnym dohľadom lekárov."
"Ako.. Ako vieš, že to je Derek?! Vyzeral byť predsa normálny, zdraví a.. pane bože.. bude v poriadku?"
"Bude.. ak bude mať silnú motiváciu dostať sa z tadiaľ von."
"Pôjdem za ním. Musím."
"Prosím?! Clar, preboha! Len pred pár hodinami si sa prebrala myslíš, že ťa pustím na nejakú odvykačku za svojím kamarátom?"
"Len ja môžem byť motiváciou. Len kvôli mne bude opäť ten v pohode chalan milujúci život." S tichým hlaso som vydýchla do nemocničnej izby a slabo som privrela viečka čím sa mi po líci spustili drobné slzy.

Harry.
"Stále ti vŕta v hlave, čo?" S plnými ústami sa ku mne posadil Niall a stíšil televíziu, ktorá sa jednoznačne musela ozývať celým Londýnom.
"Je pár kilometrov odo mňa. Prežil som s ňou toľko skvelých chvíľ a teraz? Nedokážem ani len kúpiť kvety a doniesť jej ich do nemocnice a presvedčiť sa či je v poriadku."
"Clarisse je v nemocnici?"
"Uhm. Bol som s Kim."
"To je jej sestra, nie?"
"Hey, tá mladšia. Milé to dievča."
"A taktiež zadané s tvojím kamarátom. Čo si s ňou chcel keď ste sa stretli?"
"To ona zavolala mne. Clar má nejaké problémy preto je v nemocnici."
"A ty stále sedíš na tomto prekliatom gauči a hráš si hry?!"
"Čo?" Nechápavo som na neho pozrel a zablokovaní mobil som si vložil do vačku bundy.
"Jedna z najviac dokonalých žien na celom svete ti darovala srdce v momente keď ty si to začal robiť kvôli manažmentu. Dievča, ktoré sa pohádalo a zabilo svoju kamarátku z dôvodu , že neustále žiarlila a spôsobovala jej peklo, pretože ťa ľúbila. Tá Clarisse Walker, s ktorou si chodil po tom čo Ťa o to už manažment nežiadal. Tá Clarisse, ktorej si zlomil srdce len z dôvodu , že si ju chcel chrániť a tým si ju vystavil nebezpečenstvu. Ona je v nemocnici a ty ako po uši zamilovaný pako tu sedíš na gauči, počúvaš pesničky a hráš sa hry na blbom mobile?!"
"A čo mám akože robiť? Kúpiť drahé kvety a začať jej hovoriť ako ma to mrzí, ako ju milujem a ostatné veci? Akurát tak mi vynadá, rozšklbe kvety a vyhodí ma oknom tam z kadiaľ so prišiel."
"Tak budeš mať vynadane, budeš krvavý od ruží a dolámaní z pádu z okna ale budeš ju konečne vidieť a nebudeš tu sedieť ako kôpka nešťastia!"
"A ty si nezadaný chlapec?" S miernym smiechom v hlase som sa na neho otočil a tým mu venoval vďačný pohľad. Skutočne neviem čo by som robil bez tohto malého Írčana.

Clarisse.
"..Áno mami.. Nie mami.. Cítim sa fajn.. Áno.. Budem si dávať pozor.. Samozrejme.. Uh, asi zajtra ráno ma pustia... Prídem.. Tak príď ty.. Dobre.. Áno!.. Fajn mami, ľúbim Ťa ale končím niekto búcha na dvere, pravdepodobne sestrička.. Áno.. Tiež ťa ľúbim, pá." Unavene som prižmúrila oči a položila som mobil na malý stolík vedľa postele. "Ďalej." Po takmer dvoch minútach som konečne zakričala a tým som svoj zrak upriamila na dvere, ktoré sa pomaly otvárali a v nich sa objavovala kučeravá hlava.
"Smiem ďalej alebo ma odbiješ ako svoju mamu v telefóne?"
"Vstúp prosím, umrem tu inak samotou!" S tichým smiechom som sa podvihla na posteli a oprela som sa o žlto-bielu farbu steny.
"Nevedel som, že čo ti dovoľujú jesť ani , že čo ti je tak som ti kúpil len kvety. Snáď sa nenahneváš." S tým dobre známym úsmevom sa na mňa nervózne pozrel a do rúk mi podal menšiu kyticu kvetov.
"Ďakujem Harry.."
"Nemáš začo, absolútne. Čo ti vlastne je?"
"Eh.. No.. Pamätáš si na to moje ťažšie obdobie?.. Proste som prestala primať normálnu stravu a dodržiavať pitný režim. V "práci" toho bolo na mňa dosť a tým pádom to moje telo nezvládlo."
"Clar.. Nemôžeš svoje telo nechať takto trpieť. Čo by si povedala.., že ťa zoberiem niekam na obed? Hneď ako z tadiaľto vypadneš?"
"Harry... skončili sme.. Pozri povedal si mi pár nie pekných vecí a dosť jasné si mi znázornil, že si ma nemiloval a všetko bola hra. Môžeš byť rád, že som Ťa nechala prejsť dverami."
"Ja viem Clar.. Dovoľ mi to napraviť, vysvetliť ti to.. Nežiadam tak veľa.. len jeden obed a druhú šancu. Len jednu šancu... Nič viac." S prosebným pohľadom sa na mňa zadíval a slabo sa dotkol mojej ruky, ktorú som mala voľne položenú na posteli..

pondelok 24. februára 2014

Two lives. Two days. Two years. One end... ♥

-Za chyby v texte sa vo pred ospravedlňujem. Uvedomujem si, že som tento článok písala dva mesiace no po prečítaní si určite uvedomíte, že na opravovanie chýb som náladu nemala.

Usmievam sa. Žijem. Každý deň vstávam s úsmevom a zaspávam zo slzami. Som dievča, ktoré toho v živote stratilo neúrekom. No aj cez to ma vždy zlomí tá istá spomienka. Ten istý moment. Tá istá skladba.. Ten pocit prázdnoty...

Stále si jasne pamätám na to, ako som sedela na posteli s notebookom na kolenách a sledovala som konverzáciu s pár ľuďmi. Počúvala som pesničky, keď ma zaujala správa od osoby s ktorou som si pred tým takmer vôbec nepísala. "Maťo zomrel a Kika je vraj v nemocnici, vieš o tom? :O :(" Na prvý pohľad "obyčajná" veta, ktorá spôsoby, že vaše dlane sú chladné, no aj cez to spotené. Rozšíria sa vám oči a cítite, ako vám naskakujú zimomriavky. Je to pocit, ktorý neviete zahnať. Nemo som sa dívala na vetu, ktorá mi stále blikala na obrazovke, no na výraze mojej tvári som nedávala nič poznať. Ako by istá časť zo mňa žila v myšlienke, že je to žart. Že niekto má "úchvatne vtipnú" chvíľku. Odpísala som jednoduché "Kto? Kedy?". Ako by som sa tvárila, že neviem o kom je reč. Vedela som to. Ten pocit, ktorý ma zachvátil, pretože na to dievča som čakala zo zapnutým skype-om a ono sa stále neprihlásilo. Pol hodina. Tak dlhú dobu som čakala a nič. S miernym strachom, ktorý zrazu pohltil moje telo sa moje myšlienky presunuli na stranu, čo ak to je pravda? Čo ak sa to skutočne deje? "Tvoja spolužiačka bojuje o život? Ten jej chalan, on zomrel?" Prelomil ticho, ktoré vládlo v izbe môj brat. Vtedy som pocítila to hnusné bodnutie pri srdci.. Ako keby sa celý môj svet zrazu zrútil. S úplným v kŕčom som potichu odpovedala "Viem", a hneď som začala zisťovať informácie. Bola to pravda, podľa článku, ktorý som našla...
"Mami? Bude všetko v poriadku, však?" Bola veta, ktorú som sa spýtala, keď som otvorila dvere na spálni. Nechápavý pohľad mojej mami spôsobil, že moje telo sa úplne roztriaslo. "Však to nie je pravda? Však Kika nie je v nemocnici a Maťo nezomrel?" Nevedela o tom, nevedela vôbec o kom hovorím. Pomaly som jej to vysvetľovala a pritom som sa snažila zatlačiť slzy a zahnať guču v hrdle. Vrátila som sa späť. Ľahla som si a snažila som sa rýchlo zaspať, ako by som dúfala v to, že keď sa prebudím, bude svietiť slnko, hrať hudba a ona stáť pred mojou bránou s tým, či nejdem von. Slabé podanie pod rebrami, tri hodiny ráno a tieň pri okne, ktorý sa odrážal na skrini. Tieto veci ma presvedčili o úplnej pravde. Neverila som na duchov, rozlúčky či rôzne veci.. No táto vec mi otvorila oči.
8 zmeškaných hovorov, znepokojujúce ticho a prázdny dom. Akoby mi dávali priestor. Priestor k čomu?! Bez záujmu som odhodila mobil, zobrala notebook a presunula som sa do izby, hneď vedľa tej bratovej, kde bol s jeho dievčaťom. Skype.. Jediná vec, na ktorú som sa zmohla. "Ako je na tom? Je v pohode?" Zo zatajeným dychom som stlačila odoslať a napäto som sledovala "ceruzku", ktorá naznačovala, že druhá osoba píše. "Kikuš.. ona to nezvládla.." Tá správa, ten moment.. keď sa mi celý život zrútil.. S rýchlim zavretím notebooku som sa rozbehla do kúpeľni kde som sa rozsypala.. rozplakala.. Prišla za mnou babka. Proste sa posadila, zo slzami v očiach na mňa hľadela.. Ako by chápala každú moju slzu, ktorá sa spája s nejakou spomienkou. Zrazu sa mi zdalo, že sa všetko okolo mňa zrýchľuje, no pritom čas stojí na tom istom mieste. Ako by čas zamrzol na mieste a pritom sa všetko okolo mňa v rýchlosti rozpadalo. Moju myseľ som dokázala prebrať do krutej skutočnosti až keď som pocítila rôzne pári oči upriamené na moje telo. Každý na mňa pozeral, prihováral sa mi a snažil sa ma upokojiť. Ako?! Ako sa dá upokojiť keď zo dňa na deň stratíte niekoho koho poznáte tak dlhú dobu.. Ako.. Nedokázala som to. V ten deň som nedokázala absolútne nič okrem nemého dívania sa na obrazovku, na ktorej boli jej fotky a počúvania pesničiek.. Bolo to tak.. neuveriteľné, neopísateľné, bolestivé..  Dva dni. Takú dobu som mala na to aby som sa upravila, obliekla sa, premenila si knihy a s myšlienkami pri nej som vykročila na ulicu vedúcu do školy a tým pádom k miestu kde sa to stalo.. Pamätám si, ako som po ceste stretla spolužiačku.. Po celý čas som zaháňala slzy a dívala som sa pred seba, kedy sa tam objaví celá skupina a pôjdeme do školy. No bolo to inak. Stála tak len ona. Chytila ma za ruku, pozrela sa mi do očí a spýtala sa ma: "Kikuš? Však nezomrela? Povedz mi, že nie.. Ona nemohla.. Nie teraz.." Rozplakala som sa. Hneď pri pohľade do jej očí, ktoré boli ponorené do sĺz. Nezmohla som sa na vydaniu hlasu. Len som pokrútila hlavou a vykročila pred seba. Všade ticho. Ako by svet chápal našu situáciu. Ako keby vtáky na strome chápali, že čvirikanie je nevhodné, ako by nebo chápalo, že slnko sa dnes nehodí.. Ako by všetko upadlo do nepoznania.. Dva kríže, desiatky kvetov a neúrekom ľudí. Všetci. Úplne všetci sme sa tam postavili, rukami sme prešli po krížoch a zapálili sme červeno biele sviečky. Roztrasene sme sa všetci na seba pozerali, silno sa objímali a pre dýchavali vec, ktorá sa nám práve stala. Nastal čas. Čas na to ísť okolo toho miesta a vkročiť do hnedej brány, za ktorou sa črtala modrá škola. Všetci sme zastali a hlavu sme zdvihli na školu kde bola zavesená čierna vlajka znázorňujúca, že sme o nich prišli. Už navždy. Po schodoch do triedy som kráčala ťažko. Až príliš ťažko. Učiteľka stojaca pri jej lavici, ktorá bola obklopená sviečkami, jej fotkou a čierno zelenou stužkou. Dievčatá, ktoré vystrašene stáli pri nástenke a prechádzali  zrakom po jej lavici a chlapci, ktorý plakali. To sú veci, ktoré som si všimla automaticky. Spomienky.. len na to sme sa zmohli počas začiatku prvej hodiny. Náboženstva. Napísali sme jej list. A ona.. sa pýtala kto ho prečíta. Začala ho čítať kamarátka.., no nedala to.. ako nikto... Celý deň prebehol rovnako.. Utrápene, v tých najhorších myšlienkach.. v slzách a bolesti.. Všetky dni boli vlastne rovnaké.. až na jeden.. ten deň jej pohrebu... Opäť sme všetci boli bez nálady, bez úsmevu.. vlastne.. trvalo strašne dlho kým sme sa dokázali zasmiať a keď sme to spravili, hneď sme sa rozplakali. Bolo to niečo ako.. výčitky za niečo, za čo nemôžeme.. Jedna bývala triedna si čítala list. Potom ho položila na katedru.. a rozplakala sa. Nevedela som čo robiť, proste som sa zosypala.. začali sme u objímať, vlastne objímali sme sa celá trieda.. tak neskutočne silno ako by sme nechceli stratiť ďalšieho, ako keby sa vidíme posledný krát.. ako keby má o chvíľku všetko skončiť... Všimla si, čo to s nami spravilo. Mala na sebe čisto nové topánky so skutočne veľkými opätkami a vonku pred tým pršalo. No ona.. ona nás zobrala na školský dvor, prinútila nás usmiať sa a začala hrať s nami schovávačky. Proste.. to robila pre nás.. A ja som za tento moment.. vážne rada.. pretože nám ukázala, že si nás váži, že nás ma rada a nezáleží jej na tom, čo je pre to potrebné urobiť, ona to proste spravila.. Teraz vonku prší a ja sa pozerám von oknom a spomínam na tento deň opäť zo slzami, pretože mi veľa toho zobral no aj veľa dal. Druhý deň bol pohreb. Bolo vážne ťažké stáť v kostole plnom ľudí, sledovať všetky tváre a počúvať ich mená , pri ktorých sa ma zmohol plač.. Myslím, že najťažšie na tom bolo... niesť stužku. Jeden z najlepších kamarátov niesol vankúšik a ja jednu o štyroch stužiek. Bola som úplne vpredu, keď pred nás položili truhlu.. Držala som sa vážne dobre kým som sa nepozrela pred seba.. na jej rodinu, rodičov, ktorý jej dali lásku a život... sestry, ktoré ju do posledného výdychu chránili.. babku, ktorá jej robila nervy, pretože ju ľúbila a chcela pre ňu to najlepšie.. Na všetkých tých ľudí, ktorý plakali a zo strachom sledovali incident, ktorý sa im odohrával pred očami.. Bolo to ťažké.. ťažké stáť tam a sledovať to.. zažívať to s pocitom, že odchádza... už navždy, že od teraz na mňa nebude pozerať s veľkými modrými očami ale bude sa na mňa dívať s nebíčka, že už nebude rozdávať jej pozitívny úsmev ale len lúče slnka.. Že už mi nebude radiť.. ale vkladať mi správe slová pri pohľade na hviezdy...

Od toho dňa.. prešli dnes dva roky.. a ja si pamätám každé slovo, každý skutok.. všetko. Spomínam si na jej hlások, na jej úsmev a očká... na jej vlasy, ktoré rada nosila rozpustené, na všetky náramky, na ktoré nedala dopustiť.. na jej rady.. proste na ŇU.. Je to ťažké.. Je strašné ťažké stratiť niekoho, kto vám nedal nič a pritom tak veľa.. Áno.. to dievča, ktoré si Ty videl/a v televízií som ja poznala osobne. To čomu si Ty hovoril/a, že je to hrozné som ja hovorila, že to je môj koniec.. Viem, že ma nikdy nebude počuť. Nikdy s ňou nebudem hovoriť a ani si toto neprečíta.. No ľúbim ju a viem, že tam hore je najlepších Anjelom. Že sa má fajn, že ju nič nebolí a.. že na ňu nikdy nezabudnem.. Bola skvelým dievčaťom a mojom srdci ním ostatne už navždy.. Každý sa hľadá vzory v spevákoch, hercoch a tak rôzne.., no mojím vzorom je ona. Pretože mi dokázala, že som výnimočná, že mám na všetko po čom túžim. Že raz príde chlapec, ktorý ma bude ľúbiť pretože som.. Že som jedna z miliónov.. no som to ja.. Zlato.. ľúbim ťa.. neskutočne a nech sa deje čokoľvek počkaj ma tam hore.. pretože raz sa tam stretneme a toto Ti poviem osobne!

- Články z tých dni: Prvý článok.  Druhý článok. Tretí článok. Na google nájdete aj ostatné, pokiaľ si tam zadáte "Tragická nehoda v Sľažanoch."
- Pesnička použitá na jej pohrebe: Spomínam si na túto.
- Videa, ktoré boli pre ňu zhotovené a pridané na youtube: Prvé video.  Druhé video.  Tretie video.  Zdá sa mi, že sú ešte nejaké ale netuším, kto ich má na akom kanály.
- Sú pre nich spravené aj hodinové, pol hodinové filmy ale bohužiaľ nie sú nikdy zverejnené. Mám ich dané len v počítači.
-Maťo sa venoval aj hudbe preto tu máte jedno z jeho tvorby. Pesnička bola venovaná Kike: Kuďo.

pondelok 17. februára 2014

I wanna be everything you need. ♥ 35.

Opäť papám decku výživu a idem sa vám venovať. ;3  Mám tu nejaké fanúšičky detskej výživy? :3 Ja ju úplne milujem! :D Hlavne tie ovocné! ♥ P.S časť nie je bohvieako dobrá a ani dlhá ale.. chápete, pauza nerobí dobre vo všetkom. ;D 


"Vedela som, že prídeš." Mierne roztraseným hlasom som prehovorila a teplý dych z úst som vydýchla do chladného počasia, čo vytvorilo bielu "paru".
"Čo sa stalo?" Drsným tónom v hlase, v ktorom spočíval akýsi pocit strachu na mňa upriamil zrak a zatiahol ma do užšej uličky.
"Ide o Clarisse, potrebuje pomoc. Ja viem, že ste sa rozišli, že to asi pokazila svojím posledným výstupom ale.. už som zúfala Harry! Absolútne ma nepočúva, opäť sa nasťahovala do domu tej čudnej skupinky ľudí, s ktorou každý deň pije, húli a bohvie čo ešte."
"Kde je teraz?"
"V nemocnici. Má zdravotné problémy, no aj tak si nedá povedať. Pustia ju domov a bude robiť to isté až kým ju to nepoloží úplne."
"Čo teraz odo mňa očakávaš Kim? Že nabehnem do nemocnice s tuctom kvetov a hodím sa jej k nohám aby mi odpustila? Potom si dáme pusu objímeme sa a všetko bude opäť ako na začiatku a budeme spolu do konca? Kim ona ma odkopla, ona mi povedala, že chce nový život a nech jej do neho v žiadnom prípade neleziem. A ja to akceptujem a rešpektujem pretože ju ľúbim, chcem aby bola šťastná. Či to už bude za zámerom pitia alkoholu, brania drog alebo milovania iného chalana."
"Nie Harry.. To ty si to všetko pokazil. Ty si jej povedal, že bola len úbohou hračkou manažmentu, a že bola tak povediac pripútaná ku tebe vlastnou bývalou kamarátkou, ktorá ťa nadovšetko milovala."
"Spravil som chybu, ja viem! Ale.. vážne neviem, čo odo mňa čakáš. Clarisse je iná než ostatné, jej sladké rečičky, kvetinky a iné veci nepostačia na odpustenie. Ju si jednoducho musíš získať a ja som si túto šancu pokazil kvôli úbohej zmluve.."
"Akej zmluve?"
"Clarisse je svojim spôsobom milá a pritom drzá, je z nej dospelá žena a v duši malé vystrašené dievčatko. Je silná, pretože sa nevzdáva, no aj tak sú veci, ktoré ju dokážu zlomiť. Ľúbim ju až natoľko, že viem, že polievka, čaj či akékoľvek teplé jedlo ju unavuje a preto vždy zaspí. Viem, že nemá rada romantické filmy, pretože jej to príde nereálne sladké. Že miluje pocit teplej cesty a preto jej nerobí problém vyzuť sa a behať ako šialená po celom meste. Viem, že v kakau miluje málo mlieka a taktiež, že bez malého svetla nezaspí. Myslíš si, že by som sa jej vzdal? Len tak? Zo dňa na deň ju prestal milovať a povedal jej všetky hnusné slová? Chránil som ju. Modest nám prikázal zohnať si dievčatá a Jane sa im nepáčila. Potom si všimli na jednej akcií Clar a tým pádom mala byť moje nové dievča. Zo začiatku to bolo také ako z jej strany. Chladné, o sexe a hrané. No niečo vo mne zlomila. Nenávidel som celý svet keď som jej v očiach videl slzy a milovať každú maličkosť keď mala úsmev. Bola moje malé zlatíčko a zrazu skončila zmluva s Modestom a mali sme sa vzdať svojich dievčat a vymeniť ich za nové inak to spravia ony. Ich spôsoby sú o sto krát horšie než naše. Nemohol som dovoliť aby jej to spravili! Preto som ako blbec povedal všetky tie veci a nechal som odísť tu najlepšiu osobu, ktorá tak neskutočne potrebuje pocit, že je výnimočná, a že pre niekoho niečo znamená.."
"Harry.. ja.. pane bože." Šokovane som habkala, pričom som v ruke držala jej mobil, ktorý šialene vibroval.
"Vezmi to.. aj tak už musím ísť. Chalani ma čakajú u Paula aby sme vymysleli texty k novým pesničkám."
"Počkaj! Skús to.. aspoň ju len choď pozrieť a povedz jej toto čo mne. Je tu šanca, že to pochopí.. ona to potrebuje Harry.."
"Uvidím, čo dokážem. Drž sa." S miernym úsmevom mi slabo stisol ruku pred tým, než vystrel svoje telo a odstúpil od steny, o ktorú sa opieral.
"Clar, zdvihni ten prekliatí telefón! Scott našiel Dereka a nevyzerá to s ním dva krát dobre. Zavolaj hneď ak budeš môcť... Siarrah xx."


Clarisse.
"Úplne najviac ďakujem svojej dokonalej sestričke, ktorá na mňa celý deň z vysoká jebká a nepríde zbaliť svoju skvelú sestričku." Oduto som prehodila keď som videla Kiminu postavu smerujúcu k mojej posteli.
"Prepáč, musela som niečo vybaviť v meste."
"Stalo sa niečo? Si.. zvláštnejšia než iné dni."
"Clar.. ak ti niečo poviem sľubuješ, že zostaneš v pokoji a nebudeš robiť žiadne unáhlené závery?"
"Jasné, o čo ide?"
"Tvoj kamarát Scott.."
"Stalo sa s ním niečo?!"
"Nie.. teda.. s ním nie.. ja len.. Scott našiel Dereka.. on.."
"On, čo?! Dokelu Kim, vrav!"
"Derek... on je..."

-Pffff! :D Po skoro mesiaci dám novú časť a viete čo?! :D Hádajte si čo je s Derekom! :3 :D
Komentáre? ;33

piatok 14. februára 2014

Something from my life!♥ 4.

Opäť vás zdravím po "menšej" pauze. :)

Čo také vám povedať? :) Asi len toľko, že som veľmi sklamaná tým ako dopadol hokej. Začiatok bol skutočne nádherný, no prehra 7:1 mi úsmev dlho neudržala. :) No čo už, bol to prvý zápas, čiže dúfam, že to ešte všetko obrátime a poriadne prekvapíme ostatné krajiny! :)
Čo vy? Fandili ste naším poriadne? :)

Valentín! :) Tým vám chcem zaželať krásny Valentín, či už ako zadaným alebo slobodným! :)
Ako ste ho oslávili? Niekde vonku šialene zaľúbený či doma sledovaním tých mierne.. zvláštnych statusov, čítaním kníh a jedením čokolády? :)
Ja osobne patrím medzi zadaných, no tento Valentín som prežila pozeraním vážne hrozného hororu, jedením čokolády a robením rôznych kravín! :D

Čo také vám ešte povedať? Asi len toľko, že sa pokúšam dať konečne časť dokopy a dávam si predsavzatie v strede februára, že sa vám budem častejšie venovať! :D Vážne, myslím, že tieto moje keci vás nebavia preto.. idem písať novučkú časť! :)
K príbehu vám poviem toľkoto.. Neviem ako dlho budem písať ale typujem, že to bude ešte na dlhšiu dobu. Uvidím podľa aktivity ale.. Nasledujúci príbeh mám už premyslený a akú takú osnovu napísanú. :) Dúfam, že budete spokojné ako  s časťami tohto príbehu tak aj s novým. :) No nebudem prebiehať! :) To máš ešte času.

Oooch, samozrejme! :)
Neskutočne chcem poďakovať Julíí za to, že ma vážne podporuje v komentároch a dáva mi silu. :) Nebyť tvojich komentárov, správ na facebooku či príbehov, neviem čo teraz robím. :) Vážne ďakujem, už len kvôli tomu ako sa snažíš byť na mňa "hnusná" a otvoriť mi oči som teraz šťastne zadaná. :) Kedykoľvek napíš! :) Vieš, že ti rada odpíšem! :) Oh! A čakám na novú časť! :)

Taktiež chcem poďakovať mojej Mimuške/ Lukymu! :3 Ďakujem za všetko, či chaty, či to, že mám na tvári kvôli tebe úsmev a správami mi zotieraš slzy. Za to, že mi dávaš nádherné opozdene komentáre a si tu stále pre mňa. :) Leto je naše! ;D A samozrejme s fľašou Jack Daniel´s! :3 (Tvoja mamička sa určite poteší keď jej darujem kvetinky z jej záhradky! ;D)

Belle za tie výbuchy smiechu, ktoré mi tak chýbali! ;D Proste, programovať akési vzorce v "korytnačke" na informatike a z ničoho nič vykríknuť "no.. asi sme skončili" pretože ona to dojebká, môže len moja dokonalá žena! ;D Vážne mi z tejto obyčajnej vety trvalo strašne dlho prestať sa smiať! :D
Ooch! A ďakujem za kurz učenie "N" a "Ň"! ;D Najviac keď Tomáš (učiteľ) povedal "Nebalte sa! Hodina ešte neskončila!" A ja úplne nadšene zakričím "Ň"evadí! ;D Úplne hrdá som na seba bola v tú chvíľu! :D

Vážne končím! :) Ďakujem vám baby! :) Za všetko! :) A ešte jedna vec! :D Pamätáte si ako som hrozne dlhú dobu hľadala ešte na starom blogu isté dievča, ktoré mi komentovalo príbeh? :D Po roku.. ROKU! :D Mi odpísala na pokeci. :D Nikdy som nebola viac rada zo správy na pokeci! ;DDD
Komentáre? :) Časť bude buď dnes neskoro večer alebo zajtra. :) Ale ja ju napíšem!! :D 




sobota 8. februára 2014

Something from my life!♥ 3.

Som zmätená.. Tak neskutočne zmätená, že sa nebudem absolútne čudovať, že významu tohto článku nepochopíte.. Proste sa len potrebujem vypísať.. Nechcem vás tým zaťažovať ani nič podobné.. preto je čisto len na vás, či to budete ignorovať alebo to dočítate až do konca..

Opäť on.. Neviem.. Absolútne neviem ako ísť ďalej, čo spraviť, kde robím chybu ani nič podobné.. O dva dni to bude mesiac, čo sme spolu.. Ak to vôbec mesiac bude. Nechápete? Tak ja vám mierne objasním situáciu..
Poznáte to.. keď vám jeden deň niekto píše, ako strašne vás ľúbi, ako je rád, že vás získal.. ako žiarli, pretože sa bojí, že tí chalani, ktorý sa na vás usmievajú vás zbalia a on o vás príde?.. Niečo podobné teraz zažívam.. Istú chvíľu som najšťastnejšia osoba už len z dôvodu, že ho mám. Že odmietol dievčatá preto aby bol so mnou a tieto veci mohol hovoriť mne.. A potom mám opäť pochybnosti.. Neviem dôvod, neviem prečo.. ale mám ich.. Napíše vám, že vás ľúbi a nikdy vás nenechá vyhrať, pretože on chce byť ten , ktorý ľúbi viac.. Tak potom prečo mám stále ten pocit.. že už dávno som vyhrala? Vážne neviem čo spraviť.. Vážne neviem ako.. Mám pocit, že s každým mojim krokom všetko ničím.. všetko kazím.., a že sa blížime ku koncu.. o ktorom tak dlho hovorím. A viete čo? Práve za to sa nenávidím.. za to, že furt hovorím o tom, ako sa určite rozídeme.. Prečo? Pretože ho ľúbim.. strašne ho ľúbim.. ľúbim ho zato ako mi napísal v ten deň na pokeci aj keď tvrdím, že by som chcela vrátiť čas a ignorovať to. Zato, že ma rozosmieval, robil mi nervy...Zato, že mi písal.. Ľúbim ho za ten moment, keď sme boli vonku a on si všimol, že sa hanbím a postavil sa predo mňa s tým, že sa mi pozrel do očí, usmial a chytil ma za ruku.. Pretože vtedy som sa cítila bezpečne.. Cítila som sa tak, že niekomu patrím a nedovolí aby mi niekto ublížil.. Ľúbim ho za to, že keď sme vonku tak sa najskôr na mňa pozrie pred tým, než niečo spraví, pretože sa bojí, že niečo pokazí.. Proste ho ľúbim a skurvene ľutujem to.. že mám pocit, že to končí.. Nie, nie je môj prvý chalan. Nie je to prvá láska ani nič podobné.. No je prvý chlapec,ktorý mi dal pocit, že som pekná, ktorý ma predstavil kamarátom tým, že ma chytil za ruku aby dokázal, že patrím jemu.. Bojím sa toho, že o neho prídem.. Pretože ho ľúbim a nedokážem mu toto povedať.. Prečo?.. Pretože sa bojím, že z jeho strany je to iné ako z mojej..
Neviem si predstaviť čo spravím keď bude koniec, neviem ako sa budem cítiť.. neviem ako dlho budem plakať..  Dokážem sa rýchlo odmotať.. to je pravda.. no zabudnúť nedokážem..
Neviem ako ďalej.. neviem ako mu povedať, že nechcem skončiť.. neviem.. čo mám spraviť.. No viem.. že nech to skončí akokoľvek.. Vždy bude ten chlapec, ktorý ma zbalil vďaka nevinnému "Ahoj :)".. Že vždy bude chlapec.. ktorého budem v istej miere ľúbiť..

Ak ste to sem dočítali.. máte môj obdiv.. vážne neviem.. v tom článku nie je ani štvrtina čo by som chcela napísať.. potrebujem to povedať.. povedať nahlas... Nechcem o neho prísť.. aj keď viem.. že som už asi prišla..

*Časť neviem kedy bude.. vážne nemám náladu na písanie príbehu... :/ 

nedeľa 2. februára 2014

Something from my life!♥ 2.

Ako sa majú moje najkrajšie, najlepšie a najúžasnejšie čítateľky, ktoré mi priniesli už vyše 11 000 návštev? :)
Neskutočne vám za toto prenádherné číslo ďakujem a dúfam, že sa budú čísla ešte pridávať rovnako ako aj komentáre! :)

Absolútne neviem, čo také vám porozprávať. Od poslednej tých pár dní, čo som vám dala posledný článok sa dosť veci zmenilo. Preto vám to napíšem v zopár bodoch aby ste v tom mali prehľad. :)

Takže prvá vec, ktorú vám poviem je tá, že už nebudem to dievča akú ma všetci poznajú. ;D Nie, nemyslím tým to, že nebudem meškať v pridávaní časti, článkov či komentovaní. V tom sa asi nikdy nezmením. :D Prepáčte, mohli ste si zvyknúť! :D Ide o to, že podľa nového budem nosiť okuliare. :) Nie je to nič zlé, práve naopak v istom zmysle sa teším tomu, že konečne uvidím, ktorí priateľ je skutočný, a ktorí ma mal rád len kvôli vzhľadu "normálneho" dievčaťa. :) Nebude to zas problém ani v mojom osobnom živote, keďže ich budem nosiť len pri pozeraní televízie, písaní si na počítači alebo pri horšom videní v škole. :) Inak to budem stále ja. :) Čiže, želali by ste si potom najviac čudnú fotku na svete? ;D

Druhá vec je viac menej... Od veci? :D Preto je na vás či si ju prečítate a či preskočíte. :)
Ide o to, že už tri týždne patrím medzi nezadaných ľudí. Je to pomerne zvláštny moment byť zrazu... zadaná. :D Vždy som si myslela, že budem tá, ktorá si chalana nájde v 17 tak ako to od nej všetci očakávajú, že budem proti tomu aby ma niekto zbalil ako posledné dva roky ale nejako.. sa mi to opäť nepodarilo. ;D
No nič nehovorím, aj keď mám istú dobu pocit, že by sme to mali ukončiť. Mám ho rada. :)
Pokiaľ by vás zaujímalo ako vyzerá alebo kto to je... tak vám poviem len toľko. :D Fotku vám v žiadnom prípade nedám pretože moji milý spolužiaci si ho hneď vyhľadali a to teraz mi o ňom hovoria! :D Preto aby ste mali akú takú predstavu tak vám len zhruba poviem niečo o ňom.

-Má hnedé oči, čím si ma automaticky získal! :D, Fajčí, no našťastie to pri mne obmedzuje čiže ešte ani raz si pri mne nezapálil. :), Hrá futbal, osobne milujem hokej a hokejistov ale k tomu ho asi nenahovorím! :D, nemá rád PeŤana! :( :D Milujem tohto jebnutého Youtubera! :D, Je hrozne žiarlivý chalan! :D Ale je to zlaté, to nemôžem poprieť. :D Je vulgárny, čiže niečo ako ja. :DD No po tom, čo som mu nechcela dať pusu za nadávanie sa snaží byť predo mnou slušný. ;D Neviem, čo vám také povedať ešte o ňom..
10.1.2014 o 16:48.... Nepýtajte sa ma ako je možné, že práve ja si pamätám tento dátum! :D Je to proste.. chvíľa kedy som mu po hodine (:DDD)  odpovedala, že s ním budem tak mal právo mi dať konečne pusu. :D Náhodou to bolo zlaté, pretože som nechcela a on sa furt smial, že sa hanbím. :D No a čo vole! :D Naše prvé rande.. Bolo také v pohode. :) Dosť som sa ponížila za debilné konáre v parku a neskutočnej tme! :D Vážne, inak len tak neletím a potom sa nesmejem! :D Dobre, možno len občas.. :D
Asi jediná vec, ktorú si z nášho rozhovoru v parku pamätám úplne jasne je tá, keď sme sa rozprávali o úplnej kravine a skončilo to tak, že som sa ho opýtala, že či on vôbec niečo vie skutočne alebo len háda. Vtedy proste zastavil, objal ma a povedal, že vie úplne jasne, že ma ľúbi. :3 Viete si predstaviť ako som sa cítila? :D Nevedela som čo mám robiť, preto som mu len dala pusu a išla som ďalej.. :D Vážne! :D Som lama.. :DD Okey, tieto veci vás asi absolútne netrápia.. No je tu vec.. o ktorej by som vám chcela povedať.
Podľa tohto čítania vyššie ste určite pochopili, že ho ľúbim. :) No.. Poslednú dobu mám ten pocit, že by sme to mali ukončiť. Toľko krát som mu napísala s úmyslom, že mu to navrhnem no vždy.. som to zahodila za hlavu keď som pocítila... že ma vážne ľúbi.. Viem, že mi bude chýbať ten jeho pohľad, ktorým sa na mňa vždy pozrie a potom sa usmeje. To, ako ma vždy chytí za ruku keď vidí, že sa pozriem na nejakého chalana. Je to akoby chcel všetkým naznačiť, že som jeho tak nech si dajú pohov. Viem, že nezabudnem na to ako pevne ma vždy objíme keď sa urazím, ako mi dá vždy pusu keď vidí, že som v neistote.. Viem všetko, viem to, že ma má rád.. Len.. neviem či to má všetko zmysel.. Nechcem aby to skončilo zle, nechcem.. aby to skončilo ako moje ostatné "vzťahy".. Lenže tento radím ako prvý medzí "vážnejší" a ja neviem, čo spraviť. :/
Mimochodom, viete čo je najlepší pocit? Keď ste úplne smutné z veľa vecí, proste len stojíte zo slzami a hladíte do blba a zrazu vám niekto napíše. A vy sa pozriete a príde vám toto.
Pusť ;3 -Milujem ťa :*
Zrazu dostanete ten pocit.. že všetky vaše myšlienky boli zbytočné.. pretože tu je stále niekto kto vás má rád takú akú ste a nie takú akou sa vidíte..
P.S Stále som toho názoru, že koniec by bol jednoduchší.. no ľúbim ho a som rada za to, že z tých dievčat, ktoré ho chcú som ho zaujala práve ja. 
A posledná vec je karneval. :3 S mojou úžasnou

Bellou, Marekom ;D a Linn! :3

Proste po pol hodine sme prišli na to, že moja maska sa nadá

spraviť tak sme to proste prerobili. :D Asi hodinu alebo dve

sme robili zombie masky, ktoré dopadli nad moje očakávania!

:D Musím povedať, že to je sexy! :D Prišli sme do školy kde sme

rozrevali deti, spôsobili, že poniektorý sa tvárili ako pred

infarktom ale boli aj taký, ktorý sa s nami fotili alebo si nás

proste fotili. :D Cítila som sa dosť.. divné. :D Ale vyhrali sme

krásnu 3 cenu! :DD Mali by sme byť prvý.. no uznajte! :DD Boli

sme vážne sexy! :DD 


-Moja dokonalá Bella, proste poker face . :DD

-Linn a Marek. ;) Chalan vie dobre maľovať! :D Musím uznať! :D Už 3? Deň sa neviem odmaľovať. :DD

-Áááá táto sa mi páči!! :3 




sobota 1. februára 2014

I wanna be everything you need. ♥ 34.

Neskutočne vám ďakujem za tak nádhernú návštevnosť! ;33
K časti vám poviem len toľko, že sa začínajú diať veci, ktoré vám dajú veľa vysvetlení. :)

"Teraz ti akože o čo ide?! Zbabelo odísť bez nejakého debilného vysvetlenia?! Proste si zobrať kufre, vyjsť dverami a už sa nevrátiť! Nemôžeš sa sakra správať ako decko!" Zúfalo som zvrieskla keď som vošla do kuchyne a videla som Dereka ako sa načahuje za kľučkou na dverách zatiaľ čo v druhej ruke pevne drží kufor.
"Nekrič prosím ťa! Nechcem aby o tom vedeli všetci, fajn?"
"Oh, ahá! Takže tebe teraz ide o to odísť bez toho aby si nám to oznámil! To je úplne geniálny plán Derek! Preboha máš dvadsať rokov a správaš sa ako uprchli pätnásť ročný chalan! Uvedom si závažnosť tejto situácie, sme jedna partia, rozumieš?! Jedna! Máme práve vedieť, prečo to robíš! Prečo proste odchádzaš, vedieť čo sa deje!"
"Clar upokoj sa prosím ťa.."
"Ako sa mám sakra upokojiť! Poznám ťa od svojich dvanástich, celých osem rokov a ty proste otvoríš dvere na mojej izbe, povieš mi, že ma ľúbiš a ráno sa snažíš pred všetkým ujsť?!"
"Mám na to vysvetlenie fajn?! Jednoducho neviem čo mám robiť! Nedokážem tu zostať! Nie je to vaša vina! Je to moja vina, je to moja vec a ja nechcem aby ste to vedeli! Nie takto, nie teraz! Pochop to prosím, nechaj ma ísť!"
"Nemôžem ťa sakra nechať ísť! Záleží mi na tebe, rozumieš?! Si sakra môj kamarát! Derek, pre boha prečo?!"
"Pretože som tvoj kamarát a neskutočne ťa ľúbim. Práve preto ma nechaj odísť.. Prosím. Nerob to ťažším."
"Ako ťažším? To už snáď ani nejde.." Bezmocne som zašeptala, čím som konečne znížila tón svojho hlasu. "Dovoľ mi a s tebou aspoň rozlúčiť.."
"Nechcem aby si odišiel, si to jediné čo mi tu ešte ostalo. Derek, prosím."
"Pozri." Nevinným hlasom šepol a konečne odstúpil od dverí, aby mohol moje dlane skryť v tých jeho. "Vidíš toho milého, kučeravého chalana, ktorí ti stále behá po mysli? Je niekde tu vo svete, niekoľko kilometrov ďalej a z celého srdca ťa miluje. Možno menej, možno viac ako ja. Ten chalan čaká na ten okamžik, kedy sa mu hodíš do náručia a pobozkáš ho. Viem, že Scott po tom túži rovnako ako my traja. Rovnako ako ja dúfam, že raz budeš moja. Lenže tvoje srdce patri jemu. Nenechaj ho odísť, narodili ste sa pre seba. Len prosím, sľúb mi, že nech sa deje čokoľvek.. Stále zostanem v tvojom srdci.."
"Derek.."
"Nie.. Musí sa to stať. Takto to bude lepšie, ver mi. Pre nás všetkých." Zo slzami, ktoré sa mu črtali v očiach prešiel po mojej tvári a na čele mi nechal malý bozk. Posledná vec, na ktorú sa odhodlal pred tým, než moje dlane spustil späť k telu a vyšiel dverami do zasneženého Londýna..

"Clarisse? Môžete prosím Vás dohliadnuť na tú vriacu vodu?" Zaznel mi v ušiach prísny hlas s malým náznakom nehy. Bez akejkoľvek uštipačnej poznámky či tvrdého odvrávania som sa postavila pri okno, pod ktorým bol bielo čierny šporák s dvomi hrncami.
"Stalo sa niečo?.. Teda.. Ak sa môžem spýtať."
"Nie.. teda, myslím, že.. To je jedno. Ty si Mary? Však?"
"Zvláštne, že si to pamätáš práve ty."
"Čudovala by si sa, čo všetko si ja pamätám. Dáš prosím chvíľku pozor na tú vodu? Ja.. potrebujem ísť na chvíľku na čerstvý vzduch."
"Si v poriadku?"
"Isteže, to nič nie je.." S mierne neúprimným úsmevom som nevinne zaklamala a po dlhej chodbe s plno "kuchármi" som cez veľké dvere vyšla na dvor. Čerstvý chladný vzduch, ktorý automaticky ponoril moje telo do stavu úplného uvolnenia od silného mrazu spôsobil, že po tele mi naskočili drobné zimomriavky. Zo slabým opretým sa o železné zábradlie schodov, som si na hlavu stiahla modrú kapucňu, aby som sa ako tak uchránila pred padajúcim snehom a z vačku nohavíc som si vybrala krabičku cigariet.
"Hľadá ťa Pohlmannová, vraj máš na pochodovať do kuchyne a zahodiť to svinstvo." Neutrálnym hlasom mi oznámila Beatrix, keď okolo mňa prechádzala s košom plným nevyužitých veci z kuchyne. "Si v pohode?"
"Prečo? Chceš sa nenápadne pridať na zoznam ľudí, ktorí si chcú kopnúť do chúďatka Clar?" Znechutene som odvrkla a na zasnežení chodník som odhodila špak cigarety.
"To som nepovedala, len ma zaujalo to, že si na mňa automaticky nehodila sarkastickú poznámku a neposlala ma niekam."
"Mňa skutočne mrzí, že ma chápete a vidíte len takto. Ale pochopte sakra, že nie ste jediné, ktoré majú zle obdobie! Vy si to možno odbíjate na krájaní nejakej prekliatej mrkvy vo väzenskej kuchyni. A ja na uštipačných poznámkach venovaných iným ľudom." Pokojne som dopovedala poslednú vetu a poriadne som sa nadýchla studeného vzduchu, kvôli ostrej bolesti, ktorá napadala pravú časť mojej hlavy. Mierne rozmazané prostredie a roztrasený výdych spôsobil, že Beatrixine chladné ruky sa dotkli mojich dlaní, ktoré som silno držala na hlave.
"Clar? Si v pohode?" Vystrašene sa na mňa pozerala veľkými zelenými očami a jemne ma posadila na chladné. mierne oprášené schody.
"Ja.. Pre.." Tichým šepotom som sa zo seba snažila vydať ako takú vetu, ktorá sa pre mňa zdala ako tá najťažšia vec na svete. "..Prepáč.." Horko ťažko som dopovedala a svoje telo som nechala ponoriť do tmavej miestnosti hrobového ticha..

*Kim
"...Ako to, že je  v nemocnici?! Čo sa preboha stalo?!" Zúfalo som vykríkla do ticha domu a zo slzami som sa posadila na jednu zo stoličiek za kruhovým stolom. "...Nemohla bezdôvodne odpadnúť do kelu! V ktorej nemocnici je?" Sústredene som sa za počúvala do šuchotu na druhej strane. "..No nie! Som jej sestra, mám právo na to ísť za ňou do nemocnice!" Nahnevane som sa zapozerala na červenú stenu oproti mne a nechápavo som počula nezmyselné výhovorky akejsi ženy. "Verte tomu, že keď zistím kto ste a z akého dôvodu mi práve vy voláte o zdravotnom stave mojej sestry, tak neskončíte dva krát dobre! Dovidenia!" S nervami na konci som zvrieskla a červeným tlačítkom som zrušila hovor. "Hlúpi ľudia!" Potichu som zanadávala a v telefónom zozname som vyhľadala pre túto situáciu nevyhnutné meno. Pár pípnutí a v ušiach mi zaznel veľmi známi hlas.
"Musíme sa stretnúť." Rozhodným hlasom som prehovorila a s výdychom som čakala na súhlasné slova od druhej osoby..

Uvedomujem si, že časť je krátka na to, že dlhšiu dobu nebola ale o tom viac v článku, ktorý očakávajte dnes alebo zajtra. :) 

nedeľa 26. januára 2014

Something from my life!♥ 1.

Neskutočne dlhú dobu som uvažovala nad tým, ako pomenujem tieto články. Nakoniec som zvolila jednoduchý názov. "Something from my life!". Skutočne neviem, čo vám o tomto povedať. Čiže začnem úplne jednoducho. Články by sa tu mali objavovať raz, dva krát za týždeň. Nič nesľubujem! :DD Ale určite sa vám ešte ozvem a nezabudnem na vás. :) Keďže blog bude mať krásny jeden rok o pár mesiacov, tak vám dám teda na začiatok zopár faktov o mne. :)

1. Ako ste si už mohli všimnúť podľa komentárov, moje meno je Kristína.
2. V máji oslávim 15 narodeniny. :3
3. Dávam si prihlášku na obchod a podnikanie a kaderník. :)
4. Som dva týždne a dva dni vo veľmi komplikovanom vzťahu. :/
5. Rodina, kamaráti a vlastný chalan sa mi smejú, že som maličká. Ďakujem vám ľudia. ._.
6. Nenávidím ružovú farbu a iróniou je, že polovica vecí, ktorú mám je ružová. ;D
7. Hrávam hry na počítači a PS3. ;)
8. Dosť často sa správam ako chalan! :D
9. Milujem také tie malé ovocné džúsiky. :3
10. Directionerka som pomaly dva roky. :)
11. Milujem Nialla, pretože na začiatku to nemal ľahké a dokázal to skutočne ďaleko. Rovnako ako aj Liam a ostatný. :)
12. Hviezdy, svetielka, tma, milované osoby. Veci, ktoré nič nestoja a ja ich milujem najviac na svete. :3
13. Chcela by som sa stať spisovateľkou alebo herečkou.
14. Okrem 1D, LM a UJ počúvam veľmi iný druh hudby. Väčšinou je to Nirvana alebo niečo hrozne depresívne! :D
15. Neskutočne rada trávim čas vonku! Som schopná tam byť celý deň, noc. :3
16. Milujem búrky. :)
17. Neskutočne rada sa bojím. :D Milujem ten adrenalín, ktorý mi v tú chvíľu pulzuje krvou. :3
18. Milujem hnedé oči a nenávidím svoje modré. :) Čiže, pokiaľ tu je nejaká baba/chalan s hnedými očami, získali ste si ma! :D
19. Dokážem sa rýchlo zamilovať no ešte rýchlejšie od zamilovať.. (existuje také slovo? :DD)
20. Poslednú dobu mávam náladu na dve veci, dokážem sa usmiať na pár sekúnd a potom dosť dlho zaháňať slzy. :/
21. Milujem knihy! :3 Hlavne tie výnimočné, iné, depresívne.. alebo romantické. :3
22. Spolu s mojou Bellou som napísala príbeh, ktorí by sa vraj mal dostať do rúk spisovateľa. :) Uvidíme, čo z toho bude.
23. Milujem bielu čokoládu. :3
24. Sledujem len filmy ktoré sú: vtipné, o húlení, že Bella! ;DD, Horory a smutné. Vojnové a iné ma nikdy nezaujali. :)
25. Nenávidím keď ubližujem alebo sa hádam s ľuďmi, ktorých ľúbim. :/

To je na začiatok asi všetko, nič iné ma nenapadá, čiže pokiaľ máte otázky komentár! :) Odpoviem v ďalšom článku. :3 Na hocičo! :D Nech to je akákoľvek kravina! :D Bude zábava. ;3
Typujem, že ďalší článok bude cez týždeň a pravdepodobne už tému viem. Uvidím či ju využijem. :)
Čiže! Poprosím komentáre, odkazy, otázky, čo len chcete! :)
Ľúbim vás! :*

piatok 17. januára 2014

I wanna be everything you need. ♥ 33.

Nie, nezabudla som na vás! :D Proste len, chápete to. Nie? :)
Škola, výber strednej školy, polročné vysvedčenie, meniny a určití čas chcem stráviť aj  s rodinou a kamarátmi. :)
Takže.. máte to tu! :) Čítajte! :)

Sú chvíle, kedy sa vraciame späť na miesta, ktoré nám pripomínajú dané osoby a dúfame, že ich tam uvidíme  a všetko bude opäť tak ako kedysi. Potom sa uvedomíme a zistime, že nič nebude tak ako do teraz. No aj cez to ideme ďalej v túžbe zažiť niečo podobné. No márne, nič a nikto na svete nám nedá ten pocit, ktorý sme zažívali na tom mieste s tou osobou.. 

"Och, ty už si hore? Myslel som, že si v kúpeľni alebo.." S úsmevom na mňa vybehol Derek, keď som chrbtom zatvorila dvere a vybrala som si zamrznuté ruky z vačku. "Stalo sa niečo?" Vystrašene prerušil svoj pomerne krátky monológ a jemne ma chytil za končeky zamrznutých prstov.
"Uhm.. to bude fajn. Spravíš čaj? Pôjdem sa prezliecť, vonku začalo snežiť tak som pochopiteľne trochu mokrá.."
"To si mohla predpokladať, je týždeň pred Vianocami."
"To už?" Zarazene som sa otočila pri prvom schode a prehodila som si mokré vlasy cez plece.
"Mala by si sa dať dokopy, strácaš pojem o čase." S humorom si zašomral a zvrtol sa späť do kuchyne, v ktorej dal postaviť na môj vytúžení čaj.
"Môžem?" S milým hlasom sa ma spýtala Daisy keď pootvorila dvere na izbe.
"Myslím, že hej. Potrebuješ niečo?" Prekvapene som sa na ňu jedným okom pozrela a cez hlavu som si prevliekla fialové tričko.
"Nie tak celkom.. Len som sa ti chcela ospravedlniť za ten včerajšok. Skutočne som nevedela, že si to ty. Ako, vedela som, že Harry chodil s Clar ale netušila som, že si to práve ty."
"Chápem.."
"Mrzí ma to.. aj baby. Ale vieš, že za to nemôžu... Za to, že ste sa rozišli."
"My sme spolu ani nechodili."
"Uh.. ja.. nechápem.."
"To je na dlho. Ešte niečo? Vieš dole ma čaká Derek s čajom a sestra má narodeniny tak by som chcela.. ísť jej pogratulovať."
"Vlastne mám jednu prosbu."
"Sem s ňou." S úsmevom som ju vyzvala pričom som si s malým uterákom sušila vlasy.
"Baby strašne mrzí to čo sa stalo, ako som ti už spomínala.. No a.. zajtra ideme ku kaderníčke, nepôjdeš  s nami? Teda len ak chceš, do ničoho ťa nenútime."
"Je pravda, že ich mám mierne zničené.. O tretej?"
"Môže byť! Ďakujem. Skutočne." Nadšene ma slabo stisla za ruku a opäť za sebou zabuchla dvere..
Takže kaderníctvo s nimi. S dievčatami, ktoré celý čas podporovali náš vzťah a pritom vedeli, že je to len stupidna hra manažmentu.. Milé..

"Eh.. Ako začať.." Rozpačito som zamrmlala keď som zabúchala za dvere a zjavila sa v nich Kim. "Pozri, mňa to skutočne mrzí.. Toto celé a chcela som ti to vysvetliť.."
"Čo ťa mrzí? To, že si ma opäť nechala samu? Že si opäť odišla a začala drogovať?!"
"Nezačala! Prosím.. Nechaj ma vysvetliť ti to. Stratila som toho už veľa nemyslíš? Nechcem prísť o ďalšiu osobu!" Zúfalo som sa na ňu pozrela a nastrčila som ku nej ruku s malým darčekom. "Všetko najlepšie.. Nie je to nič veľké.. Len retiazka.. Myslím, že.. už pôjdem.."
"Nie.. Poď ďalej.. Vonku je dosť chladno a myslím, že teplá večera ti padne vhod."
"Pozri ja ťa nechcem  obťažovať.. Vidím, že si pekne oblečená, určite ideš von a ja.. nechcem ťa rušiť.."
"Clar, si moja sestra. Nikdy ma nerušíš. Prosím, poď ďalej." S výčitkami v očiach ma slabo potiahla za ruku, priamo do predsiene a zabuchla za nami vchodové dvere. "Nechcela som na teba vybehnúť len proste.. Sama dobre vieš aké obdobie sme mali nie zas tak dávno dozadu. Nechcem ho zažiť opäť. Znova byť v neistote.."
"Pozri. Viem, že to vyzerá skutočne zvláštne ale ver mi. Ten balíček mi dal Mat, nič som si z neho nezobrala. Je pravda, že teraz bývam u Dereka a celej partie ale robíme normálne veci. Raňajkujeme, bláznime sa, chodíme von a zabávame sa. Je v tom alkohol ale vieš, že to bolo aj keď som bývala s tebou. Žiadne drogy ani nič podobné. Pokiaľ chceš môžeš kedykoľvek prísť. Zajtra idem s babami von... môžeš sa pridať. Teda pokiaľ máš čas a chuť."
"Už niečo mám." S tichým hlasom znázorňujúcim akúsi hanblivosť zašeptala a svoj zrak upriamila na dlážku.
"Tento pohľad poznám! Až veľmi dobre! Hovor, ktorí?" Zo smiechom som ju vyzvala a potiahla na gauč, ktorý sa stále nachádzal v spojenej obývačke s kuchyňou.
"Liam."
"Liam Payne?!" Zo vztýčeným obočím som sa na ňu pozrela a v tichosti som sa zasmiala.
"Uhm.."
"Počkaj, nechodí s Danielle?! A ty so Zaynom?! Počkaj! Čo sa to tu deje?"
"No.. Ono to je komplikované.. Preto neviem, či by bolo dobre ísť von s vami.. Liam sa chce rozísť s Danielle. Klape nám to a proste.. Je skutočne skvelý."
"To sa stáva, ja ti nič nevyčítam.. Ale čo Zayn?"
"Uh.. Vieš.. ja.."
"Kim! Ty si pekelne zlé dievča!" Zo smiechom som ju slabo buchla po ruke, čím sa mierne uvolnila a konečne sa na mňa pozrela. "Čo ak sa to dozvedia?"
"Práve tohto sa bojím. Liam je skvelý chalan, pozorný a skutočne ho ľúbim ale zo Zaynom je to niečo iné. Je to zakázaná vec, ktorá má láka."
"Niečo ako ja a Harry na začiatku.. Bože, toľká naivita, že ma fakt ľúbil.."
"Ľúbil.. Clar, sleduj všetky tie fotky, počúvaj pesničky, čítaj rozhovori. Zranilo ho to, možno sa hrá na drsného ale skutočne ťa má rád."
"Ja som si tento koniec nevybrala." S takzvanou "gučou" v hrdle som potichu odpovedala a nemo som sa zahľadela pred seba.
"Nechcela som vyťahovať túto tému.. Skutočne prepáč ja len.."
"To je v pohode, nejakým spôsobom sa treba pohnúť ďalej.. Uh.. Nezájdeme niekam na čaj alebo? Ja viem, že to nie je ideálne oslávenie tvojich narodenín ani nič podobné ale.."
"Nie! Znie to skvelo!" Hlasno ma prerušila, čím som zostala prekvapene sledovať jej tvár a márne pohyby rukou. "No, nepozeraj sa tak! Znie to skvelo, ideme?" S milým úsmevom sa postavila z gauča a úprimne sa na mňa zahľadela, čím som opäť pocítila ten skvelý pocit, že na tomto svete nie som tak úplne sama...

"Kde si pre boha bola! Bál som sa o teba, nič si nedala vedieť a.. pane bože, si v poriadku?!" Vystrašene na mňa vyletel Derek, keď som zatvorila vchodové dvere a so širokým úsmevom som vkročila do obývačky, v ktorej všetci nehybne sedeli a zízali na divadlo, ktoré sa pred nimi odohrávalo. No, povedzme si pravdu. Kto z vás by si nepozrel pohľad vystrašeného chalana, ktorí sa ide zblázniť, že vidí dievča, ktoré je živé a zdravé a nevinný pohľad začiatočného psychopata, ktorí zo smiechom na všetko dozerá? Myslím, že táto situácia je pre veľa ľudí komická, presne tak isto ako aj pre Daisy, ktorá úspešne zadržiava smiech.
"Nemala by som byť? Cítim sa fajn, nemyslím si, že sa mi po ceste niečo stalo či ma nebodaj niekto znásilnil." S humorom som odpovedala, no pri pohľade na Dereka ma smiech automaticky prešiel. "Stalo sa niečo?"
"Nie, to len tu náš malý zaľúbenec celý deň vyvádzal, kde je jeho láska." Poznamenal Scott, čím si vyslúžil výbuch smiechu od celej partie.
"Vtipné, budem v izbe kedy niečo.."
"Ale čo, žeby a nám Clar snaží niečo utajiť?"
"Nič sa nesnažím utajiť!" Zo smiechom som zvrieskla pred tým, než som zatvorila dvere a ocitla som sa v malej ale zato útulnej miestnosti..

http://www.youtube.com/watch?v=4MDyDIK1SuQ -Počúvajte pri čítaní! (Je to Larry video preto poprosím aby dievčatá, ktoré ich berú ako Bromance, video nepozreli, nechcem vyvolávať hádky. :)..)

"Smiem?" Tichým a rozpačitým hlasom na mňa prehovoril Derek spoza dverí a jemne sledoval môj pohľad, ktorí som nasmerovala na jeho tvár.
"Ty vždy, deje sa niečo?" Zo slabým úsmevom som ho nepriamo vyzvala k reči a posadila som sa na drevení stolík s bielou lampou.
"Len.. chcel by som ti vysvetliť to dnes.. Poznáš Scotta, je to hrozné decko a ešte keď je zhúlení."
"Isteže. Je to predsa Scott."
"To teda áno ale.. to nie je pravý dôvod ja.."
"Tak? Pozri ja ti neublížim, sme predsa kamaráti. Môžeš mi povedať čokoľvek."
"Toto je iné Clar.. Nemôžem, vidím veci, ktoré ty nie. Nemôžem ti to povedať.. Bojím sa, rozumieš? Nechcem o teba prísť a určite nie kvôli.."
"Kvôli čomu?" S nechápavým pohľadom som sa na neho pozrela a pomaly som podišla ku nemu, čím som ho jemne objala.
"Ľúbim ťa, rozumieš? Šialene ťa ľúbim, už od toho prekliateho dňa keď sme sa prvý krát celá partia stretli! Bola si iná než Siarrah, Daisy.. než všetky.. Nedokážem to! Neviem sa každý deň budiť, tváriť sa, že sa nič nedeje a zaspávať s tým, že dievča, ktoré milujem je len o izbu ďalej. Trvalo mi tak strašne dlho, kým som sa spamätal, že si odišla, že máš Harryho a ty si sa opäť objavila. Ničí ma to. Ničí ma toto všetko.. Vidím ako miluješ Harryho, ak on teba a ako sa na teba pozerá Scott. Máš toľko možností, toľko chalan na výber no aj cez to viem.. že ľúbiš Harryho.." S jedným dychom zo seba vydal, zatiaľ čo ja som sa neveriacky dívala do jeho očí a bolestne som počúvala každé jedno slovo, ktoré sa mi hlboko rylo do srdca.
"Derek ja.. Neviem ako ti to mám povedať ja.."
"Nie, nehovor nič.. prosím.. Ja len.. chcel som aby si to vedela.. pred tým.."
"Pred čím?"
"Než odídem."
"Odídeš kam?! Derek neblázni, nemôžeš len tak odísť! Dá sa to toľkými spôsobmi riešiť.."
"Riešiť čo? Chceš mi dať hodiny ako ťa mám prestať ľúbiť? Ty to nechápeš.. Musím odísť.."
"Nemusíš! Je tu Scott, Siarrah, Daisy, Julian, Marcell, Mark, ja.. nemôžeš nás tu nechať.."
"Bude to tak lepšie.. Pozri, chcem aby si vedela, že to nerobím pre to, lebo som zbabelí ani nič podobné.. Proste, určité veci v mojom živote si vybrali túto cestu a ja.. už tieto plány nedokážem zmeniť. Prosím, nemej sa.. Daj sa opäť dokopy s Harrym, staraj sa o Kim a.. nezabudni na mňa.."
"Derek!" Zúfalo som vykríkla a zo slzami som sa zadívala na jeho chrbát. "Nemôžeš ma tu nechať!"
"Ľúbim ťa Clarisse Walker.." S tichým šepotom mi odpovedal s ignorovaním môjho zúfalého naliehania o zmenu jeho postoja zo silným stlačením trička pri mieste, kde sa nachádza jeho srdce odišiel z izby..

-Časť je iná akú som mala napísanú, preto meškám!! :DD Baby, koniec si veľmi dobre pamätajte! Veľmi!! :D Bude neskutočne súvisieť s ostatnými časťami a preto je.. nevysvetlení a taktiež skúste hľadať vety, ktoré vám už pár častí dávajú poznať skorú budúcnosť osudu, ktorú niektoré postavy čaká. :) 



LED štipce z poštovne zdarma. :)

Myslím, že nie som jediná, ktorá svoje spomienky rada robí večnými vďaka vymoženosti akými sú fotografie. Preto ma veľmi potešila táto sve...