Priateľstvo. :)

♥:)
Ani neviem kde začať.
Ešte som ani nedovŕšila šestnásty rok života a všetko čo sa okolo mňa deje je tak komplikované.
Myslím, že som vo veku kedy je úplne normálne, že sa mením.
Že sa mením povahovou, výzorom, všeobecne.
Tak prečo potom nikto tie moje zmeny nedokáže pochopiť?

Prešla som si za tú dobu dosť zmenami.
Bola som tou neviditeľnou. 

Neskôr tou, ktorú tak radi šikanovali a ona sa nedokázala brániť.
Ale v istej miery ma to všetko posilnilo, pretože som každú tú narážku a posotenie dusila v sebe až tak dlho, že jedného dňa som sa proste stala tou, ktorá sa tomu vedela postaviť.
Aj keď táto zmena značila to, že som sa začala dostávať do problémov.
Že som bola tak povediac ešte to malé dievčatko s mierne agresívnym správaním.
Ľutujem to, že som sa v tej dobe stala tou, ktorá začala ubližovať.
Pretože som sama bola tou, ktorej tak dlho bolo ubližovane.
No mala som vôbec na výber?
Ako sa dokáže dievča, ktoré v tej dobe bolo ešte len na základnej brániť keď sa o tom vlastne aj bálo povedať?..
Neskutočne dlhú dobu som to tajila.
Tajila to, že mi ubližovali len z toho dôvodu, že mi to prišlo ponižujúce.
A aj cez to prišla zmena, v ktorej som tou osobu bola aj ja..
Tou, ktorá ubližovala.
No na druhej strane tej zmene aj vďačím.
Priznávam, že som tým správaním aj ľuďom ublížila, ale len tým, ktorí to toľké roky robili mne.
No snažila sa zastávať každého bezbranného, ktorému ubližovali a mlčať ako ja..

Potom prišla ďalšia zmena, v ktorej som prestala byť tou babou.
Ale začala som byť niečim iným.
Tou, ktorá mala všetko na háku.
Ktorú nikto nezaujímal.
Ktorá začala všetky svoje myšlienky dávať na papier a začala písať.
A zrazu sa stala viditeľnou.
Ale stále tou, ktorá samú seba kvôli minulosti, kvôli rečiam, ktoré na ňu boli, podceňovala.
Takže moje písanie zostalo len pre mňa.
A pre ľudí, ktorí všetky tieto články čítajú.

Prešla som si aj zamilovanosťou.
A zmenou, kedy som nenávidela.
Kedy som bola ľúbená.
A kedy podvedená.

Bolo tu aj obdobie kedy som bola slušná ako anjelik.
Ale aj dosť zlá s rôznymi problémy.
A miestami vážnymi.

No zo všetkých zmien, ktorými som si prešla ma najviac mrzí tá posledná.
Tá, v ktorej som sa stala niečim čím som nikdy nechcela.
Niečim, čo som si vlastne ani sama pred sebou nepriznala.
Aj keď som vedela, že to tak je.

Je to istá časť mojej zmeny, o ktorej strašne dlhú dobu mlčím.
Zmena, ktorá ma tak strašne štve.
A ktorú tak dlho tajím v sebe, že ju už akýmsi spôsobom musím dosť zo seba..

Poznáte to?
Keď niečo tak strašne zbožňujete, chcete, potrebujete.
A ono to proste nie je.
Nedostáva sa Vám to.
A nech ste akokoľvek zúfala nevráti sa Vám to.
To je tá vec, ktorá ma zmenila zo všetkého najviac.
Ľutujem to.
Ako neustále tajím všetko v sebe.
Ako som tak strašne dlho ticho.
Ako nedokážem rozprávať ak ma niečo extrémne trapy.
Ale dokážem rozprávať o maličkostiach, ktoré sú nepodstatné oproti tomu čo prežívam.
Mrzí ma to, ako som sa zo zmeny, kedy som bola tou slušnou, tou, ktorá dokázala všetko čo chcela, ktorá tu pre všetkých bola, ktorá dávala zo seba to najlepšie..
Dostala do zmeny, kedy mám opäť všetko na háku.. kedy ma nezaujíma nič okolo mňa.. kedy nevnímam nič. Kedy posielam všetkých, ktorí mi chcú len dobre preč..
Kedy svoj voľný čas, dni kedy to najviac nedávam trávim tam kde sa pije..
Kedy sa môj slovník zmenil z toho skvelého, ktorý sa dokázal posunúť až na spisovateľskú besedu na vulgárny ..
Mrzí ma to, ako som začala kašlať na všetko čo bolo pre mňa dôležité a hlavne na ľudí, ktorí tu pre mňa boli počas každej zmeny..

Môj psychicky stav sa zo všetkých tých veci ..
Toho čo sa okolo mňa deje..
Ako veľa toho na mňa je zmenil na taký, že moja astma sa z toľkého stresu zhoršila.
Cítim to ako je moje dýchanie v istej miere horšie ..
Vnímam to ako moc zaujatá som tým, byť skvelá bez vedomia, že som skvelá tým aká som ..
Moje jedenie je zas úchvatné a len sama si podrážam nohy tým, že si ničím zdravotný stav..

Ja ani neviem kedy sa to všetko stalo ..
Kedy tieto zmeny nastali ..
Kedy mi začalo byť všetko tak jedno..
Kedy mi nevadilo začať piť aj keď som bola proti tomu ..
Kedy som sa tak začala zahrávať s chalanmi.

Ale som rada za jedno.
Že tu mám stále ľudí, ktorí mi dokážu vynadať keď je to so mnou vážne zle a prinútiť ma myslieť.
A dokážu ma opäť zmeniť na to čo chcem byť.
Nie to čím sa stanem kvôli veciam okolo mňa.
Som rada za neho.
Som rada za ne.
Som rada za všetkých, ktorí pri mne stoja.

Som rada, že vďaka ním, sa dokážem hocikedy zmeniť na to čo chcem.
Na tú babu, ktorá je samostatná.
Ktorá si uvedomuje svoju milosť a dokáže preto pre seba spraviť lepšiu prítomnosť.
Ktorá si dokáže stále užívať svoje mladé časy a pritom riešiť aj vážnejšie veci.
Ktorú pri každom rozhodnutí tolerujú a podporujú.
Som rada za to, že pri každom páde ma opäť postavia na nohy.
Pretože sú mojimi anjelmi bez krídel. ♥♥

"Priateľstvo je tak potrebné ako ľudskosť sama. A šťastný je, kto ho nájde, lebo vie, že už nie je sám." -Thomas Large.