nedeľa 27. októbra 2013

I wanna be everything you need. ♥ 20.

                               
Neskutočne vás ľúbim! :) Pokiaľ to zaokrúhlim, už len 800 a budeme mať 10 000! :) To dáme, nie? :)
P.S ďakujem mojej Belle, že našla tento neuveriteľne potešujúci obrázok! :D 


"Prosím?" Ešte stále v miernej nálade a s neskutočnou únavou som potichu prehovorila, a odtiahla som si mobil od ucha, kvôli hlasnému zvuku ktorý sa ozýval z druhej strany.
"Slečna Walker? Pri telefóne je Jolia Elsner, prepáčte že vás vyrušujem tak pozde v noci, ale čítala som si váš životopis. Vyzeráte byť ako schopná pracovníčka a keďže ma tlačí čas a už o ôsmej ráno musím byť v New Yorku, bola by som rada keby ste prileteli za mnou."
"Znamená to že mám prácu?!" Nadšene som vykríkla a prudko som sa posadila na postel.
"Pokiaľ to beriete tak vám ju dám veľmi rada. Dnes večer vám letí lietadlo, ozvite sa mi keď budete na letisku, pošlem pre vás šoféra."
"Uh.. Dobre ja.. tak sa pôjdem pobaliť a vybaviť nejaké veci." S úsmevom som jej oznámila a počkala som kým nezrušila hovor. "Kim!" Radostne som s ňou potriasla a zo slzami v očiach som ju objala čo spôsobilo jej mierne šokovaný pohľad.
"Mám prácu! Zajtra, vlastne dnes večer mi letí lietadlo do New Yorku! Nie je to perfektné?"
"No, je ale v New Yorku?"
"Volala mi Jolia, vraj letí do New Yorku. Nepovedala mi presný dôvod prečo práve tam ale aj keby bola tá práca niekde v Antarktíde beriem to."
"To som rada.."
"No tak Kim! Kedykoľvek ma môžeš navštíviť a aj tak tu budeš striedať Zayna a Liama ako na bežiacom páse."
"Tichšie!" Zo smiechom ma slabo buchla po ruke a silno ma objala.

"Pás máš?"
"Mám!"
"Mobil? Peňaženku? Kufor? Máš všetky veci?"
"Kim! Mám všetko, nerob paniku!"
"Budeš mi tu nesmierne chýbať."
"Vieš že môžeš prísť."
"Viem ale to je iné."
"Budeme stále v kontakte, okey?"
"Fajn.."
"Mala by som ísť, čakajú už len na mňa." S miernym úsmevom som si prehodila vlasy na druhý bok a potiahla som za sebou veľký kufor. "Ľúbim ťa sestrička, jasné? Dávaj si tu na mňa pozor a o všetkom ma informuj! Keby sa niečo deje, zavolaj mi. Aj keby je jedna v noci."
"Sľubujem, tiež ťa ľúbim."
"Och.. budeš mi chýbať." Zo slzami v očiach som detským hlasom zašepkala a silno som ju objala.
"Bež. A ukáž im ako vie táto baba perfektne všetko rozbaliť!" S úsmevom ma pustila a postavila sa na kraj ku strážnikovi.
"Maj sa!" Posledný krát som jej zamávala pred tým než som sa stratila medzi davom ľudí a nastúpila som do lietadla..

"Zbohom Londýn, vitaj New York.." Potichu som si zamumlala keď som si dala dole slúchadla z uší a pozerala som sa na tu neodolateľnú krásu ktorá sa rozprestierala predo mnou.
"Slečna Walker?!" Ozval sa za mnou nie či hlas, ktorý ma prinútil otočiť sa za ním. Mladý, pohľadný a neskutočne sexy chalan okolo dvadsiatky ktorý držal tabulu z mojím menom ma prinútil usmiať sa a pristúpiť bližšie ku nemu.
"Teší ma." Zo smiechom som mu potriasla rukou ktorú ku mne natŕčal a opäť som sa vrátila na svoje pôvodne miesto.
"Som váš šofér, poslala ma pre vás pani Elsner. Pomôžem vám s vašou batožinou."
"Prosím tikaj mi! Smiem vedieť tvoje meno?"
"Oh, prepáč sila zvyku. Pani Elsner si potrpí na tom aby sa jej zamestnanci správali ku všetkým vzorne, milo a hlavne na úrovni. Ani som si neuvedomil, že si takmer v takom istom veku ako ja." Zo smiechom sa prešiel po vlasoch a zahľadel sa na tabulu ktorú držal v ruke. "Som Jaymi." S miernou červeňou v lícach sa na mňa usmial a opäť mi podal ruku.
"Clarisse, ale volaj ma prosím Clar. Neznesiem keď ma niekto oslovuj celým menom."
"Ty.. Ehm.."
"Áno.. chodila som s ním ale nechcem sa o tom baviť fajn? Vieš čo, zober tu batožinu a zaves ma k pani Elsner.." Drsným tónom v hlase som mu odpovedala a podala mu do rúk moju batožinu..

Malý ale zato už z diaľky luxusný hotel pred ktorým sme zastavili mi na moment vyrazil dych.
"Pomôžem ti?"
"Nastúpiť do výťahu zvládnem aj sama, nemyslíš?" Znechuteným tónom som sa na neho pozrela a vošla som do haly hotelu.
"Oh, slečna Walker! Som veľmi rada že ste prišli tak skoro!" S úsmevom ma privítala pani Elsner a slabo ma objala.
"Potešenie je na mojej strane, môžem sa spýtať prečo ste ma zavolali práve do New Yorku? Myslela som že pracuje prevažne v Londýne."
"Ja som sa vám o tom nezmienila? Naša firma sa rozšírila a preto sme istú časť presunuli do Londýna. Keďže v Londýne by ste pracovali len ako moja asistentka a s vaším výzorom, talentom na detaily a skvelými ohlasmi ktoré som na vás počula by ste sa na túto pozíciu nehodili, rozmýšľala som nad tým, že pokiaľ by ste súhlasili pracovali by ste tu ako jedna z organizátoriek veľkých osláv pre známe osobnosti."
"To nemyslíte vážne!" Fascinovane som vydýchla a priložila som si dlaň ruky na ústa.
"Myslím, teda pokiaľ to beriete."
"To je snáď jasné! Kedy začínam?"
"Zajtra ráno, bude sa jednať o menšiu oslavu Katy Perry." Neutrálnym hlasom mi odpovedala a zapísala si niečo do mobilu.
"Prosím?"
"Je v tom nejaký problém?"
"Nie ja len.. uh fajn!"
"Pokiaľ už nemáte nijaké otázky, vaša izba je na tretom poschodí, dvere sedem. Och! A o platenie sa nestarajte izby zamestnancom platíme sami." S úsmevom sa na mňa pozrela pred tým než si to odpochodovala do akýchsi dverí a ja som spolu s mojim kufrom, ktorý mi medzi časom priniesol Jaymi, nastúpila do výťahu..

"Do riti.." Nervózne som zamumlala keď som preklikovala pomedzi stránky a zapisovala som si dôležité informácie. "Kim?" Bezmocne som prehovorila keď mi na tretie pípnutie zdvihla telefón.
"Máš tušenie koľko je hodín?"
"Ja viem! Prepáč že ťa budím alebo vyrušujem pri nejakých nekalých veciach ale potrebujem radu."
"Clarisse! No, počúvam." Zo smiechom a mierne nahnevaným podtónom na mňa zvýšila hlas čo ma rozosmialo.
"Katy Perry."
"Čo je s ňou?"
"Viem že si ju milovala a ešte stále ju máš rada takže nejaké zaujímavé informácie o nej?"
"Dala si sa na kariéru nájomnej vrahyne a nemáš tušenie kde ju nájsť a pri akej príležitosti zavraždiť?"
"Kim! Myslím to vážne. Jolia Elsner mi dala prácu.. Mám organizovať oslavy a party. Jednou z nich je zajtrajšia party pre Katy, nemám ani najmenšie tušenie ako by to malo vyzerať."
"Zelená, modrá, hnedá, žltá a miluje mačky. Viac ti fakt neviem poradiť, skús pozrieť nejaké jej klipy."
"Uhmm.. tak idem na to, ďakujem." S úsmevom som zrušila hovor a do youtube som si napísala jej meno.

"Tu je náčrt, myslím že by sme to mohli spraviť tak že pri vstupe do miestnosti  by jej ako prvé do oči mohlo padnúť obrovské plátno na ktorom by sa mohli premietať jej fotky s priateľmi, domácim zvieratkom a fanúšičkami. Poprosila som nejakých ľudí ktorý sa pokúsia do večera natočiť gratulačné video, dopracovala som sa dokonca aj k jej rodine ktorú som pozvala, okolo ôsmej by tu mali byť. Keďže som si pri jej klipoch všimla že je mierne extravagantná no pri tom jej to sekne, rozhodla som sa že každý kto je pozvaný na párty bude mať nejaký zábavný kostým ktorý kedysi mala na sebe. Alkohol a jedlo som zabezpečila takže o šiestej by ho mali priviesť, na pravej aj ľavej strane bude na stene zavesené obrovské srdce vytvorené z modrých a žltých ruží zatiaľ čo zelenou a hnedou farbou bude vnútri napísané jej meno. Vybavilo som ľudí ktorý spravia malé pódium pre ľudí ktorý by jej chceli verejne zagratulovať a darčeky budú položené na pravej strane pri dverách. celú sal som rezervovala takže cudzí ľudia by sa sem nemali dostať. Budeme mať živú kapelu ktorú som zohnala za výbornú cenu. Ostatné detaily nechám na vás, viem že máte neskutočnú fantáziu na dokončovanie dekorácií." Jedným dychom som zo seba vydala zatiaľ čo sme prechádzali mestom a ona listovala v mojom návrhu.
"Páči sa mi to, skvelá práca slečna Walker. Poprosím vás aby ste na všetko dohliadli. Šaty pre vás prídu o pol siedmej takže by som bola rada keby sa pripravíte a dokončíte všetky úpravy. O ôsmej nech je všetko pripravené a nech na  váš povel začne hrať kapela a premietať sa fotky. Možno bude Katy meškať alebo príde skôr takže by bolo dobre keby najmenej štvrť hodinu pred tým ste boli hotový."
"Rozumela som, ale načo šaty?"
"Musíte byť predsa na tej party, organizujete ju! A nezabudnite na balóny!" S úsmevom mi podala späť môj zošit a vstúpila do sály ktorá postupovala prvú fázu svojej úpravy..

*Harry
"Bravo!" Nahnevane som zatlieskal keď som počul Jane ako vstúpila do miestnosti.
"Tebe tiež dobré ráno láska." S nechutným úsmevom ma chytila za líca a snažila sa ma pobozkať.
"Čo to ma sakra znamenať?! Aké zásnuby?! Aké dieťa?! Zdá sa ti snáď že som ti dal prsteň? Alebo že som s tebou spal?!"
"Jeden som našla, čo naň hovoríš, nie je nádherný? Harry, myslíš si že tie tvoje primitívne fanúšičky budú vedieť čie to dieťa je keď odídeš zo skupiny?"
"Zo skupiny nikdy neodídem, rozumieš?!" Drsným hlasom som na ňu prehovoril a pevne som si stlačil ruky v päsť. "Z kadiaľ to máš?!" Zvýšil som hlas keď som jej pevne chytil ruku a bez citu som ju slabo hodil o stenu. "Pýtam sa ťa niečo! Z kadiaľ máš do riti ten prsteň!"
"Ja.. našla som ho v tvoje bunde a.."
"Aké právo máš na to aby si sa mi hrabala v bunde?! Nie si ani moja manželka, ani moje dievča! Si len úbohá štetka ktorá využíva každú jednu situáciu a ničí mi život!"
"Chcela som ju oprať a myslela som si že je pre mňa.. Harry.. ty niekoho máš?"
"Mal som! To najkrajšie dievča na svete ktoré neskutočne milujem a kvôli tvojej debilnej vypočítavosti som o ňu prišiel! Neviem o nej nič! Ani najmenšie slovo pretože mám zákaz navštevovať jej profily! Raz ho otvorím a hneť sem príde tvoja debilná rodina ktorá ma bude drbať až do vtedy kedy nevymažem históriu a nedám status o tom ako ťa milujem! Nenávidím ťa, rozumieš?! Ten prsteň mal patriť len jej, tomu najlepšiemu dievčaťu ktoré ma kvôli tebe neznáša!" Prudko som na ňu vyletel a zo slzami v očiach som silno buchol o stenu vedľa jej hlavy čo spôsobilo jej vyplašene privretie očí. "Vieš čo? Nemám na to nervy, končím, znič mňa, znič môj sen, znič si čo len chceš ale teraz končím.. Končím s tebou, chápeš? Nebaví ma počúvať tvoje debilné požiadavky. Poznám chalanov a taktiež Paula. Nedovolia aby sme skončili kvôli tebe.. A keby sa to malo stať, ver tomu že to podstúpim,  Clar mi  za to stojí.." Bezmocne som rozhodil rukami a opäť som sa posadil pri monitor. S rýchlim napísaním svojho hesla som sa prihlásil  zmenil som si ho. S prudkým nádychom som stlačil okienko na pridanie nového statusu..

Harry Styles @Harry_Styles
@ClarisseWalker I Love you baby, sorry for everything.. Please come back! I need you.. You are my beautiful girl..
Bez váhania som naťukal na klávesnici a s netrpezlivosťou som čakal na jej reakciu..

-Trošku vás ponapínam! :) Čo myslíte, všimne si to Clar a vráti sa ku Harrymu? Alebo bude hrať opäť tú chladnú mrchu  odplatí mu všetko to, čím jej ublížil? :)
Ste spokojné? :)


sobota 26. októbra 2013

Story Of My Life- Jednodielovka- Niall! :*

Na úvod!
Nič táto jednodielovka neznamená, takže za ňou nehľadajte skrytý význam! :D Proste som mala chuť písať, počúvala som smutné pesničky a napadlo ma práve toto! :) Prosím, komentár! :)
Fotky nepridávam, nejdú mi prepáčte! :/
Počúvaj pri čítaní. :)
.Nicol
-S roztraseným telom som si pritiahla nohy bližšie ku brade a hlavu som si bezmocne oprela o kolená. Bolestná slza ktorá sa mi črtala v oku mi pomaly stiekla po líci a za ňou ďalšie, oveľa väčšie. Chladná, modrá dlážka tvoriaca podlahu našej kúpeľne ma studenila na odhalenej pokožke spôsobenej mojim krátkym pyžamom. S nervóznym prehodením dlhých, ryšavých vlasov som sa zahľadela na odraz môjho tela, ktoré po svete behá celkom bez duše a vo vačku som nahmatala mobil. Dosť dlhú dobu som sa na naň pozerala, kým som ho odblokovala a v posledných volajúcich som našla číslo na neho. Na toho dokonalého, írskeho chlapa s detskou tváričkou.

"Nicol? Si to ty?" Rozospatým hlasom zívol do mobilu, čo ma prebudilo do reality. Absolútne som si neuvedomila čas, ktorý uplynul od vtedy čo som sa posadila na dlážku.
"Eh.. Niall, prepáč že som ťa zobudila ja len.. chcela som aby si vedel že.."
"Ten zajtrajšok platí, ale nemusela si ma kvôli tomu budiť o druhej ráno." S hlasným smiechom mi zamumlal do telefónu čo mi do očí nahrnulo opäť ďalšie slzy.
"Niall, prosím! Počúvaj ma chvíľku."
"Desíš ma Nicol, deje sa niečo?"
"Chcem.. nie.. potrebujem aby si niečo vedel. Mám ťa rada, neskutočne ťa mám rada a keby sa udeje hocičo, chcem aby si išiel za svojim snom.. aby si sa opäť postavil na nohy a odpochodoval si to až ku porotcom, aby ťa vychválili a bez.. rozmýšľania ťa nechali postúpiť.. sľúb mi to.." Tichým hlasom som šepla a rukou som si prekryla ústa, aby som utlmila vzlyk.
"Nicol, odpochodujeme si to tam spolu.. čo to rozprávaš?"
"Prosím.. odpusť!.." Takmer bez počutia som zašepkala a stlačila červené tlačítko na mobile..
.Niall.
- S nechápavým pohľadom som ešte pár minút hľadel na obrazovku mobilu pred tým než som sa postavil z postele a naslepo som nahmatal nejaké oblečenie.
"Kam ideš?!" Nechápavo na mňa zagánil otec ktorý ešte stále sledoval akýsi film bežiaci na televíznej stanici.
"Ku Nicol ona.. volala mi a znela dosť zvláštne ja. mám pocit že sa niečo deje.. musím ju vidieť oci!" Bezmocne som takmer vykríkol a s líca som si utrel slzu ktorá sa mi medzi časom objavila v oku.
"Niall ona.."
"Nie, oci! Nepotrebujem počuť tvoje reči že je v poriadku, že sa mi ráno ozve a určite len niečo chcela alebo vymýšľala! Za týmto nie je nejaký film kvôli ktorému mi chcela zavolať a povedať mi tak zvláštne veci!" Na chvíľu som sa odmlčal a zo zrakom som prešiel na svoje botasky. "Požičiaš mi auto?"
"Nie, v taktom stave ti nedovolím šoférovať.. Bež do auta, len si zoberiem bundu.." Kľudným hlasom prešiel vedľa mňa a slabo ma pobúchal po pleci.
S poslušným krokom som nastúpil do auta a netrpezlivo som čakal na otca, pričom som sa bezmocne snažil dovolať Nicol..

-"Prosím otvorte!!" Hlasno som vrieskal pred ich dverami až pokiaľ sa v nim neobjavila jej mama ktorá sa na mňa nechápavo pozerala, zatiaľ čo si s otcom vymieňala pohľady.
"Kde je Nicol?!"
"Niall.. ona.."
"Kde je Nicol?!" Opäť som zopakoval a neslušne som sa vopchal na ich chodbu.
"U seba.." Potichu šepla a zo slzami v očiach ktoré sa nedali nevšimnúť sa postavila pri otca. Zo srdcom ktoré mi bilo ako o život, som bral schody po dvoch a utekal som až ku jej bielym dverám ktoré boli  ešte stále polepené rôznymi vecami.
"Nicol?!" Roztraseným hlasom a takmer bez vzduchu som zakričal keď mi pohľad padol na jej prázdnu izbu. "N..Nicol?!" Opatrne a vystrašene som zopakoval keď som sa prešiel ku dverám vedúcim k jej kúpeľni. Zamknuté dvere ktoré sa nedali otvoriť vo mne vyvolali zmiešané pocity a moje srdce na okamih zastalo. Silným úderom do nich som sa snažil vyraziť zámku a dostať sa ku nej. Po pár zopakovaniach sa mi to konečne podarilo a spolu s dverami som vletel do kúpeľni v ktorej ležala s mobilom v ruke.. Bez života, bez duše.. bez lásky ktorú som jej mal už dávno obetovať. "Nie! Prosím nie!" Zo vzlykmi som zakričal keď som si jej telo prisunul ku svojmu a snažil som sa ho bezvýsledne oživiť.
"Niall ona.. mal by.." Ozval sa za mnou otcov hlas čo vo mne zlomilo ďalší kúsok srdca.
"Nemôžem ju tu nechať! Ona musí žiť! Musí, rozumieš oci?!" Bezmocne som zvrieskol a hlavou som sa oprel o jej čelo. Slzy ktoré mi stekali na jej tvár a bozky s ktorými som sa ju snažil priviesť späť do života ma postupne zabíjali.
"Niall, nechaj to na nich. Prosím!" Zničeným hlasom mi zašepkal otec keď sa ma snažil odtrhnúť od jej tela. S pohľadom ktorým som prechádzal skrz tela záchranárov som rukou pomaly prešiel po mobile ktorý som jej vzal z ruky a telom bez duše som bezmocne vyšiel von..

"Niall ona.." S bolestným na mňa hlasom prehovorila jej mama a slabo ma pohladila po ruke v ktorej som ešte stále zvieral jej mobil na ktorej mala tapetu mňa a ju.. to najkrajšie dievča. 

"Mal som tu byť skôr! Keby ju počúvam od začiatku! Keby si ju všímam viac ja.. mohla tu ešte byť! Mohla vás ráno opäť objal a čakať ma na tej pekelnej zástavke!" 
"Nemáš si čo vyčítať Harry.. Nicol tu vydržala tak dlho len vďaka tebe! Bol si proste jej strážni anjel ktorý moje srdiečko udržiavalo pri živote čo najdlhšie. Ďalej to už proste nešlo.. nebyť teba.. stratila by som ju už dávnejšie. Dal si jej to.. čo jej nikto nedal."
"A...Ako to?" Nechápavo som sa na ňu zahľadel a chrapľavým hlasom som sa jej spýtal. 
"Niall.. Nicol trpela chorobou.. Odmietala brať lieky, každý deň trpela, celé noci preplakala. Vždy keď si odišiel bola.. tak zraniteľná.. No pri tebe mala pocit že je niečo viac, že je zdravá.. Dával si jej energiu ktorá pomáhala jej zdravotnému stavu. Vždy keď niečo potrebovala, vždy keď jej bolo najhoršie zahrala to na chorobu, pretože ti nechcela ublížiť s tým že ti povie že zomiera. Nechcela by si ju opustil. Vždy si tu bol pre ňu. Aj keď si zavolala o pol štvrtej ráno a ty si musel o siedmej bežať do školy. Prišiel si, hneť. Sadol si si pri ňu a spieval si jej. Pomáhal si jej všetko prekonávať aj keď sa ti to zdalo len ako obyčajná chrípka.. Milovala ťa, tak moc že nedokázala čakať na deň kedy zomrie pri prístroji. Mala posledný týždeň a nechcela ti ublížiť. Nechcela aby si ju vidiel ako končí.. chcela to skončiť sama.. aby si trpel menej.. aby si nesedel každý deň pri jej lôžku v nemocnici a nevyčítal si si všetky chyby ktorých si sa dopustil.." 
"To.. nemôže byť pravda! Prečo.. prečo by to sakra robila! Vedela že by som tu pre ňu bol, vždy! Ľúbim som ju! Keby sa deje čokoľvek neopustil by som ju!" 
"Niall.. ona to vedela.. práve to ju držalo pri živote tak neskutočne dlho.." 
"Nie.. toto sa nemalo stať.." S revom som jej padol do náručia a ruku som si položil na miesto, kde sa nachádza srdce, kvôli neskutočnej bolesti ktorú som každou sekundou cítil viac.. 

"Ahoj!" S nadšeným pohľadom sa mi pozdravil jeden z porotcov a môj príchod sprevádzal potlesk celého divadla. 
"Ahojte." 
"Ako sa voláš?" 
"Som Niall."
"Niall, čo nám zaspievaš?"
"Bude to pesnička od Ne-Yo.. So Sick."
"Prečo práve táto pesnička?" Nechápavo sa ma spýtal Simon ktorý si ma premeriaval pohľadom. 
"Pretože by som ju rád venoval jednému výnimočnému dievčaťu ktoré tu malo byť dnes so mnou." Smutne som prehovoril pri spomienke na Nicol. 
"Stalo sa jej niečo?" 
"Ona.. zomrela." Falošným úsmevom som prehovoril do mikrofónu a zahľadel som sa do publika.. Na každého jedného človeka ktorý sa na mňa šokovane a zo súcitom pozeral. 
"To je nám ľúto.. Nech sa páči.. spievaj." S úsmevom ma vyzval Simon a v ušiach sa mi rozozvučala melódia. 
"Toto je pre teba.." Zo slzami som šepol a svoj zrak som upriamil nad seba, čím som chcel naznačiť jej nový domou. Nebo." 
Pesnička :)

"Gotta change my answering machine         "Musím zmeniť záznamník

Now that I'm alone                                              Teraz, keď už som sám.
Cuz right now it says that we                           Pretože práve teraz to hovorí,
Can't come to the phone                                   že nemôžeme prísť k telefónu.
And I know it makes no sense                         A ja viem, že to nemá zmysel,
Cuz you walked out the door                           pretože si odišla. 
But it's the only way                                            Ale je to jediná možnosť,
I hear your voice anymore.."                            ako môžem znova počuť tvoj hlas..."

S mokrými lícami od sĺz som dospieval a potichu som poďakoval Nicol.. Vedel som že je so mnou, že sa usmieva a pomáha mi prekonať všetok môj strach a zvíťaziť..

Môj sen stať sa najlepším sólovým spevákom mi nevydržal dlho, pretože po pár kolách ma vylúčili zo súťaže. No dostal som druhú šancu a stal som sa členom perfektne skupiny, s ktorou prerážame rekordy už neuveriteľné tri roky. Dnes sú to presne štyri roky od vtedy čo Nicol opustila zem v podaní najkrajšieho dievčaťa a odišla ako najmagickejší anjel.
"A nasledujúca pesnička bude Story Of My Life!" Zvrieskol do mikrofónu Harry a mojim telom sa zrazu rozprúdil zvláštny pocit. Cítil som ju, cítil som to ako sa usmieva a stojí pri mne zo slzami v očiach kvôli neskutočnej pyšnosti na to že som to dokázal.
"Ja.. chcel by som túto pesničku venovať jednému dievčaťu.. Nicol, viacerý z vás viete o kom hovorím.. Ide o to dokonalé dievča ktoré tak nesmierne ľúbim aj keď ju už môžem vidieť len na fotkách a mojich snoch. Viaceré z vás túžia po tom aby som si našiel svoju princeznú.. Ale ja už ju mám.. Čaká ma tam hore.. ako najkrajšie stvorenie!" Roztraseným hlasom som prehovoril a dlaňou som si prekryl oči kvôli slzám ktoré sa mi opäť dostávali na povrch. 
Story Of My Life :*

"Written in these walls are the stories that I can't explain

I leave my heart open but it stays right here empty for days
She told me in the morning she don't feel the same about us in her bones
It seems to me that when I die these words will be written on my stone
And I'll be gone gone tonight
The ground beneath my feet is open wide
The way that I been holdin' on too tight
With nothing in between."

 Potichu som spieval spolu s chalanmi a pritom sa díval na všetky dievčatá ktoré pohlcovala tma, ktorú sprevádzali svetlá z ich mobilov nasmerované k nebu a ich tiché vzlyky pre Nicol.. 
"goodbye my love.." Ticho som šepol a s úsmevom som poslal bozk do vzduchu.. 

piatok 25. októbra 2013

I wanna be everything you need. ♥ 19.

V pondelok na besedu s pánom spisovateľom! :3 Neskutočne sa teším, aj keď sa nesmierne čudujem že vybrali práve mňa! ;DDDD
Mimochodom, STORY OF MY LIFE!!! 
P.S nečítam po sebe! Za chyby prepáčte! :) 



*Clar

"Kam teraz akože ideš?" S rozospatým pohľadom sa na mňa pozrela Kim a unavene sa oprela o zárubňu dverí.
"Hľadať prácu." S úsmevom som si odpila z kávy a vzala som si tašku, ktorú som si vyšvihla na rameno.
"To nemyslíš vážne, je sedem hodín ráno a včera si sa vrátila z nemocnice!"
"Ja viem, ale nedokážem sedieť doma na zadku! A.. pokiaľ si si nevšimla bývam u teba, máš šestnásť, nemôžeš platiť všetko sama.."
"Mám sedemnásť a mama nám pomôže."
"Nemôžem Kim, jednoducho.. prídem okolo tretej, bež sa pripraviť do školy a.. potom zájdeme niekam na večeru." Slabo som ju objala a vyšla som do chladného, upršaného Londýna.. "Bože, ako mi toto nechýbalo." Potichu som zašepkala a rozprestrela som si nad hlavu čierny dáždnik s hnedou rúčkou.
Zo slúchadlami v ušiach som pomaly kráčala pomedzi všetky reštaurácie, firmy, obchody až som sa nakoniec dostala ku veľkej budove ktorá pôsobila neskutočne chaoticky a pritom sľubne.
"Dobrý deň, ehm.. ja som Clarisse  Walker a.."
"Prišli ste na pohovor?"
"No vlastne to len skúšam ja som sa len prišla opýtať či nemáte nejakú voľnú pozíciu."
"To sa musíte opýtať pani Elsner. Ale pokiaľ viem, pred pár dnami vyhodila jedno dievča, takže ste na správnom mieste." S úsmevom sa na mňa pozerala a vzápätí svoj zrak odvrátila k monitoru počítača.
"Uhmm. Ďakujem." Ticho som šepla  a s mokrými stopami som prešla ku sivému výťahu.

"Pani Elsner?" Nesmelo som sa spýtala keď som prestrčila hlavu cez dvere a zahľadela som sa na osobu stojacu chrbtom ku mne.
"..Ozvem sa ti večer, maj sa.." Rýchlo zamumlala a prudko sa otočila ku mne zo skúmavým pohľadom na tvári. "Vy ste?"
"Och, prepáčte som sClarisse Walker a ja počula som že máte voľnú pozíciu a napadlo ma že by som to mohla skúsiť?"
"Priniesli ste životopis?"
"No vlastne, ja som nemala ani najmenšie tušenie že skončíš práve  v tejto firmy takže nie som nejako pripravená ale.. Pokiaľ je to potrebné ja vám ho môžem priniesť."
"Nie, o desať minút musím odísť do New Yorku, pošlite mi to prosím e-mailom. Ja sa vám určite ozvem behom tohto týždňa."
"Oh, fajn! Ja vám to teda pošlem.." Nadšene som prehovorila a svoj zrak som upriamila na jej ruku v ktorej začal opäť zvoniť mobil. "Tak.. zatiaľ dovidenia." S úsmevom som sa otočila a zatvorila za sebou obrovské biele dvere..

"Takže to máš?" S prekvapeným pohľadom sa na mňa pozerala Kim a vidličkou zapichla do jahody ktorú mala v ovocnom šaláte.
"Nie tak celkom, musím jej ešte poslať životopis a potom sa uvidí. Ale vyzerá to sľubne!"
"To som rada, inak.. Ako sa.. ehm.. cítiš?"
"Fajn prečo?"
"Ty.. o tom nevieš?"
"Neviem o čom?"
"No.. Harry on sa zasnúbil s Jane, vraj čaká dieťa."
"Skutočne?" Zo zatajeným dychom som prehovorila a s nechuťou do jedla som od seba odsunula tanier.
"Písal mi Liam, nie sú z toho bohvieako nadšený."
"Nečudujem sa... ale prajem im to." Zo slabým úsmevom som zdvihla ruku, čím som chcela naznačiť čašníkovi že platím.
"Čo robíš? Veď len teraz sme prišli.."
"Prepáč, v pohode dojedz len.. mala by som poslať ten životopis.." S hlasným výdychom som položila na stôl nejaké peniaze a vzala som si kabelku, ktorú som mala zavesenú na kraji stoličky. "Tak doma.." Potichu som zamrmlala pred tým než som zatvorila dvere na reštaurácií.

"Som doma, ďakujem že si ma počkala a nemusela som čakať na debilný taxík!" Zaznel mi Kimin hlas v ušiach keď som sa bezmocne zošuchla po stene dole a dlane rúk som si priložila k tvári. "Clar?! Si doma?!" Zosiloval jej hlas, čo naznačovalo že sa blíži ku mojej izbe. "Clar?!" Roztraseným hlasom otvorila dvere a pri pohľade na moje telo ktoré znázorňovalo, že som duchom zomrela aj keď  človekom tu ešte stále so, sa na mňa smutne zahľadela..
"O môj bože! Clar, čo sa ti stalo?" Jej studený dlane položila na moje premočené ruky a prstom mi zotrela slzu ktorá sa mi vykotúľala z oka.
"Nič ja len.. odchádzam.."
"Kam pre boha! Nemôžeš len tak odísť a.. čo tie kufre?!" Šokovane  sa na mňa pozrela a posadila sa vedľa mňa.
"Ja neviem.. nemôžem tu zostať Kim, celý tento Londýn, každé jedno miesto.. všetko mi pripomína Harryho! Nedokážem to, tvárim sa ako mi je všetok jedno a že som rada že je šťastný ale nie som! Rozumieš? Trpím.. ja.."
"Hlavne nehovor nič čo budeš potom ľutovať! Harry je idiot, robí chybu ale miluje teba! Bože Clar, pozri sa na ňu, čo má ona čo ty nie?"
"Krásu? Múdrosť? Harryho? Všetko čo mu ona dokáže dať a ja nie.."
"Si nádherná Clar, oveľa krajšia než tá umelina! Nemôžeš to takto brať, vieš koľko chalanov na teba čaká tam vonku? A čo tá práca? Nechceš si snáď vyskúšať neskutočne tesný oblek, výzor nejakej sexy asistentky a pritom zvodne baliť mladých kolegov?"
"To znie lepšie.." Zo slabým smiechom som ju objala a zo zrakom som opäť prešla na moje ruky.
"Vybaľ sa.. nemá to cenu."
"Čo by si povedala keby si niečo vypijeme?"
"Že to nie je zlý nápad, poď vstávaj!" S nadšeným pohľadom sa postavila a s rukou predo mnou ma vyšvihla na nohy..

"Nevládzem!!" S neskutočným smiechom a konečne lepšou náladou som sa hodila do postele aj cez neskutočnú bolesť hlavy ktorú dopĺňala hlasná hudba ktorá mi stále hrala v mysli.
"Nevládať budeš zajtra, mám školu. Toto asi ťažko sama vysvetlím." Prehovorila Kim keď sa drsne hodila na druhú stranu mojej posteli a potiahla ku sebe malý vankúš.
"Ty si šľahnutá Kim! Z tohto ťa ja ťahať von nebudem!" Zo zdržaným smiechom som ju buchla pred tým než som sa prevrátila na brucho a zaspala.
Zvuk môjho mobilu ktorý ma prebudil snáď desať minút po mojom zaspaní ma prinútil na slepo sa po ňom načiahnuť a zdvihnúť ho...

Komentáre, návštevnosť prosíím!! :** 

Aby som vedela či sa oplatí písať ďalej! :)

pondelok 21. októbra 2013

Informačno-prosebný článok! :)

Sweeties! :)

Uh.. Typujem, že je vás málo ktoré o tom viete a preto som sa rozhodla napísať tento informačno prosebný článok. :)
O 20 dní to  bude presne jeden rok čo sa venujem písaniu, či na papier, stránku alebo blog. :)
Viem že je to asi nemožné.. ale nemohli by ste prosím nejako rozoslať tento blog nejakým vaším kamarátkam, blogerkam alebo directionerkam? :3 Bolo by to nádherné prvé výročie keby som mala na blogu 10 000 návštevnosť a nejaké nové, skvelé dievčatá ktoré by boli ochotne tieto kraviny čítať a komentovať! :) Viem že vás sem chodí veľa, viem že to čítate ale nekomentujete, tak prosím! Spravte mi aspoň s týmto radosť aby som za tých 20 dní mala tak nádherné výročie! :) Mimochodom, pripravujem pre vás nejaké prekvapenie! :) Dúfam že sa mi to podarí dokončiť! :)
P.S Viem že tento článok skôr pôsobí ako keby som vás k tomu nútila, ale je to čisto len prosba :). Bola by som len neskutočne rada, keby sa mi to splní.. :)

Ľúbim vás! :**

nedeľa 20. októbra 2013

I wanna be everything you need. ♥ 18.

                                     
Hlásim sa k vás opäť po pár dňoch! :3

Prepáčte že to tak dlho trvalo ale moja nálada bola tento týždeň dosť divoká a keďže teraz mám poriadne blbú náladu prečo nezačať písať? :3
Prosím komentujte! ďakujem vám za každý jeden komentár! :*

"Čo tu chcete?!" S drsným tónom som šepol a s rukami vo vačkoch som sa oprel o stenu pri okne.
"Som jej mama Harry, nezáleží na tom či ma tu chceš a či nie. Na tej posteli leží dievča ktoré som porodila, ver či never ale správa že leží v nemocnici ma zasiahla tak isto ako aj teba!" S plačom mi odpovedala a potichu zatvorila dvere čo spôsobilo Clarine mierne pokrčenie čela.
"Uhmm.. Povedali ste jej že nie ste jej matka, že máte len jednu dcéru a vyhodili ste ju z domu ktorý vlastnila, o ktorý sa starala a v ktorom žila spolu s jej sestrou. Donútili ste ju ísť až na také dno že ju vyhodili zo školy, ani si neviete predstaviť čo to s ňou spravilo, má samovražedné myšlienky, depresie a všetky moje fanúšičky ju nenávidia pretože si myslia že ma využíva kvôli tomu že býva u mňa. A vy si hovoríte mama? Vy ktorá ste jej nedali domou keď ste jej ten jej zničili? Vy ktorá ste zničila jej sen a nedovolila jej žiť druhý pretože ste ju proste zosmiešnili, všetko jej vyčítali? Pozrite sa na ňu, správala sa ako mrcha, robila sa že je zlé a drsné dievča bez citov a ako vyzerá teraz? Ako zraniteľný anjel ktorý každým nádychom trpí viac a viac.."
"Ľúbim ju do riti Harry! Viem že som to všetko pokazila ale som tu od toho by som začala od znov, od základov! A je mi jedno aký názor na to máš ale teraz jednoducho pôjdem ku je posteli, chytím ju za ruku a budem ju za ňu držať až kým sa na mňa nepozrie a neusmeje! A je mi srdečne jedno či sa ti to bude páčiť a či nie! O svoju dcéru budem bojovať a žiaden jej chalan mi  v tom nezabráni!" Bez odpovede som sa na ňu pozrel a s miernym úsmevom som ju chytil za rameno pred tým než som za sebou zatvoril dvere na izbe...

*Clar
"Čo tu robíš.." Chrapľavým hlasom som prehovorila a pozrela som sa smerom ku mame, keď sa jej chladná ruka dotkla končekov mojich prstov. Presne tak ako keď som bola malé dievčatko..
"Chcela som ťa vidieť, potrebovala som ťa vidieť zlatko.."
"Mami ja.."
"Nie! Teraz nechaj hovoriť mňa, prosím." Zo slzami v očiach si ku posteli potiahla stoličku na ktorej do teraz sedel Harry a zadívala sa na mňa. "Mrzí ma to, všetko čo som ti povedala, všetko čo som ti vyčítala.. Spravila som obrovskú chybu a priznávam že som len obyčajná žena ktorá pracuje ako stroj, zaujíma sa len o prácu, no som schopná to všetko zmeniť! Zmeniť pre teba a Clar! Vzdám sa práce, úplne všetkého len aby som mohla byť s vami."
"To nemusíš, dlho som nad tým rozmýšľala a.." Na chvíľku som sa odmlčala kvôli jej pevnému stisku ktorý zrazu prerušila a položila si ruku na svoje koleno. "A chcem sa s tebou stretávať." S úsmevom som sa na ňu pozrela a načiahla som sa za jej rukou.
"Bože zlatko! Ani si nevieš predstaviť ako.."
"Ako som ťa potešila? To ty si nevieš predstaviť ako dlho som nad týmto rozhovorom a touto situáciou uvažovala."
"Ľúbim ťa Clar."
"Ja teba tiež mami.." Slabo som ju pohladila po ruke a zo zrakom som prešla ku sestričke ktorá vošla do dverí.
"Je mi to ľúto ale návštevné hodiny sa skončili, pokiaľ chcete môžete odísť ale na dnes to je všetko. Oh, a slečna! Váš priateľ povedal že sa vráti o takú hodinku, musel si niečo vybaviť v meste."
"Ďakujem.. Ahoj mami." S tajomným úsmevom som jej zakývala pred tým než zatvorila dvere a moje oči sa prebudili k  životu. Jedna hodina, hodina na to aby som skoncovala zo všetkými problémami, aby som skoncovala zo sebou.. S položením mojich chodidiel na studenú dlážku mojim telom prebehla zimnica ktorá ma prinútila spraviť ďalší bosí krok po studených kachličkách izby. S dlaňami oboch rúk som zabuchla dvere na malej kúpeľni spojenou zo samostatným záchodom a potichu som prehodila kľúčikom. S tichým smiechom som sa postavila pred zrkadlo a rukami som sa oprela o umývadlo stojace pod ním.
"Slečna? Ste tam?!" Ozval sa spoza dverí hlas sestričky ktorá mi pred pár minútami oznámila že Harry s vráti až o hodinu.
"Eh.. Áno! Ak je to hocičo, nechajte to v izbe!"
"Ste v poriadku?!"
"Pravdaže!" S tichým smiechom som jej od kričala a trasúcou rukou som si prešla po vlasoch.
"Teraz už budem v úplnom poriadku." Potichu som šepla a rukou som treskla do zrkadla ktoré sa roztrieštilo na drobné kúsky. S pevným uchopením jedného z nich som bez ďalšieho váhania priložila ostrú stranu ku môjmu zápästiu a silným potiahnutým po bledej pokožke som nechala moje telo bez pohybu preciťovať neskutočnú bolesť ktorá ma pomaly pohlcovala a lákala do teraz nepoznaného sveta....

/23.11.2013/
"Clar! Preber sa zlato, prosím!" Netrpezlivým a zničeným hlasom ma prebúdzal Harry zatiaľ čo jeho silné ruky nechával omotané okolo môjho tela. Bez otvorenia očí som zo zaskočeným, celým vnútrom vnímala jeho slzy dopadajúce na moje telo. Zničujúca bolesť ktorá ma priam mučila keď som svojím telom nedokázala ani len pohnúť a otvoriť oči aby som sa zahľadela do tých jeho, ktoré teraz museli vyzerať tak zničene a pritom tak anjelsky.. "Zbohom kráska.." Tichým hlasom mi šepol do ucha, pred tým než mi nechal na vlasoch bozk. "Ľúbim ťa.." S plačom ma pohladil po líci a moje telo uložil do tvrdej postele, a jeho stisk nechal úplne oslabiť.. 


/23.5.2014/
Slabé ale pritom oslepujúce svetlo ktoré mi svietilo do očí zo zdvihnutých žalúzií skrčilo moju tvár do nesúhlasnej grimasy. S oslabeným zodvihnutím ruky ku tvári som opatrne otvorila oči a pohľad na neustáli nemocničný priestor, vyschnuté ruže a miestnosť takmer bez života mi na moment vyrazila dych.
"O môj bože! Slečna, máte neskutočné šťastie! Už sme si mysleli že sa nepreberiete!" S nadšeným hlasom sa ku mne prihovorila sestrička ktorá vošla do izby s modrou šablónou.
"Čo.. sa stalo?"
"Boli ste  v kóme, takmer pol roka. Je zázrak že ste sa vôbec prebrali, už sme vám veľa času nedávali."
"Kde.. je Harry?"
"Kto? Oh, počkať! Vy myslíte toho pekného, mladého muža ktorý vás sem priviedol?"
"Uhmm.. Myslím že áno."
"Ten sa tu už dosť dlhu dobu neukázal, už je to niečo cez štyri mesiace."
"Asi má turné.." Potichu som zamrmlala a nadvihla som sa na posteli aby som sa mohla oprieť o biele čelo postele.
"Prosím? Hovorili ste niečo?"
"Nie.. Eh.. Kedy môžem ísť domou?"
"No, prebrali ste sa po pol roku myslím že ešte taký mesiac alebo dva týždne by ste si tu mali poležať."
"Nie! Teda, ja to zvládnem aj doma, pozrite zavolám sestre alebo.. proste ja musím ísť domou!"
"Upokojte sa, uvidíme čo sa dá robiť." S úsmevom sa na mňa pozrela a zatvorila dvere na izbe...

"Neverím že si sa prebrala, neverím že ťa pustili domou! Ty si neskutočná Clar! Mala si tam ešte zostať!" Zo smiechom ma posadila Kim na jej gauč a hodila moje veci na zem.
"Som predsa to bláznivé dievča, no nie?" V tichosti som sa usmiala a bolestne som sa oprela. "Prinesieš mi notebook? Premeškala som pol roka, potrebujem vedieť čo sa za ten čas stalo."
"Nič dôležité! Mama dala výpoveď, teraz je s otcom na dovolenke, čakajú ďalšie bábätko inak! Ďalší rebel do rodiny." Vážnym pohľadom sa na mňa pozrela a zastrčila notebook za jej chrbát.
"To je skvelé ale myslela som skôr Harryho a chalanov."
"Nič dôležité!" Pohotovo my odpovedala čo spôsobilo na mojej tvári pochybný pohľad.
"Kim!"
"Skutočne, získali ďalšie ocenenie, začalo im turné, už sú na ňom pár mesiacov, vydali album, klipy, mali film a voňavku."
"Och, takže sa im darí?"
"Presne, dokonca si aj Niall našiel dievča."
"Prosím nech je to.."
"Demi? Pokiaľ áno máš dnes šťastný deň."
"O môj bože! Tieto dve zlatíčka musím vidieť! A čo Harry?"
"Nič zvláštne.."
"No ták! Nevidela som ho pol roka! Čo s ním je? Vlastne, mala by som mu zavolať! Podáš mi mobil?!"
"To bude zbytočné.."
"Ako zbytočné?!"
"Zrušil si číslo.."
"Čo si?!"
"On... Clar.. Chodí s Jane.." Tichým hlasom prehovorila a mojím telom zrazu začal prúdiť nepoznaný pocit. Strach? Sklamanie? Odkopnutie? Žiarlivosť? Pomalá smrť zo straty jediného človeka ktorý mi dal viac než vlastná rodina?..

*Harry
"Harry, zlatko! Môžeš na chvíľku? Moje lásky ťa chcú vidieť!" Zaznel mi v ušiach Janein hlas a na tvári sa mi objavil opäť ten falošný úsmev. S pevným objatim som si ju presunul na svoje kolená a na líce jej vtisol bozk, pred tým než som zamával do kamery. Vyše 5000 dievčat ktoré sledovali tento zbytočný Livestream rozbúrali takmer celý systém kvôli nenávistným spávam na jej osobu.
"Myslím že to by na dnes stačilo, majte sa!" Zo širokým úsmevom som poslal pusu a zaklapol notebook. S odstrčením jej tela z môjho som si ľahol na gauč a pustil televízor, zatiaľ čo som sa v ruke hral z mobilom.
"Harry! Tie dievčatá tam boli kvôli mne! Majú ma radi! Nechápem prečo si mi to zavrel!"
"Pretože.."
"Si idiot! Harry si môj už pol roka! Čo na tom nechápeš! Chodíme spolu! Tá malá štetka je už minulosť! Miluješ mňa, nerozumieš?!"
"Nechodíme spolu, tá malá štetka ako ju nazývaš je dievča ktoré skutočne milujem a kvôli tvojej jebnutosti som ju musel nechať ísť! Nebyť tvojho skurveného otca tak teraz nasadám na prvé lietadlo, chytím ju do objatia a aj cez jej nadávky, nenávisť alebo silné údery by som ju už nikdy nepustil! Rozumieš ty tomuto?! Si obyčajná vypočítava mrcha ktorá ničí život nie len mne ale aj tomu najlepšiemu dievčaťu na celej planéte! A ver tomu že ak sa jej opäť niečo stane, tak zariadim aby si si to vypila troj násobne!" Nervózne som na ňu vyštekol a silno do nej drgol pred tým než než som sa postavil z gauča a zabuchol za sebou dvere na izbe.
"Skurvená suka!" Potichu som zamrmlal a hodil som sa do postele. Zvučka môjho mobilu ktorá mi začala hrať ani nie päť minút po mojom výbuchu ma prebudila z môjho myslenia na Clar.
"Čo je Paul?!" Nervózne som zamrmlal a prevrátil som sa na brucho.
"Čo to malo znamenať?! Vieš dobre že to že zavrieš notebook neznamená že vypneš Livestream! Celý váš rozhovor bolo počuť! Vysvetlíš mi sakra ako to máme teraz riešiť?!"
"Nijako Paul! Milujem Clar!"
"Nemôžeš ju milovať Harry!" Nahnevane zvrieskol a zrušil hovor.. Zo zatajeným dychom som odblokoval mobil a s miernym úsmevom som prstom prešiel po obrazovke, na ktorej žiarila jej fotka..

-Táááááááák!! :3 Neviem ako vy, ale ja som spokojná pretože teraz mám opäť ďalšie nápady! :3
-Pokúsim sa časti pridávať skôr, od zajtra beriem lieky takže dúfam že to nebude mať vedľajšie účinky..
-Dáte tri komentáre? Prosíím! :3
-Páčila sa vám časť? :3
-Ako myslíte že to bude pokračovať? :OO ;DD
-Ľúbim vás! :3 

-Za chyby prepáčte, nečítam po sebe! :) 


utorok 15. októbra 2013

I wanna be everything you need. ♥ 17.

                               
Pozerá tu niekto z vás Glee? Tiež ste pri tej časti venovanej Corymu tak neskutočne plakali? Obdivujem Leu že to zvládla.. Je to neskutočne silná žena! 
Pustite si pri čítaní! :)
*Harry
Zvuk pískajúcich kolies ktoré sa ozývali takmer prázdnou ulicou, spôsobilo vodičové prudké siahnutie po brzde. Z vystrašeným pohľadom som podal Kim do rúk môj mobil a zatiahol som ju za môj chrbát aby bola aspoň v miernom bezpečí.
"Zavolaj záchranku, áno?" S roztraseným hlasom som sa jej pozrel do očí automaticky som sa otočil späť ku ceste a rozbehol som sa ku Clar, ktorá bez známok života ležala na ceste.
"Zlato, prosím vydrž!.." Bezmocne som zakričal z celých pľúc a potiahol som ju do svojho náručia, krvavá cestička ktorá jej tiekla dole tvárou, lepila jej dlhé vlasy o líce.
"Pane, sanitka je už na ceste.." Ozval sa pri mne hlas nejakého muža, ktorý mi pobúchal po pleci.
"Trvá im to veľmi dlho! Nevydrží do vtedy! Je veľmi krehká, malá a.." Vystrašene som sa zasekol a bezmocne som sa pozrel na toho muža ktorý sa nado mnou týčil.
"Pane?!"
"Ona nedýcha! Pane bože.. ona.. nedýcha!.. Zavolajte sakra niekto tú záchranku!" Zo slzami ktoré sa mi spustili z očí som zvrieskol a pevne som ju chytil do svojho objatia.
"Odstúpte! Ovládam prvú pomoc, ja.. pokúsim sa ju oživiť.." Vážne sa na mňa pozrel a niekto ma pevne chytil za ruky a vytiahol od jej tela na pevnú zem. Zvedavo som sa otočil a pri pohľade na Kim ktorá mi pevne stláčala ruky, mi srdce opäť nadskočilo.
"Nereaguje, znova!" Zakričal jeden z tých ľudí ktorý stáli okolo jej tela.
"Trvá im to veľmi dlho! Clar nereaguje Harry! Čo ak... čo ak zomrie?!"
"Nezomrie Kim, sľubujem ti to, dobre? Clar je silné dievča ona to zvládne.."
"Ty to nechápeš Harry.. ona to chcela spraviť! Ona chcela zomrieť.. Je len blbá náhoda že práve teraz sa toto všetko deje pred tebou.. Nechcela ťa trápiť Harry.. Už dosť dlhú dobu... proste to plánovala. Dnes sme sa o tom rozprávali, pred pár debilnými hodinami! Mala som na to brať väčší ohľad, mala som si počkať kým mi nesľúbi že to nespraví, mala som ti to povedať ja proste.. zaváhala som, nemuselo sa nič z toho stať!"
"Prečo... prečo si mi to nepovedala?"
"Ľúbi ťa Harry, možno to vyzerá ako blbá náhoda, no som si sto percente istá že keď videla to auto, mala sto možností uhnúť sa, nespravila to, pozrela sa na teba, do tvojich očí.. Prosím sľúb mi.. že keď to skončí akokoľvek.. Nevyčítaj si to... Proste to len celé nezvládala, pred tým bola ona to silné dievča ktoré si žilo svoj sen, robila čo ju bavilo a jediný kto sa jej do toho staral bola ona sama. Chodila do školy, robila zakázané veci a ona bola tá ktorá šikanovala, tvárila sa že jej to je jedno... lenže som jej sestra, viem o nej aj veci o ktorých sama netuší, mrzelo ju to.. všetko.. A teraz? Musí hrať tu zásteru správneho, slušného dievčaťa, pretože ťa tak strašne miluje a.. nedokáže bez teba byť.. tie malé dievčatá ktoré ťa milujú si to neuvedomujú ale ubližujú jej.. nedokázala s tým už ďalej vydržať... Ona to chcela spraviť Harry.."
"Ona to zvládne Kim, zvládne to, rozumieš?" Potichu som šepol a roztrasene som vydýchol vzduch ktorý som držal v pľúcach..
"Je späť dýcha!" Radostne vykríkol jeden z mužov, vo chvíli keď sa pri nás zjavila záchranka.
"Ďakujem.. Bože ďakujem! nebyť vás.. nemusela tu už byť a.."
"To je v poriadku pane, nestojí to za reč, spravil by to určite každý."
"Každý nie. Keby čokoľvek potrebujete ozvite sa mi.. tu je moja vizitka ja.." S miernym úsmevom som mu ju podal do ruky a silno som ho objal. "Ďakujem." Šepol som a nastúpil som do sanitky v ktorej už ležala Clar a nervózne sedela Kim..

"Chýba mi... tak strašne mi chýba a to len leží za tými debilnými dverami! Obyčajné dvere ktoré ma delia od toho či môj život bude mať zmysel alebo... alebo sa práve skončil!.." Tichým a pritom tak hlasným tónom v hlase som odpovedal do telefónu ktorý som mal priložený pri uchu a čelom som sa opieral o bielu stenu, nemocničného priestoru.
"Chápem ťa Harry ale nemôžeš to takto brať, viem že.. ti na Clar záleží ale je to človek, tvoj život má zmysel a bude ho mať aj keby sa čokoľvek stane rozumieš?"
"Nechápeš to Gemma.. Pozri.. Žiadne dievča som nemiloval ako ju, som schopný odísť zo skupiny, vzdať sa jediného môjho sna len preto aby som mohol byť s ňou, prebúdzať sa vedľa nej a zaspávať s vedomím že je pri mne.. Ani si nevieš predstaviť čo sa zo mnou dialo keď som ju videl prvý krát, nebolo to ako u ostatných dievčat.. že som ich uvidel, chcem som sa s nimi vyspať, pár krát stretnúť a potom ísť za inou. U nej to bolo iné, proste som ju videl a nedokázal som sa prestať pozerať, spravila z mojou mysľou niečo čo žiadna iná nedokázala, Mal som chuť ju proste objať, starať sa o ňu a nikdy nepustiť. Myslíš že tu blbú polievku by som len tak varil? V živote som nevaril niečo, čo by bolo určené pre niekoho iného. Viem že som podvádzal Jane, viem že som spravil chybu no je to chyba ktorú neľutujem. Clar je tá jediná vec ktorú milujem viac ako svoj život, ako celý svoj sen.. všetko. Som schopný pre ňu spraviť všetko. Milujem ju Gemma, ani si nevieš predstaviť ako. Keď z týchto dverí vojde ten doktor späť na chodbu.. a povie mi že to nezvládla.. zomriem, nebudem mať už pre čo žiť... Áno, sú tu fanúšičky ktoré milujem, bez nich by sme neboli tam kde by, si tu ty, mama a otec ktorých nadovšetko milujem a dali sme mi.. ten pocit bezpečia a všetko čo som potreboval.. aj chalani ktorý sú mi ako bratia ale ona.. je niečim.. iná.. Ubíja ma to pomyslenie že mi mohla zomrieť pre očami.. že jej nemuselo nabehnúť srdce a... všetko sa mohlo v jednej sekunde stratiť.. Nechcem aby zomrela s tým že sa na mňa pozrela s ospravedlňujúcim pohľadom a pritom nič nespravila, ja som ten ktorý by sa jej mal ospravedlniť.. Ľúbim ju... Bože tak strašne ju ľúbim.." Zo zamysleným pohľadom som si chrbtom ruky zotrel slzy z tváre a prudko som sa nadýchol...
"Nerád zasahujem do vášho rozhovoru s vašou sestrou ale.. myslím že vaše dievča, ktoré vás tak neskutočne miluje že dokázalo tak perfektne zabojovať.. by to počulo radšej." S úsmevom za mnou prehovoril doktor čo do mojich očí nahrnulo opäť ďalšie slzy.
"Je.. v poriadku?!"
"Žije, má menší otras mozgu ale nieje to nič vážne, okrem zlomenej ruky a dvoch rebier je úplne v pohode.. Pár hodín bude ešte mimo a po prebratí bude chcieť spať ale.. to by malo byť už do konca týždňa v normále."
"Ďakujem ja.. môžem ísť za ňou?"
"Pravdaže." S úsmevom ma slabo pobúchal po ramene a odišiel niekam na koniec chodby.
"Žije.. ona.. žije." Zo slzami v očiach no aj cez to s neskutočným úsmevom sa na mňa pozrela Kim, ktorá ju držala za ruku a pritom ju hladila po vlasoch.
"Vravel som ti to, Clar je.. silná."
"Pochyboval si.. počula som ten rozhovor s Gemmou.. "
"Proste som sa bál."
"Chápem.. Ľúbiš ju, je jasné že si sa bál."
"Pokiaľ chceš, môžeš ísť späť do domu, príde  Gemma a moja mama.. mal by tam niekto byť keď prídu.. A potrebuješ oddych, na týchto stoličkách sa nevyspíš."
"Mala by som tu s ňou zostať, vieš keď sa preberie a..."
"Pár hodín bude ešte spať, sľubujem ti že, keď sa preberie tak ti zavolám."
"Ďakujem.. daj mi na ňu prosím pozor.."
"To je jasné.." Mierne som sa na ňu usmial a pevne som ju objal pred tým než zatvorila dvere a ocitol som sa s Clar v miestnosti  z jednou nemocničnou posteľou, úplne sám.

"Si.. tu dlho?" Ozval sa miestnosťou Clarin tichý, chrapľavý hlas čo ma donútilo prebrať sa z môjho zamysleného počítania kvapiek dážďa stekajúcich po plastovom okne.
"Na tom nezáleží! Ako sa cítiš?" S iskričkami v očiach som si kvokol pred jej postel a pevne som ju chytil za ruku.
"Všetko ma bolí.."
"To by aj malo. Všetko bude v pohode, ani si nevieš predstaviť ako si ma vystrašila!"
"Nemusel si sa o mňa báť.."
"Si moje dievča, musím sa o teba báť!"
"Ľúbim ťa zlato."
"Bože, ani si nevieš predstaviť ako mi to chýbalo.."
"Myslela som že to povieš aj ty mňa." S mäkkým smiechom sa na mňa pozrela a slabo mi prešla po kučerách.
"Milujem ťa kráska, najviac na svete!" Jemne som ju pohladil po líci a slabo pobozkal na pery. 

"Som unavená."
"To ti verím, mala si namáhavý deň. Po spi si."
"Budeš tu keď sa zobudím?"
"Blázniš? Od teraz sa ma už nezbavíš?" Zo smiechom som sa narovnal a potiahol som jej paplón bližšie ku telo kvôli chladnému počasiu ktoré sa zrazu rozhodlo, že je ten správny čas, aby nastalo.
Zvuk otváranie dverí ktorý sa ozval asi pol hodinu po tom čo sme dokončili náš rozhovor a ja som takmer bez dýchania sledoval jej nádhernú tvár ktorá pôsobila ako ten najkrajší anjelik.
"Mrzí ma to Harry.. Mrzí ma že som to všetko takto ukončila.." Ozval sa od dverí tichý, uplakaný hlas čo moju pozornosť upriamil na jediného človeka stojaceho medzi dverami..

-Časť tu nie je po týždni takže! :D Bez hubovania! :D
-Ďakujem za komentáre! :33
-Chcete novú časť čo najskôr? Komentujte! :3
-Neviem či pesničky zapadajú, čítala som si to asi tri krát a preto som to aj zopár krát vymazala a prerobila, preto som nakoniec zvolila pesničky z Glee, pretože mi počas celého písania tejto časti hrala tá časť venovaná Corymu 

-Pokiaľ vám pesničky neskončili, ale časť ste dočítali tak si ich vypočujte, sú skutočne nádherné! :) 

sobota 12. októbra 2013

I wanna be everything you need. ♥ 16.



"Keď si tvrdil že ideme na pláž, predpokladala som nejaký piesok, kamene a smrad z rybacieho potoka ale nie toto!" Fascinovane som vydýchla a presunula som si okuliare z očí na vypnuté vlasy.
"Myslím že moje známosti siahajú vyššie než ku nejakému potoku a kamienkom."
"Nepodceňuj tie miesta! Aj cez to tam môže byť nádherné a po pravde? Brala by som aj to, len aby som vypadla z Londýna.."
"Teraz na to nemysli, bežte sa vybaliť. Ja zatiaľ zbehnem ešte vybaviť zopár vecí a potom pôjdeme na večeru." S úsmevom ma pobozkal do vlasov a ja som konečne pocítila ten príjemný pocit bezpečia.
"Tááák! Ktorú izbu si berieš?"
"V tomto dome by mi neprekážalo spať ani na ten terase."
"Tiež hovorím, je to tu dosť.."
"Luxusné? Harry ťa musí inak milovať že nám vybavil tento domček."
"V to dúfam. Idem vybaľovať, takže keby niečo chceš zavolaj, z krič alebo.. proste ma skús nájsť." S mäkkým smiechom som sa na ňu pozerala a potiahla som za sebou kolieskový kufor. Prenádherný, osvetlený dom ktorému nádych poriadneho luxusu bol jasný už z ulice spôsoboval moje prekvapené výdychy každým jedným žmurknutím a objavným novej časti domu.
"Už len dúfať, že bude všetko fajn.." S miernym úsmevom som potichu šepla a na veľkú postel som hodila fialový kufor. S pomalým  upratovaním mojich a Harryho vecí na určené miesta som sa po vyčerpávajúcich, takmer dvoch hodinách, unavene hodila na postel, medzi stovky vankúšov ktoré voňali po osviežujúcej, kvetinovej vôni a na brucho som si položila bieli notebook.

"Vedela som že je to len obyčajná lacná štetka ktorá Harryho využíva, veď kto by sa nepobil a náročky nehodil o roh stola, keby to znamenalo romantickú dovolenku s Harrym niekde v Malibu?..." 

"Že ja som sa ťa vôbec niekedy zastala! Dobré sa ti teraz vyvaľuje niekde pod slnečnými lúčami, keď ešte pred pár hodinami si revala že máš akúsi ranu na čele? .. Sebecká kurvička.. Pochop že Harry je aj náš! A nie len tvoj.. tiež ho potrebujeme! Len ničíš celú skupinu.. " 

S prekvapeným pohľadom a zo slzami v očiach som prechádzala po Twitteri ktorý bol obklopený s podobnými a oveľa horšími správami. S prerušovaným výdychom som si prehrabala rukou vlasy a zrakom som prešla ku dverám v ktorých sa opierala Kim.
"Nič si z toho nerob Clar.. Sú to len malé, debilné kravy ktoré ti závidia Harryho.. Dobre vieš čoho sú schopné, aké kraviny povedali na El, Perrie, Sophiu a pred tým aj Danielle. Ktorá ti je mimochodom ešte do teraz veľkým vzorom a chceš ju šialene spoznať a zabránilo ti ich chovanie voči nej nejako? Nie.. Stále si ju mala rada, tak isto ako Harry. Je mu jedno čo na teba hovoria tie dievčatá.. Miluje ťa! No nie je mu to jedno až nejako bohovsky veľmi, stále sa ťa zastáva, len si to nevšímaš.."
"Všímam.. Viem o tom Kim.. Len jednoducho.. Nie som tak silná ako som si myslela, keď som bola obrovská kamarátka Jane.. Stále som jej opakovala čo vkuse reve za to, že jej nejaké deti povedali že je štetka, že ona sama vie že to nie je pravda tak nech sa s tým nezaoberá.. Lenže.. Ako som začala ja môj vzťah s Harrym? Bez rozumu som ho jednoducho pretiahla u mňa doma, robila som rôzne blbosti len aby som sa pomstila Jane za niečo čo vlastne ani.. nikdy nespravila. Neprebrala mi žiadneho chalana, vždy mi pomohla a ja som čo spravila? Vyspala som sa s chalanom ktorého milovala.. Raz? Fajn.. to sa dá ešte ako tak prehliadnuť lenže ja som to robila aj keď o tom vedela, zatiahla som do toho aj teba len aby si to zdokumentovala.. A teraz? S tejto skvelej baby ktorá sa neustále smiala, vždy robila najväčšie blbosti, žila som život bezhlavo robila zakázané veci a bola sama sebou a stalo zrazu známe dievča.. ktoré nemá pokoj, pred ničím neujde a chodí zo svetoznámym spevákom.. Viem že.. je to skvelé, mám to po čom ostatný len snívajú, Harry ma miluje a ja jeho ale.. tie fanúšičky mi to nedovolia, nedokážem ani ísť na internet aby som nemala slzy v očiach pretože to čo pre mňa kedysi bolo trápne a nepochopiteľné ma zráža k zemi.."
"Oh.. Clar.. Nemôžeš si to takto brať! Máš nás, milujeme ťa a najviac na svete ťa zbožňujeme.. Budeme tu pre teba a neustále ťa z tej zemi budeme dvíhať len.. musíš nám o tom povedať, neviem čo ti je keď mi to nepovieš a.. bola by som fakt nešťastná keby o tom neviem a pritom ťa vidím ako trpíš.."
"Mrzí ma to ja.."
"Nie.. to je v poriadku."
"Myslím tvoje detstvo.. Vlastne.. už ako mala si musela uvažovať o veciach ako boli.. ako ma dostať dnu keď som bola opitá, ako sa ma zastať pred mamou a nakoniec.. zobrala si takmer polovicu vecí na seba.. vieš si predstaviť kde by som teraz bola? Mrzí ma to že som ti všetko zničila.."
"Mama s otcom by sa o mňa vôbec nestarali, zaujímala ich len práca.. Nebyť teba nie som tu."
"Nie.. bola by si.. Za všetko môžem ja Kim.. ja by som bola tá ktorá robila problémy, ktorá všetko kazila a donútila mamu a otca stratiť akúkoľvek chuť o nás.. ani si nevieš predstaviť ako rada by som bola keby môžem.. vrátiť sa späť do tých čias a za všetko sa ospravedlniť mame a otcovi a.. byť opäť to dievča ktoré tak šialene milovalo život.."
"Ony o tom vedia Clar! Nechápem prečo sa trápiš.. Stále si to dievča ktoré svoj život miluje.."
"Nie.. Ani si nevieš predstaviť koľko krát som rozmýšľala nad tým že.. by som proste... odišla.."
"Čo?.. Počkať! Ako to teraz myslíš?!"
"Proste.. by som.. sa zabila.. ja neviem, vyskočila by som z okna, podrezala by som si žili alebo.. predávkovala sa jednoducho.. prestála by som trápiť všetkých ľudí naokolo.."
"Netrápiš nás Clar! Nad týmito vecami ani neuvažuj! Skutočne nechcem prísť o sestru! Mám len šestnásť, som to dieťa posadnuté na piatich chalanoch, nechcem tu zostať.. sama.."
"Nezostaneš.." S falošným úsmevom som si chrbtom ruky utrela slzy a silno som objala Kim ktorá si medzičasom sadla vedľa mňa.
"Sľúb mi to.. Sľúb mi že sa o nič nepokúsiš.."
"Ja.. To bude asi Harry. Mala by som sa dať asi do poriadku.. typujem že je čas na večeru." V tichosti som si odfúkla a prešla som do kúpelne. Po miernych ale zato dosť výrazných úpravách som sa prezliekla do krátkych kvietkovaných šatov bez ramienok a obula som si čierne baleríny. S pripnutím vlasov na jeden bok som si do ruky zobrala kabelku a vošla som na balkón ktorý priamom volal samotou..  S nenápadným vytiahnutím cigarety z krabičky som si z modrým zapaľovačom zapálila začiatok cigarety a s pokojným nádychom som nechala svoje pľúca napĺňať potrebným nikotínom.
"Myslel som že si s tým prestala..."
"Ehm.. No.. ja... prestala len.."
"Pokoj.. Nevyčítam ti to len.. Dlho som ťa nevidel.. vlastne.. ešte nikdy som ťa nevidel."
"Pokiaľ ti to vadí ja to zahasím."
"Bol by som rád.. Ideme?"
"Uhmm. Môžeme."
"Clar?"
"Áno?"
"Si v poriadku? Videl som Kim ako vychádzala z našej izby a plakala, nechcela mi nič povedať ale všimol som si tvoj notebook.. je to kvôli tým dievčatám?"
"Presne.. Len kvôli tomu.. ale to prejde. Ideme? Som skutočne hladná." S miernym úsmevom som ho potiahla za ruku a vstúpila na chodbu na ktorej už stála skvelo pripravená Kim..

"Bola to fakt božská večera Harry, ďakujeme!" S úsmevom som si omotala ruky okolo jeho krku a pobozkala som ho na líce.
"To som rád, dezert?"
"Zmrzlinu!" Povedali sme s  Kim zborovo a otvorili sme dvere na reštaurácií a vyšli sme na ulicu. Slabý, teplý vietor ktorý pofukoval pôsobil priam magicky zo spojením nočných lámp a obrovského mesiaca. Zo zatajeným dychom som sledovala všetku tu krásu a milióny hviezd ktoré zo seba vyčarovali niečo tak neopísateľné.
"Clar!!" "Prebudil" ma z môjho zaujatia Harryho výkrik a Kimin bezmocný pohľad ktorý ma sledovali z druhej strany chodníka. S prekvapeným pohľadom som otočila hlavu na pravú stranu z ktorej ma oslepovalo žiarivé svetlo z nákladného auta a hlasné trúbenie. S pre krížením rúk pred svojou tvárou som sa rýchlo pozrela ich smerom a posledný krát som vydýchla, pred tým než som pocítila ostrú bolesť a moje rýchle strácanie sa v realite...

-Prvá vec, časť mám napísanú už týždeň a mrzí ma že som vám ju nepridala skôr ale stalo sa zopár veci  a ja som nemala náladu, potom zasa časť a teraz som sa už donútila vám ju pridať ;D
-Druhá vec, mrzí ma to že za ten týždeň vás tu bolo okolo 100 určite, ak nie viac, trošku mi blbnú štatistiky, za každým mi ukazuje iné číslo ;D.. A komentáre pridávate 2,3?.. Neskutočne ma to štve baby! :/
-Prosím posnažte sa! Aspoň 4 komentáre.. ja fakt nemám potom chuť to písať, aj keby sú anonymné akékoľvek proste... štve ma to..
-Ľúbim vás! :** 

nedeľa 6. októbra 2013

I wanna be everything you need. ♥ 15.


                               
S časťou meškám pretože tento týždeň bol pre mňa dosť vyčerpávajúci, ale dúfam že tento to všetko dobehnem! :) ďakujem za komentáre a nádhernú návštevnosť! :) I love you my Little bitches! ;DD
P.S Nečítam po sebe, idem sa "Učiť" :3 :DD

"Ďakujem zlato!" S miernym smiechom v hlase som sa načiahla za tanierom s palacinkami a zanechala som Harrymu pusu na líčku. Zo spokojným výrazom na tvári som sa posadila na gauč a nohy som si prehodila cez operadlo zvislo dole. S položením studeného taniera na tenkú látku môjho trička ktoré pokrývalo brucho som si do úst vložila prvú palacinku a nohou som začala hýbať do rytmu hudby ktorá vychádzala z pustenej televízie.

"Dobré ráno kráska." S úsmevom  sa postavil nado mňa a s dlhými kučerami ma slabo pošteklil na čele, kvôli puse ktorú mi zanechal na perách.
"Dobré zlato." Zamumlala som s plnými ústami a natočila som hlavu za zvukom zvončeka. "Je pol tretej, to budú asi baby. Otvoríš?" S nevinným pohľadom som ho slabo potľapkala po líci a poslala som mu vzdušnú pusinku.
"Prepáč Styles, dnes je táto malá mrcha naša." Zo smiechom zakričala Jane pred tým než vošla do veľkej obývačky spolu s nejakými ľuďmi.
"Na tomto sme sa teda nedohodli!" Nechápavo som sa posadila ako civilizovaný človek a tanier s neskoršími raňajkami som položila na malý, sklenený stolík. "Kto to vlastne je?"
"To teraz nerieš, bež si zobrať nejaké veci u nás sa pripravíš a s niekym ťa zoznámime." S vážnym pohľadom a malým náznakom nadšenia v jej tvári zahlásila Jane a načiahla sa za mojim tanierom s raňajkami. S prekrúteným očí som sa postavila z gauča a nevinne som sa pozrela na Harryho ktorý nemal práve moc nadšený pohľad.
"Vieš že ľúbim len teba zlato, tak netrucuj!" S úsmevom som mu šepla a vášnivo som ho pobozkala na pery pred tým než som vošla do izby a prezliekla sa. Do modrej kabelky som si nahádzala nejaké večerné šaty doplnky a topánky. S kritickým ohodnoteným môjho vzhľadu som vošla opäť do obývačky kde už všetci netrpezlivo čakali okrem Harryho ktorý sa nervózne hral s prstami na rukách.
"Ehmm. Počkáte v aute? Ja za päť minút prídem za vami." S úsmevom som prehovorila po pár sekundách tichého státia a spravila som krok pred Harryho ktorý si hypnotizoval čierne ponožky.
"Netrucuj zlato! Idem sa len zabaviť, jeden deň ťa snáď nezabije."
"To nie ja len.. dávaj si pozor."
"Dám si pozor, večer ma tu máš."
"Ehmm. ja len že.. no.."
"Takže preto tie raňajky!" Zo smiechom a prekvapeným pohľadom som ho slabo buchla do hrude a prekrížila som si ruky na prsiach.
"Zbláznim sa bez teba Láska.."
"V tom prípade rada." S miernym úsmevom na perách som mu šepla do ucha a na líci som mu nechala bozk pred tým než som zabuchla vchodové dvere a nastúpila som do auta.

"Tak čo? Môže byť?!" S nadšeným výrazom som vstúpila do obývačky a zatočila som sa. Dlhé blond vlasy ktoré som mala prehodené cez rameno sa mi roztriasli po chrbte a biele, obtiahnuté šaty s čiernym vzorom sa mierne nadvihli. S nevinným úsmevom som ich potiahla na svoje miesto a spravila som krok dopredu s vysokými čiernymi topánkami.
"Bombová si zlato. Tak, môžeme ísť?"
"Už len kabelku!" S rukou hore som vystrčila ukazovák do vzduchu a s tichým spevom som z postele potiahla malú kabelku.

"idiot! Vidíš tie kurvy? len tak ich pustí dopredu  lebo dobre že tu nie sú holé ale normálnych ľudí ktorý sa chcú baviť nepustí!" S naštvaným pohľadom sa na mňa pozrela Jane a bezmocne odula spodnú peru čo jej vzhľad ešte zdokonalilo. Neskutočný výbuch smiechu ktorý som nečakane vypustila si vyžiadal nechápavé pohľady celej mojej skupinky.
"Bože deti! Zabudli ste na to že ste tu s najviac sexy dievčaťom ktorému nerobí problém nejaký debilný krpec v čiernom obleku a papierom s menami?" S vážnym pohľadom som sa pozrela na Kim a vykročila som ku tomu chalanovi ktorý si pozeral svoj zoznam.
"Ehm.. Ahoj zlato, vidíš tú partiu ľudí vzadu? Tá vysoká, čiernovlasá  kráska je bývala priateľka Harryho Stylesa ktorý je mimochodom teraz mojim chalanom a tá menšia, rozkošná bruneta? Pred pár dnami sa dala dokopy s Liamom Paynom. Myslím že na tom zozname sa určite nájdu naše mená, teda pokiaľ nechceš skončiť ako buzerantský odpad niekde v riti." S milým úsmevom som si jemne zahryzla do peri a očami som prebehla po jeho tvári v ktorej sa škrtali náznaky prekvapenia a merného šoku.
"No.. Ehmm.. akože sa to voláte?"
"Na mojom mene snáď nezáleží nie?" Nechápavo som pokrútila hlavou a otočila som sa na všetkých ktorý nedočkavo stáli na druhej strane. S kývnutím ruky som ich zavolala pri mňa a s upravením šiat na normálnu úroveň som ich potiahla do klubu v ktorom to už poriadne žilo.
"Osem krát Jack Danieles!" Zo širokým úsmevom som zakričala mladému barmanovi ktorý miešal nejaké nápoje a posadila som sa na barovú stoličku pred pultom.
"Nech sa páči." Zo zvodným pohľadom predo mňa položil celú moju objednávku ktorú som automaticky podala každému jednému z mojej partie. Príjemné teplo ktoré sa mi automaticky rozprúdilo krvou keď som celý obsah pohára do seba naraz naliala mi pripomenul opäť tie staré, dobré časy. Ďalšie poháre tvrdého alkoholu ktoré sa nám v rýchlosti objavovali na stole, v sekunde mizli v našich perách. Melódia pesničky  A Little Party Never Killed Nobody sa rozšírila celým klubom a na mojich perách sa zjavil neskutočne potešujúci úsmev. S rukou hore a spievaním každého jedného slova pesničky som si to odtancovala do stredu parketu a spolu z hudbou som sa nechala unášať rytmom. Zo smiechom ktorý sa mi drel von z úst kvôli Jane a Kim ktoré sa pripojili k môjmu tancu som sa bezmocne oprela o Mayera ktorého som silno objala s neustálim smiechom.
"Vodku?" S rozkošným pohľadom sa na mňa pozrel a ponúkol mi ruku.
"Pokiaľ to zmeníš na Jim Beam tak beriem." S úsmevom som ho pevne chytila a nadšene som ho potiahla pomedzi dav ľudí ku pultu pri ktorom sme si opäť objednali.
"Jane sa pekne rozbila, myslel som že ju to už prešlo."
"Prečo čo?" S nechápavým pohľadom som sa na neho zadívala a odpila som si z pohára ktorý predo mňa položil barman.
"S tým balením chalanov na jednu noc v klube do ktorého sa dostala čistým zázrakom."
"Hééj! Dostali ste sa sem mojim talentom. Koho balí?" Zo smiechom som ho slabo buchla po ramene a rozhliadla som sa po klube. Zo zarazeným pohľadom som zastala na Jane ktorá sa opierala o nejakého chalana ktorý pevne stal opretý o stenu.
"Eh.. Nie je to ten...."
"Matt." S roztraseným hlasom som šepla a prudko som sa postavila od baru a pomedzi dav ľudí som prešla ku Kim. S pevným chyteným ju za ruku som ju potiahla ku východu. Silný stisk ktorý som pocítila na mojom ramene mi pozastavil dych. S pomalým otočeným ku Mattovi som pevne zavrela oči a pustila Kiminu ruku.
"Čo tu chceš?.."
"Bývam tu zlato, tento klub môžem navštíviť tak isto ako aj ty. Dlho som ťa nevidel máš?"
"Daj mi pokoj Matt fajn? Nestačilo ti to minule?"
"Čo myslíš? Ten tvoj veľký chalan ktorý skončil s rozbitou perou a dobre že sa nerozreval? Je taká istá citlivka ako ty. Obyčajná lama ktorá sa otočí za každou sukňou a prešmykol takmer všetky dievčatá v Londýne. Nehovorí ti tento opis jeho povahy niečo? Spravila si presne to isté zlato."
"Nemôžem za to že tebe som nedala, že si taký úbožiak že si ma najskôr musel byť a znehybniť aby si sa ku mne musel dostať. Prepáč, proste zo sráčmi nespím."
"Zabudol som že spíš len s bohatými aby si s čoho mala platiť nájom, och! Prepáč, zabudol som že tvoja mama už nemá žiadnu dcéru Clar a odtrhla ju od všetkých prímov takže musíš bývať u Harryho. Bola by si s ním vôbec keby máš kde bývať?"
"Si len malý, skurvený idiot. O tom čo je medzi mnou a Harrym nevieš vôbec nič!" S prudkým dýchaním som sa pozrela na jeho dlaň ktorú pevne omotal okolo môjho zápästia a silno ho stlačil.
"Si moja rozumieš?! Len moja!"
"Och, pojeb sa.." S prudkým hodením ho do steny som spravila krok do zadu. Výraz jeho tváre a napnuté žili na jeho rukách môj strach dali dosť jasne na povrch. Ostrá bolesť ktorá sa mi rozšírila po líci a silné sotenie spôsobilo môj pád na zem a buchnutie hlavy o ostrý roh stola. Neskutočná bolesť hlavy a krvavá tekutina ktorá sa mi spustila z  úst zaujala takmer celý klub vrátane novinárov ktorý sa tam ocitli. Zo slzami v očiach som sa postavila zo zeme a z venovaným zničeného pohľadu Jane som chytila Kim okolo krku a nechala sa zaviesť do jej auta.

"Bude to trochu štípať.." Súcitne sa na mňa pozrela Kim pred tým než priložila na moje čelo z ktorého mi ešte stále tiekla krv, dezinfekčnú látku.
"To je v poriadku.. Požičala by si mi tvoj notebook?"
"Vieš že to nie je dobrý nápad."
"Viem ale.. musím tam ísť."
"Fajn, len ti ešte zalepím ranu na čele a ošetrím pery." S miernym úsmevom sa načiahla za lekárničkou a ja som siahla po mobile ktorý som mala vybitý.
"Harry ma zabije.."
"Prečo by ťa mal zabíjať? Stavím sa že hneť ako sa to dozvie tak sem doletí a nebude ťa chcieť pustiť."
"Ďakujem Kim.."
"Za čo? Za to že ošetrujem svoju sestričku? Koľko krát si my pomohla ty?"
"O to nejde.. Nebyť teba tak teraz ležím v nemocnici a nie som v tvojej izbe."
"Dala si mi domou ktorý som u mami nemala. Nedovolím aby mojej veľkej sestričke niekto ubližoval. Hotovo, bež si ho zobrať." jemne sa na mňa usmiala a uvolnila mi cestu. Zo zatajeným dychom som napísala svoje prihlasovanie údaje a listovala som po Twitteri. Bola som dosť prekvapená na tom, koľko dievčat ktoré ma nikdy nestretli, nepoznajú ma alebo ma do teraz nerešpektovali ako Harryho dievča sa ma zastalo a dostalo moje meno do trendov. Zato milý, úžasný a večne debilný novinári to dokonalo pokašlali. Zo slzami v očiach som zaklapla notebook a dlane som si oprela o tvár, zatiaľ čo lakťami som sa opierala o stôl.
"Máš návštevu, mám ho pustiť dnu?"
"Harry?"
"Uhmm.."
"Je môj chalan, musí tu byť!" S miernym úsmevom som sa otočila na stoličke a pohľadom som hypnotizovala dlážku.
"Nemal som  ťa tam púšťať.. Vedel som že Jane má niečo za lubom a Matt využije situáciu že som nie je pri tebe."
"Harry, nemôžeš za to. Keby sa držím pri Kim tak sa nič nestane. Sama si za to môžem."
"Ublížil ti, toto mu už neprejde. Minule som ho nechal, no teraz pocíti čo je skutočná bolesť!"
"Upokoj sa, dobre? Je to len škrabanec."
"Hodil ťa o zem Clar! Máš celý ten leukoplast premočený od krvi a peru máš celú fialovú. Myslíš si že mu dovolím aby si myslel že vyhral? Si moje dievča, Ubližovať ti môžem len ja, s tým že ti budem kupovať drahé darčeky proti tvojej vôli."
"Poďme domou.."
"Nie.."
"Prečo nie?"
"Pred domom je kopec novinárov a typujem že o chvíľku budú aj tu. Nejaké veci som ti zobral, pokiaľ chceš zober si ešte niečo z tadiaľto a povedz Kim nech sa pobalí aj ona."
"Kam ideme?"
"Spravíme si menší výlet, kamarát má malý domček na pláži. Na pár dní nám ho prenajme kým tu neutíchne táto zlá atmosféra."
"Bude to drahé."
"Ale budeš v oveľa väčšom bezpečí. Poď sem.."
"Ľúbim ťa Harry."
"Tiež ťa ľúbim zlato, bež si zobrať nejaké veci. Mám pre teba nejaké prekvapenie ktoré nás čaká už na pláži."
"Harry!"
"Stále mi v tom nezabrániš."
"Nenávidím ťa." S miernym smiechom som ho pevne chytila okolo trupu a pobozkala som ho na krku čo spôsobilo jeho zachvenie. "Páči sa mi keď pri mne strácaš kontrolu." S úsmevom som sa postavila na špičky a obdarila som jeho pery tým najsladším bozkom aký som zo seba dokázala dostať.. 




LED štipce z poštovne zdarma. :)

Myslím, že nie som jediná, ktorá svoje spomienky rada robí večnými vďaka vymoženosti akými sú fotografie. Preto ma veľmi potešila táto sve...