štvrtok 21. marca 2013

Sweet Bad Girl 36.


I love you!  ďakujem za komentáre! ;33 dievčatá? mám na vás malú prosbu :) mohli by ste dať komentár a  za tým svoje meno? :) aby som vedela komu mám poďakovať ;) inak dnes u toho zubára on že "zakloň hlavu a otvor ústa zlatko" :D ja totálny výbuch na celú ambulanciu :D dobréé! :D potom som sa tam smiala na prístroji "Chiarana" (Y) :D a keď sme išli von dal mi cukríky ;33 :D potom na pešej zóne som začala hučať "anglicko! írsko!" :D a môj ocino taký pohľad :D potom tam bol hrnček 1D! :D to som začala vrieskať :D a vedľa taký malí holub :DDD potom idem ďalej a anglická vlajka :D to som si aj fotila!! :D :D a ocino len krúti hlavou a on taký spokojný že konečne kľud :D a ja na celú hubu "Kevíííín!" :D a začala som utekať za holubom :DDDD ja som si pri nich kľakla a ony neušli! :D ňuňu :DDD (Y) :D inak baby? chcela by som vám ešte povedať že "SWEET BAD GIRL" bude o chvíľku končiť :) som na 35? teraz ide tuším 36 časť a keďže Tracy je tehotná a nemám už náladu na pokazenie im to :) tak predpokladám že už len nejakých 13 častí možno menej :) potom by som chcela začať písať nový príbeh názov vám zatiaľ neprezradím a postavu dievča mám už premyslené aj dej príbehu len mám na vás otázku NIALL alebo LIAM? :)

"Tracy? vieš niečo nové?"
"Nie, stále to isté nenastalo zatiaľ žiadne zlepšenie.."
"to bude v poriadku! Zayn je silný."
"Clara? prepáč mi to, nemala som na teba vyletieť a už vôbec nie s tým že Harry o teba nemá záujem si naozaj dievča snov a Harry o tom určite vie. mám proste blbé obdobie."
"stalo sa niečo?"
"asi pred štyrmi dňami sa v Londýne objavil môj bratranec viem že to je asi nejaká zázračná skvelá informácia ale nechcela som vám to povedať práve kvôli tomu že v pätnástich ma znásilnil. deň pred odletom mi povedal aby som sa zo Zaynom rozišla inak sa mu niečo stane. som naozaj blbá že som mu to uverila, Tom je hajzeľ mohla som čakať že on to spraví aj tak.."
"to on môžeš za to že je teraz Zayn v nemocnici?"
"áno, včera sa ma snažil opäť znásilnil ale zabránil mu v tom Liam. Clara naozaj mi to prepáč ale bolo toho na mňa dosť a ešte keď ste začali po mne hučať s tým aké kraviny zasa robím tak som to proste nezvládla."
"to je v poriadku, mala si mi o tom povedať."
"ja viem ale proste, chápeš sú to moje problémy a nechcela som vás do toho zaťahovať."
"Tracy! volali s nemocnice! Zaynou stav sa zhoršil!"
"Niall upokoj sa, čo sa stalo?!"
"neviem, proste volali že jeho zdravotný stav sa zhoršil a srdce začalo pracovať o dosť horšie než pred pár hodinami."
"pane bože.. čo teraz?!"
"musí postúpiť ďalšiu operáciu pokiaľ nezakročia hneť tak to nemusí skončiť dobre.."
"dobre, zvládneš šoférovať?"
"zvládol by som to ale... bojím sa nechcem aby sa niečo stalo."
"nevadí, šoférujem ja. Clara ideš s nami?"
"pravdaže láska.." odpovedala s nervozitou v hlase a všetci traja sme sa presunuli do auta. po pol hodine kvôli Londýnskej zápche sme sa konečne dostali do nemocnice kde už všetci čakali.
"kde je?!"
"pokoj Tracy, operujú ho."
"neviete ako dlho?"
"začali asi pred desiatimi minútami operácia môže trvať aj niekoľko hodín. neboj je v dobrých rukách on to zvládne." Po Harryho odpovedi nastalo medzi nami absolútne ticho. každých desať minút som hľadela na hodinky alebo sa nervózne prechádzala po chodbe.
"idem pre kávu dáte si niečo?"
"idem s tebou" zahlásila som a postavila sa pri Louisa ktorého pohľad taký istý ako pohľad nás všetkých, akoby sa všetok jeho zmysel pre humor vyparil.
"Louis? tá operácia trvá veľmi dlho. čo ak sa to nepodarí?"
"Pozri Tracy. Zayn je bojovník tak isto ako ty. keby sa niečo stane tak nemôžeš stratiť chuť do života, vieš že je tu aj možnosť že Zayn to neprežije ale v tej chvíli musíš byť silná."
"Louis? Zayn to musí prežiť. som tehotná, bez neho by som to nezvládla."
"Aww! to je úžastné Tracy! v koľkom si?"
"v druhom, vieš o tom len ty tak prosím pomlčíš?"
"nič nesľubujem! nebudem sa mať s kým kúpať v rybníku."
"blbče." slabo som sa zasmiala a na malý podnos som položila všetky kávy. pri prosbách aby som sa s tým nedrbala na zem som prešla až do malej čakárne kde všetci čakali s úsmevom na tvári.
"niečo mi ušlo?"
"bol tu doktor ktorý operoval Zayna! všetko prebehlo dobre a počas operácie sa tak povediac dostal s kómy. pravdaže v inom slova zmysle ale do hodinky by sa mal prebrať."
"To myslíš vážne?"
"smrteľne vážne! na čo čakáš? bež za ním na izbu, musíš byť predsa prvá ktorá tam bude máte si určite veľa toho vysvetliť."
"naozaj tam nechcete ísť aj vy?"
"bež prvá aj tak hodinu potrvá kým sa preberie, mi sa za ním zastavíme ráno." povzbudivo sa na mňa usmial Liam a ja som s nádychom a s úsmevom na ústach vykročila do izby kde ležal. keby teraz videl svoje sexy rozstrapatené vlasy ktoré mal na každú stranu na sto percent by vraždil pre obyčajný lak na vlasy. slabo som mu chytila ruku a sledovala jeho dokonalé črty tváre, vyzerá úplne ako anjel. dokonalý anjel ktorého sa už nikdy nevzdám. po hodine neustáleho čakania a rozmýšľania sa konečne prebral.
"Zayn! mňa to mrzí! naozaj ma to strašne mrzí! nemala som ťa opustiť, nemala som odísť len tak bez vysvetlenia.. prepáč mi to prosím!"
"Tracy nemám ti čo prepáčiť... ja som bol ten ktorý nastúpil do auta za účelom ísť za tebou."
"Zayn, nemôžeš za to že sa ti stala tá havária. môže za to Tom.."
"Kto je Tom?"
"kvôli nemu som sa s tebou rozišla. Tom je môj bratranec ktorý mi ako pätnásť ročnej veľmi ublížil a pred pár dnami sa zjavil v Londýne. nechcela som vás ohroziť preto som sa radšej s tebou rozišla pretože som vedela že letím do New Yorku takže ostatným s Dream Dance nehrozí nebezpečenstvo. ani si nevieš predstaviť ako naštvaná som bola sama na seba keď mi volali s nemocnice."
"nevyčítaj si to, obidvaja sme blázni ale na to aby som nás chránil som tu ja nie ty. prosím len už žiadne utajovanie tvojej minulosti dobre?"
"Zayn? myslím že s tým chránením by si si to mal ešte veľmi dobre rozmyslieť."
"až taká zlá nie si aby som musel kvôli tebe robiť nezákonné veci."
"tak spravíme kompromis, nedovolím ti chrániť mňa ale dovolím ti chrániť nás."
"neviem či je to tým že som postúpil operáciu a som trošku mimo s tých liekov ale nerozumiem."
"raz to pochopíš ocinko."
"To myslíš vážne?"
"pokiaľ ti to nevadí a nevyrazíš ma s tvojho života a nebudem sa musieť o naše dieťa starať ako slobodná mamička tak v tom prípade to myslím smrteľne vážne!"
"blázniš? to je perfektné láska!"
"Milujem ťa Zayn."
"ja teba oveľa viac my Sweet Bad Girl."
"Dobre naozaj nevydržíme ďalej počúvať za dverami! tá sestrička hádže naozaj nepríjemné pohľady!" zo smiechom zahlásil Louis keď otvoril dvere v ktorých všetci stáli.
"vy ste idioti! koľko s toho ste počuli?"
"strašne veľa mamička."
"blbče." zo smiechom som zahlásila a zahľadela sa do Zaynovích oči v ktorých som opäť videla ten pocit bezpečia, lásky, šťastia a hlavne tie dokonalé oči ktoré budem navždy milovať..

(Spokojné? :)) baby? prosím komentár všetky ktoré si prečítate a prosím podpíšte sa aby som vedela! :))

streda 20. marca 2013

Sweet Bad Girl 35.


Ja vás naozaj strašne veľmi milujem! :D ja neviem že či ma chcete úplne zničiť ale máte tu ďalšiu časť! :D snáď sa vám bude aspoň trochu páčiť ako kedysi príbeh o Emme a Louisovi alebo Harrym a Nattaly :) aj keď viem že tieto príbehy sa nedajú prirovnávať napríklad k príbehom ktoré píše Mimuš, Deni alebo Julíí ;) ste dokonalé baby! :) a aj všetky ktoré to čítate!  inak Jullí? pozerala som Kutila a bol tam ten chalan nwm ako sa volá ja ho volám "Dávid" ;DD mala som takú chuť rozbiť ten televízor! :DDDD bože baby? :D viete ako ma miklo? :D mne sa vypol PC :D zapol sa mi :D a ja mám slúchatka v PC :D na plno zvuk :D a mne zrazu sama od seba začne hrať pesnička :D ja som tak začala nadávať :DDD infarkty! :DD viem že som povedala že ten počítať vyhodím von oknom ale toto nemusel! :DDD



"Akého priateľa?!"
"Ste predsa priateľka Zayna Malika Nie?"
"to máte asi zlé číslo, my sme sa včera rozišli.."
"prepáčte ale nie som nejaká veľká fanúšička aby som vedela kedy ste sa rozišli. v jeho telefónnom zozname je posledné telefóne číslo vaše."
"prosím? to mi akože voláte kvôli tomu že Zayn Malik mi naposledy volal?"
"Nie, ide o to že pán Malik mal vážnu dopravnú autonehodu pár ulíc od letiska. podľa batožiny ktorá sa nachádzala v jeho aute tak určite mal na pláne niekam letieť."
"pre boha! je v poriadku?!"
"najskôr by ste sa mali upokojiť slečna. váš bývalí priateľ na tom nie je dobré, je v kritickom stave a je len otázke či to prežije vôbec do rána. pred pár hodinami prežil vážnu operáciu ktorá trvala niekoľko hodín. po pravde, nezvládol to veľmi dobre, leží v kóme a čas kedy sa preberie môže nastať aj o niekoľko dní, mesiacov, rokov u každého je to individuálne."
"och toto nie..."
"ste v poriadku?!.... slečna!.... slečna!" ozývali sa slabé hlasy na druhej strane telefónu a krv v mojom tele automaticky stuhla..
"áno.. ja.. ja musím končiť.." odpovedala som s roztraseným hlasom a s plačom hodila peniaze na stôl a vybehla von s klubu. prudké pohyby mojej hlavy bohvie ako nevyhovovali kvôli menšej alkoholickej blbosti ale bolesť v srdci kvôli mojej debilite boli oveľa horšie. s plačom som vybehla na hotelovú izbu kde všetci spolu s Conorom. do môjho kufru som hádzala všetky moje veci ktoré som si ráno vybalila. s plačom a nervami som stála v strede izbe pričom moje ruky boli zaryté v nechápavom pohľade vo vlasoch.
"Tracy! preskočilo ti?! čo to zasa robíš?!"
"nechaj ma na pokoji!"
"ja ťa mám nechať na pokoji?! robíš ako debilná! najskôr doma po všetkých nahučíš, rozídeš sa zo Zaynom potom sa v New Yorku ožerieš do nemoty a teraz sa balíš?! o čo ti akože ide?!"
"Volali mi s nemocnice! Zayn mal vážnu dopravnú nehodu! zatiaľ čo ja som sa ako najväčšia krava ožierala v nejakom klube tak on bojoval o svoj život v aute rozmliaždenom na malé kúsočky!"
"upokoj sa Tracy! čo je zo Zaynom?"
"mal vážnu dopravnú nehodu, neviem ako je to možné!  šoféruje perfektné a povedali mi že nehodu mal len Zayn! nechápem to! mal nejakú operáciu ktorá nedopadla dobre a je v kóme. nemôžem to zostať! je mi to naozaj ľúto Conor ale naozaj teraz nebudem riešiť nejakú tanečnú choreografiu a scenár do rádia keď človek ktorého milujem a nerozišla som sa s ním dobrovoľne zomiera v nemocnici!"
"nezomiera! bude v poriadku hlavne sa nestresuj dobre? bež na letisko, vecí si tu nechaj snáď ich nebudeš vláčiť po celej nemocnici. zariadim aby sme to preložili o niekoľko dní. bež za ním my prídeme zajtra."
"ďakujem ti Conor ja naozaj neviem čo by som robila.."
"hlavne žiadne hlúposti áno? Zayn si silný bež za ním"
"nebyť toho rozchodu teraz by sme mohli byť spolu a zdraví."
"budete spolu a aj zdravý ver mi! bež už lebo zmeškáš." starostlivo sa na mňa usmial a ja som vybehla von. s taxíkom som sa dostala na letisko s ktorým som priletela priamo do Londýna. o 03:17 s maximálnou únavou som nastúpila do ďalšieho taxíka a išla priamo do nemocnici.
"Sestrička!! prosím vás kde leží Zayn Malik?!"
"leží na izbe číslo 11 ale tam nemôžete ísť! je po vážnej a namáhavej operácií a je v kóme mal by si oddýchnuť a pritom už tam má návštevu."
"akú návštevu?!"
"je tam jeden mladý sympatický chlapec on volal záchranku prestavil sa ako Tom."
"ježiši kriste!" bez ďalších otázok som sa rozbehla priamo na izbu 11 kde vedľa postele sedel Tom a na posteli Zayn pripojený na tisícky hadičiek.
"pane bože... láska!"
"ber to ako varovanie."
"ty bastard! takže ti si volal záchranku áno?! pekne premyslené! nikto ťa nebude podozrievať čo?! si obyčajný idiot! zakomplexovaný debil! rozišla som sa s ním a to bola tá najväčšia chyba! načo?! ha?! nato aby keď odídem do New Yorku ty sa ho pokúsiš zabiť?! nejakým hlúpym blbostiam že havaroval, nabúral alebo niečo neverím! rozumieš?! neverím! už len kvôli tomu že si tam bol ti!"
"mala si si dva krát rozmyslieť to čo hovoríš! nabudúce to nemusí skončiť len pri poškodených brzdách."
"a teraz si akože čo myslíš? že sa mi pokúsiš zabiť jediného chalana ktorého milujem a ja ti budem vďačná a budem s tebou jebať alebo čo?!"
"trošku úcty.."
"vieš akú úctu ti dám?! uvidíš!..." zvrieskla som na celú izbu a s kabelky ktorú som mala prehodenú cez ruku som vybrala mobil a vytočila číslo na políciu.
"teraz akože čo robíš?"
"sexuálne zneužívanie, pokus o vraždu, obťažovanie to na takým pekných pár rokov bude nemyslíš?"
"polož ten mobil..."
"slečna! pokiaľ viem návštevy už dávno skončili a pane rušíte nočný kľud takže obidvaja vypadnite von inak na vás zavolám políciu! pán Malik potrebuje kľud a ak máte nejaký problém vyriešte si ho vonku! dovidenia!" ozval sa za nami prísny hlas doktorky a nám nezostávalo nič iné len ísť preč. zo strachom som nastúpila do taxíka a odviezla sa do domu ktorý bol ešte stále prázdny. nemám ani najmenšie tušenie kedy prídu ostatný takže mi nezostáva nič iné len čakať do rána kedy môžem ísť späť za Zaynom. s dolného poschodia sa ozval zvonček. s túžbou a pocitom že to budú konečne ony som zbehla dole a mojím telom opäť prebehlo tisíc voltov pri pohľade na Toma ktorý sa usmieval od ucha k uchu.
"čo tu chceš?! nepovedala som ti to dosť jasno?! vypadni! daj mi pokoj! odíď!!"
"tento krát ti to tak ľahko neprejde kráska.." ozval sa cez celú chodu jeho slizký hlas a moje telo pocítilo tvrdosť steny. nie kvôli mojím včerajších opileckým chvíkam ale kvôli Tomovej sile s ktorou ma hodil o ňu. cez slzy v očiach som hľadela na neho a znášala všetku tú bolesť. po pár primitívnych urážkach, fackách, kopancoch prešiel na inú fázu. pri sťahovaní mojich nohavíc mi v hlave behali rôzne myšlienky no všetky smerovali len k jednému záveru. aby niekto otvoril dvere a skončilo sa toto odporné umučenie.po pár minútach trpenia konečne niekto rozsvietil svetlo v izbe a mne padol kameň zo srdca.
"Tracy?! o čo tu ide?!"
"Liam!" zvrieskla som a začala ho celou silou objímať. moje slzy dopadali na jeho čierne tričko na ktorom sa zachytávali a nechávali po sebe mokré fľaky.
"kto to je?!"
"to... to je.. Tom.." šepla som a ešte viac sa rozplakala. po pár nechápavých pohľadoch Liam konečne pochopil celú situáciu a zavolal políciu. s nervozitou a roztraseným telom som sa posadila na postel v mojej izbe a opäť som plakala. po desiatich minútach za mnou prišiel aj Liam ktorý najskôr len ticho sedel a potom začal s jeho "výsluchom".
"to pre neho si sa rozišla zo Zaynom?"
"nie pre neho, kvôli nemu. ty nemáš ani tušenie čoho je Tom schopný!"
"Zayn vedel že si sa s ním nerozišla kvôli práci a rozdielnosti. hneť vedel že sa s tebou niečo deje. práve on dostal nápad že ti niekto ublížil a preto chcel ísť na letisko. predpokladám že za tu haváriu môže Tom však?"
"správne.."
"Tracy viem že to bude asi trápne ale znásilnil ťa?"
"myslíš teraz?"
"no nie a kedy?"
"nie, prišiel si skôr než začal.."
"on je tvoj bývali?"
"kiež by... mohla by som ho udať bez problémov  a každý by mi veril.."
"ako to myslíš?"
"Tom je môj bratranec..."

                                                               Rok 2009
"Zlatko tak mi bežíme zostane tu s tebou Tom dobre?"
"mamííí! nemôžem ísť s vami? pred pár dnami som sa "rozišla" zo Zaynom naozaj nepotrebujem stráviť celú noc s týmto idiotom v dome.."
"nerozprávaj tak Tracy! je to tvoj bratranec a máš len pätnásť snáď ťa tu nenechám samú. ráno prídeme papá zlatko! a nezabudni poslať hlas Zaynovi aby vyhral!"
"jasné mami..." šepla som a zabuchla som dvere na moje izbe. v ušiach sa mi ozýval zvuk začiatku ďalšieho kola x-factora. áno zo Zaynom už nehodím nejaké mesiace ale to neznamená že ho nebudem podporovať. zo zadu som cítila teplý dych a oči ktoré ma stále paralyzovali.
"čo tu chceš? dobré viem musíš ma strážiť ale do izby mi chodiť nemusíš takže papá bratranček!"
"máme voľný dom a mám jeden nápad ako ťa zbaviť myslenia na toho chalana ktorý je akože tvoj chalan."
"o čo ti ide Tom? odísť s mojej izby nemám náladu na tvoje kraviny.." odpovedala som bez záujmu a opäť som začala sledovať spevácku šou ktorá bežala v televízií. po pár minútach som chytila nervy na Toma ktorý stále sedel na mojej posteli a hľadel na mňa. prudko som sa postavila a chcela ho vyhodiť s mojej izby nebyť jeho reflexov a nestiahol by ma na postel. po pár fackách ktoré som mu dala alebo snahe sa dostať od neho preč som to úplne vzdala. ležala som pri ňom úplne hola a on ma znásilňoval. celé zvyšné prázdniny prebehli zvláštne. na Toma som sa nemohla ani pozrieť a ako by to nebolo dosť moji rodičia si zmysleli ešte aspoň tri večeri kedy odišli preč s doma a celá história sa opäť opakovala. keď začala znova škola začali aj dosť veľké komplikácie. mala som len pätnásť a  pod srdcom som nosila dieťa ktoré patrilo môjmu bratrancovi. každý deň som po škole chodila na tajnú brigádu o ktorej nikto nevedel aby som si zarobila peniaze a dala si zobrať to dieťa... jasné že si to moje spolužiačky všimli takže som bola  na základnej škole pekne šikanovaná . potom začala stredná a všetko sa dalo do starých kolají....

(realita)
"prečo si mi o tom nepovedala?"
"nevie o tom ani Zayn, ani Clara a rodičia.. si jediný ktorému som to povedala.. ani Tom o tom nevie.."
"bože Tracy... to kvôli tomu si sa rozišla s Tomom?"
"nie.. on sa tu len tak objavil a povedal mi že ak sa zo Zaynom nerozídem tak sa vám niečo stane.. som naozaj blbá.."
"nemôžeš za to Tracy! chceš ísť za Zaynom?"
"tá sestrička ma vyhodila.."
"to vybavím.."
"a čo je s Tomom?"
"to ťa naozaj trápi?!"
"nie.. ja len nechcem aby som ho znova videla.."
"jeho pekne dlho neuvidíš toho sa neboj! len budeš musieť spraviť veľa veci a prežiť tie zlé chvíle aby si bola znova zo Zaynom jasné? poď za ním." usmial sa na mňa a jemne ma chytil za ruku. po chabom úsmeve ktorý som mu venovala sme nastúpili do auta a odviezli sa do nemocnici.
"necháš ma tu s ním samú?" (baby!!! :DDD mne teraz brat že "niečo tu na mňa rozpráva!.." :D ja taký face a idem do izby a mne zvoní budík :DD ale ja mám na zvonení chalanov s 1D ako sa rozprávajú :DDDDDD voléé on si môže myslieť :DDD)
"jasné.. prídem za chvíľku." usmial sa na mňa a vyšiel von s izby. môj pohľad padol na Zaynovu tvár a hneť na prístroj vedľa neho.
"viem že ma počuješ zlatko.. prosím prepáč mi to čo som spravila, nikdy som sa s tebou nemala rozísť mala som ísť za tebou a všetko ti povedať.. Zayn.. ani si nevieš predstaviť aké ťažké to pre mňa bolo, moje prvé malo byť s tebou a moje prvé dieťatko sme mali mať mi dvaja spolu. tak ako si to chcel. prosím bojuj!! nemôžeš ma tu nechať samú! hlavne nie teraz, viem že som ti povedala že máme obidvaja iné životy, že máme veľa odlišností ale máme jednu vec o ktorú náš žiadny Tom, žiadna Perrie ani nikto iný neoberie.. vieš si predstaviť aké ťažké je tu sedieť? rozprávať sa s tebou a pritom vedieť že mi neodpovieš? je to horšie než ako keby si zomrel.. vieš prečo? pretože vtedy by som vedela že ti je už lepšie lenže teraz viem že žiješ a že musíš dať všetky sily do toho aby si prežil! nesmieš zomrieť, nesmieš dovoliť aby ten prístroj prestal ukazovať tie nádherné čiary ktoré sú rôzne ale hlavne nie rovné. Zayn? zlatko? viem že som ti to mala povedať skôr, pred tým než som ti tu začala rozprávať vecí ktoré sú mimo pretože neviem čo mám hovoriť.." odmlčala som sa a s vrecka si vybrala vreckovku. na mojich lícach sa vytvárali potoky sĺz a v mojom hrdle bola obrovská guča cez ktorú som sa nadýchla a dopovedala vetu ktorú som mu chcela oznámiť normálne a nie keď mi zomiera pred očami..
"Láska? čakáme dieťatko..." (baby ja viem že je to od veci časť ale ja neviem rozmýšľať o.O inak nechce sa mi po sebe čítať prepáčte :DD baby? :D dáte zasa komentáre? ;DDD ja vám verím! :D ) 

Sweet Bad Girl 34.


Baby ja vás MILUJEM! požiadam o 3 komentáre a vi dáte 5! ja vás zbožnujem baby! ani si neviete predstaviť ako ste mi teraz zlepšili náladu!  prosím držte zajtra palce mám ísť k zubárke na tu blombu alebo vložku či ktorá to je kravina! :D neskutočne sa bojím a to sa ja lekárov nebojím -,- :D  inak baby? dostala som 1 s príbehu ktorý sme mali vymyslieť na tému sny za pár minút ;33 inak baby? mám otázku -___- ja som strašne výbušný človek a mňa keď niečo naštve alebo niekto vytočí ja vždy spravím nejakú debilinu a proste :D mám ísť na tábor moja mamina mi poslala aj tú prihlášku ale dnes ma vytočila s jednou vecou tak som po nej začala hučať a ona mi na to "do žiadneho tábora nejdeš!" :D tak som drbla do stolíka a tam padla polovica vecí a skoro aj sklo :D a ja teraz neviem čo jej mám povedať aby to zaplatila :DDDD pomoc! -,- 
"Nechaj ma na pokoji Tom! nechcem už spraviť tú chybu ktorú som spravila pred pár rokmi a už vôbec nechcem aby sa opakovala história na ktorú by som najradšej zabudla!"
"pozrime sa, naše malé dievčatko vie zrazu povedať nie."
"viem povedať aj niečo iné takže ak sa ma ešte raz dotkneš alebo sa na mňa pozrieš tak zabúdaj na to že tvoja budúcnosť sa bude odohrávať medzi mladými dievčatami a na svetle!"
"ako keby sa ti táto blízkosť našich tiel nepáčila."
"niečo som ti povedala sakra!" zvrieskla som na neho. behom sekundy sa na mojom líci vyčarila červená farba a malý škrabanec od prsteňa ktorý nosí na ruke.
"niečo som ti povedal už pred tým a nezabúdaj na to že moje slovo má väčší význam než tie tvoje hlúpe sľuby. veľmi dobre si rozmyslí že či mi teraz dáš alebo môžeš zabúdať na to že tvoj Zayn si s tebou ešte niekedy vrzne, ba či si vôbec ešte s niekedy vrzne keďže zvyčajne ľudia pod zemou takéto veci vykonávajú veľmi ťažko."
"skúsiš mu niečo spraviť rozumieš?! nie som žiadna tvoja bábika za ktorou si prídeš po štyroch rokoch s vetou že to od nej chceš! choď si do nejakého bordelu ale nie na moju adresu! rozumieš? nikdy, NIKDY ti už nedovolím ublížiť mne a ľudom ktorých najviac milujem."
"Tak v tom prípade si to s tým tvojím Zayníkom uži kým ti nepovie posledné zbohom." s pohŕdavým pohľadom sa mi zadíval do očí a jeho ruky spustil dole zo steny kde som bola "uväznená." jeho kroky smerovali von a mojej hlave sa šírili rôzne myšlienky.
"Stoj.... ja.. ja ti to dám len prosím neubližuj im."
"ha-ha, veľmi vtipné zlatko. myslíš že to bude také jednoduché? nechcem od teba sex, teda zatiaľ nie. tvoja veľká záchrana nebude taká jednoduchá."
"čo chceš?!"
"zajtra máš letieť do New Yorku však?"
"ako.. ako to vieš?"
"s tým si nezaťažuj hlavičku Tracy, chceš aby tvoj Zayn bol v poriadku keď sa vrátiš?"
"No nie Tom, chcem mu stáť na pohrebe!"
"tak mu daj kopačky. jednoducho sa s ním rozíď a všetko bude v poriadku."
"čo docieliš s tým že s ním nebudem?! s tebou nebudem Tom rozumieš?! je to proti mojej vôli a sme proste..."
"nie! nevyslovuj to slovo! proste to spravíš, dúfam že to bude zajtra na titulnej strane novín inak ti nič nedarujem." s úsmevom na tvári odpovedal a vyparil sa medzi dverami. po nekonečnom stopovaní taxíka sa mi to konečne podarilo a moja cesta viedla priamo do baru kde by mali byť baby a určite aj chalani.
"Ahoj zlatko, už ti je lepšie?"
"teraz nie Clara, kde nájdem Zayna?"
"kľud zlatko, je to len hra."
"Hra? neriešim proste kde ho nájdem musím mu niečo povedať.."
"pri bare s tou čiernovláskou, ale ono to naozaj nie je tak ako to vyzerá!"
"Zayn? môžeš na chvíľku?!"
"Tracy? ono to nie je tak! ono to je len nejaká blbá hra chalanov! ja ti to vysvetlím!"
"nemáš mi čo vysvetľovať Zayn. proste myslím že by nám to nefungovalo. máme naozaj rôzne životy a myslím že prvo radá by mala byť práca."
"počkať! čo tým chceš povedať?"
"je koniec Zayn...."
"prečo?! Tracy ja ťa milujem! ja skončím s prácou a.. a spravím všetko čo chceš!"
"nie Zayn, takto to bude lepšie.." zo slzami v očiach som sa na neho pozrela a vyšla s klubu priamo domou. po hodinovom balení veci som sa konečne posadila na postel zo záujmom spať. po štyroch hodinách som konečne zaspala ale na darmo, o pár minút neskôr mi zvonil budík. s príšerným odrazom môjho ja, opuchnutými očami a príšernou náladou som sa s kufrom dotrepala do kuchyne kde ma s prísnymi pohľadmi všetci čakali.
"čo zas je?!"
"ty sa nás pýtaš čo zas je?! čo to malo včera znamenať v tom klube?! nehovor mi že si behom pár hodím zmenila názor na to že sa s ním chceš rozísť!"
"nechápem o čo vám ide! aj tak Conor bol ten ktorý najskôr chcel aby sme sa rozišli len to hral na to že to bol vtip! aj tak by nám to nefungovalo, má prácu, turné a rôzne povinnosti a ja mám tiež konečne prácu kvôli ktorej mimochodom teraz letíme do New Yorku!"
"povie tá Tracy ktorá ešte pred pár dňami tvrdila že Zayna miluje bez ohľadu na to že musí byť vo vzťahu s Perrie, má tisícky fanúšičiek ktoré ťa budú nenávidieť a budeš pri ňom aj cez všetky problémy?!"
"ide ti o to aby som sa cítila mizerne alebo čo?! ak áno podarilo sa ti to a nechápem do čoho sa staráš Clara! nemôžem za to že Harry ťa nechce tak nerieš to čo robím ja zo svojimi chlapcami!"
"Ahá tak to ti teda naozaj ďakujem! Perrie mala naozaj pravdu že si čudná mrcha."
"Fajn! aspoň vidím kto tu patrí medzi tých falošných priateľov! daj mi pokoj Clara..."
"môžete držať hubu obidve?! o pár minút nám letí lietadlo hádate sa tu ako nejaké kravy o debilinách! s prepáčením ale vôbec ma netrápi že či teba chce Harry a či si sa ty rozišla zo Zaynom! všetci okamžite nastúpte do auta a prestaňte to rozoberať!" zakričal Conor a mojím telom prebehlo milión voltov. s maximálnymi nervami som hodila kufor do auta a mlčky pretrpela tak ako celú jazdu na letisko tak aj celý len do New Yorku. prvý rozhovor prebehol o 10:15 pri ktorom bola atmosféra pekne dusná, či už je to kvôli otázkam prečo sme sa rozišli alebo iným ktoré ma vytáčali do nepríčetnosti. po hodinovom rozhovore sme malý vystúpenie v parku ktoré trvalo približne dve hodiny. po malej kritickej diskusií a rozoberaní rôznych vecí sme skončili o siedmej. moje kroky viedli do najbližšieho baru v New Yorku kde som sa po pár pohároch tvrdého alkoholu dala mierne dole. v polke môjho skvelého nápadu ktoré malo perfektnú logiku že s alkoholom vyriešim všetky moje problémy ma vyrušil zvuk mobilu ktorý sa ozýval na celú klub. s výbuchom smiechu som sa presunula do zadnej strany klubu a zdvihla som.
"Prosím? želáte si?!"
"je pri telefóne Tracy? priateľka Zayna Malika?"
"veľmi vtipné Clara! hovorila.. hovorila som ti že s ním už nechodím!"
"oh, prepáčte mala by som sa predstaviť. pri telefóne je miesta lekárka s Londýna. ide o vášho priateľa...." 


Keď ste dali minule 5 krásnych komentárov! tááák ak tu budú aj dnes 3 komentáre dnes pridám ešte jednu! ;33 Inak baby? :D viete čo je zvláštne? :D keď som písala poslednú vetu tak mne v pesničke že "žijeme večne lebo duša nikdy neumiera, ona sa po smrti rada vo vesmíre poneviera."  to je tak nádherné! :D dúfam že som vás k tým komentárov po tejto vete povzbudila! ;DD ľúbim vás!  

pondelok 18. marca 2013

Sweet Bad Girl 33.

Zapne, vypne,  zapne- sekne- vypne, nezapne, nevypne, sekne a hrá mi tu debilná pesnička do boha rozdrbem už tento počítač!! :D :D :D baby? :D ak tu náhodou nebude nejakú dlhšiu dobu časť tak prepáčte to len ten počítať letel von oknom -,- kokoooooos ja mám iné šťastie!!! :D :D viete ako som vám písala že sa mi vypol počítač a neuložila sa mi časť na internete? :DD voléé to boli nervy! :D a ja teraz dám krížik na časť ktorú píšem :DDD ja som si tak drbla :DDD a ja také nervy že čo s tým teraz a mne sa to podarilo otvoriť celé :DDD šťastie!! :D :D

"Blbé Londýnske počasie." mrmlala som keď som prechádzala medzi kvapkami dážďa a snažila sa vrátiť prevrátený dáždnik do normálneho vzhľadu.
"nepotrebuješ pomôcť?"
"čo tu robíš Tom?!"
"aj ja ťa rád vidím Tracy. nejdeš nikam na čaj? snáď sa nebudeme rozprávať na ulici."
"máš pravdu nebudeme sa rozprávať! a nie len na ulici ale nikdy, odíď prosím."
"kde je to zlaté, krehké dievča s minulosti?" opýtal sa s odporným úsmevom a do rúk chytil pramienok mojich vlasov. moje srdce začalo byť ako šialené, nie kvôli tomu že Tom by bol nejaká tajná veľká láska s minulosti.
"zmenilo sa tak jej daj láskavo pokoj! pokiaľ dovolíš musím ísť robiť rozhovor!" odvrkla som mu s roztraseným hlasom a vstúpila som do veľkej červenej budovy kde už všetci čakali. po pár otázkach, rozoberaní detstva, chalanov s One Direction a rozoberaní našich plánov sa konečne tá hodina umučenia skončila a ja som zo zovretým žalúdkom mohla odísť domou.
"Kam si sa tak skoro vyparila? myslela som si že budeš u Zayna"
"nemám náladu. dáš si čaj alebo niečo?"
"Malinový s dvomi lyžičkami cukru." usmiala sa na mňa a posadila sa na gauč kde som do teraz sedela ja. s mysľou úplne mimo som zapla vodu na čaj a do šálok dala čajový sáčok a cukor. po piatych minútach moju osamelú spoločnosť "okorenila" Clara opäť s úsmevom od ucha k uchu. nervózne som sedela na stoličke a miešala do protismeru hodinových ručičiek ešte vrelí čaj a rozmýšľala nad tou spoločnosťou ráno.
"Stalo sa niečo?"
"nie, všetko v pohode len som bola zamyslená."
"si si istá? už cez ten rozhovor si bola zmyslami niekde v oblakoch."
"kiež by v oblakoch." chabo som sa na ňu usmiala a do ruky som chytila hrnček s čajom ktorý sa po zazvonení zvončeka roztrieštil na drobné kúsočky.
"si naozaj v pohode? je to len zvonček Tracy." zamrmlala Clara a ja som sa opatrne prešmykla pri dvere a opatrne ich otvorila.
"máš čas?"
"niečo som ti povedala Tom!"
"Tracy chcem sa len porozprávať, síce na druhej strane dnes na zahodenie nie si."
"Si narušený? retardovaný alebo zhúleny sakra?! sme rodina rozumieš tomu?!"
"pred pár rokmi si vôbec nenamietala."
"vypadni! je ti to jasné?! mám chalana, mám prácu, mám dom a hlavne svoj vlastný život do ktorého už niekoľko rokov nepatríš rozumieš tomu?!"
"ako keby si ťa nenájdem. vždy sa motáš pri namyslených hviezdach."
"jediný namyslený človek ktorého tu vidím si ty a poviem ti ešte jednu malú vieš hviezdy sú vec ktorú milujem a ty hviezda nebudeš nikdy takže mi okamžite zmizni s očí pretože ak ťa ešte jeden krát uvidím v mojej blízkosti tak nezostaneme len pri slovách!" zvrieskla som na neho a zabuchla dvere. s plačom som vybehla do mojej izby kde som pri pravidelných vzlykoch zaspávala. zobudila som sa až do piatkového rána ktoré prebiehalo znova tak isto. nervozita, očakávanie kedy sa opäť ukáže, nudný rozhovor v rádiu, cesta domou a nemé pozeranie sa do plafóna.
"ideme do baru ideš s nami?"
"nie, zostanem tu zavolám Zayna. zabavte sa." usmiala som sa na nich a prešla som do kúpelne kde som počkala kým neodišli. po pár hodinách maximálnej nudy som si stopla taxík a namierila si to priamo do starej budovy kde sme toľko dreli. pri prezliekaní sa do tanečných voľných vecí ma opäť vyrušil Tomou hlas.
"ten odstup času má jednu výhodu, máš oveľa krajšie telo než ako šestnásť ročná."
"vypadni Tom! je to môj priestor a chcem sa prezliecť!"
"nehraj sa na nedostupnú, obidvaja vieme aká naozaj si." potichu sa zasmial a jeho ruky sa "oblepili" na moje telo.... (baby táto časť je od veci, krátka, nudná a nedáva zmysel chcem vám povedať len dve veci. prvá vec je tá že k častiam mávam 2 komentáre takže pokiaľ tu nebudú aspoň tri tak nová časť nebude. a ďalšie vec je že sa musím ísť učiť takže nestíham písať viac..)

nedeľa 17. marca 2013

Sweet Bad Girl 32.



Poznáte ten moment keď si zapnete ráno FB a nájdete tam nové animácie s 1D a vy proste pochopíte že ich tak neskutočne milujete? ;33 inak baby viete na čo som prišla? :D ja aj pri pozeraní filmu alebo keď zaspávam myslím na to ako napíšem novú časť! :D ja nedokážem čakať do 19:00 musím ju ísť napísať! :D inak vyzerám ako tehotná :DDDD viete čo je tá kravina na zohrievanie brucha? :D ja to volám semafor :D a mi máme také oné taký tvar čudný :D (musím kúpiť predsa originálny kúsok!) :D :D a ono to vyzerá ako keby som bola tehotná :DDD (Y) Pane bože toto nie je možné! :3 mne sekol celý Pc   a vypol sa mi ja už nervy lebo som si to neuložila a mne sa zapne počítač a ono to tu je celé! ooch ;33 inak neuveríte! :D táto časť je dlhšia!! :D oooo! :D prosím komentáre! :D ja som sa snažila!! :D 

"Pripravená?"
"pripravená, na toto sme predsa čakali celú večnosť. formálne oblečenie alebo šaty?"
"zober si nejaké šaty musíme predsa urobiť dojem."
"idem na to, oh a Clara? kde sa máme stretnúť?"
"o pol deviatej v malej kaviarni v centre Londýna určite to tam nájdeš vedľa sú obchody."
"som strašne zvedavá kto bude náš manažér."
"dúfam že nejaký sexy mladý chlap"
"a ja som si myslela že medzi tebou a Harrym to začína iskriť."
"nie len ty, ani si nevieš predstaviť akými hlúpymi trikmi sa mu to snažím naznačiť."
"prosím ťa, chalanom keby aj zahučíš že ich miluješ tak ony si budú myslieť že je to len nejaká hra."
"čo ak sa mu nepáčim?"
"zlatko chalan ktorému sa ty nepáčiš musí byť maximálne retardovaný. uvidíš že on sa spamätá veď ešte pred nedávnom prášil každú druhú."
"tak to si mi perfektne zdvihla náladu. padaj sme pripraviť o pätnásť minúta tam musíme byť." zasmiala sa presunula sa do obývačky. je naozaj zvláštny pocit byť po dlhej dobe vo svojom hotelovom byte. zo skrini som vylovila jedny jednoduché šaty ktoré boli na vrchu čierne s kvietkovanou sukňou. doplnila som to zopár doplnkami a do kabelky som si nahádzala nejaké veci. o pätnásť minút sme s úsmevom na tvári všetci vstúpili do malej kaviarni k pomerne veľkému boxu pri stene a posadili sa pri stredne starého muža.
"Ahojte, vy budete asi skupina Dream Dance však?"
"áno a vy ste?"
"Som Conor a prosím tikajte mi. takže podľa toho čo som sa dozvedel vyhrali ste tanečnú súťaž a od teraz som váš nový manažér. takže na začiatok mohli by ste sa mi predstaviť?"
"Takže ja som Tracy, toto je Clara, Jeanne, Thérése, Sophie, Alain, Thomas a Victor."
"dobre takže decká dohodneme si ešte nejaké dôležité veci. prvá je kde bývate?"
"v hoteli, jedna spálňa, obývačka kuchyňa, kúpeľne spojená s WC prečo?"
"toto budeme musieť zmeniť. bolo by dobre keby ste bývali všetci spolu takže najlepší nápad by bol aby ste sa odhlásili s hotela a kúpili si nejaký menší dom alebo menšiu vilu niekde v Londýne."
"myslím že keby spojíme svoje úspory tak by nám to na nejakú menšiu vilu vystalo."
"dobre, takže jeden problém máme vyriešený. druhý je tento vždy keď vám poviem že máme tréning tak tam prídete všetci bez ohľadu na to či vás bolí hlava s vašich bujarých večeroch alebo či máte rozrobené niečo jasné?"
"jasné." odpovedali sme zborovo a upreli pohľad na Conora a jeho ďalšiu požiadavku.
"ďalej, keďže ste vyhrali tú súťaž tak bude potrebné spraviť nejaké rozhovori v rádiu, televízií aby ste sa zvyditelnili a dali o sebe vedieť. pokiaľ pôjde všetko v najlepšom poriadku tak koncom tohto roku budete mať aj svoje prvé turné. síce nebude mať nejaké obrovské turné s miliónmi fanúšikov ako napríklad nejaké známe spevácke/ tanečné skupiny ale niekoľko stoviek určite áno."
"fajn, to znie veľmi dobre. oh a Conor? kedy budeme mať rozhovory?"
"zajtra vám začne prvý rozhovor v jednej televíznej show, pozajtra by ste mali byť v jednom významnom rádiu a na konci týždňa by ste mali letieť do New Yorku."
"to rádiu a televíziu chápem ale prečo New York?! na ako dlho?!"
"v New Yorku budete mať malý koncert aby ste získali nejakých fanúšikov a zdržíme  sa tam maximálne týždeň viac nie."
"ahá, takže o štyri dni letíme do New Yorku?! Conor poznáme sa nejakých pätnásť minút a touto informáciou si mi nie je o nič viac sympatický"
"pokoj Tracy, všetko dopadne dobre to by malo byť všetko. oh teda až na jednu vec! dievčatá podľa informácií ktoré som o vás získal vás musím požiadať aby ste sa rozišli zo svojimi partnermi, na scéne ste úplní nováčikovia a nemôžete sa predsa zahadzovať s nejakými chlapcami dôležitá je práca."
"teraz žartuješ však?! ak si myslíš že sa vzdám Zayna o ktorého som mimochodom  prišla práve kvôli takýmto manažérom tak v tom prípade odchádzam!"
"tak aspoň prestaň robiť problémy s Perrie, nestojí ti za. oh, a posnažte sa kúpiť si ten dom ešte v prebehu dnešku, zdá sa mi že jeden sa predáva na ulici kde majú dom aj chalani to vám bude určite vyhovovať. vidíme sa zajtra pred štúdiom televízie." odpovedal s neutrálnym výrazov v tvári a na stôl hodil nejaké peniaze za kávu. po pár nechápavých pohľadoch ktoré sme na seba s Clarou hodili sme si si stopli taxík a namierili si to priamo za majiteľom malej vili. po pár dohodách a návrhoch sme sa nakoniec dohodli na slušne sume a po pár podpisoch a po menšom vybavovaní sme sa ešte dnes mohli nasťahovať. s vonku vyzeral byť malí ale vnútri to bol presný opak. obrovské izby, priestorná obývačka spojená s kuchyňou a jedálňou. na hornou poschodí boli štyri izby spojené s vlastnou kúpeľňou a malým WC. jediné dvere ktoré ma s celého domu lákali najviac boli na konci chodby na hornom poschodí. po otvorené mi do očí bila veľká biela postel s ružovo-čiernymi obliečkami. nad posteľou bol obrovský obraz hviezd s nočným mesiacom. na ľavo  bol veľký balkón s nádherným výhľadom, vedľa neho stal stolík s počítačom a dverami. na pravo bola kúpeľňa s WC a vo dverách ktoré ma zo všetkého lákali najviac bola obrovský priestorný šatník. síce jediné veci ktoré tu boli zariadené sú spálne, obývačka a kuchyňa vyzeralo to tu jedným slovom fenomenálne. s otvorenými ústami som sledovala každý jeden detail v tomto dome ktorý ma čím ďalej tým viac ohromoval.
"myslím že do tvojej novej šatne budeš potrebovať nové kúsky."
"Zayn! pane bože čo tu robíš?"
"nový susedia sú proste neuveriteľne hlučný."
"lebo vy ste tí najtichší ľudia v Lodnýne" zo smiechom som mu to odplatila a omotala mu ruky okolo krku. s úsmevom na tvári som mu hľadela do očí a jemne ho hladkala na krku.
"prestaň s tým inak sa k tým nákupom nedostaneme."
"blázniš? ja odmietam ísť na nákupy stačí mi že tvoje fanúšičky ma nenávidia už len preto že som tá ktorá ťa donútila podvádzať Perrie. nepotrebujem aby si mysleli že ťa využívam pre úbohé šaty."
"je pravda že fanúšičky milujem a snažím sa ich podporovať ale myslím že je moja vec komu budem kupovať šaty a koho budem milovať skutočne."
"Zayn, si sladký a pozorný ale myslím že šaty si dokážem kúpiť ešte sama až tak zle na tom nie som."
"ale nákupy milujem viac než ty takže prestaň rečniť a bež si nastúpiť do auta."
"povedala som ti už niekedy že si najväčší retard na svete?"
"zdá sa mi že si mi to povedala už veľa krát, nastúpiť si už?"
"čo ak chcem ísť peši?"
"myslím že v týchto topánkach neprejdeš ani jeden obchod a nie to celý Londýn." poznamenal zo smiechom a ja som len s urazenou tvárou nastúpila do auta. po tichej jazde sme konečne zastavili pri nejakom obchode kde sme vybrali nejaké šaty. po pár ďalších nepotrebných nákupoch topánok, šiat, kabeliek, šálov a doplnkov sa konečne rozhodol že môžem ísť domou. s tisíckami tašiek som sa dotrepala do mojej izby a začala vybaľovať. po nekonečných hodinách ktoré mi spríjemnil Zayn s jeho napomínaním že ružová a zelená sa pri seba nehodia som konečne s nervami zavesila posledný kúsok a unavene som sa hodila na postel.
"Malik si príšerný pomocník pri ukladaní veci vieš o tom?"
"povedala si mi to najmenej dvadsať krát. Tracy? niečo pre teba mám."
"pokiaľ je to ďalšia viac kvôli ktorej sa budem musieť postaviť s postele tak na to zabúdaj."
"nie, otvor to." s úsmevom na tvári mi do rúk podal malú modrú škatuľku zo sivou mašličkou. s nechápavým pohľadom sa pozerala raz na ňu a raz na neho. po pár minútach nemého pozerania som ju konečne otvorila a v mojich očiach sa opäť zjavili slzy.
                                                             
                                   Leto- Tábor 2004 (prvý tábor na ktorom sa stretli)
Pukajúce drevo a malý pramienok ohňa ktorý sa odrážal v mojich zaslzavených očiach. To bol deň deň kedy som sa dostala do tábora na príkaz mojich rodičov kvôli správaniu. každé normálne dvanásť ročné dievča si na tábore užíva skvelé počasie, spoločnosť a voľnosť ktorú doma inak veľmi nedostáva. už od malého dievčaťa som bola iná. nie len mojím správaním ale celkovým ja. moje pokusy o tanec ktoré skončili smiechom od ostatným netalentovaných idiotov v tábore. pri tejto spomienke mi po líci stekali ďalšie slzy. zo zadu som počula slabé odkašlanie a sladký hlas ktorý mi znel v ušiach. 
"smiem si prisadnúť?"
"Nie!" nahnevane som odvrkla a posadila sa o kúsok ďalej. aj vďaka môjmu hlúpemu Nie pri ktorom som chcela s celého srdca vykríknuť áno som znova bola to dievča ktoré len hrá zlú ktorá chce trieť sama. jeho tieň ktorý sa v ohni odrážal priamo pri mojich nohách som sledovala až kým som nepocítila jeho teplo vedľa mňa. pomaly som zdvihla hlavu a zahladila sa do dokonalých hnedých oči ktoré ma paralyzovali každým žmurknutím viac a viac. 
"Som Zayn a ty?"
"Tracy.."
"vidiel som ťa tancovať, nevšímaj si ich tancuješ dokonalo!"
"aj tak to nikam nevedie, nemám na to stať sa slávnou a byť niečim viac než tí úbožiaci vnútri."
"tiež si to myslím.. teda nie to že nemáš na to! ale to že môj sen sa tiež nevyplní."
"aj ty chceš tancovať?" poznamenala som s malým náznakom úsmevu cez slzy ktoré mi ochotne utrel. 
"nie, chcel by som spievať ale som strašne uzavreté dieťa. vlastne si jediná s ktorou som sa na tomto tábore rozprával."
"Zayn? zaspieval by si mi niečo?"
"ale nebudeš sa smiať ako ty ostatný idioti?"
"nebudem, prisahám!" s úsmevom na tvári som sa na neho zadívala a počúvala jeho dokonalý tichí spev. bol perfektný, dokonalý úžastný. s otvorenými ústami a lesklými očami som sledovala každý jeho pohyb tvári. 
"si perfektný! musíš byť spevák, utratím tisícky peňazí len aby som prišla na tvoj koncert!"
"len pokiaľ tam budeš so mnou a budeš tancovať!"
"myslím že budem len to dievča v dave tvojich fanúšičiek."
"si strašne zlaté dievča vieš o tom?"
"nie, som zákerné a zlé dievča takže ak nebudeš spevák budem ťa každý deň týrať!" poznamenala som zo smiechom a zahladila sa do ohňa. po pár minútach ticha ktoré vládlo medzi nami som opäť prehovorila. 
"ďakujem ti Zayn, naozaj neviem ako by som to tu zvládla keby si sa ku mne neprihovoril."
"Nemáš začo ďakovať Tracy. kamaráti?"
"len pokiaľ najlepší!"
"len pokiaľ navždy." zasmial sa a objal ma okolo pliec. po siedmych dňoch ktoré sme prežili spolu prišiel ten deň kedy sme sa mali rozlúčiť. zo slzami v očiach som stála pri strome a čakala na mamu kým príde pre mňa a on čakal na svojich rodičov. bez slova som hľadela do zeme a v hlave si premietala týchto posledných sedem dní. 
"Tracy? stretneme sa tu aj o rok? prosím, nechcem žiť bez teba."
"o rok som tu znova, teda pokiaľ budem doma znova to zlé dievčatko."
"pokiaľ budeš moje zlé dievčatko tak sa teším ešte viac."
"ako myslíš že tvoje?"
"viem že je to zvláštne ale ľúbim ťa Tracy." hanblivo prehovoril a zahľadel sa do mojich očí. mám len dvanásť rokov ale v mojom bruchu sa rozšírili malé motýliky ktoré mi vyčarili úsmev na tvári. 
"aj ja ťa ľúbim Zayn." usmiala som sa na neho a dala mu krátku pusu na ústa. po malom objatí a poslednom rozlúčení mi do rúk podal malú škatuľku v ktorej bol prstienok s malým kamienkom. áno bol to len obyčajný prsteň ktorý sa dá kúpiť na kolotočoch alebo niekde medzi hračkami ale pre mňa to bol ten najdokonalejší darček. po malej slze ktorá mi tiekla po líci som sa na neho posledný krát pozrela a usmiala sa. 
"od teraz si moja žena!" zo smiechom prehlásil a nastúpil do auta pri jeho mamu. po tichu som šepla áno a nastúpila do toho nášho...

                                             Leto- Tábor 2008 (posledný tábor na ktorom boli)
"Ako si mohol Zayn! povedal si mi že ma miluješ a pritom sa zahadzuješ s niekym kto mi pred pár rokmi skoro zničil celý život!"
"ono to nie je tak ako to vyzerá Tracy! ja s ňou nič nemám prisahám!"
"ty to nechápeš Zayn?! chodíš so mnou a nie s ňou. keď po nej tak neuveriteľne túžiš tak sa nezahrávaj so mnou!" kričali sme na celý tábor a v mojich očiach sa opäť objavil náznak sĺz. viem že jazyk do úst mu dať mohla aj ona, ale najviac ma raní to že on sa nebránil. s ponížením a náladou na dve veci som sa vrátila do izby a pobalila si všetky veci. posledný tábor ktorý sme spolu mohli zažiť. posledný deň ktorý sme na to malí pretože odchádza do nejakej hlúpej súťaže kvôli ktorej získa nové dievča a najlepších kamarátov a on ma len debilne podrazí. s červenými očami a zo sklonenou hlavou som sa rozlúčila zo všetkými až na Zayna a do auta si uložila všetky kufre. pri poslednou pozretí na chatky v ktorých som prežila najkrajšie roky aj cez tento posledný deň som sa hlasno nadýchla a otočila sa. na mojom pleci som ucítila Zaynovú ruku a jeho dokonalú vôňu. opäť zo slzami v očiach som sa ku nemu otočila a posledný krát som sa zadívala do očí ktoré ma toľké roky robili šťastnou. 
"nájdeš si určite lepšie dievča, ktoré bude dokonalé a hlavne bude pri tebe a nie tak ďaleko ktoré si videl len sedem dní za celý rok. zbohom Zayn." do rúk som mu vložila prsteň ktorý som celé tie roky nosila a nastúpila do auta. po poslaní poslednej vzdušnej pusy sme vyrazili domou. po pár dňoch písania si sa náš kontakt úplne prerušil a ja som na náš sľub že navždy budeme spolu úplne zabudla...

(realita)
"keď som ti povedal že si moja žena nemyslel som len že na tých sedím dní ale na celý rok. a keď som ti povedal že ťa milujem nemyslel som to len v tú chvíľu ale stále."
"bože Zayn, ja sa cítim tak blbo že som ti vtedy neverila! ani si nevieš predstaviť ako som bola na seba nahnevaná a všetko..."
"netráp sa s tým zlatko, bolo to dávno. budeš ďalšie roky opäť moja žena? aj keď s umelým prstienkom?"
"pokiaľ ma nežiadaš o ruku tak áno."
"aj to raz príde, ale s ozajstným prstienkom ktorý ti bude dokonalo ladiť."
"ďakujem ti Zayn."
"nemáš za čo, milujem ťa láska."
"ja teba omnoho viac.." šepla som a opäť som mohla pocítiť tu sladkú chuť jeho dokonalých pier...

sobota 16. marca 2013

Sweet Bad Girl 31.

baby? :DDD som psychopat :D táto časť je psychopatického pôvodu :D dôvod? :D som hore od 05:00 do teraz som nespala takže teraz to bude iná debilita :DDD pokiaľ sa mi podarí časť bude dlhá lebo mám náladu na písanie!! ;33 ľúbim vás! :* inak baby? trápi ma jedna vec -,- na starom blogu som mala aj 6 komentárov a tu mávam 3,4 chodíte sem vôbec? :/

"Vstávaj ty čupla snáď nás nechceš na našom vystúpení nechať samú!"
"čo? akom vystúpení? čo sa tu deje?!"
"čo sa tu deje? keby neslopeš celú noc a potom neprespíš celý deň tak by si vedela že o dve hodiny nám začína tá súťaž zabudla si?"
"Pane bože! to bol len sen?!"
"tak podľa tvojich sexy polôh a výkrikov to musel byť inak sexuálny sen."
"kiež by, najskôr sa mi snívalo že som mala ísť na tú súťaž ale som mala dopravnú nehodu pri ktorej som prišla o dieťa ktoré som čakala, potom som sa dozvedela že to bola Perrie a nakoniec som ju chcela zavraždiť pretože som na ňu mierila zbraňou. nakoniec som vystrelila a zo zadu som cítila tupú bolesť ktorú mi spôsobil Zayn."
"tak to veľmi sexy nie je. tá tupá bolesť zo zadu bol mimochodom Louis."
"Louis?! čo tu chcel pre boha?"
"on proste neodolal sa ti neodplatiť za to jazierko na tvojej oslave."
"bože to bolo dávno. prišli už kostýmy a vstupenky pre chalanov?"
"kostým máš v kúpeľni, sprcha by ti naozaj neuškodila a lístky už majú všetci. pohni si pretože to meškanie k našej výhre naozaj neprospeje." zasmiala sa a hodila po mne nejakú vec. to by nebola ona, vždy musí spraviť najväčšiu kravinu práve v tú dobu keby by som najradšej hodila tyčku. zvláštnym spôsobom som sa postavila s postele a prešla až do kúpelne. po dlhej sprche a dosť veľkých úpravách som sa konečne obliekla do tanečného kostýmu a dotrepala sa dole kde všetci čakali.
"šípková Ruženka sa nám zobudila?"
"neprovokuj Malik inak ťa nepustím sa na mňa pozrieť."
"pokiaľ si tieto sexy šaty môžeš nechať tak pokojne zostanem čakať v izbe."
"idiot." zasmiala som sa a pobozkala som ho. po pár hlúpych pohľadov od tej malej farbenej štetky som pri predstave na môj sen stratila všetku trému a pokojne sa naďalej venovala Zaynovým ústam.
"nemôžete si to nechať na večer?!"
"chceš sa snáď pridať?"
"prepáč ja nie som ty že kradnem chalanov."
"aspoň viem ako si ich uloviť."
"veď zábava ešte príde, keď ti ten tvoj veľký sen niekto vyfúkne."
"pokiaľ nechceš skončiť s guľkou v hlave a krvou na celom oblečené, ktoré by mimochodom vyzeralo oveľa lepšie keby ju tam máš tak drž hubu zlatko."
"psychopat.."
"ja som nevedela že som zrkadlo, ale tak keď sa na teba pozerám tak by som ním naozaj nechcela byť." víťazne som sa na ňu usmiala a vybehla po schodoch po mobil ktorý už druhý krát zvonil. po nekonečnom rozprávaní sa s mamou o mojom limite na slávu ktorý sa blíži ku koncu konečne pred domou zastalo naše auto a mi sme mohli ísť na veľké vystúpenie ktoré rozhodne o našich životoch.   spoza červených žalúzií som sledovala každú jednú skupinu pred nami. boli naozaj dobrý, priam perfektný. celá ich choreografia bola bez jednej chyby a podľa výrazu poroty sa moje sebavedomie  stále znižovalo.
"ty to dokážeš zlatko, ste lepší než všetci tí tanečníci pred vami."
"som strašne nervózna Zayn, čo aj to nedokážem?"
"Tracy musíš si veriť máš na to a určite do dokážeš bez jedinej chyby."
"ďalší! skupina Dream Dance na javisko!" zakričal starší muž, podobný môjmu snu a ja som sa nervózne spolu s ostatnými presunula na javisko. pesnička sa rozšírila po celom divadle a po pár nádychoch som začala. po nekonečnej tvrdej drine, veľkej nervozite a ohromnej túžbe sme celý zadýchaný skončili naše číslo a cez celé divadlo sa ozval hlasitý potlesk.
"výborne Dream Dance. za dnešný deň ste tu boli najlepší!"
"ďakujeme!" s úsmevom na tvári sme prehovorili a odišli späť do zákulisia. po nekonečnom čakaní ktoré má každou minútou zabíjalo stále viac a viac nás konečne všetkých zavolali na javisko a začali rozprávať.
"všetky skupiny ste boli jednoznačne perfektné, zohrané a talentované ale keďže vybrať môžeme len jednu skupinu ktorej sa splní veľký sen tak poprosím aby skupina Boy´s  Dance, Love Dance..." vymenoval ešte niekoľko skupín až sa konečne dostal k záveru. " je mi to ľúto ale končíte. zostali nám tu už len dve skupiny Dream Dance ktorý predviedli dokonalý a perfektný výkon a  skupina Young ktorý majú dokonalé ambície ale keďže táto súťaž bola o tanci tak víťazom sa stáva skupina DREAM DANCE!!" zakričal do mikrofónu a s nadšením sme automaticky začali kričať. neverila som tomu že sa to môžeš stať, a že práve nám. zo šokovanou tvárou a nadšením ktoré sa roznášalo po celom mojom tele som sa rozbehla ku Zaynovi ktorého som celou silou začala objímať.
"Ja tomu neverím Zayn! tak dlho som čakala na túto chvíľu! stačil už iba jeden deň a definitívne by som v Londýne skončila! a teraz?! dostaneme nového manažéra, budeme mať koncerty po celom svete a hlavne budem môcť byť v Londýne s tebou!"
"hovoril som ti že dokážete! to by potrebovalo oslavu nie?"
"nie ďakujem! po včerajšej noci a tých bujarých snoch v ktorých si ma nakoniec zabil pretože  som zastrelila Perrie mi úplne stačí."
"ty jej nedáš pokoj ani keď spíš." zasmial sa a silno ma objal. s najväčším úsmevom a nadšením som s kabelky vytiahla mobil a zavolala mamine. po nekonečne dlhom pištaní som konečne položila a spokojne sa vrátila ku Zaynovi. podľa zábleskov novinárov a fanúšičiek ktoré stáli vonku som pochopila že nie sme až tak veľmi utajený pár.
"Pán Malik je toto vaša nová Priateľka?"
"Pán Malik ako sa volá to dievča?"
"Pán Malik ako je to s Perrie? máte dve dievčatá?!"
"áno toto je moje dievča ktoré nikdy nikomu nedám. myslím že meno si viete zistiť aj samý pretože ste skvelý detektívovia a s Perrie som nikdy nič nemal. bol to čisto fiktívny vzťah. ešte niečo alebo môžem ísť prežiť zvyšok večera pri boku tejto dokonalej ženy?"
"ďakujeme vám! oh, a Pán Malik? vaše dievča je dokonalé držte si ju a dúfame že sa o pár mesiacov budeme pýtať na meno dieťatka."
"myslím že to sa tak skoro nestane." zasmiala som sa a v ruka v ruke sme sa presunuli do auta ktorým sme prišli a namierili si to priamo do domu chalanov.
"kam teraz?"
"prekvapenie, obleč si niečo pohodlné, letné a sexy."
"ty pervezáčik." zasmiala som sa a unavene som sa vyštverala ku Zaynovi do izby kde som si zobrala biele šortky s čiernym tričkom a teniskami. po pár minútach som sa vrátila ku Zaynovi a spokojne ho nasledovala do auta. po pár minútach smiechu ktorý sa ozýval celým autom sme zastavili pri malom jazierku s rôznymi stromami. spýtavo som sa pozrela na Zayna ktorý sa len usmial a ťahal ma za ním. po pár nešikovných pádoch ktoré som opäť spôsobila mojou šikovnou povahou sme sa konečne dostali k stromu ktorý bol iný než ostatné.
"dievčatá majú prednosť."
"toľká zdvorilosť, viem o čo ti ide. padaj prvý!" zasmiala som sa a nedočkavo na neho pozrela. po pár ďalších skvelých pokusoch sme sa konečne vyšplhali na domček na strome v ktorom boli sviečky a  víno.
"nepýtaj sa prečo. nemám žiadnu odpoveď, teda až na jednu ale bojím sa že by si ma s toho stromčeka sotila dole."
"počúvam."
"pretože si a každým dňom ťa milujem viac. bez ohľadu na to či sa poznáme niekoľko rokov a či chvíľku. či si slávna alebo obyčajné dievča a hlavne bez ohľadu na to či si modelka pretože pre mňa si nádherná taká aká si ale najviac ťa milujem kvôli tvojej povahe ktorú hoci kto nemá tak perfektnú ako ty."
"Aj ja ťa milujem Zayn." jemne som ho pobozkala a posadila sa na kraj domčeka a sledovala oblohu. letné teplé večeri a milióny hviezd na oblohe. maličkosti ktoré dokážu tak neuveriteľne skrášliť dokonalý večer.
"Girl let me love you

And I will love you
Until you learn to love yourself
Girl let me love you
And all your trouble
Don't be afraid, girl let me help
Girl let me love you
And I will love you
Until you learn to love yourself
Girl let me love you
A heart of numbness, gets brought to life
I'll take you there... Milujem ťa láska."
"ja teba oveľa viac." cez slzy v očiach som sa pozerala do tých jeho a vychutnávali si tento okamžik ako by to mala byť posledná vec ktorú  by som mala zažiť. po pravde? tento zážitok je oveľa lepší než ten kde som skončila v kaluži krvi zavraždená mojou jedinou láskou... (bláboli čo hovorím :DDD p.s zasa som lenivá kontrolovať chyby :DDDDD)

piatok 15. marca 2013

Sweet Bad Girl 30.

Takže po prvé :D Nervy!!! :D :D :D po druhé maximálne nervy!! :D :D :D dobre baby táto časť je od veci ale keď som 2? dni nepridala tak sa pokúsim o nejakú dlhšiu ale nesľubujem :) inak Baby nemám ju rada ale keďže je táto pesnička o Harrym je tam oblečená ako on a neviem prečo ale strašne sa mi páči! :D a ten klip to bude asi tými svetielkami a Harry štýlom ;3 ;) http://www.youtube.com/watch?v=AgFeZr5ptV8

"Perrie? si si istý?!"
"na mieste boli nejaké fanúšičky Little mix a samozrejme aj vás takže vedia na 99% že to bola ona. nie sú síce nejaké veľké dôkazy práve preto sme si vás sem zavolali. máte v poslednom čase nejaké nezhody?"
"od vtedy čo sa Perrie dozvedela že s Tracy chodím správala sa ako malá. teda myslím to v tom zmysle že často krát sa jej vyhrážala alebo jej bezdôvodne strelila facku. pár dní pred tým než mala ísť Tracy na súťaž tak mali u nás takú "menšiu" bitku, potom bola veľmi dlhú domu ticho a nič nerobila. myslel som si že ju to prešlo a pochopila že ona je len moja fiktívna frajerka alebo inými slovami že je to vzťah založený manažmentom."
"mala by to dôvod a tým že sa nezdržuje v svojom dome by sa to aj potvrdilo. ďakujem vám pán Malik že ste prišli. určite sa vám ozveme a dáme vám vedieť ako to všetko dopadlo."
"nie, to ja ďakujem. dovidenia." potriasol som mu ruku a vrátil sa späť domou. Clara spala na gauči a chalani už boli tiež doma takže som nemusel mať strach o to že sa Tracy niečo za tú dobu stalo. potichu som prešiel ku nej do izby a po pár minútach sledovania jej sladkého spánku som sa ku nej pridal aj ja. ráno o ôsmej som už musel vstávať na rozhovor v televízií pre televíznu šou ktorá sa zaujíma o populárne slávne skupiny. po menšom privítaní a dohadovaní sa na tom že sa nezdržíme viac ako pol hodinu nám nakoniec vyhoveli a išli sme konečne naživo. všetky otázky smerovali zväčša na mňa.
"Zayn, veľa krát sa na titulných stranách novín objavila tvoja fotka s mladým dievčaťom. znamená to že si s Perrie skončil?"
"Perrie bola len moje dievča vytvorené manažmentom. nikdy medzi nami nebola láska, teda aspoň s mojej strany určite nie."
"chceš tým povedať že Zerrie nikdy neexistovalo."
"nie, nedokážem byť s niekym koho nemilujem a pritom sa pozerať na dievča ktorému patrí celé moje srdce a na verejnosti sa ho nemôžem ani len dotknúť."
"takže práve teraz si nezadaný alebo v šťastnom vzťahu."
"vo veľmi šťastnom vzťahu s dokonalým dievčaťom."
"pred nedávnom sa objavili správy že Tracy mala vážnu dopravnú nehodu za ktorú môže jeden človek vieš už o koho ide?"
"áno viem, včera som bol na polícií kde som sa to dozvedel a po pravde (oooch! práve mi hrá Rock me milujem tú pesničku!! ;3333) vôbec ma neprekvapilo to čo som sa dozvedel."
"takže nám môžeš potvrdiť tie fámy že za volantom druhého auta sedela Perrie Edwards?"
"zatiaľ nie je nič sto percentné isté ale nie je to ani vylúčené. je veľa dôkazov a motív na to aby ju zabila určite mala."....

Tracy.
Pri veľkom pohári čaju a ďalších tonách servítok som sledovala každý jeden pohyb môjho zlatka v televízií. celý čas som otázky vnímala jedným uchom dnu a druhým von kým neprišla téma na moju nehodu, zaujímalo ma to a hlavne ma ranilo to že Zayn vedel kto to bol a ja nie. s vražedným pohľadom a nervami úplne v riti som sa nervózne postavila s gauča a presunula sa k dverám na ktoré ustavične niekto klopal.
"Ahoj, Tracy. je Zayn doma?"
"čo keby si išla ďalej? snáď to nebudeme rozoberať medzi dverami." nadšene som sa usmiala na Perrie a pustila ju ku chalanom domou. pomalým krokom som sa presunula do obývačky pri malý otvárací stolík a opatrne ho otvorila. v mojej ruke som pocítila vec po ktorej som v tejto chvíli túžila najviac.
"si si istá že je tu Zayn?"
"myslíš že má to v tejto chvíli trápi? zabila si mi dieťa, skoro si zabila mňa a ty si sem len tak napochoduješ a pýtaš sa na môjho chlapca?! ty si už načisto vymletá alebo čo boha?!"
"och, takže už o tom vieš. môžeš mi ďakovať aspoň nebude po Londýne pochodovať retardované decko po matke a neschopné po otcovi."
"jediná neschopná si tu ty!"
"myslíš že ma zastrašíš? keď sa mi ťa nepodarilo zabiť vtedy myslíš že sa mi to nepodarí teraz?"
"myslím že teraz sa ti to už určite nepodarí." s úsmevom na tvári som sa na ňu pozrela a s jedným malým krokom dopredu som spoza chrbta vybrala obidve ruky v ktorých som držala zbraň.
"čo chceš akože robiť?! zbláznila si sa?!"
"ty si zabila moje dieťa! nemysli si že to nechám len tak! zomrieš v pekle ty štetka!"
"polož tu zbraň!"
"lebo čo? zavoláš políciu? poslúž si aspoň si ťa nájdu! stačí aby si spravila jeden krok a zaručím ti že už v živote sa nenadýchneš."
"takže sa hráš na nejakú drsné zlé dievča? myslíš že ti verím? si mäkká nemáš na to stlačiť tú zbraň."
"tak to ma ešte nepoznáš dostatočne."
"ako keby ti to pomôže zabiješ ma a zhniješ zvyšok života v chládku."
"sebaobrana zlatko!"
"Tracy! polož tu zbraň, nestojí ti za to!"
"Stojí mi to za to Zayn! zabila nám dieťa! naše dieťa!!"
"Perrie má pravdu nič s tým nevyriešiš."
"vypadni Zayn.." s plačom som šepla a zošuchla sa sa po stene dole zbraň s mojich rúk  namierila priamo na Perrie a cez celú miestnosť sa ozval hlasitý výstrel. jej telo sa zošuchlo dole a vytváralo malú cestičku krvi po pár jej pohľadoch ktoré vyvolávali chladivé zimomriavky som pocítila teplo ktoré sa lialo po mojej tele  a krv okolo mňa. po pár bezmocných pohľadoch som cítila len slabnutie môjho tela a tiché hlasy v diaľke.... (baby viem že je krátka a taká bezvýznamná a nudná ale som tak podráždená že keby pokračujem tak určite skončím tak ako Tracy a Perrie v týchto posledných vetách :DDDD ľúbim váás!! ;* Och a nechcelo sa mi to čítať takže prepáčte za chyby :) )

utorok 12. marca 2013

Sweet Bad Girl 29.


Kokos! :D píšem túto časť a kamoška mi napíše že môjmu spolužiakovi dali Viagru?! :DDDDDDDDDDDDDDD nemáli výbuch!! :DDDDDDDD tak ja som do školy nosila kondómy :D (bez komentára! :D) ony Viagru :D :D akože nebudem sa čudovať keď o pár mesiacov bude v našej triede dáky prcek :DD baby ešte jedna vec :D som strašne zlý človek ale kto s vás to netušil?! :D :D :D komentáááááárik! :* ľúbim vááás! ;*

„zdá sa že mladý zajačik Zayn Malik to hrá na dve strany! Zatiaľ čo vedie niekoľko mesační vzťah so speváčkou Perrie Edwards netají ani svoj nový vzťah s tanečníčkou Tracy Jonquille! Viac na strane 33!“
„nová priateľka Zayna Malika v deň svojho veľkého vystúpenia zo skupinou ktorú vedie (Dream Dance) utrpela vážnu dopravnú nehodu! Podľa našich informácií sa táto vec ešte stále rieši a nevie sa kto môže na zničenie veľkého sna a zlomenie srdca krehkého dievčaťa Tracy
Jonquille!“
„Mladé dievča ktoré sa niekoľko mesiacov objavuje po boku známeho speváka Zayna Malika zo skupiny One Direction pred týždňom utrpelo vážne zranenia ktoré spôsobil neznámy páchateľ pri dopravnej nehode! Podľa našich informácií bolo mladé dievča tehotné zo slávnym spevákom a jeho boj sa v tej deň skončil! Tracy bola v druhom mesiaci tehotenstva a s celej tejto situácie je úplne na dne tak isto ako aj chalani zo skupiny One Direction a jej spolupracovníci s tanečnej skupiny Dream Dance! Fanúšičky sa o tejto nehode samozrejme dozvedeli hneť po jej uskutočnení a veľa s nich s tohto skutku obviňujú zatiaľ nevinnú ale stále aktívnu priateľku Zayna Malika! Táto skutočnosť nie je vylúčená ale bez dôkazov ju nemôžeme potvrdiť. Verné fanúšičky na twiteri vytvorili celosvetový trend ktorým chceli dať úctu nenarodenému dieťatku a povzbudiť nový mladý pár.“ zneli  titulky rôznych novín aj keď od tej udalosti prešiel už týždeň. Tracy už pustili domou no ešte ani raz od vtedy neprehovorila. Celý deň len nemo hladí do steny alebo čaká na telefonát ktorý ukáže pravdu kto za to všetko môže. Každú hodinu sa pri nej strieda niekto iný no u všetkých je výsledok ten istý. Negatívny. Stále ľutujem to že som nepočkal na ňu ale dal na jej prosbu aby som išiel sám. Tušila to, vedela že sa niečo stane a ja som ju len naivne upokojoval a jej slová bral ako obyčajnú trému ktorú má každý s nás pred veľkým vystúpením. Súťaž kam sa prihlásila Tracy zo skupinou bola zrušená, teda nie definitívne ale do vtedy kým nebude mať Tracy opäť sily ukázať čo všetko v nej je. S môjho rozmýšľania ma vyrušilo až teplé objatie zozadu a slzy dopadajúce na môj krk. Pomaly som sa otočil a pevne ju objal, som naozaj rád že prišla dole. Celý čas bola zavretá v jednej miestnosti.
„neplač láska, viem že je to ťažké ale v živote sú rôzne prekážky. Nemôžeš za to dobre? Spolu to zvládneme tak sa prosím usmej.“
„Prepáč mi to.. som blbá, nedokázala som si všimnúť tú veľkú vec a to malé zlatko ktoré patrilo len nám dvom a rástlo mi pod srdcom.“
„Tracy, nikto s nás si to nevšimol. Boli sme všetci v strese a museli sme dohnať strašne veľa vecí. Nemáš si čo vyčítať viem že vec ktorú ti opäť poviem ťa zraní alebo budeš opäť sklamaná ale aj keby sa táto nehoda nestane potratila by si. dieťa nebolo veľmi dobre vyvinuté a nedokázala by si ho donosiť vyčítala by si si to aj potom tak isto ako aj teraz ale nemôžeš za to rozumieš?“
„mňa to strašne mrzí, ten pocit že som nám zabila dieťa..“
„nezabila si nám ho dobre? Aj keď sme ho nikdy nemali v rukách alebo na fotke tak si ho budeme pamätať nech sa stane čokoľvek rozumieš? Nemôžeš sa takto ničiť, je pred tebou ešte celý život a môžeme mať milión detí. Viem že to nebude to prvé ale bude to naše.“
„nevieš kto za to môže?“
„vyšetruje sa to zlatko, neboj výsledky budú čoskoro. Odložili kvôli vám tú súťaž.“
„nemám na to náladu, nech si ma mama pošle naspäť do Francúzska ako keby neviem odísť.“
„ako vtedy pretože si išla za svojím snom. Nevzdávaj sa zlatko dobre? Viem že je to ťažké ale veľa krát tie veci ktoré nás zrazia k zemi nám dokážu dať do života tak veľa že potom dokážeme všetko.“
„Som rada že si neodišiel ale zostal si.“
„už milión krát som ti povedal že ťa milujem, bez ohľadu na to či si celá od krvi a napojená na prístrojoch alebo v sexy šatoch a úsmevom na tvári. Tracy? zvládneš to tu zajtra s Clarou? S chalanmi máme nejaký rozhovor v televízií a potrebujeme tam byť všetci.“
„zvládnem, som unavená idem si ľahnúť. Dobrú noc láska.“
„Dobrú“ usmial som sa na ňu a pustil ju s objatia. Ešte pár minút som sedel na stoličke kým nezačal zvoniť mobil. Nechcel som Tracy zobudiť preto som ho zodvihol a vyšiel von.
„Zayn Malik? Tu Londýnska polícia. Mohol by ste prosím ísť so mnou? Máme podozrivého ale nezdržuje sa u seba  doma a potrebujeme aby ste nám pomohli a odpovedali na pár otázok.“
„jasné prídem, kedy?“
„najlepšie by bolo keby ste prišli teraz, jeden s našich ľudí je blízko vášho domu. Poslali sme k vám už auto.“
„jasné, vidíme sa. dovidenia.“ Zložil som a s jedným rýchlim telefonátom som dal vedieť Clare aby prišla ku nám. O pár minút už pre domom stálo auto a s nervozitou som nastúpil do neho priamo na policajnú stanicu. Po menšom rozhovore a pár otázkach sa konečne dostal k veci.
„takže na mieste činu sme našli nejaké podozrivé veci ktoré po menšom vyšetrovaní ukázali na to že za volantom druhého auta sedela žena. Niektorý svedkovia hovoria že mala zvláštnu farbu vlasov čo je v Londýne úplne normálna vec až na jeden závažný fakt ktorým je že to bola vaša aktuálna priateľka Perrie Edwards....“   (táto časť mi nevyšla! ;/)


pondelok 11. marca 2013

Sweet Bad Girl 28.

áno to je ten perfektný, úžastný, skvelý nápad kvôli ktorému som po horore chytala na chodbe wi-fi. upozorňujem po tme!! :D :D :D baby? :D ja viem že má nenávidíte ale plošíííím komentárik!!! :* :D chyby si nevšímajte nechce sa mi to čítať!! :D :D prosím počúvajte pri tom túto pesničku pokiaľ čítate pomaly pustite si ju dva krát! :) mi sme ju mali  škole a brutálne som plakala :/ http://www.youtube.com/watch?v=VX4k6fpBPV8 Až kým jej s ruky nevypadol mobil a zo strachom v tvári sa nerozbehla von s divadla, bez rozmýšľania som bežal za ňou až kým sme sa s divadelnej ulice nedostali na vedľajšiu. bez pohybu  som stál a v mojich ušiak sa ozýval všetok krik, hluk sanitky a do mojich očí bila  krv, auto ktoré bolo rozmlátené na drobné kúsočky a bezmocné telo Tracy ktorú v strede ulice oživovali. S hrôzou v očiach a srdcom ktoré tak šialene bilo som sa rozbehol ku nej a cez zaslzené oči hľadel na jej boj o život. Každou minútou som strácal nádej na to že to zvládne, lenže ona bola vždy silné dievčatko ktoré sa bez boja nevzdá. Jej srdce začalo pomaly byť no stále bola v ohrození života. Po neustálom prosení lekárov aby som mohol ísť s nimi nakoniec vyhoveli a celú cestu som ju mohol držať na ruku ktorá bola celá od krvi. V mojej hlave sa šírili rôzne strašidelné predstavy a ďakoval som bohu že nezomrela na mieste. Viem nie je všetko vyhraté ale je určite lepšie keď viem že je pri lekároch a bije jej srdce.
„bude v poriadku?“
„nevieme vám to povedať zo sto percentnou istotou. Stratila veľa krvi a má dosť vážne zranenia je vlastne zázrak že ešte žije. Určite sa o ňu postaráme čo najlepšie ale myslím že operácia bude nutná, ubezpečujem vás že sa nemáte čoho báť vyzerá byť ako silné dievča a určite to zvládne.“ Jemne ma pobúchal po pleci a nasledoval  ostatných lekárov na sálu. S nervozitou, strachom a v očakávaní som sa posadil na jednu s lavičiek na chodbe a čakal. Po pár minútach sa vo dverách objavila aj vystrašená Clara s ostatnými členmi skupiny a chalani.
„bude v poriadku?!“
„čo sa stalo?!“
„kto to spravil?!“ zadychčane sa pýtali jeden cez druhého a ja som len nemo hľadel pred seba. Po pár minútach predýchávania a rozhodovania sa či im dokážem na všetko odpovedať som potichu odpovedal.
„operujú ju. Doktor povedal že je silná tak to zvládne ale určite je tu aj nejaké riziko. Vždy tu je! Neviem čo sa stalo, nikto nič nepovedal a tiež neviem či za to môže niekto iný alebo len nepozornosť vodiča.“
„v strede  ničoho určite nerozbijú auto a nie sú v ohrození života! Nemala som súhlasiť s tou súťažou, nič by sa nestalo..“
„nie je to vaša vina, keby sa to nestane tu tak sa to stane niekde inde. Osud nezmeníš. Mal som ju počúvať. Vedela že sa niečo stane, celý deň mi rozprávala že nemá dobrý pocit...“ odpovedal som a presunul som sa k automatu na kávu. Po pár hodinách postupne všetci odchádzali a nakoniec sme zostali len ja a Clara. O piatej ráno, po deväť a pol hodinách namáhavej operácie konečne na chodbu vstúpil unavený lekár a odtiahol si ma na bok chodby.
„stalo sa niečo?!“
„nie, operácie prebehla v poriadku. Prežije to všetko bude v poriadku ale myslím že mám pre vás aj jednu zlú správu. Prijmite prosím moju úprimnú sústrasť.“
„nerozumiem vám, o čo ide?!“
„Tracy bola v druhom mesiaci tehotenstva. Stratila veľmi veľa krvi a ten prudký náraz ohrozil jej život a proste dieťatko nemalo toľko síl aby prežilo.“
„ona bola tehotná? Čakala moje dieťa?!...“
„je mi to ľúto, ako pozerám tak určite o tom nevedel ani jeden s vás. Myslím že by ste jej to mali povedať nejako opatrne aby sa celkovo nerozsypala a aby zvládla bojovať ďalej.“
„dobre..“ šepol som a vrátil sa ku Clare ktorá sa zo strachom v očiach a slzami na tvári pozerala na mňa.
„prežila, všetko bude v poriadku.“
„pane bože, to je skvelé!“
„nie... nie je.“ Zakričal som a treskol som do steny ktorá stála po pravej strane. Moje slzy tiekli po tvári ako silný Londýnsky dážď. Cítil som pevné objatie a utešovanie zo strany Clary ktorá sa snažila zistiť všetko čo sa stalo.
„Zayn! Prosím upokoj sa.. čo sa  stalo?!“
„ona bola tehotná.. čakala moje dieťa ktoré kvôli nejakému idiotovi zomrelo!“
„bože... keď si spomeniem na to že pred pár dnami jej bolo zle a ja som jej povedala že nám tu o deväť mesiacov bude behať malý Zayn a ona sa s takými iskričkami v očiach pozrela a zasmiala sa.. stačila sekunda na to aby som na tieto chvíle spomínala úplne..“
„sedem mesiacov.. bola v druhom..“
„vie o tom?!“
„nie.. ešte spí. Lekár povedal aby som jej to oznámil keď sa preberie.“
„zvládneš to?“
„tieto veci sa nedajú zvládať. A to že to mám povedať Tracy bolí veľmi ale ten pocit že s tou bolesťou budem žiť celý život..“
„vy to spolu zvládnete! Ste tu jeden pre druhého a proste... ja to nedokážem Zayn..“ pozrela sa na mňa a opäť sa rozplakala. v objatí a o slzami na tvári sme stáli ešte pár minút kým nám sestrička oznámila že sa prebrala a chce nás vidieť. Po pár pohľadoch ktoré sme si s Clarou vymenili som sa rozhodol že prišiel ten pravý čas.
„Clara? Mohla  by si nás na chvíľku nechať samých?“
„jasné, budem na chodbe..“ odpovedala a zavrela dvere. Po pár rýchlych zažmurkaniach sa stratenie sĺz som jej pevne chytil ruku a pomaly začať rozprávať.
„Tracy? vieš že bol zázrak že si to prežila.. a to že si dokázala bojovať ale na svete žijú aj ľudia ktorý nemajú toľko síl aby to dokázali. Viem že to čo ti teraz poviem bude kruté, najhoršie a bolestivé ale mala by si to vedieť. Čakali sme dieťatko... a proste.. ono to nezvládlo. Bolo toho na neho veľa a nedokázalo bojovať.“ Dopovedal som a zdvihol som tvár zo zeme ku nej. S jej tvári ktorá bola vždy usmiata, šťastná, plná nádeje, spokojnosti a oči ktorej jej vždy žiarili niečím výnimočným sa zmenili do bolestnej, prekvapenej a mokrej od sĺz ktoré ma tam strašne ranili.
„Tracy?...“
„choď preč prosím.. chcem byť samá..“ šepla a pustila mi ruku, zo strachom som opustil izbu a opretý o stenu sa zošuchol s plačom na zem..
 

nedeľa 10. marca 2013

Sweet Bad Girl 27.

Baby táto časť je od veci naozaj prepáčte ale ja som nevedela ako ju napísať -,-zvyšné dni išli úplne rovnako. Od ôsmej do šiestej neustáli tanec, hádky s Perrie a zvyšné hodiny zo Zaynom. je neuveriteľne ako rýchlo sa všetky tieto dni premietli. Už o tri dni je koniec mesiaca čo znamená sa že uskutoční veľká súťaž ktorá nám splní náš vytúžený veľký sen.
„Takže decká, ako viete už  o tri dni je veľká súťaž a uznajme že naše tréningy boli síce už teraz dosť tvrdé a určite stáli za to ale mali by sme na to viac zapracovať. Viem že ma teraz asi zabijete alebo ma budete nenávidieť ale je nutné aby sme zvyšné tri dni strávili tancom viac. Takže začneme o ôsmej ale budeme trénovať do deviatej. Zvládnete to?“
„pokiaľ je tým väčšia istota že naša skupina sa dostane viacej tak do toho idem.“ Usmial sa Victor a kamarátsky mi prehodil ruku okolo krku. Po pár pohľadoch ktoré si vymenili ostatný dali konečne na môj návrh takže ďalší náš tréning sa mohol začať. V strede nášho každodenného tréningu  som dostala zvláštny pocit. s ktorého som sa oprela o stenu a začala pomaly dýchať.
„v poriadku?“
„jasné, pokračujte hneť sa pridám.“
„si si istá? Nevyzeráš moc dobre. Nezjedla si niečo alebo nie si chorá? Je chrípkové obdobie.“
„nie to prejde. Som zvyknutá zopár dní to už statočne znášam.“
„len aby tu o deväť mesiacov nepobehoval malý Zayn Junior.“
„veľmi vtipné, my si dávame pozor. Pokračujeme!“ zasmiala som sa a vrátila sa späť na moju pozíciu. Popár ďalších prestávkach ktoré som zas zapríčinila ja sa konečne náš tréning skončil a vyčerpaná som sa vrátila na hotelovú izbu smer posteľ. Tak isto prebehli aj zvyšné dni. Zo Zaynom som skoro vôbec nebola, až na dnešok. Už o pár hodín sa koná naša veľká šanca kvôli ktorej nám teta poslala nádherné tanečné kostýmy.
„pripravená?“
„pripravená ale dúfajme že dostatočne. Strašne sa bojím ako to večer dopadne. Nemám s toho veľmi dobrý pocit.“
„neboj zvládnete to, všetko bude v najlepšom poriadku.“
„ja sa nebojím toho tanca, ja neviem proste čoho sa bojím. Nezdá sa mi to ako dobrý nápad tam ísť práve dnes.“
„len si to namýšľaš, neboj budú  tam chalani, ja a aj tvoje zlatíčka.“
„a ďalších tisíc ľudí ktorých nepoznám a traja magory ktorý budú každý krok zaznačovať ako dobrý a zlý nie?“
„nevšímaj si ich, spomeň si na to čo sme si hovorili vtedy na streche. Keď sme na javisku sme úplne niekým iným. Víla tanca nikdy nesklame a keby náhodou povedia že nepostupujete tak nezabúdaj na to že s môjho srdca a života nikdy neodídeš.“
„len o niekoľko kilometrov ďalej.“
„nepustím ťa. keby niečo tak budeš u mňa. Nevzdám sa ťa. bež sa pripraviť, prídem pre teba?“
„nie, beriem si taxík ty bež potom s chalanmi. Musím sa dať dokopy tak ahoj.“ Nervózne som sa na neho usmiala a dala mu krátku pusu. Po krátkej sprche, prezlečení do šatov, úprave účesu a nalíčeniu sa hodiny dostali na číslo osem čo znamená najvyšší čas ísť. Po menšom čakaní na taxík a hustej premávke sme sa konečne dostali na voľnu ulicu. Už stačí len jedna ulica od splnenia môjho sna..

Zayn.
„Clara! Kde je Tracy?!“
„neviem! Mala tu byť už pred desiatimi minútami! Sme na rade a ona nikde, nezdvíha ani telefón.“
„Londýnska doprava, určite tu za chvíľku bude a pri jej šťastí si opäť nechala mobil doma.“
„niečo mi tu nesedí Zayn, ona nikdy nemeškala a hlavne nie vtedy keď kvôli tomuto dnu tak strašne drela.“
„skús jej ešte zavolať.“
„ďalší!  Skupina Dream Dance..“ povedal starší muž do mikrofónu a prísnym pohľadom sa zahľadel do publika.
„píšte tu že ste ôsmi, kde máte poslednú tanečníčku?! Pokiaľ nie ste oboznámený s pravidlami tak bez jednej sa do súťaži nedostanete!“
„prepáčte ona má len malé meškanie a nezdvíha telefón.“ Ozvala sa Clara a zahľadela sa na mobil.
„slečna v divadle sú mobily zakázané pokiaľ to nie je naliehavé! Vypnite si zvuky alebo mi ho dajte.“
„tracy..“ šepla a zdvihla ho. S jej pohľadu sa dalo vyčítať veľa veci a pri neustálom dirigovaní od toho starého muža som nevedel absolútne nič....

sobota 9. marca 2013

Sweet Bad Girl 26.


V mojom prípade a štýle písania taká nezvyčajná časť! ;D dúfam že budete spokojne! ;3 poprosím komentár!! ;* časť venovaná Karmenuške kvôli správe na Fb s ktorou ma totálne rozosmiala :DD áno aj ja by som chcela vidieť Zayna ako sa trepe na mostík!! :D :D„Takže Victor, Thomas, Alain a Sophie vy sa postavte dozadu. Thérése Jeanne a Clara vy dopredu každá medzi medzeru toho kto je za vami. Rozumiete?“
„áno šéfka! Prečo tá bojová nálada?!“
„pretože máme už len 25 dní na to aby sme niečo dokázali takže pripravený?“ otočila som sa ku ním a spokojne prikývla. Z rádia ktoré stálo na malom stolíku pri okne som zapla hudbu ktorá sa ozývala po celej miestnosti a začali sme s našim prvým tréningom. Bežná rozcvička a potom nacvičovanie veľkej choreografie na súťaž v ktorej výherca získa zmluvu, manažéra a vytúžené vystúpenia po ťažkej drine. Celá choreografia bude mať vcelku niečo okolo štyroch minút ale zložená bude zväčša s ťažkých prvkov. Po dlhých, namáhavých a ťažkých hodinách neustáleho tanca prišiel konečne vytúžený oddych.
„takže na dnes by to stačilo, bežte si oddýchnuť a zajtra vás tu čakám znova!“
„Tracy? môžeš na chvíľku?“
„jasné, o čo ide Jeanne?“
„čo je medzi tebou a Zaynom?“
„viem že to bude zniesť asi naivne a hlúpo ale ja ho naozaj milujem.“
„nechodí náhodou s tou farebnou s tej skupiny?“
„myslíš Perrie? Ani ju nespomínaj, keď sa dozvedela že som zo Zaynom spala a chodila pred pár rokmi tak ju skoro roztrhlo. Teraz sme spolu znova lenže ako vieš Zayn patrí do populárnej skupiny a kvôli manažmentu musí predstierať vzťah s Perrie.“
„ahá, máte to naozaj komplikované.“
„toto je ešte tá lepšie verzia, vieš koľko krát som už pred Zaynom musela chodiť kvôli tej suke s make-upom na tvári? Niekedy keď ju vidím mám chuť ju zavraždiť alebo roztrieskať jej hlavu o betónový múr.“
„pokiaľ budeš mať opäť tú chuť tak stačí keď zavoláš rada ti pomôžem.“
„čo aj tebe sa páči Zayn?“ Zasmiala som sa a posadili sme sa na lavičku vedľa zmrzlinového stánku.
„nie, ale k malej, rozkošnej  a sladkej Tracy ktorá pod týmito vecami skrýva drzé, neposlušne a večne bláznive dievča si Zayna zaslúži oveľa viac než nejaká namyslená fiflena.“
„práve kvôli tomuto ťa tak ľúbim. Jeanne? Nedalo sa nevšimnúť že medzi tebou a Thomasom niečo je. tak počúvam.“
„práve že nič. Sme len najlepší kamaráti a bojím sa to zničiť. A na druhej strane páči sa mu nejaké dievča.“
„neboj on určite veľmi rýchlo pochopí že jediná sexica v blízkom okolí si ty. Teda až po Tracy!“
„a že prečo ty a Zayn sa tak milujete, obidvaja ste narcisy.“
„mám to aj v priezvisku. Vidíme sa zajtra na tanečnej.“ Zasmiala som sa a objala ju. Od Vili chalanov to bolo len pár ulíc a hotel som mala až na druhej strane Londýna. Moja energia bola na dne takže moja cesta je jasná.
„mám sa vôbec pýtať ktorá krava to tam hučí?“ spýtavo som sa pozrela na Zayna ktorý stál vo dverách a na líce mu dala malú pusu. S úsmevom na tvári som sa prešmykla vedľa dverí a spolu zo Zaynom som vstúpila do kuchyne kde som chytila príšerný výbuch smiechu. Tak ale po pravde kto by sa nesmial keď Louis a Liam „priklincovane“ sedia na stoličke zatiaľ čo El a Dan po nich vrieskajú?
„môžete držať hubu aspoň raz keď príde normálny človek?“
„to myslíš akože seba?!“
„no nie, tú  krámovú hlavu pri okne, oh! To je moje okno na kúpanie sa s rybičkami ale tak keď sa ti tak páči ten výhľad na ne tak ich pozdrav.“ Usmiala som sa na ňu a jemne do nej ťukla, pri pohľade na jej rozmočené veci, prilepené vlasy a hluk ktorý sa ozýval na celú ulicu som opäť dostala ten skvelý pocit.
„to si odpykáš ty suka!!“
„čo hovoríš chceš tam ísť ešte raz?“
„zomri! Počuješ?! Nepotrebujeme tu žiadne namyslená antitalenti ktoré si myslia že vedia tancovať!“
„a my zasa dievčatá ktoré tvrdia že vedia spievať.“ Dopovedala som a moje telo skúsilo „tvrdosť“ drevenej podlahy. Behom sekundy som na zemi nebola sama a myslím že pri pohľade na našu „bitku“ do ktorej sa zapojila aj El a Dan to bolo naozaj skvelé.
„zomri si sama ty štetka!“ prehlásila som sa trhla jej s vlasmi ktoré som po pár minútach pustila a jej hlava „jemne“ buchla o zem.
„to by stačilo nie?!“
„nechaj ma na pokoji Zayn!“
„ja ťa mám nechať na pokoji?! Kvôli čomu? Že ti chcem pomôcť?“
„naozaj mi skvelo pomáhaš, vieš čo priznaj si to že tvoj vzťah s Perrie nie je len čisto fiktívny!“
„o čo ti teraz ide?!“ pevne ma chytil za ruku a ťahal na chodbu s kadiaľ sme pred tým prišli do kuchyne. Moje telo pevne narazilo do steny a moje vystrašené hnedé oči hľadeli do jeho pokojných.
„o čo ide mne?! Nezastrašíš ma nejakým tvojím blbým trikom že ma hodíš do steny!“
„dievčatá nebijem..“
„a štetky miluješ, však?!“
„o čo ti kurva ide?! S Perrie nič nemám!“
„len zdravý sex?“
„takže budeš drzá?!“ jeho pery sa začali drsne hrať s mojimi a  jeho ruky ma vyšvihli na jeho telo. Po pár minútach blúdenia kvôli hľadaniu prázdnej izby sme konečne „zakotvili“ v hosťovskej a za zamknutými dverami prejavovali vášeň skrývanú pod pojmom sex...

piatok 8. marca 2013

Sweet Bad Girl 25.


Baby ja viem že je krátka ale viac nestíham, bežím ešte pripraviť všetky veci. takže berte ohľad na to že to bolo narýchlo! :D ľúbim vás a prosím komentár s vaším menom! :)
„to nemyslíš vážne že to tu chceš vymaľovať len na zeleno!“
„je to obyčajná farba Zayn.“
„nie! Nechaj to na profesionála.“
„tak to som naozaj zvedavá, tu tanečnú sálu potrebujeme čo najskôr tak prosím nie že nám to tu zdemoluješ.“ Zasmiala som sa a na líci mu nechala malý zelený pásik od farby, vo vačku mi opäť začal vibrovať mobil.
„Prosím?!“
„Tracy? voláme ohľadom toho skla a tyče na cvičenie.“
„áno, stalo sa niečo?“
„nie, len mohli by ste prísť prosím do predajne nemáme tušenie kde vás nájdeme.“
„jasné, za takých desať minút som tam.“ Zložila som a s malým objatim sa na čas rozlúčila zo Zaynom. po pár navigačných schopnostiach kvôli ktorým sme sa zdržali o pol hodinu viac sme konečne dorazili pri starú budovu. Pri menšej pomoci nejakých chlapcov ktorý nám to odniesli do vnútra som sa spokojne mohla vrátiť k Zaynovi. Moja spokojná sa usmiata tvár sa behom sekundy zmenila na šokovanú. Stena pri ktorej stal Zayn sa s pred tým špinavej bielej zmenila na zelenú s kreslenými ľuďmi ktorý tancujú na nej. Farebné lúče ktoré znázorňovali reflektory dodali neuveriteľne krásny dojem ktorý sa slovami opísať nedá.
„niečo zlé?“
„blázniš?! Je to dokonalé! Ako si to dokázal?“
„hovoril som ti aby si to nechala na profesionálovi. Zvyšné steny budú zelené s čiernymi vlnitými čiarami a na jednej s nich bude zrkadlo a na druhej bude tvoja vysnívaná tyč na cvičenie.“
„ďakujem ti. Naozaj by som to tu sama nezvládla a pri nich by sme to nedokončili nikdy.“
„tak ti navrhujem jednu vec. Teraz si zoberieš štetec a farbu a pomôžeš mi dofarbiť zvyšok stien a potom ťa niekam zoberiem, platí?“
„platí!“ usmiala som sa na neho a poslušne som začala vymaľovávať zvyšné steny. Po pár hodinách sme to mali hotové a na mňa čakalo prekvapenie. Po krátkej sprche a prezlečení do čistých veci sme nastúpili do taxíka a niekam sa viezli. Pár ulíc pred nejakým miestom mi prikázal zaviazať očí a ešte väčšom napätí ma niekam viedol. Po pár krokoch sme niekde zastavili, slabá hudba ktorá hrala niekde blízko ma lákala čím ďalej viac, po chvíľke som konečne mohla otvoriť oči a pohľad ktorý sa mi naskytol ma opäť šokoval. Tisícky sedačiek, svetlá a reflektory ktoré svietili na javisko a hudba mi dodávala neskutočná radosť.
„páči sa ti?“
„strašne, Zayn? Prečo to robíš?“
„pretože ťa milujem a keď poviem navždy tak to nezmením ani po toľkých rokoch a toľkých chybách ktoré som spravil. Smiem prosiť?“
„neviem tancovať spoločenské tance.“
„tak v tom prípade ma naučíš tie tvoje.“
„chceš aby to skončilo tak ako minule?“
„neboj tento krát budem snaživí žiak.“ Usmial sa na mňa a jemne ma chytil za ruku. Po pár krokoch ktoré som ho naučila som bola nadmieru spokojná s jeho výkonom. Pri pár tanečných hodinách a tvrdej driny by to mohol dotiahnuť aj k profesionálnemu tancu. Ale jasné že ho nebudem trápiť, stačí mi taký aký je. S únavou a smiechom ktorý sa opäť ozýval na každom kroku kam sme stúpili sme sa konečne dostali von kde bola už tma. Mohlo byť tak deväť hodín a v Londýne znova upršané počasie ktoré mi vôbec nevadilo. V ruka v ruke sme kráčali po ulici a zastavili sa až pri malom parku, veľký betónoví mostík mi vnukol skvelý nápad ako kedysi keď sme boli malé deti. Zázračným spôsobom som sa vyšvihla hore a podala ruku Zaynovi. Po pár chabých pokusoch sme konečne zo smiechom sedeli vedľa seba. Dážď ktorý ešte stále dopadal na naše telá ma príjemne chladil a hviezdy ktoré boli nad nami mi vyvolávali neuveriteľne krásny pocit. Pri sledovaní hviezd a sedení na ňom mi do oka padla jedna vec. Padajúce hviezdy. Vonku je leto takže padajú pomerne často, všimla som si na Zaynovom pohľade a jeho zavretých očiach že si niečo želal. S hlbokých nádychom som vnútri môjho teľa myslela len na jednu vec ktorú chcem aby sa mi splnila. Mať toho najdokonalejšieho chlapca akým je Zayn a aby naša láska vydržala navždy. Jeho teplé pery ma v studenom daždi jemne hriali na tých jeho a motýliky v mojom bruchu opäť vyčíňali..

štvrtok 7. marca 2013

Sweet Bad Girl 24.


Baby prepáčte ja viem že je krátka a bez pointy, blbá a čudná ale mne ten vzduch nerobí dobre! :D strašne ma bolí hlava a čudujem sa že som vôbec niečo napísala. myslíte na to že kvôli vám som vstala s postele a išla vám aspoň niečo napísať! :D chcem vám povedať že zajtra bude časť buď ráno alebo nebude pretože proste moje retardované lásky prídu na menšie blbnutie pri hororoch takže chápete :) prosím komentár a podpíšte sa pretože k minulej časti som nevedela kto je kto :D„Dobre takže Victor, Thomas, Alain vy niekam odpracete všetky skrine, stolíky, proste všetky ťažké veci. Sophie, Thérése vy to tu po nich pozametáte a utretie podlahu, Jeanne a Clara mi umyjeme okná a pôjdeme vybrať do obchodu nejaké veci. pokiaľ by sa nám darilo perfektne tak teoreticky by sme zajtra mohli začať maľovať.“ Rozkázala som s úsmevom na tvári a všetci sme sa hneť chytili našej práce. Pri našom skvelom speve spolu s pesničkami ktoré nám púšťal Victor nám to išlo skvele a rýchlo. Po pár minútových prestávkach kvôli smiechu ktorý nám spôsobili ti „silný“ muži ktorý ledva odtlačili skriňu sme konečne mali voľný ale aj cez to zašpinený priestor. keďže chalani mali teraz menší oddych tak na radu sme prišli mi, zatiaľ čo baby si tancovali s handrou a metlou v ruky mi sme „poctivo“ umývali okna. Po ťažkých ôsmich hodinách práce sme sa konečne rozvalili na drevenú dlážku a rozmýšľali nad vecami ktoré dáme objednať s obchodu. Po ďalšej hodine hádok sme sa konečne dohodli nad normálnymi vecami  a ja som s nadšením mohla vyraziť do obchodu.
„nepotrebujete pomoc? Už pätnásť minút sa pozeráte na tie zrkadlá“ opýtala sa ma zo smiechom staršia pani ktorá na prvý pohľad vyzerala strašne milo.
„Dobrý deň, no vlastne áno. Založili sme si malú tanečnú sálu pre našu skupinu a problém je ten že ju nemáme zariadenú a potrebujeme nejaké veľké zrkadlo cez celú stenu a dlhú tyč viete takú ako mávajú baletky.“
„to nájdete na druhej strane, ale sú len na objednávku takže by vám to prišlo niekedy behom tohto týždňa.“
„ďakujem, tak prosím jedno takéto a tyč nechám na vás určite budete mať skvelý vkus.“
„kam to máme priniesť?“
„k starej budove na okraji Londýna, myslím že určite potrafíte.“
„tak do takých piatich dni to tam budete mať, ešte niečo?“
„nie, ďakujem“ milo som sa na ňu usmiala a spokojne odišla. Po pár predstavách a myšlienkach ktoré sme vypustili v podobe nápadov sme sa konečne o ôsmej rozhodli ísť domou. Bola som nadmieru vyčerpaná a pri pomyslení že zajtra opäť stávam o ôsmej som nemyslela nad ničím iným než nad posteľou. Unavene som sa dotrepala do hotelovej izby a dala si rýchlu sprchu, po pol hodine rozmýšľania nad všetkým čo sa stane ak sa mi nepodarí tento pokus som konečne zaspávala. S môjho krátkeho spánku ma opäť vyrušil zvuk mobilu.
„Prosím?!“
„Tracy? prepáč ja som ťa nechcel zobudiť.“
„to je v poriadku nespala som. Stalo sa niečo?“
„rozmýšľal som nad jednou vecou, určite potrebujete pomôcť s tým priestorom a chalani a baby by si určite radi pozreli Londýn. Viem že je to asi blbosť ale nezvládli by sme to tam zajtra len mi dvaja?“
„budeme len maľovať a baby s chalanmi sa určite potešia. O ôsmej ťa čakám.“
„o deviatej, musíš sa aspoň trošku vyspať.“
„ja alebo ty?“
„to si vybavíme zajtra, dobrú noc.“ Zasmial sa a položil mi to, blázon. Po pár SMS ktoré som poslala som sa konečne rozhodla pre môj vytúžený spánok. Pri mojom zázračnom budíku ktorý nezvonil som bola vďačná človekovi ktorý zazvonil pri zvončeku. Šuchtavo a rozospato som pootvorila dvere a osoba v nich ma hneť rozobrala.
„hovorila si o ôsmej, padaj robiť“
„Zayn! Čo tu robíš?!“
„aj ja ťa rád vidím láska.“
„nekecaj a padaj, chcem sa prezliecť.“
„ako keby som ťa nevidel bez oblečenia.“
„Zayn!“
„dobre už idem.“ Zasmial sa a namieril si to niekam do kuchyne, po pár minútach som konečne vyzerala ako nejaký človek a mohli sme  vyraziť do budúcej tanečne sály...

LED štipce z poštovne zdarma. :)

Myslím, že nie som jediná, ktorá svoje spomienky rada robí večnými vďaka vymoženosti akými sú fotografie. Preto ma veľmi potešila táto sve...