I wanna be everything you need. ♥ 38.

"Páni, vyzeráš..úžasne." Prekvapene vydýchol Scot keď som vyšla z kúpelne len v krátkych čiernych šatoch, nízkych topánkach a kučeravých vlasoch prehodených cez plece. "Úplne sa k tebe hodí pomenovanie "len kamarátka Harryho Stylesa"." S tichým smiechom poznamenal a pritiahol si bližšie ku telu malý modrý vankúš.
"Ďakujem a k tej druhej časti, budem sa tváriť, že som to prepočula."
"Tváriť sa môžeš, sama dobre vieš, že si to počula."
"Čo tu vlastne robíš? Nemáš vlastný dom?"
"Clarisse, zlatko. Už som ti raz povedal, že som tu, pretože som ťa chcel vidieť."
"Fajn, videl si ma môžeš prosím ťa už odísť tými dverami a zavrieť za sebou?"
"Upokoj sa. Viem, že máš túto náladu vďaka Harryho pozvaniu na večeru ale ako sama hovoríš, je to len kamarátska večera tak čoho sa toľko strachuješ?"
"Scot!"
"Veď už idem." Zo smiechom pred seba vystrel ruky a opatrne sa postavil z gauča. "Nech ti to kamarátstvo vyjde a uži si večeru Clar."
"Ďakujem Scot a teraz už vážne bež." S miernym úsmevom som ho objala okolo pásu a opäť sa stiahla spať na pôvodne miesto kvôli hlasnému zvuku zvončeka. "To bude Harry.. Mal by si už ísť."
"Samozrejme, hneď za tebou." S tichým výdychom som súhlasne prikývla hlavou a zo zobratím kabelky zo stola som prešla ku dverám, za ktorými už stal Harry.

"Biele či červené víno?" S očarujúcim úsmevom sa ma spýtal Harry keď mi zasúval stoličku pri stôl.
"Biele, tak ako vždy."
"Dobre, dám na teba. Uh, skoro by som zabudol to je pre teba." Mierne roztrasene mi podal malú taštičku, ktorú som neochotne chytila do rúk.
"Harry.. Vieš, že.."
"Nie, prosím nič nehovor kým to neotvoríš." Prosebne sa na mňa pozrel a nedočkavo kývol hlavou, čím mi naznačil aby som to otvorila.
"O môj bože, to nemyslíš vážne!" S tichým smiechom a nadšením v tvári som z malej taštičky vybrala rôzne druhy farebných žuvačiek. "Prosím len mi nepovedz, že sú to tvoje staré žuvačky, ktoré si celý život schovával v akejsi krabici pod posteľou len aby si ich raz daroval nejakej tvojej kamarátke."
"Nie, toho sa nemusíš obávať. Sú to len obyčajné žuvačky ako menší program po večery."
"Tak to je iné. Uhm, netreba si objednať?"
"Vo pred sa ospravedlňujem za neslušnosť ale.. objednal som nám už."
"Oh, čiže dvojité prekvapenie?"
"Samozrejme. Dúfam, že nemáš alergiu na obyčajnú, jednoduchú pizzu inak by som musel objednať niečo hriešne drahé."
"V tom prípade aj keby ju mám tak ju radšej zjem než by som mala míňať peniaze môjho kamaráta." S úsmevom som odpovedala a s iskričkami v očiach som sa zadívala na mladú čašníčku, ktorá sa ku nám približovala s obrovskou pizzou.

"Hééy! Po bež!" Zo smiechom som zakričala cez celú lúku a rozbehla som sa ku malému drevenému mostíku s malým potôčikom pod ním.
"Si blázon Clarisse." Takmer bez dychu sa na mňa pozrel a do rúk mi strčil balík plný žuvačiek.
"Takže? Čo s nimi teraz?"
"Vojna o najväčšiu bublinu!"
"V tomto prehráš Styles!" S miernym úsmevom som pootvorila balíček a naslepo som nahmatala ľubovoľne farby malých žuvačiek. Ten istý krok zopakoval aj Harry a po takmer pätnásť minútovom tichu sa nám konečne obom podarilo spraviť obrovskú, pestrofarebnú bublinu. "Ktože vyhral?!" Škodoradostne som zvýskla keď som mu ju nenápadne praskla a svoju bezpečne "uskladnila" späť do úst.
"Bolo to nefér, podvádzala si." Na oko urazene sa na mňa pozrel keď som sa otáčala ku drevenému zábradliu mostíka a prudko som sa o ňu oprela.
"Bolo to fér." Potichu som vydýchla a s rozšírenými zreničkami som sa pozrela na rozľahlí priestor čerstvej, hustej trávy, malého potôčika, na ktorom sa odrážal neskutočný západ oranžového slnka a malých vtáčikov lietajúcich tak neskutočne blízko zemi.
"Ľúbim ťa Clarisse.." Slabým, chrapľavým hlasom mi zašepkal do ucha čo spôsobilo, že som silno privrela oči.. Tak neskutočne rada by som odpovedala "Aj ja teba Harry.." a s úsmevom by som sa otočila ku nemu.. No tento krát už nie.. Nie pre dnešok.
"Harry..Ver, že aj ja teba mám veľmi rada. Si pre mňa omnoho viac ako ostatný, ale moje srdce je spálené. Obávam sa, že druhýkrát by to už neprežilo. A nie len to. J-ja už v tomto kolotoči ďalej pokračovať nechcem. Prepáč, ale vážne týmto už znova prechádzať nechcem." "Je v tom zamotaný ten chlapec. Ten Scot, ktorý s tebou dnes vychádzal. Však?" Drsnejším tónom prehovoril a jeho studený dych, ktorý ma do teraz príjemne šteklil na šiji sa vystriedal za chladný spôsobený miernym vetríkom. "Ľúbim už niekoho iného.. Prepáč Harry.." Zo slzami v očiach som ticho šepla a s krokom do zadu som sa vydala späť na lúku vedúcu na prijazdovú cestu..