I wanna be everything you need. ♥ 34.

Neskutočne vám ďakujem za tak nádhernú návštevnosť! ;33
K časti vám poviem len toľko, že sa začínajú diať veci, ktoré vám dajú veľa vysvetlení. :)

"Teraz ti akože o čo ide?! Zbabelo odísť bez nejakého debilného vysvetlenia?! Proste si zobrať kufre, vyjsť dverami a už sa nevrátiť! Nemôžeš sa sakra správať ako decko!" Zúfalo som zvrieskla keď som vošla do kuchyne a videla som Dereka ako sa načahuje za kľučkou na dverách zatiaľ čo v druhej ruke pevne drží kufor.
"Nekrič prosím ťa! Nechcem aby o tom vedeli všetci, fajn?"
"Oh, ahá! Takže tebe teraz ide o to odísť bez toho aby si nám to oznámil! To je úplne geniálny plán Derek! Preboha máš dvadsať rokov a správaš sa ako uprchli pätnásť ročný chalan! Uvedom si závažnosť tejto situácie, sme jedna partia, rozumieš?! Jedna! Máme práve vedieť, prečo to robíš! Prečo proste odchádzaš, vedieť čo sa deje!"
"Clar upokoj sa prosím ťa.."
"Ako sa mám sakra upokojiť! Poznám ťa od svojich dvanástich, celých osem rokov a ty proste otvoríš dvere na mojej izbe, povieš mi, že ma ľúbiš a ráno sa snažíš pred všetkým ujsť?!"
"Mám na to vysvetlenie fajn?! Jednoducho neviem čo mám robiť! Nedokážem tu zostať! Nie je to vaša vina! Je to moja vina, je to moja vec a ja nechcem aby ste to vedeli! Nie takto, nie teraz! Pochop to prosím, nechaj ma ísť!"
"Nemôžem ťa sakra nechať ísť! Záleží mi na tebe, rozumieš?! Si sakra môj kamarát! Derek, pre boha prečo?!"
"Pretože som tvoj kamarát a neskutočne ťa ľúbim. Práve preto ma nechaj odísť.. Prosím. Nerob to ťažším."
"Ako ťažším? To už snáď ani nejde.." Bezmocne som zašeptala, čím som konečne znížila tón svojho hlasu. "Dovoľ mi a s tebou aspoň rozlúčiť.."
"Nechcem aby si odišiel, si to jediné čo mi tu ešte ostalo. Derek, prosím."
"Pozri." Nevinným hlasom šepol a konečne odstúpil od dverí, aby mohol moje dlane skryť v tých jeho. "Vidíš toho milého, kučeravého chalana, ktorí ti stále behá po mysli? Je niekde tu vo svete, niekoľko kilometrov ďalej a z celého srdca ťa miluje. Možno menej, možno viac ako ja. Ten chalan čaká na ten okamžik, kedy sa mu hodíš do náručia a pobozkáš ho. Viem, že Scott po tom túži rovnako ako my traja. Rovnako ako ja dúfam, že raz budeš moja. Lenže tvoje srdce patri jemu. Nenechaj ho odísť, narodili ste sa pre seba. Len prosím, sľúb mi, že nech sa deje čokoľvek.. Stále zostanem v tvojom srdci.."
"Derek.."
"Nie.. Musí sa to stať. Takto to bude lepšie, ver mi. Pre nás všetkých." Zo slzami, ktoré sa mu črtali v očiach prešiel po mojej tvári a na čele mi nechal malý bozk. Posledná vec, na ktorú sa odhodlal pred tým, než moje dlane spustil späť k telu a vyšiel dverami do zasneženého Londýna..

"Clarisse? Môžete prosím Vás dohliadnuť na tú vriacu vodu?" Zaznel mi v ušiach prísny hlas s malým náznakom nehy. Bez akejkoľvek uštipačnej poznámky či tvrdého odvrávania som sa postavila pri okno, pod ktorým bol bielo čierny šporák s dvomi hrncami.
"Stalo sa niečo?.. Teda.. Ak sa môžem spýtať."
"Nie.. teda, myslím, že.. To je jedno. Ty si Mary? Však?"
"Zvláštne, že si to pamätáš práve ty."
"Čudovala by si sa, čo všetko si ja pamätám. Dáš prosím chvíľku pozor na tú vodu? Ja.. potrebujem ísť na chvíľku na čerstvý vzduch."
"Si v poriadku?"
"Isteže, to nič nie je.." S mierne neúprimným úsmevom som nevinne zaklamala a po dlhej chodbe s plno "kuchármi" som cez veľké dvere vyšla na dvor. Čerstvý chladný vzduch, ktorý automaticky ponoril moje telo do stavu úplného uvolnenia od silného mrazu spôsobil, že po tele mi naskočili drobné zimomriavky. Zo slabým opretým sa o železné zábradlie schodov, som si na hlavu stiahla modrú kapucňu, aby som sa ako tak uchránila pred padajúcim snehom a z vačku nohavíc som si vybrala krabičku cigariet.
"Hľadá ťa Pohlmannová, vraj máš na pochodovať do kuchyne a zahodiť to svinstvo." Neutrálnym hlasom mi oznámila Beatrix, keď okolo mňa prechádzala s košom plným nevyužitých veci z kuchyne. "Si v pohode?"
"Prečo? Chceš sa nenápadne pridať na zoznam ľudí, ktorí si chcú kopnúť do chúďatka Clar?" Znechutene som odvrkla a na zasnežení chodník som odhodila špak cigarety.
"To som nepovedala, len ma zaujalo to, že si na mňa automaticky nehodila sarkastickú poznámku a neposlala ma niekam."
"Mňa skutočne mrzí, že ma chápete a vidíte len takto. Ale pochopte sakra, že nie ste jediné, ktoré majú zle obdobie! Vy si to možno odbíjate na krájaní nejakej prekliatej mrkvy vo väzenskej kuchyni. A ja na uštipačných poznámkach venovaných iným ľudom." Pokojne som dopovedala poslednú vetu a poriadne som sa nadýchla studeného vzduchu, kvôli ostrej bolesti, ktorá napadala pravú časť mojej hlavy. Mierne rozmazané prostredie a roztrasený výdych spôsobil, že Beatrixine chladné ruky sa dotkli mojich dlaní, ktoré som silno držala na hlave.
"Clar? Si v pohode?" Vystrašene sa na mňa pozerala veľkými zelenými očami a jemne ma posadila na chladné. mierne oprášené schody.
"Ja.. Pre.." Tichým šepotom som sa zo seba snažila vydať ako takú vetu, ktorá sa pre mňa zdala ako tá najťažšia vec na svete. "..Prepáč.." Horko ťažko som dopovedala a svoje telo som nechala ponoriť do tmavej miestnosti hrobového ticha..

*Kim
"...Ako to, že je  v nemocnici?! Čo sa preboha stalo?!" Zúfalo som vykríkla do ticha domu a zo slzami som sa posadila na jednu zo stoličiek za kruhovým stolom. "...Nemohla bezdôvodne odpadnúť do kelu! V ktorej nemocnici je?" Sústredene som sa za počúvala do šuchotu na druhej strane. "..No nie! Som jej sestra, mám právo na to ísť za ňou do nemocnice!" Nahnevane som sa zapozerala na červenú stenu oproti mne a nechápavo som počula nezmyselné výhovorky akejsi ženy. "Verte tomu, že keď zistím kto ste a z akého dôvodu mi práve vy voláte o zdravotnom stave mojej sestry, tak neskončíte dva krát dobre! Dovidenia!" S nervami na konci som zvrieskla a červeným tlačítkom som zrušila hovor. "Hlúpi ľudia!" Potichu som zanadávala a v telefónom zozname som vyhľadala pre túto situáciu nevyhnutné meno. Pár pípnutí a v ušiach mi zaznel veľmi známi hlas.
"Musíme sa stretnúť." Rozhodným hlasom som prehovorila a s výdychom som čakala na súhlasné slova od druhej osoby..

Uvedomujem si, že časť je krátka na to, že dlhšiu dobu nebola ale o tom viac v článku, ktorý očakávajte dnes alebo zajtra. :)