streda 24. júna 2015

"Pýta sa láska priateľstva: Načo si tu ty, keď som tu ja? A priateľstvo odpovedá: Aby som vyčaroval úsmev tam, kde ty necháš slzy."



"Krása priateľstva nespočíta v natiahnutej ruke, ani v milom úsmeve, ani v radosti zo spoločnosti. Je to duchovná inšpirácia, ktorá prichádza keď si niekto uvedomí, že v neho verí ešte niekto ďalší, komu je ochotný dôverovať." -Ralph Waldo Emerson 

Ako vlastne začať.
Jednoducho, som jedna z tých dievčat, ktoré si prešlo rôznymi kamarátstvami.
Prešlo tými, ktoré skončili ignorovaním, hádkami alebo sa ani kamarátstvami nazvať nedali.
Pravdaže, zostalo mi neskutočne veľa skvelých kamarátov, no počet, ktorím plne dôverujem je skutočne nízky.
Myslím, že ten počet môžem spočítať na jednej ruke.
Ak aj to nie je už veľké číslo.

Som rada, že jedného z tých, ktorím plne dôverujem som mohla v septembri spoznať.
Vlastne, už náš úplne prvý chat bol o riešení istého problému a ja som zaň vlastne aj rada.
Lebo vďaka nemu sme si voči sebe vybudovali dôveru a vedeli sme na koho sa obrátiť pri tom ďalšom probléme.
Od vtedy prešiel už nejaký ten trištvrte rok a som hrdá na to, že ešte stále môžem prehlásiť to, že je mojím najlepším kamarátom.
Už len z toho dôvodu, že vie o každom mojom probléme, každej nálade, každom skvelom zážitku rovnako tak ako musí čítať každú  moju extrémne dlhú správu o mojej zamilovanosti.
No všetko to číta a buď ma podporuje alebo pomáha riešiť to čo ja už nevládzem.
A to isté platí aj z mojej strany.
Je vlastne prvý najlepší kamarát kvôli, ktorému som bola ochotná zarebelčiť a ujsť zo školy len pre to aby sme vyriešili ďalší z množstva problémov.

No dosť len tých problémových vecí, pretože sa nám stalo aj množstvo skvelých.
Ako napríklad naše cesty autobusom.
Tie neskutočné výbuchy smiechu na úplne každej kravine.
Naše oslovenia, - "krsná a krsný".
Dávanie si Strapových pesničiek. ♥
Posielanie vtipných obrázkov zakaždým ak padne zlá nálada.
Či to ako keď sme ako zadaný počas rande vo štvorici kecali spolu namiesto venovania sa naším "skvelým" polovičkám.

Po pravde?
Ani nejako neviem prísť na zmyslel tohto článku.
Asi som tu len chcela mať napísané niečo o ňom, pretože je skutočne jeden z mala skvelých ľudí v tejto dobe, čo vedia pomôcť.
A pretože je ten najviac skvelý najlepší kamarát, ktorého budem vždy zbožňovať ako svojho krsného. :)

P.S Teším sa na to , kedy sa spolu nadrbeme krsný a nezabudni na kukuricovú zapekačku, a autobus. :3 :)




pondelok 22. júna 2015

Something about nothing. ヅ



Ahojte!
Dnes dáme trošku zmenu na rozdiel od predchádzajúcich článkov.
:)

V prvom rade by som Vám neskutočne chcela poďakovať za tak neskutočne nádhernú návštevnosť, aktivitu pri čítaní článkov.
Síce Vaše komentovanie niekde viazne ale štatistika ukazuje skutočne vysoké a krásne čísla, za ktoré som Vám neskutočne vďačná. ♥


Pomaličky sa nám už krátia dni do leta, máte na ne nejaké plány? :)
Chystáte sa niekam na dovolenku či si volíte skôr domáce zázemie a akcie podľa nálady?
A čo vysvedčenie? Ste spokojný či sklamaný?
Ktorý predmet by ste si ešte opravili keby máte tú možnosť? :) 

Mimochodom čo hovoríte na nový vzhľad blogu a automatické prehrávanie hudby? :)
Chcete aby som ešte niečo nejako zmenila či doplnila?
Či máte nejaké nápady o tom o čom písať, nápady na články či podobne?
Pokiaľ poznáte nejaký krásny citát k zamysleniu určite mi dajte vedieť, rada naň napíšem svoj názor či skúsenosť.

Neviem čo také Vám ešte napísať.
Asi sem proste len pridám pár fotiek a citátov.
Pekný zvyšok dňa a teším sa na Vás pri ďalšom článku, ktorý bude už čoskoro. ♥♥ 


-Tiež tak moc milujete svetielka či som jediná medzi Vami, nimi tak strašne posadnutá? *_*


-Má niekto z Vás tetovanie? Ja osobne nie, ale neskutočne sa mi zapáčil tento motív. ♥


"Spôsob, akým žijeme naše dni, je spôsob, akým žijeme naše životy." - Annie Dillard

 
"Človek dokáže v živote hocičo spackať, ale nič tak dokonale ako život." - Gabriel Laub 

streda 3. júna 2015

Sny. ♥

:)
Čo je horšie?
Snívať s vedomím, že naše sny nebudú nikdy naplnené ale s pocitom, že vďaka našej túžbe, fantázií a snom žijeme,
alebo prežívať tento svet bez snívania a hľadieť len na skutočnosť, na všetky tie zlé ale aj dobré veci okolo nás?

Myslím, že patrím medzi ľudí, ktorý radi snívajú.
Zbožňujem ten moment kedy sa okolo mňa niečo deje, keď je úplný rozruch, desiatky ľudí okolo mňa sa hlasno rozprávajú ale moja myseľ na chvíľu vypne pre prítomnosť,  pre ten život okolo mňa a všetky tie hlasy pomaly utichujú a ja sa ponorím do nežného a omamujúceho snívania.

Miestami vlastne ani neviem nad čím snívam.
Občas sú to skutočne nereálne veci.
Potom niečo čo je pre mňa dôležité ale nemožné.
A potom možnosť kedy proste snívam nad vecami, ktoré sa stali či vecami, ktoré sa ešte len stanú.

Podľa môjho názoru ani tak nezáleží na tom o čom snívame.
Na tom či sú to kladné alebo záporné veci.
Či sú to sny, pri ktorých máme istotu ich splnenia sa alebo sny, ktoré si ponecháme len ako tajné túžby, s ktorými sa raz odtajníme pred tou správnou osobou.
Ale záleží na tom, že snívame.
Že ešte stále existuje akási časť vesmíru, malý kútik našej mysle v spojení s našou dušou, v ktorej smieme byť tým kým sme.
Bez pretvárok, bez hranie, bez falošných úsmevov.
Jednoducho miesto kde snívame nad vecami, ktoré nás robia šťastnými.
Kde snívame nad našimi tajnými túžbami v podobe snov.


"Nie je nešťastie umrieť s nesplnenými snami, ale je nešťastie nesnívať.
Nie je hanba nesiahať na hviezdy, ale je hanba nemať hviezdy, na ktoré by sme siahali."
-Benjamin Mays. 

LED štipce z poštovne zdarma. :)

Myslím, že nie som jediná, ktorá svoje spomienky rada robí večnými vďaka vymoženosti akými sú fotografie. Preto ma veľmi potešila táto sve...