nedeľa 21. júla 2013

Memories♥ (19.časť)

"Budem v poriadku John, je to len káva a navyše pár krokov od domu." Nervózne som zvýšila hlas a zrušila som hovor, ktorý aj tak spočíval len zo samého spovedania mojich krokov. S prehodením fialovej tašky cez plece som zabuchla veľké, biele vchodové dvere od bytu Johnoveho kamaráta a vstúpila som na chodník vedúci do jedinej kaviarne na ktorú som si za posledné dni spomenula.
"Vaness! Bože zlatko, tak dlho som ťa tu nevidela, ako vždy?"
"Uhm.. ty si?.."
"Morgan, och, jasné prepáč ja som zabudla že si stratila pamäť. Raz sme sa tu stretli a pár krát si tu prišla pracovať pokiaľ sa nestalo zopár vecí a ty si s tým nadobro sekla."
"To ma mrzí. Rada by som ti sľúbila že by som to skúsila opäť ale bojím sa že mi už túto šancu nedáš."
"Pre teba tu mám prácu vždy, keď sa na to budeš cítiť môžeš sa tu zastaviť, zobrať si zásteru a s úsmevom obsluhovať ľudí. Latte?"
"Latte. Určite nad tým pouvažujem, dúfam že pre tento krát budem lepší zamestnanec." S úsmevom som sa na ňu pozrela a môj pohľad som hneť po tom, čo odišla ku ďalšiemu stolu odvrátila ku dverám ktoré po otvorení vydali zvonivý tón. S rýchlim postavením sa od stolu som si do rúk chytila kabelku a pomedzi ľudí som sa predrala ku dverám.
"Vaness? Páni, vyzeráš nádherné."
"Prepáč ja.. nepoznám ťa.."
"Viem že si na mňa spomínaš, inak by si tak rýchlo neodišla."
"Ty ma sleduješ?!"
"Nie.. ja ťa len neskutočne milujem Vaness..."
"Ako som povedala.. nepoznám ťa." Zo zničenou náladou som sa posledný krát pozrela do jeho neskutočných očí v ktorých vládlo také prázdno a zo sklonenou hlavou som zabuchla dvere...

"Skutočne sa nič nestalo John! Kvôli tebe sa tvárim že som na neho zabudla, hovorím ti o každom mojom kroku a poslúcham tvoje žiadosti na po prvé, ako ti mám ešte vysvetliť že nemôžem za to že sa tam Louis ukázal?! Pochop že je človek, tiež potrebuje kávu čo čakáš?! že sa kvôli nášmu rozchodu a tvojej žiarlivosti vzdá svojho obľúbeného miesta na ktorom ma na mňa ako pekné tak aj zlé spomienky?!"
"Myslím že som ti dosť dôrazne povedal že nechcem aby si sa s ním stretávala!"
"Daj mi pokoj John! Nezabúdaj že mi je dvadsať dva a mám vlastný život ktorý som si sama vybudovala, zabúdaj na to že budem počúvať tvoje teórie kto a prečo mi to spravil ktoré aj tak vždy skončia pri jedinom človekovi ktorého skutočne milujem!"  S neskutočnými nervami ktoré prúdili mojim telom som zvrieskla s celých pľúc a schmatla som zo stolíka tašku, a na nohy som si nasadila sivé tenisky.
"Kam akože teraz ideš?!"
"Do kina, pokiaľ ma tam teda nechceš odviesť za ručičku a ubezpečiť sa že som na vhodnom filme!" S ironickým tónom v hlase ktorý sa v tejto situácií nedal prepočuť som zabuchla dvere a vstúpila som na chodník. Kvôli dážďu ktorý sa začínal rozprestierať po Londýne som si na hlavu nasadila kapucňu a potiahla som si bundu bližšie k telu.
"Prepáč zlatko, to kino budeme musieť odložiť. Niečo mi do toho prišlo a pokiaľ to zruším bude len problémy. Mrzí ma to! xx -Morgan"  Zo zničeným pohľadom som zablokovala mobil a pohľadom som zablúdila na malý park ktorý bol celkom prázdny. S neustálym pocitom že ma niekto sleduje som sa prudko otočila a vyplašene som sa pozrela na osobu ktorá stála pár krokov odo mňa. S rýchlim otočením sa smerom ku malej uličke vedúcej na cestu som sa miernym behom presúvala ku nej.
"Hej! Nemám ani najmenšie tušenie kto si, chceš peniaze?! Fajn  vezmi si ich, zober si čo chceš len mi daj prosím pokoj!" Nervózne a hlavne s neuveriteľným strachom som šepla a zastavila som sa, pričom som sa chrbtom oprela o tehličky steny. Neznáme a pritom tak povedomé telo ktoré sa ku mne približovalo mi zrýchlilo dych ktorý sa mi s pľúc dostal po drsnom, a pritom tak jemnom dotyku pier na tých mojich.
"Chcem tvoje srdce, nie peniaze." Potichu mi šepol po tom čo sa odo mňa jemne odtrhol a pozrel sa mi do očí v ktorých sa v tomto momente odohrávalo niečo neopísateľné. "Viem že si ma pamätáš." Opäť prehovoril zatiaľ čo jeho ukazovák jemne prešiel po mojom líci. Tichý smiech ktorý sa mi dostal s úst na jeho tvári vyčaroval spokojný pohľad ktorý moje srdce jemne zachvel.
"Louis.. Nie je to dobrý nápad, poznáš Johna, od tej nehody ma drží na krátko. Keď zistí že sa stretávame tak to nedopadne dobre ani pre jedného s nás."
"Kto povedal že nás nájde, prisahám že budeme v tej najväčšej tajnosti."
"Lou... Vieš si predstaviť ako si ma vystrašil?! Si normálny takto sa zakrádať a potom sa hneť vrhnúť na nevinnú obeť?!"
"Nevinnú? Zlatko, hrala si že ma nepoznáš, ty si ma vystrašila oveľa viac. Čítal som si tu SMS, chcem som sa ti ozvať len poznáš to.."
"Inokedy dobre? Ja niečo vymyslím aby sa sa stretli, len my sľúb jedno."
"Čokoľvek."
"Od teraz sa voláš Samantha a poznáme sa s kaviarne."
"Čakal  som skutočne nejakú šialenú vec ale toto asi prekročilo všetky očakávania. Prečo pre boha?"
"Vysvetlím inokedy, musím bežať a.. Louis? ľúbim ťa!" Zo smiechom som sa načiahla ku jeho perám ktoré som obdarovala jemným bozkom a s úsmevom ktorý sa mi pohrával na perách som opäť vstúpila na chodník vedúci ku tomu prekliatemu domu...

Prepáčte! viem že som sľúbila časť skôr ale niečo mi do toho vošlo :/  Love! :3

4 komentáre:

  1. awww :3 také zvláštne emócie vo mne vyvolala táto časť, ani ich neviem správne pomenovať... len viem, že chce, aby títo dvaja boli konečne spolu, zaslúžia si to ♥ a tá pesnička :3 dokonalé xx

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Zámer vyšiel správne! :33 Budú :) ale do kedy netuší nikto ;D ďakujem! :3

      Odstrániť
  2. uu brutalne :3 a ta pesnicka :3 a dufam ze uz vsetko bude okey a budu spolu :) Chiara

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :33 Milujem ju! Bude, na istý čas :) ďakujem :)

      Odstrániť

LED štipce z poštovne zdarma. :)

Myslím, že nie som jediná, ktorá svoje spomienky rada robí večnými vďaka vymoženosti akými sú fotografie. Preto ma veľmi potešila táto sve...