streda 24. júla 2013

Memories♥ (21.časť)


Dievčatá! :3 Neskutočne vám chcem poďakovať za to že tento príbeh čítate a osobite chcem poďakovať Nancy ktorej pravé meno nepoznám! :D Ale jednoducho, ďakujem za tú správu na FB, neskutočne ma potešila! :) Takže túto časť ti venujem! :3

Na počudovanie ma dnes ráno zobudili lúče slnka, bez toho otravného dážďa ktorý Londýn sprevádza takmer každý deň. Zo šuchtavým postavím z postele som sa zo stále rozospatým výrazom na tvári dotrepala do kuchyne v ktorej vládlo neskutočné ticho.
"Louis?.." S prekvapeným výrazom na tvári som potichu šepla keď som sa postavila pri zárubňu dverí a zadívala som sa na Louisa ktorý sedel vedľa Johna a o  niečom sa vášnivo rozprávali.
"Prepáč ak sme ťa zobudili.. Myslel som že.. Mala by si sa s Louisom porozprávať Vaness."
"John.. Ja skutočne neviem či ja na to správna chvíľa a.."
"Vaness, miluje ťa. A je správny chlapec určite nebude zbabelec a nenechá ťa."
"Fajn.. necháš nás osamote?"
"Isteže, pokiaľ budeš niečo potrebovať zavolaj." S úsmevom na perách ma jemne pobozkal na vlasy a prešiel okolo mňa do svojej izby. S hlasitým výdychom som sa posadila na miesto kde pred tým sedel John a zo sklonenou hlavou som privrela oči kvôli slzám ktoré sa mi drali do očí. Dotyk Louisovej ruky na mojej mi opäť spôsobil mierne zachvenie a motýliky v bruchu, presne tak ako prvý deň, a všetky ostatné.
"Skutočne neviem ako začať.. Jednoducho.. Chápem že celá rodina, ty, baby a chalani nenávidíte toho človeka ktorý spôsobil môj pobyt v nemocnici ale niekde hlboko v mojom srdci ho mám rada."
"Vieš že môžeme počkať, nemusíš mi to teraz povedať. Nechcem na teba tlačiť Vaness."
"Nie Louis, musím. Pretože ani ja sama neviem či tu teraz nie som s tebou posledný krát a či toto nie je posledná šanca ti to povedať. Louis, všetci viete o tom že som stratila pamäť, že som skončila takmer mŕtva pod kolesami šialeného človeka ktorý si nedával pozor na rýchlosť pri jazde lenže len rodičia a John vedia celú pravdu. Nekázala som ti byť Samanthou kvôli tomu že by bol John proti nášmu vzťahu, práve naopak spravila som to preto, pretože John ťa chcel chrániť. Nechcel aby si bol zničený, smutný a hlavne aby som ti ublížila. Ani si nevieš predstaviť ako si to vyčítam, všetko.. Louis, v nemocnici prišli na to že.. Mám leukémiu. Je možnosť že sa vyliečim, pri správnych  postupoch, liekoch a všetkých tých veciach ktoré sú tak neskutočne ťažké. Neviem či to dokážem.. Viem že robím najväčšiu chybu s tým že som proste odmietla hrať hru že na nepoznám ale práve naopak opäť som sa s tebou začala stretávať. Milujem ťa Louis, ten rozhovor včera bol hlavne kvôli tomu že nechcem aby si sa trápil. Aby si bol stále ten skvelý, veselý kamarát ktorý tu bol vždy pre mňa a pritom ten dokonalý, romantický chlapec ktorý mi každú minútu dokazoval ako ma miluje..."
"Vaness.. Milujem ťa, s celého srdca, rozumieš? Chápem že si ma chcela chrániť ale v každej situácií by to dopadlo tak isto, neopustím ťa a teraz už určite nie. Kašlem na manažment, fanúšikov aj všetko, pre mňa si hlavná ty, jasné? Spolu to zvládneme, viem že to bude ťažké ale si predsa moje silné dievča ktoré sa nevzdáva a prekážkam ukazuje vztýčení prostredník nie? Poď sem Darling.." S miernym úsmevom na perách a zo slzami v očiach sa opatrne posunul od stola a potiahol ma za ruku. Zo slzami ktoré sa mi v neskutočnom množstve spustili s očí po líciach som si zaborila hlavu na jeho rameno, a s nesmelým úsmevom som vdychovala vôňu jeho trička.
"Louis? Ľúbim ťa."
"Ja teba oveľa viac."
"Prosím, sľúb mi že ma už neopustíš."
"Nikdy, pretože od teraz si znova moja dokonalá žena s ktorou budem mať tu najsladšiu svadbu."
"Nie sme zasnúbený."
"To môžeme zmeniť. Kedy si ti začína prvá liečba?"
"V piatok."
"To máme ešte päť dní."
"Päť dní na čo?"
"Na najkrajšiu dovolenku spolu s chalanmi a babami ktoré sa na teba tešia a balia sa už od včera večera."
"Balia? My niekam ideme?"
"Babám to nedalo tak sa zložili na tvoju letenku, chalani objednali hotel a ja som vybral miesto."
"Kam letíme? A kedy?"
"Na ten najkrajší ostrov na svete, Ko Phi Phi. Vlastne, letíme už o dve hodiny."
"Ty si sa zbláznil?! Veď nie som pripravená a ani.."
"Myslím že Po balená už si." Zo smiechom sa ozval Johnov hlas od dverí kde stal spolu s mojím kufrom a príručnou taškou.
"Hej! Prečo opäť o ničom neviem?!"
"Pretože som ráno volal Johnovi a všetko sme dohodli."
"Takže ty sa dohoduješ s mojím bratom za mojim chrbtom? Dúfam že na dovolenke mi nebudeš dávať ďalšie dôvody na žiarlivosť."
"Takže ty žiarliš."
"Áno, pretože tohto dokonalého chlapca môžem mať len ja!" S úsmevom som sa pomaly priblížila k jeho perám a jemne som ho pobozkala. "Ľúbim ťa." S miernym smiechom som ho slabo pohladila po líci a silno som ho objala..

"Danielle! Perrie! zvrieskla som s celých pľúc na celé letisko keď som ich videla stáť spolu s nejakými dievčatami pri lavičke s chalanmi.
"Vaness! Bože dievča! Tak neskutočne si nám chýbala!" Zamumlala mi Danielle do vlasov keď mi spolu s Perrie venovali dlhé a hlavne extrémne bolestivé objatie ktoré mi v tomto prípade absolútne neprekážalo.
"Vy mne tiež baby! Kto to je?"
"Och, toto je Zoe, Niallove dievča a toto je Victoria, Harryho nový objav."
"Páni, ste skutočne nádherné!" S úsmevom som ich slabo objala a otočila som sa ku chalanom ktorý nedočkavo prestupovali s nohy na nohu. "Čo by ste radi lásky?"
"Teba! Tak čo, Perrie sa ti už pochválila?"
"S čím?"
"Zo Zayna bude predsa otecko."
"Prosím?! to ste kedy?! chvíľku vám nechám samých a vy už toto!" Zo smiechom som ich všetkých objala a pevne som sa pritúlila k Louisovi ktorý ma s úsmevom pozoroval...

"Och bože! Je to tu nádherné! Tak... neskutočne nádherné!" S prekvapeným výrazom na tvári som skonštatovala hneť po tom čo sme sa ubytovali vo veľkom hoteli s ktorého bol prenádherný výhľad na nádhernú prírodu a more.
"A to všetko len kvôli tebe."
"Vieš že ťa neskutočne milujem?"
"Uhmm.. chceš ísť s babami vyskúšať more?"
"A čo ty?!"
"Ešte potrebujem niečo vybaviť. potom sa ti ozvem."
"Vieš že my budeš chýbať ale proste... More je more." Zo smiechom som ho jemne pobozkala na pery a z tašky som vybrala modré plavky ktoré som si  nasadila a prehodila cez ne biele šortky a voľné tričko.. Po krátkom hľadaní dievčat sme sa konečne hodili do mora v ktorom začala neuveriteľná zábava spojená s neustálim smiechom.
"Vieme že nás za toto zabiješ ale na chvíľku si dáme pauzu. Môžeš?"
"Kam? Prečo?!"
"Uvidíš! Poď." S úsmevom ma potiahla Victoria za ruku a spolu s ostatnými ma odtiahli do hotela v ktorom  mi podali do rúk čisté a hlavne suché veci. S nechápavým výrazom som sa zatvorila v kúpeľni kde som si vysušila vlasy do ktorých som si zapichla veľkú sponku v tvare ružovej kvetinky ktorá ku kučeravým, blond vlasom neskutočne ladila a na skvelo opálenú pokožku som si navlieka krátke biele šaty bez ramienok.
"Môžeme my vysvetliť kam ideme?"
"Skôr kam ideš."
"Okey, fajn! O čo ide teraz?!"
"O nič, proste bež dopredu a nájdeš to." S vážnym pohľadom ma postrčila Danielle a zo smiechom sa pozreli na moju postavu ktorá bez zájmu na smiech kráčala po horúcom piesku, aj cez zapadajúce slnko. Pohľad na malú skalku ktorá bola vyzdobená žiarivými svetlami (ktoré si ani v tomto príbehu neodpustím! :D) mi na tvári vyčaril drobný úsmev.
"Prekvapenie." Zo sladkým hlasom mi šepol Louis do ucha zatiaľ čo s rukami ma pritiahol bližšie ku nemu.
"Čím som si to zaslúžila?"
"Tým že si súhlasila, že si mi to všetko povedala a tým že si opäť do dokonalé dievča zo vztýčenou hlavou ktorému sú všetky choroby u riti a stará sa len o prítomnosť ktorá je dúfam že aj teraz dokonalá ako tá včerajšia."
"Pri tebe? všetky prítomnosti."
"V to dúfam, nahneváš sa pokiaľ túto spravím ešte krajšou?"
"Myslím že to je už nemožné."
"Dúfam že aj toto prekonám. Vanessa, prosím vezmeš si ma?" S úsmevom si predo mňa kľakol čo mi na tvári vyčarovalo prekvapený pohľad spojený zo slzami šťastia v očiach.
"Blázon, pravdaže áno!" S neskutočným šťastím som si nechala zobrať moju ruku do jeho a nasadiť si prsteň. "Milujem ťa! Najviac na svete Tomlinson!"
"Ja teba oveľa viac budúca pani Tominson!" Zo smiechom a s tým neskutočne rozkošným úsmevom ma jemne vyšvihol na jeho ruky a s neskutočnou túžbou ma pobozkal na pery, na ktorých sa do teraz držal úsmev venovaní len jemu.

Prekvapenie! :3 Nemala som to pláne, nemali sa vôbec zasnúbiť tak dúfam že mi dáte pekného komentáre! :3 


6 komentárov:

  1. leukémiu? ehm, čo? :O prečo? ale nič sa jej nestane, vylieči sa, že?
    btw, prekrásne sladká časť :3 úžasná ♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ohh bože, tenhle díl byl naprosto absolutně úžasnej! Ten konec :') Jsem strašně ráda že sou zasnoubený :33 Zasloužej si to oba, po tom, čím si prošli. No s tou leukémií :// Doufám, že všechno bude v pohodě. Fakt jsem se do tohohle příběhu zamilovala a moc děkuju za věnování :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nemáš vôbec začo, to ja ďakujem za komentár! :) A za to že sa ti to páči! :)

      Odstrániť
  3. ta leukemia tam nemusela byt :/ no ale co uz .. aj tak je to stale dokonale a dufam ze sa ona z toho dostane a inac hned som si spomenula na ten film :) Walk to remember :3.. I love you "bejby" ;D Chiara

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Zámer :) Myslela som na teba! :D ďakujem, i love you too "Chichi" ;D

      Odstrániť

LED štipce z poštovne zdarma. :)

Myslím, že nie som jediná, ktorá svoje spomienky rada robí večnými vďaka vymoženosti akými sú fotografie. Preto ma veľmi potešila táto sve...