Žiť či existovať?

-Veľmi pekne ďakujem svojej dokonalej žene, ktorá si opäť raz vytrpela moje správy a pomohla mi vybrať tému na ďalší nezmyslený článok. Si poklad! ♥
:)
Chcem písať.
Písať tak strašne veľa.
Až kým niekde vnútri mojej duše neucítim ten skvelý pocit úľavy.
Pocit, v ktorom budem mať istotu, že som akýmsi spôsobom zo seba vypísala všetky tie svoje negatívno - pozitívne myšlienky, ktoré v sebe dusím.

Pred nedávnom som čítala jeden citát.
Po pravde ich bolo viac.
Rada ich čítam.
No tento mi z nejakého dôvodu uviazol v pamäti a núti ma neustále premýšľať.
Znel takto. 
"Žiť, to je najvzácnejší dar na svete, pretože väčšina ľudí iba existuje."

Do teraz neviem prečo nad ním uvažujem.
Možno sa mi len páči.
A možno vo mne vyvoláva akýsi pocit toho, že v istej miere je to aj o mojom živote.
Pokiaľ si v pamäti prebehnem celý svoj život,
alebo okamihy, na ktoré si zreteľné pamätám je vážne veľa chvíľ, kedy som skutočne žila.
Ale aj nespočetne veľa dní kedy som proste len existovala.
Neľutujem tie dni, to nie.
Pretože každý deň, každá chvíľka, každá sekunda nám v živote niečo dá.
Možno nie niečo veľké, niečo čo ovplyvní náš život.
Ale niečo nám dá.
Aj keď si to ani neuvedomujeme či tomu nedávame veľkú pozornosť.

Sú okamihy, kedy mám proste chuť kričať.
Vykričať si hlasivky len aby skončili tie dni.
Tie, v ktorých len existujem a nemám pocit, že žijem, že v tomto svete mám nejakú úlohu.
A potom dni kedy som až tak moc viditeľná pre ostatných, že chcem byť na okamih neviditeľnou, tou, ktorá neexistuje pre ostatných.

Občas si proste prajem jedno.
A neskôr druhé.
Možno z dôvodu, že chcem žiť so všetkými a užívať si plnými dúškami celý život s každou osobou, ktorá žije v danom okamihu spolu so mnou.
A inokedy chcem existovať len pre jednu osobu, vďaka ktorej je moja existencia žitím.