piatok 25. októbra 2013

I wanna be everything you need. ♥ 19.

V pondelok na besedu s pánom spisovateľom! :3 Neskutočne sa teším, aj keď sa nesmierne čudujem že vybrali práve mňa! ;DDDD
Mimochodom, STORY OF MY LIFE!!! 
P.S nečítam po sebe! Za chyby prepáčte! :) 



*Clar

"Kam teraz akože ideš?" S rozospatým pohľadom sa na mňa pozrela Kim a unavene sa oprela o zárubňu dverí.
"Hľadať prácu." S úsmevom som si odpila z kávy a vzala som si tašku, ktorú som si vyšvihla na rameno.
"To nemyslíš vážne, je sedem hodín ráno a včera si sa vrátila z nemocnice!"
"Ja viem, ale nedokážem sedieť doma na zadku! A.. pokiaľ si si nevšimla bývam u teba, máš šestnásť, nemôžeš platiť všetko sama.."
"Mám sedemnásť a mama nám pomôže."
"Nemôžem Kim, jednoducho.. prídem okolo tretej, bež sa pripraviť do školy a.. potom zájdeme niekam na večeru." Slabo som ju objala a vyšla som do chladného, upršaného Londýna.. "Bože, ako mi toto nechýbalo." Potichu som zašepkala a rozprestrela som si nad hlavu čierny dáždnik s hnedou rúčkou.
Zo slúchadlami v ušiach som pomaly kráčala pomedzi všetky reštaurácie, firmy, obchody až som sa nakoniec dostala ku veľkej budove ktorá pôsobila neskutočne chaoticky a pritom sľubne.
"Dobrý deň, ehm.. ja som Clarisse  Walker a.."
"Prišli ste na pohovor?"
"No vlastne to len skúšam ja som sa len prišla opýtať či nemáte nejakú voľnú pozíciu."
"To sa musíte opýtať pani Elsner. Ale pokiaľ viem, pred pár dnami vyhodila jedno dievča, takže ste na správnom mieste." S úsmevom sa na mňa pozerala a vzápätí svoj zrak odvrátila k monitoru počítača.
"Uhmm. Ďakujem." Ticho som šepla  a s mokrými stopami som prešla ku sivému výťahu.

"Pani Elsner?" Nesmelo som sa spýtala keď som prestrčila hlavu cez dvere a zahľadela som sa na osobu stojacu chrbtom ku mne.
"..Ozvem sa ti večer, maj sa.." Rýchlo zamumlala a prudko sa otočila ku mne zo skúmavým pohľadom na tvári. "Vy ste?"
"Och, prepáčte som sClarisse Walker a ja počula som že máte voľnú pozíciu a napadlo ma že by som to mohla skúsiť?"
"Priniesli ste životopis?"
"No vlastne, ja som nemala ani najmenšie tušenie že skončíš práve  v tejto firmy takže nie som nejako pripravená ale.. Pokiaľ je to potrebné ja vám ho môžem priniesť."
"Nie, o desať minút musím odísť do New Yorku, pošlite mi to prosím e-mailom. Ja sa vám určite ozvem behom tohto týždňa."
"Oh, fajn! Ja vám to teda pošlem.." Nadšene som prehovorila a svoj zrak som upriamila na jej ruku v ktorej začal opäť zvoniť mobil. "Tak.. zatiaľ dovidenia." S úsmevom som sa otočila a zatvorila za sebou obrovské biele dvere..

"Takže to máš?" S prekvapeným pohľadom sa na mňa pozerala Kim a vidličkou zapichla do jahody ktorú mala v ovocnom šaláte.
"Nie tak celkom, musím jej ešte poslať životopis a potom sa uvidí. Ale vyzerá to sľubne!"
"To som rada, inak.. Ako sa.. ehm.. cítiš?"
"Fajn prečo?"
"Ty.. o tom nevieš?"
"Neviem o čom?"
"No.. Harry on sa zasnúbil s Jane, vraj čaká dieťa."
"Skutočne?" Zo zatajeným dychom som prehovorila a s nechuťou do jedla som od seba odsunula tanier.
"Písal mi Liam, nie sú z toho bohvieako nadšený."
"Nečudujem sa... ale prajem im to." Zo slabým úsmevom som zdvihla ruku, čím som chcela naznačiť čašníkovi že platím.
"Čo robíš? Veď len teraz sme prišli.."
"Prepáč, v pohode dojedz len.. mala by som poslať ten životopis.." S hlasným výdychom som položila na stôl nejaké peniaze a vzala som si kabelku, ktorú som mala zavesenú na kraji stoličky. "Tak doma.." Potichu som zamrmlala pred tým než som zatvorila dvere na reštaurácií.

"Som doma, ďakujem že si ma počkala a nemusela som čakať na debilný taxík!" Zaznel mi Kimin hlas v ušiach keď som sa bezmocne zošuchla po stene dole a dlane rúk som si priložila k tvári. "Clar?! Si doma?!" Zosiloval jej hlas, čo naznačovalo že sa blíži ku mojej izbe. "Clar?!" Roztraseným hlasom otvorila dvere a pri pohľade na moje telo ktoré znázorňovalo, že som duchom zomrela aj keď  človekom tu ešte stále so, sa na mňa smutne zahľadela..
"O môj bože! Clar, čo sa ti stalo?" Jej studený dlane položila na moje premočené ruky a prstom mi zotrela slzu ktorá sa mi vykotúľala z oka.
"Nič ja len.. odchádzam.."
"Kam pre boha! Nemôžeš len tak odísť a.. čo tie kufre?!" Šokovane  sa na mňa pozrela a posadila sa vedľa mňa.
"Ja neviem.. nemôžem tu zostať Kim, celý tento Londýn, každé jedno miesto.. všetko mi pripomína Harryho! Nedokážem to, tvárim sa ako mi je všetok jedno a že som rada že je šťastný ale nie som! Rozumieš? Trpím.. ja.."
"Hlavne nehovor nič čo budeš potom ľutovať! Harry je idiot, robí chybu ale miluje teba! Bože Clar, pozri sa na ňu, čo má ona čo ty nie?"
"Krásu? Múdrosť? Harryho? Všetko čo mu ona dokáže dať a ja nie.."
"Si nádherná Clar, oveľa krajšia než tá umelina! Nemôžeš to takto brať, vieš koľko chalanov na teba čaká tam vonku? A čo tá práca? Nechceš si snáď vyskúšať neskutočne tesný oblek, výzor nejakej sexy asistentky a pritom zvodne baliť mladých kolegov?"
"To znie lepšie.." Zo slabým smiechom som ju objala a zo zrakom som opäť prešla na moje ruky.
"Vybaľ sa.. nemá to cenu."
"Čo by si povedala keby si niečo vypijeme?"
"Že to nie je zlý nápad, poď vstávaj!" S nadšeným pohľadom sa postavila a s rukou predo mnou ma vyšvihla na nohy..

"Nevládzem!!" S neskutočným smiechom a konečne lepšou náladou som sa hodila do postele aj cez neskutočnú bolesť hlavy ktorú dopĺňala hlasná hudba ktorá mi stále hrala v mysli.
"Nevládať budeš zajtra, mám školu. Toto asi ťažko sama vysvetlím." Prehovorila Kim keď sa drsne hodila na druhú stranu mojej posteli a potiahla ku sebe malý vankúš.
"Ty si šľahnutá Kim! Z tohto ťa ja ťahať von nebudem!" Zo zdržaným smiechom som ju buchla pred tým než som sa prevrátila na brucho a zaspala.
Zvuk môjho mobilu ktorý ma prebudil snáď desať minút po mojom zaspaní ma prinútil na slepo sa po ňom načiahnuť a zdvihnúť ho...

Komentáre, návštevnosť prosíím!! :** 

Aby som vedela či sa oplatí písať ďalej! :)

2 komentáre:

  1. Chcem, aby boli opäť spolu :( Haroldíno nech sa spamätá a vykašle na Jane :p Je tu Clar :) Ale verím, že to ešte napravíš ;)
    P.S.: Po celý čas som počúvala Story of my life počas čítania :3
    P.P.S: Je to dokonalé, moja spisovateľka ♥ :) xx

    OdpovedaťOdstrániť
  2. to s tým, že sa opijú mi pripomenulo dnešok :D škoda, že si tam nebola :/ je to dokonale ako vždy :3 píš ďalej! :) Tvoja kamarátka, ktorá je tiež prekvapená, že sa ocitne na tej besede! :D

    OdpovedaťOdstrániť

LED štipce z poštovne zdarma. :)

Myslím, že nie som jediná, ktorá svoje spomienky rada robí večnými vďaka vymoženosti akými sú fotografie. Preto ma veľmi potešila táto sve...