utorok 30. apríla 2013

Don´t Cry My Princess ♥ 25.


Znova nemám náladu na predslov :)

"Kto je tu veľký hladoš!" prekvapeným  hlasom som poznamenala  a malou lyžičkou som krúžila okolo Luxinej pusinky.
"Ja som  hladoš!" roztomilým detským hlasom zakričala a tými nádhernými očkami sa na mňa zadívala.
"Presne Luxinka je hladoš! Prosíš si ešte?"
"Nie! chcem sa ísť hrať."
"Dobre, bež za El ja to tu zatiaľ upracem lebo Paul s tohto bordelu nebude mať radosť keď sa vráti."
"Paul je zlý!"
"Paul je vynikajúci! bež už ty šidlo." zasmiala som a s tváre som jej zotrela kúsok s kečupu ktorý jej zostal po špagetách.
"Alex?"
"Prosím?"
"Zavolali ma na nejaké malé vystúpenie, Perrie má zas nejaké porady s babami kvôli manažmentu a Alysse to proste nezvládla bez Harryho  zvládneš to tu s El sama?"
"Zvládnem Danielle, o to sa nemusíš báť. Lux je zlatá a určite nebude taká neposlušná ako hovorila Lou."
"ďakujem ti zlatko, inak ako sa má malé?"
"zatiaľ dobre, myslím že som spravila chybu keď som to nepovedala Niallovi."
"povieš mu to keď sa vráti, musím bežať uvidíme sa na Silvestra dobre?"
"Dobre, užite si to!" s úsmevom som ju objala a do poličky som položila posledný tanier. Pár minút zasneného sedenia a hladkania pomaly rastúceho bruška som sa konečne postavila a vyšla som na horné poschodie s kadiaľ sa ozýval príšerný hluk.
"Pre boha! vás nechať na chvíľku samé, ktorá s vás je väčšie dieťa?" zo smiechom som sa pozrela na El ktorá s prekvapeným pohľadom vyzliekala bábiku a potom na Lux ktorá sa na to neuveriteľne zabávala.
"Smeje sa, to je snáď hlavné nie?"
"to teda je hlavné, ale svoje úchylné praktiky ju učiť nemusíš!"
"nič zle nerobíme, Alex? zvládneš to na chvíľku sama? musím zbehnúť niečo vybaviť do mesta a zastavím sa na nákupe lebo tu veľa jedla nenechali. len na hodinku, prisahám."
"pohode bež! zvládnem to tu, ale kúp aj niečo čo bude jesť Lux." s úsmevom som ju zobrala na ruky a jemne som ju pohladila po líci.
"tak čo budeme robiť? ako vidím bábiky ste už zničili s čoho bude mať mamina určite radosť, tak čo navrhuješ?"
"ísť von!"
"pôjdeme do parku?"
"ááno!!"
"dobre, ale musíš sa obliecť lebo nám pekne veľa nasnežilo." zo smiechom som hu pošteklila a položila na zem. po hlasitom buchote jej malým nožičiek na drevených parketách som ju konečne chytila a prezliekla do Modrých rifiel, ružového trička, bundy a vetrovky, po desať minútovom hľadaní nejakých vhodných topánok som jej obula tenisky a zo širokým úsmevom sme vyšli do ulíc Londýna. Po zopár fotkách od "šikovných" fotografov sme sa konečne dostali do veľkého parku plného detí, ľudí ale aj starších ľudí.
"Pozri kto nám vola!" s úsmevom som si ku nej kľakla a ukázala som jej obrazovku môjho mobilu na ktorej žiarila Niallová fotka.
"Áno láska?"
"Ahoj, princezná. čo robíte?"
"Baby sa rozutekali niekam po meste a vybavovačkách takže som na pár hodín sama s Lux."
"všetko je v poriadku?"
"v najlepšom, Lux sa pozdravuje."
"že aj mi ju! princezná?"
"Prosím?"
"musím končiť, o pár minút sa nám začína koncert. večer si voláme cez skype?"
"jasné! taktiež musím končiť tvoje skvelé fanúšičky sa rozplývajú nad Lux."
"ste vonku?"
"v Parku, to malé šidlo neposedí na jednom mieste!"
"to ti verím, je úžastná. takú raz budeme mať! končím ľúbim ťa." zo smiechom zložil telefón a ja som opäť s myšlienkami na zemi chytila Lux za ruku a kvokla si ku nej.
"je nádherná!"
"po mamičke a oteckovi."
"ty s Niallom takú mať nebudeš?"
"o tom budete vedieť určite ako prvé."
"môžeme sa s tebou a Lux odfotografovať?"
"to sa nemusíte pýtať!" zo smiechom som ich objala a po pár fotkách sme sa konečne celé vymrznuté dali na cestu späť domou.
"tak rada vás vidím!"
"El ty si niečo v tom meste drogovala?!"
"Nie!"
"tak to sú tie následky s bábik?"
"nie! počúvaj ma na chvíľku!" zo smiechom ma zastavila. "ty si tehotná?!" vážne sa na mňa zadívala a v rukami v bok sa postavila predo mňa......

Páči? nepáči? -,- som na seba naštvaná tak si tu časť nevšímajte! -,- 

pondelok 29. apríla 2013

Don´t Cry My Princess ♥ 24.


Bez predslovu! :DDD nevládzem! :DDDDDDDDDD 

"Pripravená?"
"Ja sa príšerne bojím, na jednej strane je to skvelý pocit že môžem čakať dieťa ale na druhej zničím celý život Niallovi."
"Zlatko keby aj si tehotná určite mu ho nezničíš! Niall je rozumný chlapec a určite by sme vám s tým pomohli, ideme?"
"ideme." s kŕčovitým úsmevom som stlačila kľučku na dverách auta a s vyhýbaním novinárom sme vošli do veľkej nemocnice. Po krátkom čakaní kým na nás príde rad som sa spolu s Dan ocitla v bielo modrej miestnosti s rôznymi prístrojmi a staršou lekárkou.
"Tak ktorá s vás je budúca mamička?"
"Nie som si na sto percent istá ale pravdepodobne ja."
"ľahnite si, spravíme vám vyšetrenie a všetko zistíme." s úsmevom na tvári ukázala na "kreslo" vedľa jedného s prístrojov. Po pár jej šteklivých pohybov po mojom bruchu sa na mňa otočila s vážnou tvárou.
"gratulujem vám, ste v prvom mesiaci tehotenstvá, pokiaľ pôjde všetko tak ako by malo tak pravdepodobne v Septembri alebo Októbri by ste mali rodiť. zatiaľ sa zdá byť všetko v poriadku ale poprosím vás aby ste chodili na pravidelné vyšetrenia."
"Pane bože.. pravdaže budem. ja len mala by som malú prosbu."
"jasné o čo ide?"
"ako dlho by sa dalo moje tehotenstvo tajiť?"
"teoreticky by sa dalo do takého jedna až jedna a pol mesiaca tehotenstva ale samozrejme že to záleží aj na rôznych iných veciach a okoliu to určite bude po čase podozrivé a zistia to, pýtate sa to kvôli otcovi?"
"pýtam sa vlastne kvôli tomu zástupu novinárov vonku."
"jediné čo pre vás môžem spraviť je že by som ich ubezpečila o tom že ste nie je tehotná, ale určite sa o tom raz dozvedia."
"v poriadku, tak ja vám teda ďakujem."
"nemáte začo, o dva týždni vás poprosím aby ste prišli na kontrolu."
"Dobre, dovidenia." so širokým úsmevom som si zo stoličky zobrala kabelku a objala som Dan ktorá čakala vonku.
"tak čo?!"
"ja naozaj neviem ako mu to mám povedať."
"och, to je skvelé Alex! aj tak sa to raz dozvie, čím skôr tým lepšie."
"prosím nehovor to nikomu, aspoň do vtedy kým to nepoviem Niallovi."
"pre teba všetko! bože ja som s toho taká šťastná!"
"po pravde? ja o veľa viac! ideme?"
"ideme ale pod jednou podmienkou!"
"ja s tebou nepôjdem oslavovať zlatko!" zo smiechom som sa na ňu otočila a na tom jej prekvapenom pohľade som chytila opäť ďalší výbuch smiechu.
"nemyslela som práve to! na to si zavolám niekoho, poď pozrieť nejaké veci pre bábätká!"
"to nemyslíš vážne Dan! veď máme ešte celé mesiace na nákupy."
"zatrhla si mi oslavu, toto ti už prekaziť nedovolím!" s vážnym pohľadom sa na mňa zadívala a potiahla ma do auta. po pár minútach hlasitého spevu ktorý sa ozýval s nášho auta sme zastavili pred malým obchodom opäť plným novinármi.
"Slečna Danielle je pravda že ste sa s Liamom zasnúbili?"
"Slečna Alex ste tehotná vy alebo Danielle?"
"Slečna Alex ako prebiehala vaša svadba?"
"Slečna Danielle v koľkom mesiaci ste?!"
"Stop! po jednom prosím, po prvé ani jedna s nás nie je tehotná ale žiadna svadba sa u nás zatiaľ nekonala. je pravda že ma Niall požiadal o ruku ale to je všetko čo vám o tomto môžem povedať. pokiaľ dovolíte rada by som išla vybrať nejaký darček pre Lux." s malým náznakom úsmevu sme sa konečne dostali do predajte ktorá bola preplnená rôznymi mamičkami s deťmi.
"Páni! si skvelá, kde si sa toto naučila?"
"mám predsa tých najlepších učiteľov, teraz vybrať niečo pre Lux."
"pokiaľ je po chalanoch tak v tomto oddelení s hračkami nič nenájdeme."
"zlatko ale ona je dievča nie Styles!" zo smiechom som jej do košíka hodila obrovského plyšového medvedíka. po nenápadných nákupoch malých topánočiek a rôznych šiat sme sa spokojne vrátili do auta konečne na cestu do spoločnej Vili chalanov.
"Princezná! dobre že si tu potrebujem sa s tebou o niečom porozprávať."
"stalo sa niečo?"
"no vlastne áno..."
"vyklop to!"
"Nový manažment nám vybavil nejaké malé vystúpenie opäť na Slovensku, nerád by som ťa tam nútil ísť ale na druhej strane sa bojím keď ťa tu nechám samú."
"na ako dlho?!"
"do druhého Januára."
"Niall ja..."
"prepáč mi to! skúsime sa nejako poponáhľať."
"chcela by som ti niečo povedať.."
"potom mi to povieš dobre? potrebujem sa ešte pobaliť a spraviť nejaké skúšky s chalanmi."
"jasné... ono ťa to počká ešte veľmi dlho..." ironicky som šepla a naštvane som vošla do obývačky v ktorej vládla pekne dusná atmosféra.
"ony sa zbláznili?!  celé vianoce vedia o tom že idú preč a nič nám o tom nepovedia!"
"kašlite na to, je to aj tak ich práca..."
"presne, Alyssa má pravdu. náhodou to má jednu výhodu! máme pár dni len pre seba a ešte ani jeden deň som nestrávila s Lux. je hrozne rozkošná a niečo pre ňu s Dan máme."
"môžem zavolať Lou, určite bude rada že na pár dni si od nej od dýchne." s nadšením v hlase sa ozvala Perrie a konečne všetky súhlasne prikývli. S mierne chladov hlavou som opäť vyšla na horne poschodie a sledovala som Nialla ako sa zamyslene díva s okna.
"Niall?"
"prepáč mi to princezná, mal som ti o tom povedať skôr.. máš predsa právo o tom vedieť.."
"Niall to je v poriadku, je to tvoja práca a nemáš sa za čo ospravedlňovať."
"mám, mal som ťa nechať dopovedať čo si chcela. poslednom čase mám pocit že sa nejako... odsudzujeme."
"ty sa chceš rozísť?!"
"nie! neblázni, strašne ťa milujem len mám taký pocit že niečo nie je v poriadku.."
"všetko je v najlepšom poriadku! netráp sa s tým dobre? mal by si sa pobaliť, poznáš Paula."
"ľúbim ťa Alex."
"ja teba oveľa viac Niall! teraz sa pobaľ, chalani na teba nebudú čakať celú večnosť."
"povedal som ti už dnes aká si nádherná?"
"nie zlatko nepovedal, padaj k tomu kufru!" zo smiechom som ho odtlačila a zasnene som sa oprala o stenu a  sledovala som ho.
"Niall? máš všetko? Paul už čaká dole." prehlásil Liam a tým jeho nádherným úsmevom do ktorého sa Dan určite zamilovala na prvý pohľad." 

"snáď áno. necháš nás ešte na chvíľku? hneť som dole."
"v poriadku, pohni si!"
"mal by si ísť Niall, neodchádzaš predsa na vždy, za pár dni sa mi aj tak vrátiš."
"voláme si cez skype jasné?"
"Každý deň láska, bež už."
"budeš mi chýbať.."
"aj ty mne."
"ľúbim ťa."
"Niall ty nedáš pokoj?" zo smiechom som sa na neho pozrela a pobozkala som ho.
"teraz už môžem ísť."
"tupče!" zo smiechom som mu zakričala a posadila som sa na posteľ....

Táto časť je... čudná, blbá, primitívna, nereálna, zvláštna, hrozná, príšerná, nenávidím sa!! :DDDDDDDDDD
*Dáte prosím komentár? :/
*dnes ak sa podarí dala by som ešte jednu, podľa komentárov.
*tešíte sa s toho že je Alex tehotná? ;33
*Myslíte že sa niečo stane v najbližších častiach?
*Milujete ma? :DDDDDDDDDDDDDDDDD

nedeľa 28. apríla 2013

Don´t Cry My Princess ♥ 23.

ďakujem za komentáre!! ;OO ste skvelé! ;P P.S prepáčte mi tie chyby, preklepy alebo ak bude časť krátka ale viete som príšerne šmatlavý človek a pri moje topenie v rybníku a pád na prvej zákrute mi moc nepomohol :DDD I Love you! ;*

Po hodinách nemého čakania nalepená na okne a sledovaním padajúcich hviezd ma vyrušil zvonček. Stále zo strachom som prešla ku dverám a opatrne som ich otvorila.
"Alex! zlatko si v poriadku?!" vystrašene sa na mňa pozrel Niall držiac mi obidve ruky a hladiac do očí.
"áno.. to bude všetko dobre."
"čo sa vlastne stalo?!"
"nebudeme to snáď rozoberať tu, poť ďalej.." Za ruku som ho potiahla do veľkej obývačky v ktorej sa šírilo teplo s krba. Zo zaťatými zubami kvôli ostrej bolesti ktorá mi vrážala slzy do oči som sa posadila vedľa Nialla a pevne som sa oprela o operadlo gauča.
"Vysvetlíš mi už čo sa stalo?"
"keď mi volali s nemocnice aby som prišla na Slovensko kvôli Lucií, pamätáš? pýtal si sa ma či tam máš ísť so mnou, práve kvôli tomu že som odmietla tvoju pomoc pretože som mala ten čudný pocit že sa niečo stane . pôvodne bolo všetko tak reálne ale ja vôbec nechápem ako a čo sa stalo ale zrazu som bola v nejakom opustenom dome. s Luciou sme vymysleli plán ktorý nám vyšiel len vďaka tomu že nechápala Slovenčine."
"Kto nechápal Slovenčine?!"
"To teraz nerieš, som strašne unavená preberieme to inokedy."
"Alex čo sa ti stalo?!" nechápavo sa zadíval na moje tričko na ktorom bola opäť mala šmuha od krvi.
"To je nič...."
"ako že je to nič?! zdvihni si to tričko."
"kašli na to Niall!"
"Ako mám na to kašlať?! si zranená Alex!" Zo slzami v očiach a zvláštnym pohľadom v tvári ma pritlačil ku stene a nervózne do nej buchol. S vystrašeným pohľadom som sa na neho pozrela a následne som si priložila roztrasené ruky na tvár.
"Nechápem ako môžeš povedať aby som na to kašlal! celý čas sa mi neozývaš a vôbec neviem čo sa s tebou stalo a potom sa na mňa pozrieš ako keby bolo všetko v najlepšom poriadku!" Zakričal na celú miestnosť a jeho ruka opäť pristála blízko môjho tela. S hlasitým vzlykom ktorý sa mi dral von s hrdla som ho odsunula a zo zahmlenými očami som sa rozbehla na horné poschodie.
"Alex, počkaj.."
"Načo?! zober si ten tvoj hlúpy prsteň a daj mi pokoj.." s vážnym pohľadom som sa mu zadívala do očí a do ruky som mu vložila malý diamantový prstienok, zo vztýčenou hlavou a zadržanými slzami som sa opäť pustila jeho ruky a ďalej som smerovala do izby.
"Prepáč mi to... ani si nevieš predstaviť ako ťa milujem a aké ťažké je žiť keď neviem kde si.."
"Kvôli tomu na mňa kričíš?! mlátiš všetko okolo a hneváš sa na mňa kvôli tomu lebo chcem chrániť nás všetkých?!"
"od toho aby som nás chránil som tu ja a nie ty. nechcel som na teba kričať, proste sa o teba bojím.. nikdy som nemal žiadne dievča tak rád ako teba a proste bojím sa že spravím nejakú chybu a stratím ťa."
"Niall, milujem ťa ale proste nemám pocit že by nám to fungovalo. Si bohatý, nádherný chlapec zo skvelým srdcom a ja naivné fanúšička ktorá túžila s tebou byť, mať veľkú rodinu a zažiť tie najkrajšie chvíle. To sú veci na ktoré som posledné roky myslela a potom sa to zrazu stalo, vôbec sme sa nepoznali a cítila som k tebe niečo neuveriteľné lenže potom keď sa náš vzťah dostal na povrch musela som trpieť tie narážka od niektorých fanúšičiek, novinárov a zažívať nové veci ktoré boli a do teraz sú pre mňa ťažké. tak strašne by som chcela každý večer zavolať svojej mame alebo otcovi tak ako ty a povedať im že ich ľúbim. Netrpieť každý deň na ulici to že na mňa ukazujú a nechodiť zo strachom že sa tam opäť objaví Zoe..."
"To Zoe ti ublížila?! Prečo si mi o tom nepovedala?!"
"Pretože mi povedala že pokiaľ niečo skúsim tak to pre vás nedopadne dobre, bála som sa o vás! ste to jediné čo mám a to jediné čo milujem. neprežila by som keby sa vám niečo stalo!"
"kde je Zoe teraz?"
"mi...no vlastne.."
"čo sa stalo?"
"mi sme jej tak mierne ublížili a ja sa proste bojím! čo ak som ju zabila?! ja... bože.."
"Alex! chcela ti ublížiť! nemôžeš za to, rozumieš?"
"Niall? ja tu už nechcem byť.. v Londýne nás pozná a ja sa bojím že to neutajíme a opäť nám ublíži."
"ja niečo vymyslím, dovolíš mi pozrieť sa na tvoje bruško?"
"Prepáč mi to Niall.. mala som ti o tom povedať."
"netráp sa s tým, bolí ťa to veľmi?"
"to prejde.."
"ľúbim ťa Princezná, prosím už nič mi nezatajuj.."
"už nikdy..."
*O pár dní neskôr*
žiariaci stromček, kopa darčekov, smiech po celom dome, bieli sneh ktorý sa šíril celým Londýnom a najlepší ľudia na svete ktorý sa pozerali na bežiacu vianočnú rozprávku v televízií. s úsmevom na tvári som ich sledovala a na stôl som položila posledné sviečky. Pri úžastnej vôni škoricových sviečok a rôznych jedál sme sa všetci  posadili za stôl a zo slzami v očiach som mala opäť ten skvelý pocit že konečne patrím do rodiny.
"Alex? môžeš na chvíľku?" s úsmevom na tvári ma potiahla Dan ku kuchyni a nedočkavo na mňa hľadela.
"stalo sa niečo? nechytí ti jedlo? je ti zle?!"
"upokoj sa! všetko je dokonalé len rada by som ti niečo povedala ako prvej."
"počúvam."
"Liam ma požiadal o ruku!"
"pane bože! to naozaj?"
"áno! bože ja neviem čo mám robiť!"
"povedz áno ty trúba! môžeme mať spojenú svadbu!"
"aww, vedela som že to mám tebe ako prvej povedať!"
"keby nie tak by si to neprežila zlatko! čo tak skoro?"
"Milujem ho a viem že je ten pravý."
"to je také sladké! inak Dan? keď si ku mne taká úprimná tak by som sa ti tiež s niečim rada zverila."
"s čímkoľvek!"
"už niekoľko týždňov mi meškajú krámy.."
"myslíš že si v tom?"
"neviem! práve toho sa bojím."
"skúšala si test?"
"nie, veľmi tomu nedôverujem."
"zajtra pôjdeme k lekárovi všetko bude v poriadku uvidíš."
"v to dúfam ideme späť?" s úsmevom na tvári som sa na ňu zadívala a potiahla som ju opäť medzi tupcov ktorý sa ohadzovali jedlom...

Blbá časť ja viem!! prepáčte mi to ale ledva píšem! -,- 4 komentáre a bude ďalšia :/ aj keď to asi nedáte...

sobota 27. apríla 2013

Don´t Cry My Princess ♥ 22.

Táto časť je zvláštna nie len zo začiatkom ale aj celým dejom :) Táto časť sú proste moje vnútorné pocity ktoré sa snažím preniesť do deja :) viem že na sto percent nechápete ale to nech vás netrápi :)

S plačom a kvapôčkami potu ktoré mi stekali po tvári  som sa prudko postavila s postele a hlasito som dýchala. Tlmené zvuky ktoré sa ozývali s domu mi pripadali tak nevysvetliteľné. Slabo a nadmierne unavená som sa postavila a pomalými krokmi som išla ku malému svetlu ktoré sa cez dvere dostávalo do tmavej izby. Pri zrýchlenom dýchaní som potichu pokrútila kľučkou na dverách a po špičkách som prešla k zábradliu kde som sa posadila a rukami som sa prichytila železných rúrok. Tlmené vzlyky a hlas ktorý sa mi zdal byť tak príšerne povedomí my vyvolával zimomriavky po celom tele. Kŕčovito a držiac sa za tričko ktoré bolo celé krvavé som sa vystrašene postavila opäť na pevnú zem. Prechádzajúc po studených dlaždiciach neznámej budovy a stále sa držiac za brucho s ktorého mi išlo čím ďalej tým viac krvi som opatrne prešla po vrzgajúcich schodoch do malej chladnej predsiene. Vystrašenému pohľadu Lucií ktorá sa na mňa pozerala zo slzami v očiach a známa tvár lekára ktorý mi oznámil že zomrela som vôbec nechápala. S krútením hlavou som na malom stolíku nahmatala nejaký predmet povedomý nožíku. S rukami za chrbtom som pomaly cúvala späť do tmy nebyť buchotu vyvolanému pádom nejakých keramických vázičiek všetko mohlo byť inak.
"Na čo sakra čakáš?! chyť tu suku!" nepríjemným hlasom skríkla žena ktorá bola po celý čas otočená chrbtom ku mne.
"Nechajte ju na pokoji! nič vám nespravila! nie je to jej vina že ste psychicky narušený!" zo zaťatými zubami a slabým vystrašeným hlasom prehlásila Lucia pričom sa stále na mňa pozerala. Stále s nechápavým pohľadom som na nich hľadela snažiac sa na všetko spomenúť.
"ty buď tíško zlatko lebo to neskončí dobre pre nikoho s vašej mizernej rodiny skvelých kamarátov!" opäť na ňu zvrieskla a nepríjemným pohľadom sa zahľadela na toho muža ktorý jej priložil nožík ku krku. Opretá o studenú stenu a stále hlasitým dýchaním som sa pozerala na osobu blížiacu sa v tme ku mne.
"O čo ti ide ty štetka?! čakáš že sa tu teraz niekde zjaví ten tvoj Niall alebo niektorý iný s tvojich skvelých kamarátov? ha, tak v tom prípade si pekná naivka pokiaľ pôjde všetko podľa plánu a ty nespravíš žiadnu hlúposť s ktorou len napáchaš viac zla všetko pôjde tak ako má ísť a nebudem sa tu musieť zahrávať s dvomi naivnými štetkami."
"Zoe?!" tichým chrapľavým hlasom som sa jej zadívala do očí v ktorých bolo toľko nenávistí.
"Pravidlo číslo jedna, mená sa nevyslovujú.." s pohľadom vraha sa na mňa zadívala a lakťom ma buchla do brucha s ktorého sa pustilo ešte viac krvi než pred tým. S rukami od krvi som sa pustila po stene tvoriac malé krvavé pásiky. Tlmené hlasy, nepríjemný smiech, kričanie a zvuk padajúceho nožíka spolu s mojím telom  ktoré sa automaticky pustilo cez celú miestnosť sa mi pomaly strácalo.
*O pár hodín*
Stále tá tmavá, chladná miestnosť v ktorej som bola pred pár hodinami sa obohatila o lanko s ktorých som bola pripútaná k posteli. Zo zatvorenými očami som vnímala každý jeden zvuk ktorý sa šíril miestnosťou. slabé dotknutie mojej ruky ma prinútilo otvoriť oči a zakričať, nebyť pásky ktorú som mala prilepenú na ústach. Pomaly som sa otočila na pravú stranu na ktorej ležala v rovnakej pozícií Lucia. S vystrašeným pohľadom a stále zo zimomriavkami na celom tele som si spomenula na našu obľubenú hru s dectva. Silnými trhmi rukami ktoré ma pálili od lanka a vyvolávali mi príšernú bolesť na bruchu som sa každou minútou približovala k vytúženému koncu. Po poslednom  silnom trhnití rukami sa mi konečne lanko povolilo a po odviazaní Lucií stačilo spraviť už len jednú zásadnú vec. S tichými krokmi som prešla ku malému oknu ktoré som otvorila a tichým súhlasom som poslala Luciu prvú. S polovičnou šancou že to zvládne sa rozleteli dvere v ktorých stála opäť.
"čo to zasa robíš ty suka?! nestačilo ti pred tým?!" s vysokými tónmi jej hlasu na mňa zvrieskla a silno ma pritlačila o stenu držiac tento krát nožík pri mojom krku. Môj pohľad mieril stále na Luciu ktorá nehybne stála na jednom mieste a sledovala všetko čo sa tu odohrávalo.
"Okamžite sa vráť inak to tvoja skvelá sesternička ktorá ťa do toho zatiahla neprežije." s väčšou silou ma pritlačila ku stene a pohľad Lucií sa opäť zmenil na váhavý a hlavne nadmierne vystrašený.
"Bež!" zvrieskla som najviac ako som vedela a silou ktorá sa nabrala v mojom slabom tele som do nej sotila a rozbehla som sa ku otvoreným dverám. Silné ruky ktoré ma malý kúsok od úteku chytili a pritiahli ku sebe mi opäť vyčarili bezvýznamný pohľad.
"Stadiaľto sa nedostaneš ani ty a ani tá tvoja skvelý sesternička!" s úsmevom na tvári mi odpovedal ten neznámi "lekár" a silno ma hodil do izby kde sedela Lucia.
"čo sa vlastne stalo?!"
"prišli proste za mnou, kázali mi napísať ten list a odložiť ho na naše miesto a potom mi dali nejaké lieky a odniesli ma do nemocnice ďalej si nič nepamätám zobudila som sa až pripútaná o stoličku v tomto mizernom dome.."
"Hovorili na teba po akom?"
"anglicky, keď som im odpovedala po Slovensky tak tá psychopatka vytiahla nožík."
"fajn, zistila si kde sa nachádzame?"
"Nejaký les je to tu nejaká polorozpadnutá chatka príde mi to tu povedomé takže sme určite na Slovensku."
"Mám plán.." potichu som zvolala a po vysvetlení všetkých podrobností sa v izbe opäť zjavil ten chlap spolu so Zoe. Po pichnutí nejakej omamnej látky som opäť stratila vedomie a prebudila som sa pripútaná k nejakej stoličke. predo mnou stále Lucia ktorá bola buď pod nejakými drogami, hypnózou alebo je skvelá herečka.
"Princezná sa nám zobudila čo? princezná, tak ti hovoril Niall nie?"
"čo o do mňa chceš?! nepochopila si že je medzi vami koniec?!"
"pokiaľ nebude koniec s tebou tak medzi nami sa žiaden nestal."
"pustite aspoň Luciu, nič s tým nemá."
"och myslíš túto Luciu? tej ktorej si vynadala kvôli chlapcovi ktorý ťa pozná pár mesiacov a požiadal sa o ruku? o tú ktorá sa ti snažila pomôcť a ty si ušla? no tak do toho zlatko, viem že to dokážeš, stračí pokiaľ trafíš presne a môžeš žiť perfektný život bez nej." nedočkavým pohľadom na ňu hľadela keď sa ku mne približovala s nejakým ostrým predmetom.
"Lucia, nerob to! spomeň si na detstvo! náš domček alebo sladkosti v tajnej skrinke! spomínaš?" zo slzami v očiach som na ňu hľadela keď sa ku mne sklonila.
"bež podľa plánu zlatko." tichým hlasom mi šepla do ucha a nenápadne mi rozviazala látku s ktorou som bola pripútaná. S malým náznakom úsmevu no aj cez to stále zo slzami ako keby sa nič nestalo som čakala na všetko čo sa bude diať. Pomalými krokmi sa priblížili k Lucií stále s úsmevmi na tvári. malý nožík ktorý som držala v ruke som pevne stískala a čakala som na znamenie. Krátke kývnutie hlavou a potom Luciín prudký pohyb s ktorým zapichla ostrý predmet do toho muža a ja do Zoe. S rýchlou chôdzou a vystrašeným pohľadom sme sa rozbehli ku dverám a potom priamo do lesa. s celým krvavým tričkom a krvavými rukami som sa zastavila pri malom strome kde bola položená malá taštička ktorú som veľmi dobre poznala.
"Alex! nemôžeš tu teraz stáť! netrafili sme ich až tak moc dobre aby sme stáli niekde v strede lesa!"
"nie sme na slovensku! tú tašku poznám! to malé dievča ktorej brat mi zachránil život ju mala zo sebou! sme v opäť v Španielsku alebo blízko."
"Nemáme toľko času.."
"Bež Lucia! musím ju nájsť, dala som  ten sľub vtedy tomu chlapcovi."
"desať minút ak ju nenájdeme ideme.." s pokrčenou tvárou sa na mňa zadívala Lucia a ja som sa hneť rozbehla. po nekonečnom hľadaní som ju konečne našla pár metrov od stromu kde mala tašku. Slabé telo a chabé dvíhanie hrudníka ma prinášalo do šialenstvá.
"čo teraz?!"
"zober ju, sama to nezvládne. musí tu byť cesta inak by sa sem nedostala.." zo znakom súhlasu som ju zobrala do náručia a jemne ju pohladila po líci. po pár minútach sme konečne našli cestu s autami. po zázračnom stopnutí nejakej ženy sme nastúpili a stále zo strachom sme sa odviezli až do mesta.
"ste si isté že nič nepotrebujete? bývam pár domou od centra, môžem vám dať oblečenie alebo lieky pre malú."
"mohli by sme si zavolať?"
"pravdaže!" s ochotou sa na nás pozrela a opäť sa pohla ďalej. po krátkej jazde sme zastavili pre veľkým luxusným domom.
"bežte dnu, telefón nájdete hneť v predsieni. ja sa postarám o malú síce nie som lekárka ale moje znalosti ako sestrička snáď postačia."
"ďakujeme." s úsmevom sme odpovedali a vošli sme do domu. po nájdení telefónnu som vytočila Niallové číslo a čakala som na odpoveď.
"Prosím?"
"Niall! počúvaj ma.."
"Alex! pre boha, ste v poriadku? sú vás plné noviny. kde ste?!"
"upokoj sa! ste tam všetci?"
"áno, čo sa stalo?"
"to ti vysvetlím doma. Niall pošleš mi nejaké peniaze na letenku?"
"prídem pre teba! kde ste?"
"Španielsko, počkáme ťa na letisku."
"ako počkáme?"
"na to teraz kašli, pohni si!" S nervóznym hlasom som prehovorila a posadila som sa na malú stoličku. ostrá bolesť ktorá mi opäť prešla bruchom ma privádzala do šialenstva.
"ste v poriadku?"
"áno.. to nič nie je.."
"ako to že to nič nie je?! veď krvácate! ukážte.."
"kašlite na to.."
"pre boha, ako sa vám to stalo?!"
"to je nepodstatné. nemáte nejaké lieky?"
"ošetrím vám to. nechcete sa aj umyť? máte to dosť zaschnuté."
"kde nájdem sprchu?"
"hore a do ľavá, sú tam aj nejaké šaty."
"ďakujem." usmiala som sa na ňu a zbehla som hore. po dlhej skvelej sprche som v čistom oblečení zišla dole kde už čakala. po malom ošetrení som sa posadila pri to malé dievčatko ktoré vyzeralo oveľa lepšie než pred tým.
"ďakujeme vám naozaj ale myslím že by bolo lepšie keby už idem."
"vy ste tá žena o ktorej sú všade správy?"
"neverte všetkému."
"mali ste naozaj blbý osud, ale je skvelé že máte priateľa ktorý vás tak ochraňuje a kamarátov ktorý tak o vás bojujú."
"prosím?"
"všetko o vás je písané v dobrom, dokonca aj Directionerky sú s toho mimo."
"nehovorte že vy počúvate chalanov tiež."
"sú skvelá skupina, a vy skvelá žena."
"ďakujem vám."
"nemáte začo, nechcete zavolať vášmu priateľovi aby prišiel sem? mám dostatočne veľký dom aby sme sa pomestili. bude lepšie keď sa obidvaja vyspíte a potom ráno odletíte."
"boli by ste taká ochotná?"
"s radosťou!" s úsmevom ma pohladila a prešla do vedľajšej izby...

Baby? netradičná, zvláštna a čudná časť však? :) ale prepáčte mi to proste baví ma písať niečo takéto! ;33 prosím komentár! :/ aj keď nemám vôbec žiadnu náladu a posledné hodiny nerobím nič iné okrem plaču a rozmýšľania nad kravinami ktoré to aj tak nevyriešia... 

štvrtok 25. apríla 2013

Don´t Cry My Princess 21.


Prepáčte že som vám včera nedala časť ale tá 13+ mi dala naozaj zabrať! :DDDD Milujem vás a komentár poteší!! ;) Inak baby? :3 113 ľudí bolo včera na tomto blogu a 90 si čítalo 13+?! :O I LOVE YOU! ;3

Chladný studený vzduch Londýna a drobné biele páperie ktoré sa sypalo s neba mi vybilo dych. je neuveriteľné že od tedy čo som tu bola posledne prešli dva mesiace a začal December. Čo sa za tie zvyšné dni udialo? okrem zopár nepekných správ ktoré mi prišli na účet sa tam objavilo obrovské množstvo fanúšičiek chalanov, dievčat a na moje prekvapenie aj mojich. Síce som spev po tej poslednej záležitosti vôbec nerozoberala nie jednú noc som rozmýšľala nad tým že by som to opäť mohla skúsiť. Vzťahy medzi nami sú stále také isté, El a Louis sa neustále doberajú a dávajú sú nové veci pri ktorých sa maximálne ponížia no aj cez to sa neuveriteľne milujú, Dan a Liam sú stále po uši zamilovaný a keď som v spoločnej blízkosti vôbec sa od seba neodlepia. Zayn a Perrie stále tvoria sladký párik ktorých väčšina fanúšičiek rozoberá no aj cez to si s toho nič nerobia, práve naopak ešte viac ich to zbližuje. Harry sa nám zmenil s lámača dievčenských sŕdc na neodolateľného romantika ktorý sa o Alysse  stará ako o kráľovnú. svojím spôsobom aj je, fanúšičky ju milujú aj keď je pravda že zo začiatku ťažko predýchavali to že všetci chalani si našli tú pravú. a nakoniec som tu ja s Niallom, stále ten istý vzťah ktorý každý deň ľudí prekvapuje a nezaobíde sa bez malých hádok ktoré skončia s výbuchmi smiechu alebo trucom ktorého sa zbavíme hneť po jednom objatí, stále sme len snúbenci a myslím že na pár mesiacom nám tento "titul" ešte postačí. Tvrdý dopad na zem spolu s mojimi kuframi a studená chuť čerstvého snehu v mojich ústach mi úsmev na tvári zmenila na nepríčetného psychopata.
"Tomlinson ja ťa zavraždím!" zvrieskla som na neho keď som sa postavila s malého chodníka ktorý viedol von s letiska. Po jeho psychopatickom smiechu kvôli ktorému sa mi začali kútiky úst rysovať do úsmevu som sa pri neho s nevinnou tvárou rozbehla a skočila som mu na chrbát pričom som ho jednoducho hodila do malej kôpky snehu. zo smiechom ktorý išiel tento krát s mojom strany som po ňom hádzala smiech zatiaľ čo všetci ostatný vrátane nejakých fanúšičiek sa na nás pekne zabávali.
"chvíľku ťa tu nechám samú a ty sa už váľaš s druhým!" s vážnym pohľadom a slabým úsmevom do mňa chodil Niall malú snehovú guľu pričom sa snažil byť urazený. Po zvláštnom postavení zo zemi som sa ku nemu rozbehla a ruky som mu omotala okolo krku. s úsmevom na tvári som mu hladila do očí pričom môj "diabolský" plán ma stále neprešiel. Pri sladkom bozku ktorým som mu obdarovala ústa som mu za krk hodila drobný sneh. pri jeho pohľade som pochopila že brať "nohy na ramená" sa nehovorí na darmo.
"Nie! Niall nechaj ma!" zo smiechom som na ňom kričala a opäť s rukami pred sebou som kráčala opatrne do zadu. Pri Liamovom silnom objatí som zistila že toto mi len tak neprejde a preto som moju taktiku zmenila opäť na totálnu kravinu. po pištani na celú hubu som pretrpela ich "kúpeľ" v snehu zatiaľ čo sa baby smiali do okamihu kým sa nepostavili a nerozbehli sa za nimi. s úsmevom na tvári som všetku moju batožinu nahádzala k Paulovi do auta s ktorým som sa medzi časom udobrila a pomalým krokom som sa vydala na cestu k útulnému domu. V strede môjho rozmýšľania o tom ako sa môj život behom pár mesiacov zmenil do detailov k môjmu životu prišla opäť ďalšia bolestivá udalosť. s vystrašeným pohľadom som sa zadívala na číslo ktoré sa mi zobrazilo na telefóne. S nechápavým pohľadom a strachom ktorý vládol v mojom tele som zdvihla a pri premietaní všetkých rôznych možností som čakala na odpoveď. (práve tu som sa zasekla a rozmýšľam nad tým že či sem dať túto polovicu časti alebo tú pôvodnú a viete čo vám poviem? viem že pravdepodobne robím chybu ale dám vám túto pretože je to môj príbeh a pokiaľ sa vám nepáči nemusíte ho čítať :)) Klik! :)
"Dobrý deň, dovolali sme sa k slečne Alex?"
"Dobrý, áno. o čo ide?"
"Pri telefóne je lekárka miestnej nemocnice v Bratislave. mohli by ste prosím čo najskôr ako to bude možné prísť?"
"Uh? čo sa stalo?!"
"Vaša sesternica, slečna Lucia. ona sa pokúsila o samovraždu.."
"Prosím?! Ona.. je v poriadku?"
"ťažko povedať, ale najlepšie bude keď tu budete."
"áno.. ja.. prídem.." s  malými prestávkami som zložila a s neskutočným plačom som vbehla na chodník vedúci k vchodu nášho domu. S nervami som otvorila dvere a stále s vystrašeným pohľadom som vbehla do obývačky kde už sedel Niall.
"Alex? si  v poriadku?!"
"Ja.. musím ísť na Slovensko!"
"upokoj sa Alex! čo sa stalo?"
"Lucia, ona sa pokúsila o samovraždu!"
"tá Lucia?!"
"Ha? akože teraz nechápem poznáš snáď nejakú moju kamarátku ktorá sa volá Lucia okrem nej?!"
"prepáč ja len.. ako to?!"
"neviem Niall! neviem ani že či to prežije ja tam musím ísť!"
"Jasné, ja.. pôjdem s tebou?"
"Nie Niall, bude lepšie keď tam pôjdem sama. prepáč mi to."
"si si istá?"
"som.. ľúbim ťa Niall." s neistotou som mu dala pusu a opäť som vykročila do studeného Londýna. po stopnutí taxíka a dlhom čakaní na lietadlo som konečne pretrpela celý let a vykročila som do mokrej Bratislavy. čo iné by sa tu inak dalo čakať? s potrasenim hlavy som rýchlim krokom obchádzala auta ktoré stáli na červenej a po čase ktorý sa mi zdal byť taký dlhý som konečne vletela do nemocnice.
"kde nájdem ležať Luciu?! dnes ju sem pravdepodobne priviezli."
"ste rodina?"
"áno, som Alexandra niekto s vás mi pred pár hodinami volal. tak kde je?"
"je pri nej lekár ale môžete počkať na chodbe."
"Dobre, ďakujem." s rukami na tvári som sa posadila do kresla a čakala som na lekára, sestričku alebo hocikoho kto o jej stave bude vedieť niečo viac. po hodinách bezmocného čakania sa na chodbe objavil lekár.
"tak čo?! ako je na tom?"
"vy ste Alex?"
"áno, stalo sa niečo?!"
"jej stav sa zhoršil, nechcem vás strašiť ale je možné že príde k  najhoršiemu."
"Nie! prosím, spravte niečo! ona nemôže zomrieť!"
"stratila strašne veľa krvi, je zázrak že keď ju sem priniesli tak ešte žila."
"ja nechápem ako sa to mohlo stať, veď predsa ona bola tak skvelá.."
"dúfajme že sa s toho dostane a všetko nám povie. v každom prípade by bolo dobre keby prinesiete nejaké veci, kartičku a potrebné veci keby sa preberie."
"dobre ja idem pre ne." s roztraseným hlasom som odpovedala a vyšla som von s nemocnice. po prechádzaní pomedzi kvapky ktoré perfektne kryli slzy ktoré sa mi valili po tvári som zastavila pred polo otvorenými dverami. s hlbokým nádychom som vkročila dnu a rozhliadla sa po celej izbe. po hľadaní všetkých veci ktoré sú potrebné mi začal zvoniť mobil s čoho mi naskočili zimomriavky pri pomyslení na to najhoršie.
"Prosím?"
"tak čo nevieš niečo nové?"
"nie, ja naozaj neviem čo mám robiť Niall. doktor povedal že to nemusí prežiť ja.. ja to nezvládnem aj sa jej niečo stane..."
"všetko bude v poriadku princezná uvidíš."
"dúfam... počkáš chvíľku? mám druhý hovor." s tichým hlasom som odpovedala a zdvihla som. zo zovretým hrdlom a slzami ktoré sa mi valili po tvári som počúvala každú jednu vetu, každé jedno slovo a trpela pri každej prestávke.
"Alex?"
"Prosím?"
"je nám to ľúto.. nedalo sa nič robiť, nemala toľko síl aby to zvládla. síce bojovala zo všetkých síl ale.. nedokázala ten boj vyhrať.."
"Niéé! ona.. nemohla zomrieť!!! nie... prosím..."
"mrzí nás to..." zo súcitom v hlase dopovedal a zrušil, s hlasitými vzlykmi som sa vrátila k hovoru s Niallom ktorý automaticky všetko pochopil a bez ďalších slov sa spolu so mnou pustil do plaču. S rukami vo vlasoch som sa zošuchla dole a v myšlienkami som blúdila po všetkých možných cestách ako sa to mohlo stať. pri pozeraní na pomerne veľkú mláku krvi ktorá sa rysovala oproti mne som sa cez zahmlené očí pozrela na miesto ktoré bolo vždy naše. miesto na tie najlepšie sladkosti ktoré nám kupovali mami keď sme prespávali jedna u druhej ako malé deti. s rozhodným krokom som sa postavila pred skrinku s ktorej mi skĺzol malý list.
"Nedokážem to už.... už viac nie.. pamätáš ako si pred pár týždňami tvrdila že som bezcitná? že ma mali všetci radi a všetko sa mi darí? nie je to tak... síce to tak na vonkajšok vyzerá ale do Paríža som nešla robiť prácu modelky ako som chcela.. išla som tam robiť mizernú upratovačku nejakého slizkému bohatému starkému ktorý ma obťažoval. preto som sa o teba bála, nechcela som aby si skončila tak ako ja... som nula a vieš prečo? pretože som ti nič nepovedala ale všetko som v sebe dusila, viem že teraz si určite myslíš že všetko mohli byť inak ale nie... nechcem byť už na tomto svete. nehnevám sa na teba a posledné stretnutie úplne vymazávam s hlavy, nepohádali sme sa a sme skvelé sesternice ktoré sa nadovšetko milujú. Niall je pre teba skvelý chlapec a bude  ešte lepší manžel.. áno viem o tom, a ty si to zaslúžiš. viem že teraz si smutná, neskutočne smutná a ver že som ti nechcela spôsobiť ďalšiu bolesť ale od teraz som v nebi spolu s tvojou mamou  a obidve na teba hladíme a dávame na teba pozor. ľúbiť ťa Alex a prosím, užívaj si život!.." s mokrými rukávmi som si prešla po tvári a chabo som sa postavila zo zeme. po prechádzaní po meste a troska s rozmazaným make-up (om) som prišla opäť do nemocnice kde som nemo hľadela pred seba a rozmýšľala som nad všetkým. nad tým ako osoba s ktorou som bola osemnásť rokov a podržala ma v zlých chvíľach zrazu navždy odišla....

Zabijete ma?! :D Poriadku, beriem aj kritiku! :) strašne som túžila vždy po fanúšikoch ktoré mi toto bude čítať a dostala som ich a viem že každou časťou o nich prichádzam ale baví ma to písať a za všetkým zlým príde raz niečo dobre. nenáviďte ma len prosím zanechajte komentár či ešte vôbec na tento blog chodíte a či sa oplatí pokračovať...  PROSÍM! záleží mi na tom! :/ 

utorok 23. apríla 2013

Don´t Cry My Princess ♥ 20.

Od dnešného dňa ma vôbec nič neprekvapuje! :D som zvyknutá že ma poznajú ľudia ktorých neviem ani len meno ale že ma zastavia nejaké deti na ulici s vetou "mala si už niekedy kliešťa?" tak toto je už na mňa moc! :D potom keď dám facku spolužiakovi ktorému vypadnú okuliare na druhú stranu okna (s vonka) a sme na druhom poschodí a mi sa začneme smiať a on potom paniku :DDDDDDD som proste malé slušné dievčatko! :DD keď prišiel učiteľ s vetou že nás ide fotiť do projektu :D a ja na celú triedu začnem hučať že bohvie do akého projektu a potom na spolužiaka "ty židka!" :D a každý face :DD no jop som nenormálny retard ale nemilujte ma! :DDD

Už 6 krát som vymazala takmer celú časť! -,- awŕŕŕŕ!!!!! :/
"Párty zlatko!" zvrieskla mi do ucha Dan s čoho som dostala takmer môj ranný rituálny infarkt. Po postavený sa s tvrdej zemi hotelovej podlahy som sa  posadila na malý modrý vankúšik a naštvane som na ňu zazerala kým nevyprskla do toho jej nákazlivého smiechu.
"Sa smej ty krava! chceš ma zabiť?" zo smiechom som po nej hodila malú umelú kvetinku ktorá bola vložená v penovej vázičke.
"prepáč ale prišlo mi to také vtipné."
"Naozaj vtipné! aká party zasa?! veď jej len... sedem hodín?! ty si sa naozaj pojašila? Liam ti nedoprial ranný sex alebo prečo tu budíš po celom hotely normálnych ľudí?!"
"No nedoprial! tvoj nastávajú nám vbehol do izby v tom najlepšom!"
"za to sa na neho nemôžeš hnevať, vieš že on to tak nemyslel."
"tak on nie ale tí ďalší traja retardi určite áno!" nervózne si odula peru a prekrížila ruky na prsiach. s výbuchom smiechu ktorý som nečakane vypustila na celé ústa som sa na znak protestu postavila pred ňu a vážne som sa na ňu zadívala.
"teraz ťa mám akože uspokojiť alebo čo?!"
"Nie ty mi teraz pomôžeš sa dať pekne dole inak Liama aj s tými jeho skvelými kamarátmi zavraždím!"
"dáš mi aspoň chvíľku času? potrebujem sa upraviť."
"prečo? v tom spodnom prádle si náhodou sexy."
"och bože! Dan vypadni!" zo smiechom som jej zabuchla dvere na spálni a prešla som do kúpelne. po krátkej sprche a rozčesaní vlasov som si obliekla legíny s modrou košeľou a modrými teniskami. po nahádzaní rôznych veci do kabelky  som opäť zo smiechom chytila Dan za ruku a potiahla ju na chodbu hotelu. Po nájdení nejakého vhodného baru ktorý tu pracuje už od samého rana sme zastavili v nejakej malej krčme niekde na konci New Yorku.
"čo to bude slečny?"
"štyri krát vodku, džús a ostatné nechám na vás!"
"nech sa páči, vaša vodka s džúsom a Whisky.."
"koľko to bude?"
"och, nič! to je na nás snáď nenecháme platiť také mladé talentované dievčatá!" s úsmevom pred nás položil rôzne poháre ktoré sme do seba automaticky "hodili" a po objednaní ďalších kravín sme sa vyčerpané a hlavne zo skvelou náladou rozvalili na jeden s boxov vzadu.
"počuj... vieš čo ti poviem?"
"myšlienky čítať som sa zatiaľ nenaučila.."
"tak sa to nauč lebo som to zabudla.." zo smiechom vykríkla Dan s čoho som dostala ďalší záchvat smiechu.
"ty si šialená vieš o tom?" Po slovensky som jej zahučala s čoho som si zaslúžila nie jeden pohľad.
"čo to trepeš?"
"Prepáč to ten alkohol."
"šial..en..a? šialená? vy ste fakt čudný národ." s nechápavým pohľadom sa postavila na zem a s tackavým krokom sa postavila pri barmana. po hodený nejakých peňazí sa vybrala niekam na ulicu a ja ako inak spolu s ňou. po hučaní na žlté taxíky a fotení naozaj sexy pohybov ktoré sme ukázali nejakým miestnym fotografom alebo novinárom sme sa dotrepali k nášmu hotelu a po pomačkaní (milujem toto slovo!! :DDD) všetkých tlačidiel sme po pol hodine konečne vystúpili na našom poschodí.
"šom domááá!"
"ty si pekne dole!" poznamenal Niall ktorý sa pobavene pozeral na moje úžastné kúzla s vyzúvaím topánok alebo inými slovami mojím sedením na zemi a bezmocným pohľadom ktorým som sa pozerala na topánky ktoré sa mi zdali tak príliš.. čudné.
"kašli na tie topánky, aj tak sa ti to nepodarí." zo smiechom ma zobral na ruky a pri mojich úžastných zvukoch idúceho kamiónu alebo trúbenia na dvere som sa s ďalším výbuchom smiechu rozvalila na posteľ a po krátkom pozeraní na strop ktorý mi prišiel taký vtipný som po mojich ďalších opileckých rečiach konečne zaspala. Príšerný zvuk ktorý sa ozýval s obývačky a smiech ktorý som počula minimálne šesť násobne ma opäť prinútil postaviť sa s postele. po študovaní toho ako sa mi to podarí som sa konečne postavila na pevnú zem a s rukou priloženou na hlave som prešla do obývačky kde všetci vrátane v Dan ktorá bola v nálade ako keby absolútne nepila sedeli.
"dobré ráno princezná!"
"ako komu, čo tu vrieskate?"
"tabletku?"
"bol by si taký dobrý?" sladko som sa usmiala na Nialla ktorý sa zjavil vedľa mňa a môj pohľad sa opäť otočil k Dan.
"ti aké drogy berieš?! polovicu dňa tam slopeš a potom prídeš na ďalšie kolo?"
"Dan to zvládla! to jej jej bežný rituál po tom čo sa spoznala s babami." s vážnym pohľadom sa na ňu zadíval  Liam zatiaľ čo ja som len pokrútila hlavou.
"nech sa páči, voda a tabletka"
"to som teda vyhrala, čo vlastne oslavujeme?"
"veď predsa vaše zásnuby!"
"ja som bola v tom že to máme oslavovať ja a Niall a mali sme ich včera"
"tak sa teš že týždeň neuvidíš nič okrem alkoholu."
"tak to teda dúfam nie.." s čudným pohľadom som dopovedala a do malého kvetináča s živými kvetinkami som hodila malý pozdrav zvaný "tyčka slečny Alex."
"ty si nie je normálna!" z nechuteným pohľadom na mňa hľadela Perrie zatiaľ čo ja s El a Dan sme s toho mali obrovskú radosť.
"bože mne je zle!" opäť som poznamenala a vyčerpane som sa chytila zárubne dverí.
"nemáš piť!" s ďalším návalom smiechu všetci naraz vykríkli zatiaľ čo ja som na nich vražedne pozerala opäť sediac na studenej dlážke..

OOOOCH áno! :DDD ja som napísala časť!! :D snáď sa páči snažila som sa fakt! ;DDDD ILY! ;*

pondelok 22. apríla 2013

Don´t Cry My Princess ♥ 19.

Po namáhavom dni vám pridávam časť! :) berte ohľad prosím na to že len pred pár hodinami som skoro odpadla v škole a vôbec si nepamätám ako som sa dostala k učiteľke o.O :D viem že som sedela pri kamoške a potom som bola dole? o.O :D Okey! :D teraz vážne žiadne drogy v tom nie sú! ;33 Práve som mimo signálu! :D mám dokonalý výhľad na kolajnice! :D môj druhý domou!! ;333 a čo práve nevidím! :O šesť komentárov! Realy?! :O I LOVE YOU! ;*

Primerané teplé ráno s chladným vetrom ktorý nadnášal lístie v parku vyzeralo tak nádherné. s úsmevom na tvári som položila kufre vedľa jednej s lavičiek a ľahla som si na ňu pričom som si vychutnávala slabé slnečné lúče jesene. V slúchadlách ktoré som mala na ušiach som počúvala jednu s mojím obľúbených pesničiek a pritom som kývala s nohou ktorá mi trčala s lavičky do rytmu hudby. Malý kúsok chládku ktorý mi vyrušil moju skvelú oddychovú hodinku ma prinútil otvoriť oči. Osoba ktorá stála predo mnou s tým najdokonalejším úsmevom na svete mi opäť pripomenula všetky tie skvelé chvíľky na tento park.
"Niall! Oh bože, tak strašne mi si my chýbal!"
"ty mne oveľa viac princezná, ani si nevieš predstaviť ako som sa trápil keď som sa kvôli úplnej blbosti s tebou rozišiel a potom prišla Danielle s tým že si sa jej neozvala niekoľko dní."
"nechcel mi dať mobil.. mňa to trápilo oveľa viac, Niall? Milujem ťa. tak neskutočne ťa milujem a ani si nevieš predstaviť aké ťažké bolo bojovať preto aby som ti to ešte niekedy mohla povedať."
"už sme spolu, už žiadne rozchody pre kvaviny a žiadne odchody kvôli zlým náladám."
"pamätáš si na tento park?"
"ako by som mohol zabudnúť? mal som v ňom druhé rande s tou najkrajšou princeznou na celom svete."
"ty si to bral ako rande?"
"už od prvého okamžiku, keď si sa ma vtedy spýtala že či bežne pozývam fanúšičky von naozaj som nevedel čo ti na to povedať a keď si vtedy prespala u mňa v hoteli nedokázal som zaspať. bola si taká rozkošná a bál som sa že odídem späť do Londýna bez teba a ty na mňa zabudneš. Zamiloval som sa do teba hneť ako som ťa uvidel medzi tými dievčatami v publiku a neprestanem ťa milovať nikdy! už navždy budeš moja."
"ďakujem ti že si ma vtedy zobral ku sebe, po pravde? baby vedeli že si moja platonická láska už pekne dlho. len som sa ti to bála povedať. bol si ku mne taký milý, zlatý a všetky tie veci kvôli ktorým som ťa milovala každou minútou viac ale stále som sa zastavila s vetou že sme len najlepší kamaráti a nič viac."
"ty môj blázon! ideme? baby a chalani majú pre teba malé prekvapenie."
"môžeme, Niall?"
"Prosím?"
"už to dlhšie nevydržím." s úsmevom na tvári som sa postavila na špičky a jemne mu pobozkala pery ktoré sa mu počas bozku opäť rozžiarili na ten nádherný úsmev. Ruka v ruke spolu s mojimi kuframi sme nastúpili do taxíka a následne do lietadla. kvôli tajomstvu ktoré mi nechcel povedať som celú cestu musela mať na ušiach slúchadla a v nich hudbu na plno. podľa jeho pohľadu si tento moment skvelo užíval a pokiaľ je šťastný ja som dvoj násobne. Po niekoľkých hodinách počúvania tých istých pesničiek dookola som objala Nialla a pri jeho uspávacom hladkaní mojich vlasoch som konečne po dlhej dobe sladko zaspala. Studené hladké ruky ktoré ma jemne pohladili po líci a následné pobozkali na čelo ma s úsmevom na tvári zobudili.
"už sme tu, zvládneš to alebo ťa odnesiem na rukách?"
"chodiť zatiaľ vládzem ale ďakujem za ponuku."
"tak poď ale pod jednou podmienkou!"
"akou?"
"drž si oči silno a nepozeraj sa dobre?"
"Niall ak sa tu niekde rozčapím na zemi tak si ma neželaj!" zo smiechom som na neho zvýšila hlas a na oči som si položila ruku. s úsmevom na perách som ho silno držala za ruku a pritom ho nasledovala. Zvuk rôznych hlasov na letisku znázorňoval že sme vo veľkej hale.
"otvor oči, ale najskôr sa otoč ku mne."
"si blázon vieš o tom?"
"ale len tvoj! ľúbim ťa láska.." jemným hlasom mi šepkal do ucha a potom ma otočil k východu dverí. obraz ktorý sa mi naskytol mi priniesol neskutočnú radosť. Slzy ktoré som mala v očiach a roztrasenú ruku ktorú som mala priloženú na ústach hovorili za všetko. Hala letiska ktorá bola do každého detailu vyzdobená rôznymi balónmi, stužkami a veľkým nadpisom ktorý bol adresovaný mne, všetko to bolo také neuveriteľne až do momentu keď sa vo dverách neobjavili baby spolu s chalanmi čo ma priviedlo do úplného šialenstva.
"Pane bože ja.. ja neviem čo mám povedať." s očami plných sĺz šťastia som sa otočila späť k Niallovi ktorý sa na mňa usmieval a následne ma objal.
"neplač princezná."
"Niall ako ste to spravili?"
"Babám si chýbala a o chalanoch ani nehovorím. vyzeralo to tu ako keby s tebou chodili ony a nie ja."
"Niall ja vám tak strašne ďakujem."
"nemáš začo! myslím že baby pre teba ešte určite niečo majú bež za nimi."
"a čo kufre?"
"o ne sa postarám ja, bež lebo sa ťa nevedia dočkať!" zo smiechom ma pobozkal a ja som sa rozbehla na druhú stranu.
"Alex!"
"Nie ja prvá! tak strašne ste mi chýbali! mňa tak strašne mrzí všetko čo sa stalo a že som si na vás nespomenula. mala som vedieť že pre mňa znamenáte niečo veľké a už nikdy o vás nechcem prísť."
"Nikdy si neprišla a ani neprídeš! je to už za nami zabudni na to! teraz ťa tu víta nádherné teplé počasie New Yorku a malé prekvapenia!"
"to nemyslíte vážne!"
"pre teba všetko láska!" s úsmevom ma objala El a následné všetci. po päť minútovom spoločnom objatí som sa opäť po všetkom rozhliadla a potom som dostala skvelý nápad. s tašky ktorú som mala prehodenú cez rameno som vybrala fotoaparát a podala som ho najbližšiemu okoloidúcemu. po nájdení Nialla sme sa všetci postavili pod výzdobu a s najväčšími úsmevmi, najlepšou náladou a najlepšími ľuďmi na svete som tento okamžik spečatila.
"pokiaľ ste si ju dostatočne užili tak mi si ju ukradneme!" zo smiechom poznamenala Perrie ktorá ma následne ku sebe stiahla a spolu s babami sme nastúpili do taxíka.
"a čo teraz?" unavene som sa spýtala keď sme sa dostali do jedného s najluxusnejších hotelových izieb s výhľadom na celý New York.
"a teraz sa pekne postavíš a vypadneš do kúpelne kde sa dáš pekne do poriadku, oblečieš si to čo tam máš a potom sa sem vrátiš!" s prísnym pohľadom a slabým úsmevom ma odtlačila do kúpeľne Dan a zavrela dvere. po menšom premýšľaní o posledných hodinách som na seba pustila teplú vodu a po usušení som sa obliekla do krátkych žltých šiat s balerínami rovnakého odtieňu. s neistotou som otvorila dvere kde čakali nedočkavé baby a čakala som na ich reakciu.
"ako to robíš?! vždy keď si ťa zoberieme aby sme s teba spravili neodolateľnú kočku tak ty sem prídeš ako brutálna dračica?"
"nerob si srandu!" zo smiechom som do nej hodila malého plyšového medvedíka ktorý bol na skrini a posadila som sa pri nich.
"dovolíš nám ešte jednú vec?"
"podľa toho o čo ide."
"pokiaľ ťa môžeme nalíčiť a spraviť ti niečo s vlasmi tak to bude úplne všetko."
"že ste to vy." s úsmevom na tvári som sa posadila na malú drevenú stoličku a vychutnávala si každú minútu s nimi ako kedysi. po pár minútach úprav pípla Dan SMS a tým sa všetky vytratili niekam do izieb a mňa nechali v izbe úplne samú. s nechápavým pohľadom som sa rozhliadla po izbe a potom som sa postavila na balkón kvôli hudbe ktorá sa ozývala zospodu. Klik! ;)
"I Like Your smile,
I Like Your vibe,
I like Your style,
But that´s not why i love you,
And I, I like the way,
You´re such a star,
but that´s not why  i love you...

You're so beautiful
But that's not why I love you
I'm not sure you know
That the reason I love you, is you
Being you, just you
Yeah the reason I love you is all that we've been through
And that's why I love you...."
"ty si sa zbláznil Niall!" zo smiechom som na neho zakričala pričom som sa ešte stále pozerala na jeho drobné telo ktoré aj kvôli výške vyzeralo tak neuveriteľne sexy.
"zbláznil ale do teba! poď sem prosím!" s úsmevom zakričal a ja som bez ďalšieho rozmýšľania zišla dole. Baby ktoré sa nevinne na mňa pozerali keď som vyšla pri hotel a pritom sa každá objímala zo svojimi láskami mi všetky plány na ich postupnú vraždu vymazali s hlavy. s obrovským úsmevom som prišla pri Nialla ktorý v ruke držal obrovského plyšového medveďa a kyticu ruží. rôzne Directionerky ktoré stáli obklopené vedľa nášho hotela a iný okolo idúci sa  zastavovali a s nedočkavým pohľadom sledovali všetko čo sa tu dialo.
"ty si nie je normálny Niall!" s úsmevom na tvári som sa oprela o jeho hruď a hľadela som mu do očí. zvuk dievčat ktoré pišťali na celé mesto sa zrazu upokojili a vybrali s mobily spolu s fotoaparátmi, kamerami a rôznymi vecami. s nechápavým pohľadom som sa na nich pozerala a potom som spravila krok dozadu od Nialla.
"Princezná? vezmeš si ma?" s nádherným úsmevom sa na mňa pozrel pričom si kľakol na zem a s krabičkou v ruke mi hľadel do očí.
"Niall ja naozaj neviem čo mám povedať.." s prekvapeným pohľadom som na neho hľadela.
"povedz áno!" zo smiechom zakričalo jedno s dievčat a následne všetky. po krátkom výbuchu smiechu som sa konečne upokojila a opäť som sa mu zadívala do očí.
"áno láska.."
"prosím? nepočul som.."
"ÁNO!" zo smiechom som ho pobozkala a následne objala.
"milujem ťa láska."
"ja teba viac zlatko."
"si pripravená na ďalšie prekvapenie?"
"nie! toto by na dnes stačilo."
"myslím že toto jedno prekvapenie moja snúbenica ešte zvládne!" zo sladkým hlasom ma pobozkal a potom sa podpísal s ostatnými všetkým fanúšičkám. Po menšom čakaní sme opäť nastúpili do taxíka a po krátkej jazde sme zastavili na malom mieste zo skalkami, pieskom, ohňom a šírim nebom plným hviezd. po uložení pri oheň Niall vyberal gitaru a začal potichu hrať melódiu pesničky "I Love You first" po začatí jeho spevu a následné nášho sa všade ozývala skvela hudba zladená s perfektnými hlasmi. popri hraní rôznych pesničiek a pitia rôzneho alkoholu spojeného nejakým jedlom som sa opäť cítila byť výnimočná.
"nad čím rozmýšľaš?"
"nad týmto všetkým, nad dnešným dňom, minulosťou a budúcnosťou."
"minulosť nech ťa netrápi. od teraz si budúca pani Horanová a na ničom inom nezáleží."
"Ľúbim ťa.."
"ja teba tiež láska." s úsmevom som sa ku nemu pritúlila a opäť som sa zahladila na hviezdy ktoré tak neuveriteľne žiarili na oblohe.

Keďže ste dali šesť komentárov tak takého prekvapenie ste si zaslúžili no nie?! :) na to že som takmer odpadla tá časť nie je až tak zlá či? ;) 









nedeľa 21. apríla 2013

Don´t Cry My Princess ♥ 18.

Viem že nebolo päť komentárov ale len tri ale je to viac než polovina takže nech sa páči! ;) nečítam po sebe! :DDD

O pár dni neskôr (Slovensko) pohľad Lucia
"ako sa cítiš zlatko?"
"stále rovnako, Lucia? čo ak si už nikdy nespomeniem? na nič čo sa počas tých rokov dialo? čo ak som spoznala niekoho kto sa teraz trápi a ja si na to a ani nespomínam?"
"spomenieš si určite! uvidíš že všetko bude dobre."
"chodila som s niekym?"
"Nie.."
"a kto boli tí chlapci?"
"nikto, zabudni na to zlatko. nie si hladná?"
"Nie, ďakujem." s úsmevom mi odpovedala a otočila s opäť k monitoru počítača. s príšernou bolesťou v srdci kvôli klamstvu ktoré som vypustila a slzami v očiach som prešla na chodbu kde som zastavila a hlasito dýchala. Vo vrecku nohavíc mi vibroval mobil a meno ktorého som sa najviac bála mi bilo do oči.
"Ahoj Niall.."
"Prečo ste odišli?! konečne som ju našiel!"
"Nepospomína si na teba, bolo by to zbytočné a nechcem aby sa viac trápila."
"Milujem ju Lucia! nemôže ju len tak zobrať späť na Slovensko bez toho aby si mi o tom povedala, sme predsa jej kamaráti a moje dievča!"
"rozišli ste sa Niall, od teraz pre ňu neexistujete a tak to bude lepšie.."
"To nemôžeš spraviť Lucia!"
"prepáč mi to Niall, bude to tak lepšie. ber ohľad aspoň raz aj na Alex.."
"čo keby si ho brala ty?!" s vyčítavým tónom a zvýšeným hlasom zakričal do telefónu. Po pár sekundách moje ruka skĺzla na červené tlačítko a s roztrasenými rukami som sa postavila pri šporák. Po uvarení špagiet ktoré tak strašne miluje som jej ich s úsmevom na tvári priniesla do izby. môj pohľad padol na jej nevinný pohľad plný sĺz nad fotkami v jej telefóne.
"Alex?"
"Prečo si mi to nepovedala?! povedala si mi že som nemala žiadneho chlapca!"
"Zlatko rozišli ste sa."
"ublížila som mu nejako?"
"on si našiel inú, vykašlal sa na teba. nemiluje ťa kašli na to dobre?"
"vyzerá byť taký nevinný, čarovný a..."
"Stop, nemusíš si spomínať dobre? najedz sa, nejedla si celý deň. potrebuješ načerpať nové sily."
"Milovala som ho?" s očami plných nádeje a sĺz sa mi zadívala do tých mojich a čakala na odpoveď. s znakom nesúhlasu som zatvorila dvere a opäť som sa zatvorila do izby kde som nemo hľadela pred seba.


Alex (puste si toto Pesnička ;))
Tak strašne si chcem spomenúť, spomenúť si na to všetko čo sa stalo za posledné roky. na to ako som bola s tým chlapcom. a aj keď mi Lucia povedala že tí chalani sú nikto viem že v mojom živote niečo znamenajú. niečo čo je ukryte v mojom tele a v srdci. tak strašne ma raní keď viem že tam niekde v meste žijú zo spomienkami a ja si na nich neviem spomenúť. S kufra ktorom som mala uložené pyžamo som vybrala nejakú bundu s ktorej vypadol malý lístok.
"Viem že si na mňa nepamätáš princezná, ale nezabudnem na teba! Každý deň budem čakať na ten okamžik kedy ma opäť oslovíš tým krásnym hláskom alebo mi opäť povieš nejakú vetu kvôli ktorej sa budeš celý ten čas hanbiť. tú vetu pri ktorej som vedel že ty si to dievča ktoré som tak dlho hľadal a ktoré tak neskutočne milujem. Nádherné dievča s dokonalými vláskami, nádherným hlasom ktorý by som mohol počúvať celý deň a speváckym sluchom ktorý nemá len tak hocikto. Baby sa trápia celé tieto dni keď sa na teba pozerajú len cez fotky pretože lekári nás ku tebe nechcú pustiť. irónia nie? zachránil som ti život a ony ma len tak oddelia od mojej lásky. chalanom strašne chýbaš  a ani si nevieš predstaviť koľko sĺz mi tečie po tvári keď potajomky sedím pri tvojej posteli a píšem ti tento list lebo si tak rozkošná keď spíš a nechcem ťa prebudiť. Viem že šanca že tento list nájdeš je taká malá ako šanca že si na mňa spomenieš a dáš mi opäť šancu byť tvojim idiotom. Milujem ťa Láska.. tvoj blázon Niall xx..." S otvorenými ústami a na ktoré som si prikladala trasúce ruky a slzy mi opäť stekali po tvári sa mi všetko začalo vyjasňovať. S malou nádejou v duši že to nie je len ďalší blbý pokus som otvorila notebook ktorý volne ležal na stolíku a zo zadržaným dychom som do neho napísala meno ktoré sa mi šírilo hlavou. "Niall Horan" Po prečítaní článku o ňom, chalanoch a mne som si na niečo spomenula. s prekvapeným pohľadom som vtrhla do izby k Lucií ktorá pozerala niekam do blba a nedočkavo som sa postavila pred ňu.
"Stalo sa niečo?!"
"Princezná! ten chlapec je Niall! nie je len tak hocikto! on ma neopustil kvôli nejakej babe to ja som spravila chybu že som verila Ryanovi! ty chalani sú nie je žiadny lekári alebo neznámi ľudia! sú to jeho kolegovia a najlepší ľudia na svete! spolu s babami! pamätám si na to! na to všetko! on bol ten ktorý mi pomohol dostať sa zo Slovenska keď ty si ma tu nechala, on ma naozaj miloval...tak ako ja milujem jeho. ako si mi to mohla spraviť?! myslela si si že si nikdy nespomeniem čo? si bezcitná, vždy ti záležalo len na tebe.."
"Nie je to tak! ty to nechápeš bolo to pre tvoje dobro!"
"a pre aké? dostať ma späť na Slovensko s ktorého som odišla práve kvôli zlým spomienkam?! alebo na to aby som zabudla na niekoho koho s celého srdca milujem a práve kvôli nemu som v tej pekelnej uličke bojovala?! aby som ho mohla opäť pobozkať, chytiť za ruku alebo sa mu zadívať do očí? ty nevieš čo je to pravá láska, tvoje vzťahy boli vždy o jednom ani si nevieš predstaviť aké ťažké bolo pozerať sa na tvoje dokonalé "vzťahy" kamarátstva a moje čo? naivné myšlienky a sny o nich! o tých chalanoch ktorých som stretla na koncerte.. ktorý ma vôbec nepoznali a dali mi toho oveľa viac než celá naša pekelná rodina.."
"Alex..."
"Nie Lucia! verila som ti a čo si ty spravila? chcela si ma len využiť, naviesť na inú cestu a donútiť ma nespomenúť si aby si ma zasa mala pre seba a mala si skvelý pocit s toho že už nie si nula.." zo sklamaným a nechápavým pohľadom som sa zavrela v izbe kde som si na kúsok papiera všetko napísala, všetko od začiatku vzťahu s Niallom.. každý detail aby som ho už nikdy netrápila kvôli mojej debilite. s malým náznakom úsmevu som zo stolíka zobrala mobil a po menšom hľadaní v telefónom zozname som našla to číslo ktoré celý môj život zmenilo od základov.
"Lucia? stalo sa niečo?"
"chcel by si aby som bola Lucia?"
"Alex?"
"Ľúbim ťa Niall, tak strašne ťa ľúbim."
"Princezná! ja teba oveľa viac anjelik! ako.. ako si si spomenula?"
"na to najlepšie sa zabudnúť nedá.. a k tomu ten list, neverila som tým rečiam ktoré mi o tebe hovorila Lucia vedela som že ty si taký nie je.."
"kašli na ňu! ako sa máš?"
"najlepšie, len ma trochu boli ruka ale inak v poriadku."
"o to sa ja postarám! kde si?"
"stále na Slovensku..Niall?"
"Prídem pre teba! zajtra ráno ma čakaj dobre? znova si ťa unesiem ku sebe s kadiaľ ťa už nikdy viac nepustím. prosím?"
"pozdrav chalanov a baby, cítim že sa stále trápia. odkáž babám že nech sa nachytajú na poriadne nákupy a chalani na oslavu v bare."
"mala by si sa šetriť."
"dlžím vám to. milujem ťa Nialler."
"ja teba oveľa viac princezná. zajtra ráno som u teba fajn?"
"čakám ťa..." s úsmevom na tvári som zložila a opäť s tým zamilovaným pohľadom a motýlikmi s bruchu som sa rozvalila na posteľ...

SPOKOJNÉ?! :DDDD I LOVE YOU!! ;***

sobota 20. apríla 2013

Don´t Cry My Princess ♥ 17.

ďakujem za nádherné komentáre lásky! ;* čo vám poviem! :D mala som variť obed tak fajn všetko pohode ale je tu háčik! :D aj vy si pri varení pod pálite rukavicu? :DDD ja som začala horieť -,- :DDD ja som nie je normálna! :D a nie žeby mi to mamina uhasí :D ona sa tam smeje! :D logika -,- :DDD časť venujem Veronike! ;)

Ešte stále pohľad Niall :) (stále v uličke)
"vy ste volali záchranku?"prihovoril  sa mi starší muž s lekárničkou a nejakými prístrojmi.
"vidíte tu snáď nejaké iné dievča ktoré zomiera?!"
"upokojte sa pán Horan! ako sa volá?"
"Alexandra. bude v poriadku?"
"pomôžte mi ju preniesť do záchranky."
"niečo som sa pýtal! bude v poriadku?"
"na túto otázku vám teraz neviem odpovedať, idete snami?"
"á...áno.."zo strachom v očiach som nastúpil do sanitky a naďalej som sa mlčky pozeral na jej bezmocné telo. Každá minúta mi pripadala ako večnosť a fakt že ju možno vidím posledný krát ma zabíjal.
"budete tu musieť počkať, potrebujeme spraviť veľa vecí aby sa nám ju podarilo zachrániť.."
"Prosím, dovolte mi byť s ňou.."
"to nepôjde pán Horan.." posledný krát sa mi pozrel do očí s ostatnými pomocníkmi ju zobrali na nosidlá a okolím sa ozýval len buchot koliesok po betóne a vážny rozhovor medzi lekármi. Biela chodba ktorá mi pripadala tak hrôzostrašne bola jediné miesto kde som mohol zostať. Slnko ktoré pomaly zapadalo za veľkou budovou mi opäť prinášalo zlý pocit s toho že celé štyri hodiny s jej izby nevyšiel ani jeden lekár. Po ďalšom pol hodinovom čakaní sa predo mňa postavil lekár s rôznymi papiermi a zo smutným pohľadom.
"ako je na tom?"
"podľa výsledkov ktoré sme spravili sme zistili že v tej uličke musela byť nejaké tri dni určite. stratila veľa krvi čo jej neprospelo a k tomu ešte zopár vecí. pôvodne by krvácala oveľa viac ale zistili sme že mala vážne vnútorne zranenia spôsobené násilím čo spôsobilo vnútorné krvácanie. Zopár modrín a nepekných škrabancoch ktoré má po celom tele ale to najhlavnejšie teraz je že ste ju našli. stačila možno hodina možno menej alebo viac a už by sme ju nedokázali zachrániť. jej stav je stále zlý pretože jej chýba veľa krvi a poslednú dobu sa ku nám veľa darcov nehlásili."
"sme rovnaká krvná skupina, ja jej ju darujem!"
"je to rizikové, je dosť možné že stratu toľkej krvi neprežijete a stále je tu možnosť že ju nemusí prijať a tým by sme namiesto jedného človeka prišli o dvoch."
"aká šanca je že by sa mi ju podarilo zachrániť?"
"päťdesiat percentná, je to veľký risk. nemusíte to zvládnuť."
"pokiaľ ju to zachráni tak nemám nad čím uvažovať."
"v tom prípade poďte so mnou. čím skôr sa jej do tela dostane potrebné množstvo krvi tým je šanca na to že to zvládne väčšia." s váhavým pohľadom sa na mňa pozrel a ja som ho nasledoval do malej miestnosti s ďalšími prístrojmi. Po pol hodine odovzdávania mojej krvi ma odopli a do rúk mi podali pohár vody ktorý mi v zápätí vypadol. s príšernou únavou, slabosťou a krútením hlavy som si opäť ľahol naspäť a cítil som ako sa každá jedna časť môjho tela zrazu uvoľňuje.

Alex
Neznesiteľná bolesť ktorá sa šírila po celom mojom tele a tlmené vzlyky ktoré sa ozývali celou izbou mi pripadali tak záhadné. svetlo ktoré mi svietilo do očí ma prinútilo otočiť si hlavu na druhú stranu. tiché hlasy ktoré sa ozývali v izbe a následné pohladenie po mojej ruke na ktorej som cítila rôzne hadičky mi pripadlo také zvláštne. po pár sekundách rozmýšľania o následných krokoch som opäť otočila hlavu a pomaly som otvorila oči.
"Alex! miláčik môj! ako sa máš?" zo slzami v očiach na mňa pustilo nejaké dievča a pri ňu sa postavili ďalší ôsmi ľudia.
"Kto... kto si? kde to som?.."
"Si v nemocnici zlatko, všetko bude v poriadku neboj.."
"čo tu robíte? ja.. nepoznám vás.."
"ty si na nás nespomínaš? sme predsa sesternice.."
"nie, moja sesternica má desať rokov.."
"pane bože.. zavolajte niekto lekára!" s roztraseným hlasom a vydeseným pohľadom sa na nich otočila a jeden s chlapcov s kučeravými vlasmi vyšiel niekam von s miestnosti. o nedlho sa v izbe zjavil nejaký starší muž s papiermi a bielym plášťom.
"necháte nás na chvíľku osamote?" vážne sa na nich pozrel a potom sa opäť otočil ku mne.
"viete ako sa voláte?"
"Alexandra."
"dobre, koľko máte rokov?"
"sedem?"
"nie slečna, máte osemnásť."
"to nie je možné! čo tu robím? zmeškám vystúpenie!"
"upokojte sa aké vystúpenie?"
"v škole.. kde je moja mama?"
"ospravedlnte ma na chvíľku.." s nechápavým pohľadom sa na mňa pozrel a potom vyšiel s izby, môj pohľad padol na mobil položený na stolíku. dátum ktorý mi bil do očí mi prišiel ako najväčšia nezmyselnosť.

Lucia.
"pán doktor čo sa s ňou stalo?!"
"pokiaľ chápem správne tak vnútorné krvácanie jej poškodilo časť mozgu a tým pádom si nepamätá nič od dňa kedy mala sedem rokov. stalo sa ten deň niečo významné?"
"keď mala mať vystúpenie tak jej mama havarovala a zomrela. celé trie roky si to vyčítala. ako to s tým súvisí?"
"Alex je znova v dni keď jej mama zomrela, nepamätá si to a pravdepodobne ani vás pretože vás videla "naposledy" ako desať ročnú."
"dostane sa s toho?"
"to je individuálne. najlepšie by bolo keby jej všetko porozprávate. bude to pre ňu niečo nové a keby sa nestretávala s nikým iným. len s vami a podľa jej priezviska usudzujem že nie je s Anglicka, bolo by dobre kedy ste sa vrátili späť do rodného mesta je tak väčšia možnosť že si spomenie a všetko bude opäť v poriadku.."
"kedy bude možný prenos?"
"pustíme ju tak za tri dni pokiaľ bude všetko dobre. s vysvetľovaním začnite až doma.  nebude mať teraz toľko síl všetko počúvať." s hlasitým výdychom dodal a súcitne sa na mňa pozrel. opäť zo slzami v očiach som sa zadívala na číslo jej izby a pomaly som sa zošuchla po stene dole...

dali ste 5 komentárov? :D pokiaľ ich dáte aj teraz tak bude nová časť! ;* túto časť som naozaj nevedela ako napísať. po prvé jediné skúsenosti čo mám s nemocnice sú tie kde som skoro zomrela :D a potom som skoro opäť zomrela :D ale to nebolo takéto takže to bol pre mňa pomerne veľký problém napísať ale snáď ste spokojné :)







piatok 19. apríla 2013

Don´t Cry My Princess ♥ 16.

35 ľudí si včera prečítalo článok! :O ďakujem vám baby! ;*** nesmierne si to vážim a ďakujem za to že vždy keď vám dám nejaké upozornenie že pokiaľ nedáte toľko komentárov tak proste prestanem písať a vy to proste vždy dokážete a vyčaríte mi obrovský úsmev pri čítaní tých komentárov! :) chcela by som ešte jednu vec! KATKA VARGOVÁ ako si sa dostala k tomuto blogu? :O

Niall
"stále nič?" zúfalo som sa oprel o parapetu okna a znova som s nádejou v duši dúfal že je v poriadku, nič sa jej nestalo a práve teraz sa opäť usmieva.
"stále nič.. Iba, volal Paul vraj sa máš u neho zastaviť. znel vystrašene ale to posledné týždne každý s nás."
"kedy volal?"
"asi pred desiatimi minútami. čaká ťa v kancelárií vo vile, máš sa mu ozvať."
"zbehnem za ním, aspoň prídem na iné myšlienky." z malým kúskom nádeje som si z misky zobral kľúče a vyšiel som opäť do preplneného Londýna. prudké svetlo ktoré som poslední dni videl len na obrázkoch s Alex alebo s okna mi šialene svietilo do očí ktoré boli ešte stále červené od slaných sĺz. Po pomerne krátkej jazde po Londýne som zastal pred obrovskou vilou kde sme kedysi začínali ako skupina. Po pár schodoch ktoré som na tomto dome ako jediné nenávidel som vyšiel na horné poschodie a vošiel som do kancelárie kde už nervózne čakal Paul.
"volal si ma?"
"Niall! ani si nevieš predstaviť ako rád ťa vidím!"
"stalo sa niečo? vieš niečo o Alex?!"
"viem že teraz ma budeš nenávidieť, budeš naštvaný ale proste.. viem kde je Alex. už od začiatku viem aký je Ryan a viem aj o tom čoho je schopný."
"ty si nie je normálny?! celé dni nerobíme nič iné než sedíme na zadkoch a neustále kontrolujeme všetky stránky aby sme vedeli čo s ňou je a ty si tu pokojne sedíš a robíš sa že nič?!"
"nechaj si to vysvetliť Niall! Ryan sa pred pár dnami u mňa zastavil s tým že pokiaľ s ním nepôjde Alex vy ako skupina skončíte doslovne. je bývali väzeň, sedel za vraždu a nechcel som vás vystavovať riziku. lenže potom sa tu objavil s fotkou mojej ženy s deťmi, nemal som na výber Niall! nechcel som aby im ublížil, tak ako sa ty bojíš o Alex tak ja sa bojím o nich a určite mi nie je jedno to čo teraz musí prežívať. alebo respektívne prežívala."
"Prosím?!"
"v Ryanovom liste som písaný ako rodina, je to môj vzdialený bratranec. pred tromi dnami mi volali že spáchal ďalšiu vraždu ale nie celkom. ten chlapec ešte žil a pravdepodobne videl ako ubližuje Alex preto ho jeden s nich zabil a zomrel aj ten mladý. Alex od vtedy nevideli, hľadali ju všade, dokonca sa našlo malé dievčatko ktoré na ňu čakalo pri budove ale bezvýsledne. už tri dni je niekde v Španielsku a nikto nevie čo sa s ňou stalo."
"Ona je v Španielsku?"
"pravdepodobne. Niall naozaj ma to mrzí, viem že som ti to mal povedať a.."
"Chápem ťa Paul, na tvojom mieste by som urobil to isté."
"si správny chlapec, je vidieť že Alex neskutočne miluješ a netrápi ťa že už netvoríte pár."
"Milujem ju s celého srdca a ani si nevieš predstaviť ako si vyčítam že som spravil tú blbosť. mohla byť teraz so mnou a vedel by som že žije.."
"určite žije, je to silné dievča ktoré ťa tiež miluje! bež ju nájsť, ozvi sa nám potom."
"ďakujem ti Paul.." s malým náznakom úsmevu som vyšiel s izby a namieril si to na letisko. po lete ktorý trval tak neskutočne dlho som sa konečne dostal do letiskovej haly v Španielsku a s oveľa väčšom nádejou som si to namieril na políciu.
"Niall Horan! vy ste ten policajt ktorý našiel tých dvoch zavraždených?"
"pokiaľ nieste člen rodiny nemôžem vám tieto informácie poskytnúť."
"teraz ma dobre počúvajte, tam vonku je niekde dievča ktoré s celého srdca milujem a môže byť zranená! už tri dni je niekde na neznámom mieste pretože sa jej podarilo odísť od chlapa ktorý zavraždil nevinného človeka pretože ju obraňoval! pokiaľ mi okamžite nepoviete v akom dome sa uskutočnila ta vražda tak prisahám že viac si ako policajt neškrtnete!"
"prepáčte Pán Horan. jasné ukážem vám to len hlavne žiadnu paniku.." s roztraseným hlasom sa ku mne prihovoril a vyviedol ma s nejakej kancelárie. po pár odbočkách po veľmi známom meste som sa konečne ocitol pred hotelom. aj keď moja hlava hovorila o pravej strane moje srdce dôverovalo ľavej. po pár váhavých krokoch som sa vydal na malý chodník kde bolo plno ľudí. podľa toho čo mi hovoril Paul to malé dievčatko čakalo pri veľkej budove a keďže jediná veľká budova je pár metrov od tohto miesta musí byť na blízku. tmavá ulička ktorá ma niečim lákala ma prinútila do nej vstúpiť. po pár minútach ktoré som opäť myslel že sú bezvýznamné som pred malými železnými schodmi vedúcimi na strechu budovy videl niečie telo.
"Alex.. Alex! zlatko prosím zobuť sa.." zo slzami v očiach som ju zobral do náručie a moje oči padli na jej krvavé veci a bledú tvár. ruky ktoré mala úplne studené mi vyvolávali v tele úplne šialenstvo.
"Princezná prosím! nemôžeš ma tu nechať! milujem ťa zlatko! tak strašne ťa milujem..." slabo som ju pohladil po líci a jemne pobozkal na čelo. Slabé nadvihnutie hrudníka mi zrazu prinieslo toľkú radosť.
"Alex! zlatko som tu! prosím bojuj... zavolajte prosím niekto záchranku!" zvrieskol som na celú uličku a pri pohľade na vydeseného policajta som opäť nabral silu bojovať ďalej spolu s ňou...


a teraz čo?! :D a teraz znova tri komentáre a nová časť! ;** baby? toto nie je isté že či sa jej naozaj nadvihol hrudník alebo to Niall proste chcel :)) ľúbim vás!! :** nechce sa mi  to opravovať ide mi film! :D papa ;*


štvrtok 18. apríla 2013

Don´t Cry My Princess ♥ 15.


Keďže vás tak nesmierne ľúbim a zato že ste dali len jeden komentár k minulej časti, zabúdajte na to že Alex bude v pohode a s Niallom budú šťastný!!! :DDD Muhaha! ;**

Po naozaj pohodlnom spánku v kúpeľni som dostala len jeden jediný nápad ako sa s tohto umučenia ktoré trvá skoro týždeň dostať. S malou nádejou že je šanca nejakým zázračným spôsobom utiecť som po tichu kráčala ku dverám ktoré som následne otvorila a snažila sa dostať von. Jediná vec ktorá mi dala opäť o kúsok väčšiu šancu na konečné ukončenie všetkého trápenia bol mladý chlapec ktorý mohol mať tak dvadsaťpäť a na chodbe bol s malým dievčatkom. S roztraseným hlasom som sa potichu pozdravila a zo sklonenou hlavou som sa snažila dostať do výťahu. Zvuk kľúčov ktorý sa zrazu ozýval v zámke dverí s ktorých som vyšla mi opäť vyvolal strach v očiach.
"Kam si si myslela že odídeš ty suka?! nerozumela si tomu že od teraz ťa vlastním a je moja vec čo s tebou budem robiť?!"
"nechajte ju pre boha! je to dievča a nie nejaká hračka!"
"čo sa do toho motáš?! myslím že je moja vec ako sa k nej správam, je to obyčajná naivná štetka a nič iné!"
"môže byť akákoľvek, stále je to človek a nezaslúži si také chovanie!" zvrieskol na neho ten neznámy chlapec pričom silno držal za ruku dievčatko. opäť zo slzami na krajíčku som všetko sledovala, všetky tie pohľady, zaťaté zuby a ruky ktoré mu zrazu skĺzli do malého vačku na bunde. chabí ale cez to hlasitý výkrik ktorý sa ozval cez celú budovu keď s vrecka vybral malý nožík a priložil ho na krk tomu chlapcovi. Hlasité vzlyky ktoré vychádzali s toho drobného telíčka malého dievčatka keď všetko sledovala mi vyvolávali zmiešané pocity. kvapky krvi ktoré dopadali postupne na zem sa zrazu zmenili na veľkú mláčku krvi keď sa s očami bez duše zošuchol dole. S pohotovou reakciou som chytila ruku malému dievčatku a pri pohľade na naštvanú tvár Ryna som jej do ruky podala malý lístok s adresou.
"Bež tam, prosím! ja ťa tam nájdem, rozumieš nemôžeš tu zostať."
"on... on mi zabil bračeka?.."
"Zlatko prosím urob to!" zo studenými rukami od krvi som jej pustila ruku a postrčila som ju do výťahu.
"Nebyť tvojej blbosti a mohol žiť.."
"ty si nie je kompletný! si obyčajný psychopat! narušený idiot!"
"kde je tá mala?!"
"nechaj ju na pokoji! nič ti nespravila!"
"všetko videla! nepotrebujem mať žiadne ďalšie problémy!"
"ty si to neuvedomuješ?! och bože, ten chlapec bol mladý! a teraz?! ako sa mám správať k ľudom ktorých stretnem na ulici?! pozerať sa im do oči a pritom to môže byť jeho matka? otec? brat?!"
"kto povedal že ťa tam pustím! skončíš tak isto ako on!" s nenávisťou v hlase na mňa zvrieskol a jeho ruky ma silno pritlačili vedľa toho chlapca. s hrotom nožíka mi jemne ale pritom silne zaryl do kože na ruke a pomalým pohybom postupoval stále hlbšie a nižšie. Slzy ktoré sa mi nahromadili v očiach mi bránili k akémukoľvek výhľadu dopredu. mokrá ruka ktorá sa mi zrazu dotkla nohy mi do hlavy dostala tisíce otázok. kvapky sĺz ktoré mi stiekli po tvári mi konečne dovolili pozrieť sa pod seba. studené, chabé ruky a bezmocní pohľad toho chlapca ktorý sa slabo nadýchol mi dala túžbu vykríknuť. nebyť jeho pokynu byť ticho všetko mohlo byť inak. malý nožík ktorý sa mu zrazu objavil v ruke mi postrčil do ruky a v správnu chvíľu som ho zapichla do Rynovho chrbta. Silný buchot spôsobený pádom na zem mi uvoľnil cestu sa dostať von. s váhavým pohľadom som si kvokla k mladému chlapcovi a nechápavo som mu hľadela do tváre.
"Bež!... Musíš sa... dostať... preč.."
"Nie! nenechám ťa tu len tak! pre boha veď si mi zachránil život!"
"Musíš... zachránila si moju... sestru a...to je hlavné.."
"Ja n...."
"Béééž!" vykríkol s posledný síl a môj pohľad padol na Ryana ktorý v rukách opäť držal nožík. a váhavým pohľadom som sa posledný krát pozrela na milióny kvapiek krvi a zo srdcom ktoré tak šialene bilo som s rozbehla dole. Krvavé veci ktoré vyvolávali pozornosť ľudí na ceste mi prekážali úplne najmenej. hlboká rana na mojej ruke ktorá stále krvácala ďalej, mi pomaly ale iste zabezpečovala stratu vedomia alebo úplnú smrť. S únavou a bezmocnosťou pokračovať ďalej som sa posadila pri železné schodíky v tmavej uličke a v hlave sa mi opäť všetko premietalo. oči ktoré sa mi pomaly zatvárali a srdce ktoré bilo oveľa pomalšie mi pripadalo konečne tak pokojné....

A viete čo?! :D mala som tu aj druhú polovicu čo sa stalo ale keď ste také milé!! :D tak vám ju sem nedám! :D pokiaľ nebudú štyri komentáre tak zabúdajte na pokračovanie!!! ;DDDD

LED štipce z poštovne zdarma. :)

Myslím, že nie som jediná, ktorá svoje spomienky rada robí večnými vďaka vymoženosti akými sú fotografie. Preto ma veľmi potešila táto sve...