sobota 7. decembra 2013

I wanna be everything you need. ♥ 28.

Proste ďakujem!! ♥♥♥♥
Časť venovaná Belle z dôvodov: Vymyslela mi mega úžasné meno na Elise Horan ♥ a za posledné dni mi neskutočne pomohla. Veď ty vieš za čo! ♥♥

"Pripravená?" Sladkým hlasom akoby sa včera absolútne nič nestalo sa ma spýtal, keď opatrne pootvoril dvere na "mojej" izbe.
"Odpusť si ten tón. Už dávno nie som tvoja, teda pokiaľ nepočítam ten falošný rok! Dobre vieš, že to robím len kvôli tomu, aby si mi ty alebo tvoja skvelá partia nespravili ešte väčšie peklo zo života!" Nahnevane som precedila cez zuby a slabým buchnutím do jeho ramena som vyšla cez dvere priamo na chodník vedúci k autu.
"Clar... Dobre vieš, že to tak nieje.." Potichu prehovoril, keď naštartoval a prehodil cez seba bezpečnostný pás.
"Nie Harry, ja neviem ako to je! Neviem absolútne nič! Čo odo mňa vlastne chceš?! Aby som ti poďakovala za nádherný rok v ktorom si sa neustále pretvaroval? Za to, že tvoja rodina a kamaráti museli klamať, aby vám to vyšlo? Či za to, že si mi dal kamarátov, ktorí sa mi za mojim chrbtom smiali?" Zo slzami v očiach som na neho zasyčala a odvrátila som hlavu na okno po mojej pravej strane.
"Vieš, že ťa ľúbim a nedokázal by som to hrať. Som spevák, nie herec." Tichým hlasom prehovoril do vzduchu a silno stlačil volant, čím mu na rukách vyskočili žili, ktoré  boli s pozorovateľné v odraze okna.
"Ale si dobrý klamár.." Takmer nečujne som mu odpovedala a rýchlo som zatvorila očí kvôli slzám, ktoré sa mi drali do očí.
"Môžeš.. mi podať ruku?" Roztrasene a neisto sa ma spýtal, keď sme zaparkovali pred malým nahrávacím štúdiom.
"je to snáď zámer celého nášho "vzťahu", či sa mýlim?" S prevrátením oči , som zabuchla dvere a prešla som cez auto až ku nemu. Dav fanúšičiek, ktoré nás automaticky obklopili, vo mne vyvolali zvláštny pocit. "Je to definitívny koniec celej tejto hry? Čo sa stane, keď Harry odíde na turné? Začnem opäť žiť normálny život, alebo budem vystavovaná každodennému trápeniu sa kvôli jeho fanúšikom?" Vírilo sa mi hlavou, keď sme prechádzali cez vyhradené miesto do tmavých dverí budovy.
"Usmej sa, všetci na nás hladia." Rozpačito ma chytil okolo pásu a pevnejšie pritisol ku sebe.
"Myslím, že to by stačilo. Rozišli sme sa! Nemám chuť počúvať tvoj príkaz aby som sa usmiala, keď sa mi v hlave vybavuje obraz mňa, kde som to robila dobrovoľne a rada, pretože som bola šťastná! Nemám záujem sledovať tvoje oči, ktoré na mňa pozreli a dávali mi pocit, že ma miluješ! Nechcem sa zobudiť s tým, že vidím tvoj úsmev a potom si uvedomiť, že je to len ďalší scénar vašej dokonalej hry, nechcem počúvať tvoj hlas a predstavovať si aké by bolo keby je len pre moje uši! Zlomil si mi srdce a ver tomu, že nebyť týchto dievčat, tak tu teraz nestojím.. Kašlala by som na teba, tak isto ako si ty kašlal na celý náš vzťah.." S nenápadným zotretím sĺz na lícach, som pokrútila hlavou a rýchlo som vybehla cez točené schody na poschodie, kde už čakali chalani spolu s babami a Kim.

Zimomriavky, ktoré pohltili celé moje telo, keď sa ma Harryho veľké dlane chytili bokov, mi do očí nahrnuli slzy.
"Fotku!!" Radostne zvrieskla El a postavila sa pred nás s fotoaparátom v ruke. Toľká naivita, že tá fotka bude vyzerať presvedčivo a, že sme tak isto šťastný ako pred pár dňami. Alebo by som mala povedať, ako som bola naivne šťastná len ja? S miernym úsmevom som sa rovne postavila pri Harryho a nechala som sa vyfotografovať na povel Paula, ktorí sa na mňa netrpezlivo pozeral cez takmer priesvitné sklo.
"Som unavená.. Myslím, že už pôjdem, Kim?" V rýchlosti som vypustila malú lož a otočila som sa na Kim.
"Oh.. ešte chvíľku zostanem. Vidíme sa zajtra, nie?" Nič netušiac mi odpovedala, pričom sa posadila pri Zayna.
"Uh, fajn.. teda..isteže.." Zarazene som sa usmiala a bez pozdravu som od kráčala do tmavého Londýna, ktorý už bol posýpaní novou nádielkou žiarivo bieleho snehu.

Nedokážem to. Nedokážem ísť domou ktorý mal patriť nám a našej spoločnej láske, ktorá sa mi zas a znova neopätovala Zo zabuchnutím dverí na od teraz Kiminom dome, som sa ocitla na tmou pohltenej chodbe. S odhodením krémových lodičiek na druhú stranu, som svoje telo zošuchla po stene na mierne chladnú zem. Plač, ktorý sa ma náhle zmocnil moje srdce prudko rozbúchal neskutočne bolestný pocit, ktorý sa mi šíril telom a neustále sa zastavoval pri mojom srdci, by sa dal opísať ako keby vám niekto z celej sily stláčal životu dôležité orgány a vzápätí ich odhadzoval tak neskutočne ďaleko.. Štrkot kľúčov v zámke spôsobil môj plač ešte viac bolestivým.
"Clar?!... O môj bože, Clar! Čo tu robíš? Ja, myslela som, že si u Harryho...a... čo sa stalo?!" V panike na mňa chrlila jednu otázku za druhou a pevne mi stláčala dlaň ruky, ktorá bola ešte stále studená od toho nečasu vonku.
"Všetko to bola len hra! Nemiluje ma! Len plnil príkazy! Keby si neprečítam tú správu do teraz by ma mali za kravu a skvelo by sa zabávali!"
"Clarisse! Upokoj sa! Čo sa stalo?"
"Ja nemôžem.. Nedokážem ti to povedať! Nie teraz.."
"Zostaneš  tu, fajn? Tvoja izba je stále voľná. Zajtra mi to povieš. Všetko.. Dobre?"
"Fajn.. Kim.. Ja.. Ďakujem ti.."
"Nemáš začo, bež do sprchy, ja ti pripravím nejaké pyžamo a deku." S miernym úsmevom ma pevne chytila za ruku a vyšvihla na nohy.

"Toto si obleč Malo by ti to byť dobre." Do rúk mi podala akého tričko a šortky. S rýchlim oblečením sa, som sa zabalila do deka a ľahla som si  do postele. Tej pekelnej postele kvôli ktorej si ma získal!
"To bude v pohode, chceš byť dnes pri mne?" Ustarostene sa ma spýtala a zotrela mi z líca slzu.
"Rada.." S miernym úsmevom som prešla do jej izby. Pri spomienke na to, ako som tu strávila tak neskutočne veľa času, keď ju niekto opustil a ja som sa ju snažila rozveseliť, som sa musela pousmiať.
"Daj si toto..  Bude sa ti lepšie spať."  Do ruky mi podala pohár takmer ľadovej vody a akúsi tabletku. S jej prehltnutím som sa uložila do obrovskej postele a pri pocite, že konečne nie som sama na tomto svete, som zaspala..

6 komentárov:

  1. Ach dokelu... nič sa nedarí, už ani vo FF sa nič nedarí, toto je nafigu...
    Ale celú časť si zvládla skvele, úžasne si to napísala! Klobúk dolu, nádhera. Len mi je ľúto, že to končí takto... ale radšej nie? Priala by som si, aby to skončilo dobre, no rozhodnutie nechám na Tebe. ♥
    Love love love Xxx

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nebooj, bude sa dariť! :)
      Ďakujem! :) A do konca je ešte veľa času, veľa veci sa môže zmeniť! :)
      Love you! :)

      Odstrániť
  2. Ďakujem ti Elise :3 :) No táto časť je príšerne smutná, no niečo mi hovorí, že v tom je niečo viac....Každopádne sa nechám prekvapiť čo do ďalšej časti dáš :) (Netrpezlivo čakám na ďalšiu úžasnú časť takže makaj pridať ďalšiu inač nezaspím)
    Tvoja Bella :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ty vieš, ako čitateľom vyraziť dych :o
    Milujem tvoje poviedky, tvoj blog, teba ♥ :)
    Si krásne, úžasné a talentované dievča! :)
    Čupka moja :3 :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Viem! :3
      Ďakujem! :)
      Nemyslím si! :D
      Dvojča moje! :3

      Odstrániť

LED štipce z poštovne zdarma. :)

Myslím, že nie som jediná, ktorá svoje spomienky rada robí večnými vďaka vymoženosti akými sú fotografie. Preto ma veľmi potešila táto sve...