Memories♥ (15.časť)

"Louis myslím že ten plot  je tu preto aby sem nechodila verejnosť." S vážnym pohľadom na tvári som sa zastavila a zadívala som sa na jeho nedočkavú tvár ktorá si ma premeriavala pohľadom. "Čo?!"
"Nebudem na teba čakať večnosť." Zo smiechom poznamenal a priblížil sa ku mne. Nechápavo som sa pozrela na jeho telo ktoré mierne zohlo a vzápätí ma vyšvihol na jeho ruky.
"Louis! Viem ísť aj po svojich!"
"Ale to by trvalo večnosť." S miernym úsmevom na perách mi bruškami na prstoch prešiel po líci, čo spôsobilo zachvenie môjho tela. "Tak, teraz zatvor oči a podaj mi ruku."
"Nemám rada prekvapenia."
"Toto sa ti bude určite páčiť, prosím, pre mňa."
"Len pre teba." S miernym smiechom som zatvorila oči a chytila jeho dlaň. Po pár odbočkách po neskutočnej tme som sa ocitla uprostred ničoho, neznáma vôňa ktorá mi udrela do nosa mi moju nedočkavosť a neskutočnú zvedavosť zväčšila. "Ešte dlho sa budeš zabávať?!"
"Prepáč, môžeš otvoriť." Zo smiechom ktorý vyplnil prázdnu miestnosť som otvorila oči, pred ktorými sa mi naskytol pohľad  na prázdne, pravdepodobne staré divadlo  a zopár sviečok ktoré boli poukladané po pódiu.
"Louis ja... ako si to tu našiel a.. Pane bože, kedy si to stihol?"
"Náhodne, bol som naštvaný na El tak som sa prechádzal po Londýne a lákalo ma toto miesto. Zatiaľ čo ty si bola pekne mimo. Zahráš mi niečo?"
"Nie! To fakt nie Louis, nemám na to a.."
"Do ničoho ťa netlačím. Vaness? Sľúbiš mi že keď ti niečo poviem tak to nespochybníš ani nebudeš namietať?"
"Skúsiť to môžeš."
"Si nádherná, nehovorím ti to kvôli tomu že ťa chcem dostať do postele alebo kvôli tomu aby si sa namotala. Myslím to skutočne vážne."
"Myslím že pre tento krát to posteľ nebude." S miernym úsmevom na perách som ho jemne strčila do steny ktorá stála za ním a slabo som ho pobozkala na pery, ktoré sa sformovali do toho nádherného úsmevu.
"Si si istá? Vieš že môžeme počkať."
"Louis, sto percente istá." S vážnym pohľadom v tvári som sa mu zadívala do očí a opäť som ho pobozkala na tie anjelské pery..

"Nabudúce by sme skutočne mohli skúsiť tú posteľ, najskôr stan v ktorom nám po zemi liezli mravce, teraz tvrdá dlážka." Zo smiechom som prehovorila po takmer hodinovom milovaní.
"S tebou hocikde."
"V strede koncertu v šatni by ti to neprešlo."
"Keď aj medzi fanúšičkami."
"Si idot Tomlinson, vieš o tom?"
"Nehovor že by to nebolo vzrušujúce."
"Isteže Louis, úžastné. Moment!" Zo smiechom som zamumlala a s tašky ktorú som mala položenú na zemi som vybrala mobil na ktorom mi žiarilo Perriene telefónne číslo.
"Prosím láska?"
"Dúfam že vás neruším pri niečom."
"Neboj, už sme skončili. Potrebuješ niečo?"
"V prvom rade zadržať smiech, skutočne sme sa dosť dlhú dobu rozhodovali či vám zavolať alebo počkať. Robíme si večer, filmy, pukance, gitara, smiech. Máme na vás počkať?"
"Ako chcete, o takých desať minút sme tam. Pohode začnite bez nás ale ušetrite nám niečo pred Niallom."
"Máme toho dosť, čakáme. Papa!"
"Papa." Zo smiechom som zložila a vystrela som sa zo zeme na ktorej som do teraz kvočala a otočila som sa ku Louisovi ktorý bol nebezpečne blízko.
"Ako vieš že o desať minút sme tam?"
"Pretože mám tieto kľúče a pokiaľ nepohneš svojim zadkom tak ti už nikdy nedovolím dotknúť sa ma."
"Myslíš takto?"
"Louis, vypadni!" S miernym smiechom som mu zložila jeho dlane z môjho zadku a zohla som sa pre posledné kúsky oblečenia ktoré som si rýchlo obliekla a vyšla som von, do Londýna ktorý sa už nádherne ponáral do tmy.

"Rozprávka, niečo romantické alebo komédia?"
"Ja som za niečo romantické."
"Také nemáme." S vážnym pohľadom sa na mňa pozrel Niall ktorý sa hrabal v obale s filmami a nejaké vyhodil za seba, čo spôsobilo neuveriteľný výbuch smiechu.
"Pozývam ťa na horúcu čokoládu a môžeš si kúpiť čo chceš."
"Kedy?"
"Zajtra!"
"Platí, vyberaj." S neskutočným úsmevom na perách mi do ruky vložil zvyšné filmy s ktorých som po náhodnom výbere vybrala A walk to Remember. (Čici, ďakujem za ten film ;33) Ako sa dalo očakávať na konci na mňa všetci hádzali vražedné pohľady no cez to mali uplakané tváre. S miernym smiechom som sa postavila s gauča na ktorom som do teraz bola tak povediac ako sardinka a namierila som si to do izby, kde som po pár minútach rozmýšľania pred otvorenou skriňou vybrala nejaké pyžamo.
"Tak tu si! Stalo sa niečo?"
"Nie Louis, len som unavená."
"Tak teda nič.."
"Prečo? Potrebuješ niečo?"
"Baby chcú ísť do mesta."
"Veď je pol jednej ráno."
"Dobre tak chceme ísť my, rozmýšľali sme že by sme mohli zájsť na kolotoče."
"Oh, ahá tak ja sa len oblečiem."
"Nie, pohode môžeme zostať tu."
"Louis, chcem ísť. Snáď ťa nenechám ísť samého medzi toľko pekných dievčat."
"Lenže ja mám len teba a ostatné ma netrápia. Obleč si toto."
"Budem sa v tom topiť."
"Prosím, si rozkošná keď máš moje veci." S úsmevom mi do rúk podal jeho modré tričko a jemne ma za boky potiahol ku nemu. "Ďakujem."
"Za čo?"
"Za to že vtedy v škôlke si bola ty tá ktorá zobrala na seba tú rozbitú lampu. Keby si to vtedy nespravila tak teraz by som sa nemohol pozerať na to najkrajšie stvorene na celom svete." 
"To nič nebolo Lou. Ideme?"
"O chvíľku."
"To nestihneme."
"Nechaj sa prekvapiť." Zo smiechom ma vyšvihol na jeho ruky a jeho pery sa opäť zmocnili dokonalej bitky našich jazykov...

Skutočne ma mrzí že som takmer 2, 3 dni nepridala časť ale nevedela som čo napísať :/ Uhm! Chcem vám poďakovať! :) Zo 50 návštev denne ste sa vyšvihli na 151! :) Ešte keby komentujete! :/ Ale aj tak vás Ľúbim! :)
 

Môj idiot! ;D