Dark Girl 2.

Och, ako vidím tak keď Dark Girl nemá úspešnosť v komentovaní ma dosť skvelú úspešnosť v čítaní! :) ďakujem vám! :)

"Nemáš čo robiť?! Tvoja skvelá kamarátka sa opäť túla niekde v riti a ty si tu v pokoji popíjaj nápoje!" Nervózne na mňa zvrieskol Rick čo spôsobilo moje prebudenie do reality a nešikovné rozbitie pohára, čo na jeho tvári opäť vykúzlilo nepríčetný pohľad.
"Pokoj, upratovačky to upracú. Od toho tu predsa sú nie?"
"Ty nemáš čo rozhodovať o tom ktorý zamestnanec tu od čoho je! Teba platím ako pomerne drahú štetku takže si zdvihni zadok a vypadni na izbu číslo tri! Zastupuješ dnes za Katie.."
"Fajn!.." S neskutočným nervami ktoré prúdili mojim telom som sa postavila z čiernej stoličky a zo zvukom podpätkov ktoré vypĺňali prázdnu chodbu som kráčala ku pootvoreným dverám.
"Och, som tu zle? Myslel som že dnes tu bude Katie.."
"Nie je jedno koho dostaneš? Aj tak sú tu všetky od toho istého." Potichu som šepla a posadila som sa na posteľ obklopenú stovkami vankúšikov. "Máš nejaké výnimočné želanie?"
"Nič zložité." S úsmevom sa na mňa pozrel čo odhalilo jeho jamky ktoré jeho vzhľad spravili ešte viac anjelským. S jemným pohybom ma posunul ďalej na postel a stále držal svoju rovnováhu pár centimetrov od môjho tela. S perami ktoré ešte do teraz držal v úsmeve sa zmocnil mojich pery a s rukou mi zašiel pod tričko. Zo zimomriavkami ktoré sa mi po celom tele vyskytli kvôli spomienke z detstva som sa prudko trhla z  jeho pevného objatia, čo na jeho tvári spôsobilo pochybný pohľad.
"Spravil som niečo zlé?"
"Nie to je v poriadku ja.. nemôžem prepáč. Zober si tie peniaze a.. choď preč.."
"Stalo sa niečo?"
"Choď sakra preč, čo si na tom nerozumel?!" Nervózne som šepla a postavila som sa s posteli. Zo slzami ktoré sa mi drali do očí som opäť vyplnila ticho miestnosti s dupotom mojich topánok.

"Dva krát vodku."
"Ťažký deň?"
"To je snáď moja vec.."
"Isteže, prepáčte. Nech sa páči." S neistým hlasom predo mňa položil mladý barman dva malé poháre vodky a opäť sa otočil ku ďalším zákazníkom. S rýchlim vypitím všetkého na ex som sa odtrhla od pohľadu na prázdny pohár a vstúpila som na parket plný rôznych ľudí.
"Vedel som že sa vrátiš."
"Nie som tu kvôli tebe Nick.."
"No ták, viem že ti chýbam."
"Môžeš mi dať sakra pokoj?!"
"No tak zlatko.."
"Nerozumel si že jej máš dať pokoj?!"
"A ty si kto že zasahuješ do nášho rozhovoru? Neučili ťa k slušnosti?!"
"To dievča o teba nejaví záujem ty si daj láskavo pohov."
"Och, bravo! Teraz si si našla namyslenú buznu?"
"Sráč.." Potichu šepol a s pohľadu ktorý sa mu objavil na tvári som vedela že to nenechá len ako jednu blbú debatu. Krv ktorá sa zachytila na mojom tričku po údere toho chalana s klubu do Nickovej tvári mi vyrazila dych. S nechápavým pozretím do tváre oboch som sa nezmohla na nič iné len na odchod.
"Počkaj!"
"Na čo sakra?! Aby si aj mne strelil pretože ma absolútne nepoznáš?! Alebo čo chceš?! Dokončiť to čo som ti nedala?!"
"Ja.. myslel som že ti chce ublížiť a.."
"Tak nemysli, je to môj život a moja vec koho si do neho pustím! Kto si že sa len zamiešaš medzi niekoho koho nepoznáš?!"
"Prepáč ja... toto si si zabudla.."
"Skadiaľ to máš?!"
"Nechala si si ho v klube, myslel som že ho budeš potrebovať."
"Super a teraz čakáš čo? že ti dám moje číslo alebo s tebou pôjdem do nejakej uličky?!"
"Vlastne nič. Oh, a číslo už mám." S tichým smiechom sa na mňa pozrel a otočil sa smerom späť k baru. Zo zatajeným dychom a srdcom ktoré mi tak neuveriteľne bilo s toho dokonalého obrazu jeho vypracovaného tela ktoré sa rysovalo na obtiahnutom bielom tričku. Po pár minútach nehybného státia som opäť vykročila v pred, na mokrú, preplnenú ulicu Londýna.

"Máš voľné?"
"Ellie! Počula som o tom čo sa stalo. Pravdaže mám, poď ďalej."
"Ďakujem, čo si počula?"
"To čo sa stalo v tom klube, ty si naozaj odišla?"
"Hej, nezvládam už túto prácu Katie.. A navyše som sa stretla v bare s Nickom a to nie je to najhoršie, potom sa tam objavila tá tvoja známa hviezdička ktorá ťa pravdepodobne každé narodeniny práši a snažila sa ma ochrániť. A zo smiechom mi ešte do očí povedal že má moje číslo. Rozumieš tomu?! Dobre že som odišla od jedného idiota a zjaví sa tu ako na zavolanie ďalší."
"Phúú, ale v práci zostávaš či?"
"Ja neviem, ak sa o tomto odchode dozvie Rick tak som skončila."
"Dobre, dosť deprimujúcich otázok. Čo ty a Harry?"
"Lebo toto deprimujúce nie je. Kto sakra je Harry?"
"Zlatko, ten chalan ktorý si s tebou chcel vrznúť. A nespala som s ním, mala som len kedysi dávno niečo s jeho kamarátom."
"Toto sa začína dosť zaujímavo. Čo by malo byť? Vzťahy si začínať nechcem a na bolesť existujú aj iné veci okrem vzťahu s chalanom."
"Má tvoje číslo, určite sa ti ozve."
"Po pravde? Radšej by som bola keby ho nestretnem."
"Ellie, keby ti je ľahostajný tak sa tu teraz o ňom nerozprávaš. Poznám ťa veľmi dobre na to aby som vedela že o chalanoch stále mlčíš."
"Uhm.. zmeňme tému, môžem u teba zostať?"
"Na ako dlho budeš chcieť."
"V tom prípade ďakujem. Bežím sa osprchovať a vyspať, dnes na toho bolo akurát dosť."
"A buď ku nemu milá!" Zo smiechom mi zakričala Katie pred tým než som zabuchla dvere a ocitla som sa v malej, modrej kúpeľni...

Okey, je to zvláštne ale skutočne som sa snažila aspoň niečo napísať, trvalo to dosť dlho, viem prepáčte! :D Bola by som rada keby si to opäť prečíta také množstvo ľudí ako do teraz! :) Komentár? :)
Harry :3
Na ľavo Katie, na pravo Ellie :)