I wanna be everything you need. ♥ 6.

 

Búrka! ♥♥♥♥ Som neskutočný fanúšik dážďa, bleskov, hrmenia a zimy! A toto spojenie dokopy je pre mňa proste raj! ♥♥ Okey, dosť opisovania počasia ktoré sa deje vonku! ;D Späť k časti, nemyslím si že sa mi práve nejako veľmi vydarila ale dúfam že vás aspoň trošku poteší! :)

„Keď na mňa dopozeráš, povieš mi koľko je hodín?“ Stále zo zavretými očami som prehovorila do ticha izby, ktoré prerušovalo len Harryho pravidelné dýchanie.
„Myslel som že spíš.“
„A myslíš že sa to aj dá keď sa na teba niekto neustále pozerá?“ S rozospatým pohľadom som sa na neho zadívala a posadila som sa na posteľ, opierajúc a o zelenkastú stenu ktorá slúži ako čelo  postele.  „Povieš mi už koľko je hodín?“
„Si si istá že to chceš vedieť? Myslím že odpoveď ťa veľmi nepoteší a podľa väčšiny štatistik by sa nemal začínať deň zlými správami, vraj to potom následky za prežitie zvyšného dňa..“
„Pokiaľ mi nepovieš koľko je hodín, tak by si si mal byť vedomí toho, že mi je úplne jedno že budem niesť následky za to že ty sa zvyšného dňa nedožiješ!“
„Pol jedenástej.. Ja.. chcel som ťa zobudiť Clar ale keď... Vyzerala si tak spokojne a..“
„Bože Styles! Vedela som že som tu nemala zostávať..“
„Nebude to až také zlé.“
„Nie, veď byť odtrhnutý od všetkých prímov peňazí, byť bez domu a mať určite napomenutie alebo pri najhoršom vyhodenie zo školy nie je až tak zlé!“
„Clar, ja som skutočne nechcel..“
„Nie, To nie je tvoja chyba Harry. Myslím že by som mala ísť, pokiaľ sa tu zázrakom neobjaví Jane a nezačne opäť s jej nekonečným monológom o tom aká som mrcha.“
„Odveziem ťa?“
„Pokiaľ si si nevšimol včera som sem prišla na aute. Ale ďakujem za lákavú ponuku ktorá by určite skončila s tvojimi nevinnými fintami.“ Zo šikovným zoskočením z postele a vymámením z jeho objatia ktoré mi celú noc slúžilo ako príjemný radiátor som si zo stolíka zobrala mobil, kľúče a s vážnym pohľadom som sa opäť otočila ku Harrymu ktorý ma sledoval ľahostajným výrazom v tvári, a bez záujmu vstať s postele „Stávame zlato! Keď som už zmeškala jedno peklo, do druhého ideš so mnou.“
„Kam mám ísť?“
„Ku mne, stále je tu šanca že pri tebe bude mama milšia.“
„Po včerajšku? Určite!“
„No táák Harry! Dlžíš mi to!“
„Čo za to?“
„Pozývam ťa na kávu, spravím ti večeru, kúpim ti niečo hocičo len prosím poď so mnou!“
„Myslím že nákupy s tebou budú oveľa horšie než s Jane a večeru riskovať nechcem. Tá káva znie dobre.“
„Kriste Styles! Môžeš o týchto tvojich debilných poznámkach rozmýšľať aj po ceste do môjho auta?!“

„To nemôžeš spraviť! Tento dom som si kúpila sama! Platím si ho, všetko toto čo tu vidíš je moje! Celé roky si sa o mňa netrápila a zrazu sem prídeš ako nejaká veľká voda zato že spravím nejaký problém a hráš sa na vzornú mamičku?!“
„Dobre vieš že to tak nie je! Peniaze na celý tento dom som ti poskytovala ja! Zo svojho účtu, jedine ty si ich dávala všetkým potrebným ľudom! Keď sa ti ten dom tak strašne páči a stále tvrdíš že je  tvoj dokáž to! Plať si účty!“
„A s čoho?! Okrem hlúpej základnej školy a strednej ktorá ma vôbec nebaví nemám vôbec nič!“
„A koho je to problém?! Oh, aby som náhodou nezabudla čo to malo dnes znamenať?! Včera si len tak odídeš zo školy po tom či spravíš scénku a dnes sa tam pre istotu ani neukážeš!“
„Zaspala som?“
„Máme milióny na konte a ty nemáš na jeden debilný budík aby si nezaspala do školy?!“
„Tie tvoje debilné milióny máš na konte ty! Ešte pred pár minútami si mi tu hovorila o tom ako si mám sama všetko platiť a teraz mi tu predhadzuješ našu finančnú situáciu?!“
„Nezabúdaj na to že som tvoja mama! Takto sa so mnou rozprávať nebudeš! A začni konečne žiť ako normálny človek! A radím ti rozhodnúť sa! Na tento dom ti od dnes prestávam platiť, buď si začneš zarábať a všetko zvládneš sama alebo sa pripojiť ku tvojej sestričke a vrátiť sa s nami do Miami.“
„Prosím?! A čo moji kamaráti a.. škola?! Ako to že Kim ide späť do Miami?“
„Pretože na rozdiel od teba má Kim rozum. Ha?! Aký kamaráti? Tí futbalisti ktorý idú za tebou len kvôli tvojmu telu? Či tie dievčatá ktoré ťa nenávidia? Pokiaľ viem s Jane ste sa pohádali a tým pádom sa vaša skupinka zrušila.“
„Má mňa.. A pokiaľ bude hocičo potrebovať pomôžem jej.“ Zo zaskočeným pohľadom som sa otočila ku Harrymu ktorý do teraz slúžil ako tichý pozorovateľ nášho bežného rozhovoru.
„A ty že si kto? Ten chalan ktorý spôsobil mojej dcére toto peklo? Pha.. Do kedy tu budeš pre ňu? Pokiaľ si nenájdeš inú lacnú bábiku na sex bez toho aby si jej musel platiť.“
„Som Harry Styles, priznávam že som vašej dcéry spôsobil problémy lenže nie je to len moja chyba. A teraz ma veľmi dobre počúvajte, pokiaľ ste neprišli vy, Clar žiadne peklo nezažívala a už vôbec nie je nejaká lacná bábika na sex. Clarisse je milé, pekné a skvelé dievča s ktorým sa dá porozprávať a vôbec nie je taká ako ju vy opisujete. Na vašom mieste sa hanbím za to ako sa vyjadrujete o dcére na ktorú ste počas celého jej života kašlali a teraz sa hráte na veľkú a snažíte sa jej vytknúť každý jej krok, bez toho aby ste vedeli čím všetkým si bez vás musela prejsť.“ 
„Si len obyčajné, malé, debilné decko! Nemáš ani najmenšie tušenie čím všetkým som si musela prejsť ja aby som mohla mať Clar!“
„Lenže ju máte a mali by ste si to uvedomovať aj bez toho aby ste za ňou prišli len keď sa vám v programe naskytne nejaký problém spôsobený jej osobnosťou.“
„Harry.. Kašli na to prosím..“
„Presne, kašli na to Harry a to platí aj pre teba Clar. Keď si si našla tak úžasného kamaráta ktorý sa tu dosť bujaro prejavuje s tým ako ti rád pomôže tak vypadni aj ty! Od teraz nie si moja dcéra rozumieš?! Je mi úplne jedno že skončíš ako bezdomovec! Zbaľ si svoje veci a vypadni bývať ku svojmu hrdinovi!“
„Je mi cťou nebyť dcérou tak egoistického a nesmierne snobského človeka!“ S neskutočnými nervami som na ňu vyprskla a zo vztýčenou hlavou som potiahla Harryho do mojej izby. S náladou na bode mrazu som zo skrini vybrala kufor do ktorého som nahádzala väčšinu dôležitých vecí a oblečenie. Takže ona od teraz nemá dcéru, veď uvidíme keď jej skrachuje firma a ten ďalší egoistický člen našej „rodiny“ podá žiadosť na rozvod...
„Môžeš ísť bývať ku mne, nevadí mi to a je to mojou povinnosťou pomôcť ti.. Ja som ťa do celého tohto kolotoča dostal.“
„Harry, každý kolotoč raz zastane. Ona sa raz uvedomí a vychladne, lenže vtedy bude už neskoro. A k tej ponuke, nechcem ťa obťažovať a určite ti to nespraví dobrú mienku ani voči Jane a určite nie voči fanúšikom a chalanom.“
„Je to môj byt, je moja vec koho si tam nasťahujem.“
„Harry...“
„bez namietania!“
„Len na pár dní.. Kým niečo nenájdem.“
„Keď aj navždy.“
„Nie, toho sa báť nemusíš. Nezdržím sa dlho.“ Zo slabým úsmevom som sa na neho pozrela a zrak som opäť odvrátila pred seba. Zo šikmým zaparkovaním pred jeho dom som si s auta vybrala všetky kufre a s menšou pomocou od Harryho som ich všetky vytrepala do hosťovskej izby....

„Čaj?“ S tichým hlasom na mňa prehovoril Harry a nastrčil predo mňa fialovú šálku s teplou tekutinou.
„ďakujem.. Skutočne  ti nevadí že tu som?“
„Som rád že tu si.“
„Prisahám že hneť ako to bude možné tak odídem.“
„Nie! Teda.. myslím že.. môžeš tu zostať ako dlho budeš potrebovať.“
„Ďakujem.“ S úsmevom som sa zadívala na jeho zelené oči ktoré svietili v žiari bleskov ktoré sa hemžili celým Londýnom. Siný dážď spojený s vetrom ktorý začal šialene trieskať do okna mi na tvári vyčaroval fascinovaný pohľad ktorý si podľa výrazu v tvári Harry veľmi jasno všimol. „Uhm.. prepáč ja.. Oh, jasné! Tu som skončila. Zajtra sa pokúsim nájsť nejaký dom, nejaké peniaze mi ešte zostali. A nezačni mi opäť hovoriť o tom že tu môžem zostať do kedy chcem, Harry.. Nejde o to že by som nechcela ale o to že ťa nechcem otravovať.“
„Túto tému sme už uzavreli. A je mi poctou mať doma tak neuveriteľne sexy ženu.“
„Uh, Harry?“ Zo smiechom som sa na neho pozrela a posunula som sa na posteli bližšie ku nemu. „Nebojíš sa že príde Jane a zistí že mám u teba prechodné bývanie?“
„Absolútne sa toho nebojím.“ S pokojným hlasom mi šepol a čelom sa oper o to moje. Dlhé kučeravé vlasy ktorý mal rozcuchané po hlave ma jemne šteklili na tvári a zelené oči ktoré aj cez tmu ktorá bola v izbe žiarili ma hypnotizovali. Zo zimomriavkami po celom tele kvôli Harryho teplému dychu ktorý bol tak blízko mne som mierne prižmúrila oči a nechala som jeho pery sa jemne a pritom vášnivo hrať s tými mojimi.
„Nie... Harry ja nemôžem!“
„Prečo?! Kvôli Jane? Nechápem ťa Clar! Ešte pred pár dňami si ma zvádzala v kine a absolútne ti nevadilo vyspať sa so mnou aj keď si vedela že Jane je blízko nás a teraz?! Sme sami v mojom byte a hráš sa na slušné dievča!“
„Prosím?! Vypadni! Si idiot vieš o tom?! Mala som vedieť že si ku mne taký milý a absolútne ti nevadí to že som u teba! Mama mala pravdu! Vnímaš ma len vtedy keď si chceš užiť! Nemala som sem vôbec chodiť!..“
„Clarisse.. ja.. nemyslel som to tak!  Chcel som len povedať že..“
„že si ďalší idiotský chlapec z Londýna ktorý si o mne myslí že som kurva ktorá dáva bežne každému na počkanie?!“
„Cla..“
„Nie! Žiadne Clar! Vypadni dobre? Zajtra odchádzam.. Fajn? Možno si nájdeš iné dievča ktoré ti dá na počkanie! Úprimne ti to želám..“ S naštvaným hlasom som na neho zvrieskla a do ruky som mu podala poloprázdny pohár s čajom. Zo slzami v očiach som zabuchla dvere na hosťovskej izbe a s vankúšom v náruči som sa posadila do kresla vedľa okna. Idiotský kretén, veď ty ešte uvidíš s kým si si začal..


Prepáčte za chyby, prepáčte za totálne debilnú časť ktorá sa mi absolútne nepáči ale neviem ako ďalej! :D Komentár? :D Prosím, povzbudíte ma a možno sa mi podarí napísať niečo lepšie! :DD

I wanna be everything you need. ♥ 5.

„Vieš o tom že som ťa vždy uznávala za tvoju odvahu?“ S vážnym pohľadom sa na mňa pozrela Kim keď som sa bezmocne prechádzala pomedzi všetky šaty a snažila sa vybrať tie správne, zatiaľ čo ona bez záujmu sedela na mojej posteli a jedla tie jej úžasné spečené raňajky.
„Aj ja by som ťa veľmi rada uznávala keby mi netrúsiš do postele! Prečo uznávaš tento krát svoju dokonalú, perfektnú a bezchybnú sestričku?“
„Tvoja fotka sa za posledné dva týždne objavila v novinách skutočne veľa krát, pretiahol ťa naj sexy chalan zo školy a tvoje sexuálne pikantnosti o tebe vie teraz určite celý Londýn a jediná vec ktorou sa ty trápiš je to ktoré oblečenie si zoberieš na prvý deň školy.“
„Čo také hrozné sa stalo? Zopár pohľadov úbohých kráv znesiem a drzé narážky pekných futbalistov už nejako pretrpím. Zo školy ma nevyhodia už len kvôli tomu že som dcéra muža ktorý sa stará snáď o všetky školy ktoré vypĺňajú bohaté deti a matky ktorá ma za zadkom snáď všetky známe osobnosti.“
„Lenže nezabúdaj  na to že už rok bývaš v Londýne a tvoj život sa točí len okolo toho istého, chalani, sex, jedlo, cvičenie, party a voľnosť. Priznaj sa, kedy sa mala normálne chalana? Veď aj Harryho máš len kvôli tomu aby si všetkým urobila nervy.“
„Harry je skvelý kamarát a to je asi tak všetko.“
„Pre teba, vieš ako si to všetko môže zobrať on? Pozri sa na seba a pozri sa na neho. Ste si úplne podobný, nehovor že sa ti nepáči. A to nehovorím ešte o pohľadoch ktoré na teba dáva on! Čo ak sa do teba zamiloval? Skutočne ho chceš naťahovať len kvôli tomu že si chceš užiť?“
„do toho ti nič nie je Kim.. Daj sa do poriadku, o desať minút nech si v aute inak ideš peši..“ S vážnym pohľadom som ju odtlačila z mojej izby na chodbu a prekvapene som sa posadila na posteľ. Skutočne to takto všetci vnímajú? Že som len obyčajná chudera ktorá sa zo všetkými vyspí len aby som si posilnila svoje ego a naštvala všetkých naokolo?
„Si v poriadku? Jane včera poriadne penila keď som sa za ňou vrátil. Čo si jej povedala tento krát? Harry xx“ S nechápavým pohľadom som už asi tretí krát prechádzala po písmenkách ktoré sa mi Harry poslal v SMS, s bezvýznamným pohľadom som hodila mobil na druhú stranu postele. Po pár minútach ignorovania reality sa môj mobil opäť ozval. Bez rozmýšľania som stlačila zrušiť a otvorila som si SMS.
„Povedala som jej len čistú pravdu, pokiaľ s tým máš nejaký problém tak sa najskôr zamysli nad tým kto z nás bol ten ktorý prišiel ku tomu druhému! A hej, som v najlepšom poriadku! Clar xx“  S roztraseným výdychom som si vložila mobil do vrecka nohavíc a vyšla som do kuchyne kde už nedočkavo čakala Kim..

„Ale čo! Naša malá štetka sa rozhodla prísť do školy? Myslela som si že pracuješ až v noci.“ Zo smiechom mi zakričala Jane ktorá sa opierala o skupinku nejakých ľudí. S vážnym pohľadom som kývla Kim aby išla do triedy, zatiaľ čo som pevne zvierala volant na aute.
„Myslela som si že ľudí z psychiatrie prepúšťajú až po celkovej liečbe. Či ťa pustili kvôli tomu že v zoo im chýba nový člen do rodiny opíc?“ S úsmevom som na ňu prehovorila počas toho čo som sa načahovala za kabelkou na druhej strane auta. Prekvapený a poriadne zaskočený pohľad ktorý zdobil jej tvár ma prinútil sa víťazne zasmiať. S arogantným pohľadom som okolo nej prešla bez ďalšej hnusnej poznámky a namierila som si to priamo do triedy. S neustálim sledovaným nástenných hodín ktoré čas skôr odpočítavali než pripočítavali som unudene počúvala prednášku nášho triedneho učiteľa o tom, čo sa nasledujúce dni bude diať. Dotyk niečej ruky na mojom ramene spôsobil moje mierne naskočenie a pohotové otočenie dozadu. Prekvapený pohľad zo slizkým úsmevom nejakého chalana ktorý sedel za mnou ku mne natŕčal nejaký poskladaný papierik s mojím menom mi tvár skrivil do zvláštneho pohľadu.
„Od tých chalanov vzadu.“ Bez záujmu mi šepol a môj zrak hneť padol na partiu chalanov ktorý zapĺňali zadne lavice. S rýchlim otočením dopredu kvôli hlasitému zakašlaniu učiteľa mi na tvári vyčaroval nevinný pohľad.
„Slečna Walker neruším vás?!“
„Uhmm. Nie že rušíte ale keby to trochu urýchlite tak by som vám bola skutočne vďačná!“
„Tu ste v škole slečna, nie u kaderníka! Čo to máte v ruke?“
„Ehm.. No predpokladám že to je papier.“
„Dajte mi ho sem. Určite sú všetci zvedavý na to v akom svete sa točíte práve teraz.“
„Hovorí vám niečo súkromie?“
„Hovorí vám niečo dávať pozor na hodinách?“
„Nechajte si ho..“ S nenávistným pohľadom som mu ho podala do rúk a posunula som sa ďalej na stoličke.
„Jeffrey spomínal aká neskutočná si v posteli, čo by si povedala na to že by som ti ukázal ako to robí správny chlap? Mimochodom, nabudúce skús niečo viac výstredné! Ale aj tak si neskutočne sexy!  S láskou Matthew.“ S prekvapeným výrazom som sa pozrela na učiteľa ktorý zo spokojným úsmevom sledoval všetkých ako sa skvelo zabávajú na lístku adresovanému mne. S naštvaným otočením ku posledným laviciam kde sedeli chalani a Matt ma sledoval s tým jeho typickým nadržaným pohľadom som sa prudko postavila zo svojho miesta a od kráčala som si to ku ním.
„Takže ty chceš niečo viac výstredné?“ S úsmevom som ho chytila za ruku a postavila som ho na úroveň mňa. S položeným jeho rúk na moje prsia som mu rukou prešla ku jeho rifliam a s rýchlim pohybom som ich nechala voľne padnúť na zem.  „Dúfam že ti takáto výstrednosť stačí, pretože ak nie, pohode môžem dať dole aj tvoje sexy raketové trenky.“ Zo smiechom som ho pohladila po líci a z lavici som si zobrala do rúk moju kabelku. Zo zvukom mojich topánok ktoré sa strácali v smiechu všetkých ktorý pobavene sledovali Matta som otvorila dvere v triede a vošla som medzi stovky študentov ktorý sa prechádzali po chodbe.

„Neverím že si to spravila!“ Zo smiechom mi zakričala Kim pred tým než odišla pri vchodové dvere od ktorých sa šíril neznesiteľný rachot v podaní hlasného klopania na dvere.
„Kto je to?!“ Zakričala som jej po dvoch minútach keď sa nevracala spolu s návštevou späť do obývačky.
„Kto asi? Čakala si nejakú ďalšiu hviezdu ktorú by si mohla prebrať tvojej kamarátke či ďalšieho člena futbalového družstva?!“ Ozval sa za mnou mamin naštvaný hlas a mojím telom prebehlo neskutočné množstvo horúceho potu.
„Mami?! Čo tu pre boha robíš? Myslela som si že si v Miami.“
„Bola som, práve som si s otcom užívala skvelé raňajky keby mi nezazvoní mobil s tým že máš na svedomí ďalší problém! Clarisse, máš 18 do kelu! Kedy sa už konečne spamätáš!“
„Pokiaľ viem je to môj život!“
„Ale následky zaň stále beriem ja! Keď sa tak strašne chceš osamostatniť že si si kúpila tento byt tak si ho plať sama! Nájdi si prácu a konečne sa spamätaj, čo si myslíš?! Do kedy budeme s otcom platiť všetko čo si ty zaumieniš?! S tvojimi problémami nám robíš neskutočne dobre meno, sme uznávaní ľudia a tvoja fotka je takmer každý deň v novinách a stále s inou titulnou stranou. Čo keby si tam raz bola ako normálne slušné dievča a nie ako lacná štetka s alkoholom v ruke?!“
„Možno keby mám otca ktorý sa o mňa stará a matku ktorá sa nekurvila s každým druhým kvôli tomu aby si získala reputáciu v práci tak by si ma na tej titulnej strane našla aj ako tvoju milujúcu dcéru ktorá robí všetkým v rodine radosť. Lenže pravda je iná takže zabúdaj na to že budem slušné dievča pokiaľ moji rodičia budú tak egoistický boháči ktorým záleží len na sebe!“ S nervami som na ňu zvrieskla a s hlasným tresknutím dverí som nastúpila do auta. S rýchlosťou ktorá sa opäť črtala na vražedné čísla som neustále pridávala na rýchlosti. Hudba ktorá vychádzala z môjho mobilu a opäť ukazovala Harryho číslo ako nového volajúceho ma po dlhom rozmýšľaní donútila zdvihnúť.
„Čo potrebuješ?!“
„Porozprávať sa Clar..  Bol som u teba ale otvorila mi nejaká žena.. Nevyzerala dva krát príjemne a po tom cirkuse čo predviedla som bol neskutočne rád že som z tadiaľ odišiel. Si v pohode?“
„Nie, nie som. Kde sa stretneme?“
„U mňa? Neboj, nebudem sa  nič pokúšať.“
„O to nejde, za takých desať minút som tam.“ S pokojným hlasom som mu odpovedala a zrušila som hovor..

„Mrzí ma to Clar.. Keby viem ako sa Jane zachová tak by som ťa do toho nezaťahoval.. A to s tvojou mamou mi je tiež ľúto.“
„Nemá ti čo byť ľúto Harry, môžem si za to sama. Mama ma pravdu s tým že by som mala byť konečne normálna a správať sa ako dospelá žena.“
„Vieš čo budeš teraz robiť?“
„Nie.. Mama zostala určite s Kim u mňa doma a náladu na ďalšiu prednášku o tom, že o koľkej sa chodí domou keď mám školu a kde som sa znova flákala fakt nemám.
„Zostaň tu.“
„Harry.. ja neviem či to bude dobrý nápad.“
„Len tu prespíš, nebudem ťa do ničoho nútiť.“
„Môžem ťa o niečo požiadať? Viem že to bude asi zvláštne, čudné a dosť od veci kvôli tomu čo som ti predviedla naposledy ale.. mohol by si zostať pri mne? Potrebujem pri sebe niekoho cítiť.“
„Rád.“ S malým náznakom úsmevu som si ľahla a otočila som sa tvárou ku nemu. Zo sledovaním jeho očí ktoré sú niečím tak výnimočné sa na mňa opäť pozrel tým jeho pohľadom a úsmevom ktorý odhaľoval jeho jamky. „Čo sa deje?“
„Nič ja len.. Je zvláštne ležať vedľa teba bez toho aby si sa o niečo pokúšal.“
„Už len ležať vedľa teba je pre mňa výhra.“
„Ako to myslíš?“
„Tým sa netráp, spi ráno ťa čaká škola.“ S jemným pohladením môjho líca a zanechaním krátkej pusy na mojom čele ma slabo pritiahol bližšie ku nemu. S vdychovaním jeho vône spojenej s jeho pevným objatím sa mi na perách pohrával malý úsmev s ktorým som zaspala... 

• 
  

Memories♥ (28.časť)

Hodiny prežité neustálim rozmýšľaním ako napísať novú časť aby som vás nesklamala sa dnes skončili ;3.  Dúfam, že som vás nesklamala a príbeh o Vaness a Louisovi sa vám aspoň trochu páčil! :) Posledná časť venovaná všetkým úžastným dievčatám ktoré si každú jednu časť poctivo prečítali a buď zanechali komentár alebo si svoje myšlienky nechali tajne uložené niekde v mysli. :) P.S Koniec je trošku zvláštny, čudný a mne moc nepasuje ale skutočne som nevedela ako to napísať! :) Prepáčte za meškanie, prerábala som izbu ;3. 

"Sú spolu nádherný" S úsmevom sa na mňa otočila Danielle a do rúk mi podala fotoaparát s ktorého ešte do nedávna nespustila prst, kvôli neustálemu zaznamenávaniu ďalšieho nádherného, slnečného dňa stráveného v kruhu najbláznivejších ľudí. 
"Neverím že je to už šesť rokov od vtedy čo som dostala druhú šancu na život."
"A bola tá tá najlepšia vec ktorú si kedy v živote dostala."
"Nebola, najlepšia vec ktorú som mohla dostať je ten najlepší muž s tým najlepším synom. Neviem si ani predstaviť čo by som robila keby ich nemám."
"Tým sa nemusíš zaoberať, ideme ku ním? Mám taký pocit že pokiaľ ich ešte na chvíľku necháme s našimi deťmi tak baby nás dvojnásobne zavrždia za to, že ich lásky sa domou vrátili celé zašpinené a dobité." Zo slabým náznakom smiechu som sa postavila z drevenej tribúny a spolu s Danielle som prešla na veľké ihrisko na ktorom som sa chalani pokúšali hrať niečo podobné futbalu, lenže v tomto prípade to skôr vyzeralo ako zúfale utekanie za loptou ktoré aj tak pri každom piatom kroku skončilo ležanim v blate. 
"Mamííí! Strýko Harry povedal neslušné slovo!" 
"Strýko Harry ešte dostane!" S vážnym pohľadom som sa pozrela na Harryho ktorý sa na mňa nevinne usmial. "Bež sa umyť, ja za tebou spolu s ockom hneť prídem." S úsmevom som ho jemne pohladila po líci a vystrela som sa k Louisovi ktorý ma s iskričkami v očiach pozoroval. 
"Nejaký problém Pán Tomlinson?" 
"Ani najmenší Pani Tomlinsonová. Dnes si nádherná."
"Myslela som že to nikdy nepoviem, ale aj ty vyzeráš neskutočne sexy s tým blatom na sebe." 
"Kým si to tu vy dvaja rozdáte priamo na trávniku, môžete si pohnúť? Nerád by som zmeškal oslavu svojej vlastnej dcéry." Zo smiechom nás zakričal Harry ktorý sa dosť zvláštnym spôsobom snažil všetkých nahnať ku svojim autám. S nechápavým krúteným hlavou a neustálim úsmevom na perách som potiahla Louisa za ruku a malého Tommiho za druhú. 

Myslím že okrem krátkej pauzi One Direction a vyplneniu všetkých párov s malým prírastkom sa toho veľa nezmenilo. Spoločný dom nám stále slúži ako víkendový domček a neprerušený kontakt mi dáva stále nádej na skvelú budúcnosť. Aj keď s dosť veľkým presviedčaním samej seba, nakoniec som sa rozhodila opäť vrátiť do kaviarne. Tom sa po pár rokoch konečne usadil a našiel si dobrú prácu. Aj keď s bujarou minulosťou, ale aj tak si našiel mladé, pekné a inteligentné dievča s ktorým je čerstvo zasnúbený. Môj milovaný braček sa po pár mesiacoch rozhodol s El zobrať a na ceste do našej veľkej rodiny je tým pádom nový člen. Louis patrí stále medzi moju najväčšiu srdcovku a malý Tommo medzi moju najväčšiu lásku..

 Život je ako hra: nezáleží na tom, ako dlho trvalo predstavenie, ale na tom, ako dobre bolo zahrané.
                                                                                                                                     - Lucius Annaeus Seneca

Memories♥ (27.časť)

Tadá!! končím! :3 Nemyslím do doslovne, myslím s týmto príbehom! :) Dnes očakávajte ešte poslednú časť :). 

Pustite si smutnú pesničku, alebo niečo čo máte radi! :) 
Louis.
Už prešli dva týždne od vtedy čo sme s Vaness prišli o nášho anjelika. Vaness ešte stále postupuje rôzne liečenia a posledné dni trávi uzavretá do seba a medzi štyrmi stenami ktorý mi vyvolávajú zimomriavky už len pri vstupe do jej izby. Posledné dni sme strávili len ako tichá domácnosť na diaľku. Zmysel pre môj život sa stráca každou jednou minútou čo si uvedomujem že telefón na stolíku sa môže rozozvučať a mne môžu oznámiť správu ktorej sa tak strašne bojím. Okrem toho že posledné dva dni nepočúvam o Paula nič iné než aby som sa konečne pobalil a začal spolupracovať tak moja komunikácia s okolitým svetom zastala na bode mrazu.
"Bože Louis! Vyzeráš ako keby si zomieral ty a nie Vaness! Posledné dni nerobíš absolútne nič! Len si ležíš na gauči, počúvaš nejaké primitívne a hlavne poriadne deprimujúce pesničky s fľašou v ruke! Prečo nie si pri Vaness?!"
"Lebo som úbožiak Liam! Nedokážem byť pri nej! Nemôžem sa na ňu pozerať, pozerať sa na to čo strácam každou minútou len kvôli nejakej debilnej chorobe! Nezvládam to, rozumieš?!"
"Rozumiem, lenže máš o pár dní dvadsať dva! Schop sa už Louis.. Chápem tomu že tvoja snúbenka zomiera, prišli ste o dieťatko ale stále to neznamená že je koniec sveta! Prečo sa proste nezoberieš, nekúpiš jej nejaký pekný darček a nestráviš s ňou jej posledné chvíle?"
"Pôjdem za ňou na Vianoce."
"To sú ešte dva dní Louis!"
"Presne, aj tak dnes večer odlietame do New Yorku kde spravíme koncert a potom letíme späť domou.."
"Si neskutočne tvrdohlavý!"
"Liam, s tou ženou som bol už od mojich troch rokov. Nemusím byť pri nej a viem ako sa tvári, ako ju všetko bolí a čo ju trápi. Cítim každú jej jednu slzu a nádych ktorý môže byť každou chvíľou jej posledný. Poznám každé jedno jej oblečenie, nedokonalosť ktorá ju robí tak výnimočnou a všetky jej hlášky aj od zadu. Jej vôňu cítim na každom kroku a jej dokonalý hlas sa mi prehráva spolu s jej smiechom v mojej hlave celé dni a noci. Poznám jej oči až natoľko že vždy keď sa pozriem na vás vidím ju ako sedí v tureckom sede na zemi a rozkošne sa smeje a pritom si listuje v nejakom jej časopise ktoré si medzi tým prečítala už tristo krát. Liam, chýba mi ani si nevieš predstaviť ako. Poplietla mi mozog až na toľko že si naivne myslím že keď sa jej budem teraz vyhýbať tak keď zomrie to pre mňa nebude až tak bolestné. Aj keď poznám pravdu. Viem že keď zomrie bude ma to bolieť ešte oveľa viac než si dokážem predstaviť a všetko si budem vyčítať, to že som teraz mohol byť pri nej a pozerať sa na ňu zatiaľ čo by som ju podporoval v jej boji v ktorom sa nevzdáva... Je lepšie keď sedím tu a rozprávam sa s tebou zo zlomeným srdcom ako keby sedím pri nej a topím sa v mojich slzách ktoré sa objavia aj na jej tvári. A to nechcem..  Nechcem aby plakala, chcem aby bola znova šťastná, aby sa usmievala a hodila sa mi do náručia zo slovami že je zdravá... Mal.. Mal by som sa ísť pobaliť, o pár hodín odlietame.." Zo slzami v očiach som sa pozrel na Liama ktorý na mňa hľadel spoza sĺz ktoré mal v očiach a vo veľkom množstve na tvári. S miernym a hlavne poriadne falošným úsmevom som sa postavil z gauča ktorý mi posledné dni robí spoločnosť pretože možnosť spánku na posteli som úplne zatrhol. Nedokážem to, nedokážem ležať na posteli keď viem že nie je pri mne tá najlepšia žena na svete...

"Dobre chalani, koncert ste zvládni nad moje očakávania a teba Louis musím osobitne pochváliť. Som rád že si sa zúčastnil a odpovedal si aj na niektoré správy fanúšikov.."
"Uhmm.. Za málo.." Potichu som šepol a potriasol som Paulovi rukou ktorú ku mne natŕčal. Z myšlienkami opäť pri tom istom som sa otočil ku chalanom ktorý sa na mňa neveriacky pozerali a pritom nedočkavo prestupovali z nohy na nohu.
"Žerú vás mrle či čo? Môžeme ísť? Chcem sa v pokoji pobaliť, poriadne opiť a ráno odletieť domou."
"S prvým súhlasím ale to druhé a tretie ti zatrhávam."
"Zayn, rozumiem že nechcete aby som spôsoboval ďalšie škandály ale ty máš priateľku ktorá je zdravá, šťastná a pár kilometrov od teba pretože tu má čistou náhodou koncert. Lenže moja je v nemocnici, poriadnu diaľku od tadiaľto a určite nie zo šťastným výrazom v tvári.." Bez záujmu som mu odvrkol a prešiel som okolo nich celkom bez duše. Po pár minútach čakania na taxík som staršiemu mužovi nadiktoval adresu nášho hotelu a nechal sa odviesť. Aj tak by som to dnes sám nedal, kvôli nedostatku spánku by som sa tak najviac dostal za roh ulice aj to len pomocou sanitky kvôli havárií ktorú by som spôsobil už len zastrčeným kľúča do auta. Po tichom poďakovaní a hodení mu na sedačku nejakých peňazí som vyšiel von z taxíka a s maximálnym ignorovaním reality a otázok novinárov som vyšiel po schodoch pred naše dvere. S posadenim sa na sedačku s rukami na dlaniach som sa hlasno nadýchol a rukou som si prešiel po vlasoch ktoré následne zotrvali v strapatom účese. Presne v tom ktorý Vaness tak strašne miluje.. Opäť. Opäť moje myšlienky tvoja len všetky spomienky ktoré zahŕňajú do svoju deja ju. S pustením hudby na plne pecky som sa zohol ku kufru ktorý bol takmer v pôvodnom stave a nahádzal som do neho veci ktoré som vybral hneť prvý deň. Aspoň s miernym, spokojným výrazom som si ľahol na posteľ a pár čísel som stíšil hudbu aby som počul chalanov. Netrvalo dlho a konečne sa dotrepali na hotelovú izbu spolu s nejakým jedlom filmami.
"Myslím že toto je tvoje a vyber film."
"Nechápem vás dnes, stalo sa niečo? Tajíte mi niečo alebo?.."
"Louis je to len film a jedlo, potrebuješ sa trochu odreagovať."
"Nemám chuť na film ale za jedlo ďakujem." S malým úsmevom som sa načiahol ku Niallovi ktorý mi podával krabičku a odišiel som späť do izby kde som sa zavrel a s knižkou v rukách som sa posadil na okraj postele.

"Ďalej.." Zamumlal som do vankúša a mierne sa trhol kvôli krátkemu spánku z ktorému ma vyrušilo klopanie na moje dvere. "toto nie je vtipné chalani!.." Bez zájmu som im zakričal keď sa po mojom vyzvaní nikto nedostal do izby. Namiesto odpovede či mierneho náznaku miechu sa ozvalo ďalšie zaklopanie ktoré ma prinútilo postaviť sa z mojej pohodlnej polohy a prejsť ku dverám.
"V... Vaness?!" S prekvapeným pohľadom som sa zadíval pred seba a s polootvorenými ústami som sledoval jej rozkošnú tvár ktorá sa na mňa zo slzami v očiach a s úsmevom na perách pozerala.
"Chýbal si mi.."
"Bože zlatko! Čo tu robíš?!" Zo slzami šťastia ktoré sa mi pustili zo sĺz priamo na tvár som ju za ruku potiahol to môjho náručia a silno som ju objal. Pokiaľ je toto sen, tak prosím, nech sa nikdy neskončí!
"Liečba zabrala, Louis ja.. som zdravá."
"Vážne?!"
"Úplne vážne, Louis ja nezomriem.. Môžeme mať dieťatko a domček, a svadbu, a.."
"Stop! Bože Vaness! Ja neverím. Ako to že?.."
"Za to môžu chalani. Nepýtaj sa ako, sama to neviem. Jednoducho tie ich návštevy všetko čo mi o tebe hovorili a tá láska ktorá vo mne vrie práve kvôli tebe ma donútila bojovať. Bojovať preto aby som ti teraz zaklopala na dvere a mohla ti toto všetko oznámiť."
"Ľúbim ťa Vaness! Tak strašne ťa ľúbim drobec!"
"Určite nie viac ako ja teba..." S rozkošným smiechom sa ku mne načiahla a jemne ma pobozkala. S neskutočným šťastným ktoré v tomto okamihu naplnilo moje telo ma prinútilo konečne sa úprimne usmiať a zobrať ju na ruky. Od teraz si len a len moja. V kráľovstve môjho objatia z ktorého ťa nepustím už nikdy..

Vanessa
"....Pán Louis Tomlinson beriete si tú prítomnú slečnu Vanessa Collins a sľubujete že pri nej zostanete aj v dobrom, aj v zlom, v  chorobe i v zdravý?"
"Áno, beriem!"
"A vy slečna Vanessa Collins, beriete si tu prítomného Louisa Tomlinsona a budete ho milovať až na veky, v dobrom i v zlom, v chorobe i v zdravý?"
"Áno."
"S mocou ktorá mi bola zverená vás prehlasujem za Pána a Pani Tomlinsonových. Môžete pobozkať nevestu!" S úsmevom sa na nás pozrel starší kňaz a môj zrak sa hneť spojil s Louisovim. Šťastie ktoré prúdilo mojimi žilami pri pohľade na jeho úsmev, rozkošné vlasy a žiariace oči dávali môjmu srdcu dôvod pre to aby neprestalo byť, pľúcam aby neprestali naberať vzduch a mne aby som neprestala žiť. Pri spojený našich pier do nášho prvého manželského bozku sa v mojom brušku opäť ozvali motýliky a jedno drobné prekvapenie menom Tommo Tomlinson...

Prosííííím, dajte mi komentár aké pocity vo vás vyvolala táto časť! :) Strašne dlho som sa rozhodovala nad koncom a nakoniec som zvolila túto variantu! :) Tak prosííím, potešte ma vaším komentárom! :) 

I wanna be everything you need. ♥ 4.

„Tak, o čom si sa chcela rozprávať? V telefóne si znela dosť vážne.“ S úsmevom sa ma spýtal Louis keď som po menšom hľadaní kľúčov konečne odomkla dvere.
„Vlastne o ničom dôležitom. Proste som sa s niekým potrebovala porozprávať.“
„Pokiaľ ide o to čo povedal Harry v tom rozhovore skutočne ma to mrzí.“
„Niečo ako Harryho primitívne klamstvá aby si nepokazil svoj dojem na všetkých naokolo ma rozčúliť nedokáže.  Ide skôr o to že mám dve vstupenky na autokino a jedna baba to na poslednú chvíľu zrušila. Myslela som že by si možno chcel ísť so mnou.“
„Je to síce lákavá ponuka ale neviem či je to dobrý nápad..“
„Pokiaľ narážaš na to že novinári prídu na to že si si vyšiel von s kamarátkou tak môžeš zostať v pokoji. Bude tam toľko áut že bude ťažké zaparkovať a nie to ešte nájsť nás.“
„Fajn, o koľkej?“
„O deviatej.  Skutočne ďakujem!“
„Nemáš začo, aj tak my určite bodne kino. Už dlho som nevidel normálny film okrem tých stále sa opakujúcich čo sú v televízií. Vyzdvihnem ťa?“
„Môžeš. Budem len rada.“
„Tak teda platí, ešte niečo alebo môžem ísť za chalanmi? Nerád by som zmeškal poradu, chápeš.“
„Chápem, pohode bež aj tak mám ešte na pláne zopár vecí.“ S úsmevom som ho jemne pohladila po ruke a odviedla ho ku dverám. Zo spokojným výrazom na tvári som zo stolíka vybrala štyri lístky a zo škodoradostným úsmevom som ich hodila do kabelky. S desať minútovým počkaním som nastúpila do auta a s neustálim spomínaním na rozhovor ktorý poskytol Harry tým idiotským novinárom som zastavila pred Janeinym domom...

„Predpokladám že plán vyšiel na jednotku.“
„Myslím že zatiaľ na trojku. Kim skutočne potrebujem tvoju pomoc!“
„Akú? Ideš s Louisom do Kina, vedľa vás ma miesto Jane s Harrym, ste na totálnej verejnosti čo ešte potrebuješ nato aby tvoj plán bol stopercentný?“
„Novinárov.“
„Počkaj, to akože chceš aby som na svoju sestru a slávneho speváka zavolala novinárov? Bože Clarisse ty si už totálne prepnutá?“
„Kto povedal že ten človek musí byť skutočne novinár.“
„Nie! To odo mňa nemôžeš žiadať Clar!“
„No tak Kim! Zaplatím ti za to!“
„fajn, tri fotky nič viac!“
„ďakujem! Bež otvoriť, to bude asi Louis.“ Zo smiechom som jej rozcuchala vlasy a načiahla som sa za kabelkou. S menšou úpravou trička a nasadením čiernej koženej bundy som si prehodila vlasy nabok a prešla som do kuchyne kde už čakal Louis.
„Môžeme ísť?“
„Myslím že áno, Kim? Zvládneš to?“
„Zvládnem ale nezabúdaj na to že aj tak ťa nenávidím.“  S víťazným úsmevom som jej naznačila tiché ďakujem a vykročila som za Louisom do jeho auta. Po pár minútach jazdy sme sa konečne ocitli v autokine kde už podľa všetkého bol aj Harry a Jane. Po pol hodine netrpezlivého čakania sa konečne otočil na našu stranu a moja dokonalá hra sa konečne mohla začať. S miernym načiahnutím ku Louisovi som ho potiahla za spodnú peru a nechala mu na nej krátky bozk. S neustálym sledovaním Harryho výrazu v tvári s ktorým nás sledoval sa mi na perách pohrával malý úsmev. S pomalým odtiahnutím sa od Louisa som si s kabelky vytiahla mobil na ktorom mi blikala správa od Harryho.
„Máš chvíľku?! Mám taký pocit že by si mi mala niečo vysvetliť..“  S malým náznakom smiechu som mu letmo prikývla a otvorila som si správy s Kim.
„Stena za rohom, za päť minút sa tam dostav! ;D“  S pocitom šťastia som si vložila mobil späť do tašky a otočila som sa ku Louisovi ktorý sa na mňa ešte stále pozeral s prekvapeným pohľadom.
„Dáš mi pár minút? Len zbehnem na čerstvý vzduch.“
„Idem s tebou?“
„Nie, to je v pohode. Za chvíľku som tu.“ S úsmevom som otvorila dvere a s dosť nešikovným spôsobom som prešla pomedzi auta až ku stene za rohom kina, z kadiaľ bol ešte stále možný pohľad na veľké plátno.
„Môžeš my vysvetliť o čo ti sakra ide?!“ Ozval sa po pár minútach za mnou Harryho hlas a jeho horúci dych na mojom krku.
„Myslela som si že svoje pobláznené fanúšičky s ktorými sa vyspíš si nepamätáš.“
„Sama si to tak chcela.“
„Nedal si my na výber Styles.“
„Čo mal znamenať ten chalan včera? A teraz toto divadielko s Louisom?“
„Netvár sa že ťa nehnevá predstava na to že som spala aj s niekým iným než s tebou a že som v kine s tvojim najlepším kamarátom.“
„Nebuď drzá Clar..“
„Lebo čo? Opäť ma pretiahneš a pokiaľ nás uvidia budeš tvrdiť že ma nepoznáš?“
„Si neskutočná mrcha vieš o tom?“
„Tvrdíš snáď že ťa táto mrcha nevzrušuje?“
„Clar.. mám tu dievča.“
„Ale tvoj kamarát tvrdí niečo iné.“ S miernym smiechom som sa ku nemu otočila čelom a zadívala som sa mu do očí ktoré ma do teraz paralyzovali pohľadom. S miernym prejdením po jeho hrudi až ku jeho kamarátovi som ho pritiahla bližšie ku sebe a na perách som mu nechala vášnivý bozk.
„Ďakujem za fotky Styles.“ S úsmevom som mu po tichu šepla do ucha a zo spokojným výrazom som spravila krok dopredu od neho.
„Nie, tento boj nevyhráš zlatko.“
„To by som si pozrela.“
„Tak pozeraj..“
„V strede autokina? Alebo si to rozdáme rovno u teba v aute spolu s Jane?“
„S tebou kdekoľvek.“ S nadržaným úsmevom ktorý opäť odhaľoval tie jeho jamky ktoré jeho vzhľad robili tak neuveriteľne sexy ma potiahol do malej miestnosti ktorá pravdepodobne kedysi slúžila ako nejaký stánok.
„Skutočne to chceš tu?“
„Máme na výber?“
„O desať minút musím byť pri Louisovi.“
„Ja tiež nemám nejako veľa času, je len otázne kedy sa Jane rozhodne ísť ma hľadať.“
„Tak načo čakáš?“ Zo smiechom som ho potiahla na úroveň svojich úst a opäť som sa zmocnila vedenia. Po pár minútach vychutnávania si každého jedného bozku, pohybu a potu ktorý na mňa dopadol som sa zadychčane zohla pre veci ktoré boli rozhádzane po zemi, a s rukou som si prešla po vlasoch ktoré v tomto prípade vyzerali proste „dokonalo“. Zvuk podpätkov ktoré sa presúvali po betónovej podlahe ku našej miniatúrnej skrýši mi na tvári vyčarovali zhrozený pohľad. Tiché zaklopanie ktoré sa ozvalo na starých drevených dverách so mnou priam trhlo, čo spôsobilo pád nejakej plechovky zo zvláštnou tekutinou na zem.
„Kým tam vy dvaja všetko roztrieskate môžete si švihnúť? Ten film už skončil a bola by som nerada keby som opäť zatiahnutá do vášho úletu.“ Zo smiechom nám zakričala Kim a moje telo sa vzápätí odľahčilo snáď o dve sto kíl.
„Kde je Jane?“
„Naposledy prechádzala pomedzi auta, mala by si vypadnú a ty tiež Harry.“
„Myslím že to bude najlepší nápad.“
„Vidíme sa?“
„Pokiaľ prežijem posledný ročník strednej? Určite.“ S vážnym pohľadom a miernym úsmevom som mu zanechala pusu na líci a potiahla som Kim za sebou pomedzi všetky auta ktoré stáli na parkovisku.
„Vedela som že ťa tu nájdem! Zasa si sa bola kurviť?!“
„Kedy sa už sakra prestaneš starať do môjho života?! Si snáď moja matka či čo?! Môže ti byť totálne jedno s kým, kedy a kde spím!“
„Pokiaľ je to môj chalan tak asi ťažko!“
„Počkať ktorého chalana myslíš?! Harryho? Ktorý je s tebou len preto aby mu dali fanúšičky pokoj a mohol si vrznúť bez toho aby s toho boli problémy? Preber sa už Jane, keby mu nedáš tak sa o teba ani len neoprie. A mimochodom! Stánok na konci autokina, možno bude mať s tebou chuť na druhé kolo!“ Zo škodoradostným smiechom som jej zakričala a opäť som potiahla Kim za ruku, myslím že problémov na tento večer bolo už dosť... 

Memories♥ (26.časť)

Uhm! Po dlhom rozmýšľaní ktorý koniec dám som sa aj tak rozhodla nakoniec pre svoj, je možné že to ešte zmením! ;D Ale to sa nechajte prekvapiť! :) Prosím, komentáre ako predvčerom? :33

Počúvaj! :)
"T..Tom?!" Vystrašene som zo seba vydala tichý hlas a nasmerovala som svoju tvár k jeho postave ktorá sa nado mnou týčila.
"Ale čo, našej malej kráske sa vrátila pamäť? Ako sa ti darí? Už znovu si s Louisom? Počul som že budete mať svadbu, čo sa stalo? Našej malej primadone došli peniažky?"
"Nie zlatko, vaša malá primadona si uvedomila komu má svoje srdce skutočne darovať.  A od teraz patrí len Louisovi a budúcemu prírastku do rodiny Tomlinsonovich. A pokiaľ teraz dovolíš tak odo mňa odstúp pokiaľ nechceš aby tvoja hlava skončila rozmliaždená na malinké kúsky." S nervóznym úsmevom som na neho vyprskla a na stôl som hodila nejaké peniaze. S miernym drgnutým do jeho tela ktoré vzápätí odstúpilo som zo sklonenou hlavou spravila zopár krokov pri dvere, ktoré som silno zabuchla a oprela som sa o stenu malej kaviarne.
"Tento krát sa ma nezbavíš ty malá mrcha." Ozval sa pri mojom uchu opäť jeho hlas a pevne ma chytil za ruku, čo spôsobilo môj tichý, bolestný výdych.
"Pusť ma!"
"Lebo čo? Opäť na mňa zavoláš toho tvoja idiota aby mi jednu pridrbal?!"
"Nikoho som nikam neposielala a o ničom neviem! Do kelu, Tom! Čo o do mňa akože očakávaš?! že sa kvôli tebe rozídem s Louisom a zbavím sa dieťaťa?! Pochop to už! Nikdy ma nebudeš mať!" Naštvane som na neho zvrieskla a vytrhla som sa s jeho pevného uväznenia. S vystrašeným pohľadom som sa chytila pouličnej lampy a bezmocne som začala lapať po dychu.
"Vaness! Si v poriadku? Ja.. Nepotrebuješ vodu? Sadnúť si alebo.."
"Nie.. Ja len.." S tichým hlasom som šepla posledné slova a pomaly som sa zošuchla na mokrú zem. Pohľady ľudí ktorý sa na mňa nechápavo pozerali sa mi postupne rozmazávali až sa mi nadobro stratili..

Louis
"No tak Louis! Netvár sa ako keby si mal o päť sekúnd zomrieť a dokonči už konečne svoje sólo." Zo smiechom do mňa drgol Niall, čo prerušilo moje rozmýšľanie nad týmto všetkým. "Deje sa niečo?"
"Mám blbý pocit z toho že som pustil Vaness von s babami, viem že by sa o ňu postarali ale.."
"Louis, čaká tvoje dieťa, je silná a hlavne ťa miluje. Keby sa niečo deje určite o tom vieš ako prvý, rozumieš?"
"Ďakujem Niall.." Potichu som šepol a môj pohľad som nasmeroval na mobil ktorý sa rozsvietil a začal šialene vyzváňať.
"Áno láska?"
"Louis.. Tu je Tom.. Pred tým než ma zrušíš prosím vypočuj ma!"
"Prečo máš Vanessin mobil?!"
"To ti chcem práve vysvetliť.. Ide o to že Vaness prišlo zle a odpadla.."
"Kde je?!"
"Je v nemocnici, robili jej nejaké vyšetrenia a všetci lekári sa vážia až podozrivo vážne."
"Hneť som tam!" Vystrašeným hlasom som mu odpovedal a mobil som si vložil do zadného vrecka. S jednoduchým letmým pohľadom na chalanov som vyšiel von zo štúdia s rýchlosťou ktorá ukazovala priam vražedné čísla.

"Dostane sa s toho." Ozval sa za mnou slabý ženský hlas ktorý mi spôsobil po tele tisíce zimomriavok. Zo slzami v očiach som odvrátil môj pohľad od veľkého skleneného skla za ktorým Vaness operovali a vzájomne oživovali, a otočil som sa ku vlastníkovi hlasu, a ruky ktorá bola položená na mojom ramene.
"Teta.. Mňa to tak mrzí! Mal som byť s ňou, ako počas celého života.. Keby nesklamem nič z tohto by sa teraz nemuselo diať.."
"Louis, ja ti nič nevyčítam. Nemôžeš za to, keby sa to nestane pri tom chlapcovi a obede s dievčatami stalo by sa to pri tebe a inej činnosti."
"Ľúbim ju, tak strašne ju ľúbim teta.."
"Ona teba oveľa viac Louis, nebol deň kedy by o tebe nehovorila, nespomínala alebo plakala z nervov že zmeškala príležitosť povedať ti to. Trvalo mi hodiny kým som ju upokojila a ona sa usmiala práve kvôli tomu že si zrušil svoje rande kvôli nej."
"Nechcem o ňu prísť. Nie teraz keď sa konečne všetko začalo dávať do správnych koľají."
"Bude to dobre Louis, mal by si ísť domou. Trochu si pospať a oddýchnuť."
"Nie, pokiaľ dovolíte rád by som tu zostal. Musím tu byť pri nej.." Zo skloneným pohľadom som sa opäť s myšlienkami vrátil ku našim posledným chvíľam a zo srdcom ktoré sa v každú chvíľu mohlo roztrhnúť na drobné kúsky som sledoval lekárov ktorý sa snažili zachrániť jej život..

"Stále nič?" Zo spýtavým pohľadom prehovoril Harry keď sa spolu s chalanmi objavili v nemocnici a podal mi téglik s horúcou kávou.
"Nič nové.. Snažili sa ju operovať tak aby prežila aj ona aj dieťatko no od vtedy čo skončili sa k tomu vôbec nevyjadrili."
"Louis ona je.."
"Silná?! Vieš si predstaviť koľko krát som túto vetu za posledné týždne počul?! Pomohlo snáď to že je silná k niečomu?! Asi by sme teraz neboli v tejto pekelnej nemocnici keby je to k niečomu!" Nervózne som skríkol a rukou som tresol o bielu stenu ktorá zdobila chodbu nemocnice. S prekvapeným pohľadom som sa pozrel na lekára ktorý sa ku mne blížil spolu s nejakými papiermi a súcitným pohľadom.
Pusť! :)
"Pán Tomlinson?"
"Áno, viete niečo nové?!"
"Vieme, len neviem či vás táto správa poteší."
"O čo ide?"
"Aj cez všetku snahu, odvahu a všetko čo sme zapojili do toho aby sme vaše dieťatko a snúbenicu ochránili sa nám to nepodarilo. Vaness sa zhoršil stav a keďže to malo aj za príčinu toho odpadnutia, operácia bola nevyhnutá a dieťatko sa nedokázalo naďalej udržať.. Je mi to ľúto.."
"A.. čo.."
"Vaness? Je prevezená na svojej izbe, návštevy bude môcť mať od zajtra. Ako som už raz spomenul jej stav sa veľmi zhoršil čo má za príčinu že choroba sa rozšírila a niektoré jej životu dôležité orgány proste prestali pracovať tak ako by mali. Pokiaľ zaberie posledná liečba tak je možnosť že sa dá všetko do poriadku s tým že ju to na celý život poznačí alebo.. Potom je tu tá horšia možnosť že jej zostávajú posledné dní jej života.."
Zo slzami v očiach a hrčou v hrdle som pozorne počúval každé jeho slovo až kým a nestratil na chodbe a ja som nezostal stáť v strede chodby s chalanmi za mojim chrbtom.
"Harry.." Potichu som šepol a otočil som sa ku nemu, podľa zaslzených očí ktoré priam žiarili na jeho tvári, a tak isto tvári ostatných chalanov som spravil krok dopredu a zapojil ich do skupinového objatia. Do objatia ktoré po prvý krát nebolo kvôli šťastiu, výhre, vydarenému koncertu, dobrému vtipu či prianiu našich fanúšikov. Ale kvôli kvôli dievčaťu ktoré so mnou prežilo takmer každý jeden deň môjho života a do života chalanov nastúpilo ako ich bláznivý spoločník v tele nádhernej ženy..

P.S pokiaľ sa vám časť aspoň trochu páčila zanechajte komentár! :)
P.S 2. Neviem či vám pasovali pesničky k príbehu, pridala som ich kvôli tomu že kvôli ním som sa donútila napísať časť :).
P.S 3. Príbeh bude končiť! :) 

I wanna be everything you need. ♥ 3.

Keďže s Louisom a Vaness sa absolútne neviem pohnúť snáď vám na čas postačí toto! :) K táboru, dokonalý chalani, nádherné telá! ;33 :D Skvelý kolektív, super kamarátky, úchylné hry, ale hlavne neskutočná zábava, pesničky pri ktorých mám slzy v očiach sú asi dve pretože tie patrili k mojím najlepším spomienkam. Avicii- Wake Me Up a Exil- Kamarát. ♥ P.S. Chýbali ste mi na tábore takže dúfam že ma potešíte s komentármi! :)

„Môžeš mi to sakra vysvetliť?!“
„Jane.. Ono to skutočne nie je tak ako to vyzerá, veď vieš že ony preháňajú. Inak ako sa máš v New Yorku?“
„Nezahováraj Clarisse! Čo má tá fotka sakra znamenať! Nehovor mi že Harry čistou náhodou zablúdil do tvojho domu! Či mi chceš teraz akože povedať že si tá Harryho tajná práca?! Si obyčajná štetka! Nestačí ti že pojebeš celý Londýn ale teraz mi preťahuješ ešte chalana keď vieš ako neskutočne mi vadí to že sa stretáva aj s inými babami?!“
„Keby nie si tak prifajčená že Harryho využívaš len kvôli peniazom tak by si s tebou možno aj vrzol bez toho aby dával pozor na tvoju novú manikúru a čerstvo očesané vlasy. Och, ešte niečo, Harry je v posteli neskutočne dobrý!“ S miernym smiechom v hlase som hodila mobil na druhú stranu postele a svoj pohľad som uprela na Harryho ktorý sa opieral o parapetu a sledoval výrazy mojej tvári pri rozhovore s Jane.
„Takže som v posteli neskutočne dobrý?“
„To nič nemení na tom že teraz nastanú neskutočné problémy! Do kelu Styles! Načo si sem včera liezol?!“
„Pretože som vedel že ti nerobí problém vyspať sa s chalanom pokiaľ to bude len na jednu noc.“
„Vieš čo?! Vypadni!“
„Nemyslel som to tak.. ja..“
„Vieš vôbec čo si teraz spôsobil?! Všetky moje sexuálne skúsenosti sa do teraz držali v tajnosti a ja som na škole bola skutočne populárna práve kvôli tomu že som originálna a robím si to čo chcem a vieš čo to bude teraz za posledný rok školy?! Všetci si o mne budú myslieť že som kurva len z toho dôvodu že vzácny pán Styles bol nadržaný a musel pretiahnuť najlepšiu kamarátku svojej priateľky!“ S jedným nádychom som zo seba vyšuchtala všetko čo som mala na jazyku a prudko som sa hodila na posteľ.
„A tvoje skúseností sú neskutočné! No táák Clar! Pokiaľ chceš tak v najbližšom rozhovore môžem povedať že si len kamarátka a v noci som zostal u teba pretože ti bolo zle, aj tak nie sú dôkazy na to že sme spolu spali.“
„Tvoji vzácny novinári sú schopný spraviť my gynekologickú prehliadku len aby nás mohli ponížiť.“
„Bolo by to sexy poníženie.“
„Harry! A čo Jane?!“
„Rozísť sa s ňou teraz bude asi problém, takže nové topánky istia poistenie.“
„Takže tvrdíme že sa nič nestalo?“
„To bude najlepšie, dnes sa vracia domou Jane a o týždeň začína škola takže party? Tento krát prosím v klube! Och, toto som chcela! Pozvi prosím aj chalanov sestrička sa chce zabaviť.“
„Ty chceš zobrať svoju sestru na party?“
„Harry ona mi je ako najlepšia kamarátka. Nenávidíme sa a pritom sa máme neskutočne radi, nebolo by to ani prvý krát a ani posledný čo by sme sa dali dole.“
„Fajn, o ôsme vo funky buddha?“
„Sme tam!“ Zo smiechom som sa späť postavila na nohy a zo zdvihnutím telefónu s postele som vytočila Kiminé číslo.

„Si si istá že je to tu?“
„Zlatko, kluby sú moja parketa už od pätnástich.“
„A riešenie tvojich problémov medzi policajtmi zasa moja a mamina.“
„Skvele, vo vnútri ťa čakajú Liam a Zayn, nepokaz to prosím! Ako vyzerám?“
„Výborne! Čo ja?“
„Dokonale, si predsa po mne!“ S úsmevom som ju potiahla pomedzi dav ľudí dovnútra kde to opäť poriadne žilo.
„Konečne ste dorazili! Môžem začať?“
„Môžeme, kde je Jane?“
„Dala si pár kôl pred vami takže na parkete.“
„Tak načo čakať! Štrnásť krát vodku!“ Zo smiechom som zakričala na mladého barmana. Po zmiešaní ďalších nápojov som cítila ako sa mi alkohol rozprestiera celým telom a prúdi žilami.
„Smiem prosiť o tanec?“ Ozval sa mi pri uchu zamatový hlas nejakého chalana ktorý mi prišiel neskutočne povedomí lenže kvôli alkoholu ktorý tvoril snáď polovicu môjho tela som nemala ani najmenšie tušenie o realite. Zo  slabým prikývnutím som mu vložila moju ruku na jeho dlaň ktorú pred sebou držal. Z rýchlim potiahnutím na tanečný parket som sa počas celých troch minút snažila tancovať na šialenú pesničku a udržať sebe všetok alkohol.
„Ku mne či ku tebe?“ Šepol mi po pár minútach do ucha a moje ústa sa roztiahli do širokého úsmevu. Kvôli hlasitej hudbe ktorá prehlušovala každé jedno slovo som ho potiahla za ruku a vyviedla z klubu do môjho auta. Z dosť nešikovných stiahnutím sedačiek do ležiacej polohy som sa na neho obkročmo posadila a s úsmevom som presunula svoje pery na jeho krk...

„Kávu?“ Zo smiechom sa na mňa pozrela Kim ktorá stála pri kuchynskej linke a snažila sa pripraviť raňajky.
„Poprosím, čo sa včera stalo?“
„Och, dúfala som že mi to povieš ty. Vieš vôbec ako si sa dostala domou?“
„Typujem že po svojich nie.“
„Ty si bola pekne dole, po niekoľkých panákoch si odišla tancovať a zatiaľ čo ja som sa snažila nenápadne zbaliť Liama. Po nejakých pätnástich minútach sa za mnou ozval Harryho naštvaný hlas a pýtal sa kto je ten chalan. Nakoniec si s ním odišla niekam, predpokladám že do auta do ktorého teraz už nenasadnem a typujem že karty ste nehrali. Nakoniec ťa priviezol domou okolo tretej nad ránom a pri pohľade na neho by som bola najradšej keby nie si moja sestra na najbližší rok.“
„Bolo to veľmi hrozné?“
„Pokiaľ za najväčšieho kurevníka našej školy a chalana ktorý sa nebojí pochváliť jeho skúsenosťami považuješ za super úlovok na jednu noc tak to nebolo až také hrozne.“
„Och toto nie! Najskôr ten incident s Harrym po ktorom mám už teraz kŕče pri predstave že o ani nie týždeň budem musieť čeliť za následky v škole a teraz ešte vymýšľať neviditeľný plášť pred debilnými poznámkami tých kráv, a úchylných pohľadov celého futbalového týmu.“
„Bigno, zlatko prosím v škole ma radšej nekontaktuj.“
„Na tvojom mieste by som nebola rada, ráno som stihla pozrieť nejaké tie bulvárne články a moja milá sestrička opäť nechýba na titulnej stránke zavesená na Liama Payne a totálne na bomby rozbitá. Ak sa sem dovalí mama tak ver tomu že už ťa nebudem chrániť s tým že sme oslavovali, nepotrebujem vyčítanie toho že som zabudla svoju šestnásť ročnú sestru v klube. Inak, ako bolo?“
„Totálne božsky! Celý večer sme prerozprávali, pretancovali a presmiali. Liam je neuveriteľný!“
„Takže typujem že dnes idete von.“
„Uhmm.. Čo ty a Harry?“
„Harry je s Jane, ja som zažila skvelý sex a zostávame kamaráti.“
„Neverím! Moja sestra zostáva kamarátka s tým naj sexy chlapom na svete s ktorým sa vyspala a má totálne v zadku ako ju naháňa?“
„Nenaháňa, sme kamaráti a myslím že tak to môže zostať. Typujem že na raňajky objednávam niečo vegetarianske, odmietam jesť tvoje spečené párky.“
„Pšššt! Máš priateľa v televízií.“ Zo smiechom ma zastala Kim a načiahla sa za diaľkovým na ktorom pridala hlasitosť. S nechápavým pohľadom som sa otočila ku televízií a s horúčavou ktorá ma obliala hneť po prečítaní témy som sa posadila do čierneho kresla.
„Takže vy tvrdíte že mladú slečnu Clarisse Pieterse (áno má priezvisko po „Alison“ :3)  nepoznáte a fotka poskytnutá fanúšičky pred jej domom bola čisto náhodná?“
„Presne, Clarisse patrí len medzi najlepšie kamarátky mojej priateľky ale nepoznám ju viac než s večierku s ktorého je poskytnutá táto fotka.“
„Takže tvrdíte že o Clarisse nejavíte žiadny záujem a fanúšičky môžu zostať  v pokoji?“
„Isteže, s dievčaťom ako je Clarisse je problém si začať a nie ešte zažiť nejaký ten románik. Patrí len medzi ďalšie posadnuté fanúšičky. Jane skutočne milujem a určite by som nespravil takú chybu ako vyspať sa s nejakou Londýnskou pipkou..“
„Môžeš to prosím vypnúť?“ S vážnym pohľadom som sa otočila späť ku Kim ktorá nedokázala odtrhnúť zrak od obrazovky.
„Pane bože Clar! Mňa to tak neskutočné mrzí! Ja som si skutočne myslela že je iný a že po tebe skutočne ide..“
„Nerieš to Kim fajn? Harry je mi úplne ukradnutí, je to len ďalšia namyslená hviezdička s ktorou som si to raz rozdala. A čo? Zmenilo ma to snáď? Môžem ísť von a nájdem sto takých istých s ktorými si to môžem rozdrať.“ S neutrálnym hlasom som si do rúk zobrala šálku kávy s ktorej sa ešte stále šírila menšia para a opatrne som za sebou zavrela dvere na mojej izbe.
„Skurvený idiot, takže ty ma nepoznáš? Veď počkaj.. ty ešte uvidíš ako budeš ľutovať keď ti tá tvoja skvelá Jane nedá.“ S tichým šepotom som si s vrecka šortiek vytiahla Kimin mobil a po menšom hľadaní som si do svojho mobilu odpísala Louisove číslo...

Memories♥ (25.časť)

"Budeme mať bábo!" S nadšením som šepla a s rukami som pevne chytila Louisove dlane. Pozorne som sledovala každý jeden výraz jeho tváre a oči ktoré neveriacky putovali po mojom tele. "Dúfala som že ťa to poteší.. Ja.. Uvedomujem si že je to riziko pre dieťatko aj pre mňa ale verím tomu že to bude všetko dobré a budeš mať zdravé dievčatko alebo chlapčeka."
"Vôbec nie Ness! Ja sa teším, neuveriteľne sa teším zlatko! Je to nádherná správa len ma to prekvapilo."
"Viem, mohla som to tušiť. Chcela som ti o tom povedať už včera ale.. Chápeš, nejako nevystal čas."
"Ako dlho už o tom vieš?"
"Pár dní. pred týždňom som začala druhý mesiac. Ja viem! mala som o tom vedieť ale za posledný čas sa toľko toho udialo že tie nevoľnosti som jednoducho považovala za ten stres ktorý sme zažívali."
"Nemáš si čo vyčítať! Si predsa moja nádherná snúbenica ktorá čaká moje dieťa."
"Som rada že sa s toho tešíš."
"Ako by som sa nemohol? Poď sem!" S úsmevom ma pritiahol ku sebe a jemne mi prešiel po malom brušku ktoré sa začínalo po obtiahnutými šatami mierne rysovať.

"Awww! Pane bože to nemyslíš vážne!"
"Ale myslím Perrie, od teraz nie si budúca mamička už len ty. V koľkom si vlastne mesiaci?"
"Začínam piati, poviem ti niesť v brušku Zaynove dieťa je neskutočná drina."
"Pokiaľ tam nemá hrebeň, zrkadlo a lak tak to tak hrozné byť nemôže." Zo smiechom som si odpila s malinového čaju ktorý predo mňa položila mladá servírka. S tichým náznakom vďaky som som zrak pretočila na Zoe ktorá s úsmevom niečo písala do mobilu, Victoriu ktorá sa s neskutočným záujmom hrala s lyžičkou, Danielle ktorá bola očividne mimo reality a El ktorá sa znova pripojila k našej partií.
"Ste skvelá kôpka zábavy viete o tom?" Zo smiechom som poznamenala a pritiahla som si šálku bližšie k telu kvôli chladnému vetru ktorý sa s pootvoreného okna.
"Prepáč láska, už sa ti venujem." S úsmevom sa na mňa pozrela Danielle a položila lyžičku späť do pohára.
"Vieš že za tú lyžičku by ťa ešte pred pár rokmi Liam nenávidel?"
"Tak mu ponúknem svoje vlasy a bude ma opäť milovať."
"Máte fakt čudné úchylky."
"Povie tá ktorá to robila v opustenom divadle."
"Zoe! Fajn, ktorá ti to povedala?"
"Novinky sa proste šíria celým Londýnom."
"Takže môžem očakávať že nejaké fanúšičky sa teraz váľajú po tej podlahe za účelom mať na sebe Louisov starý pot?"
"Nebolo by to nič nezvyčajné."
"Ale čo.. Naša slávna hviezdička." Ozval sa za mnou známy hlas s ktorého ma zmrazilo a na tvári sa mi objavil vystrašený pohľad..

Nečítala som po sebe skutočne prepáčte za chyby! :) Komentár by potešil! ;) 

I wanna be everything you need. ♥ 2.

Uhm, len pre informáciu! :) Príbeh zatiaľ pokračuje a taktiež vám dnes pridám novú časť príbehu s Vaness a Louisom. :) Chcela som ešte toľko, prosím komentáre! :) Och! Netuším či zajtra stihnem pridať Memories keďže akcia balenie začne už keď sa prebudím -_-. Každopádne "I wanna be everything you need" tu budete mať pretože tento príbeh mám napísaný už dopredu :).
„Bežím von, drž sa.“
„Kim! Nemôžeš ma tu nechať  zomrieť!“
„Clare, máš len zapálené hrdlo a nádchu. Na to ešte nikto nezomrel, vreckovky máš pri posteli a s notebookom na nohách sa určite nebudeš nudiť.“
„Kedy prídeš?“
„O deviatej?“
„Stopujem ti to! Dúfam že po svojich.“
„Tvárenie sa že sme úplne v poriadku a pritom sme totálne dole máme v krvi sestrička.“
„Lenže máme aj skvelú schopnosť vedieť ktorá má už dosť, uži si to.“ Zo smiechom som zaklapla notebook a popravila som si vankúš za účelom krátkeho spánku. Zvuk zvončeka ktorý sa pri vchodových dverách ozval pár minút po Kiminom odchode mi na tvári vyčaril znechutený pohľad. S malou vráskou na čele som sa vyhrabala spod paplóna ktorý som aj cez letný dážď spojený s príjemným žiarením slnka proste musela využiť.
„Idem bože!“ Nervózne som šepla keď som bola pár krokov od dverí ktoré ma oddeľovali od zistenia ktorý idiot sa mi snaží tento krát napchať do domu.
„Teplá polievka, skvelý čaj a spoločnosť?“
„Myslela som si že si s Jane v New Yorku.“
„Práca.“
„Od kedy považuješ nosenie jedla chorým ľudom za prácu.“
„Od kedy to považujem za správne, polievku?“
„Keby o tomto vie Kim tak tá von nejde, poď ďalej.“
„Ďakujem, Kim je tá.. tá mala?“
„Presne, je to strašne teľa ale zbožňujem ju.“
„Ako ja Gemmu.“
„Uh?“
„Prepáč zabudol som že sme buzeranti ktorých nepočúvaš.“
„Nemyslela som to doslovne.“ Zo smiechom som sa hodila na posteľ, čo som oľutovala v okamžiku keď mi ostrá časť s topánok vrazila do chrbta. „Niekedy mám pocit že to vyhodím a vymením to za tenisky!“
„Súhlasím! Jednoznačne by si bola menšia a ja by som sa nemusel hanbiť. Je to ešte horúce tak si daj pozor.“
„Ďakujem. Inak, Harry? Ako to vlastne je medzi tebou a Jane?“
„Čo teraz myslíš?“
„Myslím to že.. ako to povedať aby som neurazila ani jedného.“
„Namyslená, idúca na nervy, neznesiteľná, v niektorých prípadoch prinášajúca samovražedné sklony?“
„Bingo.“
„Vlastne ani neviem, niekedy mám pocit že s ňou som len preto aby som sa vyhol tým otázkam či chodím s tam tou hviezdou alebo onou.“
„Rozumiem. Nerozmýšľal si nad tým že..“
„že sa s ňou rozídem? Strašne veľa krát ale vždy keď sme spolu vytiahne na mňa tie veci ako ma miluje, ako musí bežať ku kaderníčke a všetko ostatné. Je úplne iná ako ostatné dievčatá.“
„Napríklad?“
„Napríklad ako ty.“
„Ou! Tak to sa mýliš v skutočnosti som neznesiteľné dievča, na tieto kraviny som naučila Jane ja.“
„Ale správaš sa inak ako ona, aj ten včerajšok. Vieš si predstaviť ako by ona vyvádzala za to že má zvratky na sebe a videlo ju tisíc ľudí? A môj nápad s citrónmi by určite zamietla.“
„Je to veľmi cítiť?“
„Je to rozkošné.“ Zo smiechom som buchla po bruchu a odložila som misku s polievkou na nočný stolík, zo šikovným vyšvihnutím sa spomedzi stoviek vankúšov som vyhrabala notebook a vrátila som sa späť do pôvodnej polohy.
„Máš tam nejaké dobré filmy?“
„Od animovaných ruských kravín až po horory. Náhodný výber?“
„Ale spomedzi hororov.“
„Tak v tom prípade dúfam že tu zostaneš kým nezaspím! Spojenie hororu s tou búrkou vonku je vražedné!“ S úsmevom som klikla na jeden s hororov a položila som notebook do stredu medzi nás. Zo zvláštnym pocitom ktorý zaplňoval moje vnútro počas každého jedného výdychu a pohybu ktorý pochádzal s Harryho strany sa moje telo jemne zachvelo.
„Myslím že mám dosť!“ S vystrašeným pohľadom som skonštatovala  po hodine pozerania a položila som notebook na okraj postele.
„Nebolo to až také hrozné.“
„To je samozrejmé keď si všetky hrozné scény strávil zo zavretými očami a v rukami v päsť. Daj si pozor nech na teba niečo nevybafne s dru..“ S nečakaným stíchnutím kvôli Harryho perám ktoré sa spojili s mojimi som si jednu ruku založila za jeho krk a druhou som ho za okraj bieleho trička potiahla nad seba. „Nie je to správne, si zadaný s mojou najlepšou kamarátov a ja by som nerada..“
„Hrajme sa že žiadnu Jane nepoznáme.“ S chrapľavým smiechom svoje pery priložil na môj krk a zanechávajúc mokrú cestičku sa posúval nižšie. S užívaním si každého jedného pohybu jeho tela na mojom som ochotne spolupracovala a nevnímala som okrem jeho omamujúcej vône absolútne nič z reality ktorá bude o pár hodín určite divoká.

„Pekná si ty suka!“ Zo smiechom mi zvrieskla do ucha Kim hneť po tom čo mi skočila na posteľ. Odraz slnečných lúčov ktoré mi udreli do očí hneť po ich otvorení mi vyčarovali krivú grimasu a vražedný pohľad na Kim ktorý na mňa cerila zuby.
„Vypadni s môjho územia! Koľko je pre boha hodín?!“
„Deväť ráno, vonku vládne nádherné slnečné počasie s miernym vetrom a oblečenie pre tento deň sú rifle a biele tričko. Myslím že ešte tu...“
„Drž prosím ťa už hubu!“ Zo smiechom som jej prilepila ruku na ústa a posadila som sa na posteľ aby som jej lepšie videla do tváre.  „Vysvetlíš mi prečo tento debilný budíček?! Zaspala som snáď niečo?“
„Okrem odchodu tvojho nového chalana? Myslím že nie.“
„Och bože! Prosím mlč o tom! Hlavne pred Jane ja skutočne neviem ako sa to stalo a..“
„Nie! To je božie! Koľko ľudí žije s pocitom že Harry Styles pretiahol ich sestru?“
„Ty si vážne narušená, vieš o tom?“
„Viem ale mám aj mierne množstvo mozgu takže!“
„Čo chceš aby si mlčala?“
„Vybavíš mi rande s Liamom a Zaynom.“
„tebe nestačí jeden?“
„Neviem sa rozhodnúť, obidvaja sú totálne za zo žratie.“
„Radšej sa nepýtam po kom toto máš.“
„Myslíš vzájomne chodenie s polovicou Londýna? Uhm, myslím že po sestričke.“
„Och, bež spať!“ Zo smiechom som jej odtlačila hlavu a postrapatila vlasy.
„Vieš že to nenávidím!“
„A práve preto to robím!“
„Clare? Skutočne ti ďakujem že si presvedčila našich aby som mohla bývať s tebou v Londýne.“
„To nestojí za reč, snáď ťa nenechám unudiť k smrti s upratovačkami a záhradníkom.“
„zato sa tu unudím k smrti s tvojimi rečami o upratovaní a záhradníkom ktorý sa stará o vzrušenie tvojej záhradky.“
„Kim!“ Zo smiechom som ju buchla po ruke a konečne s lepším pocitom, kvôli chrípke ktorá mi v pomerne veľkom množstve ustúpila, som sa postavila pred dvere vedúce ku šatníku. Po nekonečnom hľadaní schopných vecí som skončila pri sivých teplákoch a ružovom tričku na ramienka. Zo zapnutím vlasov do vrkoča, umytím tváre, zubov  a nanesením mierneho množstva make-upu  som si na nohy obula tenisky a do uši som si nasadila slúchadlá. S túžbou zabudnúť na včerajšiu noc sa moje tempo pri behaní prispôsobovalo melódií hudby. S rýchlim zastavením kvôli obrázku ktorý zdobil snáď všetky noviny som mladému chlapcovi do rúk vložila nejaké peniaze a vybrala si noviny ktoré zdobila Harryho fotka z dnešného rána...

I wanna be everything you need. ♥

Áno, opäť robím tú istú chybu akú som už spravila ale aj tak už príbeh končí tak prečo to nevyužiť? :) Prosím, zanechajte komentár aby som vedela či pokračovať, či sa vám to páči a či sa vôbec oplatí vám pridávať nové časti. :)

„Tvoje buzničky sú opäť v televízií!“ Zo smiechom som zakričala a na prstoch som si odrátavala sekundy za koľko sa pred ňou objaví moja retardovaná sestrička.
„Uhni! A nie sú to buzničky, tú si ti a tvoje skvelé kamarátky.“
„Hovorila som ti že to bola len stávka! Dobre, aj tak sú to buzničky. A uprac si tie tvoje hovadiny!  Kto sa má celý deň pozerať na tvoj neporiadok!.“
„Nie si moja mama.“
„Ale tento byt je môj takže pokiaľ sa chceš stále vyhýbať každodennému rozkazovaniu o svojom živote od našich dokonalých rodičov tak budeš dodržiavať pravidlá.“
„Nenávidím ťa vieš to?“
„Už som sa s tým zmierila, je skvelý pocit byť staršou sestrou.“
„Si staršia len o dva roky.“
„Ale stále mi je osemnásť a tebe šestnásť.“
„Nezvoní náhodou niekto? Nerada síce namáham tvoje vzácne nožičky ale som predsa len šestnásť ročne dieťa a pokiaľ tu nie je mamička tak nemôžem otvárať dvere.“
„Neskončila ti náhodou tá teplá pesnička?“
„Mrcha..“
„Tiež ťa ľúbim.“ Zo smiechom som odložila téglik zmrzliny na čierny pult a s víťazným úsmevom som prešla ku dverám od ktorých sa ozýval ten neznesiteľný zvuk.
„Haló! Že sa vzácnej slečne Clarisse uráčilo otvoriť nám.“
„Tiež ťa rada vidím Jane, máš sa Emily?“
„Skvelo zlatko, odpusť jej tú náladu, veď chápeš jej každodenná debka s Harryho.“
„To ťa ešte nenechal? Len to prosím nehovor pred tou krpaňou v obývačke lebo vás tu namiesto jednej katastrofy  budem mať dve.“
„Tri.“
„Prosím?“
„No čo, doma je to neznesiteľné.“
„Ešteže tu máte vašu skvelú, bohatú kamarátku čo? O koľkej sa to začína?“
„No takže o siedmej začnú chodiť hostia, party bude pri bazéne takže stačí len ovocné občerstvenie a..“
„že sa pýtam, načo by ste vy chodili keby nie je nejaká party u mňa o ktorej sa dozvedám posledná.“
„Zlatko ale toto je skutočne dôležité! Príde Harry a jeho kamaráti, nemôžem ju snáď mať u mňa.“
„Tak trochu som tušila aj túto vec. Fajn, ale upratujete to vy.“
„Platí! A čo tvoja malá sestra?“
„Predpokladám že keď stretne tvojho miláčika a jeho skvelých kamarátov skončí to tým že budeme mať minimálne týždeň voľný byt a ona prázdniny v nemocnici.“
„Takže problém je vyriešení .“
„Teľa.“ Zo smiechom som ich potiahla do vnútra a s nechuteným pohľadom kvôli Kimberly ktorá sa opäť lepila na obrazovku som sa vrátila k môjmu vyjedaniu jablkovej zmrzliny.

Neskutočne hlasitý zvuk pesničky od Katy Perry ktorá tento krát rozbieha našu party takmer rúca môj „skromný“ domček od základov, zatiaľ sa takmer neznáme tváre premávajú po mojej záhrade.
„Môžeš mi vysvetliť kto sakra sú tí ľudia?“
„Prepáč Clar, trošku sa to vymklo z kontroly. Poď niekoho ti predstavím!“
„Dobre vieš že typ týchto sladkých chalanov nemusím.“
„Harry je iný! Prisahám a mimochodom zlatko, v Londýne si dva roky a dala si dole viac chalanov než ja za celý život.“
„Rodený talent.“  Zo smiechom som jej odpovedala a presunula som sa ku skupinke ľudí v ktorej nemohla chýbať moja „dokonalá“ sestrička.
„Harry? Toto je moja najlepšia kamarátka Clarisse, Clarisse, toto je Harry, Niall, Liam, Zayn a Louis.“ S úsmevom na nich postupne ukázala zatiaľ čo na mojej tvári sa rysoval krivý pohľad spojený s falošným úsmevom.
„Rada vás spoznávam. Uhm.. Jane? Dáš mi minútku? Myslím že kombinácia môjho jedálneho lístku pre tento krát nebola tak celkom bezpečná.“ Zo zvláštnym pohľadom som sa pozrela na Jane a zvrtla som sa na podpätku čo spôsobilo moje neskutočne šikovné vrazenie do Melissi, na ktorej skončil snáď celý týždeň konzumácie môjho jedla.
„Ops?“ Zo zadržaným smiechom som odstúpila a zadívala som sa na pohľad v jej tvári ktorý obsahoval niečo neuveriteľne.
„Ty malá skurvená suka! Vieš si predstaviť koľko to stálo?!“
„280€. Smola že to s módy vyšlo už pred rokom, podobný kúsok mám v šatníku „Out“ chceš ich?“
„Wŕŕ! Si neskutočne namyslené a sebecké decko, vieš o tom Clariisse?! Nebyť tvojich zazobaných rodičov tak teraz sedíš doma niekde  v dvoj izbovom dome a nie si tu robíš party vo vile!“
„V ktorej si mimochodom aj ty, inak vieš o tom že s mojimi zvratkami vyzeráš lepšie?“
„Zmizni mi z očí!“
„Dvere sú na ľavo!“ Zo smiechom som jej zakričala a s úsmevom som sa otočila späť ku Jane ktorá sa opierala o chalanov ktorý sa očividne výborne bavili. „Myslím že by som sa mala prezliecť.“ S vážnym skonštatovaním som sa tento krát s bezpečným otočením vybrala do kúpeľni.

„Debilná krava..“ Potichu som šepla keď som hodila šaty do koša na pranie a popravila som si biele kvietkované ktoré na mojej pokožke neskutočne žiarili. S miernym upravením vlasov som si na ne naniesla snáď tonu suchého šampónu za účelom zbavenia sa toho odporného zápachu.
„Skús citrón.“ S vystrašeným pohľadom som zdvihla moju tvár ku zrkadlu v ktorom sa odrážal obraz Harryho ktorý sa opieral o zárubňu dverí.
„Čo tu robíš? Myslela som že si zaneprázdnení odovzdávaním podpisov a obskakovaním mojej skvelej kamarátky.“
„Hľadal som ťa, typujem že tá baba ktorej si spravila takú šou  a čerešničkou na torte nepatrí medzi tvoju partiu dievčat.“
„Nemám ani najmenšie tušenie kto ju sem zavolal, ale som si sto percente istá že ho zabijem keď sa to dozviem! Načo si ma hľadal?“
„Vyzerala si dosť zničene, si v poriadku?“
„Uhmm. To bude asi ešte tou včerajšou oslavou alebo kombináciou mojich jedál.“
„Alebo tehotenstvom.“
„Myslím že túto možnosť môžem vylúčiť. Pravdepodobne je to len chrípka.“
„Mám sa držať ďalej?“
„žeby sa slávny pán Harry Styles bál choroby? Myslím že keby som ako tvoje bláznivé fanúšičky tak už ma máš zavesenú okolo krku a zo sto percentnou šancou na chrípku.“
„Takže ty si..“
„či som nie je fanúšička? Nie, typ pesničiek ktoré vy spievate mi absolútne nič nehovorí. Sladké pesničky o láske a o tom aký bude koniec šťastný..“
„Takže od teba mám očakávať kráľovnú ľadového srdca, nedobytnú pevnosť ?“
„Skôr jednodňové záležitosti, jediný vzťah v ktorom som zotrvala vyše roka som s mojím prvým chalanom a toto poníženie už skutočne nechcem zažiť.“
„Pristane ti to.“
„Teraz čo myslíš, moja povaha alebo tieto neznesiteľné šaty.“
„Všetko, celá si božská.“
„Myslím že by si mal vedieť že s chalanmi mojich lások sa neviažem.“ S úsmevom som mu šepla do ucha a vyšla som na chodbu na ktorej sa ešte stále hemžilo neskutočné množstvo ľudí...

Kim :)
Harry ;3

Clar
Jane