Memories♥ (17.časť)

Play! ;) A keď vám skončí tak si ju dajte prosím od znova! :)
Louis.
"Aj ty mne chýbaš.. Ani si nevieš predstaviť ako.. :/ I love you! Lou xx." S miernym úsmevom na perách som rýchlo odpísal a vrátil som sa späť ku chalanom ktorý už nedočkavo stáli a čakali kedy sa začne koncert, a babám ktoré sa nemo pozerali na nejaký film.
"Pripravený?"
"Jasné, začíname s Rock me?"
"Fajn, dáme celú alebo len kúsok?"
"Myslím že kúsok, potom príhovor fanúšikom a nakoniec môžeme dos.." S vážnym pohľadom som stíchol a zahľadel som sa smerom ku babám ktoré sa vystrašene pozerali na televíziu. "Pridaj hlas!" S roztraseným hlasom som prehovoril a môj pohľad som upriamil na obrazovku.
"Hlásime sa vám priamo z centra Londýna kde prišlo k vážnej nehode pri ktorej mladé dievča utrpelo vážne zranenia. Podľa zistených informácií sa jedna o Vanessu Collins, bývalú priateľku speváka Louisa Tomlinsona ktorý sa poslednú dobu znova stretáva s modelkou Eleanor Calder. Podľa našich informácií utrpela Vanessa vážne poranenia hlavy a pri príchode záchranky ju bolo nutné oživovať. Viac informácií vám poskytneme v prebehu najbližších hodín!" 
"Louis.. ja.. mne je to tak strašne ľúto!.."
"Čo ti je ľúto Eleanor?! To že sa to stalo až teraz alebo to že ešte žije?! Musím sa dostať do Londýna.."
"Louis, nemôžeš teraz odísť, o desať minút sa vám začína koncert!"
"Milujem ju rozumieš?! Kvôli tebe sa musela presťahovať, našla si nových ľudí a išla do toho prekliateho klubu! Láskavo sa mi nestaraj do toho čo sa kedy začína a čo môžem a čo nie! Liam?"
"Je to od tadiaľto hodina alebo dve cesty.  Odveziem ťa tam."
"A čo koncert?"
"Perrie? bež spievať s chalanmi, povedz že je to zmena plánov, Danielle? ty vieš čo má robiť a El? ty sa drž radšej od všetkého ďalej.." Potichu som šepol  a do rúk som si zobral bundu ktorá bola prehodená cez čierny gauč...

"Je v poriadku?!" Vystrašene som sa spýtal nejakého dievčaťa ktoré sa nervózne opieralo o stenu pri bielych dverách.
"Je tam lekár a nejaké sestričky.."
"Ako dlho sú tam?"
"Už asi pol hodinu, ešte ani jeden nevyšiel von.."
"ďakujem.." Nervózne som pípol a s dlaňami na tvári som sa posadil na modrú stoličku pred dverami.. Po takmer hodine sa konečne otvorili dvere na jej izbe a z pohľadu ktorý na mňa nasmeroval lekár som všetko pochopil.
"Pán Tomlinson? Môžete na chvíľku?"
"Isteže.. Je v poriadku?"
"O tom chcem s vami hovoriť.. Silný náraz jej spôsobil krvácanie do mozgu, je nutná operácia lenže nám upadla do kómy.. nemôžeme operovať pokiaľ je pacient v kóme, pokiaľ nezakročíme čo najskôr je dosť možné že zomrie.. Dávame jej tak týždeň, pokiaľ sa nepreberie tak bude lepšie pokiaľ ju odpojíme s prístrojov. Rozmýšľajte nad touto možnosťou."
"Čo ak sa preberie?! Nemôžete ju len tak odpojiť s prístrojov!"
"Pán Tomlinson máte týždeň na to aby ste sa rozhodli. Zatiaľ dovidenia."
"Idiotský systém!" S nervami som kopol do automatu na kávu s čoho som si vyslúžil pohľady dievčat ktoré prišli spolu s chalanmi.
"Ako na tom je?"
"Je v kóme.. Má krvácanie do mozgu a keďže ju nemôžu operovať dali mi návrh na odpojenie s prístrojov.. Mám sa do týždňa rozhodnúť."
"To nemôžu!"
"Danielle.. Sú to lekári.. môžu."
"Mal by si si ísť oddýchnuť, mi tu zostaneme."
"Aj tak nebudem spať.."
"Louis, môžeš prísť ráno. Pokiaľ chceš pôjdem s tebou."
"Ďakujem Danielle.." Potichu som šepol a pozrel som sa na chalanov ktorý sa vystrašene pozerali na dvere jej izby..

"Stále tomu neverím, ešte pred pár dňami bolo všetko v poriadku a teraz sme tu zasa všetci spolu.. Vždy nás dávala dokopy.." Zo smutným hlasom prehovorila Danielle a podala mi do ruky šálku s čajom.
"Ďakujem.. Vieš si predstaviť ako sa cítim? Keby nemyslím stále len na to čo si myslia fanúšikovia a Modest mohol som byť teraz s Vaness. No a čo že bez práce.. Hlavne že s ňou. Vieš na čo som pomyslel hneť keď som uvidel pohľad toho lekára?"
"Nie.."
"Na to že mi povie že zomrela. Že už nikdy sa nebudem môcť pozrieť do tých nádherných, veľkých, modrých očí a pohladiť ju po blond vlasoch. Bál som sa že sa vedľa nej už nezobudím, nebudem ju môcť objať, pobozkať alebo si spraviť ďalšiu bláznivú fotku. A potom.. prišiel lekár s tým že je v kóme. A vtedy som si uvedomil že je to oveľa horšie. Ten pocit keď vieš že tu stále je, môžeš jej rozprávať a ona.. ona ti neodpovie.."
"Louis ja... tak strašne ma to mrzí.."
"To náš všetkých.. Rozlúčili sme sa v dobrom.. ale bola to chyba. Skutočne neviem čo poviem keď sa nepreberie do konca týždňa. Ako sa pozriem jej rodine do očí? Jej bratovi? Je to moja vina.. Skutočne si neviem predstaviť čo budem robiť keď tu bude také ticho.."
"Ona je silná, zvládla už veľa vecí."
"Dan.. zvládla rozbité koleno, modriny, facky, Toma.. Lenže toto je silnejšie než ona.. každou minútou zomiera, čo keď ráno prídem a povedia mi že to nezvládla?"
"Nemôžeme takto rozmýšľať.. Aj keď iným spôsobom, stále je tu s nami. Uvidíš že o pár dní tu bude znova behať po dobe a hádať sa s Niallom o kúsok čokolády, nútiť pozerať Liama rozprávky, obdivovať Zaynove tetovania, hrať s Harrym tie ich primitívne hry, robiť nervy  El, spievať si s Perrie, tancovať so mnou a šialene milovať teba.."
"ďakujem ti Danielle.."
"Za čo?"
"Za to že si tu so mnou, za to že veríš že bude všetko  v poriadku.."
"Tak to má byť, Vaness ťa miluje a ty ju tak isto. Ste si súdený a žiadna kóma, choroba, nehoda alebo fanúšička vás nerozdelí.."

Komentáre? :) Buďte také dobré, veľmi som sa pri tejto časti vyplakala! :DDDD ale keď to čítam neviem prečo :DDDDDD.