pondelok 18. novembra 2013

I wanna be everything you need. ♥ 24.

Veľmi, veľmi sa ospravedlňujem, že deň meškám ale včerajšok nejako nevyšiel. Snáď mi to odpustíte! ;D
Mimochodom, ktoré ste to porušili a pustili ste si MM? :3 Ja ho práve počúvam a je to totálne dokonalý album! :) Chalanom sa jednodznačne vydaril a vec ktorá ma potešila, že každý jeden má rovnaké sólo v pesničkách! :)


"Chcem umrieť, tak strašne chcem umrieť!" Potichu som šeptala, čím som vypĺňala ticho v aute. Zo stálym držaním zakrvaveného boku som jednou rukou držala volant a bezpečne som sa snažila prechádzať cez prázdnu cestu, na rozcestie plné áut. Neznáme meno, či dedina ktorá sa rozprestierala tak povediac pod mojimi nohami, mi na tvári držala nervózny pohľad kvôli bolesti ktorá sa stále stupňovala a neskutočnému pocitu nebezpečia.. Prudké vytočenie do zákruty ma "prebudilo" zo zamyslenia a vrátilo ma späť na pevnú zem. No, pevnú ako sa to vezme. Drsný náraz o strom na pravej strane malej priekopy moje bolesti ešte znásobil a presunul ju z pozície "Ukrutná bolesť" na "Neznesiteľné zvieranie môjho tela." S rukou som si opatrne prešla po hlave, ktorá ma bolela ako by som štyri dni ťahala nočné, nespala a každú minútu niečo zapíjala. Krv ktorá sa mi zjavila na roztrasenej ruke, keď som si ju zložila zo záhlavia, moje zreničky rozšírila a telo ešte viac z neistila. S kŕčovitým vystúpením z auta som opatrne, stále sa držiac za bok, prešla na ulicu zo zopár autami a celá zakrvavená som som sa s rukami nad hlavou zastavila v polke cesty. Zvuk pískajúcich kolies pred mojim telom a prudké zastavenie mi moje srdce šialene rozbúchalo. Zo slzami v očiach som sa ochotne chytila staršieho pána, ktorý mi poskytoval jeho ruku a sedadlo spolujazdca..

"...Nebojte sa, bude v poriadku. Potrebuje si len odpočinúť." Prehovoril akýsi dámsky hlas a moje srdce sa zrazu "prebudilo" v túžbe vedieť, že ten kto sa na to pýta je Harry. S opatrným otvorením viečok mi v mojom hrdle úplne vyschlo. Nie z dôvodu, že neviem ako dlho tu ležím na nemocničnej posteli určite bez poskytnutého pitného režimu, len z akousi infúziou plnou sedatív. Ale z toho, že človek ktorý sa na to pýtal, bol jeden z mužov stojacích pred pár hodinami na schodoch môjho "prechodného" uväznenia.
"Boli by sme radi keby ste ju tu nechali osamote, potrebuje pokoj. Určite sa Vám ozveme keď sa prebudí." Netrpezlivým hlasom prehovorila postaršia sestrička a zavrela za ním dvere. Podla neustáleho počutia zvuku pera čarbajúceho na papier som usúdila, že ešte stále sedí pri mojej posteli a pozorne si zapisuje všetky veci ohľadom môjho stavu. S miernym pootvorením očí som hlavu otočila na jej stranu, čím som si získala jej pozornosť.
"Dostaňte ma z tadiaľto.. Prosím!.." Takmer bez hlasu som zašeptala a pevne som jej stisla ruku.
"To nie je možné slečna! Len teraz ste sa prebudili po vážnej dopravnej nehode!" Bez váhania mi ostro odpovedala a opäť sa začala venovať dotazníku.
"Vidíte toto?.." Opäť som sa pokúsila dostať pozornosť na moju stranu a pomaly som si zdvihla akési nemocničné pyžamo.
"Nebyť toho odporného bastarda ktorý len pred chvíľkou odišiel s akože ustarosteným pohľadom, nemusela by som tu teraz ležať ale mohla som pokojne tráviť svoj život pri tom najlepšom chalanovi a jeho skvelej partií. Mám sa starať o svoju sestru a podporovať mamu a nie tu ležať v strachu kedy sa opäť rozletia dvere a on ma bez citu zatiahne do nejakej miestnosti kde ma s pokojným úsmevom zabije! Chápete moju situáciu? Nemôžem tu zostať, v meste ktoré ani nepoznám! Potrebujem sa dostať preč, hocikam kde ma nenájde. Nemôžem žiť v tomto prekliatom strachu!" Zo slzami ktoré sa mi pomaly spúšťali po lícach, som slabo privrela oči. "Prosím, pomôžte mi odtiaľto sa dostať. Vyzeráte byť milá a skúsená žena! Nedovolte mu to, prosím.. Nedovolte mi tu byť opäť o pár dni.. Nechcem sa tam vrátiť.. Už viac nie.." Takmer zo zlomeným hlasom som jej hľadela do očí, v ktorých sa odohrával tak neopísateľný príbeh. Jeho hlas ktorý opäť zaznel na chodbe v podobe vrieskania na nejakú osobu, môj pohľad zmenil na viac prosebný.
"V kúpeľni sú jedny dvere, sú pre tých, ktorý sú neschopný stáť na svojich nohách. Zober si tieto kľúče, dostaneš sa s nimi na recepciu. Posnažím sa ho tu zdržať a ty zatiaľ prejdi do malej miestnosti. Nájdeš tam dievča, jej meno je teraz nepodstatné povedz, že ťa za ňou posiela jedna zo sestričiek. Dá ti šaty a vyvedie ťa von z nemocnice. O desať minút by ti mal ísť autobus, je to dve ulice doľava. Prosím, ponáhľaj sa!" Vystrašene na mňa hľadela pričom mi z rúk odpájala infúziu a akúsi hadičku. V rýchlosti mi do rúk podala kľúč a oprela sa o dvere za ktorými stal ten chlap. Takmer bez dychu som utekala cestou ktorou ma poslala a od mladého dievčaťa som si zobrala svoje veci. S pozorovaním jeho postavy v okne som sa bez váhania rozbehla cez ulicu, do malej uličky z kadiaľ som prešla na autobusovú zástavku na ktorej už stál autobus...

"Luton.." Takmer nečujne som prehovorila keď som vystúpila na konečnej zastávke a rozhliadla som sa po okolí. Menší, polorozpadnutí hotel ktorý sa črtal v pozadí za veľkou budovou vo mne vyvolal pochybnosti.
"Jednu izbu na noc, poprosím." Zahlásila som keď som vykročila ku recepcií.
"Číslo 12, môže byť?"
"Isteže, kde to nájdem?"
"Druhé poschodie slečna." S milým úsmevom prehovorila a do rúk mi vložila kľúč s číslom izby. S prejdením po nekonečných schodoch som odomkla dvere na malej ale zato útulnej izbe. S nervami na pokraji som sa s plačom posadila na posteľ a svoje slzy som nechala voľne dopadať do dlaní. Slabý zvuk búchania na dvere odohral v mojom žalúdku rôzne prevedenia a srdce mi opäť neopísateľne rozbúchal.
"P..prosím?!" Opatrne som prehovorila, pričom som pomaly otvárala dvere.
"Harry.. čo tu pre boha robíš?!" Prekvapene ale zato s neskutočným nadšením som zašeptala a pevne som ho chytila za tričko, čím som si ho pritiahla bližšie do objatia.
"Snáď si si nemyslela, že ťa nechám samú. Že len tak budem doma sedieť a nedostanem s Kim čo si spravila."
"Mrzí ma to.. Tak strašne ma to mrzí Harry!" Previnilo som prehovorila a prešla som ku oknu, z ktorého bol nádherný výhľad na žiarovo veľký mesiac.
"Nevyčítam ti to, nespraviť to ty spravím to ja. Tá žena ti zničila takmer celý život, zabila tvojho otca. Bol by som naivný keby som veril, že to nespravíš. Nikto sa to nedozvie. Absolútne, rozumieš?"
"Chcem aby to vedeli! Všetci! Nedokážem s tým žiť Harry! Viem, spravila zlé vecí ale do pekla ja som hu zabila, rozumieš? Povedz mi, ako sa mám pozrieť do očí mame? Kim? Chalanom či tvojím fanúšičkám.. Ako sa mám pozrieť do očí tebe?.."
"Tak ako do teraz. S tým pokojom, bláznom v duši a s neskrotnou láskou. Chalani sú na tvojej strane, Paul ti hľadá najlepšieho právnika. Všetko ukazuje v tvoj prospech. Mama a Kim sú tak vystrašené, že aj keby zabiješ polovicu Londýna tak ťa nepustia z objatia, a fanúšičky sú celé zúfale, myslíš, že kto mi dal vedieť kde si? Moje šikovné detektívky."
"A čo ty?.." S pochybnosťami som prehovorila a otočila som sa ku nemu. Jeho žiarivé zelené oči, ktoré sa okamžite stretli s mojimi spôsobili moje zimomriavky.
"A ja ťa tak neskutočne milujem, že od teraz ťa už nepustím. Nikam. Si moje rozkošné srdiečko ktorému už nikdy nikto neublíži. Ľúbim ťa, nech sa deje čokoľvek zlato. Rozumieš?.."
"Nemôžeš tu zostať Harry.. Nechcem aby si mal problémy a bol v nebezpečí."
"Aké problémy? Problémy budem mať ak odídem bez teba. Tie dievčatá by ma zaživa roztrhali. Clar, zlato.. Je mi jedno či budeme po celý život v tomto hoteli, u nás doma či niekde vo svete s falošnými menami a plastikou. Budem pri tebe, navždy!" Bez akéhokoľvek prerušenia očného kontaktu prehovoril a oprel si čelo o moju hlavu. "Tak šialene ťa ľúbim Clar.." Chrapľavo prehovoril a slabo ma pobozkal na poranené pery.
"Nedovoľ mi o teba opäť prísť.. Už nikdy, prosím." Potichu som šepla a pevne som ho objala.
"Už nikdy zlato.." Jemným hlasom ma ubezpečil a slabo pohladil po líci, po ktorom mi stiekla drobná slza..

-Zo začiatku som nebola spokojná, ale s týmto koncom celkom som! :) Mám to všetko vypočítané , takže počítajte aj z ďalšími časťami. Pokiaľ všetko pôjde ako má, mali by byť častejšie.. :)
-Komentáre prosím! :)
-Mimochodom!! Ďakujem za návštevnosť! :)

2 komentáre:

  1. Zo začiatku to bol hotový masaker čítať! :D Bála som prečítať ďalšiu vetu, ale vďaka mojej zvedavosti som to zvládla! Ale ten koniec....nič sladšie som nečítala než toto :) Je to dokonalé ako vždy :) *Bella

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Harrynuško :3 On je taký zlatunký :) Krásna časť, zlatík :) Oni dvaja už nech sú navždy spolu :3 Neviem sa dočkať ďalšej!!! ♥♥♥♥

    OdpovedaťOdstrániť

LED štipce z poštovne zdarma. :)

Myslím, že nie som jediná, ktorá svoje spomienky rada robí večnými vďaka vymoženosti akými sú fotografie. Preto ma veľmi potešila táto sve...