Neskutočne dlhú dobu som uvažovala nad tým, ako pomenujem tieto články. Nakoniec som zvolila jednoduchý názov. "Something from my life!". Skutočne neviem, čo vám o tomto povedať. Čiže začnem úplne jednoducho. Články by sa tu mali objavovať raz, dva krát za týždeň. Nič nesľubujem! :DD Ale určite sa vám ešte ozvem a nezabudnem na vás. :) Keďže blog bude mať krásny jeden rok o pár mesiacov, tak vám dám teda na začiatok zopár faktov o mne. :)
1. Ako ste si už mohli všimnúť podľa komentárov, moje meno je Kristína.
2. V máji oslávim 15 narodeniny. :3
3. Dávam si prihlášku na obchod a podnikanie a kaderník. :)
4. Som dva týždne a dva dni vo veľmi komplikovanom vzťahu. :/
5. Rodina, kamaráti a vlastný chalan sa mi smejú, že som maličká. Ďakujem vám ľudia. ._.
6. Nenávidím ružovú farbu a iróniou je, že polovica vecí, ktorú mám je ružová. ;D
7. Hrávam hry na počítači a PS3. ;)
8. Dosť často sa správam ako chalan! :D
9. Milujem také tie malé ovocné džúsiky. :3
10. Directionerka som pomaly dva roky. :)
11. Milujem Nialla, pretože na začiatku to nemal ľahké a dokázal to skutočne ďaleko. Rovnako ako aj Liam a ostatný. :)
12. Hviezdy, svetielka, tma, milované osoby. Veci, ktoré nič nestoja a ja ich milujem najviac na svete. :3
13. Chcela by som sa stať spisovateľkou alebo herečkou.
14. Okrem 1D, LM a UJ počúvam veľmi iný druh hudby. Väčšinou je to Nirvana alebo niečo hrozne depresívne! :D
15. Neskutočne rada trávim čas vonku! Som schopná tam byť celý deň, noc. :3
16. Milujem búrky. :)
17. Neskutočne rada sa bojím. :D Milujem ten adrenalín, ktorý mi v tú chvíľu pulzuje krvou. :3
18. Milujem hnedé oči a nenávidím svoje modré. :) Čiže, pokiaľ tu je nejaká baba/chalan s hnedými očami, získali ste si ma! :D
19. Dokážem sa rýchlo zamilovať no ešte rýchlejšie od zamilovať.. (existuje také slovo? :DD)
20. Poslednú dobu mávam náladu na dve veci, dokážem sa usmiať na pár sekúnd a potom dosť dlho zaháňať slzy. :/
21. Milujem knihy! :3 Hlavne tie výnimočné, iné, depresívne.. alebo romantické. :3
22. Spolu s mojou Bellou som napísala príbeh, ktorí by sa vraj mal dostať do rúk spisovateľa. :) Uvidíme, čo z toho bude.
23. Milujem bielu čokoládu. :3
24. Sledujem len filmy ktoré sú: vtipné, o húlení, že Bella! ;DD, Horory a smutné. Vojnové a iné ma nikdy nezaujali. :)
25. Nenávidím keď ubližujem alebo sa hádam s ľuďmi, ktorých ľúbim. :/
To je na začiatok asi všetko, nič iné ma nenapadá, čiže pokiaľ máte otázky komentár! :) Odpoviem v ďalšom článku. :3 Na hocičo! :D Nech to je akákoľvek kravina! :D Bude zábava. ;3
Typujem, že ďalší článok bude cez týždeň a pravdepodobne už tému viem. Uvidím či ju využijem. :)
Čiže! Poprosím komentáre, odkazy, otázky, čo len chcete! :)
Ľúbim vás! :*
nedeľa 26. januára 2014
piatok 17. januára 2014
I wanna be everything you need. ♥ 33.
Nie, nezabudla som na vás! :D Proste len, chápete to. Nie? :)
Škola, výber strednej školy, polročné vysvedčenie, meniny a určití čas chcem stráviť aj s rodinou a kamarátmi. :)
Takže.. máte to tu! :) Čítajte! :)
Sú chvíle, kedy sa vraciame späť na miesta, ktoré nám pripomínajú dané osoby a dúfame, že ich tam uvidíme a všetko bude opäť tak ako kedysi. Potom sa uvedomíme a zistime, že nič nebude tak ako do teraz. No aj cez to ideme ďalej v túžbe zažiť niečo podobné. No márne, nič a nikto na svete nám nedá ten pocit, ktorý sme zažívali na tom mieste s tou osobou..
"Och, ty už si hore? Myslel som, že si v kúpeľni alebo.." S úsmevom na mňa vybehol Derek, keď som chrbtom zatvorila dvere a vybrala som si zamrznuté ruky z vačku. "Stalo sa niečo?" Vystrašene prerušil svoj pomerne krátky monológ a jemne ma chytil za končeky zamrznutých prstov.
"Uhm.. to bude fajn. Spravíš čaj? Pôjdem sa prezliecť, vonku začalo snežiť tak som pochopiteľne trochu mokrá.."
"To si mohla predpokladať, je týždeň pred Vianocami."
"To už?" Zarazene som sa otočila pri prvom schode a prehodila som si mokré vlasy cez plece.
"Mala by si sa dať dokopy, strácaš pojem o čase." S humorom si zašomral a zvrtol sa späť do kuchyne, v ktorej dal postaviť na môj vytúžení čaj.
"Môžem?" S milým hlasom sa ma spýtala Daisy keď pootvorila dvere na izbe.
"Myslím, že hej. Potrebuješ niečo?" Prekvapene som sa na ňu jedným okom pozrela a cez hlavu som si prevliekla fialové tričko.
"Nie tak celkom.. Len som sa ti chcela ospravedlniť za ten včerajšok. Skutočne som nevedela, že si to ty. Ako, vedela som, že Harry chodil s Clar ale netušila som, že si to práve ty."
"Chápem.."
"Mrzí ma to.. aj baby. Ale vieš, že za to nemôžu... Za to, že ste sa rozišli."
"My sme spolu ani nechodili."
"Uh.. ja.. nechápem.."
"To je na dlho. Ešte niečo? Vieš dole ma čaká Derek s čajom a sestra má narodeniny tak by som chcela.. ísť jej pogratulovať."
"Vlastne mám jednu prosbu."
"Sem s ňou." S úsmevom som ju vyzvala pričom som si s malým uterákom sušila vlasy.
"Baby strašne mrzí to čo sa stalo, ako som ti už spomínala.. No a.. zajtra ideme ku kaderníčke, nepôjdeš s nami? Teda len ak chceš, do ničoho ťa nenútime."
"Je pravda, že ich mám mierne zničené.. O tretej?"
"Môže byť! Ďakujem. Skutočne." Nadšene ma slabo stisla za ruku a opäť za sebou zabuchla dvere..
Takže kaderníctvo s nimi. S dievčatami, ktoré celý čas podporovali náš vzťah a pritom vedeli, že je to len stupidna hra manažmentu.. Milé..
"Eh.. Ako začať.." Rozpačito som zamrmlala keď som zabúchala za dvere a zjavila sa v nich Kim. "Pozri, mňa to skutočne mrzí.. Toto celé a chcela som ti to vysvetliť.."
"Čo ťa mrzí? To, že si ma opäť nechala samu? Že si opäť odišla a začala drogovať?!"
"Nezačala! Prosím.. Nechaj ma vysvetliť ti to. Stratila som toho už veľa nemyslíš? Nechcem prísť o ďalšiu osobu!" Zúfalo som sa na ňu pozrela a nastrčila som ku nej ruku s malým darčekom. "Všetko najlepšie.. Nie je to nič veľké.. Len retiazka.. Myslím, že.. už pôjdem.."
"Nie.. Poď ďalej.. Vonku je dosť chladno a myslím, že teplá večera ti padne vhod."
"Pozri ja ťa nechcem obťažovať.. Vidím, že si pekne oblečená, určite ideš von a ja.. nechcem ťa rušiť.."
"Clar, si moja sestra. Nikdy ma nerušíš. Prosím, poď ďalej." S výčitkami v očiach ma slabo potiahla za ruku, priamo do predsiene a zabuchla za nami vchodové dvere. "Nechcela som na teba vybehnúť len proste.. Sama dobre vieš aké obdobie sme mali nie zas tak dávno dozadu. Nechcem ho zažiť opäť. Znova byť v neistote.."
"Pozri. Viem, že to vyzerá skutočne zvláštne ale ver mi. Ten balíček mi dal Mat, nič som si z neho nezobrala. Je pravda, že teraz bývam u Dereka a celej partie ale robíme normálne veci. Raňajkujeme, bláznime sa, chodíme von a zabávame sa. Je v tom alkohol ale vieš, že to bolo aj keď som bývala s tebou. Žiadne drogy ani nič podobné. Pokiaľ chceš môžeš kedykoľvek prísť. Zajtra idem s babami von... môžeš sa pridať. Teda pokiaľ máš čas a chuť."
"Už niečo mám." S tichým hlasom znázorňujúcim akúsi hanblivosť zašeptala a svoj zrak upriamila na dlážku.
"Tento pohľad poznám! Až veľmi dobre! Hovor, ktorí?" Zo smiechom som ju vyzvala a potiahla na gauč, ktorý sa stále nachádzal v spojenej obývačke s kuchyňou.
"Liam."
"Liam Payne?!" Zo vztýčeným obočím som sa na ňu pozrela a v tichosti som sa zasmiala.
"Uhm.."
"Počkaj, nechodí s Danielle?! A ty so Zaynom?! Počkaj! Čo sa to tu deje?"
"No.. Ono to je komplikované.. Preto neviem, či by bolo dobre ísť von s vami.. Liam sa chce rozísť s Danielle. Klape nám to a proste.. Je skutočne skvelý."
"To sa stáva, ja ti nič nevyčítam.. Ale čo Zayn?"
"Uh.. Vieš.. ja.."
"Kim! Ty si pekelne zlé dievča!" Zo smiechom som ju slabo buchla po ruke, čím sa mierne uvolnila a konečne sa na mňa pozrela. "Čo ak sa to dozvedia?"
"Práve tohto sa bojím. Liam je skvelý chalan, pozorný a skutočne ho ľúbim ale zo Zaynom je to niečo iné. Je to zakázaná vec, ktorá má láka."
"Niečo ako ja a Harry na začiatku.. Bože, toľká naivita, že ma fakt ľúbil.."
"Ľúbil.. Clar, sleduj všetky tie fotky, počúvaj pesničky, čítaj rozhovori. Zranilo ho to, možno sa hrá na drsného ale skutočne ťa má rád."
"Ja som si tento koniec nevybrala." S takzvanou "gučou" v hrdle som potichu odpovedala a nemo som sa zahľadela pred seba.
"Nechcela som vyťahovať túto tému.. Skutočne prepáč ja len.."
"To je v pohode, nejakým spôsobom sa treba pohnúť ďalej.. Uh.. Nezájdeme niekam na čaj alebo? Ja viem, že to nie je ideálne oslávenie tvojich narodenín ani nič podobné ale.."
"Nie! Znie to skvelo!" Hlasno ma prerušila, čím som zostala prekvapene sledovať jej tvár a márne pohyby rukou. "No, nepozeraj sa tak! Znie to skvelo, ideme?" S milým úsmevom sa postavila z gauča a úprimne sa na mňa zahľadela, čím som opäť pocítila ten skvelý pocit, že na tomto svete nie som tak úplne sama...
"Kde si pre boha bola! Bál som sa o teba, nič si nedala vedieť a.. pane bože, si v poriadku?!" Vystrašene na mňa vyletel Derek, keď som zatvorila vchodové dvere a so širokým úsmevom som vkročila do obývačky, v ktorej všetci nehybne sedeli a zízali na divadlo, ktoré sa pred nimi odohrávalo. No, povedzme si pravdu. Kto z vás by si nepozrel pohľad vystrašeného chalana, ktorí sa ide zblázniť, že vidí dievča, ktoré je živé a zdravé a nevinný pohľad začiatočného psychopata, ktorí zo smiechom na všetko dozerá? Myslím, že táto situácia je pre veľa ľudí komická, presne tak isto ako aj pre Daisy, ktorá úspešne zadržiava smiech.
"Nemala by som byť? Cítim sa fajn, nemyslím si, že sa mi po ceste niečo stalo či ma nebodaj niekto znásilnil." S humorom som odpovedala, no pri pohľade na Dereka ma smiech automaticky prešiel. "Stalo sa niečo?"
"Nie, to len tu náš malý zaľúbenec celý deň vyvádzal, kde je jeho láska." Poznamenal Scott, čím si vyslúžil výbuch smiechu od celej partie.
"Vtipné, budem v izbe kedy niečo.."
"Ale čo, žeby a nám Clar snaží niečo utajiť?"
"Nič sa nesnažím utajiť!" Zo smiechom som zvrieskla pred tým, než som zatvorila dvere a ocitla som sa v malej ale zato útulnej miestnosti..
http://www.youtube.com/watch?v=4MDyDIK1SuQ -Počúvajte pri čítaní! (Je to Larry video preto poprosím aby dievčatá, ktoré ich berú ako Bromance, video nepozreli, nechcem vyvolávať hádky. :)..)
"Smiem?" Tichým a rozpačitým hlasom na mňa prehovoril Derek spoza dverí a jemne sledoval môj pohľad, ktorí som nasmerovala na jeho tvár.
"Ty vždy, deje sa niečo?" Zo slabým úsmevom som ho nepriamo vyzvala k reči a posadila som sa na drevení stolík s bielou lampou.
"Len.. chcel by som ti vysvetliť to dnes.. Poznáš Scotta, je to hrozné decko a ešte keď je zhúlení."
"Isteže. Je to predsa Scott."
"To teda áno ale.. to nie je pravý dôvod ja.."
"Tak? Pozri ja ti neublížim, sme predsa kamaráti. Môžeš mi povedať čokoľvek."
"Toto je iné Clar.. Nemôžem, vidím veci, ktoré ty nie. Nemôžem ti to povedať.. Bojím sa, rozumieš? Nechcem o teba prísť a určite nie kvôli.."
"Kvôli čomu?" S nechápavým pohľadom som sa na neho pozrela a pomaly som podišla ku nemu, čím som ho jemne objala.
"Ľúbim ťa, rozumieš? Šialene ťa ľúbim, už od toho prekliateho dňa keď sme sa prvý krát celá partia stretli! Bola si iná než Siarrah, Daisy.. než všetky.. Nedokážem to! Neviem sa každý deň budiť, tváriť sa, že sa nič nedeje a zaspávať s tým, že dievča, ktoré milujem je len o izbu ďalej. Trvalo mi tak strašne dlho, kým som sa spamätal, že si odišla, že máš Harryho a ty si sa opäť objavila. Ničí ma to. Ničí ma toto všetko.. Vidím ako miluješ Harryho, ak on teba a ako sa na teba pozerá Scott. Máš toľko možností, toľko chalan na výber no aj cez to viem.. že ľúbiš Harryho.." S jedným dychom zo seba vydal, zatiaľ čo ja som sa neveriacky dívala do jeho očí a bolestne som počúvala každé jedno slovo, ktoré sa mi hlboko rylo do srdca.
"Derek ja.. Neviem ako ti to mám povedať ja.."
"Nie, nehovor nič.. prosím.. Ja len.. chcel som aby si to vedela.. pred tým.."
"Pred čím?"
"Než odídem."
"Odídeš kam?! Derek neblázni, nemôžeš len tak odísť! Dá sa to toľkými spôsobmi riešiť.."
"Riešiť čo? Chceš mi dať hodiny ako ťa mám prestať ľúbiť? Ty to nechápeš.. Musím odísť.."
"Nemusíš! Je tu Scott, Siarrah, Daisy, Julian, Marcell, Mark, ja.. nemôžeš nás tu nechať.."
"Bude to tak lepšie.. Pozri, chcem aby si vedela, že to nerobím pre to, lebo som zbabelí ani nič podobné.. Proste, určité veci v mojom živote si vybrali túto cestu a ja.. už tieto plány nedokážem zmeniť. Prosím, nemej sa.. Daj sa opäť dokopy s Harrym, staraj sa o Kim a.. nezabudni na mňa.."
"Derek!" Zúfalo som vykríkla a zo slzami som sa zadívala na jeho chrbát. "Nemôžeš ma tu nechať!"
"Ľúbim ťa Clarisse Walker.." S tichým šepotom mi odpovedal s ignorovaním môjho zúfalého naliehania o zmenu jeho postoja zo silným stlačením trička pri mieste, kde sa nachádza jeho srdce odišiel z izby..
-Časť je iná akú som mala napísanú, preto meškám!! :DD Baby, koniec si veľmi dobre pamätajte! Veľmi!! :D Bude neskutočne súvisieť s ostatnými časťami a preto je.. nevysvetlení a taktiež skúste hľadať vety, ktoré vám už pár častí dávajú poznať skorú budúcnosť osudu, ktorú niektoré postavy čaká. :)
Škola, výber strednej školy, polročné vysvedčenie, meniny a určití čas chcem stráviť aj s rodinou a kamarátmi. :)
Takže.. máte to tu! :) Čítajte! :)
Sú chvíle, kedy sa vraciame späť na miesta, ktoré nám pripomínajú dané osoby a dúfame, že ich tam uvidíme a všetko bude opäť tak ako kedysi. Potom sa uvedomíme a zistime, že nič nebude tak ako do teraz. No aj cez to ideme ďalej v túžbe zažiť niečo podobné. No márne, nič a nikto na svete nám nedá ten pocit, ktorý sme zažívali na tom mieste s tou osobou..
"Och, ty už si hore? Myslel som, že si v kúpeľni alebo.." S úsmevom na mňa vybehol Derek, keď som chrbtom zatvorila dvere a vybrala som si zamrznuté ruky z vačku. "Stalo sa niečo?" Vystrašene prerušil svoj pomerne krátky monológ a jemne ma chytil za končeky zamrznutých prstov.
"Uhm.. to bude fajn. Spravíš čaj? Pôjdem sa prezliecť, vonku začalo snežiť tak som pochopiteľne trochu mokrá.."
"To si mohla predpokladať, je týždeň pred Vianocami."
"To už?" Zarazene som sa otočila pri prvom schode a prehodila som si mokré vlasy cez plece.
"Mala by si sa dať dokopy, strácaš pojem o čase." S humorom si zašomral a zvrtol sa späť do kuchyne, v ktorej dal postaviť na môj vytúžení čaj.
"Môžem?" S milým hlasom sa ma spýtala Daisy keď pootvorila dvere na izbe.
"Myslím, že hej. Potrebuješ niečo?" Prekvapene som sa na ňu jedným okom pozrela a cez hlavu som si prevliekla fialové tričko.
"Nie tak celkom.. Len som sa ti chcela ospravedlniť za ten včerajšok. Skutočne som nevedela, že si to ty. Ako, vedela som, že Harry chodil s Clar ale netušila som, že si to práve ty."
"Chápem.."
"Mrzí ma to.. aj baby. Ale vieš, že za to nemôžu... Za to, že ste sa rozišli."
"My sme spolu ani nechodili."
"Uh.. ja.. nechápem.."
"To je na dlho. Ešte niečo? Vieš dole ma čaká Derek s čajom a sestra má narodeniny tak by som chcela.. ísť jej pogratulovať."
"Vlastne mám jednu prosbu."
"Sem s ňou." S úsmevom som ju vyzvala pričom som si s malým uterákom sušila vlasy.
"Baby strašne mrzí to čo sa stalo, ako som ti už spomínala.. No a.. zajtra ideme ku kaderníčke, nepôjdeš s nami? Teda len ak chceš, do ničoho ťa nenútime."
"Je pravda, že ich mám mierne zničené.. O tretej?"
"Môže byť! Ďakujem. Skutočne." Nadšene ma slabo stisla za ruku a opäť za sebou zabuchla dvere..
Takže kaderníctvo s nimi. S dievčatami, ktoré celý čas podporovali náš vzťah a pritom vedeli, že je to len stupidna hra manažmentu.. Milé..
"Eh.. Ako začať.." Rozpačito som zamrmlala keď som zabúchala za dvere a zjavila sa v nich Kim. "Pozri, mňa to skutočne mrzí.. Toto celé a chcela som ti to vysvetliť.."
"Čo ťa mrzí? To, že si ma opäť nechala samu? Že si opäť odišla a začala drogovať?!"
"Nezačala! Prosím.. Nechaj ma vysvetliť ti to. Stratila som toho už veľa nemyslíš? Nechcem prísť o ďalšiu osobu!" Zúfalo som sa na ňu pozrela a nastrčila som ku nej ruku s malým darčekom. "Všetko najlepšie.. Nie je to nič veľké.. Len retiazka.. Myslím, že.. už pôjdem.."
"Nie.. Poď ďalej.. Vonku je dosť chladno a myslím, že teplá večera ti padne vhod."
"Pozri ja ťa nechcem obťažovať.. Vidím, že si pekne oblečená, určite ideš von a ja.. nechcem ťa rušiť.."
"Clar, si moja sestra. Nikdy ma nerušíš. Prosím, poď ďalej." S výčitkami v očiach ma slabo potiahla za ruku, priamo do predsiene a zabuchla za nami vchodové dvere. "Nechcela som na teba vybehnúť len proste.. Sama dobre vieš aké obdobie sme mali nie zas tak dávno dozadu. Nechcem ho zažiť opäť. Znova byť v neistote.."
"Pozri. Viem, že to vyzerá skutočne zvláštne ale ver mi. Ten balíček mi dal Mat, nič som si z neho nezobrala. Je pravda, že teraz bývam u Dereka a celej partie ale robíme normálne veci. Raňajkujeme, bláznime sa, chodíme von a zabávame sa. Je v tom alkohol ale vieš, že to bolo aj keď som bývala s tebou. Žiadne drogy ani nič podobné. Pokiaľ chceš môžeš kedykoľvek prísť. Zajtra idem s babami von... môžeš sa pridať. Teda pokiaľ máš čas a chuť."
"Už niečo mám." S tichým hlasom znázorňujúcim akúsi hanblivosť zašeptala a svoj zrak upriamila na dlážku.
"Tento pohľad poznám! Až veľmi dobre! Hovor, ktorí?" Zo smiechom som ju vyzvala a potiahla na gauč, ktorý sa stále nachádzal v spojenej obývačke s kuchyňou.
"Liam."
"Liam Payne?!" Zo vztýčeným obočím som sa na ňu pozrela a v tichosti som sa zasmiala.
"Uhm.."
"Počkaj, nechodí s Danielle?! A ty so Zaynom?! Počkaj! Čo sa to tu deje?"
"No.. Ono to je komplikované.. Preto neviem, či by bolo dobre ísť von s vami.. Liam sa chce rozísť s Danielle. Klape nám to a proste.. Je skutočne skvelý."
"To sa stáva, ja ti nič nevyčítam.. Ale čo Zayn?"
"Uh.. Vieš.. ja.."
"Kim! Ty si pekelne zlé dievča!" Zo smiechom som ju slabo buchla po ruke, čím sa mierne uvolnila a konečne sa na mňa pozrela. "Čo ak sa to dozvedia?"
"Práve tohto sa bojím. Liam je skvelý chalan, pozorný a skutočne ho ľúbim ale zo Zaynom je to niečo iné. Je to zakázaná vec, ktorá má láka."
"Niečo ako ja a Harry na začiatku.. Bože, toľká naivita, že ma fakt ľúbil.."
"Ľúbil.. Clar, sleduj všetky tie fotky, počúvaj pesničky, čítaj rozhovori. Zranilo ho to, možno sa hrá na drsného ale skutočne ťa má rád."
"Ja som si tento koniec nevybrala." S takzvanou "gučou" v hrdle som potichu odpovedala a nemo som sa zahľadela pred seba.
"Nechcela som vyťahovať túto tému.. Skutočne prepáč ja len.."
"To je v pohode, nejakým spôsobom sa treba pohnúť ďalej.. Uh.. Nezájdeme niekam na čaj alebo? Ja viem, že to nie je ideálne oslávenie tvojich narodenín ani nič podobné ale.."
"Nie! Znie to skvelo!" Hlasno ma prerušila, čím som zostala prekvapene sledovať jej tvár a márne pohyby rukou. "No, nepozeraj sa tak! Znie to skvelo, ideme?" S milým úsmevom sa postavila z gauča a úprimne sa na mňa zahľadela, čím som opäť pocítila ten skvelý pocit, že na tomto svete nie som tak úplne sama...
"Kde si pre boha bola! Bál som sa o teba, nič si nedala vedieť a.. pane bože, si v poriadku?!" Vystrašene na mňa vyletel Derek, keď som zatvorila vchodové dvere a so širokým úsmevom som vkročila do obývačky, v ktorej všetci nehybne sedeli a zízali na divadlo, ktoré sa pred nimi odohrávalo. No, povedzme si pravdu. Kto z vás by si nepozrel pohľad vystrašeného chalana, ktorí sa ide zblázniť, že vidí dievča, ktoré je živé a zdravé a nevinný pohľad začiatočného psychopata, ktorí zo smiechom na všetko dozerá? Myslím, že táto situácia je pre veľa ľudí komická, presne tak isto ako aj pre Daisy, ktorá úspešne zadržiava smiech.
"Nemala by som byť? Cítim sa fajn, nemyslím si, že sa mi po ceste niečo stalo či ma nebodaj niekto znásilnil." S humorom som odpovedala, no pri pohľade na Dereka ma smiech automaticky prešiel. "Stalo sa niečo?"
"Nie, to len tu náš malý zaľúbenec celý deň vyvádzal, kde je jeho láska." Poznamenal Scott, čím si vyslúžil výbuch smiechu od celej partie.
"Vtipné, budem v izbe kedy niečo.."
"Ale čo, žeby a nám Clar snaží niečo utajiť?"
"Nič sa nesnažím utajiť!" Zo smiechom som zvrieskla pred tým, než som zatvorila dvere a ocitla som sa v malej ale zato útulnej miestnosti..
http://www.youtube.com/watch?v=4MDyDIK1SuQ -Počúvajte pri čítaní! (Je to Larry video preto poprosím aby dievčatá, ktoré ich berú ako Bromance, video nepozreli, nechcem vyvolávať hádky. :)..)
"Smiem?" Tichým a rozpačitým hlasom na mňa prehovoril Derek spoza dverí a jemne sledoval môj pohľad, ktorí som nasmerovala na jeho tvár.
"Ty vždy, deje sa niečo?" Zo slabým úsmevom som ho nepriamo vyzvala k reči a posadila som sa na drevení stolík s bielou lampou.
"Len.. chcel by som ti vysvetliť to dnes.. Poznáš Scotta, je to hrozné decko a ešte keď je zhúlení."
"Isteže. Je to predsa Scott."
"To teda áno ale.. to nie je pravý dôvod ja.."
"Tak? Pozri ja ti neublížim, sme predsa kamaráti. Môžeš mi povedať čokoľvek."
"Toto je iné Clar.. Nemôžem, vidím veci, ktoré ty nie. Nemôžem ti to povedať.. Bojím sa, rozumieš? Nechcem o teba prísť a určite nie kvôli.."
"Kvôli čomu?" S nechápavým pohľadom som sa na neho pozrela a pomaly som podišla ku nemu, čím som ho jemne objala.
"Ľúbim ťa, rozumieš? Šialene ťa ľúbim, už od toho prekliateho dňa keď sme sa prvý krát celá partia stretli! Bola si iná než Siarrah, Daisy.. než všetky.. Nedokážem to! Neviem sa každý deň budiť, tváriť sa, že sa nič nedeje a zaspávať s tým, že dievča, ktoré milujem je len o izbu ďalej. Trvalo mi tak strašne dlho, kým som sa spamätal, že si odišla, že máš Harryho a ty si sa opäť objavila. Ničí ma to. Ničí ma toto všetko.. Vidím ako miluješ Harryho, ak on teba a ako sa na teba pozerá Scott. Máš toľko možností, toľko chalan na výber no aj cez to viem.. že ľúbiš Harryho.." S jedným dychom zo seba vydal, zatiaľ čo ja som sa neveriacky dívala do jeho očí a bolestne som počúvala každé jedno slovo, ktoré sa mi hlboko rylo do srdca.
"Derek ja.. Neviem ako ti to mám povedať ja.."
"Nie, nehovor nič.. prosím.. Ja len.. chcel som aby si to vedela.. pred tým.."
"Pred čím?"
"Než odídem."
"Odídeš kam?! Derek neblázni, nemôžeš len tak odísť! Dá sa to toľkými spôsobmi riešiť.."
"Riešiť čo? Chceš mi dať hodiny ako ťa mám prestať ľúbiť? Ty to nechápeš.. Musím odísť.."
"Nemusíš! Je tu Scott, Siarrah, Daisy, Julian, Marcell, Mark, ja.. nemôžeš nás tu nechať.."
"Bude to tak lepšie.. Pozri, chcem aby si vedela, že to nerobím pre to, lebo som zbabelí ani nič podobné.. Proste, určité veci v mojom živote si vybrali túto cestu a ja.. už tieto plány nedokážem zmeniť. Prosím, nemej sa.. Daj sa opäť dokopy s Harrym, staraj sa o Kim a.. nezabudni na mňa.."
"Derek!" Zúfalo som vykríkla a zo slzami som sa zadívala na jeho chrbát. "Nemôžeš ma tu nechať!"
"Ľúbim ťa Clarisse Walker.." S tichým šepotom mi odpovedal s ignorovaním môjho zúfalého naliehania o zmenu jeho postoja zo silným stlačením trička pri mieste, kde sa nachádza jeho srdce odišiel z izby..
-Časť je iná akú som mala napísanú, preto meškám!! :DD Baby, koniec si veľmi dobre pamätajte! Veľmi!! :D Bude neskutočne súvisieť s ostatnými časťami a preto je.. nevysvetlení a taktiež skúste hľadať vety, ktoré vám už pár častí dávajú poznať skorú budúcnosť osudu, ktorú niektoré postavy čaká. :)
nedeľa 12. januára 2014
Návrh. :)
Takže najskôr začnem asi s tým, že si uvedomujem, že posledná časť bola 1.1.2014. ;DDD
K tomu vám chcem povedať len toľko, že keďže som si užívala ešte posledné dni prázdnin tak je úplne normálne, že som nemala náladu písať. :) A keďže sa začala škola tak prvý týždeň boli hneť samé písomky, takže som nestíhala. :/
Ale časť sa pokúsim dať ešte dnes dokopy a pridám ju buď dnes večer alebo zajtra. Potrebuje už len malé úpravy a dopísať pár viet. :)
Ďalšia vec, ktorú by som chcela prebrať sú články. Keďže časti bývajú v nepravidelnom čase a v nepravidelných dňoch, čo by ste povedali na to, že by som pridávala články? Buď každý deň alebo niekoľko krát za týždeň? :) Boli by to články na zamyslenie, niečo zo života, niečo kde by sme sa mohli "rozprávať"?
Pokiaľ by ste súhlasili, pokúsila by som sa ešte dnes napísať niečo o mne a dať vám pár faktov plus fotku. :) Takže to je asi všetko, čo som vám chcela povedať. Tak sa prosím vyjadrite v komentároch, či s týmto návrhom súhlasíte. :)
-Ľúbim vás baby! :)
K tomu vám chcem povedať len toľko, že keďže som si užívala ešte posledné dni prázdnin tak je úplne normálne, že som nemala náladu písať. :) A keďže sa začala škola tak prvý týždeň boli hneť samé písomky, takže som nestíhala. :/
Ale časť sa pokúsim dať ešte dnes dokopy a pridám ju buď dnes večer alebo zajtra. Potrebuje už len malé úpravy a dopísať pár viet. :)
Ďalšia vec, ktorú by som chcela prebrať sú články. Keďže časti bývajú v nepravidelnom čase a v nepravidelných dňoch, čo by ste povedali na to, že by som pridávala články? Buď každý deň alebo niekoľko krát za týždeň? :) Boli by to články na zamyslenie, niečo zo života, niečo kde by sme sa mohli "rozprávať"?
Pokiaľ by ste súhlasili, pokúsila by som sa ešte dnes napísať niečo o mne a dať vám pár faktov plus fotku. :) Takže to je asi všetko, čo som vám chcela povedať. Tak sa prosím vyjadrite v komentároch, či s týmto návrhom súhlasíte. :)
-Ľúbim vás baby! :)
streda 1. januára 2014
I wanna be everything you need. ♥ 32.
Už nikdy neoslavujem takto Silvester! :DD Tak ale, keď sa darí, tak sa darí! :D Čo vy? Žijete? :D
Mimochodom, keď už je ten Nový rok, mal by sa začať dobrými skutkami. :) Preto by som bola rada, keby sa pozriete na túto stránku. Príbehy píše jedno skvelé dievča, ktoré mi to tu číta. :) https://www.facebook.com/FanusikoviaCimorelli?fref=ts
"Vstááááávame!" Ešte stále podnapito mi zvrieskol Derek do ucha a slabo mi brnkol po nose.
"Si mŕtvy chlapče! Máš päť sekúnd na to, aby si vypadol!" Mrzuto som od seba odhodila deku a ťažko som sa vytrepala z postele.
"Bože, ste ako malí deti!" Zo smiechom za nami zvrieskla Siarrah, keď sa za ňu postavil Derek a obrane za ňou zdvihol ruky.
"Tak mu povedz nech ma nebudí!" S odutým spodnej pery som sa posadila na stoličku a znechutene som sa zadívala na sladké raňajky, ktoré boli pripravené na stole.
"Sníval sa ti krásny sníček o Harrym?" Opäť sa ozval, čím vyvolal nekontrolovateľný smiech celej partií a mne znechutene zavrčanie v žalúdku.
"Derek Heideman! Ver tomu, že teraz ťa žiadna tvoja potencionálna priateľka nezachráni!" S odsunutím pohára s čistou vodou na druhú stranu stola som sa postavila z drevenej stoličky a aj cez neskutočne hrozný pocit zo včerajšieho záťahu, som sa za nim rozbehla. Derekov tvrdí dopad na fialovo čierny koberec s akýmisi bielymi labkami spôsobil pre tento krát môj smiech, ktorý som oľutovala hneť po tom, čo som sa ocitla na jeho tele, kvôli nešikovnému zachyteniu sa o vystavené plechovky.
"Derek, bež opraviť to auto a ty zlatko, poď radšej so mnou na nákupy kým tu nepokazíte aj ostatné veci." Zo smiechom v hlase nám prikázala Daisy, ktorá do teraz vytvárala nepoznaný článok skupiny.
"Súhlasím! Oh, a Scott.. Tie plechovky ma mrzia!" S úprimným výrazom v tvári som sa na neho usmiala, pred tým, než som sa postavila z Dereka a venovala mu silnú ranu päsťou do ramena.
"Takéto bujaré rána mávate stále?" S úsmevom som sa spýtala, keď som spolu s Daisy v tichosti kráčala po ulici Londýnu.
"Zvyčajne to bol otrepaný stereotyp. Vstávanie, raňajky, práca, obed, zábava doma a potom kluby. Každý deň to isté. Ale ako si sa včera vrátila. Všetko je zrazu iné. Z každého vyžaruje také šťastie. Poznáte sa dlho?"
"Od detstva. Potom sme sa rozdelili. Každý do iného mesta. A zrazu? V šestnástich som sa presťahovala do Londýna spolu zo svojou mladšou sestrou a čistou náhodou som ich opäť objavila. Všetkých pokope ako by sme sa nikdy nerozdelili. Bol to fajn pocit. Potom sa nejaké veci zkomplikovali a po dosť vážnom zdravotnom stave v nemocnici som musela prisahať, že sa o svoju sestru postarám a prestanem s tým. A potom.. Jeden idiotský chalan a všetko je späť."
"To je mi ľúto.. Dúfam, že to vyriešiš."
"Určite. Uvidíme, čo ponúkajú nové dni. Ale rozhodne sa vás nehodlám vzdať tak skoro."
"To by som ti ani neradila. Derek je z teba úplne mimo." Zo smiechom poznamenala keď sme zabočili pred veľké obchodné centrum. "Bude ti vadiť, keď sa ku nám pridajú ešte tri kamarátky? Úplne som zabudla, že sme boli dohodnuté."
"Nie, isteže. To je v poriadku. Aspoň budem môcť zohnať nejaké plechovky pre Scotta." S nevinným pohľadom som ju ubezpečila a zo sklonenou hlavou som ju nasledovala do obchodného centra. Mierny úsmev, ktorý som už od rána niesla na perách sa mi vytratil v momente, keď som zdvihla zrak od žiarivo bielej dlážky pred seba.
"Clarisse?" Takmer bez dychu zajachtala a prekvapene si zastrčila mobil do vačku nohavíc.
"Danielle? Perrie a Eleanor.." S trpkou chuťou na jazyku som zašeptala a bolestivo som sa vystrela.
"Vy sa poznáte? To je skvelé!"
"Ako pre koho." Drsno som odpovedala a zrakom som prešla ku im udivením pohľadom. "Tvoje bývalé spolužiačky?" Nechápavo som sa spýtala Daisy pričom som stále hypnotizovala tie pekelne šťastné dievčatá.
"Nie. Danielle chodí s Liamom, Perrie je čerstvo zasnúbená so Zaynom a Eleanor je také slniečko pre Louisa. A ja som od nedávna nová priateľka Nialla. Oh! Pokiaľ by si nevedela, hovorím o skupine One Direction a jedného rozkošného chlapca majú voľného."
"Viem o kom hovoríš. Ten rozkošný a voľný je idiot o ktorom už v živote nechcem počuť." Bezcitne som zasyčala a prudko som sa otočila na odchod. "Myslím, že tie plechovky počkajú. Rada som vás videla." S falošným úsmevom som zažmurkala a s tichým zvukom tenisiek som vyšla späť pred nákupne centrum.
"Nebuď tak nudná!" Provokatívne do mňa lakťom drgal Derek, keď som sa snažila odpisovať na správy od Kim.
"Nie som nudná, tak ma láskavo nehnevaj!" Zaťatým tónom som ho naspäť drgla a spolu s mobilom som sa hodila na postel.
"Ale áno, čo sa deje?" So smutným tónom sa spýtal a ľahol si hneť vedľa mňa.
"Nič.. Zajtra ma Kim narodeniny."
"A to je problém?"
"Pochytili sme sa. Je maličká. Bude mať len osemnásť."
"Tak to je teda maličká."
"Mám dvadsať, pre mňa maličká je."
"Postará sa o seba."
"Ja viem.. Ale mala by som tu byť pre ňu. Som dávno dospelá a pozri sa čo robím."
"Tak ju prekvap."
"Ako? Nechce o mne ani počuť."
"To by ti nepísala správy."
"Vieš čo? Kašli na to. Som unavená." S drsným zavretím oči som sa otočila na druhú stranu a pevne som si pri telo pritlačila paplón, čím mi dal pocit pevného objatia, ktoré mi tak neskutočne chýba..
-Všímate? :3 Dva dni po sebe časť! :DD
-Spokojné s touto časťou? :)
Mimochodom, keď už je ten Nový rok, mal by sa začať dobrými skutkami. :) Preto by som bola rada, keby sa pozriete na túto stránku. Príbehy píše jedno skvelé dievča, ktoré mi to tu číta. :) https://www.facebook.com/FanusikoviaCimorelli?fref=ts
"Vstááááávame!" Ešte stále podnapito mi zvrieskol Derek do ucha a slabo mi brnkol po nose.
"Si mŕtvy chlapče! Máš päť sekúnd na to, aby si vypadol!" Mrzuto som od seba odhodila deku a ťažko som sa vytrepala z postele.
"Bože, ste ako malí deti!" Zo smiechom za nami zvrieskla Siarrah, keď sa za ňu postavil Derek a obrane za ňou zdvihol ruky.
"Tak mu povedz nech ma nebudí!" S odutým spodnej pery som sa posadila na stoličku a znechutene som sa zadívala na sladké raňajky, ktoré boli pripravené na stole.
"Sníval sa ti krásny sníček o Harrym?" Opäť sa ozval, čím vyvolal nekontrolovateľný smiech celej partií a mne znechutene zavrčanie v žalúdku.
"Derek Heideman! Ver tomu, že teraz ťa žiadna tvoja potencionálna priateľka nezachráni!" S odsunutím pohára s čistou vodou na druhú stranu stola som sa postavila z drevenej stoličky a aj cez neskutočne hrozný pocit zo včerajšieho záťahu, som sa za nim rozbehla. Derekov tvrdí dopad na fialovo čierny koberec s akýmisi bielymi labkami spôsobil pre tento krát môj smiech, ktorý som oľutovala hneť po tom, čo som sa ocitla na jeho tele, kvôli nešikovnému zachyteniu sa o vystavené plechovky.
"Derek, bež opraviť to auto a ty zlatko, poď radšej so mnou na nákupy kým tu nepokazíte aj ostatné veci." Zo smiechom v hlase nám prikázala Daisy, ktorá do teraz vytvárala nepoznaný článok skupiny.
"Súhlasím! Oh, a Scott.. Tie plechovky ma mrzia!" S úprimným výrazom v tvári som sa na neho usmiala, pred tým, než som sa postavila z Dereka a venovala mu silnú ranu päsťou do ramena.
"Takéto bujaré rána mávate stále?" S úsmevom som sa spýtala, keď som spolu s Daisy v tichosti kráčala po ulici Londýnu.
"Zvyčajne to bol otrepaný stereotyp. Vstávanie, raňajky, práca, obed, zábava doma a potom kluby. Každý deň to isté. Ale ako si sa včera vrátila. Všetko je zrazu iné. Z každého vyžaruje také šťastie. Poznáte sa dlho?"
"Od detstva. Potom sme sa rozdelili. Každý do iného mesta. A zrazu? V šestnástich som sa presťahovala do Londýna spolu zo svojou mladšou sestrou a čistou náhodou som ich opäť objavila. Všetkých pokope ako by sme sa nikdy nerozdelili. Bol to fajn pocit. Potom sa nejaké veci zkomplikovali a po dosť vážnom zdravotnom stave v nemocnici som musela prisahať, že sa o svoju sestru postarám a prestanem s tým. A potom.. Jeden idiotský chalan a všetko je späť."
"To je mi ľúto.. Dúfam, že to vyriešiš."
"Určite. Uvidíme, čo ponúkajú nové dni. Ale rozhodne sa vás nehodlám vzdať tak skoro."
"To by som ti ani neradila. Derek je z teba úplne mimo." Zo smiechom poznamenala keď sme zabočili pred veľké obchodné centrum. "Bude ti vadiť, keď sa ku nám pridajú ešte tri kamarátky? Úplne som zabudla, že sme boli dohodnuté."
"Nie, isteže. To je v poriadku. Aspoň budem môcť zohnať nejaké plechovky pre Scotta." S nevinným pohľadom som ju ubezpečila a zo sklonenou hlavou som ju nasledovala do obchodného centra. Mierny úsmev, ktorý som už od rána niesla na perách sa mi vytratil v momente, keď som zdvihla zrak od žiarivo bielej dlážky pred seba.
"Clarisse?" Takmer bez dychu zajachtala a prekvapene si zastrčila mobil do vačku nohavíc.
"Danielle? Perrie a Eleanor.." S trpkou chuťou na jazyku som zašeptala a bolestivo som sa vystrela.
"Vy sa poznáte? To je skvelé!"
"Ako pre koho." Drsno som odpovedala a zrakom som prešla ku im udivením pohľadom. "Tvoje bývalé spolužiačky?" Nechápavo som sa spýtala Daisy pričom som stále hypnotizovala tie pekelne šťastné dievčatá.
"Nie. Danielle chodí s Liamom, Perrie je čerstvo zasnúbená so Zaynom a Eleanor je také slniečko pre Louisa. A ja som od nedávna nová priateľka Nialla. Oh! Pokiaľ by si nevedela, hovorím o skupine One Direction a jedného rozkošného chlapca majú voľného."
"Viem o kom hovoríš. Ten rozkošný a voľný je idiot o ktorom už v živote nechcem počuť." Bezcitne som zasyčala a prudko som sa otočila na odchod. "Myslím, že tie plechovky počkajú. Rada som vás videla." S falošným úsmevom som zažmurkala a s tichým zvukom tenisiek som vyšla späť pred nákupne centrum.
"Nebuď tak nudná!" Provokatívne do mňa lakťom drgal Derek, keď som sa snažila odpisovať na správy od Kim.
"Nie som nudná, tak ma láskavo nehnevaj!" Zaťatým tónom som ho naspäť drgla a spolu s mobilom som sa hodila na postel.
"Ale áno, čo sa deje?" So smutným tónom sa spýtal a ľahol si hneť vedľa mňa.
"Nič.. Zajtra ma Kim narodeniny."
"A to je problém?"
"Pochytili sme sa. Je maličká. Bude mať len osemnásť."
"Tak to je teda maličká."
"Mám dvadsať, pre mňa maličká je."
"Postará sa o seba."
"Ja viem.. Ale mala by som tu byť pre ňu. Som dávno dospelá a pozri sa čo robím."
"Tak ju prekvap."
"Ako? Nechce o mne ani počuť."
"To by ti nepísala správy."
"Vieš čo? Kašli na to. Som unavená." S drsným zavretím oči som sa otočila na druhú stranu a pevne som si pri telo pritlačila paplón, čím mi dal pocit pevného objatia, ktoré mi tak neskutočne chýba..
-Všímate? :3 Dva dni po sebe časť! :DD
-Spokojné s touto časťou? :)
utorok 31. decembra 2013
I wanna be everything you need. ♥ 31.
S úplne mega čarovnou náladou sa k vám opäť hlásim! :3 Tak dúfam, že si časť aspoň trochu užijete a skúsite sa ponoriť do príbehu takým zmyslom, že pochopíte správanie našej starej "dobrej" Clarisse. :)
"Čo to má znamenať?" Nenávistne na mňa zasyčala Kim a hodila vedľa mňa balíček s omamnou látkou, ktorú mi včera poskytol Matty.
"Čo by malo?" S nezáujmom som zamumlala a zaujato som prepínala program bežiaci v televízií.
"Si normálna Clarisse?! Opäť v tom lietaš?!"
"Lietam v čom?!"
"Dobre vieš ako to dopadlo naposledy! Skutočne nepotrebujem opäť prežívať mesiace strávené stiahnutá v izbe a čakať kedy a s kým sa dotrepeš domou! Potom vysvetľovať mame prečo jej jej drahocenná dcéra zasa na mol a už vôbec nemám chuť preplakať mesiace pri nemocničnej posteli, pretože moja drahocenná sestrička sa predávkovala!"
"Nemusíš hneť hučať! V ničom nelietam!"
"Tak mi láskavo vysvetli čo to je!"
"Neviem! Ochutnaj to.." S nechuťou som odvrkla a rukami som sa pevne chytila kolien v úmysle postaviť sa.
"Kam teraz akože ideš?!"
"Do práce."
"Správaj sa aspoň raz zodpovedne Clarisse! Nemáš pätnásť aby si robila jednu kravinu za druhou! Pochop, že si dospelá žena!"
"A ty nie si moja mama ani bohvieako skúsená, staršia sestra aby si mi rozkazovala!"
"Lenže ja narozdiel od teba neberiem drogy!"
"Mala by si začať, bola by si možno viac pokojná!"
"Pokiaľ s tým neprestaneš.." S pokojnejším hlasom na mňa prehovorila, keď som a snažila zabuchnúť dvere.
"Tak čo? Povieš to mame? Zavoláš Harrymu?!"
"Tak ťa vyhodím.. A je mi fakt jedno, kde stráviš zvyšné dni.."
"Poslúž si. Alebo vieš čo?! Spravím to za teba, aby si náhodou nemala prácu s mojim vecami." S prižmúrenými očami som zasyčala a prudko som sa otočila späť do izby, kde som si do malého batohu pobalila všetky veci a s krivým pohľadom nasmerovaným na Kim som hlasno zabuchla dvere.
Polorozpadnutá budova, minimum svetla a hrobové ticho v ktorom sa ozýva len môj hlasný tlkot srdca. Spotené dlane, ktoré pevne stláčam v päsť umožňujú umelým nechtom drsný prístup k jemnej pokožke. Batoh, ktorý stále pevne drží na mojom chrbte sa medzičasom zafarbil na špinavo bielu farbu, kvôli omietke padajúcej z nestabilného plafónu.
"Žeby to bola naša skvelá Clarisse, ktorá sa nás vraj nikdy nevzdá?" S iróniou v hlase sa za mnou ozval veľmi známy hlas. S miernym trhnutím kvôli vyhrážkach, ktoré zostali stáť veľmi dlhú dobu vo vzduchu som sa pomaly otočila a zo vztýčenou hlavou som sa zahľadela na nich. Na starú partiu, ktorá sa za tie roky absolútne nezmenila.
"Dobre viete ako to bolo." Zahanbene som zašeptala a slabo som odskočila ku nestabilným schodom.
"Neradil by som ti tam stáť, dlho to už nevydrží." So stále tým sexy úsmevom a chrapľavým hlasom mi zo zadu oznámil Derek a pristúpil ku mne. "Chýbala si nám tu Honey."
"To som rada.. Takže.. Mi odpúšťate?"
"Babe ktorá pije najlepšie v celom Londýne a dokáže nám podať také veci, že ešte týždeň sa spamätávame. To je samozrejme." Spýtavo sa na mňa pozrela Siarrah a spolu s ostatnými ku mne pristúpila.
"Ďakujem vám ľudia!"
"Takže, čo ťa sem opäť privádza?"
"Stará story, porozprávam vám večer. The Black Friar Pub? Pozývam!" Prosebne som sa na nich pozrela pričom som sa rukou opierala o Derekove plece.
"Že si to ty, o ôsmej?"
"O pol deviatej! Bežím decka, tak večer." S rýchlim pridaním do kroku som vyšla z takmer zabudnutej ulice späť do preplneného Londýna..
Nenávistné šepoty, spýtavé pohľady a znechutené sledovanie mojej nie príliš nízkej postavy, upútali moju pozornosť hneť po vstupe do kuchyne.
"Čo? Nemáte na práci nič iné?!" Mierne drsným tónom som zasyčala a zo zvukom podpätkov som kráčala cez bielo čierne kachličky na koniec kuchyni, kde sa nachádzali suroviny, čiže "moje pracovisko".
"Ale čo, slečna Clarisse sa rozhodla skúsiť šťastie po druhé?"
"Nie, len táto banda mizerných blbiek potrebuje menšiu príučku." Flegmaticky som odvetila a na vlasy som si nasadila tu samú, hnusnú sieťku.
S prehrabávaním sa medzi akousi hnilou zeleninou som si potichu dupkala špičkou nohy do rytmu hudby. Náhla zmena najnovšej pesničky od akejsi skupiny sa zmenila na pomalú melódiu.
"O môj bože! To sú ony! Tí sladký chalani!" Zvrieskla jedna z dievčat stojacich za mojim chrbtom.
"To si snáď robíš srandu." Naštvane som si zamumlala popod nos a bezcitne som hodila uschnutú uhorku späť do košíka.
"Máš niečo proti One Direction?! Sú jedna z najlepších skupín a vôbec nie sú taký ako vyzerajú!"
"Tak to máš pravdu, vôbec nie sú taký ako vyzerajú. Sú to obyčajný idioti, ktoré dievčatá namotávajú čím získavajú "poctivo" zarobené peniaze. Pha! Vraj vás všetky milujú, je to taká istá lož akože Ježiško nosí deťom darčeky.." Bez mihnutia oka a otočenia svojej postavy ku nej som pocítila jej neveriacky pohľad nasmerovaní pohľad na môj chrbát.
"Ani ich nepoznáš.."
"Poznám ich oveľa lepšie než ty, pokiaľ by si bola tak neskutočne vzdelaná ako si myslíš, že si, tak by si vedela, že som tá Clarisse ktorá bola milujúcou priateľkou toho namysleného zmrda."
"Takže si to ty..."
"Som to ja! A ver tomu, že ani najhoršiemu nepriateľovi by som nepriala zažiť toľké peklo čo spravil zo života on mne!" Nenávistne som odvrátila tvar od debničky zeleniny na ňu a s odhodením čierno sivej sieťky na vlasy na špinavú dlážku na zem som vybehla od celej tejto nočnej mory von...
"...A tak som sa pohádala aj s Kim a prišla som za vami." Ukončila svoj takmer pol hodinový monológ a na ex som vypila ďalší pohár vodky, ktorá dnes tiekla prúdom.
"Dosť drsné a ten tvoj bývali, ľúbiš ho ešte?" Spýtavo sa na mňa zízala Angelina pričom prázdnym pohárom krúžila po barovom stole.
"To je na tom to najhoršie, ľúbim ho. No keby ho mám teraz uvidieť, tak by som mu pravdepodobne hnusne vynadala, strelila mu facku a poslala ho tam, z kadiaľ prišiel." Vážne som odpovedala a všetkých som doplnila poháre akýmsi alkoholom, ktorý sa pred nami objavil...
Takže! Časť ja kratšia a opäť s meškaním ale môžete sa tešiť, že je dnes! :DD Ako sa poznám, ešte dva dni budem umierať po tomto Silvestri. Takžééé!! Šťastný Nový rok lásky!! :3 A poriadne to oslávte! :3
P.S Je nová časť American Psycho Story čo píšem si Bellou! Prečítajte si! :) V poradí už 3! :)
"Čo to má znamenať?" Nenávistne na mňa zasyčala Kim a hodila vedľa mňa balíček s omamnou látkou, ktorú mi včera poskytol Matty.
"Čo by malo?" S nezáujmom som zamumlala a zaujato som prepínala program bežiaci v televízií.
"Si normálna Clarisse?! Opäť v tom lietaš?!"
"Lietam v čom?!"
"Dobre vieš ako to dopadlo naposledy! Skutočne nepotrebujem opäť prežívať mesiace strávené stiahnutá v izbe a čakať kedy a s kým sa dotrepeš domou! Potom vysvetľovať mame prečo jej jej drahocenná dcéra zasa na mol a už vôbec nemám chuť preplakať mesiace pri nemocničnej posteli, pretože moja drahocenná sestrička sa predávkovala!"
"Nemusíš hneť hučať! V ničom nelietam!"
"Tak mi láskavo vysvetli čo to je!"
"Neviem! Ochutnaj to.." S nechuťou som odvrkla a rukami som sa pevne chytila kolien v úmysle postaviť sa.
"Kam teraz akože ideš?!"
"Do práce."
"Správaj sa aspoň raz zodpovedne Clarisse! Nemáš pätnásť aby si robila jednu kravinu za druhou! Pochop, že si dospelá žena!"
"A ty nie si moja mama ani bohvieako skúsená, staršia sestra aby si mi rozkazovala!"
"Lenže ja narozdiel od teba neberiem drogy!"
"Mala by si začať, bola by si možno viac pokojná!"
"Pokiaľ s tým neprestaneš.." S pokojnejším hlasom na mňa prehovorila, keď som a snažila zabuchnúť dvere.
"Tak čo? Povieš to mame? Zavoláš Harrymu?!"
"Tak ťa vyhodím.. A je mi fakt jedno, kde stráviš zvyšné dni.."
"Poslúž si. Alebo vieš čo?! Spravím to za teba, aby si náhodou nemala prácu s mojim vecami." S prižmúrenými očami som zasyčala a prudko som sa otočila späť do izby, kde som si do malého batohu pobalila všetky veci a s krivým pohľadom nasmerovaným na Kim som hlasno zabuchla dvere.
Polorozpadnutá budova, minimum svetla a hrobové ticho v ktorom sa ozýva len môj hlasný tlkot srdca. Spotené dlane, ktoré pevne stláčam v päsť umožňujú umelým nechtom drsný prístup k jemnej pokožke. Batoh, ktorý stále pevne drží na mojom chrbte sa medzičasom zafarbil na špinavo bielu farbu, kvôli omietke padajúcej z nestabilného plafónu.
"Žeby to bola naša skvelá Clarisse, ktorá sa nás vraj nikdy nevzdá?" S iróniou v hlase sa za mnou ozval veľmi známy hlas. S miernym trhnutím kvôli vyhrážkach, ktoré zostali stáť veľmi dlhú dobu vo vzduchu som sa pomaly otočila a zo vztýčenou hlavou som sa zahľadela na nich. Na starú partiu, ktorá sa za tie roky absolútne nezmenila.
"Dobre viete ako to bolo." Zahanbene som zašeptala a slabo som odskočila ku nestabilným schodom.
"Neradil by som ti tam stáť, dlho to už nevydrží." So stále tým sexy úsmevom a chrapľavým hlasom mi zo zadu oznámil Derek a pristúpil ku mne. "Chýbala si nám tu Honey."
"To som rada.. Takže.. Mi odpúšťate?"
"Babe ktorá pije najlepšie v celom Londýne a dokáže nám podať také veci, že ešte týždeň sa spamätávame. To je samozrejme." Spýtavo sa na mňa pozrela Siarrah a spolu s ostatnými ku mne pristúpila.
"Ďakujem vám ľudia!"
"Takže, čo ťa sem opäť privádza?"
"Stará story, porozprávam vám večer. The Black Friar Pub? Pozývam!" Prosebne som sa na nich pozrela pričom som sa rukou opierala o Derekove plece.
"Že si to ty, o ôsmej?"
"O pol deviatej! Bežím decka, tak večer." S rýchlim pridaním do kroku som vyšla z takmer zabudnutej ulice späť do preplneného Londýna..
Nenávistné šepoty, spýtavé pohľady a znechutené sledovanie mojej nie príliš nízkej postavy, upútali moju pozornosť hneť po vstupe do kuchyne.
"Čo? Nemáte na práci nič iné?!" Mierne drsným tónom som zasyčala a zo zvukom podpätkov som kráčala cez bielo čierne kachličky na koniec kuchyni, kde sa nachádzali suroviny, čiže "moje pracovisko".
"Ale čo, slečna Clarisse sa rozhodla skúsiť šťastie po druhé?"
"Nie, len táto banda mizerných blbiek potrebuje menšiu príučku." Flegmaticky som odvetila a na vlasy som si nasadila tu samú, hnusnú sieťku.
S prehrabávaním sa medzi akousi hnilou zeleninou som si potichu dupkala špičkou nohy do rytmu hudby. Náhla zmena najnovšej pesničky od akejsi skupiny sa zmenila na pomalú melódiu.
"O môj bože! To sú ony! Tí sladký chalani!" Zvrieskla jedna z dievčat stojacich za mojim chrbtom.
"To si snáď robíš srandu." Naštvane som si zamumlala popod nos a bezcitne som hodila uschnutú uhorku späť do košíka.
"Máš niečo proti One Direction?! Sú jedna z najlepších skupín a vôbec nie sú taký ako vyzerajú!"
"Tak to máš pravdu, vôbec nie sú taký ako vyzerajú. Sú to obyčajný idioti, ktoré dievčatá namotávajú čím získavajú "poctivo" zarobené peniaze. Pha! Vraj vás všetky milujú, je to taká istá lož akože Ježiško nosí deťom darčeky.." Bez mihnutia oka a otočenia svojej postavy ku nej som pocítila jej neveriacky pohľad nasmerovaní pohľad na môj chrbát.
"Ani ich nepoznáš.."
"Poznám ich oveľa lepšie než ty, pokiaľ by si bola tak neskutočne vzdelaná ako si myslíš, že si, tak by si vedela, že som tá Clarisse ktorá bola milujúcou priateľkou toho namysleného zmrda."
"Takže si to ty..."
"Som to ja! A ver tomu, že ani najhoršiemu nepriateľovi by som nepriala zažiť toľké peklo čo spravil zo života on mne!" Nenávistne som odvrátila tvar od debničky zeleniny na ňu a s odhodením čierno sivej sieťky na vlasy na špinavú dlážku na zem som vybehla od celej tejto nočnej mory von...
"...A tak som sa pohádala aj s Kim a prišla som za vami." Ukončila svoj takmer pol hodinový monológ a na ex som vypila ďalší pohár vodky, ktorá dnes tiekla prúdom.
"Dosť drsné a ten tvoj bývali, ľúbiš ho ešte?" Spýtavo sa na mňa zízala Angelina pričom prázdnym pohárom krúžila po barovom stole.
"To je na tom to najhoršie, ľúbim ho. No keby ho mám teraz uvidieť, tak by som mu pravdepodobne hnusne vynadala, strelila mu facku a poslala ho tam, z kadiaľ prišiel." Vážne som odpovedala a všetkých som doplnila poháre akýmsi alkoholom, ktorý sa pred nami objavil...
Takže! Časť ja kratšia a opäť s meškaním ale môžete sa tešiť, že je dnes! :DD Ako sa poznám, ešte dva dni budem umierať po tomto Silvestri. Takžééé!! Šťastný Nový rok lásky!! :3 A poriadne to oslávte! :3
P.S Je nová časť American Psycho Story čo píšem si Bellou! Prečítajte si! :) V poradí už 3! :)
streda 25. decembra 2013
I wanna be everything you need. ♥ 30.
Upozornenie!! Text bude strašne malý, takže keby to neviete prečítať priblížte si to. Keď dám veľké písmena, tak sa mi to prekrýva. :/
Opäť neskoro, opäť bez dodržania sľubu.. ale myslím, že ste si už zvykli, nie? :DD
Tak dodatočne. Šťastné a Veselé Vianoce!! :) Pokiaľ chcete, vyjadrite sa v komentároch k darčekom, ktoré ste dostali! :)
Mimochodom.. Zvláštna prosba.. ja viem! :DD Ale, nemohli by ste dať Like na jednu stránku? :D Nie je moja, je.. jedného kamaráta. :) Potešil by sa. :)
"Toto nemyslíš vážne!" Zo smiechom ma privítala Kim, keď som prišla do kuchyne.
"Čo?! Na sexy mini šaty a polmetrové podpätky náladu skutočne nemám. A navyše do väzenia sa to veľmi hodiť nebude." Urazene som jej odvrkla a zo zúfalým výdychom som sa posadila na roh gauča.
"Nič nehovorím, a len že, myslela som si, že prvý a posledný krát ťa vidím v teniskách, teplákoch a voľnom tričku, keď som s tebou musela absolvovať telesnú výchovu v ôsmom ročníku, pretože ma naša milá mamička zabudla vyzdvihnúť." Škodoradostne poznamenala a na kolená si položila učebnicu Fyziky.
"Veľmi vtipné! Končíš o siedmej?"
"Bingo, chceš si zopakovať večeru?"
"To akože myslíš včerajšiu?!" S pobaveným tónom v hlase som sa na ňu pozrela zo zdvihnutým obočím a zo stola som si vzala žiarivo zelené jablko.
"Hovorila som ti, že som unavená.."
"Nie, ty si si len niečo hundrala do vzduchu." So širokým úsmevom som jej nadhodila pre tento krát nevyhnutný fakt a unavene som sa postavila. "Drž sa na skúške, bežím pracovať." Znechutene som poznamenala a slabo som jej rozstrapatila vlasy.
"Zvláštne počuť to práve od teba!" Drzo mi zakričala pred tým, než jablko, ktoré som držala v ruke, letelo ku nej. "Hej!" Naštvane no aj cez to zo smiechom za mnou zakričala, keď som s studenými dlaňami zabuchla dvere na dome.
"Oh, Vy ste Clarisse, však?" Nadšene sa ma spýtala akási staršia pani , ktorá prechádzala cez zašpinenú chodbu.
"Uhmm, prišla som kvôli."
"Ja viem, nemusíte mi to vysvetľovať. Takých ako ste Vy je tu neúrekom. Slávne, bohaté a vyhýbavé zákonu." Potichu si zamrmlala čo spôsobilo môj nedôverčivý pohľad.
"Neprišla som sem kvôli tomu aby ma tu urážala akási pre múdra, stará žena! Nemôžem za to, že Vy ste si váš život zariadili ako nejaká mizerná upratovačka vo väzení!" Bez zamyslenia som jej pohotovo odvrkla a nedočkavo som čakala na ďalšiu vetu, ktorá z jej pootvorených pier vypadne.
"Prepáčte mi to slečna.." Vážnym hlasom prehovorila. "Budete pracovať v kuchyni. Prejdete celú túto chodbu a tam uvidíte strážnika, ktorému toto podáte." Na chvíľku sa odmlčala a podala mi kartu. "Potom zabočíte doľava a nájdete tam veľkú kuchyni s dievčatami vo vašom veku.. Držte sa."
"Budem sa!" S nezáujmom v hlase som som odvrkla a svoje kroky som s mojim tichým hmkaním menej známej pesničky, nasmerovala do kuchyne..
"Nech sa páči." Milým hlasom mi do rúk podalo nejaké dievča sieťku na vlasy a biele oblečenie.
"Prosím? Do tohoto ma skutočne nenavlečiete!" Podráždene som zvýšila hlas a podala som jej ju späť do rúk, čím som upútala pohľad hlavnej kuchárky.
"Dievčatá do práce a Vy slečna, tu sieťku si nasadíte a verte tomu, že od teraz Vás budem mať pod prísnym dohľadom!" S prižmúrenými očami ma upozornila.
"Ako keby Vám to k niečomu bude." Ticho som si zamumlala a rýchlim ťahom som si ju nasadila. S takmer nečujným kráčaním pomedzi dav dievčat ktoré si ma premeriavali pohľadom som zastavila v akejsi malej miestnosti s minimom svetla. S miernymi zimomriavkami po celom tele, kvôli hrozným spomienkam z minulosti, som prešla pri zafarbené sklo a bezmocne som sa oprela o takmer rozpadnutú parapetu.. S vytiahnutím telefónu zo zadného vrecka nohavíc, som ho nasmerovala do hora, čím som sa snažila nájsť lepší signál. Slabá vibrácia smerujúca z mobilu, ktorý som pevne zvierala v ruke, mi dala miernu nádej spokojnosti.
"O 8 v bare The Cut.."
"Budem tam. Dúfam, že to máš.."
"Mám.." Zo širokým úsmevom som si prečítala poslednú správu predtým, než do miestnosti vtrhla hlavná kuchárka.
"Prišli ste sem snáď na lepší signál?! Na sedenie alebo na čo?!"
"Určite nie na sledovanie Vašej tváre, ktorá ma bezvýznamne obviňuje."
"Tak sa láskavo postavte a chodte pomôcť!"
"Môžete byť prosím tichšie? Skutočne nepotrebujem migrénu z nejakej hučiacej kozy.." Zo zaťatými nechtami v koži, som sa na ňu pozrela a slabo som jej drgla do ramena, keď som vychádzala z miestnosti.
"Ešte sme neskončili Clarisse!"
"Oh, ahá chcete mi povedať aká naivná som? Ako som sa zamilovala do niekoho kto je totálny egoista, ktorí mysli len na seba?! Či mi chcete spraviť ešte väčšie nervy a prinútiť ma sedieť v jednej z tých skurvených miestnosti namiesto varenia akého si jedla?!"
"Môžete sa prosím upokojiť?.."
"Nie nemôžem! Skúste ma raz pochopiť! Aspoň niekto!" S nervami na kraji som zvrieskla a volne som nechala na zem dopadnú čiernu sieťku, pričom som sa zo sklonenou hlavou rozbehla cez dlhú chodbu..
"Ešte raz to isté.." Zdrvene som okríkla na barmana a s podopretou hlavou som čakala kým sa ku mne dostane.
"Páči sa." S úsmevom mi nalial a posunul mi pohár bližšie ku dlani. S tichým poďakovaním som sa otočila ku tanečnému parketu na ktorom to stále žilo.. Čo by som čakala, je predsa piatok večer a väčšina ľudí v mojom veku si užíva každý nádych..
"Toto ti pomôže." S chrapľavým hlasom mi ktosi zašeptal do ucha a postrčil mi do rúk akýsi balíček. Zo zdvihnutím zrazu od pohára som sa zadívala na Mattyho, ktorí sa na mňa široko usmieval.
"Myslela som si, že neprídeš. Čo to je?" Zo záujmom som sa na neho pozrela a slabo som ho objala.
"Skús to, je to novinka. Len ráno som dostal."
"Čo som ti dlžná?"
"Tanec?" Zo smiechom ku mne nastrčil ruku.
"Prímam." S opätovným úsmevom som si zastrčila balíček s obsahom akejsi látky do nohavíc a presunula som sa na parket. PO takmer hodine tancu s miernymi prestávkami na ďalší drink, som sa unavene hodila do jedného z boxov a nemo som sledovala ulicu.
"Ideme von?"
"Je pol štvrtej ráno, Kim bude mať starosť."
"Tak ku tebe?"
"To znie oveľa lepšie." S pevným chytením jeho dlane som pomalým krokom nasledovala jeho týčiace sa telo predo mnou , ktoré sa snažilo predierať nás pomedzi spotených ľudí..
"Pšššt!" Podnapito som ho upozornila, keď vrazil do malého, dreveného vešiaka, ktorý automaticky vydal hrozný buchot.
"No tak, Clarisse.. Buď to opäť ty. Od viaž sa!" Vyzývavým tónom mi zašeptal a drsne ma pritlačil o stenu, čo spôsobilo moje jemné zasmiatie.
"Clar?.." Zaznel mi v ušiach Kimin hlas, ktorý spôsobil moje "rýchle" vytriezvenie.
"Ehm.. Ty nespíš?" Vyčítavo som sa ku nej prihovorila. Aj cez malý záblesk svetla, ktorý svietil zo zdvihnutých žalúzií zobrazujúcich krásu nočného Londýna, som vedela až príliš presne rozoznať nahnevanú vrásku na jej čele.
"Kto to je?" Spýtavo prerušila hromové ticho a naslepo hľadela na Mattyho.
"Myslím, že pôjdem.." Potichu prehovoril a slabo mi stisol ruku.
"Nemusíš!"
"Nech ide.. Aj tak nechápem čo tu hľadá." Zo stálym zotrvaním na tom istom mieste som pocítila menší, chladný vzduch pri otvorení dverí a slabé buchnutie. Je preč.. A to kvôli nej..
"O čo ti sakra ide Clarisse?! Máš devätnásť do kelu! Správať a ako naivné, blbé, decko ktoré sa namiesto práce potrebuje ožrať a potom sa kurviť!"
"Robím to, čo som mala spraviť už dávno! Harry sa so mnou len debilne zahrával, myslíš si, že teraz sa ku nemu budem plaziť?!"
"Clar toto nie je detská hra.. nejaké stupidné pexeso pri ktorom si vyberáš dve náhodne a pritom podobné kartičky! Bez rozmýšlania len tým, aby si niekoho porazila.. Toto je vážna situácia a dobre vieš, že s tým niekomu môžeš ublížiť a v tomto prípade je to Harry.."
"Uvedomujem si to! Pretože v hlúpom pexese si proste otočíš kartičky a pokiaľ ti nepasujú ideš znova.. Nie je to ako v realite! Dobre to viem, viem že nemôžem spájať ľudí dokopy kvôli nejakým nepodstatným veciam.. Ale taktiež ti pravidlá nedávajú šancu, zobrať si chybný pár.." Zo slzami v očiach som potichu prešla do svojej izby v ktorej som sa beznádeje na lepšiu budúcnosť hodila do postele plnej vankúšov, bordelu a nehoráznemu počtu spomienok..
P.S! Časť venujem Belle, pretože v Piatok sa rozbehla cez celú ulicu aby ma začala objímať a ubezpečila ma, že všetko bude v poriadku! :)
Mime! :D Ktorá mi vo všetkom radí a pritom sme stále tie bláznivé dvojčatá, ktoré aj bez chatu vedia, čo si tá druhá myslí. :)
Julíí!! :3 Pretože tak dlho čakala! :) P.S Amya a Harry mi budú chýbať! :/ :)
streda 18. decembra 2013
Oznam ohľadom blogu.
Neskutočne sa ospravedlňujem za to, že blog poslednú dobu zanedbávam ale určite to chápete. Sú pred nami posledné dva dni školy a potom hurá prázdniny, Vianoce a samozrejme Louisove narodeniny. :) Som rada, že to chápete! :) Mám napísané osnovy a upozorňujem vo pred, že sú trošku viac mimo od normálnych dní.. Takže počítajte s tým, že vianoce u nich budú niekedy koncom mesiaca alebo v januári. Každopádne sa ich dočkáte! :DD Takže, čo vám ešte povedať? Asi len toľko, že čakajte vianočné prekvapenie! :) Časť bude určite niekedy od piatku takže to tu môžete kontrolovať! :) Pokúsim sa písať cez sviatky viac. :) Takže... len toľko. Užívajte posledné dni v škole tento rok! :)
Ľúbim vás! ;333
Ľúbim vás! ;333
streda 11. decembra 2013
I wanna be everything you need. ♥ 29.
"Musela som bežať niečo vybaviť do mesta. Raňajky máš v chladničke. Čakám ťa o 12:00 v Covent Garden. Kim xx" Rozospato som si prečítala malý farebný lístok, ktorý som mala položený na vankúši na ktorom pred tým spala Kim. S odhodením mierne ťažkej periny som po drevenej dlážke prešla do kuchyne, v ktorej sa niesla vôňa nedávno spravených vajíčok. Aj cez neskutočný hlad, ktorý ma pohlcoval som raňajky vyhodila do čierneho koša. S od pitím si z takmer chladného čaju, som šálku odstrčila na druhú stranu linky a prešla som do izby, kde som sa prezliekla späť do včerajšieho oblečenia a stopla som si taxík. S nadiktovaným Harryho adresy, som nervózne prstom ťukala po okne a v duchu počítala ulice.
"O Jednej prídu chalani spolu s babami a Paulom ku nám. Bolo by dobré, keby už o druhej sme na letisku, keďže o pol tretej už musím s chalanmi sedieť v lietadle. Vrátime sa približne na Vianoce, na skôr to nevidím. Toto ti posiela Paul, je to zoznam vecí, ktoré by si podla neho mala počas toho mesiaca dodržiavať." Neutrálnym hlasom mi v skratke oznámil zatiaľ čo zaujato pobehoval po izbe.
"Oh, takže teraz som vlastne vaša cvičné opička? Čo vy poviete, to ja spravím. Ešte niečo? Nemám ti náhodou na letisku strčiť jazyk do huby? Objať sa s chalanmi a ísť za fanúšičkami s tým, že náš vzťah je skutočne reálny?"
"Čo ťa zas žerie Clar?! Môžeš byť rada, že máš túto príležitosť."
"Akú príležitosť do riti! Tú, že zo mňa rok robíte všetci kravu?! Tú, že som vlastne len tvoja hračka?! Harry, milovala som ťa! Rozumieš?!"
"Rozumiem! Tiež som..."
"Čo si?! Snáď nechceš povedať, že si ma miloval! Harry, nerob zo seba úbožiaka! Obaja dobre vieme ako to bolo. A konečne som prišla na to aký skutočne si!"
"Prestaň s týmito rečami! Ja som si tú hru nevymyslel! Namietal som už od začiatku! Keby sa nesprávať ako štetka a nedáš Paulovi signál, že dokážeš oveľa viac tak si teraz mohla sedieť niekde v bare so stovkami chalanmi za sebou!"
"Prosím?! Takže vlastne za celú tú hru môžem len ja! Ja som si vymyslela pravidla, ja som si vybrala teba! Ešte mi povedz, že za to, že ťa nenávidia niektoré fanúšičky môžem ja a totálne to zaklincuješ."
"Nepotrebujem nič zaklincovať! Je koniec a to mi stačí."
"Aké jednoduché, povedať to po ruku. Si idiot Styles, totálny idiot.." S nervami na pokraji som treskla dverami a po zopár schodoch som vyšla na trávnik. Slabý dážď, ktorý sa medzi časom pustil ma prinútil si nasadiť kapucňu. Kto by povedal, že s tej skvelej, bezcitnej Clar sa môže stať toľká úbožiačka? V duchu som sa spýtala samej seba a prebehla som cez ulicu na úzky chodník, ktorý sa nezvyčajne hemžil prázdnotou..
"Pôjdeš tam?" Zvedavo sa na mňa pozrela Kim, keď odhodila kôpku papierov na stôl a odpila si z jahodového Latte.
"A čo mám robiť? Som totálne zúfala, pôjdem tam a prídem všetkým pre smiech. Neprídem tam a už mi bude zvoniť mobil s nahnevaným Paulom na druhom konci."
"Clar, pokiaľ chceš pôjdem tam s tebou."
"Netreba.. Tých pár minút zvládnem." S miernym úsmevom som zdvihla zrak ku mladej čašníčke, ktorá predo mňa položila horúcu čokoládu.
"Ďakujem." Potichu som jej povedala a automaticky som si položila ruky okolo teplého hrnčeka. "Zajtra mi začína prvý deň "práce", budeš doma?"
"Pravdepodobne až večer, ráno mám školu, potom skúšky a seminárky. Prídem okolo siedmej a to pravdepodobne totálne unavená."
"To znie... namáhavo. Končím okolo pol ôsmej, kúpim jedlo? Mohli sme si pozrieť nejaký film, napráskať sa dobrým jedlom a niekde medzi tým zaspať na pohovke."
"Fajn, beriem tvoju ponuku. Film nechávaš na mne?"
"Ako vždy." S miernym úsmevom som si odpila z bielo čiernej šálky a pozrela som sa na nástenné hodiny oproti nášmu stolu. "Mala by som ísť.. Kým sa dostanem ku Harrymu.."
"Chceš odvoz? Vonku dosť leje."
"Pokiaľ budeš taká dobrá."
"Sme predsa sestry, aj keď ja som tá múdrejšia."
"Vždy to tak bolo." Z miernym smiechom som si z chrbta stoličky zobrala vetrovku a prehodila som ju cez seba, pričom som na stôl hodila akési drobné..
"Harry je už pri lietadle. Skvelé, že si sa vôbec rozhodla prísť." Podráždene na mňa vyštekol Paul a nasmeroval ma smerom ku chalanom.
"Vedel som, že prídeš.." Potichu mi zašeptal do ucha, keď som sa postavila pri neho a zo zrakom som prešla ku fanúšikom. "Je tu pomerne dosť novinárov."
"Och, takže to asi znamená aby som začala hrať.."
"Clar... Vieš, že nechcem aby to takto bolo."
"Sám si si to vybral.."
"Ľúbim ťa Clar.."
"Tie fanúšičky ťa nepočujú.."
"Hovorím to tebe, nie im.."
"Harry... prosím.. kašli na to.." Potichu som zašeptala a rukou som si prešla po vlasoch.
"Raz budeš opäť moja." S úsmevom, ktorý odhaľoval jeho rozkošné jamky sa na mňa pozrel.
"Obaja dobre vieme, že sú to len reči aby si ma udržal blízko skupiny a nemusel si vysvetľovať pravý dôvod toho, čo sa medzi nami stalo."
"Lietadlo vám letí o pät minút. Bolo by dobre keby sa rozlúčite." Prerušila náš rozhovor Lou a slabo pohladila Harryho po pleci, zatiaľ čo sa na mňa súcitne pozrela.
"Ehm.. Takže teraz.. uhm.." Koktavo som prehovorila, pričom som sledovala špičky mojich tenisiek, ktoré sa slabo dotýkali Harryho nôh.
"Tak sa teda vidíme po novom roku." S neustálym úsmevom ma pevne objal a slabo pobozkal na pery.
"Maybe.." S vážnym pohľadom som sa na neho posledný krát pozrela, pred tým než nastúpil do lietadla a stratil sa mi z dohľadu...
"Poprosím dvakrát tamten zeleninový a dva krát ten ovocný šalát."
"Skvelý výber, ešte niečo?"
"Tak teda ešte tie dve vody tam hore." S úsmevom som ukázala mladej dievčine, ktorá obsluhovala ľudí.
"Bude to 3,19.." Milým hlasom mi oznámila a čosi si zapísala do žltého diára.
"Páči a ďakujem!" Úprimne som jej odpovedala a do ruky som jej podala požadované peniaze. S vstúpením do opäť chladného, večerného a poriadne upršaného Londýna som potichu prechádzala po uliciach až pokiaľ som opäť nezastala pred Kiminim domom. Zvláštny pocit volať ho Kimin dom keď minimálne dva roky som sa oň starala úplne sama..
"Som doma!" Hlasom som zakričala keď som za sebou zabuchla dvere a na kuchynskú linku som vyložila jedlo. "Ale ty si už pravdepodobne vo svojom svete." Zo smiechom som si zamumlala keď som videla Kim ako si už spokojne odfukovala na druhej strane gauča. "Nechceš prejsť do izby?" Milo som jej zašeptala a slabo som s ňou potriasla čo spôsobilo jej nesúhlasne vydýchnutie.
"Clar, mňa to skutočne mrzí ale myslela som si, že to platí až pre zajtrajšok a tak som sa pustila do opravovania známok.." Rozospato mi vysvetľovala, no aj cez to držala oči pevne zatvorené.
"Malo to byť až zajtra, proste som ťa nechcela prekvapiť. A nemusíš mi to opisovať, poznám to. Bež do izby, tu sa nevyspíš." S držaním sa svojho názoru, som ju slabo pohladila po líci a nechala ju, nech sa sama premiestni do svojej izby. S hodením sa na gauč spolu so šalátom som zvýšila hlasitosť na akomsi filme a pozorne som sa začítala do tituliek, ktoré sa mi hmýrili pred očami a odvádzali ma preč z reality..
Okey, časť je trochu skôr než zvyčajne a je nudnejšia pretože som absolútne nevedela ako to napísať. :D
Ale ďalšie časti budú už viac "extra". Teda dúfam. Poviem vám jednú vec, v tejto časti sa nachádza veta, ktorá na istý čas spraví dej ďalších častí. Uhádnete, ktorá to je? Poviem vám len toľko, že to nie sú vety s Harrym! :)
sobota 7. decembra 2013
I wanna be everything you need. ♥ 28.
Časť venovaná Belle z dôvodov: Vymyslela mi mega úžasné meno na Elise Horan ♥ a za posledné dni mi neskutočne pomohla. Veď ty vieš za čo! ♥♥
"Pripravená?" Sladkým hlasom akoby sa včera absolútne nič nestalo sa ma spýtal, keď opatrne pootvoril dvere na "mojej" izbe.
"Odpusť si ten tón. Už dávno nie som tvoja, teda pokiaľ nepočítam ten falošný rok! Dobre vieš, že to robím len kvôli tomu, aby si mi ty alebo tvoja skvelá partia nespravili ešte väčšie peklo zo života!" Nahnevane som precedila cez zuby a slabým buchnutím do jeho ramena som vyšla cez dvere priamo na chodník vedúci k autu.
"Clar... Dobre vieš, že to tak nieje.." Potichu prehovoril, keď naštartoval a prehodil cez seba bezpečnostný pás.
"Nie Harry, ja neviem ako to je! Neviem absolútne nič! Čo odo mňa vlastne chceš?! Aby som ti poďakovala za nádherný rok v ktorom si sa neustále pretvaroval? Za to, že tvoja rodina a kamaráti museli klamať, aby vám to vyšlo? Či za to, že si mi dal kamarátov, ktorí sa mi za mojim chrbtom smiali?" Zo slzami v očiach som na neho zasyčala a odvrátila som hlavu na okno po mojej pravej strane.
"Vieš, že ťa ľúbim a nedokázal by som to hrať. Som spevák, nie herec." Tichým hlasom prehovoril do vzduchu a silno stlačil volant, čím mu na rukách vyskočili žili, ktoré boli s pozorovateľné v odraze okna.
"Ale si dobrý klamár.." Takmer nečujne som mu odpovedala a rýchlo som zatvorila očí kvôli slzám, ktoré sa mi drali do očí.
"Môžeš.. mi podať ruku?" Roztrasene a neisto sa ma spýtal, keď sme zaparkovali pred malým nahrávacím štúdiom.
"je to snáď zámer celého nášho "vzťahu", či sa mýlim?" S prevrátením oči , som zabuchla dvere a prešla som cez auto až ku nemu. Dav fanúšičiek, ktoré nás automaticky obklopili, vo mne vyvolali zvláštny pocit. "Je to definitívny koniec celej tejto hry? Čo sa stane, keď Harry odíde na turné? Začnem opäť žiť normálny život, alebo budem vystavovaná každodennému trápeniu sa kvôli jeho fanúšikom?" Vírilo sa mi hlavou, keď sme prechádzali cez vyhradené miesto do tmavých dverí budovy.
"Usmej sa, všetci na nás hladia." Rozpačito ma chytil okolo pásu a pevnejšie pritisol ku sebe.
"Myslím, že to by stačilo. Rozišli sme sa! Nemám chuť počúvať tvoj príkaz aby som sa usmiala, keď sa mi v hlave vybavuje obraz mňa, kde som to robila dobrovoľne a rada, pretože som bola šťastná! Nemám záujem sledovať tvoje oči, ktoré na mňa pozreli a dávali mi pocit, že ma miluješ! Nechcem sa zobudiť s tým, že vidím tvoj úsmev a potom si uvedomiť, že je to len ďalší scénar vašej dokonalej hry, nechcem počúvať tvoj hlas a predstavovať si aké by bolo keby je len pre moje uši! Zlomil si mi srdce a ver tomu, že nebyť týchto dievčat, tak tu teraz nestojím.. Kašlala by som na teba, tak isto ako si ty kašlal na celý náš vzťah.." S nenápadným zotretím sĺz na lícach, som pokrútila hlavou a rýchlo som vybehla cez točené schody na poschodie, kde už čakali chalani spolu s babami a Kim.
Zimomriavky, ktoré pohltili celé moje telo, keď sa ma Harryho veľké dlane chytili bokov, mi do očí nahrnuli slzy.
"Fotku!!" Radostne zvrieskla El a postavila sa pred nás s fotoaparátom v ruke. Toľká naivita, že tá fotka bude vyzerať presvedčivo a, že sme tak isto šťastný ako pred pár dňami. Alebo by som mala povedať, ako som bola naivne šťastná len ja? S miernym úsmevom som sa rovne postavila pri Harryho a nechala som sa vyfotografovať na povel Paula, ktorí sa na mňa netrpezlivo pozeral cez takmer priesvitné sklo.
"Som unavená.. Myslím, že už pôjdem, Kim?" V rýchlosti som vypustila malú lož a otočila som sa na Kim.
"Oh.. ešte chvíľku zostanem. Vidíme sa zajtra, nie?" Nič netušiac mi odpovedala, pričom sa posadila pri Zayna.
"Uh, fajn.. teda..isteže.." Zarazene som sa usmiala a bez pozdravu som od kráčala do tmavého Londýna, ktorý už bol posýpaní novou nádielkou žiarivo bieleho snehu.
Nedokážem to. Nedokážem ísť domou ktorý mal patriť nám a našej spoločnej láske, ktorá sa mi zas a znova neopätovala Zo zabuchnutím dverí na od teraz Kiminom dome, som sa ocitla na tmou pohltenej chodbe. S odhodením krémových lodičiek na druhú stranu, som svoje telo zošuchla po stene na mierne chladnú zem. Plač, ktorý sa ma náhle zmocnil moje srdce prudko rozbúchal neskutočne bolestný pocit, ktorý sa mi šíril telom a neustále sa zastavoval pri mojom srdci, by sa dal opísať ako keby vám niekto z celej sily stláčal životu dôležité orgány a vzápätí ich odhadzoval tak neskutočne ďaleko.. Štrkot kľúčov v zámke spôsobil môj plač ešte viac bolestivým.
"Clar?!... O môj bože, Clar! Čo tu robíš? Ja, myslela som, že si u Harryho...a... čo sa stalo?!" V panike na mňa chrlila jednu otázku za druhou a pevne mi stláčala dlaň ruky, ktorá bola ešte stále studená od toho nečasu vonku.
"Všetko to bola len hra! Nemiluje ma! Len plnil príkazy! Keby si neprečítam tú správu do teraz by ma mali za kravu a skvelo by sa zabávali!"
"Clarisse! Upokoj sa! Čo sa stalo?"
"Ja nemôžem.. Nedokážem ti to povedať! Nie teraz.."
"Zostaneš tu, fajn? Tvoja izba je stále voľná. Zajtra mi to povieš. Všetko.. Dobre?"
"Fajn.. Kim.. Ja.. Ďakujem ti.."
"Nemáš začo, bež do sprchy, ja ti pripravím nejaké pyžamo a deku." S miernym úsmevom ma pevne chytila za ruku a vyšvihla na nohy.
"Toto si obleč Malo by ti to byť dobre." Do rúk mi podala akého tričko a šortky. S rýchlim oblečením sa, som sa zabalila do deka a ľahla som si do postele. Tej pekelnej postele kvôli ktorej si ma získal!
"To bude v pohode, chceš byť dnes pri mne?" Ustarostene sa ma spýtala a zotrela mi z líca slzu.
"Rada.." S miernym úsmevom som prešla do jej izby. Pri spomienke na to, ako som tu strávila tak neskutočne veľa času, keď ju niekto opustil a ja som sa ju snažila rozveseliť, som sa musela pousmiať.
"Daj si toto.. Bude sa ti lepšie spať." Do ruky mi podala pohár takmer ľadovej vody a akúsi tabletku. S jej prehltnutím som sa uložila do obrovskej postele a pri pocite, že konečne nie som sama na tomto svete, som zaspala..
pondelok 2. decembra 2013
I wanna be everything you need. ♥ 27.
O môj bože!! Neverím!! Baby! Vy ste neskutočné!!♥♥♥♥
Neskutočnú radosť ste mi spravili dnes! :3 ♥♥♥
Vďaka Vám, mám už vyše 10 000! :)
"Dúfam, že na dnes nemáš žiadne plány. Mama sa rozhodla spraviť veľké, rodinné stretnutie." Rozospatým hlasom mi šepol do ucha Harry, keď ma zo zadu objal a zasnene mi odhrnul neposlušný prameň vlasov z tváre..
"Aké stretnutie?" Šokovane som sa ku nemu otočila, pričom som v ruke ešte stále držala varechu.
"Nemáš sa čoho báť, proste si budeme opekať, rozprávať sa a myslím, že bude lepšie keď sa naše rodiny spoznajú bližšie."
"Uhm.. Keď myslíš, kedy ideme?"
"O druhej."
"Tak to máme ešte čas."
"Čas načo?" S drzým úsmevom sa na mňa pozrel a slabo ma vyšvihol na kuchynskú linku.
"Určite nie na tvoje chúťky." Nevinným úsmevom som sa na neho pozrela a vzápätí mu vystrčila jazyk. "A pokiaľ teraz dovolíš, rada by som teraz dovarila ten puding a išla sa pripraviť." Milým tónom v hlase som sa vymanila z jeho pevného objatia a zoskočila som späť na chladnú, drevenú dlážku.
"Budem zatiaľ pri televízií." S tichým za mumlaním mi do ucha mi na vlasoch zanechal bozk, pred tým než opustil miestnosť, ktorú vypĺňalo už len moje tiché spievanie...
"Bolo to výborné, zlato!" S nadšeným úsmevom sa na mňa pozrel Harry, keď pohár s pudingom položil na malý stolík.
"To si vážim, ale vieš, čo by som si vážila ešte viac?"
"Umyjem to, neboj sa." Zo smiechom poznamenal pred tým, než svoj pohľad upriamil na moju tvár.
"Čo?" S miernou červeňou v lícach kvôli rozpakom ktoré mi týmto jeho gestom spôsoboval som sa opatrne spýtala a nervózne som si prehodila vlasy. Je priam neuveriteľné, že aj po toľkých mesiacoch mi dokáže vyvolať takzvané motýliky v bruchu a potenie mojich dlaní.
"Nechcem ťa tu nechať.. Nie na takú dlhú dobu."
"Harry.. bude to len mesiac, potom budú vianoce, nový rok, tvoje narodeniny.. možno sa zastavím na niektorom koncerte.. Pokiaľ sa dostanem z "práce".. Budeme stále spolu, po telefóne, skype. cez fanúšičky."
"To nebude ono.. Bojím sa toho.. že keď sa ráno prebudím bude vedľa mňa len prázdna postel."
"Len na rok Harry. Jeden rok, potom spolu budeme každý jeden deň."
"Čo ak nie? Čo ak si za ten čas nájdeš niekoho iného? Čo ak.."
"Nie, toto nehovor. Rozumieš? Nenájdem si nikoho iného. Je to len rok, bože Harry. Nie je to až tak veľa, keď si chodil s Taylor alebo ja neviem s akou inou, tiež ste spolu neboli každý deň dvadsať štyri hodín denne."
"To bolo iné, oni boli proste dievčatá ktoré som mal.. ako.. nemiloval som ich. Všetko to bolo bez citov. Ani si nevieš predstaviť ako si ma namotala, ako si mi dokázala pomotať myseľ. Clar, nedokážem myslieť na nič iné, len na teba.."
"Ja viem, pretože si mi spravil to isté."
"Vezmime sa.."
"Harry.. Pozri.. Nie.. Nemyslím tým, že nechcem. Pretože chcem! Ale nemôžeme. Milióny fanúšičiek sa teraz pozerajú na tvoj profil a čakajú, kedy im povieš, že ich miluješ. Máš celý život pred sebou, kariéru, všetko. Máš len devätnásť, čo ak si za ten rok nájdeš niekoho iného? Do koho sa zamiluješ? Budeš len riskovať.. Nevieš, čo sa do vtedy stane.."
"Mali by sme už ísť.. Rodičia budú čakať.." Sklamane si zamumlal popod nos, predtým, než sa postavil z gauča a nemieril si to do izby.
"Bravo Clar, toto ti vyšlo na jednotku!" Nahnevane som prehovorila a silno som buchla do drevenej časti gauča, čo som oľutovala hneť po tom, čo sa mi z jednej z hánok pustil malý "potôčik" krvi. "Do kelu.." Bolestne som sykla a načiahla som sa za malou, bielou lekárničkou z ktorej som vybrala jeden pár leukoplastu. S rýchlim ošetrením som vošla do izby v ktorej som si obliekla čierne legíny, predĺženú košeľu a vlasy som si stiahla do vysokého vrkoča. S opatrným obutím čisto nových tenisiek od Harryho, som si z vešiaka zvesila čiernu, koženú bundu a pomaly som prešla ku autu, v ktorom už čakal.
"Teraz sa hráme na tichú domácnosť?!" Bezmocne som prehovorila keď sme po pár hodinách zastavili pred do teraz nepoznaným domom, pred ktorým už stálo kopec áut.
"Nie." Bez záujmu odvrkol a jedným ťahom zamkol auto z ktorého sme vystúpili takmer naraz.
"Okey, vieš čo?! Pokiaľ ťa niečo žerie, povedz mi to teraz! Skutočne nepotrebujem, aby som bola ponížená pred tvojou rodinou!"
"Nič sa deje, môžeš prosím vojsť do toho domu?!"
"Si neskutočný Styles!" Nervózne som zamumlala a s miernou vráskou na čele som ho nasledovala.
"Dobrý, uhm.. vy budete asi Harryho otec, však?" Zo spýtavým pohľadom som sa pozrela na po staršieho muža, ktorý nám otvoril dvere.
"Teší ma, ty budeš asi to dievča ktoré u nás témou číslo jedna."
"Dúfam, že dobrou. Clar." S úsmevom som mu podala ruku a zrakom som prešla ku Gemme, ktorá nedočkavo prestupovala.
"Des Styles, ale je samozrejmosť, že pre teba len Des." S priateľským kývnutím ma pobozkal na chrbát ruky a pustil mi ju späť ku telu.
"Vitaj u nás zlatko, Kim a mama sú už na ceste. Dúfam, že to tu zatiaľ s nami zvládneš aj sama." S úprimnosťou v hlase na mňa prehovorila Anne a slabo mi stisla ruku.
"Isteže. Som rada, že tu môžem byť." Zo slabým, kŕčovitým úsmevom som ju objala a opäť som sa odtiahla, čím som sa do stala ku poslednému členu Harryho rodiny, ktorý napĺňal tento dom. Ku Gemme.
"Nechceš sa o niečom porozprávať?" Potichu mi zašeptala keď ma pevne chytila do objatia. Vedela som, že spozorovala naše malé roztržky. U Harryho sa dá veľmi ľahko spozorovať, kedy sa v jeho živote deje niečo, čo chce utajiť. A u mňa je to podobné, v zakrývaní svojich pocitov nie som taktiež bohvieako zohratá.
"To nie je podstatné. Potrebujete s niečim pomôcť? Pokrájať zeleninu, chleba? Priniesť vodu alebo?.." Zo záujmom vyhnúť sa tejto dosť nepríjemnej téme som všetkými spôsobmi ponúkala svoju "pracovitosť".
"Môžeš pripraviť mäso."
"Myslím, že sa radšej ujmem zeleniny." Zo smiechom som sa odtiahla a prešla som cez úzku chodbu do kuchyne, v ktorej sa niesli rôzne druhy vône..
"...Isteže, Harry má tiež dobré zážitky z jeho prvého pokusu o chodenie."
"A to nehovoríme o jeho prvej láske!" Zo smiechom dodal Harryho otec, zatiaľ čo ja som sa nemo pozerala do malého ohníka v ruke držiac šálku s teplým čajom. Nechutne dobrá nálada, ktorá sa šírila celou ich záhradou mi spôsobovala menšiu migrénu, ktorá každým návalom smiechu zosilňovala.
"Ja.. Myslím, že si pôjdem ešte pre jednu bundu." Prerušila som ich smiech s mojím slabým hlasom a opatrne som sa postavila z lavičky.
"Nie, zostaň. Harry ti určite dá svoju."
"Nie! To nie je treba." Protestne som zamietla a svoje kroky som nasmerovala k skleneným dverám domu.
S miernym hľadaním správnej izby v ktorej sa nachádzali moje veci som takmer po piatich minútach našla správne dvere a automaticky som sa zohla ku taške, z ktorej som vybrala huňatú bundu. Zvuk Harryho mobilu vo mne vyvolal mierne pochybnosti a drobné nad skočenie. Zo zaujatím pohľadom som sa opäť sklonila, ale pre tento krát k malému, nočnému stolíku.
"Paul? Čo ten do kelu chce?.." Takmer bez počutia som si zamumlala popod nos a jedným ťahom som odblokovala Harryho mobil.
"O môj bože.." Zo slzami v očiach som prehovorila po pár minútach tichého čítanie takmer celej konverzácie. "Nie, nie.. Toto nemôže byť pravda! Len to nie, Harry!" Zo slzami tento krát na lícach som zišla po pár schodoch dole a cez úzku uličku až ku ohníku okolo ktorého bola celá moja a Harryho najbližšia rodina. "Čo to má do pekla znamenať, Harry?! Si totálne idiot! Zakomplexovaný idiot! Ako si mohol! Si neskutočný! Nechcem ťa vidieť! Už nikdy!" S neznesiteľným plačom som zakričala a bezcitne som mu na nohy hodila telefón spolu s otvorenou konverzáciou správ, ktoré som v živote nemala čítať. S konverzáciou o mne..
Neskutočnú radosť ste mi spravili dnes! :3 ♥♥♥
Vďaka Vám, mám už vyše 10 000! :)
"Dúfam, že na dnes nemáš žiadne plány. Mama sa rozhodla spraviť veľké, rodinné stretnutie." Rozospatým hlasom mi šepol do ucha Harry, keď ma zo zadu objal a zasnene mi odhrnul neposlušný prameň vlasov z tváre..
"Aké stretnutie?" Šokovane som sa ku nemu otočila, pričom som v ruke ešte stále držala varechu.
"Nemáš sa čoho báť, proste si budeme opekať, rozprávať sa a myslím, že bude lepšie keď sa naše rodiny spoznajú bližšie."
"Uhm.. Keď myslíš, kedy ideme?"
"O druhej."
"Tak to máme ešte čas."
"Čas načo?" S drzým úsmevom sa na mňa pozrel a slabo ma vyšvihol na kuchynskú linku.
"Určite nie na tvoje chúťky." Nevinným úsmevom som sa na neho pozrela a vzápätí mu vystrčila jazyk. "A pokiaľ teraz dovolíš, rada by som teraz dovarila ten puding a išla sa pripraviť." Milým tónom v hlase som sa vymanila z jeho pevného objatia a zoskočila som späť na chladnú, drevenú dlážku.
"Budem zatiaľ pri televízií." S tichým za mumlaním mi do ucha mi na vlasoch zanechal bozk, pred tým než opustil miestnosť, ktorú vypĺňalo už len moje tiché spievanie...
"Bolo to výborné, zlato!" S nadšeným úsmevom sa na mňa pozrel Harry, keď pohár s pudingom položil na malý stolík.
"To si vážim, ale vieš, čo by som si vážila ešte viac?"
"Umyjem to, neboj sa." Zo smiechom poznamenal pred tým, než svoj pohľad upriamil na moju tvár.
"Čo?" S miernou červeňou v lícach kvôli rozpakom ktoré mi týmto jeho gestom spôsoboval som sa opatrne spýtala a nervózne som si prehodila vlasy. Je priam neuveriteľné, že aj po toľkých mesiacoch mi dokáže vyvolať takzvané motýliky v bruchu a potenie mojich dlaní.
"Nechcem ťa tu nechať.. Nie na takú dlhú dobu."
"Harry.. bude to len mesiac, potom budú vianoce, nový rok, tvoje narodeniny.. možno sa zastavím na niektorom koncerte.. Pokiaľ sa dostanem z "práce".. Budeme stále spolu, po telefóne, skype. cez fanúšičky."
"To nebude ono.. Bojím sa toho.. že keď sa ráno prebudím bude vedľa mňa len prázdna postel."
"Len na rok Harry. Jeden rok, potom spolu budeme každý jeden deň."
"Čo ak nie? Čo ak si za ten čas nájdeš niekoho iného? Čo ak.."
"Nie, toto nehovor. Rozumieš? Nenájdem si nikoho iného. Je to len rok, bože Harry. Nie je to až tak veľa, keď si chodil s Taylor alebo ja neviem s akou inou, tiež ste spolu neboli každý deň dvadsať štyri hodín denne."
"To bolo iné, oni boli proste dievčatá ktoré som mal.. ako.. nemiloval som ich. Všetko to bolo bez citov. Ani si nevieš predstaviť ako si ma namotala, ako si mi dokázala pomotať myseľ. Clar, nedokážem myslieť na nič iné, len na teba.."
"Ja viem, pretože si mi spravil to isté."
"Vezmime sa.."
"Harry.. Pozri.. Nie.. Nemyslím tým, že nechcem. Pretože chcem! Ale nemôžeme. Milióny fanúšičiek sa teraz pozerajú na tvoj profil a čakajú, kedy im povieš, že ich miluješ. Máš celý život pred sebou, kariéru, všetko. Máš len devätnásť, čo ak si za ten rok nájdeš niekoho iného? Do koho sa zamiluješ? Budeš len riskovať.. Nevieš, čo sa do vtedy stane.."
"Mali by sme už ísť.. Rodičia budú čakať.." Sklamane si zamumlal popod nos, predtým, než sa postavil z gauča a nemieril si to do izby.
"Bravo Clar, toto ti vyšlo na jednotku!" Nahnevane som prehovorila a silno som buchla do drevenej časti gauča, čo som oľutovala hneť po tom, čo sa mi z jednej z hánok pustil malý "potôčik" krvi. "Do kelu.." Bolestne som sykla a načiahla som sa za malou, bielou lekárničkou z ktorej som vybrala jeden pár leukoplastu. S rýchlim ošetrením som vošla do izby v ktorej som si obliekla čierne legíny, predĺženú košeľu a vlasy som si stiahla do vysokého vrkoča. S opatrným obutím čisto nových tenisiek od Harryho, som si z vešiaka zvesila čiernu, koženú bundu a pomaly som prešla ku autu, v ktorom už čakal.
"Teraz sa hráme na tichú domácnosť?!" Bezmocne som prehovorila keď sme po pár hodinách zastavili pred do teraz nepoznaným domom, pred ktorým už stálo kopec áut.
"Nie." Bez záujmu odvrkol a jedným ťahom zamkol auto z ktorého sme vystúpili takmer naraz.
"Okey, vieš čo?! Pokiaľ ťa niečo žerie, povedz mi to teraz! Skutočne nepotrebujem, aby som bola ponížená pred tvojou rodinou!"
"Nič sa deje, môžeš prosím vojsť do toho domu?!"
"Si neskutočný Styles!" Nervózne som zamumlala a s miernou vráskou na čele som ho nasledovala.
"Dobrý, uhm.. vy budete asi Harryho otec, však?" Zo spýtavým pohľadom som sa pozrela na po staršieho muža, ktorý nám otvoril dvere.
"Teší ma, ty budeš asi to dievča ktoré u nás témou číslo jedna."
"Dúfam, že dobrou. Clar." S úsmevom som mu podala ruku a zrakom som prešla ku Gemme, ktorá nedočkavo prestupovala.
"Des Styles, ale je samozrejmosť, že pre teba len Des." S priateľským kývnutím ma pobozkal na chrbát ruky a pustil mi ju späť ku telu.
"Vitaj u nás zlatko, Kim a mama sú už na ceste. Dúfam, že to tu zatiaľ s nami zvládneš aj sama." S úprimnosťou v hlase na mňa prehovorila Anne a slabo mi stisla ruku.
"Isteže. Som rada, že tu môžem byť." Zo slabým, kŕčovitým úsmevom som ju objala a opäť som sa odtiahla, čím som sa do stala ku poslednému členu Harryho rodiny, ktorý napĺňal tento dom. Ku Gemme.
"Nechceš sa o niečom porozprávať?" Potichu mi zašeptala keď ma pevne chytila do objatia. Vedela som, že spozorovala naše malé roztržky. U Harryho sa dá veľmi ľahko spozorovať, kedy sa v jeho živote deje niečo, čo chce utajiť. A u mňa je to podobné, v zakrývaní svojich pocitov nie som taktiež bohvieako zohratá.
"To nie je podstatné. Potrebujete s niečim pomôcť? Pokrájať zeleninu, chleba? Priniesť vodu alebo?.." Zo záujmom vyhnúť sa tejto dosť nepríjemnej téme som všetkými spôsobmi ponúkala svoju "pracovitosť".
"Môžeš pripraviť mäso."
"Myslím, že sa radšej ujmem zeleniny." Zo smiechom som sa odtiahla a prešla som cez úzku chodbu do kuchyne, v ktorej sa niesli rôzne druhy vône..
"...Isteže, Harry má tiež dobré zážitky z jeho prvého pokusu o chodenie."
"A to nehovoríme o jeho prvej láske!" Zo smiechom dodal Harryho otec, zatiaľ čo ja som sa nemo pozerala do malého ohníka v ruke držiac šálku s teplým čajom. Nechutne dobrá nálada, ktorá sa šírila celou ich záhradou mi spôsobovala menšiu migrénu, ktorá každým návalom smiechu zosilňovala.
"Ja.. Myslím, že si pôjdem ešte pre jednu bundu." Prerušila som ich smiech s mojím slabým hlasom a opatrne som sa postavila z lavičky.
"Nie, zostaň. Harry ti určite dá svoju."
"Nie! To nie je treba." Protestne som zamietla a svoje kroky som nasmerovala k skleneným dverám domu.
S miernym hľadaním správnej izby v ktorej sa nachádzali moje veci som takmer po piatich minútach našla správne dvere a automaticky som sa zohla ku taške, z ktorej som vybrala huňatú bundu. Zvuk Harryho mobilu vo mne vyvolal mierne pochybnosti a drobné nad skočenie. Zo zaujatím pohľadom som sa opäť sklonila, ale pre tento krát k malému, nočnému stolíku.
"Paul? Čo ten do kelu chce?.." Takmer bez počutia som si zamumlala popod nos a jedným ťahom som odblokovala Harryho mobil.
"O môj bože.." Zo slzami v očiach som prehovorila po pár minútach tichého čítanie takmer celej konverzácie. "Nie, nie.. Toto nemôže byť pravda! Len to nie, Harry!" Zo slzami tento krát na lícach som zišla po pár schodoch dole a cez úzku uličku až ku ohníku okolo ktorého bola celá moja a Harryho najbližšia rodina. "Čo to má do pekla znamenať, Harry?! Si totálne idiot! Zakomplexovaný idiot! Ako si mohol! Si neskutočný! Nechcem ťa vidieť! Už nikdy!" S neznesiteľným plačom som zakričala a bezcitne som mu na nohy hodila telefón spolu s otvorenou konverzáciou správ, ktoré som v živote nemala čítať. S konverzáciou o mne..
utorok 26. novembra 2013
I wanna be everything you need. ♥ 26.
NEUVERITEĽNÉ V NEUVERITEĽNOM! ♥♥
Baby! Neskutočne vám ďakujem za takú uh.. neskutočnú návštevnosť! Neskutočne ste ma prekvapili! :)
A ten Livestream chalanov! Nepredpokladala som, že to bude až takto dokonalé! :) Najlepších 7 a pol hodín môjho života! ♥♥
"Už si rozmýšľala čo budeme dnes robiť?" Zo zvodným úsmevom na mňa zo zrakom prešiel Harry a k ústam mi priložil lyžičku z trochou zákusku.
"Absolútne. Počula som, že máme trhy, mohli sme sa zbehnúť pozrieť." Odpovedala som po takmer pol minúte a rukou som si prešla po vlasoch.
"Neverím, že sú to už dva roky čo sa poznáme."
"Práve pred rokou si mi kázal čistiť si vlasy citrónom." Zo smiechom som poznamenala a zo za škrípaním stoličky som sa postavila od stola.
"Kam ideš?" Nechápavo sa na mňa pozrel a jemne privrel viečka očí.
"Do sprchy, dnes sme si trochu pospali. Nechceme snáď na tie trhy ísť o ôsmej, nemyslíš?" S jemným úsmevom som kývla hlavou na nástenné hodiny ktoré ukazovali už neuveriteľné tri hodiny popoludní. S braním schodov po dvoch som si zo skrine vybrala čistý uterák a pred tým, než som na seba nechala tiecť prúd uvoľňujúcej horúcej vody som prehodila, som prehodila kľúč v zámke.
Jemná vôňa jablkového sprchového gélu a medového šampónu sa vznášal celou kúpeľnou keď som len v krátkom uteráku otvorila dvere a po studenej dlážke som vošla do spálne. S rýchlim o sušením svojho tela som si obliekla úzke, čierne rifle a fialové tričko s krátkou čiernou bundou. Prehodením šálu okolo krku a vysušením vlasov som si ich nechala voľne dopadať na chrbát a na nohy som si nasadila obyčajné tenisky.
"Pripravená?" Chrapľavým hlasom mi zašeptal do ucha Harry a jeho pevné ruky omotal okolo môjho pása, zatiaľ čo som sa pozerala na svoj výtvor v zrkadle.
"Lepšie to už nebude, ma si si vybrať lepšie." S malým náznakom humoru v hlase som sa ku nemu otočila a na líce som mu vtisla bozk. Vyzeral tak neskutočne anjelsky a pritom nevine ako malé dieťatko.
"Vybral som si to najlepšie čo na tomto svete je." Sladko mi odpovedal a pevne ma stiahol do jeho objatia.
"Punč pre slečnu." Vážnym hlasom no pritom s tým jeho nenápadným maskovanim smiechu, ktorý sa mu tlačil von z úst mi do ruky vložil bieli pohárik s teplou tekutinou.
"Si tĺk Harry, vieš o tom?" Slabo som ho buchla do hrude pred tým než som si ho zobrala a pevne som ho chytila za ruku, ktorú mal voľnú. S pomalým prechádzaním pomedzi zaplnené ulice ktoré iné dni vyzerajú ako každé iné, som jedným okom a slabým úsmevom sledovala všetky tie dievčatá a poniektorých chalanov, ako sa na nás pozerajú zo zatajeným dychom.
"Tešíš sa na Vianoce?" Nahodila som tému po pár minútach ticha a nemého hladenia na stánky s rôznou tématikou.
"Budú to naše prvé, je očividné, že sa teším."
"Zvláštne. Od šestnástich som svoje Vianoce trávila zo zvláštnymi ľuďmi v baroch a teraz budem po dlhej dobe s niekym.. komu na mne záleží." Zo zlomeným hlasom a s neskutočnými emóciami ktoré pohltili moje telo som potichu zamumlala a slabo pokrútila hlavou.
"Sľubujem ti, že každé tvoje Vianoce budú od teraz len dobré."
"To znie fajn. No, bež za nimi." Zo smiechom som mu pustila ruku a nenápadne som ukázala na partiu dievčat ktoré sa neskutočne tešili z toho, že vidia svojho idola stáť tak blízko seba.
"Nejdeš so mnou?"
"Nie, zatiaľ sa tu porozhliadnem. Určite ma nájdeš, nebudem ďaleko." Pokojne som mu odpovedala a dala som mu bozk na pery, pred tým než som sa stratila v dave ľudí. S iskričkami v očiach som sa rozhliadla po stánku v ktorom boli rôzne farebné veci na jedenie. S vybraním peňaženky z malej tašky som zavítala ku jednému z mnohých stánkov a vybrala som si poniektoré veci. S kúpením jedného trička Kim ku jej budúcim narodeninám a perníkového srdiečka pre Harryho, som ho opäť zazrela v dave a preto som sa ku nemu rozbehla. Už takmer chladná chuť punču, ktorá sa mi rozprúdila telom keď som sa po takmer štvrť hodine napila mi pripomenula tie jesenné akcie s rodičmi keď som bola ešte menšia.
"V poriadku?"
"Uhm.. ja len.. to je jedno." S falošným úsmevom som sa pozrela do Harryho žiarivých očí, v ktorých sa teraz ukrývala toľká zraniteľnosť.
"Vieš, že mi to môžeš povedať."
"Otec. Proste mi ho to pripomenulo a.." Zo zlomeným hlasom som si utrela slzu z líca a pevne som chytila Harryho okolo pása.
"Pôjdeme domou?"
"Radšej, aj tak je už chladno. Nemôžeš byť pre turné chorý." Poznamenala som pred tým, než sme sa vydali späť ku Harryho autu.
"Bežím do sprchy, zvládneš to tu?"
"Harry som doma, to bude v poriadku." Nervózne som prevrátila očami a pritiahla som si ku nohám notebook. "Bože, ako dlho som teba nevidela." Neveriacky som si zamumlala popod nos a nechala som, nech si načíta všetky potrebné aplikácie. Po jeho takmer desať minútovom načítavaní sa domom ozývali len kvapôčky vody z Harryho sprchy a jeho slabý spev. S miernym úsmevom som si unavene prešla po tvári a do prehliadavača som na ťukala všetky stránky na ktorých som registrovaná. Rôzne blahoželania od fanúšikov chalanov, reklamy a iné veci som si postupne čítala a na niektoré som odpisovala. Po takmer nekonečnom sledovaní každého príspevku som sa konečne dostala na Twiter na ktorom bolo v trendoch moje meno.
#StayStrongClar! #Clar,please don´t cry! #DirectionersLoveYou! Zo slzami v očiach som listovala po nástenke, na ktorej všade bolo moje meno a snáď tisícka fotiek z dnešku. S rýchlim odpísaním poniektorým fanúšičkám k skutočne dojemným odkazom som zaklapla notebook a k telu si bližšie pritisla huňatú deku.
"Si v poriadku?!" Vystrašene sa ku mne nahol Harry čím moje telo za mokril veľkými kvapkami z vlasov.
"Nezaslúžim si to." Takmer nečujne som zašeptala a chrbtom ruky som si utrela mokré líca.
"Netuším o čom hovoríš, ale ver mi, že si to zaslúžiš. Nech je to čokoľvek."
"Skutočne?"
"Samozrejme, ale podotýkam, že len to dobré."
"Povedz mi prosím, že toto nieje len sen, z ktorého sa prebudím. Nechcem sa opäť zobudiť v mojom dome, mojej posteli a s neskutočnou bolesťou hlavy. Chcem sa už navždy pozerať do tvojich očí. Tých dokonalých iskričiek.." Bez akýchkoľvek pochybnosti v hlase som mu hovorila, kým som mu rukou slabo prechádzala po tvári.
"Sľubujem ti, že nedovolím aby si sa z toho sna prebudila." Sladko na mňa prehovoril a pevne ma posadil na jeho telo, čím sa kvapky z nedávnej sprchy schladili vôňa z jeho sprchového gélu nadobro vyriadila.
"Čo som?" S rozžiarenými očami som vyhľadala tie jeho a rukou som nahmatala jeho dlaň.
"Moje najkrajšie dievča." S úsmevom predo mňa nastavil ruku ktorej som sa opatrne dotkla.
"A ty môj najkrajší chlapec." S miernym smiechom som si s ním pre plietla prsty a druhou rukou som sklonila jeho hlavu na moju úroveň čím som sa zmocnila jeho mierne pootvorených pier..
-Prepáčte, že meškám ale skutočne to nejako.. nevychádza! :D Ale berte to z tej dobrej stránky! :D Budete to dlhšie čítať! :DD
-Komentáre! :3
-P.S prepáčte, že je tá časť krátka ale ja skutočne nemám nervy na tento notebook! ._. Tu musím trieskať do tej primitívnej klávesnici kým to vôbec niečo napíše! :DDD Už mi aj káble z neho trčia ._.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
LED štipce z poštovne zdarma. :)
Myslím, že nie som jediná, ktorá svoje spomienky rada robí večnými vďaka vymoženosti akými sú fotografie. Preto ma veľmi potešila táto sve...
-
Keďže s Louisom a Vaness sa absolútne neviem pohnúť snáď vám na čas postačí toto! :) K táboru, dokonalý chalani, nádherné telá! ;33 :D S... -
Uhm, len pre informáciu! :) Príbeh zatiaľ pokračuje a taktiež vám dnes pridám novú časť príbehu s Vaness a Louisom. :) Chcela som ešte...