Memories♥ (26.časť)

Uhm! Po dlhom rozmýšľaní ktorý koniec dám som sa aj tak rozhodla nakoniec pre svoj, je možné že to ešte zmením! ;D Ale to sa nechajte prekvapiť! :) Prosím, komentáre ako predvčerom? :33

Počúvaj! :)
"T..Tom?!" Vystrašene som zo seba vydala tichý hlas a nasmerovala som svoju tvár k jeho postave ktorá sa nado mnou týčila.
"Ale čo, našej malej kráske sa vrátila pamäť? Ako sa ti darí? Už znovu si s Louisom? Počul som že budete mať svadbu, čo sa stalo? Našej malej primadone došli peniažky?"
"Nie zlatko, vaša malá primadona si uvedomila komu má svoje srdce skutočne darovať.  A od teraz patrí len Louisovi a budúcemu prírastku do rodiny Tomlinsonovich. A pokiaľ teraz dovolíš tak odo mňa odstúp pokiaľ nechceš aby tvoja hlava skončila rozmliaždená na malinké kúsky." S nervóznym úsmevom som na neho vyprskla a na stôl som hodila nejaké peniaze. S miernym drgnutým do jeho tela ktoré vzápätí odstúpilo som zo sklonenou hlavou spravila zopár krokov pri dvere, ktoré som silno zabuchla a oprela som sa o stenu malej kaviarne.
"Tento krát sa ma nezbavíš ty malá mrcha." Ozval sa pri mojom uchu opäť jeho hlas a pevne ma chytil za ruku, čo spôsobilo môj tichý, bolestný výdych.
"Pusť ma!"
"Lebo čo? Opäť na mňa zavoláš toho tvoja idiota aby mi jednu pridrbal?!"
"Nikoho som nikam neposielala a o ničom neviem! Do kelu, Tom! Čo o do mňa akože očakávaš?! že sa kvôli tebe rozídem s Louisom a zbavím sa dieťaťa?! Pochop to už! Nikdy ma nebudeš mať!" Naštvane som na neho zvrieskla a vytrhla som sa s jeho pevného uväznenia. S vystrašeným pohľadom som sa chytila pouličnej lampy a bezmocne som začala lapať po dychu.
"Vaness! Si v poriadku? Ja.. Nepotrebuješ vodu? Sadnúť si alebo.."
"Nie.. Ja len.." S tichým hlasom som šepla posledné slova a pomaly som sa zošuchla na mokrú zem. Pohľady ľudí ktorý sa na mňa nechápavo pozerali sa mi postupne rozmazávali až sa mi nadobro stratili..

Louis
"No tak Louis! Netvár sa ako keby si mal o päť sekúnd zomrieť a dokonči už konečne svoje sólo." Zo smiechom do mňa drgol Niall, čo prerušilo moje rozmýšľanie nad týmto všetkým. "Deje sa niečo?"
"Mám blbý pocit z toho že som pustil Vaness von s babami, viem že by sa o ňu postarali ale.."
"Louis, čaká tvoje dieťa, je silná a hlavne ťa miluje. Keby sa niečo deje určite o tom vieš ako prvý, rozumieš?"
"Ďakujem Niall.." Potichu som šepol a môj pohľad som nasmeroval na mobil ktorý sa rozsvietil a začal šialene vyzváňať.
"Áno láska?"
"Louis.. Tu je Tom.. Pred tým než ma zrušíš prosím vypočuj ma!"
"Prečo máš Vanessin mobil?!"
"To ti chcem práve vysvetliť.. Ide o to že Vaness prišlo zle a odpadla.."
"Kde je?!"
"Je v nemocnici, robili jej nejaké vyšetrenia a všetci lekári sa vážia až podozrivo vážne."
"Hneť som tam!" Vystrašeným hlasom som mu odpovedal a mobil som si vložil do zadného vrecka. S jednoduchým letmým pohľadom na chalanov som vyšiel von zo štúdia s rýchlosťou ktorá ukazovala priam vražedné čísla.

"Dostane sa s toho." Ozval sa za mnou slabý ženský hlas ktorý mi spôsobil po tele tisíce zimomriavok. Zo slzami v očiach som odvrátil môj pohľad od veľkého skleneného skla za ktorým Vaness operovali a vzájomne oživovali, a otočil som sa ku vlastníkovi hlasu, a ruky ktorá bola položená na mojom ramene.
"Teta.. Mňa to tak mrzí! Mal som byť s ňou, ako počas celého života.. Keby nesklamem nič z tohto by sa teraz nemuselo diať.."
"Louis, ja ti nič nevyčítam. Nemôžeš za to, keby sa to nestane pri tom chlapcovi a obede s dievčatami stalo by sa to pri tebe a inej činnosti."
"Ľúbim ju, tak strašne ju ľúbim teta.."
"Ona teba oveľa viac Louis, nebol deň kedy by o tebe nehovorila, nespomínala alebo plakala z nervov že zmeškala príležitosť povedať ti to. Trvalo mi hodiny kým som ju upokojila a ona sa usmiala práve kvôli tomu že si zrušil svoje rande kvôli nej."
"Nechcem o ňu prísť. Nie teraz keď sa konečne všetko začalo dávať do správnych koľají."
"Bude to dobre Louis, mal by si ísť domou. Trochu si pospať a oddýchnuť."
"Nie, pokiaľ dovolíte rád by som tu zostal. Musím tu byť pri nej.." Zo skloneným pohľadom som sa opäť s myšlienkami vrátil ku našim posledným chvíľam a zo srdcom ktoré sa v každú chvíľu mohlo roztrhnúť na drobné kúsky som sledoval lekárov ktorý sa snažili zachrániť jej život..

"Stále nič?" Zo spýtavým pohľadom prehovoril Harry keď sa spolu s chalanmi objavili v nemocnici a podal mi téglik s horúcou kávou.
"Nič nové.. Snažili sa ju operovať tak aby prežila aj ona aj dieťatko no od vtedy čo skončili sa k tomu vôbec nevyjadrili."
"Louis ona je.."
"Silná?! Vieš si predstaviť koľko krát som túto vetu za posledné týždne počul?! Pomohlo snáď to že je silná k niečomu?! Asi by sme teraz neboli v tejto pekelnej nemocnici keby je to k niečomu!" Nervózne som skríkol a rukou som tresol o bielu stenu ktorá zdobila chodbu nemocnice. S prekvapeným pohľadom som sa pozrel na lekára ktorý sa ku mne blížil spolu s nejakými papiermi a súcitným pohľadom.
Pusť! :)
"Pán Tomlinson?"
"Áno, viete niečo nové?!"
"Vieme, len neviem či vás táto správa poteší."
"O čo ide?"
"Aj cez všetku snahu, odvahu a všetko čo sme zapojili do toho aby sme vaše dieťatko a snúbenicu ochránili sa nám to nepodarilo. Vaness sa zhoršil stav a keďže to malo aj za príčinu toho odpadnutia, operácia bola nevyhnutá a dieťatko sa nedokázalo naďalej udržať.. Je mi to ľúto.."
"A.. čo.."
"Vaness? Je prevezená na svojej izbe, návštevy bude môcť mať od zajtra. Ako som už raz spomenul jej stav sa veľmi zhoršil čo má za príčinu že choroba sa rozšírila a niektoré jej životu dôležité orgány proste prestali pracovať tak ako by mali. Pokiaľ zaberie posledná liečba tak je možnosť že sa dá všetko do poriadku s tým že ju to na celý život poznačí alebo.. Potom je tu tá horšia možnosť že jej zostávajú posledné dní jej života.."
Zo slzami v očiach a hrčou v hrdle som pozorne počúval každé jeho slovo až kým a nestratil na chodbe a ja som nezostal stáť v strede chodby s chalanmi za mojim chrbtom.
"Harry.." Potichu som šepol a otočil som sa ku nemu, podľa zaslzených očí ktoré priam žiarili na jeho tvári, a tak isto tvári ostatných chalanov som spravil krok dopredu a zapojil ich do skupinového objatia. Do objatia ktoré po prvý krát nebolo kvôli šťastiu, výhre, vydarenému koncertu, dobrému vtipu či prianiu našich fanúšikov. Ale kvôli kvôli dievčaťu ktoré so mnou prežilo takmer každý jeden deň môjho života a do života chalanov nastúpilo ako ich bláznivý spoločník v tele nádhernej ženy..

P.S pokiaľ sa vám časť aspoň trochu páčila zanechajte komentár! :)
P.S 2. Neviem či vám pasovali pesničky k príbehu, pridala som ich kvôli tomu že kvôli ním som sa donútila napísať časť :).
P.S 3. Príbeh bude končiť! :)