utorok 26. novembra 2013

I wanna be everything you need. ♥ 26.


NEUVERITEĽNÉ V NEUVERITEĽNOM! ♥♥
Baby! Neskutočne vám ďakujem za takú uh.. neskutočnú návštevnosť!  Neskutočne ste ma prekvapili! :)
A ten Livestream chalanov! Nepredpokladala som, že to bude až takto dokonalé! :) Najlepších 7 a pol hodín môjho života! ♥♥ 


"Už si rozmýšľala čo budeme dnes robiť?" Zo zvodným úsmevom na mňa zo zrakom prešiel Harry a k ústam mi priložil lyžičku z trochou zákusku.
"Absolútne. Počula som, že máme trhy, mohli sme sa zbehnúť pozrieť." Odpovedala som po takmer pol minúte a rukou som si prešla po vlasoch.
"Neverím, že sú to už dva roky čo sa poznáme."
"Práve pred rokou si mi kázal čistiť si vlasy citrónom." Zo smiechom som poznamenala a zo za škrípaním stoličky som sa postavila od stola.
"Kam ideš?" Nechápavo sa na mňa pozrel a jemne privrel viečka očí.
"Do sprchy, dnes sme si trochu pospali. Nechceme snáď na tie trhy ísť o ôsmej, nemyslíš?" S jemným úsmevom som kývla hlavou na nástenné hodiny ktoré ukazovali už neuveriteľné tri hodiny popoludní. S braním schodov po dvoch som si zo skrine vybrala čistý uterák a pred tým, než som na seba nechala tiecť prúd uvoľňujúcej horúcej vody som prehodila, som prehodila kľúč v zámke.
Jemná vôňa jablkového sprchového gélu a medového šampónu sa vznášal celou kúpeľnou keď som len v krátkom uteráku otvorila dvere a po studenej dlážke som vošla do spálne. S rýchlim o sušením svojho tela som si obliekla úzke, čierne rifle a fialové tričko s krátkou čiernou bundou.  Prehodením šálu okolo krku a vysušením vlasov som si ich nechala voľne dopadať na chrbát a na nohy som si nasadila obyčajné tenisky.
"Pripravená?" Chrapľavým hlasom mi zašeptal do ucha Harry a jeho pevné ruky omotal okolo môjho pása, zatiaľ čo som sa pozerala na svoj výtvor v zrkadle.
"Lepšie to už nebude, ma si si vybrať lepšie." S malým náznakom humoru v hlase som sa ku nemu otočila a na líce som mu vtisla bozk. Vyzeral tak neskutočne anjelsky a pritom nevine ako malé dieťatko.
"Vybral som si to najlepšie čo na tomto svete je." Sladko mi odpovedal a pevne ma stiahol do jeho objatia.

"Punč pre slečnu." Vážnym hlasom no pritom s tým jeho nenápadným maskovanim smiechu, ktorý sa mu tlačil von z úst mi do ruky vložil bieli pohárik s teplou tekutinou.
"Si tĺk Harry, vieš o tom?" Slabo som ho buchla do hrude pred tým než som si ho zobrala a pevne som ho chytila za ruku, ktorú mal voľnú. S pomalým prechádzaním pomedzi zaplnené ulice ktoré iné dni vyzerajú ako každé iné, som jedným okom a slabým úsmevom sledovala všetky tie dievčatá a poniektorých chalanov, ako sa na nás pozerajú zo zatajeným dychom.
"Tešíš sa na Vianoce?" Nahodila som tému po pár minútach ticha a nemého hladenia na stánky s rôznou tématikou.
"Budú to naše prvé, je očividné, že sa teším."
"Zvláštne. Od šestnástich som svoje Vianoce trávila zo zvláštnymi ľuďmi v baroch a teraz budem po dlhej dobe s niekym.. komu na mne záleží." Zo zlomeným hlasom a s neskutočnými emóciami ktoré pohltili moje telo som potichu zamumlala a slabo pokrútila hlavou.
"Sľubujem ti, že každé tvoje Vianoce budú od teraz len dobré."
"To znie fajn. No, bež za nimi." Zo smiechom som mu pustila ruku a nenápadne som ukázala na partiu dievčat ktoré sa neskutočne tešili z toho, že vidia svojho idola stáť tak blízko seba.  
"Nejdeš so mnou?"
"Nie, zatiaľ sa tu porozhliadnem. Určite ma nájdeš, nebudem ďaleko." Pokojne som mu odpovedala a dala som mu bozk na pery, pred tým než som sa stratila v dave ľudí. S iskričkami v očiach som sa rozhliadla po stánku v ktorom boli rôzne farebné veci na jedenie. S vybraním peňaženky z malej tašky som zavítala ku jednému z mnohých stánkov a vybrala som si poniektoré veci. S kúpením jedného trička Kim ku jej budúcim narodeninám a perníkového srdiečka pre Harryho, som ho opäť zazrela v dave a preto som sa ku nemu rozbehla. Už takmer chladná chuť punču, ktorá sa mi rozprúdila telom keď som sa po takmer štvrť hodine napila mi pripomenula tie jesenné akcie s rodičmi keď som bola ešte menšia.
"V poriadku?"
"Uhm.. ja len.. to je jedno." S falošným úsmevom som sa pozrela do Harryho žiarivých očí, v ktorých sa teraz ukrývala toľká zraniteľnosť.
"Vieš, že mi to môžeš povedať."
"Otec. Proste mi ho to pripomenulo a.." Zo zlomeným hlasom som si utrela slzu z líca a pevne som chytila Harryho okolo pása.
"Pôjdeme domou?"
"Radšej, aj tak je už chladno. Nemôžeš byť pre turné chorý." Poznamenala som pred tým, než sme sa vydali späť ku Harryho autu.

"Bežím do sprchy, zvládneš to tu?"
"Harry som doma, to bude v poriadku." Nervózne som prevrátila očami a pritiahla som si ku nohám notebook. "Bože, ako dlho som teba nevidela." Neveriacky som si zamumlala popod nos a nechala som, nech si načíta všetky potrebné aplikácie. Po jeho takmer desať minútovom načítavaní sa domom ozývali len kvapôčky vody z Harryho sprchy a jeho slabý spev. S miernym úsmevom som si unavene prešla po tvári a do prehliadavača som na ťukala všetky stránky na ktorých som registrovaná. Rôzne blahoželania od fanúšikov chalanov, reklamy a iné veci som si postupne čítala a na niektoré som odpisovala. Po takmer nekonečnom sledovaní každého príspevku som sa konečne dostala na Twiter na ktorom bolo v trendoch moje meno.
 
#StayStrongClar! #Clar,please don´t cry! #DirectionersLoveYou! Zo slzami v očiach som listovala po nástenke, na ktorej všade bolo moje meno a snáď tisícka fotiek z dnešku. S rýchlim odpísaním poniektorým fanúšičkám k skutočne dojemným odkazom som zaklapla notebook a k telu si bližšie  pritisla huňatú deku.
"Si v poriadku?!" Vystrašene sa ku mne nahol Harry čím moje telo za mokril veľkými kvapkami z vlasov.
"Nezaslúžim si to." Takmer nečujne som zašeptala a chrbtom ruky som si utrela mokré líca.
"Netuším o čom hovoríš, ale ver mi, že si to zaslúžiš. Nech je to čokoľvek."
"Skutočne?"
"Samozrejme, ale podotýkam, že len to dobré."
"Povedz mi prosím, že toto nieje len sen, z ktorého sa prebudím. Nechcem sa opäť zobudiť v mojom dome, mojej posteli a s neskutočnou bolesťou hlavy. Chcem sa už navždy pozerať do tvojich očí. Tých dokonalých iskričiek.." Bez akýchkoľvek pochybnosti v hlase som mu hovorila, kým som mu rukou slabo prechádzala po tvári.
"Sľubujem ti, že nedovolím aby si sa z toho sna prebudila." Sladko na mňa prehovoril a pevne ma posadil na jeho telo, čím sa kvapky z nedávnej sprchy schladili  vôňa z jeho sprchového gélu nadobro vyriadila.
"Čo som?" S rozžiarenými očami som vyhľadala tie jeho a rukou som nahmatala jeho dlaň.
"Moje najkrajšie dievča." S úsmevom predo mňa nastavil ruku ktorej som sa opatrne dotkla.
"A ty môj najkrajší chlapec." S miernym smiechom som si s ním pre plietla prsty a druhou rukou som sklonila jeho hlavu na moju úroveň čím som sa zmocnila jeho mierne pootvorených pier..

-Prepáčte, že meškám ale skutočne to nejako.. nevychádza! :D Ale berte to z tej dobrej stránky! :D Budete to dlhšie čítať! :DD
-Komentáre! :3
-P.S prepáčte, že je tá časť krátka ale ja skutočne nemám nervy na tento notebook! ._. Tu musím trieskať do tej primitívnej klávesnici kým to vôbec niečo napíše! :DDD Už mi aj káble z neho trčia ._. 

štvrtok 21. novembra 2013

I wanna be everything you need. ♥ 25.

                                  
"Mali by sme niekam vypadnúť. Niekam veľmi ďaleko, kde budeme mať od všetkých pokoj a budem si môcť naplno vychutnávať tieto skvelé rána." Mierne chrapľavým hlasom mi zašeptal Harry do ucha, zatiaľ čo mi v jeho dlani stláčal ruku.

"To je síce pekné zlato ale vieš, že to nebude možné. Nie teraz. Nedokázala by som si užívať každý deň naplno a tváriť sa, že sa nič nestalo."
"Minulosť nezmeníš Clar.. Nenechaj aby ti ovplyvňovala budúcnosť."
"Nenechávam Harry ale pochop ma. Spravila som chybu, priznávam si to! Som ochotná za to pykať, ja neviem ako veľmi trpieť ale nevzdám sa ťa, to že nechcem ísť niekam na dovolenku neznamená, že sa s tebou rozchádzam. Jednoducho chcem byť tam kde pred pár mesiacmi. Opäť pracovať, byť nezávislá a postaviť sa na vlastné nohy. Pozri, o pár mesiacov bude možno všetko v poriadku a môžeme si užívať tieto raná kdekoľvek na svete."
"Chceš sa vrátiť k Elsner?"
"Pred mojim ne čakaním odchodom povedala, že som hocikedy vítaná. Za skúšku to stojí."
"Ale to ešte počká. Chcem byť ešte s tebou!" S rozkošným smiechom ma pevne chytil do objatia a kučerami jemne pošteklil na tvári.
"Nie! Teraz nie Harry, musím si dať sprchu a mám skutočne chuť na nejaké dobré jedlo."
"Tak bež, mám plán!" S tajomným hlasom prehovoril po pár sekundách nemého hladenia mi do očí a nechal ma vymotať sa s jeho pevného objatia. Zo zobratím mojich čiernych rifiel, Harryho košeli a čistého uteráku som sa zavrela za dverami kúpeľne a nechala som na seba dopadať horúce kvapky rannej sprchy. "Kto vie do kedy si ju budem môcť vychutnávať?" Prebehlo mi mysľou keď som si na odhalenú pokožku nanášala sviežo ovocný  sprchový gél. "Nezaslúži si to.. Nie on.. Nie tak dokonalý chalan, ktorého život bol do teraz znesiteľne komplikovaný. Zničila som to. Jedným debilným hodením šable, jeho skvelých nápadov a magicky liečivej "polievky".. Nebyť mojej debility teraz mohol ten chlapec, ktorý zamyslene sedí vedľa v izbe sedieť pri svojej priateľke a ja byť to nezávislé dievča ktorému je všetko jedno. Prečo to zmenil on? Prečo práve tento chalan? Tento obyčajný chalan ktorého som tak nenávidela? Prečo ma práve on musel začal milovať, namotať ma a nedovoliť mi odmotať sa. Prečo práve on má tie žiarivé očí, neskrotné kučery, dokonalé telo ale hlavne obrovské srdce? Prečo sa toto všetko deje práve mne. Prečo?.. Nebolo by jednoduchšie byť to obyčajné, bohaté dievča s prepychovým domom, falošnými kamarátmi a každodenným párty životom? Nebolo.. Nikdy to tak nebolo.. Nebyť jeho, neviem čo je to život, láska a skutočný strach o to, že niekoho stratím.." Nemo som si rozprávala v mysli zatiaľ čo som sa osprchovala. S miernym tlakom ruky na sprchu som zastavila tečúcu vodu a usušila som svoje mokré telo. S prehodením košele okolo môjho tela, ktoré práve pohlcovala mierna zima som odomkla dvere na kúpeľni a vyšla som do izby, v ktorej som s tými čarovnými iskričkami v očiach, čakal Harry.
"To ti trvalo."
"Harry ja.."
"Nie! Nemusíš my to vysvetľovať. Nemôžeme predsa premeškať náš dnešný plán."
"Harry, vypočuj ma prosím! Neodbytne som ho chytila za veľké ruky a prosebne som sa mu zadívala do očí v ktorých vládol tak neopísateľný zmätok. "Ráno mi volal Paul.. Vybavil mi vraj istého právnika a dnes.. začína konanie, idem sa priznať a dúfať, že to zoberú ako správny bod pri mojom treste. Harry chcem aby si vedel.. Že nech to dnes skončí akokoľvek. Nech to trvá dlho či krátko.. Vážim si to, že si prišiel, že si tu bol so mnou a upokojil si ma. Ani si nevieš predstaviť ako ťa milujem. Skutočne neviem čo by som robila keby ťa nemám.. Viem, že to znie ako obyčajné slová.. Ale ver, že mi trvalo neskutočne dlho kým som si uvedomila, že chlapec ako ty ma môže urobiť tak neskutočne šťastnou.. Prosím.. Buď šťastný.. Aj keby nás rozdelia, keby sme od seba niekoľko kilometrov. Maj tento krásny úsmev na perách.."
"Toto nehovor! Dopadne to dobre! Aj keby to má stať čo má.. Dal by som za teba všetko! Všetky moje peniaze! Nechal by som sa zavrieť len aby som bol s tebou. Ani nerozmýšľaj nad tým, že by som bol šťastný bez teba.. To by nešlo. Ty ma robíš šťastnou, a to nemení nič!.."
"Harry.." Zlomeným hlasom som zašeptala a jemne som mu prešla po tvári, po ktorej mu stiekla slza. Slza kvôli mne, kvôli mojim slovám, mojej situácií.. Len a len kvôli mne. "Nevieš čo sa stane dnes, nevieš čo bude o pár hodín! Nemôžeš to takto brať! Nechcem aby si bol smutný.. Nikdy! To čo sa deje, je z nejakého dôvodu ale vždy si nájdeme cestu k sebe.. Len prosím.. neplač.."
"Znamená... znamená to, že je medzi nami koniec?"
"Si hlupák? To ti nedovolím!" Slabým smiechom som sa pritisla k jeho hrudi a pevne som zvierala len jeho trička v mojej malej dlani..

"Nápad raňajok priamo v obchode bol geniálny!" Už s mierne stresovým smiechom som poznamenala keď som jedným okom sledovala cestu a zároveň Harryho napäté telo, ktoré sa venovalo riadeniu auta.
"Tvrdil som, že je to dokonalý plán."
"Geniálny. Zlato? Čítala som, že máte mať nejaké turné, čo je na tom pravdy?"
"No vlastne.. Začína nám na budúci týždeň."
"Kedy si mi chcel o tom povedať?"
"Ja.. nechcel som pokaziť tu peknú chvíľu ktorá sa odohrávala počas noci. Myslíš si, že by bolo vhodné ti len tak povedať, o pár dní odchádzam na pol roka na turné?"
"Asi nie.. takže.. sa vrátiť až o pol roka?"
"Pravdaže budeme mať medzi tým ešte prestávky. Prídem ťa navštíviť hneť ako to bude možné."
"Znamená to, že tvoj dom bude poskytovaný mne na divoké žúry v podaní mojej mami, Kim, mňa a väzenského oddelenia?"
"Neskončíš vo väzení a tie divoké párty si ešte rozmyslím." S rozkošnými jamkami na lícach sa na mňa usmial keď zaparkoval pred veľkou budovou pre ktorou už stal Paul spolu s nejakým mužom v obleku..

"...Takže to všetko priznávate? Že ste zabili istú Jane, boli ste väznená neznámymi mužmi a utrpeli ste vážne zranenia?" Zopakoval po mne jeden z poroty vedľa sudcu.
"Priznávam.." Takmer nečujne som prehovorila a zo sklamaným pohľadom som sa zahľadela na Harryho.
"Súd Vám týmto pádom ukladá podmienku a určuje Vás ako zodpovednú za svoje činy. Vaše väzenie bude trvať mesiac v prevedení prác pre väznenou." Chladným hlasom prehovoril sudca a kladivom buchol po stole, čím ukončil pojednávanie. Zo skloneným pohľadom do zeme som sa pomaly presunula ku Harrymu, ktorému som pevne chytila ruku a nechala som sa ním odvliecť do auta..

"Paul povedal, že môžeš na svoju novú "pracovnú pozíciu" nastúpiť až o týždeň. Keď odídem na turné."
"To je síce milé, ale neviem či je to dobrý nápad Harry. Pozri budeš na turné zatiaľ čo všetky noviny sa budú starať o to, že tvoja priateľka je vo väzení."
"Nie si tam ako väzeň. Len tam pracuješ a to je rozdiel. Nestaraj sa o novinárov, ani si nevieš predstaviť koľko kravín už na nás narozprávali a pomohlo im to k ničomu? Nie, len nás všetci začali viac milovať. Presne tak isto ako ja teba, nezáleží mi na tom ako výborne vyzeráš alebo ako neslušne sa správaš. Ľúbim ťa kvôli tebe a nie týmto veciam. Nechcem aby si nad tým uvažovala, chcem len aby som sa vrátil domou z turné a videl ťa nadšene skackať vedľa mňa." S úprimným tónom v hlase mi šepol do vlasov a na čele mi zanechal malý bozk.
"Som rada, že ťa mám."
"Presne tak isto ako ja teba! Tak sa už nestaraj o tieto nepodstatné veci. Sme spolu a nehodlám sa ťa vzdať. Nemáš čo riešiť." Jemne ma pohladil po líci a stiahol ma na neho. Akýsi nudný seriál ktorý začal práve bežať v televízií moju pozornosť znížil na minimum a nechal ma vnímať len jeho úprimný úsmev s tými rozkošnými jamkami a žiarivo zelené očká.
"Nikdy by som nepovedala, že chalan ako ty ma môže tak neskutočne domotať! Neviem si predstaviť, že by sme sa v ten deň nestretli.. Nemám tušenie čo by teraz so mnou bolo, pravdepodobne by som ťa nenávidela a ty žil svoj šťastný život."
"Svoj šťastný život žijem len vďaka tebe. Povedal som ti, aby si to neriešila. Malo sa to takto stať!"
"Uhmm.. Keď myslíš." Potichu som zašeptala a ukradla som si jeden bozk z jeho pier. "Rozmýšľal si niekedy nad tým, že by sme spolu tvorili rodinu?" Spýtavo som sa na neho pozrela, zatiaľ čo prstom som krúžila po jeho dlani.
"Nad tebou, mnou a našimi deťmi."
"A dokonalou svadbou?"
"Tou najlepšou!"
"Absolútne si neviem predstaviť samú seba ako tehotnú! Keď som bola mala, tak nejako som nenávidela deti. Typujem, že to bolo kvôli Kim. Bola som malá a malé umrnčané decko ma teda skutočne nejako nezaujalo. V puberte som to nejako neriešila a nikdy som nerozmýšľala nad tým, že by som mala rozkošné bruško a potom malé miminko."
"Ako tehotná by si bola neskutočná! Presne tak ako si teraz."
"Chcem to skúsiť!"
"Skúsiť byť tehotná?" S prekvapeným pohľadom a pobaveným tónom sa na mňa pozrel, keď som si vyrovnala chrbát a tým som sa na neho posadila.
"Uh.. Nie! Na to som mladá. Proste! počkaj!" Zo smiechom som sa mu otočila chrbtom a s rukou som chytila malý okrúhli vankúšik ktorý som si vopchala pod tričko. S neskutočným smiechom som sa postavila pri gauč a otočila som sa spolu s mojím "bruškom" ku Harrymu ktorý sa na mňa pozrel tak.. magickým pohľadom.
"Dokázala by si si predstaviť, ten moment keby je to skutočnosť?"
"Naplno by som sa schopila role budúcej mamičky!" Nadšene som prehovorila a posadila som späť ku Harrymu.
"A vieš aké veci sú k tomu potrebné?"
"To síce viem, ale na to sme ešte mladý zlatko." Slabo som ho rukou odtlačila a rukou prešla po vlasoch.
"Aj tak mi v tom nezabrániš." S chrapľavým smiechom mi zamumlal do trička keď sa ma snažil pretočiť pod seba. Slabé svetlo z televízie ktoré nás osvetľovalo vypĺňalo neskrotnú tmu v miestnosti.
"Si neskutočná.. Neskutočne nádherná, úžasná, dokonalá.. perfektná.. A tak neskutočne, reálne moja." S víťazným úsmevom sa na mňa usmieval zatiaľ čo mne do tváre vstupovala červeň. "Ani si nevieš predstaviť ako ťa milujem.." S klesavým tónom  hlase mi šeptal zatiaľ čo ma slabo bozkával na pery. "Tak strašne.." zakončil svoj monológ a potom sa naplno začal venovať mojím perám..

-Whéééy! :33 Ja som to dopísala! :33 Muhah! :DD
-Časť bude snáď znova skôr, uvidíme... :33
-Komentáre! :D Prosím! :3 



pondelok 18. novembra 2013

I wanna be everything you need. ♥ 24.

Veľmi, veľmi sa ospravedlňujem, že deň meškám ale včerajšok nejako nevyšiel. Snáď mi to odpustíte! ;D
Mimochodom, ktoré ste to porušili a pustili ste si MM? :3 Ja ho práve počúvam a je to totálne dokonalý album! :) Chalanom sa jednodznačne vydaril a vec ktorá ma potešila, že každý jeden má rovnaké sólo v pesničkách! :)


"Chcem umrieť, tak strašne chcem umrieť!" Potichu som šeptala, čím som vypĺňala ticho v aute. Zo stálym držaním zakrvaveného boku som jednou rukou držala volant a bezpečne som sa snažila prechádzať cez prázdnu cestu, na rozcestie plné áut. Neznáme meno, či dedina ktorá sa rozprestierala tak povediac pod mojimi nohami, mi na tvári držala nervózny pohľad kvôli bolesti ktorá sa stále stupňovala a neskutočnému pocitu nebezpečia.. Prudké vytočenie do zákruty ma "prebudilo" zo zamyslenia a vrátilo ma späť na pevnú zem. No, pevnú ako sa to vezme. Drsný náraz o strom na pravej strane malej priekopy moje bolesti ešte znásobil a presunul ju z pozície "Ukrutná bolesť" na "Neznesiteľné zvieranie môjho tela." S rukou som si opatrne prešla po hlave, ktorá ma bolela ako by som štyri dni ťahala nočné, nespala a každú minútu niečo zapíjala. Krv ktorá sa mi zjavila na roztrasenej ruke, keď som si ju zložila zo záhlavia, moje zreničky rozšírila a telo ešte viac z neistila. S kŕčovitým vystúpením z auta som opatrne, stále sa držiac za bok, prešla na ulicu zo zopár autami a celá zakrvavená som som sa s rukami nad hlavou zastavila v polke cesty. Zvuk pískajúcich kolies pred mojim telom a prudké zastavenie mi moje srdce šialene rozbúchalo. Zo slzami v očiach som sa ochotne chytila staršieho pána, ktorý mi poskytoval jeho ruku a sedadlo spolujazdca..

"...Nebojte sa, bude v poriadku. Potrebuje si len odpočinúť." Prehovoril akýsi dámsky hlas a moje srdce sa zrazu "prebudilo" v túžbe vedieť, že ten kto sa na to pýta je Harry. S opatrným otvorením viečok mi v mojom hrdle úplne vyschlo. Nie z dôvodu, že neviem ako dlho tu ležím na nemocničnej posteli určite bez poskytnutého pitného režimu, len z akousi infúziou plnou sedatív. Ale z toho, že človek ktorý sa na to pýtal, bol jeden z mužov stojacích pred pár hodinami na schodoch môjho "prechodného" uväznenia.
"Boli by sme radi keby ste ju tu nechali osamote, potrebuje pokoj. Určite sa Vám ozveme keď sa prebudí." Netrpezlivým hlasom prehovorila postaršia sestrička a zavrela za ním dvere. Podla neustáleho počutia zvuku pera čarbajúceho na papier som usúdila, že ešte stále sedí pri mojej posteli a pozorne si zapisuje všetky veci ohľadom môjho stavu. S miernym pootvorením očí som hlavu otočila na jej stranu, čím som si získala jej pozornosť.
"Dostaňte ma z tadiaľto.. Prosím!.." Takmer bez hlasu som zašeptala a pevne som jej stisla ruku.
"To nie je možné slečna! Len teraz ste sa prebudili po vážnej dopravnej nehode!" Bez váhania mi ostro odpovedala a opäť sa začala venovať dotazníku.
"Vidíte toto?.." Opäť som sa pokúsila dostať pozornosť na moju stranu a pomaly som si zdvihla akési nemocničné pyžamo.
"Nebyť toho odporného bastarda ktorý len pred chvíľkou odišiel s akože ustarosteným pohľadom, nemusela by som tu teraz ležať ale mohla som pokojne tráviť svoj život pri tom najlepšom chalanovi a jeho skvelej partií. Mám sa starať o svoju sestru a podporovať mamu a nie tu ležať v strachu kedy sa opäť rozletia dvere a on ma bez citu zatiahne do nejakej miestnosti kde ma s pokojným úsmevom zabije! Chápete moju situáciu? Nemôžem tu zostať, v meste ktoré ani nepoznám! Potrebujem sa dostať preč, hocikam kde ma nenájde. Nemôžem žiť v tomto prekliatom strachu!" Zo slzami ktoré sa mi pomaly spúšťali po lícach, som slabo privrela oči. "Prosím, pomôžte mi odtiaľto sa dostať. Vyzeráte byť milá a skúsená žena! Nedovolte mu to, prosím.. Nedovolte mi tu byť opäť o pár dni.. Nechcem sa tam vrátiť.. Už viac nie.." Takmer zo zlomeným hlasom som jej hľadela do očí, v ktorých sa odohrával tak neopísateľný príbeh. Jeho hlas ktorý opäť zaznel na chodbe v podobe vrieskania na nejakú osobu, môj pohľad zmenil na viac prosebný.
"V kúpeľni sú jedny dvere, sú pre tých, ktorý sú neschopný stáť na svojich nohách. Zober si tieto kľúče, dostaneš sa s nimi na recepciu. Posnažím sa ho tu zdržať a ty zatiaľ prejdi do malej miestnosti. Nájdeš tam dievča, jej meno je teraz nepodstatné povedz, že ťa za ňou posiela jedna zo sestričiek. Dá ti šaty a vyvedie ťa von z nemocnice. O desať minút by ti mal ísť autobus, je to dve ulice doľava. Prosím, ponáhľaj sa!" Vystrašene na mňa hľadela pričom mi z rúk odpájala infúziu a akúsi hadičku. V rýchlosti mi do rúk podala kľúč a oprela sa o dvere za ktorými stal ten chlap. Takmer bez dychu som utekala cestou ktorou ma poslala a od mladého dievčaťa som si zobrala svoje veci. S pozorovaním jeho postavy v okne som sa bez váhania rozbehla cez ulicu, do malej uličky z kadiaľ som prešla na autobusovú zástavku na ktorej už stál autobus...

"Luton.." Takmer nečujne som prehovorila keď som vystúpila na konečnej zastávke a rozhliadla som sa po okolí. Menší, polorozpadnutí hotel ktorý sa črtal v pozadí za veľkou budovou vo mne vyvolal pochybnosti.
"Jednu izbu na noc, poprosím." Zahlásila som keď som vykročila ku recepcií.
"Číslo 12, môže byť?"
"Isteže, kde to nájdem?"
"Druhé poschodie slečna." S milým úsmevom prehovorila a do rúk mi vložila kľúč s číslom izby. S prejdením po nekonečných schodoch som odomkla dvere na malej ale zato útulnej izbe. S nervami na pokraji som sa s plačom posadila na posteľ a svoje slzy som nechala voľne dopadať do dlaní. Slabý zvuk búchania na dvere odohral v mojom žalúdku rôzne prevedenia a srdce mi opäť neopísateľne rozbúchal.
"P..prosím?!" Opatrne som prehovorila, pričom som pomaly otvárala dvere.
"Harry.. čo tu pre boha robíš?!" Prekvapene ale zato s neskutočným nadšením som zašeptala a pevne som ho chytila za tričko, čím som si ho pritiahla bližšie do objatia.
"Snáď si si nemyslela, že ťa nechám samú. Že len tak budem doma sedieť a nedostanem s Kim čo si spravila."
"Mrzí ma to.. Tak strašne ma to mrzí Harry!" Previnilo som prehovorila a prešla som ku oknu, z ktorého bol nádherný výhľad na žiarovo veľký mesiac.
"Nevyčítam ti to, nespraviť to ty spravím to ja. Tá žena ti zničila takmer celý život, zabila tvojho otca. Bol by som naivný keby som veril, že to nespravíš. Nikto sa to nedozvie. Absolútne, rozumieš?"
"Chcem aby to vedeli! Všetci! Nedokážem s tým žiť Harry! Viem, spravila zlé vecí ale do pekla ja som hu zabila, rozumieš? Povedz mi, ako sa mám pozrieť do očí mame? Kim? Chalanom či tvojím fanúšičkám.. Ako sa mám pozrieť do očí tebe?.."
"Tak ako do teraz. S tým pokojom, bláznom v duši a s neskrotnou láskou. Chalani sú na tvojej strane, Paul ti hľadá najlepšieho právnika. Všetko ukazuje v tvoj prospech. Mama a Kim sú tak vystrašené, že aj keby zabiješ polovicu Londýna tak ťa nepustia z objatia, a fanúšičky sú celé zúfale, myslíš, že kto mi dal vedieť kde si? Moje šikovné detektívky."
"A čo ty?.." S pochybnosťami som prehovorila a otočila som sa ku nemu. Jeho žiarivé zelené oči, ktoré sa okamžite stretli s mojimi spôsobili moje zimomriavky.
"A ja ťa tak neskutočne milujem, že od teraz ťa už nepustím. Nikam. Si moje rozkošné srdiečko ktorému už nikdy nikto neublíži. Ľúbim ťa, nech sa deje čokoľvek zlato. Rozumieš?.."
"Nemôžeš tu zostať Harry.. Nechcem aby si mal problémy a bol v nebezpečí."
"Aké problémy? Problémy budem mať ak odídem bez teba. Tie dievčatá by ma zaživa roztrhali. Clar, zlato.. Je mi jedno či budeme po celý život v tomto hoteli, u nás doma či niekde vo svete s falošnými menami a plastikou. Budem pri tebe, navždy!" Bez akéhokoľvek prerušenia očného kontaktu prehovoril a oprel si čelo o moju hlavu. "Tak šialene ťa ľúbim Clar.." Chrapľavo prehovoril a slabo ma pobozkal na poranené pery.
"Nedovoľ mi o teba opäť prísť.. Už nikdy, prosím." Potichu som šepla a pevne som ho objala.
"Už nikdy zlato.." Jemným hlasom ma ubezpečil a slabo pohladil po líci, po ktorom mi stiekla drobná slza..

-Zo začiatku som nebola spokojná, ale s týmto koncom celkom som! :) Mám to všetko vypočítané , takže počítajte aj z ďalšími časťami. Pokiaľ všetko pôjde ako má, mali by byť častejšie.. :)
-Komentáre prosím! :)
-Mimochodom!! Ďakujem za návštevnosť! :)

sobota 16. novembra 2013

American Psycho Story- Prosba! :)

Viaceré z vás už viete že som založila ďalší blog spolu s Bellou! :) Na tento blog budem normálne, pravidelne pridávať svoje príbehy! :) Na ten blog sme včera pridali prvú časť príbehu a bola by som veľmi rada keby ste si ho prečítali a dali komentár! :) + Nová časť bude ešte tento víkend! :) Včera som ju nestíhala dať. :)
V predom ďakujem za to že si to prečítate! :)
http://bellaandelisefanfictionstory.blogspot.sk/2013/11/american-psycho-story-1_15.html

streda 13. novembra 2013

I wanna be everything you need. ♥ 23.

Neskutočne vám ďakujem za komentáre ženy!! :) Vážim si to! :) Ste proste úžasné! :) Dnes mám už konečne voľnejší deň, takže vám pridávam novú časť! :3 Prosím komentáre, veď viete že vás ľúbim! ;DD
                           
"Čo odo mňa sakra chcete?!" Bezmocne som zvrieskla keď ma jeden z mužov drsne hodil na studenú dlážku temnej pivnice.
"Pred tým, než opäť na niekoho z našich siahneš, dobre si zisti s kým si začínaš!" Bezcitne mi odpovedal  a silno ma kopol do nohy, zatiaľ čo druhý muž o niečom vrúcne hovoril do mobilu. "A radil by som ti držať hubu, pokiaľ chceš aby si ty alebo tvoja milovaná rodinka dopadla ako Jane." S tajomným smiechom sa ku mne priblížil, čo spôsobilo moje bolestné uhnutie pohľadom. "Ale aby tak nedopadol tvoj rozkošný Harry.." Opäť pokračoval vo svojom monológu, zatiaľ čo ma silno držal za bradu aby docielil, že môj zrak bude upriamený do jeho očí. "Och bože, vyzeráš tak nevinne keď si myslíš, že ťa ten namyslený speváčik miluje. Presne tak isto nevinne ako o pár dní budeš vyzerať stratená, bez pomoci a mŕtva v hlbokom lese." Zo stále temnejším a tichším hlasom sa ku mne prihováral a pomaly vstával od môjho tela a cúval ku zábradlí schodov. Zo všetkých síl ktoré som vďaka strachu a adrenalínu v sebe nabrala, som sa v neskutočnom zápale bolesti postavila  na zem, z ktorej aj cez moje tenisky prefukovala neskutočná zima.
"Raz sa dotkneš hocikoho z mojej rodiny alebo Harryho rodiny, tak prisahám že ťa zabijem!" Roztraseným hlasom kvôli strachu ktorý vyvieral v mojom tele som na neho nenávistným hlasom šepla a s rukami v päsť som sa ku nemu pomaly približovala.
"Óóó, naše malé srdiečko má strach.."
"Tvoje malé srdiečko skončí roztrhnuté v mojej dlani pokiaľ ma tak ešte raz oslovíš."
"Teraz ma dobre počúvaj zlatko." S nervami ktoré mu po mojej rýchlej odpovedi začali vystupovať na povrch, ma opäť silno chytil za zápästie a pritlačil na bezfarebnú, mierne popraskanú stenu. "Si len malá suka ktorá si začala na zlom mieste, nebyť tvojej horúcej mysle ktorá nevie vyriešiť žiaden problém bez akčných riešení teraz si mohla spať s Harrym v túžbe, že ťa miluje. Ale to je opak, teraz si tu s nami a každou tvojou stupidnou chybou si svoj pobyt skracuješ. Tak si dobre rozmyslí či budeš potichu mlčať zalezená v kúte a ja možno prihliadnem na to, aby si pri tvojom konci netrpela, alebo pokračuj a uvidíš čo znamená peklo."
"Teraz ti niečo poviem ja." S ráznym prerušením jeho monológu som si vymotala ruky z jeho pevného stisku a opatrne som ich preložila ku jeho prednému vačku rifiel. S neprerušením hladením mu do očí som mala stopercentnú istotu, že môj prístup ku malému nožíku je na dosah. "Som tá mala mrcha kvôli ktorej sa tvoja skvelá Jane musela zbaviť môjho otca, pretože na mňa nemala. Jej naivné myslenie si že ma to od rovná od toho, že ju proste zabijem bola opäť celé hlúpe. Som Clar zlato, tá mrcha ktorá dokáže jedným slovom spraviť peklo zo života tisíckam ľudí. A ty si na rade srdiečko." Jedným dychom som na neho vychrlila a nožík ktorý som opatrne zvierala v rukáve bundy som si presunula do vačku.
"Nezabúdaj na to, že v našej moci tvoje detské rečičky neobstoja."
"Možno ti pošlem pohľadnicu keď otvoríš tie dvere a nájdeš tu prázdnu miestnosť. Uži si svoju prehru." Zakončila som náš dialóg rýchlim od kráčaním ku zafarbenému zabezpečenému oknu. Hlasný dupot po starých schodoch a následné buchnutie dverí mi konečne dovolili vydýchnuť.

"Musí to tu niekde byť!" Netrpezlivo som si zamumlala popod nos keď som prechádzala po miestnosti s rukou na stene. Vďaka zvuku motoru ktorý sa z auta ozval takmer pred desiatimi minútami, som bola na sto percent ubezpečená, že žiadne nemilé prekvapenie v podobe jedného z tých idiotov ma následnú chvíľu nečaká.
"Konečne!" Víťazne som zašeptala a nožíkom som drsne zapichla do steny s malou puklinou. S niekoľko krát podobným pohybom som sa konečne dostala ku malému zdroju svetla a čerstvého vzduchu. Zo zatajeným dychom som svoj zrak presunula ku malej diere v stene a opatrne som sledovala prostredie v ktorom sa nachádzam. Či skôr som uväznená?
"Kde to?.." Nechápavo som zamumlala a svoj hlas som opäť stíšila, keď sa mi pred malým prímom svetla premietol tieň prichádzajúcej osoby. S vystrašeným pritlačením môjho tela ku bezfarebnej stene som hlasno dýchala a v ruke som zvierala nožík. Podla krokov ktoré patrili len jednej osobe a rýchlemu zatvoreniu dverí som sa pomaly presunula pri schody ku ktorým som si kvokla a netrpezlivo som čakala..
"Vieš, že sa mi neukryješ!" Zvrieskol mužský hlas a po schodoch sa ozval tichý dupot. S vystrašeným pohľadom a horúcimi slzami ktoré mi od strachu vyhŕkli na studené líca, som ticho vzlykla a spravila som drobný krok bližšie ku stene. "Vieš že to nebude trvať dlho, jedna tvoja služba a je koniec.. koniec všetkého zlato." Pokračoval vo svojom monológu, zatiaľ čo ja som v ruke stále zvierala nožík. "Och, tak tu si.." S ničivým úsmevom ma pevne chytil za bradu a palcom ma slabo pohladil po líci, po ktorej mi stiekla slza. Prsne tak isto ako Harry.. S pevným prižmúrením očí som pocítila ako sa moje telo roztriaslo a stratilo kontrolu nad všetkým. Nad snahou bojovať, utiecť.. prežiť. S tichým vyrazením dychu keď som počula ako môj nožík dopadol na zem a tým vyplnil ticho miestnosti, mi mierne pootvoril ústa a donútil ma slabo zažmurkať do temnej miestnosti s hrozivým mužom predo mnou.. "Takže ty si chcela utiecť? Proste ma zabiť ako Jane a zbabelo odísť?! Tak to máš dnes šťastný deň, dnes môžeš ujsť.. A vieš kam? Do pekla ty malá mrcha.." Nenávistne mi šepol do ucha a bolestne mi prešiel po boku, na ktorom sa črtali modriny z nedávneho pádu na tvrdú dlážku.
"Nechaj ma!.." Takmer nečujne som mu prikázala a slabo som sebou uhla pred jeho dotykmi.
"Takže tebe sa nepáči toto? Tak čo povieš na toto?" Jemným hlasom, ako keby robí úplne normálnu vec mi mierne vyzdvihol tričko a studeným, ostrým hrotom noža mi opatrne prechádzal po odhalenej pokožke.
"Povedala som ti aby si ma nechal!" Bezmocne som zvrieskla a zo všetkými silami ktoré sa mi nabrali v rukách som ho silno sotila a prudko som sa postavila nad jeho telo. S rýchlim vymenením pohľadu som mu zo zeme zobrala kľúče, ktoré som pevne chytila do ruky a rozbehla som sa cez miestnosť až ku dverám.
"Stoj!" Hlasno na mňa zvrieskol a svoje ruky pevne omotal okolo môjho pása a drsne ma hodil o stenu. Štipľavá a ostrá bolesť ktorá vzápätí pohltila moje telo, znížila môj zrak na miesto na bruchu, v ktorom som mala zapichnutý nôž pokrytý sýto červenou krvou.
"P..Prosím!!" Zo slzami v očiach som šepla a rýchlim pohybom som si ho vytiahla z tela, čo nával krvi opäť zhoršilo. Zo silným pritlačením ruky na ranu som nožík drsne zapichla do jeho nohy a zo všetkých síl som sa rozbehla cez schody na horne poschodie. S rýchlim nájdením vchodových dverí som ich vystrašene otvorila a rozbehla som sa ku čiernemu autu na druhej strane. S hlasným zabuchnutím dverí som naslepo pichla kľúč do zapaľovania a bezvýsledne som sa pokúsila opäť naštartovať. Môj zrak opäť padol na toho muža, ktorý sa všemocne snažil dostať ku autu. S neskutočne zmiešanými pocitmi som sa tichým modlením a trieskaním do všetkého možného opäť snažila naštartovať.
"Otvor tie dvere!" Pevne priložil ruku na predne sklo a opätovným spôsobom sa ho snažil rozbiť.
"No tak bože, prosím!!" Opäť som sa snažila naštartovať a bezvýznamne vyhýbať kontaktu s ním. Drobné črepiny skla ktoré sa roztrieštili autom a roztrúsili sa po mojom tele spôsobili môj výkrik. Jeho veľká a zakrvavená ruka ktorá sa snažila cez kapotu auta udržať ma na mieste, ma opäť prinútila spravil opakovaný pohyb na naštartovanie. "Áno!! Bože, ďakujem!!" Zo slzami som zamumlala a pevne som stupila na plyn, čím sa jeho telo z auta presunulo na zem, a ja v plej rýchlosti na lesnú cestu zo stromami a pevnou, betónovou zábranou..

-Krátka, nudná ale opäť som vypila tie lieky zle a chcem spať!! :DDD Fakt prepáčte že pridám tak neskoro, ale toto ma už zabije ._. .. Pokúsim sa častejšie! :) 

-Dúfam že tam nie sú veľké chyby a časť je celá, pretože mi to na prvý krát nechcelo pridať.. :/

nedeľa 10. novembra 2013

Moje prvé výročie písania! ;**


Wuéééy!! :3
10.11.2012 o 10:10! :)
Tento dátum si budem pamätať na vždy, pretože práve vtedy som prvý krát chytila v škole pero do ruky s úmyslom začať písať poviedku. Poviem vám, moje začiatky boli ešte horšie než to čo píšem teraz! :D
No aj cez to bolo skvelé, keď som si na prvú stranu napísala "
Rada by som vám povedala ten svoj príbeh. Volám sa Elise  Klinger a je mi 17 rokov. Mám dlhé hnedé vlasy a prenikavé hnedé oči. No jedna vec je na mne zvláštna...." Bol to ten najhorší začiatok aký som mohla dať, no priznám sa že ho do teraz používam. :DD

Moja skvelá Bella mi to vtedy začala cez hodinu čítať a počas písomky z chémie na ktorej som samozrejme nedávala pozor mi ju napísala, zatiaľ čo ja som sa venovala písaniu. V ten istý deň so mnou začala písať aj Bella, za čo som jej vďačná a chcela by som jej popriať všetko najlepšie k nášmu výročiu a aby ešte stále písala svoje American Psycho! :D

Vďaka tomuto dňu som na facebookovu stránku po prvý krát zavesila môj prvý výtvor spojený s One Direction. Poviedka sa volala "Finally Love" a viaceré z vás ju čítali. :) Pokiaľ si kladiete otázku prečo môj prvý výtvor spojený s One Direction, tak je to preto, že pred tým som písala ešte poviedku neobsahujúcu chalanov. :) Bola to čisto fiktívna poviedka spojená s malým kúskom reality. Lenže na túto poviedku mi vtedy prišlo veľa ľudí tak som stránku zrušila. Jednoducho, mala som dvanásť! :D Skutočne som nechcela aby to čítal niekto z rodiny! :D Okey, dosť k tejto poviedke. Za moje začiatky čítanie považujem práve 10.11.2012 je to a niečim magický dátum pretože 10,11,12 ale aj preto,  že práve tento dátum mi zostal v hlave a venujem sa tomuto písaniu až do teraz. :)

Keďže niektoré ste začali čítať až neskoršie príbehy preto vám sem napíšem veci ktoré som písala. :)
1. Finally Love- Elise a Nialler... Príbeh som pridala na moju a Bellinu spoločnú stránku presne 10.11.2012.
2. Fate that changed my life- Sarah a Liam... Príbeh som pridala taktiež na stránku a to 17.11.2012 (P.S prvý príbeh skončil veľmi rýchlo! :DD).
3. Teenage Problems- Emma a Louis.... Príbeh som pridala už na môj prvý blog 4.12.2012 :).
4. Together Until Death- Nattaly a Harry. Príbeh som pridala 31.12.2012 a do teraz mi o ňom poniektoré hovoríte, za čo som vďačná pretože tento príbeh sa mi  z mojej tvorby páči asi najviac. :)
5. Sweet Bad Girl- Tracy a Zayn.. A toto sa na starom blogu prvý krát objavilo 10.2.2013. :3
6. Don´t cry my princess- Alexandra a Niall... 3.4.2013- prvý príbeh ktorý som začala písať aj som dopísala na tomto blogu. :)
7. Listen to your heart- Natasha a Liam... 8.5.2013 :).
8. Memories-Vanessa a Louis... 20.6.2013 a vtedy som mala na blogu len cez 4000 návštev! :D
9. I wanna be everything you need.- Clar a Harry... 1.8.2013 a píšem ho ešte teraz!! :DDD
10. Napísala som aj pekné množstvo jednodieloviek, ktoré sa mi už nechce vymenovávať. :D

Takže, keďže sme na moje výročie na tomto blogu nedali 10 000 návštev, tak som sa rozhodla spočítať všetky moje návštevy, na starom blogu, na stránke a na tomto blogu a vyšlo mi toto neskutočne magické, brutálne číslo z ktorého som tak nenormálne nadšená! :3  Je to niečo okolo 10 581 návštev, nie sú v tom pripočítané návštevy ktoré dáte pri čítaní tohto príspevku ani presne návštevy na starom blogu, pretože sa mi posledné strany nechceli zobraziť. Takže je to približné číslo. :) No aj cez to vám zaň ďakujem! :)

Chcela by som vám toho ešte toľko povedať a preto len v trošku dlhšej skratke. :D
Pamätám si na to ako som začínala, ako som sa to bála všetkým povedať a potom keď to prasklo, som cítila úžasný pocit z toho že to chcelo toľko ľudí čítať. Som rada za každú jednu návštevu, za každý jeden komentár! :) Keď sa spolužiaci dozvedeli že píšem, priznalo sa dosť ľudí že sa tomu venujú, čo som veľmi rada! :) Musela som im dokonca písať jednodielovky pretože ich to bavilo. :D Stále počúvam v škole niektoré pasáže  z mojich príbehov, za čo sa cítim dosť trápne! :D Neverím že už ubehol rok, takmer trištvrte roka som len tajne písala príbehy a pritom žila svoj život. Potom som sa priznala a teraz? Po jedenástich mesiacoch som bola na spisovateľskej besede, ktorá sa zvrtla tak že som namiesto spisovateľa čítala svoje dielo ja? :D Do zajtra by som mala napísať príbeh, ktorý mám odovzdať, vôbec neviem ako sa s ním pohnúť ďalej.. No, to je teraz vedľajšie. :) Ani si neviete predstaviť ako rada som, keď ráno zapnem notebook a vidím koľko ľudí vás tu bolo a po škole je tá návštevnosť ešte vyššia! :) Každý jeden komentár ktorý mi dáte, tak sa snažím na neho odpovedať a snažím sa vám čo najrýchlejšie pridať novú časť. Lenže tie ktoré píšete, viete že je to dosť ťažké. Som v devine, mám len štrnásť rokov! :D Chcem žiť svoj život ale baví ma aj písanie, takže je jednoznačné, že keď píšem a niekto mi zavolá či nejdem von tak ten notebook vypnem a idem. Ale časť sa vám snažím čo najrýchlejšie pridať. Je pravda že novú časť nemám absolútne začatú, možno len prvú vetu a časť tu už dávno mala byť ale k tomuto sa zas pripísali drobné zdravotné problémy ktoré ma dosť vyčerpali a myslím že chápete že si potrebujem oddýchnuť a nie sa non-stop venovať písaniu. Ale som rada že ste chápavé a počkáte si a potom mi dáte nádherný komentár! :) Takže, ku koncu len toľko.. Všetkým vám veľmi pekne ďakujem, či tým ktoré mi to čítate pravidelne a dáte komentár, tým ktoré len čítate alebo všetkým ktorý proste len navštívia tento blog. Pretože.. Nezarába mi to, ani k ničomu nepomáha ale je nádherné vidieť že sa mi niečo konečne darí.. Všetkým vám ďakujem!! :* Ste neskutočne! :) Ľúbim vás!! :** 



utorok 5. novembra 2013

I wanna be everything you need. ♥ 22.


Štvrtok píšem Komparo, takže časť bude pravdepodobne štvrtok-piatok. Netuším ako to dám, ale typujem ťa zajtra to nestíham.. :/
Držte palce! :3
                              
"Čo teraz plánuješ robiť?" Spýtavým pohľadom si ma premeral očami pred tým než mi podal zelenú šálku s ovocným čajom.
"Neviem, najradšej by som vypadla niekam hrozne ďaleko alebo zomrela pod tým debilným autom.. Nevládzem už ísť takto ďalej, Kim má problémy v škole pretože ja, ako jej skvelá sestra jej idem vzorom. Mama je psychicky úplne na dne a otec.. Si leží v kritickom v stave v nejakej prašivej nemocnici v ktorej na neho úplne kašlú.."
"Nemôžeš si to vyčítať. Nemáš si čo. Pozri, Kim môže na pár dni vynechať školu. Aj tak by podľa mňa bolo lepšie keby strávi čas s tvojou mamou."
"A čo my? Mám sa len tak pozerať ako sú naše zásnuby dokonalo romantické a neskutočné šťastné? Mal by si sa vrátiť za chalanmi. Určite ťa potrebujú."
"Ale potrebuješ ma aj ty, oveľa viac než ony. Nezáleží na tom aké mám zásnuby, pokiaľ ťa to poteší tak po celej tejto situácií ťa požiadam o ruku opäť a poriadne to oslávime."
"Mali by sme ísť do nemocnice. Mama je tam určite sama a ako ju poznám celú noc len presedela pri jeho dverách a vôbec nespala."
"Nalejem jej do termosky trochu kávy?"
"Budeš taký dobrý? Ja sa zatiaľ oblečiem." S miernym úsmevom som ho pohladila po ruke a s položeným šálky na stôl som prešla do malej predsiene s kabátmi a topánkami..

"V pohode?" Vystrašeným hlasom sa ma spýtal Harry a mierne stíšil rádio ktoré nám vypĺňalo ticho v aute.
"Najlepšej akej sa v tejto situácií dá." Nervózne som šepla a netrpezlivo som bruškami prstov prechádzala po skle na aute po ktorom sa spúšťali kvapky dážďa. Zvláštne, vždy som si myslela že v tomto meste je dážď posledná vec ktorá sa tu dá očakávať, hlavne pri blížiacich sa letných dňoch. Hlasná hudba spojená s miernou vibráciou môjho mobilu, ktorý bol voľne hodený v taške ma prebudil z krátkeho rozmýšľania.
"Prosím?" Zvonivým a napätým hlasom som sa spýtala, keď som stlačila zelené tlačítko na mobile. "Mami, prosím ťa upokoj sa a povedz mi to ešte raz." Preľaknuto som sa vystrela na sedadle spolujazdca a zo slzami ktoré sa mi pomaly spúšťali z očí som sa nechápavo chytila za strapatý vrkoč. "Kedy?.." Slabo som zašeptala s nechápavo som nesúhlasne pokrútila hlavou. "Hneť sme tam.. Zostaň na chodbe." Zo zatvorením viečok a slabým výdychom ústami som si odtiahla mobil od ucha a naslepo som vypla hovor, v ktorom sa ozýval už len mamin plač.
"Nezvládal operáciu.." Prehovorila som po pár minútach predýchavania a zo zrakom som prešla k Harrymu ktorý pevne stískal volant auta a s nepríčetným pohľadom sledoval cestu pred nami.
"Je mi to ľúto Clar." Odpovedal po takmer desiatich sekundách, ktoré sa v tomto momente zdali ako celá večnosť. "Prisahám že hneť ako to bude možné pôjdem za Jane a postarám sa o to aby vám už dala svätý pokoj."
"Nie, toto je moja starosť Harry. Čo ak ťa udá? Nezvládnem ak prídem aj o teba, pozri máš chalanov, fanúšičky a dobre vieš čoho je tá mrcha schopná. Nechcem aby si to riešil, dobre?"
"Nenechám ťa v tom samú."
"Musíš.. Pozri, zasnúbila som sa s tebou, milujem ťa a považujem ťa už dosť dlhú dobu za svoju rodinu. Dovoľ mi tento problém vyriešiť, bez toho aby som ťa do neho zatiahla."
"Čo plánuješ robiť?"
"O to sa nestaraj. Postarám sa o to, presne tak ako sa ty staráš o veci do ktorých nechceš aby som bola zatiahnutá. Toto je tá chvíľa, kedy som na rade ja." S pevným chytením jeho ruky som na neho upriamila som zrak a pevne som zažmúrila oči..

"Zajtra je pohreb.." Zahlásila Kim, keď vošla do izby v ktorej som si balila veci do kufra. "Kam ideš?!"
"Kim, sľúb mi že to nikomu nepovieš, hlavne nie Harrymu a mame!"
"Čo im nemám povedať?"
"Jane nám zničila život, nenechám jej ničiť ho ďalej. Našla som list, je na hornej poličke medzi šatami. Keď ti zavolám postaráš sa o to aby ho už nikto, nikdy nenašiel. Hlavne nehovor nikomu že som odišla, fajn?"
"Kam?!"
"To nerieš, postaraj sa o to. Čoskoro sa ti ozvem, keby sa niečo nepodarí.. Ľúbim vás, všetkých..."
"Clarisse.."
"Čoskoro Kim.." Pevným zovretím jej tela v mojej náručí som za sebou potiahla malý kufor a nenápadným prebehnutým cez tmavú chodbu som vyšla pred dom, kde už čakal taxík. S rýchlim nadiktovaním adresy najbližšieho letiska som sa nepohodlne usadila na zadné sedadlo a netrpezlivo som čakala kedy sa toto všetko skončí. Kedy bude konečne po všetkom..

"Skvelý, upršaný Londýn. Temný Londýn v čierno bielej farbe vyplnení malou mláčkou krvavo červenej tekutiny.." Nenávistným, tichým hlasom som si mumlala popod nos, popri tom ako som celá zahalená v čiernej bunde s kapucňou, čiernych rifliach a teniskách kráčala po kamennej cestičke ku obrovskému domu.. Hlasná hudba zo zvončeka ktorá sa ozvala celým domom, po tom čo som ho stlačila spôsobila blížiaci sa tieň. Janein tieň..
"Buch- prask ty mrcha.." Naštvane som vyprskla keď otvorila dvere a moja roztrasená ruka namierila zbraň na jej hrudník. Jej telo ktoré sa pomaly pustilo po dverách dole mi v tele vyvolalo zmiešané pocity. Hlas akýchsi ľudí ktorý sa v jej dome rozbehli ku dverám spôsobili moje spanikárenie a rýchly útek..

"Proste sa toho zbav!" Nahnevane som zvrieskla z kúpeľne v ktorej som do práčky hádzala šaty a čakala som na Kimin hlas, ktorý sa mal ozvať v reproduktore mobilu.
"Mám to! Povieš mi už konečne kde si a čo sakra robíš?!"
"V Londýne.. proste som sa.. zbavila Jane.."
"Čo si sa?! Zbláznila si sa?! Si normálna?! Čo keď na to niekto príde! Zabijú ťa alebo dajú do väzenia a.. nechcem prísť o sestru! A mama určite nie o dcéru a čo Harry! Teraz ste sa zasnúbili a.."
"Nepotrebujem počúvať tieto reči. Vieš že minulosť už nezmením. Hlavne drž jazyk za zubami! Ozvem sa.." Odpovedala som jej a zrušila som hovor kvôli rachotu ktorý spôsoboval niekto, kto netrpezlivo trieskal na dvere...
"Však idem!" S prekrútením očí som prešla ku dverám ktoré som opatrne otočila a s nechápavým pohľadom som sa zadívala na akýchsi chalanov stojacích pri mojich dverách.
"Želáte si?!" Netrpezlivo a bez chuti na žarty som položila ráznu otázku a bez túžby počuť odpoveď som pomaly zatárala dvere. Silné zovretie môjho predlaktia ktoré mal na svedomí jeden z tých chalanov, moje zreničky od strachu rozšírilo. "Puste ma!" Hlasno som zvrieskla pred tým než sa mi všetko začalo strácať pred očami a okrem neskutočnej tmy, zimy a strachu som prestala všetko naokolo vnímať..

-Konečne!! už som myslela že to nenapíšem! :DD
-Časť bude dúfam už skorej :)
-Komentáre+ vyjadrenie! :) 

sobota 2. novembra 2013

I wanna be everything you need. ♥ 21.

                                
Ten hrdý pocit, keď si zapnete facebook a vidíte všetky tie fotky, videa a statusy o poslednom koncerte ktorý mali, o tom že majú už len dva aby sa skončilo TMH TOUR... Vidíte tie fotky ako natáčajú nový klip na nové album, počúvate Story Of My Life zo slzami v očiach pretože ste pyšný na to čo za taký krátky čas dokázali.. Som neskutočne rada za to, že som pred rokom a ôsmimi mesiacmi prišla na to že táto skupina je pre mňa niečo, na čo už nikdy nechcem zabudnúť, že je to niečo čoho sa nikdy nechcem vzdať! 

Ten moment, keď si myslíte že všetko skončilo. Že vás život sa začína od úplného základu, od úplnej nuly. A potom sa stane niečo, čo vám dá opäť nádej na lepší zajtrajšok, na lepšiu budúcnosť a kúzelnejšie chvíle. Lenže tento euforický moment netrvá dlho, kvôli pomotanej hlave a zlomenému srdcu, ktoré vás proste len donútia spamätať sa. Zo slzami v očiach som odložila mobil späť do vrecka nohavíc a s ťažkým výdychom som sa oprela o zábradlie balkóna.
"Tá party vám vyšla, Katy bola nadmieru spokojná!" Ozval sa mi za chrbtom nadšený hlas Elsner, čo môj plač opäť znásobilo. "O môj bože, čo sa vám stalo?!" Vystrašene ma pohladila po chrbte a prinútila ma pozrieť sa ňu. Vyzerala inak, nie ako tá prísna šéfka ktorá sa snaží pochváliť svojho zamestnanca aby jej neskrachovala firmy, práve naopak. Jej výraz bol priateľský, súcitný a milosrdný..
"Nezvládam to. Žiť s pocitom že som niečo stratila a keď sa konečne začnem spamätávať z toho, že to už nikdy nebude také ako pred tým, že už nikdy nebude môj, že čaká dieťa s inou a plánuje šťastnú budúcnosť s mojou bývalou kamarátkou.. Všetko klamstvo sa dostane na povrch, opäť začne o mňa bojovať a mne moja hrdosť nedovolí vytočiť to idiotské číslo a.. povedať mu to ako sakra ho milujem."
"Ten chlapec vás musí mať skutočne rád.. Inak by určite neriskoval vyhodenie zo skupiny, nenávisť fanúšičiek, zrušenie jedného z najväčších koncertov a už vôbec by takmer celú noc neletel len preto aby teraz stepoval medzi dvermi s vyčítavým pohľadom pretože sa bojí vašej reakcií."
"Prosím, len to nie.." Takmer nečujne som zamumlala a s rozmazaným make-upom som sa otočila ku dverám v ktorých stal. "Čo tu robíš?.." Neutrálnym hlasom som prehovorila keď som sa postavila oproti nemu.
"Clar, uvedomujem si že som ťa stratil.. že som to všetko sakra pokazil a aj to že máš právo hnevať sa na mňa ale.."
"Nie.. Si Harry Styles, si v najviac populárnej skupine tohto storočia.. Si sakra sexy chalan ktorý by mal byť voľný alebo vo vzťahu s niekym vplyvným a nie nejakou úbohou chuderou ktorá pracuje vo firme aby mala z čoho vôbec platiť dom ktorý je napísaný na jej sestru, pretože ona sama žiaden nemá.. Vedela som do čoho idem keď som s tebou začala chodiť, mala som vedieť že to takto skončí."
"Nie si chudera, rozumieš? Si to najlepšie dievča ktoré som kedy stretol a tento fakt nezmení žiaden idiotský manažment. Je mi jedno čo teraz bude s mojou kariérou, chcem len aby si išla so mnou."
"Išla kam? Harry, toto je moja práca. Rozišli sme sa a.."
"Nikdy sme sa nerozišli, keby to tak je tak by som teraz nestál pred tebou s toľkou nervozitou a pocitom že.. ma môžeš kedykoľvek poslať do kelu, zatrhnúť mi celý môj plán a.."
"Niektoré veci nejdú tak ako by sme chceli, asi si nevieš predstať koľko krát som chcela s týmto všetkým skončiť.. Harry, ublížil si my.. neskutočne ale prišiel si sem s úmyslom zdať sa všetko len preto aby si mi povedal všetky tieto veci.. Viem že robím chybu, viem že by som ti mala všetko vyčítať ale.. Milujem ťa a tento fakt nezmení nič.."
"Ľúbim ťa Clar.. Tak neskutočne!" S úsmevom mi bruškami prstov zotrel slzy ktoré sa mi objavili na tvári a hlavou sa oprel o moje čelo. "Vezmime sa." Vážnym hlasom prehovoril zatiaľ čo sa mi priamo díval do oči.
"Ehh.. Čo?" Prekvapeným tónom v hlase som sa na neho zadívala a zrakom som prešla ku jeho ruke ktorá siahla do vrecka nohavíc.
"Dovoľ my byť tvojim manželom ktorý by ťa mohol vo všetkom ochraňovať, pomáhať ti bez toho aby nás manažment rozdelil.. Milujem ťa, viem že vyzerám ako totálny blázon ale.. nechcem ťa už stratiť nikdy Clar."
"Ja neviem čo povedať.."
"Proste povedz áno." S miernym smiechom mi odhrnul vlasy z tváre a otvoril škatuľku v ktorej bol jednoduchý snubný prsteň s diamantmi..
"To je snáď samozrejmé Harry!" Zo šokovaným smiechom som ho pevne objala a po tak neskutočne dlhej dobe, konečne pobozkala.

"Povedal som ti už že si v tých šatoch neskutočne sexy?" Chrapľavým hlasom mi zašeptal do ucha keď som zalievala ovocný čaj.
"Už som ti dnes povedala aby si si dal pri pití tohto čaju pozor? Je vrelí, tak neriskuj." Zo smiechom som mu podala bodkovanú šálku.
"Myslím že ten čaj môže počkať."
"A ja myslím že môj mobil nám to nedovolí." S úsmevom som si položila svoj pohár späť na kuchynskú linku a z kabelky som vybrala mobil na ktorom mi svietilo mamine číslo.
"Zdravím ťa, deje sa niečo?".... "Akože?.. Kde je?!"... "Ja.. som v New Yorku, skúsim chytiť najbližšie lietadlo a.."..."Nevyvolávaj paniku! Prídem hneť ako to bude možné..." ... "Fajn, maj sa.." S roztraseným telom som položila mobil a posadila som sa na červenú stoličku ktorá sa pri bielom stole perfektne vynímala.
"Čo sa stalo?"
"Otec.. Vraj doma odpadol, má nejaké problémy o ktorých mame nechcel povedať.. Previezli ho do nemocnici a snažia sa ho dať do kopy ale stále sa im nedarí.. Mama je z toho poriadne mimo.."
"Chceš ísť za nimi?"
"Musím... Pokiaľ chceš zostaň tu, zoberiem si taxík a pokúsim sa zohnať nejakú letenku.."
"Už som ťa samú nechal dlho, nemyslíš? Pôjdem s tebou, aj tak sa potrebujem zastaviť u jedného kamaráta."
"Tak fajn, zober si nejaké veci." Zo slabým úsmevom som prešla ku skrini z ktorej som vybrala kufor ešte s nejakými vecami...

"Mami! Pane bože, si v poriadku?!" Vystrašene som zvrieskla cez celú chodbu, keď som ju videla zo slzami v očiach sa opierať o stenu.
"Ja neviem.. Tak strašne sa bojím!"
"Kde je otec?"
"Operujú ho.. Znova."
"Mala by si si odpočinúť. Vyzeráš unavene."
"Nemôžem odísť! Čo ak ma bude potrebovať?"
"Mami, nevieš ako dlho bude tá operácia trvať a k tomu bude po nej ešte určite spať. Harry tu určite rád zostane a mi zatiaľ zájdeme niekam na kávu. Toto prostredie ti očividne nerobí dobre a na to aby som ťa prehovorila k spánku si až moc tvrdohlavá."
"Myslíš?"
"Viem to mami, Harry nám zavolá hneť ako sa prebudí. Fajn?"
"Ale len na chvíľu.. Jedna káva!"
"S dvomi cukrami a mliekom, poď." Zo zničeným pohľadom no aj cez to s falošným úsmevom som ju objala okolo pása a zaviedla do malej kaviarni blízko nemocnice...
"Čo sa vlastne stalo?" Prelomila som ticho ktoré prerušovala len slabá hudba z rádia.
"Sťažoval sa na to že mu býva zle, ale pripisovali sme to skôr len k únave. Veď vieš akú namáhavú prácu obidvaja máme a nedokážeme sa od nej dobrovoľne odtrhnúť."
"Lenže?"
"Lenže mu prišiel včera list, vyzeral byť dosť nespokojný, potom išiel do kancelárie a skončilo to tak že som ho našla ako leží na zemi." Roztraseným hlasom povedala na jeden dych a odpila si z kávy ktorú nám priniesla servírka.
"Bude v poriadku! Uvidíš, čítala si ten list?"
"Nie.. Otec si ho niekam založil.. Nechcem sa o tom baviť.. Si späť s Harrym?"
"Uhmm.. Požiadal ma o ruku."
"Nejako rýchlo, nie?"
"Ľúbime sa.." S úsmevom som sa odmlčala kvôli mobilu ktorý mi začal vyzváňať vo vačku nohavíc. "Prosím?"
"Tvoj otec je už späť na izbe, spí ale lekári si žiadajú tvoju mamu."
"Jasné, hneť sme tam.. Ďakujem Harry."
"Zamálo. Ľúbim ťa."
"Podobne." Bez počutia Harryho slov ktoré mi začal hovoriť, som vypla hovor a zo zrakom som prešla na mamu. "Lekári ťa žiadajú aby si prišla."
"Stalo sa niečo s otcom?!"
"Nie.. Neviem, proste máš prísť. Och, dáš mi kľúče od domu? Máme veci v aute a.. rada by som ich niekam uložila na istý čas."
"Pravdaže, páči sa." Bez akéhosi váhania my ich podala do ruky, čo vo mne vyvolalo hrejivý pocit..

"Čo tu vlastne robíme?! Nemali by sme byť v nemocnici?"
"Harry, neverím tomu že sa to stálo bezdôvodne! Poznám otca už aké také roky,  v tom liste muselo byť niečo čo ho trápilo už dosť dlhú dobu!"
"Nájdeš ten list a ideme."
"Fajn!" Nervózne som precedila cez zuby a otvorila som dvere na otcovej kancelárií.
"Musí to byť tu.. Všetky dôležité listy si zakladal len sem.."
"Čo ak tvoja mama proste klame? Možno ti len zatajuje nejakú skutočnosť alebo.."
"Harry, je to moja mama. Keby vie o čo ide určite mi to nezatajuje. Ide predsa o otca.. Mám to!" Nadšene som zvrieskla po menšom odmlčaní a nervózne som roztvorila bieli list s čiernym písmom.
"Buch, Crash.. Si spokojný? Kvôli tvojej skurvenej dobrote prídeš o to najhlavnejšie.. O tvoju milovanú Clarisse.. Och, zlato.. Keby tak môžem vidieť tvoj pohľad keď sa držíš za srdce pretože už niet cesty späť. Pripusť si to.. Skončil si! Od teraz sú všetky moje peniaze a tvoja mizerná firmy len moja! Nech si tá tvoja malá štetka užije Harryho, po jej rozkošnej smrti sa aj tak vráti ku mne.. S láskou tvoja bývala kurvička, Jane! ;*" 
"Clar? Si v poriadku?"
"Tá mrcha!" Z neskutočnými nervami ktoré vo mne vybuchovali ako malé iskričky z prskaviek.
"Clar! Vráť sa!"
"Až keď zariadim  to, že tá suka sa už ďalšieho rána nedožije!"
"Nie.."
"Stále ju miluješ, čo?!"
"Nie, milujem teba a práve preto ti nedovolím spraviť nejakú kravinu. Vyriešime to spolu a bez toho aby si jej dávala nejaké atómové bomby do huby." S vážnym pohľadom sa na mňa pozrel a pevne ma chytil do objatia v ktorom som konečne cítila to neskutočné bezpečie..

-Časť je kratšia, lebo som nevedela ako ďalej písať ._.
-Prepáčte že je zvláštna a tak neskoro, ale nemala som akosi náladu a čas :)
-I love you Bitches! :3
-Teraz mám dobrý dôvod pre to, že po sebe nečítam! :DDD Mám 7% batérie a chcem vám to rýchlo pridať, lebo ako sa poznám tak by som na to zasa kašlala :DD 


LED štipce z poštovne zdarma. :)

Myslím, že nie som jediná, ktorá svoje spomienky rada robí večnými vďaka vymoženosti akými sú fotografie. Preto ma veľmi potešila táto sve...