utorok 21. októbra 2014

When i close my eyes. ♥ 1.

"Päť." Potichu som šepla a s pevným stiskom ramien ruksaku som vyšla z autobusu na vlhkú zem.
"Štyri." So strachom som odpočítala ďalšie číslo a vykročila som ku veľkej budove.
"Tri." Pevno som na moment zatvorila oči pri povšimnutí si istej partií mladých chalanov v basketbalových bundách prechádzajúcich okolo mňa.
"Dva." Roztrasene som svoje oči opäť otvorila a pravou nohou som vykročila na jeden zo troch schodov.

"Jeden.." Takmer nečujne som povedala len pre seba a s pevným stiskom kľučky na dverách som sa ocitla na veľkej chodbe plnej rôznofarebných skriniek a žiakov, ktorý svoj pohľad upriamili priamo na mňa. S hlbokým výdychom som sa prudko otočila za seba, ku miestu z kadiaľ som ešte pred pár minútami vošla. Stredne horúca, neznáma tekutina, ktorá zaliala moje telo pri prudkom otočení skončila na mojom tričku a ja na tvrdej, chladnej dlážke školy.
"Oh.., prepáč som neskutočne nemehlo ja.. kúpim ti novú.. ehm, kávu." V rozpakoch som dokončila svoju vetu a rýchlo som sa postavila z chladnej dlážky nohami späť na pevnú zem. 
"Vieš kam si so svojou milou stránkou môžeš ísť." Pohŕdavo mi odpovedalo stredne vysoké dievča s orieškovými očami a červenohnedými vlasmi voľne rozpustenými cez rameno. "Milujem týchto nováčikov, ktorý si myslia, že sú bohvie čo a pritom sú len ďalšími outsidermi v nudnom dave ľudí." Pokračovala vo svojom monológu, ktorý pre zmenu venovala svojej kamarátke. 
"Výborne začatý deň.." Podráždene som si zamumlala popod nos a ku telu som si pritiahla bundu, ktorá čiastočne zakrývala začínajúci fľak od kávy.
"No táák.." Nedočkavo som sa rozprávala sama so sebou vo svojom vnútri a nervózne som si pritom dupkala nohou o dlážku. "Môžeš sa trošku viac rozhúpať?" Spýtala som sa sama seba pričom som svoj zrak neodvrátila od nástenných hodín, ktoré ukazovali dve minúty do konca vyučovania. Posledná hodina. Nudná matematika zo starším učiteľom, ktorý neakceptuje, že tomuto učivu nikto z nás nerozumie. "Konečne!" Nadšene som sa v duchu potešila keď sa celou školou ozval zvonček a ja som po namáhavom dni mohla opustiť bránu tohto pekla. 
"O pol hodinu v centre parku, čakáme ťa." Očami som prebehla SMS-ku, ktorá sa mi zobrazila na displeji mobilu hneď po jeho odblokovaní. Úsmev na mojej tvári sa zmenil v zhrozenie hneď ako som si pozrela čas prijatia správy. Presne pred dvadsiatimi minútami čo znamená, že o desať minút začína verejná skúška. "Do kelu!" Nahnevane som vrátila mobil späť do vrecka nohavíc. "Čo je toto za deň." Nechápavo som si opäť zamumlala sama pre seba a rozbehla som sa po úzkom chodníčku ku centru parku.
"To ti to trvalo." Zo smiechom na mňa zakričal Florian a ostatný sa len chápavo usmievali. Bodaj by nie, som predsa ich nepoučiteľná šikuľka. 
"Prepáčte ale viete ako, tá škola a mobil a.."
"A tvoja šikovnosť a pamätanie si dní kedy máme skúšky." Pobavene za mňa dokončila Ruth a pevne ma stisla v objatí. 
"Tak čo? Začíname?" 
"Začíname!" Zborovo sme odpovedali Mary a s rukami za chrbtom som sa postavila pred nich. "Raz, dva, tri!" Zakričala som na celý park práve v sekunde kedy sa hlas Hayley Williams (♥ pusť.♥)  ozval z prehrávača a tým sa začalo naše malé vystúpenie. 

"Pááni to bolo!" Ešte stále zo zadýchaným hlasom prehovoril do ticha ulice Florian. 
"Bolo veru, dlho som sa takto nezabavila." 
"V tom prípade by sme to mali zopakovať."
"Neblázni nemáme choreografiu a začala škola, nemôžem si dovoliť stráviť celý deň pobehovaním z miesta na miesto a už vôbec nemôžme tancovať to isté."
"Tak niečo vymyslíme, zajtra?"
"To nepôjde, Mary ma zajtra gitaru, Ruth stráži sestru a ja večer pri úžasnej knižke matematiky."
"Jeden večer ťa nezabije. O ôsmej v školskej telocvični?" 
"Len mi dvaja?"
"Zdá sa ti, že nám zostal niekto kto by tam šiel s nami? Ale pokiaľ ti to robí problém kľudne zoženiem nejaké publikum." Zo smiechom do mňa drgol a zastavil pred mojim domom. 
"Nie to je v pohode, táák teda o ôsmej." S úsmevom som zatiahla a slabo som ho objala pred tým než som vošla do dverí a tým prerušila trápne ticho, ktoré na moment nastalo. 

nedeľa 5. októbra 2014

When i close my eyes. ♥


            Peter Bradley Adams-Under My Skin ♥                 


Jediný spôsob, ako si zaistiť príjemný život, je zaistiť príjemný život ostatným. Jediný spôsob, ako zaistiť ostatným príjemný život, je správať sa k nim, ako keby sme ich milovali. A jediný spôsob, ako sa k niekomu správať tak, ako keby sme ich milovali, je naozaj ich milovať. -Jeremy Bentham



Slabým, priam šeptavým tónom som prečítala zadnú stranu staršej fotky a vzápätí som ju pretočila na prednú, kde sa týčila farebná spomienka.

Dve tváre. Jeden chlapec a jedno dievča. Dva bezstarostné detské životy. Dva nevinné úsmevy.

Jedno spoločné detstvo zaznamenané a zničene na prvej a poslednej fotografií.
Je zvláštne ako sa všetko dokáže v jednom okamihu zmeniť.
Ako sa z najlepších kamarátov môžu stať len okoloidúci, ktorý sa na seba pozerajú s pohŕdavým pohľadom a s tajomstvom spoločného detstva hlboko v srdci.
Alison Grace Guerra a Zayn Javadd Malik.

"Existuje ešte nejaký spôsob ako sa vy dvaja opäť skamarátite?" Prerušil ma zo spomínania hlas mami a moje oči som automaticky nasmerovala na jej drobnú postavu stojacu medzi dverami s táckou jedla.
"Myslím, že nie. Je to minulosť, máme rozličné životy a iných kamarátov." Sklamane som odpovedala a z rúk som jej vzala tácku s večerou. "Ďakujem mami."
"Za nič. Navečeraj sa a bež si ľahnúť, zajtra máš namáhavý deň." Milo sa na mňa usmiala a zavrela za sebou dvere tak rýchlo ako ich aj otvorila.
"Namáhavý deň." Potichu som zopakovala sama pre seba. "Čo môže byť tak namáhavé na prvom dni v novej škole." Nechápavo som pokrútila hlavou a položila som tácku na malý nočný stolík vedľa postele. S posunutím všetkých fotiek na jeden bok a  melódiou piesne Los Angeles od Petera Bradleyho Adamsa som zavrela svoje oči a nechala svoje telo unášať do ríše nepoznaných a nekonečných snov. 

sobota 4. októbra 2014

Untitled 2. Something from my life!♥ 6.

Zdravím najlepších ľudí, ktorý stále sledujú tento takmer zabudnutý blog. :3

Tak čo, zmenili sa vaše dojmi zo strednej školy poprípade inej od posledného článku? :)
Ja sama za seba musím povedať, že áno.
Nie je to tam zas až také zlé ako som si myslela pretože zo zopár dievčatami sa dá spraviť skutočne skvelý kolektív, škoda tých negatívnych prvých dojmov, skutočne ma mrzia. :)

Dobre. Školy mám dosť za tento mesiac, ktorý som v nej musela stráviť takže dosť rozprávanie o nej.
Čo tak spomenúť jarmok? :3
Zažila som 6 jarmokov, na ktoré si pamätám a z toho môžem tento zaradiť ako ten najlepší zo všetkých. :)
Prečo? Pretože som ho zažila s mojou krásnou sesterničkou, kamarátom a mojím chlapčekom. :3
Po šiestom prejdení celého jarmoku od začiatku po koniec to síce kamarát so sesternicou vzdali a vzdialili sa od nás a ja som medzi tým dostala dva krásne darčeky od neho, ale tak  nakoniec sme sa opäť spojili a zvyšok dňa sme pre smiali. :) Či to už bolo  na fige, ktorá poniektorým pripadá ako cesnak, chlapcovi čo rád chodí od lavičky k lavičke a pýta sa párov či sú tam s frajerkami alebo na rôznych maličkostiach.
Bol to proste deň, jarmok a zážitok s úžasnými ľuďmi vďaka, ktorému môžem povedať, že tento rok nie je až tak zlý ako sa zdal byť začiatkom roka. ♥

Viete čo Vám poviem? Týždeň dozadu som v školskom kaderníctve mala svoju prvú zákazníčku! :3
Úplne skvelý pocit, keď cudzí človek ocení vašu prácu, ktorej sa vďaka škole venujete len tretí týždeň. :)

Oh, nemôžem ani zabudnúť na včerajší večer.
Ten krásny pocit, keď za vami nečakane príde vaša manželka. :3 (Áno, sme manželky pretože kamarátky nie sme. :D)
To jej objatie po tak dlhej dobe, juj. ♥
Ďakujem, že si ma potešila. :)

P.S -Áno, články vychádzajú nepravidelne ale pokiaľ chcete pokúsim sa ich písať každú sobotu/nedeľu. Ale len v prípade ak by bol záujem.
P.S2 -Poviedku neviem kedy dopíšem ani kedy pridám, ospravedlňujem sa ale vážne nemám toľko času ale určite sa k tomu dopracujem takže sledujte blog aj naďalej. :)
P.S3 - Komentáre? :3 Prosíííím. :3
P.S4- Je tu veľa "post scriptum", všimli ste si? :DD

Myslím, že to by malo byť všetko, pozdravujem moje slečny,  svojho chlapčeka ♥, "bračeka" Maroška :3 a všetkých čo to čítajú. :3


-Ako úplný idiot ale od neho. ♥
P.S 5- (Áno, ďalšie post scriptum :D). Na srdiečku je napísané "Mojej láske! Bez slnka a bez lásky nie je skutočný život." ♥ 


LED štipce z poštovne zdarma. :)

Myslím, že nie som jediná, ktorá svoje spomienky rada robí večnými vďaka vymoženosti akými sú fotografie. Preto ma veľmi potešila táto sve...