sobota 22. augusta 2015

Pre tú moju trubku zo zadnej lavice. ♥♥

♥☺♥ 

Páči sa mi to ako sa môj život zmenil od nástupu na strednú školu.
Priznávam, moje prvé pocity boli niečo v zmysle úplného odporu a neraz sa mi cnelo za základnou, v ktorej som strávila ten svoj „život pred tým“.
Myslím, že stredná škola ako taká mi toho dala neskutočne veľa aj cez to, že som absolvovala zatiaľ len prvý ročník.
Na začiatku som sa rovnako, ako ostatný bála toho či sa začlením.
Či ma príjmu a budú mať radi.
Nebrala som to nové prostredie len ako ďalší vývoj v mojom študentskom živote, ale ako niečo väčšie.
Mala to byť akási moja zmena, no nie taká ako tie pred tým.
Skôr by som povedala, že to mala byť moja radikálna zmena životom, ktorú som po prvý krát chcela celú prevziať do svojich rúk bez pomoci rodičov, či hocikoho iného.
A z istej časti sa mi to podarilo.
Priznávam, okrem veci, ktoré som chcela zmeniť vo svojom živote som aj dosť zmenila samú seba ako osobu, ale myslím, že tá zmena je objavenie môjho skutočného ja.
Pred nástupom na strednú školu som bola dosť tiché , hanblivé dievča, ktoré sa bálo povedať svoj názor ľudom, pri ktorých pociťovalo akýsi strach, a tým si nechala neustále ubližovať.
Ale stretla som jedno skvelé dievča, ktoré si sadlo časom spolu so mnou do zadnej lavici a ja som sa nevedomky od nej veľa  naučila.
Ukázala mi to, že tá drzosť, ktorá sa vo mne skrýva, je v istej miere neskutočne dobrá vlastnosť rovnako tak ako chladnosť na mieste či hocičo iné, čo v danej chvíli spravím.
Pretože hocijakú vec, ktorú som od toho momentu povedala či spravila, bola vecou, ktorou som si bola v tom momente sto percente istá a chcela som ju spraviť.
Zo začiatku som to mala dosť ťažké hlavne po stránke rozchodu, ktorý sa každým dňom komplikoval a mňa pomerne dosť ničil.
Často krát som len tak sedávala v zadnej lavici, opretá o stenu či hlavou na lavici, ponorená vo vlastných myšlienkach.
Ale to dievča sediace vedľa mňa mi nedovolilo stať sa slabou či akýmsi spôsobom nechať vyhrať tú druhú osobu.
Počúvala ma, každé moje slovo, ktoré som povedala a snažila sa so mnou vymyslieť „pomstu“, ktorá často krát skončila tým, že proste niekomu vynadala za mňa alebo ma povzbudila v tom, že mám na to ukončiť niečo v čom som zostala „uväznená“.
Bola akýmsi tajomným dievčaťom, ktoré v prvý deň sedelo v prvej lavici, v ktorej som ju následne dni vystriedala ja, a nakoniec sme sa stretli v tej našej spoločnej zadnej.
Páči sami to, že ako jediná osoba ma zmenila na takú, akou chcem byť.
Ktorá ma podporuje nech sa deje hocičo a dokáže aj neskutočne strápniť pred všetkými ak vykríkne niečo čo by nemala a potom sa so mnou proste zo zábavy háda a robí tým divadlo pre ostatných.
Spomínam si na to ako sme si kúpili kinderka len preto aby sme s tým robili cez angličtinu nervy učiteľke.
Proste sme si poskladali hračku a smiali sa na tom celú hodinu a hrali sa s tým, či si to fotili.
Alebo naša vodáreň, no priznajte, nechceli by ste také dve skvelé dievčatá robiace s vodou?
Strčili sme do našej lavici okolo 8+ fliaš a zaplnili celý kôš i jeho okolie keď nás prinútili to vyhodiť.
Alebo tie neskutočné nervy na zastávke len kvôli tomu, že akési malé 12 ročné deti sa na mňa pozerali a mne už z toho neskutočne preskakovalo, a nakoniec sme skončili opäť pri smiechu na celý autobus kvôli ich pohľadom na nás keď sme im ukázali prostredník.
Oh, a čo ten moment keď sme sledovali autobusara z diaľky či je bez trička alebo ho má  a pri nastupovaní sme sa zahanbene na seba pozreli keď sme zistili, že ho nemá a všimol si nás počas nášho hlbokého riešenia tej dilemy.
Či dobrovoľná prax cez leto? Ako keby sme na to povinnú chodili pravidelne.
A tiež si dosť „živo“ pamätám na každý spánok, ktorý praktikujeme takmer každú hodinu, na hocijakom predmete.
Taktiež aj na toto leto, bože to bolo mocné!
Síce miestami padá trošku okno čo sa kde dialo, kde som sa kedy ocitla ale bolo to skvelé!
Najviac top prvý rok strednej školy rovnako tak ako tisícok zážitkov a leto. ♥
Láska moja, ďakujem ti za to, že tu si pre mňa neustále a ver, že ja tu budem rovnako tak pre teba.
Teším sa na ďalší šk. rok v zadnej lavici, vybúvame sa  ako ešte nikdy!
Ľúbim ťa Jajuš. ♥♥


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

LED štipce z poštovne zdarma. :)

Myslím, že nie som jediná, ktorá svoje spomienky rada robí večnými vďaka vymoženosti akými sú fotografie. Preto ma veľmi potešila táto sve...