Because you are my life.ღ

TEN DEŇ.

„Oh už zase.“ Potichu som si zamrmlala sama pre seba keď ma zo spánku prebudil vibrujúci mobil na stolíku. S miernym pootvorením jedného oka kvôli náhlemu návalu svetla po dlhej noci v tme som nahmatala mobil a prečítala si SMS-ku, ktorá ma prebudila. „Debilný operátor, ešte aj cez víkend ruší.“ Nespokojne som zavrčala a na kolena si potiahla notebook kvôli zvláštnemu pocitu čo ma nútil navštíviť známu sieť facebooku.
„Čo hovoríš na to keby sme dnes išli na ihrisko? Len mi dve samé, spravíme si pekný deň a pozrieme nejakých chlapcov. :3“  Blikla mi správa, ktorú som si prečítala s úsmevom a perách.
„Neviem či to dnes pôjde :/“ Nenápadne som zaklamala aj keď som sama dobre vedela, že okrem lenošenia v posteli nemám nič dôležité na pláne.
„No táák, snáď neodmietneš sesterničku.“
„Hmm porozmýšľam o tom a dám ti vedieť, platí?“
„Beriem to ako súhlas, idem do kostola potom sa dohodneme kde ťa počkám. :3“  So smiechom som si prečítala poslednú správu od nej pred tým než sa jej stav zmenil z online na offline a presmerovala som svoj zrak a vedľajší chat.
„Dobré ráno :*“
„Dobré zlato :*“
„Môžeme sa porozprávať?“
„Nepočká to? Potrebujem sa dať trošku do kopy pretože pôjdem von.“
„Myslím, že nepočká tak môžeme?“
„Dobre, čo sa deje?“ S nervozitou a zvláštnym pocitom čo zaplavil celé moje telo ma prinútil jemne si zakusnuť do pery.
„Nebaví ma to.“
„Nebaví ťa čo?“
„Toto celé, náš vzťah, to ako málo času spolu trávime to ako medzi nami  nič nie je a zbytočne strácam mesiace.“
„Aha a na toto si kedy prišiel? Včera mi dávaš pusinky, hovoríš mi ako ma miluješ a dnes? Ani nie o deň neskôr mi povieš , že ťa to nebaví?!“
„Nie, že nebaví .. prestáva ma to baviť.“
„Tak načo si mi pred pár mesiacmi balil? Aby si si ma získal, chvíľku ma využíval a potom poslal preč?“
„Nemám náladu kurva, vravím, že ma to prestáva baviť, volal som ťa von lebo si sa mi páčila.“
„Ľúbila som ťa ..“
„Aj ja teba, aj ťa ľúbim ..“
„Preto, že ma ľúbiš to chceš ukončiť? ..“
„Ako ti to vysvetlím ..“
„Vysvetľuj ..“
„Proste ma to prestáva baviť, ani nie sme spolu.“
„Koľko krát som ťa volala sem? Aby si prišiel a boli sme spolu?“
„A čo som ja kurva? Prídi si ty čo ja budem chodiť ..“
„Si idiot.“
„Jáj rob by ešte väčšie nervy lebo ty si dokonalá, idem ja na turnaj ahoj.“
„Maj sa ..“  S roztrasenými rukami a slzami v očiach som stlačila enter a postavila som sa pred veľké zrkadlo v izbe.  „Nestojí ti za to..“ Hovoril mi môj vnútorný hlas zatiaľ čo sa mi z očí drali slzy a srdce mi šialene bilo. S dlaňou ruky som si zotrela tečúce slzy z líca a nahla som sa pre mobil na napísanie stručnej sms-ky kde a kedy sa dnes máme stretnúť. Potrebovala som sa odreagovať a ako inak by to šlo ak nie sledovaním iných chlapcov a rozhliadnutím sa po niečom inom než tom, čo Vás pomaly ale isto dáva na dno?


„Vedela som , že dnešku neodoláš.“ Radostne sa na mňa usmiala Linn a pevne ma stisla v jej drobnom objatí.
„Nebyť idiotov žijúcich na tejto planéte nemáš ma tu.“
„Čo zase spravil?“ Zúfalo si odfúkla a upriamila na mňa jej tmavé orieškové oči.
„Nestojí to za reč.. poznám na tom ihrisku niekoho?“
„Um, myslím, že niektorých áno a ak budeš chcieť aj ostatných rada ti poviem, ktorý je ktorý.“ So širokým úsmevom mi odpovedala a zvyšok cesty sa nieslo v tichu. Až kým sme si nesadli a najvyššiu lavičku tribúni a svoj zrak sme nenasmerovali na mnoho chalanov behajúcich sem, tam za jednou loptou.
„Takže?“
„Takže čo?“ Zo smiechom som odvrátila zrak od hráčov na ihrisku na Linn a v okamihu zase späť.
„Aj by som sa ťa spýtala, ktorého meno chceš vedieť  ale z tvojho pohľadu to viem veľmi ľahko zistiť.“
„Je to príliš nápadne?“
„Trošku, ale pochybujem, že to počas zápasu stíha niekto registrovať.“
„Aspoň jedna utešujúca správa dnes. Ako sa volá?“ S chabým úsmevom som potichu zašepkala pričom som svoj zrak z neho stále nepustila.
„ Matthew. má pätnásť o dvadsať dní šestnásť, nebýva ďaleko a je vážne fajn chalan. Mali by ste sa zoznámiť on ak si ťa obľúbi tak spraví všetko pre to aby si bola šťastná a nepovie ti len tak nie.  Hodili by ste sa.“
„Ou, veľa informácií!“ Zo smiechom som ju stopla. „Vidím ho prvý krát a ty tu už dobre, že nevybavuješ plán svadby.“ S pretočením oči som sa na ňu zadívala a jemne ju drgla do ramena.
„A tiež ste si podobný v niektorých veciach.“
„Dosť, niektoré veci si chcem zistiť aj sama.“
„Takže sa zoznámite?“
„To som nepovedala.“ Potichu som si zamumlala a usmiala som sa nad tou predstavou , že by som sa s ním raz skutočne zoznámila.

Poznámka autorky.
-Je zámerom príbehu, že je bez akého si predstavenie deju ale začína rovno  kapitolou. Hlavným dôvodom je to, že postupom času ako sa dej bude rozvíjať sa bude vysvetľovať viacero veci a o čom je príbeh pri ktorom viete už od úvodu začiatok aj koniec? :) Veď ani do samotného života nevstupujeme tým, že budeme poznať dej našej existencie. Poprosím komentáre aby som vedela či sa oplatí príbeh písať ďalej a časti pridávať. Poviem Vám toľko , že s týmto neseknem, príbeh mám rozpísaní , mám pár kapitol naviac a budú vychádzať podľa vašej aktivity. :)