Memories♥ (13.časť)

"Večer sa vidíme neboj len potrebujem vybaviť nejaké veci."
"O ôsmej?"
"Presne načas, ľúbim ťa!"
"Dávaj si pozor, ja teba tiež."
"Papá!" S úsmevom na perách som zabuchla dvere od domu Louisovej mami a vykročila som do chladného rána, a takmer prázdneho mesta. Z vrecka nohavíc som vybrala mobil a po krátkej kontrole som si otvorila priečinok s SMS, respektívne moje a Tomove správy.
"Stretnime sa.. Vaness xx"
"Kedy a kde? Tom xx"
"O desať minút pri starom moste.. Vaness xx"
"Tajné, opustené a temné miesto. Neviem či je najlepší nápad tam ísť s tebou Tom xx."
"Prídeš tam, poznám ťa.. Vaness xx" Bez záujmu na čítanie a písane ďalších správ som si vložila mobil späť do vrecka nohavíc a odbočia som na cestu vedúcu k určenému miestu..

Na jeho príchod som dlho čakať nemusela, neubehlo ani desať minút a jeho vysoká postava a nepríjemný úsmev sa črtal v prichádzajúcom aute. S nervozitou ktorá v mojom tele neskutočne pulzovala som sa postavila zo žltého zábradlia do pomerne vysokého snehu a zahľadela som sa na jeho postavu ktorá sa ku mne približovala.
"Vedel som že ti to nedá a vrátiš sa ku mne."
"Kto povedal že sa ku tebe vraciam."
"Nie si až na toľko hlúpa aby si si nevedela spočítať koľko je dva a dva. Keby myslíš na seba príde o život niekto koho neskutočne miluješ a naopak keď budeš myslieť na druhých prídeš o nich tak či tak. O čo ti ide?"
"Kto povedal že som sem prišla kvôli tomu aby som sa k tebe vrátila?"
"Poznám ťa zlatko."
"Priblížiš sa a..!"
"A? Zavoláš na mňa tvojho mocného brata ktorý je tisícky kilometrov od teba alebo chalana ktorý by nezbil ani babu?"
"V tom máš pravdu Louis by babu nezbil nie je totižto taký idiot ako si ty."
"Nemusíš hrať nedostupnú, viem že ma chceš."
"Kto povedal že ťa chcem? Možno som tu len kvôli tomu aby som ti konečne postavila a vrátila ti všetku bolesť ktorú som kvôli tebe musela podstúpiť."
"Ha, malé dievčatko nám zostalo nejaké vtipné."
"Nie je to vtip." S vážnym pohľadom som sa mu zadívala a ruku ktorú som do teraz držala opretú o zábradlie som vystrela pred seba spolu s nabitou pištoľou ktorá Toma podľa jeho výrazu pekne šokovala.
"Čo s tým chceš robiť?"
"Teraz mi už ubližovať nebudeš, už nikomu." S miernym úsmevom ktorý sa mi pohrával na perách som prižmúrila oči a stlačila spúšť. Zvuk výstrelu ktorý sa ozval celým malým lesíkom mi na tvári vytvoril vystrašenými pohľad a môj hrudník sa začal rýchlo zdvíhať kvôli môjmu nepravidelnému dýchaniu. ..

Krátka pretože nechcem všetko pokaziť jeden deň! ;DDD