pondelok 15. júla 2013

Memories♥ (16.časť)

Poznáte to? Keď počúvate pesničky, nájdete staré veci a nakoniec sa pozriete na fotky a nahrnú sa vám do očí slzy? Niekedy mám pocit že to sebavedomé, drzé a zábavné dievča niekam zmizlo a nechalo tu len naivnú, blbú kravu.. :/

Aj keď s menším meškaním sme sa dostavili ku ostatným ktorý behali s jedného kolotoču na druhý a celý priestor vypĺňali tým nákazlivým smiechom. S vyskúšaním niekoľkých kolotočov a vykúpením snáď celých stánkov sme sa s plnými rukami rôznych plyšových medvedíkov, cukrovej vaty a nejakých cukríkov vrátili do tepla domova kde nás čakalo nemalé prekvapenie menom Paul.

"Mám vás nechať samých?"
"Nie Vaness, myslím že pre tento krát bude lepšie pokiaľ tu zostaneš s Louisom sama."
"Stalo sa niečo?"
"Ide o El, Louis pokiaľ si spomínaš tak pred pár mesiacmi ste podpísali zmluvu s Modestom. Vtedy mala byť El tvoja priateľka až pokiaľ sa zmluva neskončí, lenže potom ste spolu začali skutočne chodiť. Zmluva končí až na konci roku a keďže na internete nenájdeš nič iné okrem vášho rozchodu a začiatku vzťahu s Vaness začalo sa to riešiť. Modest trvá na tom aby si sa opäť vrátil späť k El pretože vám ubúda zatiaľ len menšie množstvo fanúšikov čo pre nich znamená menší zisk."
"Paul to odo mňa nemôžeš žiadať, S El som skončil pretože to nefungovalo, nie len súkromné ale aj pracovne. Nevrátim sa ku nej len kvôli nejakej blbej zmluve."
"Čo by sa stalo keby túto možnosť odmietneme?"
"Vaness, obávam sa že keby to odmietnete tak Modest dá Louisovi jednoducho vyhadzov."
"To by predsa nešlo, sú skupina to by ohrozilo predsa aj ostatných."
"O to ide, chcú aby ste boli pod nátlakom a nakoniec ste ustúpili."
"Čo od nás teraz žiadaš? Aby sme zničili náš vzťah a prenechali ho nejakej mrche?"
"Nie, v tomto s vami musím súhlasiť. Veľké množstvo fanúšikov si vás obľúbilo ako pár a Vaness, teba si dokonca v rýchlom čase čo sa zatiaľ nestalo ani pri jednej priateľke chalanov. Viem že to bude veľký risk pre chalanov a určite s tým budeš mať problém aj ty ale chcem aby ste bojovali."
"Bojovali za čo?"
"Skôr s kým, určite s tým spôsobíme dosť veľkú publicitu a rôzne nepekné veci ale chcem aby ste Modestu dokázali ako najlepšie viete to že sa skutočne milujete a v tomto prípade je El mimo hry."
"Čo keď to ohrozí kariéru chalanov? Budú nás do konca života nenávidieť a fanúšikovia tiež."
"Nebudeme, pomôžeme vám."
"Harry, je to náš problém nechcem aby ste s tým trpeli aj vy."
"My chceme, baby sa do toho určite tiež zahrnú. Bude to pre dobrú vec a taká vojna s ľuďmi ktorý riadia naše životy tiež nebude na škodu."
"Skutočne?"
"Vaness, bývaš tú s nami už od začiatku, poznáme ťa a vieme že toto je správa vec. pre vás oboch."
"Tak fajn, kedy začíname?"
"Najskôr by sme sa mali dohodnúť na pláne."

So zahmlenými očami kvôli slzám ktoré sa mi drali do očí som sa  potichu posadila na posteľ pod oknom a z druhej strany som za sebou potiahla červenú deku. S neskutočným smútkom v očiach som sa zadívala na upršaný Londýn a do rúk som si ovinula bielu šálku škoricového čaju.
"Páni, vonia to tu po Vianociach." Ozval sa spoza dverí Louisov hlas čo ma prinútilo privrieť oči.
"To tým čajom, dáš si?"
"Nie. O desať minút príde taxík. Vaness, nechcem aby si sa hnevala."
"Louis nehnevám sa. Bude to takto lepšie. Pozri obidvaja máme pred sebou celý život, ty odchádzaš na turné, opäť sa začneš stretávať s El a ja sa možno konečne prinútim ísť na nejaký pohovor do divadla alebo niečo napíšem."
"Vaness, chcem aby si vedela že nech sa stane čokoľvek stále budeš tá dokonalá žena ktorú som spoznal ako malý chlapec a šialene som sa do nej zamiloval."
"Mal by si už ísť."
"Čo budeš robiť?"
"Dopijem čaj, možno si prečítam knižku alebo pôjdem spať. Louis to nech ťa netrápi. A.., kľúče vám nechám v kvetináči."
"Nemusíš sa odsťahovať."
"A čo mám robiť? Sedieť tu, spávať hneť o izbu ďalej od teba a tváriť sa že sa absolútne nič nestalo?"
"Asi blbosť. Máš kam ísť?"
"Bývame v Londýne, niečo sa tu určite nájde."
"Ja.. už asi pôjde. Chápeš lietadlo a .. tak."
"Zvláštne.. Poznáme sa tak dlhu dobu a zrazu.. neviem čo povedať."
"Možno to tak malo byť."
"Veríš tomu?"
"Vaness.."
"Bež už Lou.. Prosím."
"Budeš v pohode?"
"Mám na výber?"
"Prepáč... tak.. Ahoj."
"Ahoj.. Užite si turné."
"Smiem.. Smiem ťa objať?"
"Isteže." S miernym úsmevom a slzami ktoré sa mi po jeho otázke už nedali dlhšie zadržať som položila šálku s čajom na parapetu okna, a pevne som ho objala.
"Tak ja idem.."
"Fajn.." Potichu som šepla a zadívala som sa na stenu ktorá bola vyzdobená s fotkami s detstva. "Louis! Počkaj.. Prosím."
"áno?"
"Čo toto všetko teraz znamená? Je koniec už navždy? Už neexistuje žiadne kamarátstvo? Žiadna láska či minulosť?"
"Dobre vieš ako to je.. Ale navždy ťa budem ľúbiť rozumieš?"
"Ako? tak isto si ľúbil iné dievčatá a nakoniec si tiež odišiel?"
"Ony boli iné, ty si môj malý originálny drobec ktorého neopustím nikdy." S vážnym pohľadom sa na mňa zadíval a prešiel cez prach dverí čo spôsobilo stratenie jeho postavy s môjho dohľadu..

Pár dní po tom čo chalani odišli na turné, baby sa roztrúsili po svete a ja som sa vysťahovala zo spoločného bytu. Namiesto Práce v divadle som sa rozhodla pre vysokú školu s ubytovaním. Internet je opäť plný správ o zamilovanom páriku Elounor a nenávistné či posmešné správy zatiaľ úspešné doručené na môj Twiter. Zmenilo sa niečo? Okrem toho že som si prefarbila vlasy a začala som skutočne písať prvú knižku o mojom živote nič zvláštne. Naivné myšlienky o tom že sa Louis skutočne ozve, zavolá alebo napíše odišli presne tak rýchlo ako aj prišli.
"Stále nič?"
"Čo tu pre boha robíš, myslela som že si na opravných."
"Preložili sa. Prečo sa mu neozveš ty?"
"Noémi.. Nie je to tak ľahké.. Čo mám akože spraviť? Zobrať mobil napísať ahoj, strašne mi chýbaš a nevykašleš sa na El a chalanov, a nevrátiš sa ku mne?!"
"Prepáč.."
"To je v pohode.. ty prepáč mne."
"Nič sa nestalo, máš na to práve. Dnes je taká menšia párty, pridáš sa?"
"O koľkej?"
"Vlastne už začala."
"Oh.. jasné, oblečiem sa a hneť som dole." S úsmevom som sa na ňu zadívala a posadla som sa za písací stôl. S vážnym pohľadom som sa zadívala na mobil ktorý bol položený na posteli. S rýchlim za krúteným hlavy som sa postavila ku malej skrini s ktorej som si vybrala krátke čierne šaty do ktorých som sa obliekla a jemne som si upravila vlasy. S vyčítavým pohľadom som sa pozrela na dvere a späť na mobil...
"Chýbaš mi... -Vaness" Opäť zo slzami v očiach som napísala a odoslala...

"Neboj Noémi, o dve minútky som tam, som na druhej strane len čakám kedy prejde táto skvelá premávka."
"Fajn, čakáme ťa zlatko, papa!"
"Pá." Zo smiechom som zložila a vstúpila som na ulicu vedúcu ku baru. Silné osvetlenie a škrípanie bŕzd mi moje telo znehybnilo na mieste. Silný náraz a môj dopad na drobné kamienky pokrývajúce cestu mi v očiach naskytli vystrašený pohľad ktorý zmizol až po upokojujúcej straty vedomia...

Nečítam po sebe, myslím že 2 krát by som to už nedala! :DDD Komentár? :3

6 komentárov:

  1. I.am.going.to.kill.you.right.now!
    choď sa odsťahovať! :) alebo napíš okamžite ďalšiu časť, kde dopadne všetko dobre! nemôžeš to takto nechať!
    BTW, lovely sweetie ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Počkáš do 4.8? :D potom prisahám že vypadnem! :D Ale môžem! :3

      Odstrániť
  2. coze ?! :O ako si mohla ?! .. potvora! :D ale aj tak uzasne :) I love you :*
    Chiara

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Krasne uzasne dokonale :D :D sup sup dalsiu

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Uh? o.O :D kto si?! :D v každom prípade, ďakujem!! :3

      Odstrániť

LED štipce z poštovne zdarma. :)

Myslím, že nie som jediná, ktorá svoje spomienky rada robí večnými vďaka vymoženosti akými sú fotografie. Preto ma veľmi potešila táto sve...