I wanna be everything you need. ♥ 37.

Môžete si pustiť pri čítaní. :)
"Jediná a posledná šanca Harry. A vravím ti dopredu, že keď premárniš túto ďalšia už nepríde." V tichosti som zašeptala a bruškami prstov som jemne prešla po jeho ľadových rukách.
"Nesklamem ťa, druhý krát už nie." Presvedčivým a z ničeným tónom zašeptal do ticha izby a nesúhlasne pritom krútil hlavou. "Nechcem aby si sa trápila a už vôbec nie kvôli tým odporným klamstvám, ktoré som povedal na tvoju adresu. Si dokonalá, milá, nádherná a absolútne nie si žiadnou hračkou, ktorú som využíval. Bola si všetko čo som za tých pár mesiacov mal a ver tomu, že keby ten čas môžem vrátiť spravil by som všetko preto aby si bola naďalej mojím všetkým."
"Harry.."
"Nie, vypočuj ma. Prosím." S pevným zavretím očí ma prerušil a slabo mi stisol ruku, ktorú som mala stále položenú na tej jeho. " Mrzí ma to. Všetko čo som v ten večer povedal ale.. ja som.. len som ťa chcel chrániť Clar. Viem, že to bol ten najdebilnejší spôsob a každý iný človek by ti jednoducho povedal, že ťa miluje ale nechce aby si vďaka nemu bola na dne ale.. ja som sa nedokázal pozerať na to ako pri mne trpíš, prežívaš každý jeden deň namiesto toho aby si ho žila.. Nemohol som ti povedať ako neskutočne ťa milujem pretože viem, že po tej vete by si odo mňa neodišla. Začala by si ma presviedčať o tom ako ti je so mnou dobre a ako je lož, že si nemôžeš žiť vlastný život. Nechcel som aby to takto skončilo a naivne som si myslel, že keď ti proste.. všetko začnem vyčítať, že keď ti poviem tie hnusné veci nebudeš sa chcieť ku mne vrátiť a teraz viem, že to bola pekelná chyba pretože ťa milujem. Nedokážem bez teba žiť a tých pár týždňov bola pre mňa celá večnosť.. Clarisse prosím.. buď opäť mojím všetkým.."
"Harry ja nemôžem.. Nemôžem byť tým dievčaťom, ktoré si ty miloval zatiaľ čo tvoja kapela ma nenávidela..."
"To nie je pravda Clar, sama to dobre vieš."
"Pozri... mám ťa rada, vážne. Len.. myslím, že by bolo lepšie keby sa stretávame ako kamaráti? Keby si každý žijeme svoj život, keby ty chodíš na koncerty, máš iné dievčatá, ktoré ti dajú toho viac než ja. Ja dokončím svoj trest v tej prekliatej väznici a nájdem si prácu. Môžme sa každý deň stretávať, môžme chodiť na raňajky či na obed. Zastaviť sa niekde na kávu alebo ísť večer niečo oslavovať, môžme pozerať filmy a proste zažívať také to dospievajúce najlepšie kamarátstvo ako mávajú tie deti v tých amerických filmoch. No neviem.. či ťa dokážem opäť akceptovať ako osobu, ktorú milujem.."
"Žiadna nebude taká ako ty."
"Pretože bude lepšia, krajšia, múdrejšia a zodpovednejšia. Ja viem, že teraz si v duchu hovoríš, že to nie je pravda ale ver mi. Ja som proste to pobláznenie, pri ktorom si  myslíš, že nič lepšie neexistuje, no existuje. Tam niekde v klube, na ulici, kaviarni, na koncerte či v dave fanúšikov je nejaké dievča, ktoré by dala všetko za to aby si ju miloval aspoň z polovice tak ako kedysi mňa."
"Clarisse.."
"Neexistuje kamarátstvo medzi dievčaťom a chlapcom, ktorí sa kedysi milovali. Neexistuje možnosť, že skutočne sa obaja prestali ľúbiť, no skúsme to. Viem, že to nebude ideálne, nebude to.. skutočné a bude to ťažké ale.. potrebujem niekoho kto tu pre mňa bude a bude ma chrániť ako sestru a nie.. niekto pri kom budem mať strach či sa nezopakuje minulosť."
"Zahŕňa sa do tohto kamarátstva aj.. večera?"
"Pokiaľ obyčajná večer sa kamarátom tak samozrejme."
"Skúsim ťa vypýtať z tejto nemocnice, vyhovuje ti zajtrajšok?"
"Vyhovuje."
"Fajn. Mala by si si ísť pospať, vonku sa o chvíľku strhne pekná búrka čiže ja pomaly pôjdem."
"Dobre, Harry?"
"Prosím?" S miernym úsmevom sa ku mne natočil keď sa postavil a svojou postavou sa opäť nado mnou týčil.
"Dávaj si pozor, dom máš od tadiaľto dosť ďaleko."
"Dám, vidíme sa zajtra, dobre?"
"Dobre." S úsmevom mu jemne zakývala pred tým, než sa opäť stratil za dverami a môj zrak sa presunul na veľké okno , z ktorého bol neopísateľný pohľad na takmer celý Londýn, nad ktorým sa začínal boj hrôzostrašných mrakov a slabého zapadajúceho slnka.

"Ktorúže krásku mi sem svet prináša?" Zo širokým úsmevom zvrieskol Scott keď som s malým kufrom otvorila vchodové dvere na mojom a Kiminom dome.
"Pane bože Scott! Čo tu robíš chlapče?" Prekvapene som oprela kufor o bledo oranžovú stenu a silno som ho objala.
"Chýbala si mi čo si budeme klamať."
"Bodaj by nie, ako si sa sem dostal?"
"Kim ma pustila, pred pár minútami niekam odbehla a nechala ma tu počkať na teba."
"Milé od nej. Nie si hladný?"
"Nie, ďakujem. Už sa cítiš lepšie?" Zlomeným hlasom mi odpovedal a rukou poťapkal po mieste vedľa seba.
"O niečo. Je niečo nové s Derekom?"
"Stále to isté Clar.."
"Uh, dúfala som v inú odpoveď. Počuj, bude ti vadiť ak sa na chvíľku vyparím? Potrebujem sa dať do poriadku."
"Ideš s ním von?"
"S Harrym? Hej, na večeru. Ale zostávame pri kamarátstve." S miernym úsmevom som rozstrapatila vlasy a kŕčovito som sa zodvihla z gauča s nasmerovaním mojich krokov do kúpeľne..

-Ééééj, dočítali ste túto prehnane presladkú časť po mesiaci pauzi až sem? Ak áno ste skutočne dobre! :) Prepáčte, že je to kratšia časť a taká.. nedokončená no chcela som to rozdeliť aby ďalšia časť bola.. no uvidíte. :) Netuším kedy pridám ďalšiu časť pretože na pár dni ide ku mne spať kamarátka ale samozrejme, že hneď ako bude čas tak ju napíšem. :)