utorok 23. júla 2013

Memories♥ (20.časť)

"You know, I know, you know
I will remember you
I know, you know, i know
You´ll remember me.." ♥ Pri tomto sóle mi po celom tele nabehli zimomriavky. :) Hneť som si spomenula na Vaness a Louisa, a to že toto sólo spieva Louis mi zobralo dych! ♥ čo hovoríte na klip a pesničku? Ja ju totálne miluje, všetko s nimi! :) Och! Thank you for amazayn,  fabulouis,  brilliam,  extraordinharry,  phenominiall three years, One Direction! ♥ Forever Directioner! 


"Žeby môj milovaný braček nemal na starosti opäť nič iné než čítanie televízneho programu a pitie kávy?"
"Aj tebe dobré ráno Vanessa. Myslím že toto je pre teba."
"Čo to je?"
"Neviem ako teba ale mňa ako malého chlapca učila mama rozoznávať veci. Podľa všetkého to budú kvety."
"Skutočne?!" S ironickým tónom som sa pozrela na Johna ktorý sa očividne zabával. Zo zopár krokmi dopredu som sa zastavila pri obrovskej kytici ktorá pokrývala celý stôl.
"Prepáč že som musela včera tak skoro odísť, čo keby ti to dnes vynahradím? O siedmej v parku? Samantha xx" Zo smiechom ktorý po prečítaní mena vyplnil celú kuchyni som si rukou prečesala vlasy a posadila som sa na stoličku.
"Kto je Samatha?"
"Kamarátka, včera som sa s ňou po dlhej dobe stretla."
"Ideš tam?"
"Myslím že je to skvelá príležitosť."
"Myslím že.."
"Tak nemysli! Idem sa pripraviť."
"Je len jedna hodina, do siedmej máš ešte veľa času."
"Neprovokuj John!" Zo zatajeným smiechom som sa postavila zo stoličky a zo širokým úsmevom som zatvorila dvere na mojej izbe. Po niekoľko minútovom prehľadávaní mojej skrini som vyhrabala slabo modré, krátke šaty bez ramienok a modré baleríny. S nebezpečne rýchlim nanesením modrého laku na nechty som strávila pol hodinu v sprche. Motýliky ktoré sa mi v bruchu pohybovali šialenými pohybmi mi na tvári neustále naskytovali úsmev. S prehodením dlhých blond vlasov ktoré na počudovanie držali svoje kučeravé gény som si na tvár naniesla malé množstvo make-upu a mihalnice som si jemne pretrela čiernou špirálou.
"Mám sa vôbec pýtať kde znova si? ;D Love you, Samantha xx" S zhrozeným pohľadom som si prečítala SMS ktorá mi už istú dobu svietila na obrazovke mobilu.
"Och.. Prepáč! Desať minút, okey? Love you too, Vaness xx"
"Pre teba všetko Darling :) Samantha xx"
S úsmevom na perách som hodila mobil na čierno červený vankúš na posteli a s dosť nešikovným spôsobom som na seba navliekla šaty spolu s balerínami. S prehodením modrej kabelky cez plece som si na seba naniesla mierne množstvo jablkovej vône.

"Mám ti naozaj veriť že ideš von s dievčaťom?"
"John, niečo som ti už na toto povedala."
"Ja len že, vyzeráš nádherne sestrička."
"Ďakujem."
"Kedy sa vrátiš?"
"Netuším, možno u nej prespím." S miernou červeňou na lícach som zabuchla dvere a s rýchlou chôdzou som si to namierila do parku kde už čakal Louis.

"Vedel som že sa oplatí počkať o pár minút dlhšie."
"Ahoj, skutočne mi to prepáč ale poznáš to predsa."
"Osobne nie ale som pri tebe celý život takže som si zvykol. Ideme?"
"Uhm. A kam vlastne?"
"Najskôr som myslel že zažijeme staré časy ale toto oblečenie asi nie je vhodné."
"Oh, to nevadí! Myslím že to nejako zvládneme, aj ja, aj šaty." Zo smiechom som spravila malý krok dopredu a chytila som jeho v ruku v ktorej sa moja opäť strácala. Po pár minútach jazdy sme skončili na prázdnej lúke spojenej s malým lesom, ktorú vypĺňali farebné kvety a stovky žiarivých slnečníc.
"Louis.. páni! Je to tu nádherné ja len že.."
"Nie! Teraz nemôžeš protestovať, vyber nejaké miesto o chvíľku prídem len prinesiem zopár vecí."
"Si si istý že ti s tým nemám pomôcť?"
"Zvládneš to?"
"Louis, som tvoja priateľka odniesť košík zatiaľ dokážem!"
"Vieš že ťa milujem?"
"Uhm. Skús mi objasniť pamäť." S miernym úsmevom na perách som si omotala ruky okolo jeho krku a s neskutočnou túhou som ho jemne potiahla za spodnú peru.
"Myslím že keby to mám spraviť tu tak by nás neprajný ľudia určite udali za nevhodné správania na verejnosti."
"Idiot!" Zo smiechom som ho slabo buchla do hrude čo spôsobilo odhalenie jeho dokonalého úsmevu. S "nahnevaným" výrazom na tvári som zodvihla pletený košík zo zeme a namierila si to pomedzi všetky kvety a pichľavé kúsky trávy na čisté miesto pri lesíku.

"Ešte víno?"
"Pokiaľ máš v pláne opiť ma, skús niečo tvrdšie."
"Tvrdšie môže byť niečo iné."
"Hmm.. A čo tak toto?" S miernym úsmevom na perách som sa posadila na jeho hruď a s jazykom som jemne prechádzala po jeho krku, zatiaľ čo s rukou som prechádzala od hrudi ku okraju jeho trenírok.
"Kde sú tvoje reči že to už nechceš robiť na zemi?"
"Ja môžem pohode prestať." S tichým náznakom smiechu som sa postavila z kockovanej deky ktorá bola preplnená jedlom, listami zo stromov, vínom, pohármi a nejakými sladkými vecami. Pri pohľade na Louisovu tvár v ktorej vládlo neopísateľné šialenstvo zo slasti ktorú som mu nedopriala, som sa s miernym utekaním rozbehla pomedzi slnečnice.
"Predo mnou neutečieš, to si mohla vedieť." Zo smiechom mi šepol do ucha z čoho sa mojim telom rozprúdilo tisíc motýlikov a nehorázne množstvo zimomriavok.
"Vieš že nespávam s chalanmi ktorý mi pred pár mesiacmi zlomili srdce, odišli do iného štátu, vrátili sa ku svojej bývalej priateľke a rozišli sa so mnou." S vážnym pohľadom a s miernym smútkom v očiach som sa ku nemu otočila a zadívala som sa do jeho očí v ktorých vládlo niečo neopísateľné.
"Vieš že za to všetko môže manažment.. Nikdy som sa s tebou nerozišiel a neopustil som ťa, vždy si bola so mnou v srdci a tam zostaneš navždy. Ani si nevieš predstaviť ako ma mrzí že som to tvoje zlomil.."
"Louis, ja sa na teba nehnevám láska. Je pravda že som bola smutná, naštvaná ale to hlavne na seba nie na teba. Nemala som ťa nechať ísť bez boja. Veď priznajme si, El  na mňa predsa nemá. Síce si nepamätám veľa vecí čo sa stalo, chalanov a babi si pamätám matne ale prvá vec čo som povedala po prebudení bola tá kde si ty. Ľúbim ťa, rozumieš? Nechcem aby sme sa starali o minulosť, žijeme v prítomnosti ktorá je v tomto momente tá najkrajšia."
"Neskutočne ťa ľúbim Vaness.. Skutočne si neviem predstaviť čo by som robil keby si to neprežila.. Bál som sa toho najhoršieho keď som to všetko videl v novinách."
"Keby sa v hociktorý deň stane niečo čo nás navždy rozdelí navždy budem tu." Na chvíľku som sa odmlčala a s malým náznakom úsmevu som priložila moju ruku na stranu jeho srdca. "Z tadiaľto ma nestratíš nikdy, len Louis.. sľúb mi jednu vec. Nájdi si niekoho iného, buď opäť šťastný a užívaj si život. Prosím pozeraj sa v tú dobu na svet s týmito nádhernými očami a rozdávaj tento rozkošný úsmev. Prosím.." Zo slzami ktoré mi padli s očí dole po líciach som mu pevne chytila ruku a zadívala som sa mu do tváre.
"Vaness, stalo sa niečo?"
"Nie.. proste.. prosím sľúb mi to."
"Vieš že to nemôžem splniť, vyrastali sme spolu od detstva, boli sme spolu každý deň nášho života, nemôžem ťa len tak vymeniť. A nezabúdaj, ty budeš žiť večne, a dlhšie než ja."
"Louis.. ja.. nemôžem.."
"Vaness?..."
"Prosím.. odvezieš ma domou?"
"Je ti zle? stalo sa niečo?"
"Nie ja len.. to je len náladou Louis, ono to prejde. Všetko bude v pohode uvidíš, len chápeš asi mám len pred svojimi dňami."
"Budeš v pohode? nechceš ísť ku mne? vieš že tam môžeš zostať, a ostatný budú len radi."
"Prepáč Louis.. Nabudúce dobre? Aj tak.. John bude určite už čakať a zúriť.." Potichu som šepla a zo sklonenou hlavou som prešla ku miestu kde sme mali menší piknik a všetky veci som nahádzala späť do košíka. Cesta ku mne domou bola v maximálnou tichu a len s menším, hlasitým výdychom s Louisovej strany.
"Ďakujem Louis."
"Za čo?"
"Za všetko, ľúbim ťa zlatko."
"Ja teba oveľa viac, vidíme sa zajtra?"
"Môžeme, dobrú."
"Dobrú." S neistým úsmevom sa na mňa pozrel a jemne ma pobozkal na pery čo mi na tvári opäť vyčarovalo bolestivý výraz...

"Nechceš mi niečo povedať?!" S nahnevaným tónom v hlase sa ma spýtal John hneť po tom čo som zabuchla vchodové dvere.
"John.. ty to nechápeš. Nedokážem byť bez neho."
"Vaness ja ťa chápem skutočne ja len.. chápeš čo sa deje, skutočne to chceš?"
"Viem že ho s tým raním, že nerobím správnu vec ale milujem ho a nikoho, nič nenechám aby mi prekazilo tú lásku ktorú ku nemu cítim."
"Vanessa.."
"On tu bol pre mňa vždy, nechcem ho stratiť.. Nie teraz.. John.. Skutočne ho milujem.."
"Poď sem.." Zo slzami v očiach sa na mňa pozrel a načiahol ku mne ruky ktoré som ochotne prijala...

Julíí, Chichi, Kamuš, viem že som vám sľúbila že budú mať sex ale, toto sa mi hodilo viac! :)


4 komentáre:

  1. aleeee... ja som chcela tam ten sex! :D tak sľúb, že ho dáš do budúcej časti, ok:? :)
    je to úžasné, krásne, bombové, dokonalé, Louisa a Ness v tomto príbehu úplne milujem ♥♥♥♥ aj teba, ale to ty vieš xxxx :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Neboj, určite sa tam niekde vyskytne! :D ďakujem! :) Vieš že aj ja teba? ;)

      Odstrániť
  2. vyspia sa spolu nabuduce no :D a su spolu rozkosny a konecne ten John :) predca mozno nieje az tak zly lebo to pri tebe clovek este nikdy nevie :D .. dokonale :3 Chiara

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. John nie je zlý, on sa snaží len ochrániť Vanessu a Louisa :) ďakujem :)

      Odstrániť

LED štipce z poštovne zdarma. :)

Myslím, že nie som jediná, ktorá svoje spomienky rada robí večnými vďaka vymoženosti akými sú fotografie. Preto ma veľmi potešila táto sve...