I wanna be everything you need. ♥ 39.

Nemala som to spraviť. Nie jemu. Nie za okolností, v ktorých ho tak neskutočne milujem.. A už vôbec nie kvôli blbému strachu z opakovania minulosti... Cesta domov sa niesla v absolútnom tichu , ktoré prerušovala len melódia a hlas akejsi speváčky z rádia. Teraz sedím doma na posteli s myšlienkami pri tom okamžiku zo včera a očami upriamenými na okne, po ktorom sa pomaly púšťajú kvapôčky ranného dážďa. Vážne sa to stalo? Vážne som to povedala? Vážne som sa priznala, že ľúbim iného? Ľúbim ho vôbec?.. V duchu som sa spytovala samej seba a na žiarivo čisté okno som prstom kreslila rôzne tvary, po ktorých vznikali nepekné machule.
"Fajn, to ticho vychádzajúce z tvojej izby je vážne nepríjemne!" S otráveným tónom v hlase na mňa prehovorila Kim a opatrne sa posadila na kraj postele. "Ide o Harryho? Pokazilo sa Vám to rande alebo ti niečo spravil?"
"Nie, pozri ja.. Uhm, nechcem byť k tebe zlá ani nič podobné len.. Mohla by si ma prosím nechať samú?"
"Zvládneš to? Vážne sa o tom nechcel porozprávať? Pretože keby áno tak vieš, že som tu pre teba."
"Nie, to je v pohode ale ďakujem Kim."
"Ako chceš." S tichým výdychom zašeptala a rukami sa zaprela o posteľ čo jej pomohla k lepšiemu postaveniu sa na pevnú dlážku. "Ale keby niečo, budem vo svojej izbe." S úprimným úsmevom mi ešte oznámila pred tým než za sebou zavrela dvere a v izbe nastala opäť to neskutočne ticho sprevádzané len tichým buchotom kvapiek dážďa o okno.

"Nech sa páči, jedno čokoládové Latte pre slečnu." S milým úsmevom sa cez pult načiahol mladý chalan a do rúk mi podal mierne horúci kelímok.
"Ďakujem." S opätovaním úsmevom som mu odpovedala a zo sklonenou hlavou som sa otočila na odchod z kaviarne.
"O môj bože, Clarisse Walker! Dievča, kde sa tu berieš?"
"Pani Elsner!" Šokovane som si zamumlala a na sekundu som ju objala. "To by som sa mala pýtať ja Vás, nepracujete snáď v New Yorku?"
"To je síce pravda ale jedna agentúra to v Londýne si nás najala na prípravu vianočného večierku."
"Ten čas ale letí. Koľko času Vám na to dali?"
"Dva týždne na, začíname dnes. Nechali na nás absolútne všetko, nájsť vhodné miesto, výzdobu jednoducho všetko od základov až po detaily."
"Zamestnávate šikovných zamestnancov, určite to stihnete a poriadne si na tom zarobíte."
"To je síce pravda ale stále nám jeden šikovný zamestnanec chýba. Neozvala si sa nám Clarisse."
"Prepáčte ale uhm, nastali isté komplikácie a myslím, že osobu z minulosťou, ktorú mám aktuálne za sebou do tímu nepotrebujete."
"Clarisse, si jedna z najlepších v tejto brandži. V našej firme nezáleží na minulosti či budúcnosti. Záleží nám na výkonnosti a fantáziou na detaily čo ty spĺňaš."
"Chcete tým navrhnúť, že..?"
"Chcem tým povedať, že pokiaľ máte čas tak ťa čakáme o piatej v tejto kaviarne. Rozhodnutie nechám samozrejme na Vás ale chýbate nám."
"Skúsim o tom porozmýšľať ale samozrejme Vám ďakujem za ponuku."
"Nemáte začo, dúfam, že Vás dnes o piatej uvidím pri nás. Dovidenia."
"Dovidenia a príjemný zvyšok dňa." Zo širokým úsmevom som sa na ňu pozrela a odpopila som si z takmer chladného Latte..

"Kam, že kam?" Nadšene ku mne pribehla Kim a slabo ma zvrtla za ruku.
"Nikam, len som stretla Pani Elsner. Spomínaš si na ňu? Dnes mi navrhla spoluprácu na jednom projekte."
"Berieš to?"
"Neviem, stále nie som rozhodnutá. No chcem tam ísť, ty ľudia mi chýbajú, rada by som ich aspoň stretla."
"Clar, si v tej práci skvelá. Toľko ľudí bolo vďaka tebe spokojných."
"Nemôžem len tak pracovať v tej firme keď ešte pred pár dňami som trčala vo väzení."
"Kde si pracovala a nebola si zavretá. Ber to ako prácu či neplatenú brigádu."
"Myslíš?"
"Viem to, pozri.. príjmy to zaslúžiš si nový začiatok a teraz máš príležitosť."
"Mám ťa rada sestrička vieš to?"
"Viem, teraz padaj pretože tu príležitosť zmeškáš." S úsmevom ma jemne pohladila po ruke, ktorú mi po celý čas pevne zvierala a opatrne ma vystrčila za vchodové dvere..

-Áno viem, že je nová časť po mesiaci. Štve ma to. Neskutočne. Ale tieto posledné mesiace sú tak neskutočne nabité , že som rada, že som doma a mám chvíľku času pre seba. O mesiac je koniec školského roku čiže ja si dopíšem posledné časti v počítači a v polke júla by sme mohli začať s novým a snáď pravidelným príbehom? Čo vy na to? :)
Čítate to tu ešte niekto? Či ste na mňa zabudli? :)
-Časť je na mňa rýchla a.. nepáči sa mi prepáčte.