I wanna be everything you need. ♥ 18.

                                     
Hlásim sa k vás opäť po pár dňoch! :3
Prepáčte že to tak dlho trvalo ale moja nálada bola tento týždeň dosť divoká a keďže teraz mám poriadne blbú náladu prečo nezačať písať? :3
Prosím komentujte! ďakujem vám za každý jeden komentár! :*

"Čo tu chcete?!" S drsným tónom som šepol a s rukami vo vačkoch som sa oprel o stenu pri okne.
"Som jej mama Harry, nezáleží na tom či ma tu chceš a či nie. Na tej posteli leží dievča ktoré som porodila, ver či never ale správa že leží v nemocnici ma zasiahla tak isto ako aj teba!" S plačom mi odpovedala a potichu zatvorila dvere čo spôsobilo Clarine mierne pokrčenie čela.
"Uhmm.. Povedali ste jej že nie ste jej matka, že máte len jednu dcéru a vyhodili ste ju z domu ktorý vlastnila, o ktorý sa starala a v ktorom žila spolu s jej sestrou. Donútili ste ju ísť až na také dno že ju vyhodili zo školy, ani si neviete predstaviť čo to s ňou spravilo, má samovražedné myšlienky, depresie a všetky moje fanúšičky ju nenávidia pretože si myslia že ma využíva kvôli tomu že býva u mňa. A vy si hovoríte mama? Vy ktorá ste jej nedali domou keď ste jej ten jej zničili? Vy ktorá ste zničila jej sen a nedovolila jej žiť druhý pretože ste ju proste zosmiešnili, všetko jej vyčítali? Pozrite sa na ňu, správala sa ako mrcha, robila sa že je zlé a drsné dievča bez citov a ako vyzerá teraz? Ako zraniteľný anjel ktorý každým nádychom trpí viac a viac.."
"Ľúbim ju do riti Harry! Viem že som to všetko pokazila ale som tu od toho by som začala od znov, od základov! A je mi jedno aký názor na to máš ale teraz jednoducho pôjdem ku je posteli, chytím ju za ruku a budem ju za ňu držať až kým sa na mňa nepozrie a neusmeje! A je mi srdečne jedno či sa ti to bude páčiť a či nie! O svoju dcéru budem bojovať a žiaden jej chalan mi  v tom nezabráni!" Bez odpovede som sa na ňu pozrel a s miernym úsmevom som ju chytil za rameno pred tým než som za sebou zatvoril dvere na izbe...

*Clar
"Čo tu robíš.." Chrapľavým hlasom som prehovorila a pozrela som sa smerom ku mame, keď sa jej chladná ruka dotkla končekov mojich prstov. Presne tak ako keď som bola malé dievčatko..
"Chcela som ťa vidieť, potrebovala som ťa vidieť zlatko.."
"Mami ja.."
"Nie! Teraz nechaj hovoriť mňa, prosím." Zo slzami v očiach si ku posteli potiahla stoličku na ktorej do teraz sedel Harry a zadívala sa na mňa. "Mrzí ma to, všetko čo som ti povedala, všetko čo som ti vyčítala.. Spravila som obrovskú chybu a priznávam že som len obyčajná žena ktorá pracuje ako stroj, zaujíma sa len o prácu, no som schopná to všetko zmeniť! Zmeniť pre teba a Clar! Vzdám sa práce, úplne všetkého len aby som mohla byť s vami."
"To nemusíš, dlho som nad tým rozmýšľala a.." Na chvíľku som sa odmlčala kvôli jej pevnému stisku ktorý zrazu prerušila a položila si ruku na svoje koleno. "A chcem sa s tebou stretávať." S úsmevom som sa na ňu pozrela a načiahla som sa za jej rukou.
"Bože zlatko! Ani si nevieš predstaviť ako.."
"Ako som ťa potešila? To ty si nevieš predstaviť ako dlho som nad týmto rozhovorom a touto situáciou uvažovala."
"Ľúbim ťa Clar."
"Ja teba tiež mami.." Slabo som ju pohladila po ruke a zo zrakom som prešla ku sestričke ktorá vošla do dverí.
"Je mi to ľúto ale návštevné hodiny sa skončili, pokiaľ chcete môžete odísť ale na dnes to je všetko. Oh, a slečna! Váš priateľ povedal že sa vráti o takú hodinku, musel si niečo vybaviť v meste."
"Ďakujem.. Ahoj mami." S tajomným úsmevom som jej zakývala pred tým než zatvorila dvere a moje oči sa prebudili k  životu. Jedna hodina, hodina na to aby som skoncovala zo všetkými problémami, aby som skoncovala zo sebou.. S položením mojich chodidiel na studenú dlážku mojim telom prebehla zimnica ktorá ma prinútila spraviť ďalší bosí krok po studených kachličkách izby. S dlaňami oboch rúk som zabuchla dvere na malej kúpeľni spojenou zo samostatným záchodom a potichu som prehodila kľúčikom. S tichým smiechom som sa postavila pred zrkadlo a rukami som sa oprela o umývadlo stojace pod ním.
"Slečna? Ste tam?!" Ozval sa spoza dverí hlas sestričky ktorá mi pred pár minútami oznámila že Harry s vráti až o hodinu.
"Eh.. Áno! Ak je to hocičo, nechajte to v izbe!"
"Ste v poriadku?!"
"Pravdaže!" S tichým smiechom som jej od kričala a trasúcou rukou som si prešla po vlasoch.
"Teraz už budem v úplnom poriadku." Potichu som šepla a rukou som treskla do zrkadla ktoré sa roztrieštilo na drobné kúsky. S pevným uchopením jedného z nich som bez ďalšieho váhania priložila ostrú stranu ku môjmu zápästiu a silným potiahnutým po bledej pokožke som nechala moje telo bez pohybu preciťovať neskutočnú bolesť ktorá ma pomaly pohlcovala a lákala do teraz nepoznaného sveta....

/23.11.2013/
"Clar! Preber sa zlato, prosím!" Netrpezlivým a zničeným hlasom ma prebúdzal Harry zatiaľ čo jeho silné ruky nechával omotané okolo môjho tela. Bez otvorenia očí som zo zaskočeným, celým vnútrom vnímala jeho slzy dopadajúce na moje telo. Zničujúca bolesť ktorá ma priam mučila keď som svojím telom nedokázala ani len pohnúť a otvoriť oči aby som sa zahľadela do tých jeho, ktoré teraz museli vyzerať tak zničene a pritom tak anjelsky.. "Zbohom kráska.." Tichým hlasom mi šepol do ucha, pred tým než mi nechal na vlasoch bozk. "Ľúbim ťa.." S plačom ma pohladil po líci a moje telo uložil do tvrdej postele, a jeho stisk nechal úplne oslabiť.. 

/23.5.2014/
Slabé ale pritom oslepujúce svetlo ktoré mi svietilo do očí zo zdvihnutých žalúzií skrčilo moju tvár do nesúhlasnej grimasy. S oslabeným zodvihnutím ruky ku tvári som opatrne otvorila oči a pohľad na neustáli nemocničný priestor, vyschnuté ruže a miestnosť takmer bez života mi na moment vyrazila dych.
"O môj bože! Slečna, máte neskutočné šťastie! Už sme si mysleli že sa nepreberiete!" S nadšeným hlasom sa ku mne prihovorila sestrička ktorá vošla do izby s modrou šablónou.
"Čo.. sa stalo?"
"Boli ste  v kóme, takmer pol roka. Je zázrak že ste sa vôbec prebrali, už sme vám veľa času nedávali."
"Kde.. je Harry?"
"Kto? Oh, počkať! Vy myslíte toho pekného, mladého muža ktorý vás sem priviedol?"
"Uhmm.. Myslím že áno."
"Ten sa tu už dosť dlhu dobu neukázal, už je to niečo cez štyri mesiace."
"Asi má turné.." Potichu som zamrmlala a nadvihla som sa na posteli aby som sa mohla oprieť o biele čelo postele.
"Prosím? Hovorili ste niečo?"
"Nie.. Eh.. Kedy môžem ísť domou?"
"No, prebrali ste sa po pol roku myslím že ešte taký mesiac alebo dva týždne by ste si tu mali poležať."
"Nie! Teda, ja to zvládnem aj doma, pozrite zavolám sestre alebo.. proste ja musím ísť domou!"
"Upokojte sa, uvidíme čo sa dá robiť." S úsmevom sa na mňa pozrela a zatvorila dvere na izbe...

"Neverím že si sa prebrala, neverím že ťa pustili domou! Ty si neskutočná Clar! Mala si tam ešte zostať!" Zo smiechom ma posadila Kim na jej gauč a hodila moje veci na zem.
"Som predsa to bláznivé dievča, no nie?" V tichosti som sa usmiala a bolestne som sa oprela. "Prinesieš mi notebook? Premeškala som pol roka, potrebujem vedieť čo sa za ten čas stalo."
"Nič dôležité! Mama dala výpoveď, teraz je s otcom na dovolenke, čakajú ďalšie bábätko inak! Ďalší rebel do rodiny." Vážnym pohľadom sa na mňa pozrela a zastrčila notebook za jej chrbát.
"To je skvelé ale myslela som skôr Harryho a chalanov."
"Nič dôležité!" Pohotovo my odpovedala čo spôsobilo na mojej tvári pochybný pohľad.
"Kim!"
"Skutočne, získali ďalšie ocenenie, začalo im turné, už sú na ňom pár mesiacov, vydali album, klipy, mali film a voňavku."
"Och, takže sa im darí?"
"Presne, dokonca si aj Niall našiel dievča."
"Prosím nech je to.."
"Demi? Pokiaľ áno máš dnes šťastný deň."
"O môj bože! Tieto dve zlatíčka musím vidieť! A čo Harry?"
"Nič zvláštne.."
"No ták! Nevidela som ho pol roka! Čo s ním je? Vlastne, mala by som mu zavolať! Podáš mi mobil?!"
"To bude zbytočné.."
"Ako zbytočné?!"
"Zrušil si číslo.."
"Čo si?!"
"On... Clar.. Chodí s Jane.." Tichým hlasom prehovorila a mojím telom zrazu začal prúdiť nepoznaný pocit. Strach? Sklamanie? Odkopnutie? Žiarlivosť? Pomalá smrť zo straty jediného človeka ktorý mi dal viac než vlastná rodina?..

*Harry
"Harry, zlatko! Môžeš na chvíľku? Moje lásky ťa chcú vidieť!" Zaznel mi v ušiach Janein hlas a na tvári sa mi objavil opäť ten falošný úsmev. S pevným objatim som si ju presunul na svoje kolená a na líce jej vtisol bozk, pred tým než som zamával do kamery. Vyše 5000 dievčat ktoré sledovali tento zbytočný Livestream rozbúrali takmer celý systém kvôli nenávistným spávam na jej osobu.
"Myslím že to by na dnes stačilo, majte sa!" Zo širokým úsmevom som poslal pusu a zaklapol notebook. S odstrčením jej tela z môjho som si ľahol na gauč a pustil televízor, zatiaľ čo som sa v ruke hral z mobilom.
"Harry! Tie dievčatá tam boli kvôli mne! Majú ma radi! Nechápem prečo si mi to zavrel!"
"Pretože.."
"Si idiot! Harry si môj už pol roka! Čo na tom nechápeš! Chodíme spolu! Tá malá štetka je už minulosť! Miluješ mňa, nerozumieš?!"
"Nechodíme spolu, tá malá štetka ako ju nazývaš je dievča ktoré skutočne milujem a kvôli tvojej jebnutosti som ju musel nechať ísť! Nebyť tvojho skurveného otca tak teraz nasadám na prvé lietadlo, chytím ju do objatia a aj cez jej nadávky, nenávisť alebo silné údery by som ju už nikdy nepustil! Rozumieš ty tomuto?! Si obyčajná vypočítava mrcha ktorá ničí život nie len mne ale aj tomu najlepšiemu dievčaťu na celej planéte! A ver tomu že ak sa jej opäť niečo stane, tak zariadim aby si si to vypila troj násobne!" Nervózne som na ňu vyštekol a silno do nej drgol pred tým než než som sa postavil z gauča a zabuchol za sebou dvere na izbe.
"Skurvená suka!" Potichu som zamrmlal a hodil som sa do postele. Zvučka môjho mobilu ktorá mi začala hrať ani nie päť minút po mojom výbuchu ma prebudila z môjho myslenia na Clar.
"Čo je Paul?!" Nervózne som zamrmlal a prevrátil som sa na brucho.
"Čo to malo znamenať?! Vieš dobre že to že zavrieš notebook neznamená že vypneš Livestream! Celý váš rozhovor bolo počuť! Vysvetlíš mi sakra ako to máme teraz riešiť?!"
"Nijako Paul! Milujem Clar!"
"Nemôžeš ju milovať Harry!" Nahnevane zvrieskol a zrušil hovor.. Zo zatajeným dychom som odblokoval mobil a s miernym úsmevom som prstom prešiel po obrazovke, na ktorej žiarila jej fotka..

-Táááááááák!! :3 Neviem ako vy, ale ja som spokojná pretože teraz mám opäť ďalšie nápady! :3
-Pokúsim sa časti pridávať skôr, od zajtra beriem lieky takže dúfam že to nebude mať vedľajšie účinky..
-Dáte tri komentáre? Prosíím! :3
-Páčila sa vám časť? :3
-Ako myslíte že to bude pokračovať? :OO ;DD
-Ľúbim vás! :3 
-Za chyby prepáčte, nečítam po sebe! :)