štvrtok 21. novembra 2013

I wanna be everything you need. ♥ 25.

                                  
"Mali by sme niekam vypadnúť. Niekam veľmi ďaleko, kde budeme mať od všetkých pokoj a budem si môcť naplno vychutnávať tieto skvelé rána." Mierne chrapľavým hlasom mi zašeptal Harry do ucha, zatiaľ čo mi v jeho dlani stláčal ruku.

"To je síce pekné zlato ale vieš, že to nebude možné. Nie teraz. Nedokázala by som si užívať každý deň naplno a tváriť sa, že sa nič nestalo."
"Minulosť nezmeníš Clar.. Nenechaj aby ti ovplyvňovala budúcnosť."
"Nenechávam Harry ale pochop ma. Spravila som chybu, priznávam si to! Som ochotná za to pykať, ja neviem ako veľmi trpieť ale nevzdám sa ťa, to že nechcem ísť niekam na dovolenku neznamená, že sa s tebou rozchádzam. Jednoducho chcem byť tam kde pred pár mesiacmi. Opäť pracovať, byť nezávislá a postaviť sa na vlastné nohy. Pozri, o pár mesiacov bude možno všetko v poriadku a môžeme si užívať tieto raná kdekoľvek na svete."
"Chceš sa vrátiť k Elsner?"
"Pred mojim ne čakaním odchodom povedala, že som hocikedy vítaná. Za skúšku to stojí."
"Ale to ešte počká. Chcem byť ešte s tebou!" S rozkošným smiechom ma pevne chytil do objatia a kučerami jemne pošteklil na tvári.
"Nie! Teraz nie Harry, musím si dať sprchu a mám skutočne chuť na nejaké dobré jedlo."
"Tak bež, mám plán!" S tajomným hlasom prehovoril po pár sekundách nemého hladenia mi do očí a nechal ma vymotať sa s jeho pevného objatia. Zo zobratím mojich čiernych rifiel, Harryho košeli a čistého uteráku som sa zavrela za dverami kúpeľne a nechala som na seba dopadať horúce kvapky rannej sprchy. "Kto vie do kedy si ju budem môcť vychutnávať?" Prebehlo mi mysľou keď som si na odhalenú pokožku nanášala sviežo ovocný  sprchový gél. "Nezaslúži si to.. Nie on.. Nie tak dokonalý chalan, ktorého život bol do teraz znesiteľne komplikovaný. Zničila som to. Jedným debilným hodením šable, jeho skvelých nápadov a magicky liečivej "polievky".. Nebyť mojej debility teraz mohol ten chlapec, ktorý zamyslene sedí vedľa v izbe sedieť pri svojej priateľke a ja byť to nezávislé dievča ktorému je všetko jedno. Prečo to zmenil on? Prečo práve tento chalan? Tento obyčajný chalan ktorého som tak nenávidela? Prečo ma práve on musel začal milovať, namotať ma a nedovoliť mi odmotať sa. Prečo práve on má tie žiarivé očí, neskrotné kučery, dokonalé telo ale hlavne obrovské srdce? Prečo sa toto všetko deje práve mne. Prečo?.. Nebolo by jednoduchšie byť to obyčajné, bohaté dievča s prepychovým domom, falošnými kamarátmi a každodenným párty životom? Nebolo.. Nikdy to tak nebolo.. Nebyť jeho, neviem čo je to život, láska a skutočný strach o to, že niekoho stratím.." Nemo som si rozprávala v mysli zatiaľ čo som sa osprchovala. S miernym tlakom ruky na sprchu som zastavila tečúcu vodu a usušila som svoje mokré telo. S prehodením košele okolo môjho tela, ktoré práve pohlcovala mierna zima som odomkla dvere na kúpeľni a vyšla som do izby, v ktorej som s tými čarovnými iskričkami v očiach, čakal Harry.
"To ti trvalo."
"Harry ja.."
"Nie! Nemusíš my to vysvetľovať. Nemôžeme predsa premeškať náš dnešný plán."
"Harry, vypočuj ma prosím! Neodbytne som ho chytila za veľké ruky a prosebne som sa mu zadívala do očí v ktorých vládol tak neopísateľný zmätok. "Ráno mi volal Paul.. Vybavil mi vraj istého právnika a dnes.. začína konanie, idem sa priznať a dúfať, že to zoberú ako správny bod pri mojom treste. Harry chcem aby si vedel.. Že nech to dnes skončí akokoľvek. Nech to trvá dlho či krátko.. Vážim si to, že si prišiel, že si tu bol so mnou a upokojil si ma. Ani si nevieš predstaviť ako ťa milujem. Skutočne neviem čo by som robila keby ťa nemám.. Viem, že to znie ako obyčajné slová.. Ale ver, že mi trvalo neskutočne dlho kým som si uvedomila, že chlapec ako ty ma môže urobiť tak neskutočne šťastnou.. Prosím.. Buď šťastný.. Aj keby nás rozdelia, keby sme od seba niekoľko kilometrov. Maj tento krásny úsmev na perách.."
"Toto nehovor! Dopadne to dobre! Aj keby to má stať čo má.. Dal by som za teba všetko! Všetky moje peniaze! Nechal by som sa zavrieť len aby som bol s tebou. Ani nerozmýšľaj nad tým, že by som bol šťastný bez teba.. To by nešlo. Ty ma robíš šťastnou, a to nemení nič!.."
"Harry.." Zlomeným hlasom som zašeptala a jemne som mu prešla po tvári, po ktorej mu stiekla slza. Slza kvôli mne, kvôli mojim slovám, mojej situácií.. Len a len kvôli mne. "Nevieš čo sa stane dnes, nevieš čo bude o pár hodín! Nemôžeš to takto brať! Nechcem aby si bol smutný.. Nikdy! To čo sa deje, je z nejakého dôvodu ale vždy si nájdeme cestu k sebe.. Len prosím.. neplač.."
"Znamená... znamená to, že je medzi nami koniec?"
"Si hlupák? To ti nedovolím!" Slabým smiechom som sa pritisla k jeho hrudi a pevne som zvierala len jeho trička v mojej malej dlani..

"Nápad raňajok priamo v obchode bol geniálny!" Už s mierne stresovým smiechom som poznamenala keď som jedným okom sledovala cestu a zároveň Harryho napäté telo, ktoré sa venovalo riadeniu auta.
"Tvrdil som, že je to dokonalý plán."
"Geniálny. Zlato? Čítala som, že máte mať nejaké turné, čo je na tom pravdy?"
"No vlastne.. Začína nám na budúci týždeň."
"Kedy si mi chcel o tom povedať?"
"Ja.. nechcel som pokaziť tu peknú chvíľu ktorá sa odohrávala počas noci. Myslíš si, že by bolo vhodné ti len tak povedať, o pár dní odchádzam na pol roka na turné?"
"Asi nie.. takže.. sa vrátiť až o pol roka?"
"Pravdaže budeme mať medzi tým ešte prestávky. Prídem ťa navštíviť hneť ako to bude možné."
"Znamená to, že tvoj dom bude poskytovaný mne na divoké žúry v podaní mojej mami, Kim, mňa a väzenského oddelenia?"
"Neskončíš vo väzení a tie divoké párty si ešte rozmyslím." S rozkošnými jamkami na lícach sa na mňa usmial keď zaparkoval pred veľkou budovou pre ktorou už stal Paul spolu s nejakým mužom v obleku..

"...Takže to všetko priznávate? Že ste zabili istú Jane, boli ste väznená neznámymi mužmi a utrpeli ste vážne zranenia?" Zopakoval po mne jeden z poroty vedľa sudcu.
"Priznávam.." Takmer nečujne som prehovorila a zo sklamaným pohľadom som sa zahľadela na Harryho.
"Súd Vám týmto pádom ukladá podmienku a určuje Vás ako zodpovednú za svoje činy. Vaše väzenie bude trvať mesiac v prevedení prác pre väznenou." Chladným hlasom prehovoril sudca a kladivom buchol po stole, čím ukončil pojednávanie. Zo skloneným pohľadom do zeme som sa pomaly presunula ku Harrymu, ktorému som pevne chytila ruku a nechala som sa ním odvliecť do auta..

"Paul povedal, že môžeš na svoju novú "pracovnú pozíciu" nastúpiť až o týždeň. Keď odídem na turné."
"To je síce milé, ale neviem či je to dobrý nápad Harry. Pozri budeš na turné zatiaľ čo všetky noviny sa budú starať o to, že tvoja priateľka je vo väzení."
"Nie si tam ako väzeň. Len tam pracuješ a to je rozdiel. Nestaraj sa o novinárov, ani si nevieš predstaviť koľko kravín už na nás narozprávali a pomohlo im to k ničomu? Nie, len nás všetci začali viac milovať. Presne tak isto ako ja teba, nezáleží mi na tom ako výborne vyzeráš alebo ako neslušne sa správaš. Ľúbim ťa kvôli tebe a nie týmto veciam. Nechcem aby si nad tým uvažovala, chcem len aby som sa vrátil domou z turné a videl ťa nadšene skackať vedľa mňa." S úprimným tónom v hlase mi šepol do vlasov a na čele mi zanechal malý bozk.
"Som rada, že ťa mám."
"Presne tak isto ako ja teba! Tak sa už nestaraj o tieto nepodstatné veci. Sme spolu a nehodlám sa ťa vzdať. Nemáš čo riešiť." Jemne ma pohladil po líci a stiahol ma na neho. Akýsi nudný seriál ktorý začal práve bežať v televízií moju pozornosť znížil na minimum a nechal ma vnímať len jeho úprimný úsmev s tými rozkošnými jamkami a žiarivo zelené očká.
"Nikdy by som nepovedala, že chalan ako ty ma môže tak neskutočne domotať! Neviem si predstaviť, že by sme sa v ten deň nestretli.. Nemám tušenie čo by teraz so mnou bolo, pravdepodobne by som ťa nenávidela a ty žil svoj šťastný život."
"Svoj šťastný život žijem len vďaka tebe. Povedal som ti, aby si to neriešila. Malo sa to takto stať!"
"Uhmm.. Keď myslíš." Potichu som zašeptala a ukradla som si jeden bozk z jeho pier. "Rozmýšľal si niekedy nad tým, že by sme spolu tvorili rodinu?" Spýtavo som sa na neho pozrela, zatiaľ čo prstom som krúžila po jeho dlani.
"Nad tebou, mnou a našimi deťmi."
"A dokonalou svadbou?"
"Tou najlepšou!"
"Absolútne si neviem predstaviť samú seba ako tehotnú! Keď som bola mala, tak nejako som nenávidela deti. Typujem, že to bolo kvôli Kim. Bola som malá a malé umrnčané decko ma teda skutočne nejako nezaujalo. V puberte som to nejako neriešila a nikdy som nerozmýšľala nad tým, že by som mala rozkošné bruško a potom malé miminko."
"Ako tehotná by si bola neskutočná! Presne tak ako si teraz."
"Chcem to skúsiť!"
"Skúsiť byť tehotná?" S prekvapeným pohľadom a pobaveným tónom sa na mňa pozrel, keď som si vyrovnala chrbát a tým som sa na neho posadila.
"Uh.. Nie! Na to som mladá. Proste! počkaj!" Zo smiechom som sa mu otočila chrbtom a s rukou som chytila malý okrúhli vankúšik ktorý som si vopchala pod tričko. S neskutočným smiechom som sa postavila pri gauč a otočila som sa spolu s mojím "bruškom" ku Harrymu ktorý sa na mňa pozrel tak.. magickým pohľadom.
"Dokázala by si si predstaviť, ten moment keby je to skutočnosť?"
"Naplno by som sa schopila role budúcej mamičky!" Nadšene som prehovorila a posadila som späť ku Harrymu.
"A vieš aké veci sú k tomu potrebné?"
"To síce viem, ale na to sme ešte mladý zlatko." Slabo som ho rukou odtlačila a rukou prešla po vlasoch.
"Aj tak mi v tom nezabrániš." S chrapľavým smiechom mi zamumlal do trička keď sa ma snažil pretočiť pod seba. Slabé svetlo z televízie ktoré nás osvetľovalo vypĺňalo neskrotnú tmu v miestnosti.
"Si neskutočná.. Neskutočne nádherná, úžasná, dokonalá.. perfektná.. A tak neskutočne, reálne moja." S víťazným úsmevom sa na mňa usmieval zatiaľ čo mne do tváre vstupovala červeň. "Ani si nevieš predstaviť ako ťa milujem.." S klesavým tónom  hlase mi šeptal zatiaľ čo ma slabo bozkával na pery. "Tak strašne.." zakončil svoj monológ a potom sa naplno začal venovať mojím perám..

-Whéééy! :33 Ja som to dopísala! :33 Muhah! :DD
-Časť bude snáď znova skôr, uvidíme... :33
-Komentáre! :D Prosím! :3 



2 komentáre:

  1. Hmmm :3 Aký koniec :3
    ♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥
    DOKONALÉ!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

    OdpovedaťOdstrániť

LED štipce z poštovne zdarma. :)

Myslím, že nie som jediná, ktorá svoje spomienky rada robí večnými vďaka vymoženosti akými sú fotografie. Preto ma veľmi potešila táto sve...