ON, ONA,ON. ♥

Tá moja vysoká blondínka, s krásnymi očkami a dokonalý zmyslom pre humor.
Ten môj skvelý "braček", ktorý tu pre mňa vždy je.
A ten, ktorý nevzal kúsok z môjho srdca, ale vzal ho celé a dal mu neopísateľný pocit.

"My nie sme kamarátky, pretože kamarátstva končia. Sme manželky, pretože naše manželstvo je večné." - K&K. 
Bola to obyčajná hodina geografie na základnej. Druhá lavica pri okne, tri stoličky no len dve zaplnené.
Mnou a ňou.
Blondínou a brunetkou.
Spolužiak mal v ten deň koncoročnú prezentáciu, niečo ohľadom Paríža.
Bolo to pár dni pred letom.
Vonku už bolo teplo a nám začínalo riadne prepínať z blížiacich sa prázdnin.
Myslím, že to bol koniec 7 či 8 ročníka.
Neustále sme sa smiali a komentovali vyššie spomínanú prezentáciu.
Pamätám si, ako sme si robili srandu v zmysle: "Ahá, tá teta si ty!" , "A ty tá vzadu!".
Bolo to tak moc stupidné, no tie neskutočné záchvaty smiechu, ktoré sme pri tom chytali a koledovali si o poznámky stáli za to.
To bol ten deň, kedy sme si počas tej prezentácie povedali, že to bola naša svadobná cesta a my dve sme sa stali manželkami.
 Aj tak sme nikdy neboli kamarátky.
Vždy sme boli svoje ženy.
A vždy budeme.
Ona je to dievča, ktoré mi pošle SMS-ku a pokiaľ neodpíšem do desiatich sekúnd tak jej mobil sa zázrakom "stratí" a nereaguje ani na mojich 10 zmeškaných hovorov.
Tá, ktorá sa neurazí ale odplatí mi to.
Tá, ktorá tu pre mňa je.
Ktorá mi pomáha.
Ktorá keď za ňou prídem s úsmevom či jej medzi rečou poviem, že som spoznala nejakého chalana tak ma odbije vetou: "Zas ma ideš podvádzať? Určite to bude nejaký debil." A po skončení toho návalu smiechu sa ma spýta milión otázok ohľadom neho.
Páči sa mi na nej to, ako sa netvári, že tento je dobrý, tento je pekný a podobne.
Páči sa mi to, ako je úprimná, ako mi na rovinu povie, že je to debil, že tohto si nemá vybrať, že príde lepší.
 A pokiaľ ne nepočúvnem a spravím podľa seba tak tu stále je.
A vynadá mu a prejde všetky tie ulice preto aby sa mi hodila na postel a objala ma. ♥
Rovnako tak ako som ja toto všetko ochotná spraviť pre ňu.
Aj v prípade, že mi nezdvíha telefón a neviem či je doma.
Vždy som tu pre ňu.
Ochotná prísť a venovať jej objatie.
Pretože ona nie je kamarátka, ona je manželka, kúsok mňa, niečo čo bude neustále v mojom srdci, na mojich fotkách, spomienkach.. niečo čo aj keď odíde vždy istou časťou zostane. ♥


"Spomínaš? Kedysi si mal byť gay kamarát aby medzi nami nebolo nič viac a mohli sme byť tými skvelými kamarátmi bez akýchsi veľkých citov. A teraz si mojim bračekom, ktorého si vážim ako vlastného." 
Myslím, že to bolo v dobe, keď som sa rozišla s tým idiotom.
A šla na pokec, kde si mi ty napísal a ako keby si vedel, že mi niečo je.
Pretože už od toho dňa si mi začal pomáhať a bol tu pre mňa.
A tak to je už vyše roka.
Bol si tu keď som mala na teba mierne nervy, keď som bola sklamaná, donútená neodpisovať ti.. ale keď som bola zaľúbená a šťastná a ty si sa tešil so mnou.
 Prečítal si si každú slohovku, či dobrú či zlú a na každú zareagoval.
Či si bol smutný a či nie.
Vždy si mi povedal pravdu.
A bol úprimní čo si vážim.
No a čo, že sa poznáme len cez net.
No a čo, že sme sa nikdy nestretli.
Kto tvrdí, že sa nestretneme?
Kto tvrdí, že svojho bračeka nikdy neobjímem a nepoďakujem mu za všetko osobne?
Že niekto?
To mi je ukradnuté.
Pretože ja verím tomu, že ťa stretnem.
Že sa budem môcť usmiať na svojho bračeka a poďakovať mu.
Že mu budem môcť do očí povedať, že všetky tie vzťahy čo ti nevyšli budú raz tvojimi dobrými spomienkami a príde skvelé dievča, ktoré sa stane tvojou manželkou a spolu s ňou sa ešte budeš smiať ako hlúpi si bol, že si veril, že tie dievčatá sú pravé pokiaľ pravá bola po celý čas ona.
Nezabúdaj, si skvelý braček a ja som tu pre teba vždy.
Súrodenci navždy. :3

"Niektoré páry sú ako Tom a Jerry... Navzájom sa provokujú ale nemôžu bez seba žiť." -K&M ♥♥
Milujem ten pocit.
To ako mi niečo hovorilo nech mu nezagratulujem na nástenku ale do chatu.
Nech to spravím.
A ja som vtedy tú gratuláciu vymazala z jeho nástenky a poslala do chatu.
A potom sa každým dňom len usmievala nad tým keď napísal.
Zbožňujem to ako som niečo strašne hlúpe povedala a on mi za tým poslal jeho fotku alebo napísal niečo čo mu mobil preložil a mňa to rozosmialo.
Vážim si to ako sme sa vonku nikdy nevideli tak, že sme sa rozprávali a on mi aj tak odpisoval a riešil so mnou každý môj problém.
To ako chcel môj úsmev.
Ako so mnou hrával hru a tým mi dával iné myšlienky.
Ako mi hovoril, že mi za to nestojí ten čo mi ubližuje ale nájde sa niekto kto pre mňa bude ochotný spraviť všetko.
Ako sme si začali písať a písali sme si až do 4 rána bez prestávky.
To ako tu vždy bol a vždy je.
Pamätám si ako som mu raz vyčítala to, že sa ma nikdy nevšimne v meste.
A on mi povedal nech ho kopnem keď pôjdem okolo.
Asi dva dni po tej správe som stála v meste so spolužiačkou keď išiel on okolo a ja som sa len začala usmievať a nič iné som  nespravila.
Ja ani neviem prečo, možno z dôvodu, že sa mi páčil to akým chlapcom je.
Viem len jedno.
Že po tom dni som ho začala hecovať len preto aby sme šli von.
A ten deň prišiel a ja som pri ňom prvý krát stála.
Prvý krát sa mu zahľadela do očí.
 Prvý krát počula jeho hlas.
Prvý krát cítila jeho objatie.
Celý ten večer bol tak zvláštny, tak neskutočne krásny v tom, že sme sa rozprávali, počúvali všetko okolo nás.
Počúvali seba.
Ako keby sa v tú dobu pre mňa nič zlé nedialo ako keby .. existoval len ten moment.
V ten deň som prvý krát videla diviakov.
Teda myslím tak blízko.
Ale strápnila som sa pri vysvetlovaní príhody s rybami.
Stupidné ryby.
Neskutočne trápne som sa cítila vtedy, keď som sa nevedela vykoktať ..
A on sa potom zasmial.
Tak zlato a milo.
A v ten deň prišla aj naša prvá pusa.
Za dosť zvláštnych okolností ale bolo to krásne.
A neľutujem to.
Neľutujem to, že sme sa stretli a pobozkali.
Neľutujem to, že to bol on, ten s ktorým som šla von.
Pretože nás to zblížilo.
Začali sme si písavať viac, volávať a ja som mu dôverovala každou minútou viac a viac..
Raz sme volali na skype a ja som mu kecali niečo ohľadom chalanov..
A on mi povedal niečo v zmysle či musím byť tak krásna, že ma chce potom toľko chalanov.
Hocikto mi môže hocičo povedať..
No keď som počula tú vetu od neho, cítila som sa krásna.
Skutočne krásna.
A potom prišlo druhé stretnutie, pri ktorom mi srdce bilo ako šialene keď ma objal..
Kedy sa mi ruky úplne triasli až kým ma za ne nechytil a nepohladil.
Kým ma jemne nechytil za tvár a nedal mi pusu a nepovedal, že ma má rád.
A ja som si v tú chvíľu položila otázku.
Ľúbim ho či len mám rada?
Myslím, že odpoveď som vedela a on ju tušil už len z môjho úsmevu.
Milujem tie dni.
Všetky.
Dobre či zlé ale hlavne, že s ním.
Milujem to ako ma drží za ruku, ako sa na mňa pozerá, ako ma pohladí.
Milujem jeho.
A milujem ho viac ako hviezdy a svetielka,  pretože on je mojim svetlom počas tmy.
♥♥